Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2026

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoEk/4/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110210129
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4110210129.6

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu
JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnej: A. B.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, o vymoženie pohľadávky vo výške 371,76 eura s príslušenstvom,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 5. septembra 2025 č. k.

10Er/275/2010-110 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Povinnej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods.
2, § 243h zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“), § 25 ods. 1, ods. 2, § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
§ 52, ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka.

1.1. Preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul, ich súlad resp. rozpor so zákonom a dospel k záveru, že žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia nemožno vyhovieť. Ich preskúmaním zistil, že oprávnený s povinnou uzavreli
dňa 17.12.2008 Zmluvu o úvere č. 4422387, na základe ktorej poskytol oprávnený povinnej úver vo
výške 6 000 Sk. Povinná sa zaviazala zaplatiť oprávnenému čiastku 11 760 Sk v dvanástich mesačných
splátkach po 980 Sk, počnúc dňom 20.01.2009. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy s
poukazom na znenie § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008, ako aj na

znenie § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený je v danom právnom vzťahu dodávateľom s
ohľadom na predmet jeho podnikateľskej činnosti uvedený vo výpise z OR a povinná je spotrebiteľom,
pretože nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej či
inej podnikateľskej činnosti, že by mala postavenie podnikateľa. V zmluve o úvere je síce uvedené,
že "Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon povolania" a pod údajmi v tejto
časti zmluvy o úvere je podpis povinnej. Ide však iba o všeobecný údaj, ktorý neposkytuje odpoveď

na otázku, aký konkrétny súvis s povolaním povinnej uzavretie zmluvy má. V prípade pochybností,
či ide o spotrebiteľskú zmluvu, súdna prax dospela k záveru, že dôkazné bremeno o tom, že zmluvu
uzavrel dlžník ako podnikateľ, nesie veriteľ, t. j. oprávnený. Oprávnený (ako veriteľ) nepredložil žiadne
dôkazy, ktoré by preukazovali opak. Na základe uvedeného mal jednoznačne preukázané, že ide o
spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné aplikovať aj príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou

obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.1.2. Súčasťou zmluvy je bolo vyhlásenie povinnej, že súhlasí so všeobecnými podmienkami pre
poskytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje
sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane týchto všeobecných podmienok (na

zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilá na všetky právne úkony a že uvedené
osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Citoval bol 18 všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
označeným ako rozhodcovská doložka. Z formulárového znenia zmluvy o úvere a všeobecných
podmienok poskytnutia úveru však vyplýva, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná,
pretože povinná ju osobitne s veriteľom nevyjednala, mala možnosť iba zmluvu ako celok odmietnuť

alebo podrobiť sa všetkým jej dojednaniam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Iný záver nemožno
vyvodiť ani s poukazom na uvedené znenie zmluvy a ani všeobecných podmienok poskytnutia úveru.
Podpisnaúverovejzmluvenemožnopovažovaťzároveňajzaprejavsúhlasusrozhodcovskoudoložkou.
Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom
konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa tým, že ho núti sa podrobiť rozhodcovskému konaniu ak jeho začatie na rozhodcovskom

súdeiniciujeveriteľ.Spotrebiteľovivtakomprípadeniejeumožnenézvoliťsispôsobriešeniaprípadného
sporu a ponecháva ho výlučne na vôli navrhovateľa. Napokon ani doložka umožňujúca dodávateľovi
výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Takto formulovaná zmluva
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka, neplatná.

1.3. S poukazom na uvedené skutočnosti zistil, že rozhodnutie predložené ako exekučný titul nespĺňa
náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a
rozhodovať. V zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Oprávnený podal odvolanie v zákonnej lehote. Nesúhlasil s tvrdeniami súdu, ako aj s dôvodmi
zamietnutia udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré súd uvádza v uznesení. Poukázal na
skutočnosť, že dňa 17.12.2008 uzavrel s povinnou zmluvu o úvere č. 4422387, na základe ktorej bol
povinnej poskytnutý úver vo výške 199,16 eura. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, platného

v čase uzatvorenia zmluvy o úvere je neprijateľnou podmienkou dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Je nepochybné, že rozhodcovská doložka, dohodnutá medzi ním a povinnou je tzv. nevýhradnou
rozhodcovskou doložkou, pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich
práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu

rozhodcovská doložka nevyžaduje od povinnej, aby spory riešila výlučne v rozhodcovskom konaní.
Z toho jasne vyplýva, že nie je daná výlučnosť rozhodcovského súdu, a povinná sa má možnosť
v prípade nespokojnosti obrátiť na všeobecný súd. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia
úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného
zákonníka. Zmluva sa uzatvorila v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka z čoho jasne vyplýva,

že iný zákon ani na daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Povinná uzavrela zmluvu o úvere,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Priamo na prednej strany
Zmluvy o úvere sa uvádza, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia
úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich
dodržiavať. Predložením zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ si splnil na jednej strane svoju informačnú

povinnosť vo vzťahu k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy Zmluvy
o úvere. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom
z nej už na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom
pred rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Oprávnený je i naďalej toho názoru,
že povinná nie je spotrebiteľ a z toho dôvodu je vylúčená aplikácia ustanovení zákona týkajúca sa

neprijateľnosti zmluvných podmienok. Povinná má teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na
ktorom orgáne uplatní svoje právo. Platnosť právneho úkonu naviac treba hodnotiť v čase jeho uzavretia
a bez hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia, nastať po jeho uzavretí. Mal za
to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a
účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej

legitímnosti. Na základe uvedeného mal za to, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku, pretože nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach spotrebiteľa a
ani od neho nevyžaduje, aby sa podriadil výlučne rozhodcovskému konaniu. V prípade, že si obe
strany rozhodcovskú doložku v znení o výbere rozhodcu podpísali, svojím podpisom vyslovili súhlass prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným už v rozhodcovskej zmluve. Sporová strana mohla
už pri podpise rozhodcovskej doložky alebo zmluvy vysloviť nesúhlas s osobou uvedeného rozhodcu
a mala možnosť navrhnúť na rozhodovanie iného rozhodcu. Ak by len povinná mala pochybnosti

o stanovenom rozhodcovi, mohla podať námietku zaujatosti podľa § 9 zákona o rozhodcovskom konaní.
Mohla tak urobiť v žalobnej odpovedi, pretože v každom prípade je zasielaná výzva na žalobnú odpoveď,
kde napriek dohodnutého písomného konania, mohla požiadať aj o ústne konanie. V prípade predmetnej
zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú podmienku, v prípade ktorej nemôže ísť o podmienku
neprijateľnú. Je presvedčený, že rozhodcovská zmluva je uzavretá platne, v zmysle platných predpisov

a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Konštatoval, že prípustnosť rozhodcovského
konania vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských úverov a rovnaký záver vyplýva aj zo
znenia aktuálne účinnej smernice č. 2005/48/ES o spotrebiteľskom úvere, ako aj z odporúčania Komisie
č. 98/257/ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských
sporov. Tvrdil, že v prípade rozhodcovskej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú zmluvnú
podmienku. Navrhol, aby súd udelil poverenie súdnemu exekútorovi.

3. Povinná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané, v zákonom stanovenej lehote na podanie

odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a
rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie v danej veci začalo dňa 10. marca 2010,

kedy bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., spísaná zápisnica o návrhu na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno
8, IČO: 35 922 761 pod sp. zn. SR 16339/09 z 29. októbra 2009, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť
dňa 16. novembra 2009 a vykonateľnosť dňa 19. novembra 2009. Súdny exekútor doručil súdu prvej

inštancie dňa 24. apríla 2010 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami. Súčasťou
súdneho spisu bol aj exekučný titul a plnomocenstvo. Následne na výzvu súdu doručil aj zmluvu o úvere
č.4422387zodňa17.12.2008spolusvšeobecnýmipodmienkamiposkytnutiaúveru.Súdprvejinštancie
rozhodol uznesením zo dňa 11. októbra 2010 č. k. 10Er/275/2010 – 16 tak, že zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia v časti zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 371,76 eura od

25.05.2009 do zaplatenia, v časti zákonného úroku vo výške 6 % p. a. zo sumy 205,13 eura od
10.08.2009 do zaplatenia, v časti poplatku za poskytnutie úveru vo výške 191,20 eura a v časti poplatku
za upomienku vo výške 13,93 eura. Následne v tejto časti bolo uznesením zo dňa 21. novembra 2011 č.
k. 10Er/275/2010 – 46 konanie zastavené a to v spojení s opravným uznesením zo dňa 23. mája 2012
č. k. 10Er/275/2010 - 50. Uvedené rozhodnutie bolo právoplatné dňa 21.04.2012. V priebehu konania

následne rozhodol uznesením zo dňa 12. júna 2023 č. k. 10Er/275/2010 – 63 tak, že exekúciu zastavil.
Voči uvedenému podal oprávnený sťažnosť, o ktorej rozhodol súd prvej inštancie uznesením zo dňa 8.
októbra 2024 č. k. 10Er/275/2010 – 79 tak, že zrušil zastavujúce uznesenie a žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia zamietol, a to s poukazom na § 243f Exekučného poriadku. Oprávnený podal
odvolanie voči zamietajúcej časti, o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 22. januára

2025 č. k. 25CoEk/25/2024 – 95 tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti zamietnutia zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie preto rozhodol napadnutým uznesením.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1
alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktoréhopredmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru
2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

9.Podľa§44ods.2Exekučnéhoporiadkuvzneníúčinnomdo31.decembra2014súdpreskúmažiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd

zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

10. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

11. Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. Podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí
rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo

exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý

bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok
vznikolvsúvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o
zamietnutí žiadosti je prípustné odvolanie. Z uvedeného vyplýva, že súlad rozhodcovského rozsudku
ako exekučného titulu s príslušnými právnymi predpismi je hmotnoprávnym predpokladom vykonania

exekúcie.

12. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá a ods. 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné.

13. Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa

oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľmi a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,

aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

14. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, z takto zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny
právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu

prvej inštancie, ktorý správne posúdil zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú. V tomto smere uvádza, že
spotrebiteľskou zmluvou je v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Spotrebiteľom je podľa § 52 ods. 4
Občianskeho zákonníka fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Povinná sa v rámci

zmluvy o úvere zo dňa 14. 04. 2010 identifikovala menom a priezviskom, adresou trvalého bydliska,
dátumom narodenia a rodným číslom. Je preto možné vyvodiť záver, že spĺňa definíciu spotrebiteľa.
Uvedené nič nemení ani fakt, že zaškrtla políčko, že finančné prostriedky jej budú poskytnuté na výkon
povolania. Dodávateľom je v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka osoba, ktorá pri uzatváranía plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Oprávnený je spoločnosť konajúca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, a preto je
v predmetnom vzťahu dodávateľom.

15. Dodáva, že nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere by totiž musel byť preukázaný bezpečne
– spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť –
resp. nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie, povolanie

alebo predmet podnikania odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním, povolaním
či predmetom podnikateľskej činnosti odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Oprávnený
(ako veriteľ a podnikateľ), nepredložil v exekučnom konaní žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali
opak (teda nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce, že povinná nie je v danom zmluvnom vzťahu
spotrebiteľom, pretože v rámci neho konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda
nevyvrátil nespotrebiteľský charakter zmluvy), pričom dôkazné bremeno v tomto smere bolo na ňom.

S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka je súd totiž povinný
pri pochybnostiach o obsahu zmluvy použiť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t. j., že jednak je
dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý fyzickej osobe v súvislosti s výkonom jej
podnikateľskej činnosti (a teda, že nemala postavenie spotrebiteľa), na oprávnenom (ako veriteľovi) a
jednak, že v prípade dôvodných pochybností o tom, či zmluva má alebo nemá spotrebiteľský charakter,

je nutné použiť výklad, že zmluva spotrebiteľský charakter má.

16. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci preto je, či rozhodcovská doložka, ktorá je
súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia úveru a na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol,
je neprijateľnou podmienkou. Podľa dojednanej rozhodcovskej doložky, spory môžu byť riešené aj v

súdnom konaní, avšak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na oprávnenej. Odvolací súd
sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že o neprijateľnú rozhodcovskú doložku ide aj
vtedy, ak rozhodcovská zmluva umožňuje riešenie sporov aj v súdnom konaní, a spotrebiteľ si podľa
nej má možnosť vybrať medzi rozhodcovským a príslušným súdom Slovenskej republiky, ale ak by
podľa tejto rozhodcovskej doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by

bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Súd prvej inštancie dospel k správnemu
právnemu záveru, odvolávajúc sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, že takouto neprijateľnou
zmluvnou podmienkou bola spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov
prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ

svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľov diktovať
svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred
štandardizovanými typmi zmlúv.

17. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je svojím obsahom najbližšie problémovej

rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany
a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula
neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo
odvrátil. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy,
ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní, a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom

bránila, bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú
rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou
rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo
štandardne formulovanej (typovej, adhéznej) zmluvy. Neprijateľná rozhodcovská doložka je absolútne
neplatná (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka) a je povinnosťou nielen súdu, ale aj rozhodcu z tohto

právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Na individuálne dojednanie je potrebné rešpektovať a zachovať proces tvorby
zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie rozhodcovských zmlúv spotrebiteľom za
stavu, keď nepoznajú pravidlá rozhodcovského konania a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť
tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Je

neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšiu stranu a je vylúčené, aby
za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.18. Nepochybne je možné konštatovať, že ide o vopred dodávateľom (oprávnenou) naformulované
zmluvné klauzuly vrátane rozhodcovských zmlúv a je zrejmé, že spotrebiteľ (povinná) nemohol
takúto formulárovú (adhéznu, typovú) zmluvu meniť. Taktiež je nutné konštatovať, že bez podpísania

rozhodcovskejzmluvybynedošlokuzatvoreniuzmluvyospotrebiteľskomúvere.Nastraneoprávneného
je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto
smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy preukazujúce záver o individuálnom vyjednaní
rozhodcovskej doložky. Ak si spotrebiteľ individuálne vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo
platiť, že si individuálne vyjednal aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver nie je možné

prijať.

19. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, pokiaľ ide o skutočnosť, že
rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci rozhodovať, a to vzhľadom k tomu, že nebola platne a
individuálnedojednanározhodcovskázmluva,ktorámalaprávomocrozhodcovskéhosúdupodľatvrdení
oprávneného založiť, a teda právomoc tohto rozhodcovského súdu nebola založená. S poukazom už

na vyššie uvedené skutočnosti ide teda o nulitný právny akt, ktorý nemôže byť spôsobilým exekučným
titulom, a to ani z formálnej ani z materiálnej stránky.

20. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
v odvolacom konaní úspešnej povinnej síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnej
sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).