Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 21, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoEk/1/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411208197
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Janigloš
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4411208197.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mareka Janigloša a členiek senátu
JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Dariny Vargovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX, o vymoženie
sumy 794,61 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 4Er/611/2011
a u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, exekútorský úrad Zámocká 30, Bratislava (pôvodné

vedená u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava, pod sp. zn. EX
5373/11), o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 4Er/611/2011-14
zo dňa 31. marca 2021, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) vyššie označeným uznesením
exekúciu zastavil.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ust. § 57 ods. 2 a § 58 ods. 1 (v znení účinnom do 31.
05. 2011), § 243d ods. 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, §

35, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31. 12. 2014.

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že oprávnený sa návrhom na
vykonanie exekúcie zo dňa 06. 04. 2011, doručeným súdu dňa 04. 05. 2011, domáhal voči povinnej
vykonania exekúcie na vymoženie sumy 794,61 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, a to na podklade
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13764/10 zo dňa 31 .01. 2011, zriadeného

zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava,
ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 21. 02. 2011 a vykonateľnosť dňa 24. 02. 2011. Vydaniu
rozhodcovského rozsudku predchádzala zmluva o úvere č. 4570964 uzatvorená medzi účastníkmi dňa
09. 06. 2009, na základe ktorej sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnej v postavení
dlžníka úver, ktorý sa zaviazala zaplatiť veriteľovi zvýšený o príslušný poplatok a to v 12 mesačných
splátkach. Súčasťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde čl. 18 obsahuje

rozhodcovskú doložku. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá
žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z vyššie špecifikovaných právnych vzťahov,
vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa
táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky, pričom ustanovenie tejto
veci sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na
rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi

Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.4. Vykonaním exekúcie bol poverením zo dňa 06. 06. 2011 poverený súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý,
PhD.

5. Súd prvej inštancie následne poukázal na základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravenú
v Občianskom zákonníku, v zákone č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a
doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení
neskorších predpisov. Súd dospel k záverom, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania
charakteristiku spotrebiteľskej zmluvy spĺňa, nakoľko jej súčasťou bol dodatok, ktorý povinná nemohla

ovplyvniť, keďže bol pripravený už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. V zmysle Smernice Rady
93/13/EHS zo dňa 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch, konkrétne
z článku 3 vyplýva, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa podľa smernice nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť

podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Ako vyplynulo
z výpisu z obchodného registra, oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v
predmetnej exekúcii ide o vymáhanie pohľadávky oprávneného vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy na
základeexekučnéhotitulu-rozhodcovskýrozsudok,pričomrozhodcovskúzmluvusispotrebiteľosobitne
nevyjednal.

6. Následne súd prvej inštancie podrobil kontrole rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru tvoriacu súčasť Zmluvy o úvere berúc pritom do úvahy kritériá, na
ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená
v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v

neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ). Súd prvej inštancie v rámci svojej argumentácie vychádzal
zo základného práva občana (spotrebiteľa) na ochranu pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách vyplývajúceho z Charty základných práv Európskej únie (čl. 6 ods. l smernice Rady 93/13 EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách) a rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08
ASTURCOM a dodal, že Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých

prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto
postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná,

ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia
strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže
náležite naplánovať, sú plne namieste. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že rozhodcovská
doložka v danej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožnila voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu

na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber
vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, keďže mohol zmluvu ako celok len
odmietnuť alebo podrobiť sa všeobecným podmienkam poskytnutia úveru, a teda aj rozhodcovskému
konaniu,akhovyvolaldodávateľakoprvý.Rozhodcovskýsúdjepritompaušálnymspôsobomzakotvený
v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí

mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej
veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Súd prvej inštancie v rámci
svojej argumentácie čerpal aj z vysokého nápadu na tamojšom súde v podobných exekučných veciach
a s podobným postupom rozhodcovského súdu. Už len tieto skutočnosti považoval za dostačujúce
pre prijatie záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej

podmienkynavzťahymedzidodávateľomaspotrebiteľom.Ostatnépodmienkyrozhodcovskéhokonania
boli skôr len indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so
slabšou stranou zmluvného vzťahu. O poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským
súdnym procesom niet ani zmienky. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa
po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Súd prvej inštancie poukázal na nekalosť

rozhodcovskej doložky prikazujúcej podrobiť sa spotrebiteľovi rozhodcovskému konaniu aj bez záveru
o neprijateľnosti ďalších zmluvných podmienok, pričom ich existencia umocňuje záver o neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky.8. Vzhľadom ku konštatovaniu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie uviedol, že
nemohol akceptovať ani exekučný titul, nakoľko je nevykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý na to
zmocnený nebol, pretože konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorá platná nie je a teda absentuje

jeden zo základných predpokladov pre vedenie exekúcie, a to predloženie exekučného titulu, ktorý je
právoplatný a vykonateľný. Vyššie prezentované závery súd prvej inštancie odvodil aj s odkazom na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13. 10. 2011.

9. Záverom súd prvej inštancie skonštatoval, že o podaní oprávneného zo dňa 22. 01. 2016 označenom

ako postúpenie doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods. 1 Exekučného
poriadku, ktorým oprávnený žiadal o pokračovanie v konaní nerozhodoval, keďže vzhliadol dôvody na
zastavenie exekúcie spočívajúce v absencii zákonných podmienok na strane rozhodcovského rozsudku
(na podklade ktorého bola exekúcia vykonávaná), a preto by rozhodovanie o tomto podaní oprávneného
bolo neúčelné a nehospodárne.

10. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote a v celom rozsahu odvolaním
oprávnený a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku, teda
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Oprávnený v odvolaní namietal, že dňa 09. 06. 2009 uzavrel s povinnou zmluvu o úvere
č. 4570964, ktorý jej bol poskytnutý na účel zamestnania, čo potvrdila vo vyhlásení osobitne podpisom.
Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinnou úver využitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho
nepodstatná informácia. Povinnej nevyplývala zo žiadneho zákona informačná povinnosť, v zmysle
ktorej mala veriteľovi preukázať skutočné použitie finančných prostriedkov. V prípade jeho postavenia

ako oprávneného bolo potrebné akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinnou
vstupoval, čo je plne v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu
spotrebiteľa. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej
aj „VPPÚ“), kde priamo na prednej strane zmluvy o úvere je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí
so VPPÚ, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa

ich dodržiavať. Súčasne potvrdila prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na zadnej
strane tejto zmluvy) a vyhlásila, že je plne spôsobilá na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje
zodpovedajú skutočnosti. Ďalej oprávnený uviedol, že VPPÚ boli teda neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
o úvere, a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z hľadiska ich materiálneho prevedenia, t. j. zmluva
o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne, kde dlžník podpisom

zmluvy jednoznačne prejavil svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Predložením zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ
si oprávnený splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej
bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere. Rozhodcovská doložka je písaná čitateľným
písmom, pričom z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi veriteľom
a dlžníkom pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom.

12. Oprávnený poukázal na časovú verziu Občianskeho zákonníka účinnú v čase uzatvorenia zmluvy
o úvere, ktorá nevylučovala použitie rozhodcovskej doložky, ale táto doložka dohodnutá medzi
oprávneným a povinnou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, nakoľko umožňuje každej
zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo

súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinnej, aby spory s
oprávneným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinná mala teda kedykoľvek právo sa slobodne
rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Je naviac logické, že pokiaľ by zo strany dlžníka
došlo po uzavretí zmluvy k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ,
ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe

voľby medzi rozhodcovským a súdnym konaním, alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu
nebude uzavretá rozhodcovská doložka) alebo priamo na rozhodcovský orgán (pretože vo vzťahu k
nemu bude rozhodcovská doložka výhradná). Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné
procesné právo a nie rozhodcovská doložka. Podľa ust. § 19 zákona o rozhodcovskom konaní má
podanie žaloby na rozhodcovský súd rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd.

Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred
iným rozhodcovským súdom, čo znamená prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej
veci a to aj v obrátenom procesnom postavení. Povinný má možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ navšeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jeho práv alebo má možnosť brániť sa v rozhodcovskom
konaní.

13. Záverom oprávnený v súvislosti s prípustnosťou rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských
sporoch poukázal na rozsudok Vrchného súdu v Olomouci zo dňa 2. marca 2011 sp. zn. 12 Cmo
13/2010, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. októbra 2009 sp. zn. 33 Cdo
2675/2007, rozsudok Krajského súdu v Hradci Králové zo dňa 1. marca 2011 sp. zn. 19Co 481/2010,
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29. júna 2010 sp. zn. 23 Cdo 1201/2009, uznesenie

Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 28. apríla 2010, sp. zn. 23 Cdo 4895/2010, uznesenie
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30. marca 2009 sp. zn. 32 Cdo 1590/2008.

14. Z uvedených dôvodov mal oprávnený preukázateľne za to, že predmetná rozhodcovská doložka
bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere
a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedeného bol toho

názoru,žerozhodcovskádoložkanepredstavujeneprijateľnúzmluvnúpodmienku,nakoľkonespôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne
rozhodcovskému konaniu.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd podľa ust. § 389 CSP v

platnom znení uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho
konania.

16. Povinná ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

17. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku,
ďalej len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým
stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že nie sú dané podmienky ani na potvrdenie a ani na

zmenu napadnutého uznesenia. Preto toto uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. c) a § 391 ods. 1 CSP
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 06. 04. 2011 bola u pôvodného súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. spísaná zápisnica, obsahom ktorej bol návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie. Dňa 04. 05. 2011 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a to na podklade exekučného titulu, ktorým mal byť
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13764/10 zo dňa 31. 01. 2011, ktorý mal nadobudnúť
právoplatnosť dňa 21. 02. 2011 a vykonateľnosť dňa 24. 02. 2011. Z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, ako aj z obsahu spisu ďalej vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe

Zmluvy o úvere č. 45709964 (ďalej ako „Zmluva“) uzatvorenej dňa 09. 06. 2009 (zabezpečenej Zmenkou
vystavenou na meno povinnej zo dňa 9. júna 2009), na základe ktorej poskytol oprávnený povinnej úver
vo výške 400,- eur, ktorý sa povinná zaviazala vrátiť o zvýšený poplatok v sume 356,- eur, teda celkovo
vrátiť sumu 756,- eur a to v 12 mesačných splátkach po 63,- eur, počnúc dňom 12. 08. 2009. Povinná
v Zmluve zároveň prehlásila, že finančné prostriedky sú jej poskytnuté na výkon zamestnania. Súčasťou

Zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, kde v bode 18. bola obsiahnutá okrem mediačnej
doložky aj rozhodcovská doložka. Súd poverením zo dňa 06. 06. 2011 poveril súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého, PhD. vykonaním exekúcie.

19. Dňa 04. 02. 2016 bolo súdu prvej inštancie prostredníctvom povereného súdneho exekútora

doručené podanie oprávneného označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust.
§ 243f ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“ zo dňa 21. 01. 2016
a následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

20. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. bol dňa 31. 10. 2023 z funkcie odvolaný a jeho

náhradníkom sa stal JUDr. Ladislav Jakubec, Exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30, Bratislava.

21. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.22. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je

účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

23. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.

24. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 01. 07. 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)

Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako

účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

25. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je

povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

26. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne

aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,
v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

27. Účelom zákona č. 438/2015 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 99/1963 Zb., Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menili a dopĺňali niektoré zákony, bolo
zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach. Právna úprava má zamedziť, aby ďalej dochádzalo
k zneužitiu niektorých právnych inštitútov (napr. zmenky) proti spotrebiteľom. Zaviedla sa povinnosť

súdu skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom.
V exekučných konaniach, prebiehajúcich na podklade exekučného titulu vydanom v konaní, v ktorom
nebola účastníkovi poskytnutá primeraná ochrana, je nevyhnutné vysporiadať sa s otázkou ochrany
spotrebiteľa aj v týchto konaniach. Na tento účel je upravená možnosť súdu zamietnuť žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia a v prebiehajúcich exekúciách rozhodnúť o ich zastavení, čím sa

stanovila povinnosť súdu prihliadať na spotrebiteľské vzťahy, a to aj v konaniach, v ktorých súdy takúto
povinnosť opomenuli. V súvislosti s exekučnými konaniami sa do Exekučného poriadku doplnili nižšie
uvedené prechodné ustanovenia uvedené v odsekoch § 243f Exekučného poriadku.

28. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou

tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.29. Podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania podľa odseku 1, v ktorých do
účinnosti tohto zákona nebolo rozhodnuté o žiadosti o udelenie poverenia sa ustanovenia § 39 ods. 4
a § 40 použijú rovnako.

30. Podľa § 243f ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcie podľa odseku 1 sa odo dňa účinnosti tohto
zákona odkladajú.

31. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak,

platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

32. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v
lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

33. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v

lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm.
m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

34. Účelom uvádzania skutočností v zmysle ustanovenia § 39 ods. 4 Exekučného poriadku je, aby
exekučný súd mohol posúdiť vlastný vzťah, na základe ktorého bola zmenka vystavená. Preto sa táto

povinnosť týka každého oprávneného, ktorý si uplatňuje právo z exekučného titulu vydaného na základe
zmenky. Exekučný súd je povinný ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo
zmenky proti povinnému, či povinnému bola v konaní pred všeobecným alebo rozhodcovským súdom
poskytnutá taká primeraná ochrana, aká spotrebiteľovi podľa predpisov spotrebiteľského práva patrí. Z
uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi

povinný opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho
dôkazmi, ktoré ním tvrdené skutočnosti osvedčujú. Po dátume 23. 12. 2015 je súd tak povinný urobiť
aj v prebiehajúcich exekučných konaniach, ktoré sa začali pred týmto dňom, v súlade s ustanovením
§ 243f ods. 1 Exekučného poriadku v prípade, ak je exekúcia vedená na podklade exekučného titulu,
ktorým bol priznaný nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, v lehote 30 dní od

účinnosti zákona. V prípade nedoplnenia návrhu v súlade s ust. § 39 ods. 4 je príslušný exekučný súd
povinný exekúciu zastaviť podľa ust. § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, resp. jeho doplnenia
po zákonom určenej lehote je príslušný exekučný súd povinný exekúciu zastaviť podľa ust. § 243f ods.
5 Exekučného poriadku.

35. Odvolací súd k napadnutému uzneseniu konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil
právny vzťah medzi oprávneným a povinnou ako vzťah vychádzajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a zmluvu
oúveretaktiežpovažovalzazmluvuospotrebiteľskomúvere,nazákladektorejoprávnenýakododávateľ
poskytolfinančnéprostriedkypovinnejakospotrebiteľovi.Idetedaovzťah,ktorýpoužívazvýšenúprávnu
ochranu v zmysle osobitných právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, čo znamená, že je nutné

aplikovaťspotrebiteľsképrávo.Zúverovejzmluvyuzatvorenejmedziveriteľom(oprávneným)adlžníkom
(povinnou) dňa 09. 06. 2009 (v spise č. l. 6) vyplýva, že úverový dlžník je označený ako fyzická osoba
nepodnikateľ. Jedná sa o predtlačenú formulárovú zmluvu. Dôkazné bremeno ohľadom postavenia
dlžníka v rámci úverového vzťahu za týchto okolností nesie veriteľ, ktorý individuálne nedojednateľnú
formulárovúzmluvuoúverepripravilasdlžníkomtaktouzatvoril.Natomtozáveretvrdenieoprávneného,

že sa nejednalo o spotrebiteľa, nie je spôsobilé zmeniť prijatý záver, pretože oprávnený svoje tvrdenia
riadne pred súdom nepreukázal, a táto skutočnosť ani nevyplýva zo zmluvy o úvere, teda že povinná pri
uzatváraní zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Na uvedenom závere taktiež nemení
nič ani skutočnosť, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy o úvere zaškrtla políčko, ktorým prehlásila,
že peňažné prostriedky sú jej poskytované na účel zamestnania. Z uvedených dôvodov súd prvej

inštancie správne posúdil povinnú ako spotrebiteľa, oprávneného ako dodávateľa a úverovú zmluvu ako
spotrebiteľskú zmluvu.

36. Napriek tomu, že i z pohľadu odvolacieho súdu je v predmetnej veci zastavenie exekúcie namieste,
potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie bránia dôvody, pre ktoré sa exekúcia zastavila. Odvolací

súd primárne uvádza, že posúdenie rozhodcovskej zmluvy súdom prvej inštancie bolo správne, a ak
by nedošlo k účinnosti novely Exekučného poriadku týkajúcej sa zmenkových exekučných titulov,
odvolacísúdbyrozhodnutiepotvrdil.Právetým,žezákonodarcavexekučnýchkonaniachozmenkových
exekučných tituloch ustanovil povinnosť oprávneným doplniť návrhy na vykonanie exekúcie a viazaldôsledky, či už doplnenia ale aj nedoplnenia návrhov na ďalší priebeh konania, vznikla povinnosť
súdu vysporiadať sa s právnou úpravou preferovanými skutočnosťami týkajúcimi sa zmeniek pred
rozhodcovskými doložkami resp. zmluvami. V spise sa nachádza doplnenie návrhu oprávneného na

vykonanie exekúcie zo dňa 21. 01. 2016, ktoré v súlade s novelou Exekučného poriadku oprávnený
doručil súdu cestou súdneho exekútora dňa 04. 02. 2016. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
bolo vydané dňa 31. 03. 2021. Obsahom napadnutého rozhodnutia o zastavení exekúcie (bod 21.)
je konštatovanie, v zmysle ktorého súd prvej inštancie nerozhodoval o podaní oprávneného zo dňa
21. 01. 2016 z dôvodu hospodárnosti a účelnosti, keďže vzhliadol iné dôvody na zastavenie exekúcie

(rozhodcovský rozsudok sa prieči podmienkam ustanoveným v zákone). Je nesporné, že rozhodcovský
rozsudok bol vydaný na základe nároku oprávneného uplatneného zo zmenky (č. l. 4 súdneho spisu).
Vnaznačenomsmeredávaodvolacísúddopozornosti,žezákonodarcapotom,čopredmetnéexekučné
konanie začalo, prijal právnu úpravu, ktorá vzhľadom na dikciu ustanovení § 243f ods. 1 a ods. 2
Exekučného poriadku iný postup súdu, než je riešenie „zmenkovosti veci“, nepripúšťa. Zákon pre
predmetnú vec stanovil u oprávneného povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie a stanovil

pevnú lehotu (30 dní od účinnosti zákona), pričom zároveň stanovil pre súd povinnosť zaoberať sa
len posudzovaním skutočností doložených oprávneným v lehote, alebo pri nedoplnení návrhu v lehote
sa s touto skutočnosťou vysporiadať. Sumarizujúc uvádzané má po novele, v pred ňou začatých
exekučných konaniach, prednosť posudzovanie exekučného titulu z pohľadu jeho „zmenkovosti“ pred
posudzovaním z iného dôvodu (napr. rozhodcovskej zmluvy). Súd prvej inštancie zastavil exekúciu pre

neplatnosť rozhodcovskej zmluvy/doložky, nezaoberal sa príslušnými vyššie uvedenými ustanoveniami
ohľadom nároku uplatneného zo zmenky, a preto odvolací súd jeho rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

37. Pre vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389

ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie bude opätovne vecou zaoberať najmä v tom smere, že sa riadne
vysporiadasdoplnenímnávrhunavykonanieexekúciepodľa§243fExekučnéhoporiadku,pričompokiaľ
oprávnený návrh nedoplnil včas, súd exekúciu zastaví podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, resp.
ak dané doplnenie bolo urobené včas, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa §

57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

38. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §
421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).