Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Alena Roštárová
Legislation area – Občianske právo – Poistenie
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 53C/2/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123455544
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6123455544.8
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci žalobcu:
GAPAcar, s.r.o., Československej armády 10686/3, Martin, IČO: 46 587 527, zast. AZARIOVÁ &
RUZBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice proti žalovanej: Kooperatíva, poisťovňa, a.s. Vienna
Insurace Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 742,86 eur s
príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 742,86 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 13,25% ročne zo sumy 742,86 eur od 24.08.2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením
pohľadávky 40 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi proti žalovanej p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica podľa zákona č. 307/2016 Z. z.
zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
upomínacom konaní“) a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 04.01.2024 domáhal vydania platobného
rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 742,86 eur s úrokom z omeškania
vo výške 13,25 % ročne zo sumy 742,86 eur od 24.08.2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 40 eur a náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 7.4.2023 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda
na motorovom vozidle BMW X3, A.: Q. (ďalej len „motorové vozidlo“), ktorého majiteľom je spoločnosť
W. S. - R., (ďalej ako „poistený“). Poistná udalosť bola riadne ohlásená žalovanej, u ktorej má poistený
uzatvorené havarijné poistenie pod číslom poistnej zmluvy: XXXXXXXXXX/X. Žalovaná túto poistnú
udalosť zaregistrovala pod č.XXXXXXXXXX. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla
boli vo výške v zmysle priloženej faktúry vo výške 3 822,79 eur bez DPH. Táto pohľadávka bola
následne uplatnená poisteným u žalovanej. Dňa 8.8.2023 zaslala žalovaná poistenému oznámenie o
poistnom plnení, kde uviedla, že dňa 8.8.2023 došlo k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti. Oznámenie
obsahovalo výpočet výšky plnenia a vyjadrenie likvidátora. Na základe toho bolo žalovanou priznané
poistné plnenie len vo výške 2 925,93 Eur. Žalovaná po ukončení šetrenia poistnej udalosti nepriznala
poistenému uplatnenú sumu poistného plnenia, ktorá je predmetom žaloby vo výške 742,86 eur
(po odpočítaní spoluúčasti vo výške 154 eur). Vyššie uvedená neuhradená pohľadávka za opravu
motorového vozidla v žalovanej sume bola postúpená poisteným, t.j. spoločnosťou W. S. - R. na
žalobcu H Point, s.r.o. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 8.8.2023. Dôvodom krátenia nároku
na náhradu škody boli podľa žalovanej neprimerané účtovanie normohodiny prác pre neautorizovaný
servis a výška lakovacej konštanty vo výške 100%. Skutočnosti, ktoré žalovaná v Oznámení o poistnom
plnení uviedla nemajú zákonný ani zmluvný podklad. Ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu
celého poistného plnenia, na ktoré má poistený, resp. žalobca nárok. Uviedol, že právo na poistné
plnenie vzniká už samotným vznikom poistnej udalosti a nie až opravou poškodeného motorovéhovozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody na vozidle.
Poistený, resp. žalobca ako jeho právny nástupca žiada len zaplatiť sumu, ktorú skutočne uhradil za
opravupoškodenéhomotorovéhovozidla.Žalovanápriznalažalobcoviprimeranénákladynacenupráce
pre neautorizovaný servis vo výške 21,00 eur/NH bez DPH a primerané náklady na lakovací materiál
(výška lakovacej konštanty 100%). Zároveň rozlišovanie servisov na autorizované a neautorizované,
ktoré vyplýva z oznámenia o poistnom plnení nemá oporu v zákone. Predmetné rozlišovanie, kedy
poisťovne jednu skupinu podnikateľov zvýhodňujú na úkor druhej skupiny podnikateľov, je neplatné
podľa konštantnej judikatúry. Žalovaná uplatňuje rozdielne podmienky pre rôzne servisy, zvýhodňuje
autorizované a naopak výrazne znevýhodňuje neautorizované servisy. Takéto rozdielne uplatňovanie
primeraných nákladov za opravu motorového vozidla považujeme za neplatné, v rozpore so zákonom,
zákon obchádzajúce. Poisťovňa, resp. žalovaná zneužíva svoje dominantné postavenie na trhu tým, že
určujerozdielnepodmienkyprerozličnéautoservisy.Rozlišujemedziautorizovanýmianeautorizovaným
servismi. Zvýhodňuje v hospodárskej súťaži servisy, ktoré subjektívne určí. Týmto servisom poskytuje
vyplatenie poistného plnenia v plnej výške a v inej výške, priznáva výhodnejšie ceny, a to ceny ako
sú na trhu. Inými slovami neuznávajú a nedovoľujú im účtovať ceny ako sú bežne na trhu. Zároveň
nezohľadňujú čo sa má vykonať, či mechanické, lakovacie, iné práce, o aký typ auta ide, nezohľadňujú
podmienky, ktoré výrazne ovplyvňujú výšku opravy. Servisom, ktoré majú mať rovnaké postavenie
na trhu ako zmluvné servisy, neposkytne žalovaná plnenie v plnej výške, pretože nie sú zmluvným
servisom žalovanej (poisťovne). Žalobca je riadne registrovaným servisom majúcim oprávnenie na
opravárenskú činnosť. Takéto rozlišovanie servisov je v rozpore s platnou právnou úpravou a taktiež
európskou legislatívou. Servis, t.j. žalobca, pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak,
aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred
škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej
udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne,
funkčné a estetické kritériá ako pred poistnou udalosťou. Náklady na prácu a lakovanie, sa vypočítajú
len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu
obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová
sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v
danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pre porovnanie poukazuje na cenník lakovacích
a mechanických prác v regióne pre daný typ motorového vozidla. MV BMW X3 patrí do rovnakej
kategórie ako MV VW Touareg - Todos Žilina s.r.o., kde je táto suma 89 eur bez DPH a v AOMVSR
Banská Bystrica, je to sumy 82,80 eur bez DPH. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle za 1
normohodinu mechanickej práce a lakovacej práce sumu vo výške 45 eur bez DPH, čo je v porovnaní
s ostatnými autoservismi porovnateľná resp. výhodnejšia a nižšia cena. Preto považuje za nedôvodne,
že nebola uznaná cena práce v plnej výške. Žalovaná ako odborne spôsobilá osoba, poskytujúca
poistenie majetku, ak mala za to, že žalobcom účtovaná cena za normohodinu prác vo výške 45
eur bez DPH je cena neprimeraná v regióne, mala predložiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia.
Žalovaná však len uviedla, že nepriznáva položky, ktorými sú cena práce a cena práce lakovania, bez
akéhokoľvek odborného odôvodnenia, bez predloženia akýchkoľvek cenníkov. Aj uvedené naznačuje
tomu, že postup žalovanej je nezákonný, v rozpore s judikatúrou a platnou právnou úpravou. Nie
je známe, na základe akých skutočností, dôkazov, dospela žalovaná ku kráteniu celkovej sumy, na
ktorej zaplatenie má poistený, resp. žalobca nárok. V súlade s uvedeným, žalovaná neuniesla dôkazné
bremeno ňou tvrdenej skutočnosti, čoho následkom má byť jej neúspech. Žalovaná ďalej priznala
poistenému,resp.žalobcoviprimeranénákladynalakovacímateriálvovýškelakovacejkonštanty100%,
avšak vo faktúre predloženej zo strany žalovanej nevyplýva aký rozsah lakovacej konštanty si žalobca
účtoval. Jedná sa však o prax poisťovne, ktorá ako dôvody krátenia poistného plnenia neustále uvádza
tie isté dva dôvody (cena práce pre neautorizovaný servis a výška lakovacej konštanty). Na margo
uvedeného poukazuje, že ak by si aj žalobca účtoval väčšie množstvo lakovacieho materiálu ako je
100% je práve na žalovanej, aby preukázala z akých dôvodov mala byť použitá ňou uvedená výška
lakovacej konštanty. Na základe vyššie uvedeného považuje žalovaná krátené poistné plnenie z týchto
dôvodov za nepreskúmateľné, neodôvodnené a svojvoľné. Žalovaná mohla v predmetnom prípade krátiť
výplatu poistného plnenia len v prípade, ak by zo strany poisteného ako právneho predchodcu žalobcu
došlo k porušeniu povinností, ktoré mali vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie následkov
poistnej udalosti, v súlade s § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V predmetnom prípade, žalobca,
resp. poistený ako jej právny predchodca si splnil všetky povinnosti stanovené mu poistnou zmluvou a
zákonom, naproti tomu mu neboli uhradené ním uplatnené náklady v celej výške. Oznámenie žalovanej
o poistnom plnení je v rozpore s legislatívou. Žalovaná nepredložila ani len kalkuláciu, podľa ktorej
vykonávala šetrenie škodovej udalosti, a na ktorú sa odvoláva. Na základe uvedeného považujemeoznámenie o poistnom plnení žalovanej za nedôvodné, nepreskúmateľné a arbitrárne. V danom prípade
sa teda jedná o svojvôľu žalovanej pri stanovení nákladov na opravu, čo je neakceptovateľné. Žalovaná
porušilasvojuzákladnúpovinnosťatovykonaťriadnešetreniepoistnejudalostiapovinnosťsvojezávery
riadne odôvodniť a vykonať krátenie len v zmysle zákona. Takýto postup žalovanej nemôže požívať
právnu ochranu. Žalovaná listom oznámila ukončenie šetrenia poistnej udalosti dňa 8.8.2023. Keďže
žalovaná nezaplatila riadne a včas dostala sa do omeškania a žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok
z omeškania a to vo výške 13,25 % úrok z omeškania ročne zo sumy 742,86 eur od 24.8.2023 do
zaplatenia. Okrem úrokov z omeškania má žalobca, v súlade s § 369c Obchodného zákonníka, nárok
voči žalovanej aj na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby
osobitného upozornenia dlžníka. Suma paušálnej náhrady podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka z 23. januára 2013,
je aktuálne stanovená vo výške 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 07.12.2023 Platobný rozkaz sp. zn. 5Up/1869/2023, ktorým
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 742,86 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
13,02% ročne zo sumy 742,86 eur od 24.08.2023 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením
pohľadávky 40 eur a náhradu trov konania. Proti uvedenému Platobnému rozkazu podala žalovaná
odpor a vec bola postúpená tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému.
4. Žalovaná v odpore uviedla, že žalobca sa podanou žalobou domáha od žalovanej zaplatenie sumy
vo výške 742,86 eur s príslušenstvom titulom poistného plnenia z havarijného poistenia. Dňa 11.4.2023
bola žalovanej nahlásená poistná udalosť týkajúca sa motorového vozidla zn. BMW X3, EČV: Q.
(ďalej len „poškodené motorového vozidlo“). Žalovaná nahlásenú škodovú udalosť zaevidovala pod
číslom XXXXXXXXX. Na poškodené motorové vozidlo bola v čase poistnej udalosti medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovanou uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo
havarijné poistenie motorových vozidiel. Dňa 17.7.2023 bola žalovanej doručená faktúra č. XXXXXXXX
zo dňa 13.7.2023 za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorá bola vystavená zo strany žalobcu
na sumu vo výške 4 587,35 eur s DPH. Listom zo dňa 8.8.2023 žalovaná oznámila žalobcovi, že dňa
8.8.2023 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a na základe tohto poukázala poistné plnenie v sume
2 925,93 eur na účet žalobcu. Od poistného plnenia bola odpočítaná spoluúčasť vo výške 154,00 eur v
zmysle poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX a taktiež neprimerane účtované náklady na opravu v celkovej
výške 742,86 eur, a to z dôvodu, že pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na
cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21 eur bez DPH/hod. a primerané náklady na lakovací
materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100%). Pokiaľ ide o výšku
normohodinypoukázalnato,žeprestanovenie,čojevkonkrétnomprípadepoistnouudalosťouavakom
rozsahu má poistený právo na poistné plnenie je nevyhnutné vychádzať z poistnej zmluvy a poistných
podmienok, ktoré sú jej súčasťou. Podľa čl. IX ods. 1 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie
vozidiel Auto komplet č. XXX (ďalej len „ZD“): „Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou poisťovňa
poskytne poistné plnenie, v rozsahu podľa tohto článku alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie
zničeného alebo odcudzeného vozidla, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty vozidla v dobe
bezprostredne pred poistnou udalosťou.“ Podľa čl. IX ods. 2 písm. a) ZD: „Po vzniku poistnej udalosti
je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne:
V autorizovaných opravovniach pre danú značku a typ vozidla sa účelne vynaložené náklady na
náhradné diely a materiál posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na
opravu poisťovne pri použití originálnych náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných
výrobcom. V nákladoch na prácu a lakovanie v autorizovaných opravovniach sa zohľadňuje hodinová
sadzba opravovne v danom regióne pre príslušný typ a značku, ktorých kvalita práce a technologické
vybavenie zodpovedá normatívom stanoveným výrobcom pre jednotlivé typy vozidiel v opravovniach
SR. Za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny nových originálnych
náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ vozidla. “Podľa
čl. IX ods. 2 písm. c) ZD: „Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady
na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: Pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných
opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady
stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený
informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných
opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25 eur bez DPH.“ Podľa čl. IX ods.
3 ZD: „Primeranými nákladmi na opravu nie sú zmluvné ceny dohodnuté medzi opravovňou a poisteným
okrem prípadov, ak zmluvná cena za opravu vozidla v autoopravovni neprekročí podmienky dohodnuté
v týchto zmluvných dojednaniach “. Zároveň žalovaná uvádza, že v zmysle čl. IX ods. 2 písm. c) ZD
žalobcu písomne informoval o primeraných nákladoch na opravu poškodeného vozidla v nezmluvnomneautorizovanom servise a to dňa 12.4.2023 pri vykonaní prvotnej obhliadky poškodeného motorového
vozidla, kedy mu bola e-mailom zaslaná kalkulácia nákladov na opravu rozpočtom a Kalkulácia nákladov
na opravu pre nezmluvný neautorizovaný servis ako aj zoznam zmluvných opravovní. Pri rozsahu
výplaty poistného plnenia, v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a zmluvných
dojednaní, ktoré je poistiteľ povinný poskytnúť, je vždy potrebné zohľadniť hľadisko účelnosti a
primeranosti. Poisťovateľ je povinný nahradiť náklady len v rozsahu, v akom boli vynaložené účelne
a primerane vzhľadom na technologické postupy a kvalitu použitých náhradných dielov. Výška tohto
poistného plnenia nie je totiž daná čiastkou vyúčtovanou za opravu motorového vozidla v akejkoľvek
výške, ale iba vo výške čiastky účelne vynaloženej a primeranej vzhľadom na charakter opráv. Žalovaný
poukazuje na to, že poistné plnenie závisí od rozsahu následkov spôsobených poistnou udalosťou
na poistenej veci a rozsahu povinnosti poisťovne poskytnúť poistné plnenie na základe uzatvorenej
poistnej zmluvy. Rozsah práva na poistné plnenie nie je totožný s právom na náhradu škody. V prípade
poistnej udalosti, kedy bolo poškodené motorové vozidlo právneho predchodcu žalobcu, žalovaná
nekrátila poistné plnenie v zmysle § 799 OZ, ako to prezentuje žalobca, ale žalovaná poukázala
právnemu predchodcovi žalobcu poistné plnenie v zmysle poistnej zmluvy a všeobecných poistných
podmienok, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy. Žalovaná v predmetnej veci postupovala výlučne v súlade
so znením zmluvných dojednaní, s ktorými právny predchodca žalobcu vyjadril súhlas pri uzatváraní
poistnej zmluvy. V zmysle citovaných Zmluvných dojednaní žalovaná priznala výšku normohodiny
21 eur bez DPH, čo bolo plne v súlade so znení predmetných Zmluvných dojednaní, s ktorými
právny predchodca vyjadril súhlas, nakoľko v zmysle Zmluvných dojednaní žalovaná pri opravách v
nezmluvných, neautorizovaných servisoch akceptuje výšku normohodiny maximálne v rozsahu 25 eur
bez DPH. V súvislosti s námietkami žalobcu ohľadom výšky normohodiny uviedla, že ak si poistený z
poisťovní pôsobiacich na voľnom trhu a poskytujúcich havarijné poistenie motorových vozidiel, vybral
práve žalovanú, mal na to zrejme nejaký dôvod. Takýmto dôvodom môže byť napríklad nižšia výška
poistného v porovnaní s konkurentmi na trhu, ktorá však môže byť v rámci zmluvných dojednaní
kompenzovaná napríklad nepriaznivejším spôsobom určenia výšky poistného plnenia v porovnaní s
inými poisťovňami. Z uvedeného dôvodu zmluvné dojednania musia platiť rovnako vtedy, keď je to v
prospech poisteného, ako aj vtedy, keď je to v jeho neprospech. Aj predmetná skutočnosť je výrazom
zmluvnej voľnosti a autonómie vôle zmluvných strán. Naopak je neprípustné, aby sa zmluvné dojednania
aplikovali len vtedy, ak je to v prospech poisteného, a ak by boli v neprospech poisteného, by sa nemali
aplikovať, a mali by sa považovať za neplatné. Žalobca v podanej žalobe neuvádza ani nezdôvodňuje,
prečo autoservis navýšil lakovaciu konštantu na 115 %. Žalovaná priznala lakovaciu konštantu vo výške
100%, pri výpočte vychádzal z údajov z výpočtového programu Audatex, ktorý obsahuje databázu
motorových vozidiel aj s údajmi o receptúre laku toho-ktorého vozidla. Z uvedeného vyplýva, že ak
lak motorového vozidlo BMW X3 vo svojej receptúre obsahuje okrem základnej vrstvy ešte dve vrstvy
metalízy, v programe Audatex je tento údaj nahratý a základná konštanta 100% už v sebe zahŕňa aj
požadované dve vrstvy metalízy. Z uvedeného dôvodu program Audatex počíta stále s maximálnou
konštantou vo výške 100%. Navýšiť lakovaciu konštantu nad 100% možno len dodatočne manuálnym
zásahom. Navýšiť lakovaciu konštantu manuálnych zásahom nad 100% je potrebné iba vo výnimočných
prípadoch, keď databáza programu Audatex neobsahuje istý špecifický druh laku. Uvedené však nie
je prípad predmetného motorového vozidla BMW X3. Pokiaľ žalobca požaduje preplatenie lakovacej
konštanty vo vyššej výške ako 100%, je povinný dôvodnosť takéhoto manuálneho navýšenia preukázať.
Zároveň v tejto súvislosti žalovaná poukazuje na Kalkuláciu č. XXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaná
poskytlapoistnéplnenie,vktorejsana3.stranepriúdajocholakovanípriamouvádzaúdajotom,žebolo
zohľadnené2-vrstvovéUNIlakovanie. Pokiaľideouplatnenýúrokzomeškaniapoukázalanauznesenie
Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 596/2017-10 zo dňa 28.9.2017, v ktorom sa uvádza: „Vznik práva na
plnenie a jeho splatnosť (a tým aj určenie momentu vzniku omeškania poisťovne) je upravený osobitne
vo vzťahu k poistnému plneniu (a to v § 797 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka). Z týchto ustanovení
vyplýva, že poistné plnenie je splatné do pätnástich dní po tom, ako poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné
na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Doba, po ktorú môže poistite!' vykonávať vyšetrenie, nie
je zákonom ustanovená, vyšetrenie však musí byť vykonané bez zbytočného odkladu. Hoci splatnosť
poistenia je stanovená pevnou 15-dňovou lehotou, jej začiatok je viazaný na subjektívne okolnosti na
strane poisťovateľa, ktorý vykonáva vyšetrenie, pre ktoré nie je doba predpísaná, ale jeho dĺžka závisí
od konkrétnych okolností. Splatnosť poistenia sa však týka iba rozsahu plnenia poisťovateľa, keď už
právny základ práva na plnenie je daný. Keďže zákon viaže splatnosť poistného plnenia výslovne na
skončenie vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť zo strany poisťovňou,
je zrejmé, že vyšetrením poistnej udalosti sa rozumie faktický záver poisťovne o oprávnenosti nároku
poisteného na poistné plnenie. Až od skončenia potrebného vyšetrenia sa poisťovateľ dostáva dopozície dlžníka, a ak neplní ani po uplynutí 15 dní, dostáva sa do omeškania. Práve z tohto dôvodu,
ak nedošlo medzi poistiteľom a poisteným k dohode o rozsahu plnenia, ako aj vtedy, keď je sporné, či
došlo k poistnej udalosti alebo nie a vec je predmetom súdneho konania, vyšetrenie treba považovať za
skončené dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím súdu. Tieto osobitosti predpokladov
vzniku omeškania poistiteľa sú dôsledkom osobitnej právnej úpravy poistenia v občianskom zákonníku
a ich použitiu nebráni ani to, že poisteným je spotrebiteľ. Na druhej strane, ak poisťovateľ poruší svoje
povinnosti pri vykonaní vyšetrenia, či vyšetrenie nezačne bez zbytočného odkladu a z tohto dôvodu
vznikne poistenému škoda, môže sa poistený domáhať jej náhrady. Žalovaná začala bez zbytočného
odkladu šetrenie poistnej udalosti, pričom v rámci šetrenia poistnej udalosti nebol zistený právny základ
práva na poistné plnenie nad rámec plnenia, ktoré bolo žalobcovi vyplatené a preto sa žalovaná nemohla
dostať do omeškania s úhradou poistného plnenia. Žalovaná ukončila šetrenie dňa 8.8.2023 a vyplatila
poistné plnenie vo výške 2 925,93 eur dňa 10.8.2023. Žalovaná dodržala zákonom stanovenú 15-dňovú
lehotu na plnenie, preto sa nemohla dostať do omeškania s plnením svojho záväzku. Žiadala žalobu
zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že pokiaľ ide o výšku normohodiny
tak predmetné dojednanie obmedzujúce výšku poistného plnenia je v odsunuté do ZD žalovanej, ktorý
v nich rozlišuje servisy na autorizované a neautorizované (zmluvné / nezmluvné) čoho výsledkom
je obmedzenie výšky ceny práce za 1NH a to len v prípade neautorizovaných alebo nezmluvných
opravovniach. Súdu zo svojej rozhodovacej činnosti musí mu byť známe, že predmetné ZD žalovaná
predkladá spolu s poistnou zmluvou každému poistencovi, a to bez ohľadu na skutočnosť, či je poistený
fyzická osoba alebo právnická osoba, t. j. či je podnikateľ alebo nie je podnikateľ. Žalobca ako malý /
drobný podnikateľ nemá reálnu a faktickú možnosť ovplyvniť ZD žalovanej - poisťovateľa, ako ani
ďalšíchpoisťovateľov,ktorémajúobdobnúlimitáciuvýškynormohodinypreneautorizovanéanezmluvné
servisy. V zmysle uvedeného v danom prípade súd prvej inštancie nemôže poukazovať na zmluvnú
voľnosť konajúcich subjektov a nezohľadňovať postavenie žalobcu a žalovanej. Základnou právnou
normou upravujúcu vzťah medzi žalobcom a žalovanou sú ustanovenia OZ ohľadom poistnej zmluvy.
Žalovaná v odpore poukazuje na to, že poistné plnenie závisí od rozsahu následkov spôsobených
poistnou udalosťou na poistenej veci a rozsah povinnosti poisťovne poskytnúť poistné plnenie na
základe uzatvorenej poistnej zmluvy. Žalobca dojednal v rozsahu ustanovenej poistnej zmluvy poistné
plnenie, ktorým sa má nahradiť škoda na jeho majetku - vozidle, pričom žalovaná bezdôvodne stanovuje
žalobcovi na vykonanie opravy len autorizované a zmluvné servisy, keďže len tieto podľa žalovanej
majú nárok na skutočné a účelne vynaložené náklady na opravu vozidla. Žalovaná - poisťovňa týmto
ustanovením ZD priamo diktuje svojim poisteným, kde a ako si majú dať opraviť svoje poškodené
vozidlo, čím žalovaná neúmerne obmedzuje vlastnícke právo poistených a priamo porušuje zmluvné
dojednania v poistnej zmluve. Žalobca poukazuje na kogentnosť ustanovení § 806 OZ a § 809 OZ a
v tejto súvislosti poukazuje na Uznesenie NS R z 28. júla 2022 sp. zn. 4Obdo/45/2021, uverejnené
Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2023 najmä na bod 54 predmetného uznesenia. Ďalej
uviedol, že žalovaná žalobcovi mala určiť opravovňu, ktorá by vykonala opravu v rámci danej limitácie/
rozsahu, nakoľko to vyplýva zo samotných ZD žalovanej, čl. 9 ods. 4. Žalovaná neurčila opravovňu,
ktorá má vykonať opravu a ani žalobcovi neposkytla zoznam zmluvných servisov poisťovne. Preto bolo
právom žalobcu vybrať si servis, ktorý vykoná opravu. Uvedené potvrdzuje aj judikatúra: rozsudok KS v
Bratislave zo dňa 24.11.2022, sp. zn. 1Cob/90/2020. Vo vzťahu k lakovacej konštante žalovaná uviedol,
že dôkazné bremeno prechádza na žalovanú z dôvodu krátenia poistného plnenia, pretože práve
žalovaná v Oznámení o poistnom plnení neuviedla dôvod prečo priznala len sumu 21 eur/NH s DPH
a lakovaciu konštantu 100% . Poukázal na rozhodnutie KS KE sp.zn. 2Co/25/2022 zo dňa 17.2.2023,
Rozhodnutie MS BA III zo dňa 29.9.2023 sp. zn. B1-36Cb/87/2021. K úrokom z omeškania uviedla,
že pokiaľ ide o odkaz žalovanej na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. 596/2017-10 zo dňa
28.09.2017, tak predmetné uznesenie ÚS SR je však už prekonané neskoršou judikatúrou ako ÚS SR,
tak aj NS SR a je neaplikovateľné. Poukázala na rozhodnutie ÚS SR 263/2022-47 zo dňa 1.septembra
2022 aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Cdo/87/2022 zo dňa 6.9.2023. Žalovaná neplnila náhradu škody
riadne a včas, následkom čoho sa dostala do omeškania a z tohto dôvodu si žalobca uplatnil aj zákonný
úrok z omeškania. Zotrval na žalobe.
6. Žalovanávpísomnomvyjadrenízodňa19.01.2024uviedla,že opätovnepoukazuje naaustanovenie
§ 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka z ktorého vyplýva, že poistné plnenie poisťovateľ poskytuje
v dojednanom rozsahu, ktorý nemusí byť teda totožný s výškou faktúry za opravy poškodeného
motorového vozidla alebo „pokryť“ celý rozsah náhrady škody, nakoľko v prípade havarijného poistenia
nejde o nárok na náhradu škody ako sa mylne domnieva žalobca. Žalovaná v tejto súvislosti opätovne
poukazuje na to, že ak si poistený z poisťovní pôsobiacich na voľnom trhu a poskytujúcich havarijnépoistenie motorových vozidiel vybral práve žalovanú, mal na to zrejme nejaký dôvod. Takýmto dôvodom
môže byť napríklad výška poistného v porovnaní s konkurentmi na trhu, ktorá však môže byť v rámci
zmluvných dojednaní kompenzovaná napríklad nepriaznivejším spôsobom určenia výšky poistného
plnenia v porovnaní s inými poisťovňami. Z uvedeného dôvodu zmluvné dojednania musia mať rovnako
vtedy, keď je to v prospech poisteného, ako aj vtedy, keď je to v jeho neprospech. Aj predmetná
skutočnosť je výrazom zmluvnej voľnosti, autonómie vôle zmluvných strán. Naopak je neprípustné, aby
sa zmluvné dojednania aplikovali len vtedy, ak je to v prospech poisteného, a ak by boli v neprospech
poisteného tak by sa nemali aplikovať, a mali by sa považovať za neplatné. Uviedol, že poistená
mala už pri uzatvorení poistnej zmluvy vedomosť o tom, v akom rozsahu mu bude poskytnuté poistné
plnenie pri platení konkrétnej výšky poistného, nakoľko tieto skutočnosti vyplývali z poistnej zmluvy a
poistný podmienok, ktoré boli jej súčasťou a boli poistenému odovzdané spolu s poistnou zmluvou pri
jej uzatvorení. Ak mal poistený dojem, že výška poisteného nekorešponduje s prípadným možným
poistným plnením mal si slobodne vybrať iného poisťovateľa, prípadne sa dohodnúť s poisťovateľom
na osobitných dojednaniach v poistnej zmluve. Žalobca vo svojom vyjadrení poukazuje na kogentnosť
ustanovení § 806 a § 809 Občianskeho zákonníka. Z ustanovenia § 806 OZ jednoznačne vyplýva,
poistné plnenie sa poskytuje vo výške určenej podľa poistných podmienok. Žalovaná sa pri poskytovaní
poistnéhoplnenia poistenémužiadnymspôsobomneodchýlilaodkogentnéhozneniatohtoustanovenia.
Poskytla poistné plnenie presne vo výške určenej podľa poistným podmienok, s ktorými poistený
pri uzavretí poistnej zmluvy vyslovil súhlas svojím podpisom. To, že poistné podmienky stanovujú,
že poistné plnenie sa v určitých prípadoch poskytne v nižšej výške ako je výška faktúry za opravu
motorového vozidla, neznamená, že žalobca porušil svoje povinnosti v zmysle ustanovenia § 809 OZ
a preto je sankcionovaný, ale poistený si zvláštnej vôle (ktorá mu nebola vnútená zo strany žalovanej)
vybral prípustnú možnosť (na ktorú pamätajú aj poistné podmienky) a dal si opraviť vozidlo v servise,
pri ktorom znáša časť nákladov za opravu sám. Poistený o takomto rozsahu poskytnutého poistného
plnenia vedel a súhlasil s ním podpisom poistnej zmluvy a skutočnosť, prečo sa rozhodol vybrať si
servis, pri ktorom musí znášať časť nákladov na opravu sám, je jeho slobodné rozhodnutie. K tvrdeniu
žalobcu, že žalovaná neurčila opravovňu, ktorá má vykonať opravu a ani žalobcovi neposkytla zoznam
zmluvnýchservisovpoisťovneapretoboloprávomžalobcuvybraťsiservis,ktorývykonáopravu uviedla,
že toto tvrdenie žalobou nie je pravdivé a poukazuje na odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom
preukázala, že žalobcovi zaslala zoznam zmluvných partnerských opravovní e-mailom dňa 12.4.2023.
Vo vzťahu k lakovacej konštante žalobca opätovne neodôvodnil ani nepreukázal, prečo bezdôvodne
navýšil lakovaciu konštantu na 115%, pričom poukazuje len na to, že je to práve žalovaná, ktorá má
preukázať dôvod priznania lakovacej konštanty vo výške 100%. Žalovaná však uvedenú skutočnosť
preukázala v odpore proti platobnému rozkazu, zatiaľ čo žalobca potrebu „umelého“ navýšenia lakovacej
konštanty ani len neodôvodnil. Poukázala v tejto súvislosti na rozsudok OS Bratislava I, sp. zn.
35Cb/76/2019. Žiadala žalobu zamietnuť.
7. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 21.05.2024 uviedol k tvrdeniam žalovanej k Zmluvným
dojednaniam pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. XXX, že tvrdenie žalovanej je len
hypotetické a nie reálne, môže, ale nie je to tak v konkrétnej poistnej zmluve, čo je predmetom
konania. To, čo uvádza žalovaná nie je ničím preukázané a taktiež na takýto výpočet mal byť v
poistnej zmluve poistený vopred upozornený. Žalovaná sa svojvoľne zbavuje rizika poistného krytia, na
ktoré sa sama zaviazala poistnou zmluvou. Žalovaná ako poisťovateľ upravením svojich všeobecných
poistných podmienok, ktorým stanovuje maximálnu výšku normohodiny len pre určitý druh servisu,
ktorý žalovanej nevyhovuje, a ktoré nereflektujú základné podmienky dohodnuté v poistnej zmluve -
t. j. poistná suma a výška poistného (základný obsah synalagmatického právneho vzťahu), nemôžu
byť platné a účinné, pretože odporujú kogentnej úprave ustanovení OZ a podmienkam dohodnutých
v poistnej zmluve. Všeobecné poistné podmienky žalovaná - poisťovňa nemení, a predkladá ďalším
poisteným bez ohľadu nato či sú poistení právnické osoby - podnikatelia alebo fyzické osoby a to
či už je poistená suma na vozidlo vo výške 100 000 eur alebo poistená suma vozidla na 5 000
eur, pričom výšku poistného žalovaná určuje práve podľa výšky poistnej sumy, avšak ustanovenie
vo VPP stanovujúce maximálnu sumu na 25 eur bez DPH za hod. ostáva nemenné. Poukázala
na § 797 ods. 4 OZ a uviedol, že žalovaná nemôže meniť dôvody krátenia. Povinnosť riadne a
relevantne odôvodniť krátenie poistného plnenia mala žalovaná už v samotnom oznámení o poistnom
plnení. Žalovaná nemôže v oznámení o poistnom plnení uviesť dôvod, že boli priznané primerané
náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis a to bez akéhokoľvek odôvodnenia ako k nim
došla, ako ich určila. Je preto absolútne neprípustný stav, kedy v oznámení o poistnom plnení
žalovaná žiadnym spôsobom neposkytne vysvetlenie s odkazom na Zmluvné dojednania a následne v
súdnom konaní prezentuje argumentáciu, podľa ktorej si klient nesplnil povinnosti v zmysle Zmluvnýchdojednaní. Preto nemožno prihliadať na uvedenú argumentáciu žalovanej, nakoľko sa jedná a porušenie
zákazu dodatočne meniť dôvod nevyplatenia poistného plnenia v zmysle kogentného ustanovenia §
797 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Nielen že v oznámení o poistnom plnení nie je odkázané na
konkrétne ustanovenia Zmluvných dojednaní, z ktorých vychádzala žalovaná pri krátení poistného
plnenia, no navyše v oznámení o poistnom plnení nie je ani len odkaz, že žalovaná postupovala
v zmysle Zmluvných dojednaní, čo predstavuje rozpor s kogentnou právnou úpravou v zmysle §
797 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Žalovaná najskôr v Oznámení o poistnom plnení uviedla ako
dôvod neplnenia opravu v neautorizovanom servise a neskôr v odpore sa už odvoláva na Zmluvné
dojednania. Poukázala na rozsudok K S v Bratislave, sp. zn. 7Cob/25/2023 a rozsudok KS Košice, pod
sp.zn.4Cob/100/2019zodňa19.11.2019.ŽalovanáustanoveniamivosvojichZmluvnýchdojednaniach,
ktorými obmedzuje poskytovanie výšky poistného plnenia (obmedzovanie výšky normohodiny, len pre
určitý druh servisu), čím svojvoľne znižuje svoje vlastné poistné riziko, ktorého výšku si s poisteným
v poistnej zmluve dohodla, touto právnou konštrukciou obchádza kogentné ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Právna konštrukcia žalovanej v Zmluvných dojednaniach, ktorá stanovuje maximálnu výšku
normohodiny pre neautorizovaný, nezmluvný autoservis, ktorú bude žalovaná akceptovať je v rozpore
so zákonnou úpravou a preto je de iure neplatná. Opätovne poukazuje na kogentnosť týchto ustanovení
a v tejto súvislosti na Uznesenie NS SR SR z 28. júla 2022 sp. zn. 4Obdo/45/2021, uverejnené
Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 1/2021, najmä na bod 54 Uznesenia Najvyššieho súdu
SR z 28. júla 2022 sp. zn. 4Obdo/45/2021: Žalovaná na základe vyššie uvedeného nemôže krátiť
poistné plnenie len na základe toho, že žalobca resp. poistený si nechal svoje motorové vozidlo
opraviť v neautorizovanom, nezmluvnom servise, keďže Občiansky zákonník nepozná takýto dôvod
krátenia poistného plnenia. Žalobcovi vyplýva z poistnej zmluvy nárok na poistne plnenie spôsobenej
náhodnou poistnou udalosťou na poistenom vozidle a nemôže byť žalobcovo právo obmedzené len tou
skutočnosťou, že uviedol vec - vozidlo do pôvodného stavu v servise, ktorý nie je zmluvný so žalovanou
a nie je autorizovaný. Žalovanej Zmluvné dojednania rozširujú možnosť primerane znížiť poistné plnenie
a to nad rámec kogentných ustanovení § 799 ods. 3 a § 809 OZ, preto odporujú týmto ustanoveniam a sú
neplatné. Poukázal aj na neurčený výpočet poistného plnenia v Zmluvných dojednaniach - neurčitosť
nejasnosť neplatnosť právneho úkonu. Žalovaná vo vyjadrení odkazuje na článok IX ods. 2 písm. c)
Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 91 3 a tvrdí, že „pri opravách
v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného
vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla.
O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácií nákladov na opravu v
nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálna akceptovaná výška normohodiny na 25
eur bez DPH.“ Žalovaná ale sama nepostupuje podľa vlastných zmluvných dojednaní, pretože v nich
má určený rozsah poistného plnenia na sumu maximálne 25 eur bez DPH. V Zmluvných dojednaniach
nie je určený žiaden mechanizmus, podľa čoho žalovaná postupuje pri poistnom plnení. Keďže môže
určiť maximálne 25 eur ale v tomto prípade priznala iba 21 Eur. Nie je uvedený žiaden dôvod, žiaden
mechanizmus výpočtu podľa ktorého sa riadila a prečo v tomto prípade bolo priznaných práve 21 eur
a nie 25 eur. Podľa Zmluvných dojednaní žalovanej, je teda v poriadku ak by poistenému, ktorý si
každý mesiac platí poistenie vozidla v prípade nehody na poistenom vozidle preplatila za škodu, ktorá
mu vznikla o eur, bez toho aby poistený vôbec vedel z akého dôvodu mu poisťovňa odmietla uhradiť
poistné plnenie, keďže vo svojich Zmluvných dojednaniach žiaden mechanizmus výpočtu neuvádza.
Uvedenáneurčitosťpredmetnéhoustanoveniasaodzrkadlilaajvdanomprípade,kedypodľaZmluvných
dojednaní je stanovený rozsah poistného plnenia za normohodinu do 25 eur bez DPH, ale žalovaná
priznala sumu 21 eur s DPH za normohodinu. Takáto limitácia je v rozpore s kogentnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, ktoré sa týkajú poistenia, konkrétne § 799, § 806 a § 809. Tieto ustanovenia
vymedzujú práva a povinnosti poisteného, ako aj možnosť krátenia poistného plnenia iba v spojení s
pričinením samotného poisteného. Občiansky zákonník sa ku kráteniu výšky poistného plnenia vyjadruje
v kogentných paragrafoch a to konkrétne poukazujeme na § 809 a § 799 ods. 3 OZ. Nie je teda možné
vybočiť nad rámec týchto kogentných ustanovení tak ako to urobila žalovaná, že krátila poistné plnenie
na základe toho, že žalobca resp. poistený si dal svoje motorové vozidlo opraviť v nezmluvnom a
neautorizovanom servise. Žalovaná mohla v predmetnom prípade krátiť výplatu poistného plnenia len
v prípade, ak by zo strany poisteného ako právneho predchodcu žalobcu došlo k porušeniu povinností,
ktoré mali vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie následkov poistnej udalosti, v súlade s §
799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalobca, resp. poistený ako jeho právny predchodca si riadne
splnil všetky povinnosti stanovené mu poistnou zmluvou a zákonom, naproti tomu mu neboli uhradené
ním uplatnené náklady v celej výške. Upozornil na ustálenú judikatúru súdov týkajúcu sa výkladu
kogentného ustanovenia § 799 ods. 3 OZ (rozsudok KS BA, sp. zn. 2Cob/119/2021). Z uvedenéhoje zrejmé, že k naplneniu dôvodov krátenia musia byť obligatórne a kumulatívne splnené nasledujúce
podmienky: jednak vedomé porušenie povinnosti a jednak to, že porušenie týchto povinnosti uvedených
v zákone, resp., v poistných podmienkach má podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na
zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. Ustanovenia OZ týkajúce sa poistného plnenia sú
kogentnými ustanoveniami a žalovaná ich nemôže svojvoľne ohýbať a meniť. Právna konštrukcia
žalovanej obsiahnutá v poistných podmienkach, ktorá stanovuje maximálnu výšku normohodiny pre
neautorizovaný, nezmluvný autoservis, ktorú bude žalovaná akceptovať je v rozpore so zákonnou
úpravou a preto je neplatná. Poistné podmienky nesmú zákon obchádzať ani ho porušovať. V tomto
konkrétnomprípadealeidejasneoobmedzeniemožnostipoisteného,porušeniekogentnýchustanovení
Občianskeho zákonníka, čo je neprípustné. Poukázal na to, že podľa Zmluvných dojednaní čl. IX
ods. 2 písm. c) má žalovaná povinnosť oboznámiť poisteného o kalkulácií nákladov pre nezmluvný,
neautorizovaný autoservis. Poistenému však v čase šetrenia poistnej udalosti nebola žiadna kalkulácia
nákladov doručená. K tvrdeniu žalovanej, že poistený mal už pri uzatvorení poistnej zmluvy vedomosť
o tom, v akom rozsahu mu bude poskytnuté poistné plnenie pri platení konkrétnej výšky poistného,
nakoľko tieto skutočnosti vyplývali z poistnej zmluvy a poistným podmienok (zmluvné dojednania),
ktoré boli jej súčasťou a boli poistenému odovzdané spolu s poistnou zmluvou pri jej uzatvorení
uviedol, že žalovaná sa pri šetrení poistnej udalosti neriadila Zmluvnými dojednaniami pre havarijné
poistenie vozidiel Auto komplet č. XXX, ktoré patria k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX so začiatkom
poistenia 12.11.2021, pretože v konaní predložila Zmluvné dojednania s dňom účinnosti 1.10.2017.
Zmluvné dojedania, podľa ktorých sa žalovaná riadila pri šetrení poistnej udalosti a ktoré predložila
aj súdu sú neaplikovateľné na daný prípad keďže sa nevzťahujú k poistnej zmluve, ktorú uzavrel
poistený so začiatkom poistenia 12.11.2021. Vyššie uvedené konanie žalovanej nie je ojedinelým,
pretože vo viacerých sporoch žalovaná predkladá zmluvné dojednania, ktoré sa nevzťahujú k tomu
danému havarijnému poisteniu. Žalovaná má zmätok v tom, ktoré zmluvné dojednania sa vzťahujú
na konkrétne havarijné poistenie. Je neprípustné aby žalovaná predkladala Zmluvné dojednania, ktoré
neboli účinné v čase uzatvárania havarijného poistenia. K tvrdeniu žalovanej, že žalobca vo vzťahu k
lakovacej konštante opätovne neodôvodnila ani nepreukázala, prečo bezdôvodne navýšila lakovaciu
konštantu na 115% a k dôkaznému bremenu ohľadom tejto skutočnosti žalobca uviedol, že medzi
odbornou verejnosťou je všeobecne známe a rozhodovacou praxou súdov všeobecne uznávané, že
výška lakovacej konštanty závisí od mnohých faktorov, type motorového vozidla a najmä type farby
a poukázal na všeobecne známu skutočnosť známu súdu z jeho rozhodovacej činnosti týkajúcej sa
lakovacej konštanty (rozhodnutie OS Bratislava I sp. zn. 11Csp/75/2018 zo dňa 26.06.2020, rozsudok
KS v Košiciach zo dňa 26.1.2022, sp. zn.: 4Cob/103/2021). Žalobca má za to, že práve žalovaná
riadnym spôsobom nepreukázala dôvodnosť použitia lakovacej konštanty len na úrovni 100 %, pričom
práve žalovaná je subjekt, ktorá vykonáva vyšetrenie poistnej udalosti a mala by svoje závery vedieť
relevantným spôsobom odôvodniť a preukázať. Žalovaná nedodržala postup upravený v ustanovení §
799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď si pred ukončením poistnej udalosti, na účely rozhodnutia o
zníženílakovacejkonštantyvprípade,žemalapochybnostinevyžiadalaodžalobcu,resp.jehoprávneho
predchodcu potrebné doklady za účelom ozrejmenia, prečo bol servis nútený použiť vyššiu lakovaciu
konštantu, tak ako mu to explicitne prikazuje ustanovenie § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Nepostačuje strohé konštatovanie v oznámení o poistnom plnení, že priznáva lakovaciu konštantu vo
výške 100%. Nedodržanie tohto zákonného postupu žalovanou má logicky za následok nemožnosť
preukázať, že by fakturované náklady na opravy nezodpovedali výške škody. Žalovaná mala výšku
lakovacej konštanty šetriť v priebehu šetrenia poistnej udalosti a nie až po ukončení šetrenia v súdnom
konaní, čo je súdmi jasne judikované, keďže ona je subjektom, ktorý v zmysle zákona vykonáva šetrenie
poistnej udalosti a disponuje celým likvidačným spisom. K výške ceny za normohodinu práce žalobca
uviedol, že žalovaná sa odvoláva, že je dohodnutá limitácia normohodiny, ale neuvádza konkrétne
presne ako to má v Zmluvných dojednaniach a to, že “limit“ je len ak si poistený dá auto opraviť
v nezávislom (nezmluvnom, neautorizovanom) servise. Teda ak si dá poistený poškodené motorové
vozidlo opraviť v zmluvnom alebo autorizovanom servise tak nie je žiadna limitácia. Dané konanie
je v rozpore s článkom 101 Zmluvy o fungovaní Európskej únie nemôže požívať právnu ochranu,
nakoľko sa jedná o zmluvný vzťah medzi poisťovňou a daným servisom o vzájomných podmienkach -
ide o vertikálne dohody, ktoré sú zakázané. Nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že rozlišovaním servisov
žalovanou nedochádza k porušovaniu nariadenia komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.4.2010 o uplatňovaní
článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených
postupov a v nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.5.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy
o fungovaní Európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore
motorových vozidiel. V zmysle čl. 101 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie platí: Nasledujúcesa zakazuje ako nezlučiteľné s vnútorným trhom: všetky dohody medzi podnikmi, rozhodnutia združení
podnikov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú
za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci
vnútorného trhu, najmä tie, ktoré: a) priamo alebo nepriamo určujú nákupné alebo predajné ceny alebo
iné obchodné podmienky; b) obmedzujú odbyt (...); c) rozdeľujú trhy alebo zdroje zásobovania; d)
uplatňujú nerovnaké podmienky pri rovnakých plneniach voči ostatným obchodným partnerom, čím ich
v hospodárskej súťaži znevýhodňujú; (...).“ Poisťovne uzatvárajú zmluvy s určitým okruhom servisov
čím vzniká skupina zmluvných servisov, ktoré majú iné postavenie na trhu a to najmä získajú výhodné
podmienkyprirozhodovaníovýškepoistnéhoplneniaprepoškodenýchatopodľatohokdesipoškodený
poistení dajú opraviť MV. Poukázal na l čl. IX Zmluvných dojednaní XXX žalovanej zo znenia ktorého je
evidentné, že platia nerovnaké podmienky pri rovnakých nárokoch z havarijného poistenia voči rôznym
obchodnýmpartnerom,rôznymservisom,čímnezmluvnéneautorizovanéservisyvýrazneznevýhodňujú
na trhu. Umelo regulujú trh a to nasmerujú poškodených k servisom zmluvným kde poškodeným nebude
nič krátené z nákladov na opravu, zatiaľ čo pri nezmluvných (viď bod c)) preplatia neúplnú škodu.
A to len tým, že nezávislé servisy, ktoré nemajú zmluvu s poisťovňou, dostanú iné podmienky. Teda
ako je evidentné, podľa článku 101 ods. 1 sú tieto dohody medzi poisťovňou a zmluvnými servismi
zakázanéatedavrozporesozákonom,obchádzajúcezákon,ktorýtakétodohodypovažujezaabsolútne
neplatné. Z uvedeného dôvodu musia byť aj VPP v časti rozlišujúcej servisy neplatné. Zároveň
poukázal aj na konštantnú rozhodovaciu činnosť súdov, a to že rozlišovanie servisov na autorizované
a neautorizované je v rozpore s uvedenými nariadeniami a pravidlami ochrany hospodárskej súťaže
(rozsudok MS Bratislava III zo dňa 05.12.2023, sp. zn. B1-36Cb/105/2021, rozsudok KS v Bratislave sp.
zn. 1 Cob/76/2019 v bode 27). Aj v zmysle prezentovanej rozhodovacej praxe súdov je evidentný záver,
že žalovaná nemôže svojvoľne krátiť poistné plnenie len na základe toho, že motorové vozidlo bolo
opravené v neautorizovanom servise. Žalovaná nemá zákonnú možnosť vnútiť svoju vôľu výberu servisu
poistenému a prípadne uprednostňovanie zmluvných servisov môže mať nanajvýš čisto odporúčací
charakter. V rámci voľného trhu je na poistenom, v akom servise (či autorizovanom, neautorizovanom,
zmluvnom alebo nezmluvnom) si nechá poškodené motorové vozidlo opraviť, pokiaľ náklady, ktoré boli
vynaložené sú účelné a smerovali k odstráneniu poškodení spôsobených v rámci škodovej udalosti.
Označenie žalobcu ako neautorizovaného servisu nie je dôvodom na použitie nižšej ceny normohodiny
v zmysle ustálenej judikatúry a legislatívy EÚ. Zotrval na žalobe.
8. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 20.11.2024 k tvrdeniu žalobcu, že porušil zákaz dodatočne
meniť dôvody nevyplatenia poistného plnenia v zmysle kogentného ustanovenia § 797 ods. 4 OZ, že
ho neporušila, nakoľko dodatočne nezmenila dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia, poistné plnenie
poskytla žalobcovi v plnej výške v zmysle čl. 12 ods. 9 VPP, t. j. poistné plnenie neznížila, preto sa
naňho v uvedenom prípade ustanovenie § 797 ods. 4 OZ nevzťahuje. Dôvody poskytnutia poistného
plnenia v uvedenej výške ostávajú stále rovnaké a doposiaľ zo strany žalovanej menené neboli. V tejto
súvislosti žalovaná opätovne uvádza, že právo na poistné plnenie nie je totožné s právom na náhradu
škody. To, že bolo poistné plnenie poskytnuté v nižšej výške ako bola skutočná škoda, ktorá vznikla
poistenému, neznamená, že bolo poistné plnenie znížené, nakoľko poistné plnenie sa poskytuje na
základne iných podmienok ako nárok na náhradu škody. Ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré je potrebné
rozlišovať aj vo vzťahu k výške poskytnutého plnenia. Ako príklad možno uviesť dohodnutú spoluúčasť
pri havarijnom poistení, ktorá je taktiež odrátaná od poistného plnenia, nakoľko je takýto postup
stanovený v poistnej zmluve a v poistných podmienkach. Uvedené však neznamená, že je poistné
plnenie znížené v zmysle § 799 ods. 3 OZ, pretože v zmysle poistnej zmluvy a poistných podmienok sa
poistné plnenie v plnom rozsahu poskytuje po odpočítaní spoluúčasti (rozsudok MS Bratislava III, sp.
zn. 62Cb/67/2023-116 zo dňa 1.10.2024, rozsudok OS Bratislava I, sp. zn. 26Cb/31/2021-241 zo dňa
4.10.2022, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Cob/250/2022-337 zo
dňa 7.6.2023, uznesenie NS SR z 27. októbra 2021, sp. zn. 9Cdo/73/2021). Argumentácia žalobcu o
tom, že v tomto prípade žalovaná porušuje samotnú podstatu synalangmatického záväzku, keď jedna
strana zmluvy (poistený) riadne platí dohodnuté poistné, ale na druhej strane mu bez akéhokoľvek
zákonného dôvodu nie je vyplatené poistné plnenie v plnej výške, nie je v súlade so zákonným znení
§ 806 OZ, nakoľko toto ustanovenie hovorí o poskytnutí plnenia vo výške určenej podľa poistných
podmienokanieoplnení,ktorébysamaloposkytnúťvplnejvýškefaktúryzaopravu,akotozavádzajúco
interpretuje žalobca. Vo vzťahu k určeniu výšky ceny normohodiny poukázala na rozsudok MS Bratislava
IV pod sp. zn. 62Cb/67/2023-116 zo dňa 1.10.2024 110/2023). ďalej uviedla, že žalobca odkazuje
vo svojom vyjadrení na ustanovenia o tzv. „blokovej výnimke", ktoré sa vzťahujú na vertikálne dohody
v sektore motorových vozidiel. Žalovaná vyjadruje svoje nesúhlasné stanovisko k aplikácii ustanovení
nariadenia komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.4.2010 o uplatňovaní článku 101 ods.3 Zmluvy o fungovaníEurópskej únie o kategórii vertikálnych dohôd a zosúladených postupov a v nariadení komisie (EÚ) č.
461/2010 z 27.5.2010 o uplatňovaní článku 101 ods.3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej tiež len
„Nariadenie“) na prípad, ktorý je predmetom tohto sporu. Uvedené Nariadenie v úvode svojho znenia
definujejednotlivépojmy,ktorésúvjehotextevyužívané.MedziprvédefinícievČI.1písm.a)Nariadenia
radi aj definíciu pojmu vertikálna dohoda. O vertikálnych dohodách môžeme hovoriť, ak ich uzatvárajú
podniky, ktoré vyrábajú alebo distribuujú motorové vozidlá. V žiadnom prípade nemôže ísť o dohodou
medzipoisťovňouaopravovňou,akosatosnažížalobcakreatívneprezentovať.UstanoveniaNariadenia
o vertikálnych dohodách teda nie je možné aplikovať na vzťah medzi žalovanou ako poisťovňou
a autoservismi. K žalobcom tvrdenej nezákonnosti rozdeľovanie autoservisov na autorizované a
neautorizované uviedla, že samotné Nariadenie, na ktoré odkazuje žalobca, v úvode svojho textu v čl. 1
ods. 1 písm. c) - e) definuje pojem „autorizovaná opravovňa“ a „nezávislá opravovňa. Žalobca v rôznych
konaniach pred súdmi namieta nezákonnosť rozdeľovania jednotlivých druhov opravovní a využíva
nanajvýš kreatívny výklad, pričom takéto delenie autoservisov je zakotvené priamo v záväzných aktoch
Európskej únie, ktoré sú pre vnútroštátny právny poriadok záväzné a priamo účinné. Z vyššie uvedeného
dôvodu má žalovaná za to, že právna argumentácia žalobcu nie je správna a nemá zákonný podklad
(rozsudok OS Bratislava I, sp. zn. 26Cb/31/2021-241 zo dňa 4.10.2022, ktorý bol potvrdený rozsudkom
KS v Bratislave, sp. zn. 3Cob/250/2022-337 zo dňa 7.6.2023, rozsudok KS v Bratislave, sp. zn.
1Cob/111/2022-422 zo dňa 27.6.2024). K tvrdeniu žalobcu, že žalovaná sa pri šetrení poistnej udalosti
neriadila Zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie Auto komplet č. XXX, ktoré patria k poistnej
zmluve č. XXXXXXXXXX so začiatkom poistenia 12.11.2021, pretože v konaní predložila Zmluvné
dojednania s dňom účinnosti 1.10.2017. uviedla, že Zmluvné dojednania pre havarijné poistenie Auto
komplet č. 913 s účinnosťou od 1.10.2017 nemajú obmedzenú účinnosť, preto sa ich účinnosť týka
všetkých poistných zmlúv uzavretých od 1.10.2017 do budúcna, teda aj na poistnú zmluvu so začiatkom
poistenie odo dňa 12.11.2021. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaná svojvoľne určila lakovaciu konštantu na
základnú hodnotu 100%, bez ohľadu na použitý lakovací materiál a odporúčanie jednotlivých výrobcov a
distribútorov lakovacieho materiálu, je klamlivé a zároveň ničím nepodložené. V prvom rade lakovacím
materiálom nebola metalíza, ale použité bolo dvojvrstvové UNI lakovanie. Tvrdenie žalobcu, že jednotliví
výrobcovia a distribútori lakovacieho materiálu odporúčajú pri lakovaní metalízou lakovaciu konštantu
až 130 - 150 %, nebolo zo strany žalobcu žiadnym spôsobom preukázané. Taktiež ani tvrdenie žalobcu
o tom, že lakovaciu konštantu tvorí údajne cena farby a spotrebný lakovací materiál. Poukázala
na Metodiku lakovania AZT v kalkulačných systémoch Audatex, v ktorej sa v bode 4.10 Lakovací
materiál uvádza, že; „Vo výpočte spotreby lakovacieho materiálu sú v požadovanej výške zahrnuté
všetky materiály, ktoré sú potrebné k riadnemu vykonaniu všetkých pracovných operácií, súvisiacich s
lakovaním. Náklady na materiál sú vypočítané v závislosti na skutočnej spotrebe, pričom vo výpočte sú
zohľadnené doporučené predajné ceny od zohľadnených dodávateľov/importérov lakovacích materiálov
v príslušnej krajine (bez DPH). Výsledné hodnoty spotreby lakovacieho materiálu sú aritmetickým
priemeromzohľadnenýchvýrobcovavkalkulačnýchsystémochAudatextietohodnotyvyjadrujehodnota
100%, v podpornom kóde PK51 (PK51=100 [%]).“ Následne je v tejto Metodike uvedená tabuľka, v
ktorej je rozpísaný lakovací materiál zohľadnený v lakovacej konštante 100% pre kovové diely a pre
plastové diely, v ktorom je uvedený aj spotrebný lakovací materiál. Zároveň nie je pravdivé ani tvrdenie
žalobcu, že skutočnosti týkajúce sa výšky lakovacej konštanty sú všeobecne známymi skutočnosťami
súdu z jeho rozhodovacej praxe, ktoré nie je potrebné dokazovať (rozsudok MS Bratislava III, sp. zn.
62Cb/67/2023-116 zo dňa 1.10.2024). Žiadala žalobu zamietnuť.
9. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 13.12.2024 k tvrdeniu žalovanej, že poistné plnenie poskytla
žalobcovi v plnej výške v zmysle čl. 12 ods. 9 VPP, t. j. poistné plnenie neznížila, preto sa naňho v
uvedenom prípade ustanovenie § 797 ods. 4 OZ nevzťahuje uviedla, že žalovaná poistenému nepriznala
poistné plnenie v plnej výške podľa predloženej faktúry, teda je jednoznačné, že žalovaná krátila poistné
plnenie. Rovnako tak aj uvedené vyjadrenie je dôkazom toho, že došlo k zmene dôvodov krátenia
pretože v oznámení o poistnom plnení zo dňa 8.8.2023 žalovaná priznala primerané náklady na
cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21 eur bez DPH/hod. a priznala primerané náklady na
lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100%).V odpore už
žalovaná odôvodňuje svoje krátenie v prípade krátenia výšky normohodiny Čl. IX ods. 2 písm. a) a c)
Zmluvných dojednaní, kde poisťovňa akceptuje maximálnu výšku normohodiny na 25 eur bez DPH,
taktiež s poukazom na čl. IX ods. 3 Zmluvných dojednaní, kde poisťovňa uvádza že za primerané
náklady na opravu nepovažuje zmluvné ceny medzi opravovňou a poisteným a žalovaná odkazuje
na systém Audatex, ktorý neuvádza ani v oznámení o poistnom plnení a ktorý nie je ani zmluvne
dohodnutý. Zo samotného gramatického aj logického výkladu je nepochybné, že došlo k zmene dôvodov
krátenia poistného plnenia, čo predstavuje porušenie § 797 ods. 4 Žalovaná žiadnym spôsobomnepreukázala dôvody krátenia po skončení šetrenia poistnej udalosti v oznámení o poistnom plnení,
taktiež žiadnym spôsobom nepreukázala dôvodnosť krátenia poistného plnenia ani v súdnom konaní,
čím neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaná týmto len umelo vytvárala dôvody krátenia až v súdnom
konaní, čo je absolútne neprípustné s poukazom na kogentnú právnu úpravu v zmysle § 797 ods.
4 Občianskeho zákonníka. Vyššie uvedené závery uvádza a potvrdzuje aj právna doktrína, ktorá vo
vzťahu k zákazu dodatočne meniť dôvod nevyplatenia poistného v zmysle § 797 ods. 4 Občianskeho
zákonníka uvádza nasledovné: „Medzi povinnosti poisťovne v súvislosti s likvidáciou poistnej udalosti
patrí aj povinnosť odôvodniť závery likvidácie, ktorá neviedla k vyplateniu poistného plnenia v celom
rozsahu, čo je povinnosť, ktorá implicitne vyplýva zo zákazu dodatočne meniť dôvod nevyplatenia alebo
zníženia poistného plnenia. Nemožnosť dodatočnej zmeny dôvodov zakladá povinnosť špecifikácie
dôvodov, ktoré viedli k postoju poisťovne, jednak tak, aby spĺňali všeobecný parameter zrozumiteľnosti a
určitosti, a potom tak, aby neboli zameniteľné s inými dôvodmi, čím bude preukazné, že poisťovňa splnila
povinnosť odôvodniť svoje stanovisko. Zákaz dodatočnej zmeny dôvodu znamená, že poisťovňa môže
oprávnenosťzamietnutiadôvodiťibazávermi,ktorésúuvedenévstanoviskupoistnému,resp.inejosobe
s právom na poistné plnenie. Napriek tomu, že to nie je v predpise výslovne uvedené, jediným logickým
adresátom odôvodnenia postoja je osoba, ktorá má právo na poistné plnenie a po oboznámení sa s
dôvodmi poisťovne im môže kontrovať, čo by bez ich špecifikácie možné nebolo. Nemožnosť dodatočnej
zmeny dôvodov znamená, že na neskôr uvedené dôvody poisťovne sa nebude prihliadať, a to ani v
rozmere prípadného súdneho konania“. Ustanovenie 797 ods. 4 OZ zakazuje meniť dôvod krátenia po
vykonaní šetrenia. Uvedené je potvrdené aj v dôvodovej správe k danej novelizácií zákona: „Navrhované
ustanovenie má za cieľ, aby v prípade odmietnutia poistného plnenia alebo jeho zníženia, nemal poistiteľ
možnosť dodatočne meniť dôvody neplnenia ak ten, kto má právo na plnenie spochybnil a vyvrátil dôvod
neplnenia. Navrhované ustanovenie teda zvyšuje právnu istotu toho, kto má právo na plnenie tak, že
poistiteľ nebude môcť špekulatívne hľadať nové dôvody, prečo plnenie odmietol alebo znížil.“ Žalovaná
môže krátiť poistné plnenie len v súlade s § 799 ods. 3 a to za splnenia 2 podmienok, že došlo k
vedomému porušeniu povinností vyplývajúcich z poistnej zmluvy a vedomé porušenie malo podstatný
vplyv na vznik poistnej udalosti. V konaní žalovaná nepreukázala splnenie ani jednej z vyššie uvedených
dvoch podmienok a preto máme za to, že žalovaná konala v rozpore s kogentným ustanoveniami OZ
(rozsudok KS v Bratislave zo dňa 29.10.2024, sp. zn. 5Cob/208/2024). Žalovaná zavádzajúco uvádza,
že žalobca zamieňa pojmy z plnenia z havarijného poistenia a povinného zmluvného poistenia, čo
však nie je pravdou. Ak žalovaná krátila poistné plnenie mala odkázať na znenie zmluvných dojednaní
už v oznámení o poistnom plnení. Taktiež poukazuje na to, že žalovaná nemôže svojvoľne určovať
cenu za normohodinu práce podľa toho či vozidlo opravuje autorizovaný či neautorizovaný autoservis
a nemôže nútiť poisteného nechať si vozidlo opravovať v autorizovaných, zmluvných opravovniach
inak cenu za opravu bude limitovať a práve to je v rozpore so zmyslom a účelom poistenia. Žalovaná
takýmito vyjadreniami len snaží odpútať pozornosť od podstaty sporu a to je, že krátila poistné plnenie
z havarijného poistenia a tým porušila kogentné znenia OZ týkajúce sa poistného plnenia a rovnako
tak vlastné Zmluvné dojednania. Tak ako aj žalovaná v oznámení o poistnom plnení odpočítala výšku
spoluúčasti, tak a žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu, žiadal žalovanú sumu zníženú
o výšku spoluúčasti. Žalobca teda pod pojmom krátenie poistného plnenia nemyslel zníženú sumu o
výšku spoluúčasti. Žalovaná vo svojom vyjadrení odkazuje na „blokové výnimky“ a tvrdí, že sa vzťahujú
na vertikálne dohody v sektore motorových vozidiel, ale len v prípade „ak ich uzatváraj podniky, ktoré
vyrábajúalebodistribuujúmotorovévozidlá.Vžiadnomprípadenemôžeísťodohodoumedzipoisťovňou
a opravovňou, ako sa to snaží žalobca kreatívne prezentovať a vyjadruje svoje nesúhlasné stanovisko
k aplikácií ustanovení nariadenia komisie EU č. 330/210 z 20.4.210 o uplatňovaní článku 101 ods.
3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o kategórií vertikálnych dohôd a zosúladených postupov a v
nariadení komisie EÚ č. 461/210 z 27.5.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie na prípad, ktorý je predmetom tohto sporu. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na
aktuálnu judikatúru, kde sa Krajský súd v Bratislave vyjadroval k blokovej výnimke(rozsudok KS u v
Bratislave zo dňa 29.10.2024, sp. zn. 5Cob/208/2024). Odvolací súd nesúhlasil s argumentáciou súdu
prvej inštancie, ktorý sa opieral o „blokovú výnimku“, ktorá by zvýhodňovala určité servisy. V súlade
s európskou legislatívou a praxou je postavenie všetkých servisov na trhu rovnaké. Nariadenia EÚ,
konkrétne nariadenia Komisie č. 330/2010 a č. 461/2010, jasne uvádzajú, že nie je možné preferovať
alebo zvýhodňovať určité servisy, či už ide o autorizované alebo neautorizované servisy. Ak servis
dodrží technologický postup výrobcu a používa schválené náhradné diely a materiály, nemôže byť
návšteva neautorizovaného servisu dôvodom na spochybnenie kvality opravy alebo krátenie poistného
plnenia. Ceny na trhu sú tvorené všetkými servismi, bez ohľadu na ich zmluvný alebo nezmluvný status.
Poistený má právo vybrať si servis podľa vlastného uváženia, a to bez toho, aby bol nútený robiťprieskum trhu a hľadať najnižšiu cenu v regióne, pokiaľ náklady na opravu sú účelne vynaložené na
odstránenie následkov poistnej udalosti. Nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby pri výbere servisu
zohľadňoval len ekonomické záujmy poisťovne a ignoroval iné faktory, ako je kvalita opravy. Ďalej
uviedol, že žalovaná vo vyjadrení uvádza, že poistné plnenie nebolo znížené v zmysle § 799 ods. 3
OZ, ale odkazuje na § 806 OZ a tvrdí, že poistné plnenie bolo poskytnuté práve v súlade s týmto
ustanovením „nakoľko toto ustanovenie hovorí o poskytnutí plnenia vo výške určenej podľa poistných
podmienok.“ Z § 806 OZ vyplýva, že poistený má právo aby mu bolo poskytnuté plnenie podľa poistných
podmienok, na ktorú sa poistenie vzťahuje, teda podľa poistnej zmluvy. Poistná zmluva obsahuje všetky
podstatné náležitosti, na základe ktorých poisťovňa plní. Žalovaná v konaní vôbec neskúmala o aké
vozidlo ide, teda o akú kategóriu a typ vozidla aká je jeho hodnota, aká je poistná suma. Hoci práve
poistná suma je najdôležitejšou sumou a maximálnou sumou do ktorej môže poisťovňa plniť a podľa
ktorej sa má poisťovňa riadiť pri vyplácaní poistného. Ustanovenia § 806 OZ a § 799 OZ sa navzájom
nevylučujú, ale právne naopak dopĺňajú sa. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že uvedeným konaním
poisťovňa znižuje poistné plnenie poistenému v rozpore s uzatvorenou poistnou zmluvou a to z dôvodu
výberu konečného miesta, v ktorom sa vzniknutá škoda reparuje, čím v rozpore s kogentnou právnou
úpravou OZ týkajúcou sa poistných zmlúv rozširuje dôvody zníženia poistného plnenia. Rozširovanie
dôvodov zníženia poistného plnenia vymedzených vo VPP poisťovne nad rámec kogentných ustanovení
OZ spôsobuje automatickú neplatnosť ustanovení VPP poisťovne, ktoré siahajú nad uvedený rámec
kogentnej právnej úpravy. Občiansky zákonník neumožňuje krátiť poistné plnenie len z dôvodu, že
poistený si vybral na opravu poškodeného vozidla nezmluvný a neautorizovaný autoservis. Konanie
žalovanej bolo aj v tomto prípade nad rámec kogentných ustanovení OZ a súdy nemôžu takého
správanie poisťovní podporovať. V súdnom konaní žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, že by
došlo k vedomému porušeniu povinnosti zo strany poisteného a to konanie malo podstatný vplyv na
vznik poistnej udalosti. Preto, žalovaná nemala absolútne žiaden dôvod pristúpiť ku kráteniu poistnej
udalosti (rozsudok KS u v Bratislave zo dňa 29.10.2024, sp. zn. 5Cob/208/2024). Ďalej uviedol, že
nie je možné rozlišovať autoservisy na autorizované a neautorizované. Nie je medzi tým rozdiel veď
predsa opravca, žalobca je stále podnikateľským subjektom, ktorý má zamestnancov, musí si plniť
svoje povinnosti, má určité náklady na energie na chod servisu rovnako ako aj autorizovaný servis.
Autorizovaný a rovnako aj neautorizovaný servis sú kvalifikovanými osobami na opravu motorových
vozidiel. Žalovaná v rámci konania nenamietala kvalitu opravy, ktorú vykonal žalobca na poškodenom
motorovom vozidle. Nie je v súlade ani s právom Slovenskej republiky a ani s právom EÚ aby dochádzalo
k rozlišovaniu servisov na autorizovaná a neautorizované. Taktiež, ak žalovaná tvrdí, že existuje nejaký
rozdiel medzi autorizovaným a neautorizovaným servisom má povinnosť to preukázať do tej doby
je to len subjektívny názor žalovanej, na ktorý nie je možné prihliadať. Žalovaná totiž nepredložila
počas konania ani jeden dôkaz, ktorý by preukazoval pravdivosť jeho tvrdenia. Poistený je oprávnený
rozhodnúť sa, v akom servise si nechá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť. Všetky autoservisy
bez ohľadu či sú kvalifikované ako zmluvné, nezmluvné autorizované alebo neautorizované podnikajú
legálne. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých autoservisov nie je dovolené a takéto obmedzovanie
v Zmluvných dojednaniach je ex lege neplatné ( rozsudok KS v Bratislave zo dňa 24.9.2024, sp.
zn. 5Cob/148/2024, rozsudok KS v Košiciach sp. zn.: 4Cob/153/2020 a sp. zn. 4 Cob/158/2022).
K lakovacej konštante uviedol, že to či bola použitá metalíza alebo dvojvrstvové UNI lakovanie je
v konečnom dôsledky nepodstatné, podstata znela v tom, že aj pri lakovaní motorového vozidla v
autorizovaných servisoch vznikajú straty napríklad pri miešaní farby, preto lakovací koeficient je vyšší
ako 100%. Opätovne zdôrazňuje, že dôkazné bremeno je na žalovanej - poisťovni, nakoľko ona je tá,
kto má z krátenia poistného plnenia finančný prospech. Žalovaná riadnym spôsobom nepreukázala
dôvodnosť použitia lakovacej konštanty len na úrovni 100%, pričom práve žalovaná je subjekt, ktorý
vykonáva vyšetrenie poistnej udalosti a mala by svoje závery vedieť relevantným spôsobom odôvodniť
a preukázať (rozsudok KS v Košiciach zo dňa 30.09.2020, sp. zn. 3Cob/75/2020,rozsudok KS v
Košiciach zo dňa 26.1.2022, sp. zn.: 4Cob/103/2021,rozsudok KS v Bratislave zo dňa 29.10.2024, sp.
zn. 5Cob/208/2024), kde odvolací súd nesúhlasil so zastavením ceny lakovacej konštanty na 100%
bez zohľadnenia rastu cien na trhu, individuality poškodeného vozidla a kvality práce. Zo spisu vyplýva,
že poškodené vozidlo malo pred škodou lak UNI v dvoch vrstvách, a preto bolo na jeho opravu
potrebné naniesť lak opäť v dvoch vrstvách, čo zvýšilo náklady na lakovací materiál na 115 %. Žalovaná
žiadnymspôsobomnepreukázalaoprávnenosťkrátenia,právenaopak,žalovanálenpreukazujetvrdené
žalobcom, nakoľko dôvodnosť krátenia normohodiny a lakovacej konštanty žalovaná odôvodňuje s
poukazom na interné postupy žalovanej. Predmetné je neakceptovateľné, nakoľko namiesto riadneho
šetrenia poistnej udalosti a objektívneho zisťovania trhových cien opráv sa žalovaná uchyľuje k interne
stanoveným postupom. Tieto postupy však nie sú v stanovené v prospech poškodených, no v prospechpoisťovne, ktorá má z takéhoto krátenia prospech. Interné postupy žalovanej sú nezáväzné voči
poškodenému resp. žalobcovi a neslúžia ako relevantný dôkaz, ktorý by odôvodňoval krátenie poistného
plnenia vo vzťahu k normohodine a lakovacej konštante. Nie len, že tieto interné postupy sú nezáväzné
a neslúžia ako relevantný dôkaz, ktorý by odôvodňoval krátenie poistného plnenia, no je možné v
predloženej Metodike lakovania AZT v kalkulačných systémoch Audatex vidieť, že „Vo výpočte hodnôt
lak. materiálov boli pre slovenský trh v roku 2014 zohľadnení títo výrobcovia/značky...“. Predmetné
svedčíajotom,žeajmetodikažalovanejjezastaraláaneaktuálna.Kpredloženeje-mailovejkomunikácií
zo dňa 12.4.2023 žalobca uviedol, že z nej nie je možné vyvodiť záver, že žalovaná si splnila svoju
povinnosť podľa Zmluvných dojednaní a poisteného oboznámil o kalkulácií nákladov. Žalovaná žiadnym
spôsobom nepreukázala, že by poisteného informovala o kalkulácií nákladov na opravu vozidla. E-mail,
ktorý bol v tomto konaní predložený je smerovaný na e-mailovú adresu autoservisu nie poisteného.
Taktiež chceme poukázať na to, že v čase odoslania mailu nebol autoservis/žalobca splnomocnený na
komunikáciu s poisťovňou/žalovanou od poisteného. Rovnako predmetný e-mail bol odosielaný z adresy
SlovexpertyaniezadresypoisťovnetakakotouvádzajúZmluvnédojednania,naktoréviackrátodkazuje
aj súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Taktiež je podstatné upozorniť na to, že v samotnom e-maily
je uvedené, že v prílohe posielajú dokumenty z obhliadky. Pod dokumentom z obhliadky je potrebné
rozumieť Zápis o poškodení MV, pretože to je výsledný dokument z obhliadky, podľa ktorého vie žalobca
čo všetko má na poškodenom vozidle opraviť, vymeniť či lakovať. Poistený sa po poistnej udalosti
snažil mať poškodené vozidlo čo najskôr prevádzky schopné rovnako ako pred škodovou udalosťou,
avšak žalovaná nijako poisteného nepoučila o zmluvných opravovniach a rovnako mu nedoručila žiadnu
kalkuláciu ako to ona sama vo vyjadrení tvrdí. Z tohto dôvodu si poistený sám vybral autoservis, s
ktorým má najlepšiu skúsenosť. Žalovaná ešte v podanom odpore zo dňa 13.12.2023 uvádza, že
žalobcu informovala o zozname zmluvných servisov. Tu je potrebné uviesť, že žalovaná mala o zozname
zmluvných súvisov informovať poisteného a nie autoservis. Pretože, rozhodnutie kde si dá poistený
opraviť svoje poškodené vozidlo je na ňom a nie na autoservise, ktorý si už poistený vybral, keďže
žalovaná ho žiadnym spôsobom o takomto zozname v čase šetrenia poistnej udalosti neinformovala.
Taktiež, žalovaná nepredložila žiaden dôkaz o tom, že poistený aj reálne prevzal zoznam zmluvných
servisov. V konaní nebol predložený žiaden dokument, ktorý by bol podpísaný priamo poisteným a
preukazoval by, že poistený tento dokument prevzal. V Zápise o poškodení zo dňa 12.7.2023 a dňa
12.4.2023, majú výslovne uvedené, že „Odhadované vysoké náklady na opravu. Pred zahájením opravy
nutné kontaktovať poisťovňu a dohodnúť ďalší postup a spôsob likvidácie škody. Nie“ ... V časti dôležité
informácie pre klienta je jasne uvedené, že „poškodenie, ktoré nie je uvedené v Zápise o obhliadke
poškodeného MV, nebude zahrnuté do plnenia poisťovne.“ Záver, že poškodený si môže auto opraviť
je jasne a zrozumiteľne vyjadrený. Aj keby sa na to pozrieme z gramatického výkladu je jednoznačné,
že sa môže auto podľa obhliadky opravovať. Prípad kedy je potrebné kontaktovať poisťovňu je uvedené
priamo technikom v dokumente ... NETREBA kontaktovať. Zároveň sami píšu že ide o poistné plnenie a
nie že sa ešte bude posudzovať následne, či ide o poistne plnenie. Je len uvedené, že čo nie je v zápise,
nebude zahrnuté do poistného plnenia. Tento úkon žalovanú zaväzuje, pretože žalovaná tam uznala,
čo je potrebné na motorovom vozidle vykonať, výslovne a záväzne to uviedla pre poškodeného. To, že
tento dokument je záväzný vypovedá bohatá judikatúra. Žalobca následne pri oprave vozidla postupoval
len na základe pokynov žalovanej povereného obhliadajúceho technika. Taktiež ešte žalobca uvádza,
že na všetky obhliadky žalovaná poveruje svoju dcérsku spoločnosť Slovexperta, s.r.o. Poukázal na
uvedenú konštantnú judikatúru a zotrval na žalobe.
10. Žalobca v konaní predložil nasledovné listiny: Faktúra za opravu poškodeného motorového vozidla,
Oznámenie o poistnom plnení, Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 8.8.2023, Cenníky motorových
vozidiel, Kategorizácia vozidiel, poistná zmluva, rozhodnutia súdov.
11. Žalovaná v konaní predložila nasledovné listiny: Kalkulácia č. XXXXXXXXX, Kalkulácia nákladov
na opravu rozpočtom a Kalkulácia nákladov na opravu pre nezmluvný neautorizovaný servis zo dňa
15.8.2023, Zoznam zmluvných opravovní, e-mail zo dňa 12.4.2023, Zmluvné dojednania pre havarijné
poistenie vozidiel Auto komplet č. XXX,metodika lakovania AYT v kalkulačných systémoch Audatex.
12. Podľa § 788 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistitel' zaväzuje poskytnúť
v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická
alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou
poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná
zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom
zmluvu uzavrel, oznámené.
13. Podľa § 797 odsek 1,2,3 a 4 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto
zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie,alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne,
ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie
je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti
poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného
mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému
na požiadanie primeraný preddavok. Ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod
neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
14.Podľa§806Občianskehozákonníkaz poisteniamajetkumápoistenýprávo,abymuboloposkytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa
poistenie vzťahuje.
15. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
16. Podľa § 369c odsek 1 Obchodného zákonníka omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
17. Podľa § 1 ods. 1 ,2 a 3 Nariadenia vlády SR č.21/2013 Z.z. v platnom a účinnom znení sadzba
úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému
dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená
sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Namiesto
úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania
v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému
dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí
počas celej doby omeškania .Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1,
použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
18. Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č.21/2013 Z.z. výška paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania.
19. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu je dôvodná.
20. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovanej (poistiteľ právneho predchodcu žalobcu) zaplatenia sumy
742,86 s príslušenstvom titulom doplatenia priznaného poistného plnenia a dôvodil, že poistné plnenie
žalovaná krátila neopodstatnene a to v časti ceny normohodín pre neautorizovaný autoservis a určenia
výšky lakovacej konštanty.
21. Súd konštatuje, že v konaní má preukázanú a ani nebola sporná aktívna vecná legitimácia žalobcu,
ktorá je odvodená od predloženej zmluvy o podstúpení pohľadávky. V konaní nebola sporná a súd ju
má preukázanú ani pasívna vecná legitimácia žalovanej, ktorá vyplýva z toho, že bola poisťovateľom
právneho predchodcu žalobcu na základe uzatvorenej zmluvy o havarijnom poistení.
22. V konaní bola spornou skutočnosť, či žalovaná ako poisťovateľ dôvodne nevyplatila (krátia) poistné
plnenie v žalovanej výške a to v časti ním určenej sumy za normohodinu a lakovaciu konštantu.
Predmetom konania je teda nárok na vyplatenie poistného plnenia, teda sumy, ktorú je poisťovateľ
povinný vyplatiť v zmysle zmluvných dojednaní v poistnej zmluve a poistných podmienkach poistenému.
23. V prejednávanej veci nebolo sporné, že došlo k poistnej udalosti na základe ktorej vzniklo žalobcovi
(jeho právnemu predchodcovi) právo na vyplatenie poistného plnenia. Medzi sporovými stranami je
sporný rozsah poistného plnenia, ktoré bola žalovaná povinná poskytnúť žalobcovi.
24. V prejednávanej veci bol rozsah poistného plnenia vymedzený v čl. IX 1. zmluvných dojednaní pre
havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 913.
25. Žalobca namietal krátenie poistného plnenia, ktoré je v rozpore s kogentnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka (§ 797 ods. 4 a § 809). Tvrdil, že rozlišovanie servisov na autorizované
a neautorizované, ktoré vyplýva z oznámenia o poistnom plnení nemá oporu v zákone. Predmetné
rozlišovanie, kedy poisťovne jednu skupinu podnikateľov zvýhodňujú na úkor druhej skupiny
podnikateľov, je neplatné podľa konštantnej judikatúry. Žalovaná riadnym spôsobom nepreukázala
dôvodnosť použitia lakovacej konštanty len na úrovni 100%, pričom práve žalovaná je subjekt, ktorý
vykonáva vyšetrenie poistnej udalosti a mal by svoje závery vedieť relevantným spôsobom odôvodniť a
preukázať. Žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala oprávnenosť krátenia, práve naopak, žalovanádôvodnosť krátenia normohodiny a lakovacej konštanty odôvodňuje s poukazom na interné postupy
žalovanej. Žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázala, že by poisteného informovala o kalkulácií
nákladov na opravu vozidla.
26. Ako vyplýva z čl. IX .bod 1 písm. c) zmluvných dojednaní žalovaná rozsah poistného plnenia
určuje diferencovane v závislosti od druhu servisu, ktorý opravu vykonal, t. j. v závislosti od toho, či
opravu vykonal autorizovaný, alebo neautorizovaný a nezmluvný servis, pričom pri neautorizovaných
a nezmluvných servisoch bude maximálne akceptovaná výška normohodiny 25 eur bez DPH. K tomu
súd uvádza, že pokiaľ ide o diferenciáciu servisov žalovaná nemôže diferencovať rozsah poistného
plnenia podľa toho, či opravu vykonal servis autorizovaný, zmluvný alebo iný. V tejto súvislosti súd
poukazuje na rozsiahlu judikatúru súdov SR k tejto otázke, na ktoré poukazoval aj žalobca a s ktorou
sa súd stotožňuje. Takáto diferenciácia je v rozpore s právom európskej únie a spôsobuje neplatnosť
zmluvných dojednaní v tejto časti. Je na poistenom v akom servise si nechá vozidlo opraviť, pokiaľ
náklady, ktoré boli vynaložené na opravu smerovali k odstráneniu poškodenia, ktoré bolo predmetom
poistnej udalosti.
27. Ďalej súd uvádza, že ako vyplýva z čl. IX bod 1bod c) zmluvných dojednaní, pri opravách
v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného
vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou v rozsahu poškodenia vozidla, pričom o
týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. Žalovaná ničím nepreukázala, že by
poisteného (právneho predchodcu žalobcu) písomne informovala o výške primeraných nákladov na
opravu jeho poškodeného vozidla. V tejto súvislosti je dôvodná námietka žalobcu, že pokiaľ žalovaná
poukazovala na e-mail predložený žalovanou ( čl. 49), tak tento bol zaslaný autoservisu a nie
poistenému a ani nebol zaslaný poisťovňou, ale iným subjektom.
28. Ako je zrejmé z oznámenia o poistnom plnení žalovaná stanovila primerané náklady na cenu práce
(normohodiny) pre neautorizovaný servis vo výške 21 eur bez DPH/hod., ktoré ako uviedla zodpovedajú
priemernej sadzbe normohodiny práce v neautorizovaných servisoch v danom regióne a čase, pričom
v predmetnom oznámení o poistnom plnení vôbec neuviedla na základe čoho (akých podkladov)
dospela k tomuto záveru o primeranosti stanovenej normohodiny, ktorý viedol ku kráteniu poskytnutého
poistného plnenia. Ani v konaní nepreukázala opodstatnenosť takéhoto postupu, keď aj žalobca v
žalobe poukázal a predložil na cenník mechanických a lakovacích prác v danom regióne pre daný typ
motorového vozidla, ktoré sú podstatne vyššie ( 82,80 eur a 89 eur bez DPH). Pokiaľ ide o stanovenie
lakovacej konštanty súd uvádza, že žalovaná v oznámení o poistnom plnení uvádzala, že ju stanovila v
kalkulačnomprogramevovýške100%. Súdakcentuje,žeje povinnosťoužalovanéhoposkytnúťpoistné
plnenie v rozsahu primeraných nákladov na opravu , pričom dôvody odopretia časti neposkytnutého
plneniajepovinnýnielentvrdiť,aleajpreukázaťžalovaný. Žalovanáničímnepreukázala,prečostanovila
lakovaciu konštantu v rozsahu 100%, pričom jej poukaz na interný kalkulačný program je irelevantný.
29. Súd preto s poukazom na vyššie uvedené uzavrel, že žalovaná v spore neuniesla dôkazné bremeno,
ktoré ju bezpochyby zaťažovalo, nakoľko nepreukázala dôvody odopretia časti poistného plnenia.
Súd dôvody uvádzané žalovanou v oznámení o poistnom plnení zo dňa 08.08.2023 (a ani v spore)
nepovažuje s poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti, za také, ktoré by preukazovali, že žalobcom
uplatnený nárok nepredstavuje primerané náklady na opravu vozidla t. j. nárok na poistné plnenie v
zmysle zákona. Preto súd uzavrel, že žalovaná v rozpore s § 806 Občianskeho zákonníka neposkytla
žalobcovi (jeho právnemu predchodcovi) poistné plnenie vo výške žalovanej sumy t. j. vo výške 742,86
eur. S poukazom na uvedené zaviazal žalovanú na úhradu predmetnej sumy žalobcovi.
30. Žalobca si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatneným jeho pohľadávky. Pokiaľ ide o žalovanou namietané úroky z omeškania súd zastáva
právny názor, že nakoľko žalovaná neposkytla poistné plnenie v celom rozsahu riadne a včas, vznikol
žalobcovi nárok na úroky z omeškania. Nakoľko sa v prejednávanej veci nejedná o spotrebiteľský vzťah
(právny predchodca žalobcu nebol spotrebiteľ), ale o vzťah obchodnoprávny, žalobcovi vznikol nárok
na úroky z omeškania podľa § 369 Obchodného zákonníka a paušálnu náhradu nákladov podľa § 369C
Obchodného zákonníka, pričom výška úrokov z omeškania vyplýva a výška paušálnej náhrady vyplýva
z Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.. Žalovaná ukončila šetrenie poistnej udalosti dňa 08.08.2023
(oznámenie o poistnom plnení), 15 dňová lehota na plnenie jej uplynula dňa 23.08.2023, a dňom
nasledujúcim t. j. od 24.08.2023 sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu. Preto súd zaviazal
žalovanú na úhradu úrokov z omeškania vo výške platnej k prvému dňu vzniku omeškania s plnením
peňažného dlhu t. j. vo výške 13,25% od 24.08.2023 do zaplatenia. Zároveň súd zaviazal žalovanú na
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v paušálnej výške 40 eur.
31. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.32. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
34. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 Civilného sporového poriadku podľa zásady
úspechu v spore tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnej žalovanej nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
35. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.