Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 22, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 79Cb/12/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124455666
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Holod

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2026:6124455666.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III, v konaní pred sudcom Mgr. Jurajom Holodom, v spore žalobcu: A. B., nar.

XX.XX.XXXX, s miestom podnikania Vysoká nad Kysucou 193, 023 55 Vysoká nad Kysucou, IČO:
44 918 691, zastúpený: JUDr. Anton Kupšo, advokát, so sídlom Moyzesova 34, 022 01 Čadca, proti
žalovanému: MES Modern Energy Solutions s. r. o., so sídlom Gorkého 10, 811 01 Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 54 624 801, o zaplatenie 5.000,00 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5 000 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,50
% ročne zo sumy 5 000 EUR od 16.04.2024 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu, ktorý bol doručený Okresnému súdu Banská Bystrica
v rámci upomínacieho konania dňa 19.12.2024, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
5 000 EUR s príslušenstvom a to z titulu čiastočného nezaplatenia faktúry č. 20240005. Žalobca
odôvodnil návrh nasledovne. Uviedol, že vykonal pre žalovaného práce na zariadeniach FVE, ktoré
žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 20240005 zo dňa 31.03.2024 na sumu 11 126 EUR, splatnou
dňa 15.04.2024. Žalovaný faktúru neuhradil v lehote splatnosti a preto žalobca vyzval výzvou zo dňa

23.09.2024 žalovaného na úhradu faktúry, žalovaný však mal uhradiť faktúru len čiastočne, a to sumu
6126 EUR a ku dňu podania návrhu žalovaný dlhuje sumu 5000 EUR.

2. Žalovaný podal proti vydanému platobnému rozkazu odpor, ktorý vecne odôvodnil nasledovne.
Uviedol, že popiera žalobcom uplatnený nárok, pretože žalobca nevykonal pre žalovaného práce v
rozsahu v akom sú tieto fakturované vo faktúre č. 20240005. Mal za to, že z uvedenej faktúry možno
vyvodiť, že žalobca touto fakturoval údajne prevedené práce v množstve 459,50 hodín v cene 16 EUR a

za prevedené práce v množstve 222 v cene 17 EUR. Podľa názoru žalovaného, žalobca nekonkretizuje
v akom časovom horizonte mal práce vykonávať pre žalovaného, aký druh práce vykonával a miesto
výkonu práce. Ďalej poukázal na to, že žalobca nepredložil k žalobe a k faktúre žiadny doklad, ktorým
by preukazoval oprávnenosť a dôvodnosť svojho nároku. Žalovaný tvrdil, že uhradil žalobcovi istinu
6.126 EUR za práce, ktoré vykonával. Žalovaný uviedol, že ak spochybnil vykonanie fakturovaných prác,
tak žalobca bol povinný preukázať dôvodnosť svojho tvrdenia a dôkazné bremeno prechádza na neho,
pretože samotná faktúra, ktorá bola predložená k návrhu na vydanie platobného rozkazu sama o sebe

bez ďalšieho nepreukazuje dôvodnosť nároku uplatneného voči žalovanému.

3. Žalobca, podaním doručeným súdu dňa 10. 02. 2025, navrhol pokračovanie v konaní a zároveň sa
vyjadril k odporu žalovaného. Uviedol, že žalovaný na základe výzvy právneho zástupcu žalobcu zodňa 23.09.2024 uhradil čiastočne viaceré faktúry a predmetnú faktúru uhradil len vo výške 6126 EUR a
žiadal od žalobcu splátkový kalendár, resp. čas, aby mohol doplatiť dlžné faktúry, pričom žalovaný tieto
faktúry do dnešného dňa neuhradil. Podotkol, že citovaná faktúra bola zo dňa 31.03.2024 so splatnosťou

dňa 15.04.2024. Faktúra mala byť so všetkými podkladmi, t. j. súpis prác, evidencia pracovnej doby,
evidencia dochádzky, montážne denníky, ktoré boli zaslané žalovanému vo forme mailu dňa 08.04.2024.
Žalobca tvrdil, že žalovaný nemal žiadne výhrady voči týmto zaslaným podkladom a žalobca, čo sa týka
komunikácie, aj zasielania podkladov k vykonaným prácam, zasielal mailom. Skutočnosť, že práce boli
riadne vykonané a jednotlivé diela sú funkčné a odovzdané objednávateľovi prác, môžu preukázať ako

svedkovia p. C. A., p. D. E.. Žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaného o nevykonaní prác sú nepravdivé,
pričom v prílohe predložil mailovú komunikáciu obsahujúcu presnú špecifikáciu prác, miesto aj rozsah.

4. Spor bol prípisom zo dňa 11.02.2025 následne postúpený na Mestský súd Bratislava III.

5. Žalovaný v duplike uviedol nasledovnú argumentáciu. Mal za to, že predložené doklady a mailová

komunikácia nekorešponduje s uplatneným nárokom. Nepopieral, že bol v obchodnom styku so
žalobcom, avšak uplatnené práce nemá byť na základe faktúry možné špecifikovať a z tohto dôvodu
považuje žalovaný nárok žalobcu za nedôvodný. Žalobca nemal uniesť dôkazné bremeno vo vzťahu
k rozsahu prác, miestu výkonu prác a ani cene, ktorá mala byť za práce dohodnutá.

6. Žalobca, dňa 07.01.2026, doručil súdu podanie, v ktorom uviedol nasledovné skutočnosti. Uviedol,
že doložil všetky podklady, na základe ktorých bola žalovanému vystavená faktúra č. 20240005 na
čiastku 11 126 EUR, takže tvrdenie žalovaného, že mu neboli doručené podklady a že či vôbec boli
vykonané práce, sa nemajú zakladať na pravde, pretože žalovaný vo svojom odpore riadne nevysvetlil
tú skutočnosť, že ak neuznával vykonané práce, miesto výkonu práce, prečo na základe výzvy zo dňa

23.09.2024 dňa 14.11.2024 uhradil žalobcovi čiastku 6 126 EUR, keď v odpore uvádza, že mu neboli
známeokolnosti,kdesaprácevykonaliačisavôbecvykonali.Žalobcavprílohepodaniapredložildoklad
o úhrade čiastky 6 126 EUR s variabilným symbolom 20240005, čo je číslo neuhradenej faktúry.

7. Súd vykonal v sporovom konaní dňa 22.01.2026 pojednávanie. Súd v zmysle § 204 CSP, oboznámil

obsah listín predložených právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní. Právny zástupca žalobcu
predložil svedecké vyhlásenie o tom, že spoločnosť T.O.B. s.r.o., IČO: 31 410 359 mala uzatvorenú
zmluvu o dielo na montáž fotovoltiky s dodávateľom – žalovaným. Miestom výkonu s dodaním a
montážou boli objekty v Trenčianskej Turnej. Predmetné dielo sa reálne vykonávalo v rokoch 2023 a
2024. Za dodávku fotovoltiky boli dodávateľovi – žalovanému vyplatené všetky finančné prostriedky

a k dnešnému dňu spoločnosť T.O.B. s.r.o. nemá voči dodávateľovi uvedeného diela žiadne záväzky.
Spoločnosť T.O.B. s.r.o. má vedomosť o tom, že pre spoločnosť žalovaného vykonával subdodávateľsky
práce na dielach fotovoltiky vo vyššie uvedenom období p. A. B., IČO: 44 918 691. Súd ďalej zistil,
že z preberacieho protokolu o odovzdaní diela medzi zhotoviteľom t. j. spoločnosť MES Modern
Energy Solutions s.r.o. (žalovaný) a objednávateľom T.O.B. s.r.o. vyplýva, že k odovzdaniu staveniska

podľa objednávky zo zmluvy o dielo zo dňa 19.09.2022 došlo dňa 27.03.2024. Protokol je podpísaný
zhotoviteľom a objednávateľom.

8. Súd sa oboznámil so žalobou a vyjadreniami strán sporu a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi
založenými v súdnom spise, a to najmä faktúrou č. 20240005 zo dňa 31.03.2024, evidenciou dochádzky

za mesiac marec 2024, montážnym denníkom za mesiac marec 2024, faktúrou č. 20240006 zo dňa
31.03.2024, výzvou na úhradu zo dňa 23.09.2024, doručenkou zo dňa 30.09.2024, mailom zo dňa
05.02.2025, dokladom o úhrade sumy 6.126 Eur, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými do
súdneho spisu.

9. Podľa § 261 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len ,,OBZ“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé
s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 536 ods. 1 OBZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ

sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

11.Podľa§536ods.2OBZdielomsarozumiezhotovenieurčitejveci,pokiaľnespadápodkúpnuzmluvu,
montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotnezachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo
úprava stavby alebo jej časti.

12. Podľa § 536 ods. 3 OBZ cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený
spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

13. Podľa § 546 ods. 1 OBZ objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve
alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva

je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za
porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

14. Podľa § 548 ods. 1 OBZ objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v
zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním
diela.

15. Podľa § 323 ods. 2 OBZ za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené
v § 407 ods. 2 a 3.

16. Podľa § 407 ods. 3 OBZ ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku

dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

17. Podľa § 369 ods. 1 OBZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

18. Podľa § 369 ods. 2 OBZ ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

19. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,nariadenie
vlády“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1)
platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych
bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka
omeškania.

20. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca vykonal pre žalovaného práce na zariadeniach fotovoltiky,
ktoré žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 20240005 zo dňa 31.03.2024 na sumu 11 126 EUR, splatnou
dňa 15.04.2024. Nespornou je aj skutočnosť, že žalovaný uhradil z predmetnej faktúry sumu 6 126 EUR.
Sporným je nárok v uplatnenej časti, keďže žalovaný tvrdil, že žalobca nevykonal pre žalovaného práce

v rozsahu, v akom sú tieto fakturované vo faktúre č. 20240005.

21. Súd konštatuje, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, keď žalobcom uplatnený nárok vyplýva
z listinných dôkazov, ktoré sú založené v súdnom spise. Teória procesného práva podmieňuje úspech
strany v spore unesením dvoch bremien, ktoré môžu privodiť jej úspech v spore – bremeno tvrdiť

skutočnosti (bremeno tvrdenia) a bremeno tieto skutočnosti preukázať (dôkazné bremeno). Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno sú v rámci civilného sporového konania upravené v ustanoveniach §
132 CSP a § 167 ods. 3 CSP v prípade žalobcu, a §167 ods. 2 a 4 CSP v prípade žalovaného,
resp. vyplývajú aj z ustanovení o prostriedkoch procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany (§
149 a nasl. CSP). Uvedené ustanovenia stanovujú dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j.

povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, pričom procesná iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
prináleží zásadne strane. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu, ktorá síce navrhla
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,

že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania.Dôsledkomtoho,žetvrdeniestranyniejepreukázané(vtomzmysle,žesúdhonepovažuje
za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. Pokiaľ ideo skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného
bremena o tejto skutočnosti bude mať pre stranu sporu za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie.
Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti, ktorých rozsah je určovaný

hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny vzťah. Táto norma zásadne určuje
jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, a
tiežnositeľadôkaznéhobremena.Vzásadeplatí,žeskutočnostinavodzujúcežalovanéprávomusítvrdiť
a preukazovať žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce musí tvrdiť a preukazovať žalovaný.

22. Podľa názoru súdu, žalobca v konaní uniesol bremeno tvrdenia, keď dostatočným spôsobom
vymedzilrozhodujúceskutkovéokolnosti,ktorézakladajúuplatnenýnárok.Následneuniesolajbremeno
tieto skutočnosti preukázať (dôkazné bremeno), keď v rámci konania produkoval také dôkazné
prostriedky, ktoré jeho skutkové tvrdenia potvrdzujú. V tomto smere je nutné poukázať najmä na
žalobcom predložené listinné dôkazy, konkrétne na popis prác a evidenciu pracovnej doby za február a
marec 2024 (č. l. 36), evidenciu dochádzky za marec 2024 (č. l. 37), montážne denníky z marca 2024

(č. l. 37 až 47), potvrdenie o úhrade sumy vo výške 6 126 EUR žalovaným v prospech účtu žalobcu (č.
l. 106). Oprávnenosť žalobou uplatneného nároku bola podporená aj listinami, ktoré žalobca predložil
súdu na pojednávaní. Spoločnosť T.O.B. s.r.o. (ako objednávateľ celého diela) vo svojom vyhlásení
potvrdila vedomosť o tom, že pre žalovaného vykonával subdodávateľsky práce na dielach fotovoltiky
žalobca, pričom aj z preberacieho protokolu o odovzdaní diela medzi zhotoviteľom t. j. žalovaným a

objednávateľom T.O.B. s.r.o. vyplýva, že k odovzdaniu staveniska podľa objednávky zo zmluvy o dielo
zo dňa 19.09.2022 došlo dňa 27.03.2024. Dielo bolo teda vykonané riadne a z doložených dôkazov
nevyplýva, že by žalobca práce nedokončil. Súd ma za to, že všetky uvedené dôkazy vo vzájomnej
súvislosti preukazujú záver, že žalobca vykonal objednané práce riadne a včas, na základe čoho bola
sporná faktúra č. 20240005 vystavená oprávnene v celej výške.

23. Naproti tomu, žalovaný sa v priebehu konania obmedzil len na tvrdenia, podľa ktorých žalobca
nevykonal pre žalovaného práce v rozsahu, v akom sú tieto fakturované vo faktúre č. 20240005.
Predmetné tvrdenia však žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Žalovaný žiadnym
spôsobom nešpecifikoval, ktoré konkrétne práce nemali byť vykonané a v akom rozsahu. Zároveň

do konania nepredložil (a ani len nenavrhol) žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by mohli preukazovať
jeho verziu skutkových okolností. Z vyhlásenia spol. T.O.B. s.r.o. vyplýva, že dielo bolo dokončené,
pričom hlavným zhotoviteľom diela bol žalovaný. Ak by žalobca svoje subdodávateľské práce reálne
nevykonal, žalovaný by bol nútený zabezpečiť ich vykonanie prostredníctvom iného subjektu (prípadne
vo vlastnej réžii), o čom by musel mať k dispozícii relevantné doklady. Procesná obrana žalovaného

teda neobstojí. Ako je evidentné z vyššie uvedeného, unesenie dôkazného bremena nie je doménou
výhradne žalobcu. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú
situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.
Presúvanie dôkazného bremena fakticky znamená poskytnutie príležitosti protistrane ponúknuť iný
obraz o tvrdenej skutkovej okolnosti, ktorá má relevanciu v spore. Z uvedených pravidiel vyplýva, že súd

v sporovom konaní posudzuje kvalitu a rozsah tvrdení a dôkazov ponúknutých žalobcom či žalovaným
(§ 149 a nasl., § 185 a nasl. CSP), pričom hodnotenie dôkazov je zverené voľnej úvahe súdu (§ 191
CSP). Súd mal za to, že žalobca svoje tvrdenia potvrdil vierohodnými dôkazmi, čím sa bremeno tvrdenia
adôkaznébremenopresunulonažalovaného,ktorývšaksvojetvrdenianijakýmspôsobomnepreukázal,
pričom sa o toto ani nepokúsil, napr. predložením relevantných dôkazov o tom, že žalobca nevykonal

práce v celom fakturovanom rozsahu.

24. Súd zároveň konštatuje, že zo strany žalovaného došlo k platnému uznaniu záväzku a to čiastočnou
úhradou faktúry č. 20240005. Z ustanovenia § 323 OBZ vyplýva, že dlžník môže uznať záväzok voči
veriteľovi v dvoch formách – v písomnej forme alebo v konkludentnej forme s odkazom na konanie podľa

§ 407 ods. 2 a 3 OBZ. Konkludentným plnením podľa § 407 ods. 2 a 3 OBZ sa rozumie čiastočné plnenie
záväzku dlžníkom. Z potvrdenia o bankovom prevode (č. l. 106) nepochybne vyplýva, že žalovaný
zaplatil časť splatnej faktúry č. 20240005 a to vo výške 6 126 EUR. Predmetný prevod je nezameniteľne
priraditeľný k spornej faktúre prostredníctvom zadaného variabilného symbolu, ktorý je totožný s číslom
faktúry. Súd teda nemal žiadne pochybnosti o tom, že žalovaný mienil čiastočne plniť práve dlh, ktorý

je predmetom prejednávaného konania. Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa
na podklade predmetného plnenia nemalo predpokladať, že žalovaný uznáva aj zvyšok záväzku - § 407
ods. 3 OBZ. Nepredložil žiadne svoje vyhlásenie adresované žalobcovi, v ktorom by uvádzal, že zvyšok
záväzku neuznáva a nemieni ho splniť. Uvedené nevyplýva ani z obsahu bankového prevodu, kde napr.v poznámke bolo možné uviesť, že prevod peňazí sa nemôže vykladať ako uznanie zvyšnej časti faktúry.
Súd z uvedených dôvodov vyhodnotil čiastočné plnenie žalovaného ako uznanie záväzku v zmysle §
323 ods. 2 OBZ. Na podporu svojich záverov, súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave,

ktorý v rozhodnutí z 05.03.2019 sp. zn. 31Cob/7/2019 uviedol, že: Podľa § 407 ods. 3 Obchodného
zákonníka však zároveň platí, že ak dlžník čiastočne plní svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania
zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Z citovaného
ustanovenia teda vyplýva, že len samotné čiastočné plnenie záväzku dlžníkom nemá účinky uznania
dlhu bez ďalšieho, ale len vtedy, ak existujú také okolnosti, z ktorých možno usudzovať, že dlžník si je

vedomý toho, že má voči veriteľovi väčší záväzok, ktorého časť tým platí. Takéto okolnosti môžu byť
rôznorodé. Podľa odvolacieho súdu možno na uznanie zvyšku záväzku usudzovať napr. z použitia čísla
faktúry alebo iného dokladu, ktorým bol celý záväzok vyúčtovaný, ako variabilného symbolu pri platbe
časti záväzku (pokiaľ zároveň nedôjde k prejavu opačnej vôle, napr. k vysvetleniu, že čiastočne sa platí
preto, lebo zvyšok nároku sa neuznáva). Podobne možno na uznanie zvyšku záväzku usudzovať napr.
z použitia slova „splátka“, zo sprievodnej komunikácie, v ktorej dlžník označuje svoju platbu ako prejav

postupného splácania, sľub zvyšný dlh vyrovnať, alebo vo všeobecnosti akýkoľvek prejav, z ktorého
možno súdiť, že dlžníkom platená suma je len časťou toho, čoho si je dlžník vedomý. Tu potom nemožno
celkom súhlasiť so žalovaným, že niet zásadného rozdielu medzi uznaním dlhu podľa § 559 Obč. zák.
a Obchodným zákonníkom, pretože § 559 Obč. zák. vyžaduje výslovné uznanie dlhu „čo do dôvodu
a výšky“. Naopak, § 407 ods. 1 Obch. zák. takúto náležitosť uznania nevyžaduje, navyše ustanovenia

§ 407 ods. 2 a 3 Obch. zák. priznávajú účinky uznania aj konkludentným úkonom, u ktorých výslovné
uvedenie „dôvodu a výšky“ neprichádza do úvahy. Ak by sa mali aplikovať na uznanie záväzku podľa
Obchodného zákonníka požiadavky § 559 Obč. zák., boli by ustanovenia § 407 ods. 2 a 3 Obch. zák.
nepoužiteľné, čo je celkom nelogické. Naopak, z týchto ustanovení vyplývajú miernejšie požiadavky na
uznanie záväzku podľa Obchodného zákonníka.“

25. Základným účinkom uznania záväzku je vznik vyvrátiteľnej právnej domnienky, že záväzok
v uznanom rozsahu trvá v čase uznania. Tento účinok výrazne posilňuje postavenie veriteľa najmä
v procesnej rovine, pretože dôkazné bremeno prenáša na dlžníka tým, že dlžník v spore bude povinný
preukázať, že uznaný záväzok v uznanom rozsahu celkom alebo čiastočne zanikol, prípadne už v čase

uznania neexistoval z iných dôvodov. Dlžník je teda povinný v spore preukázať, že záväzok zanikol
alebo vyvrátiť jeho existenciu (napr. v dôsledku neplatnosti právneho úkonu), a to buď už pred uznaním
záväzku alebo po uznaní záväzku, pretože dlžníkom urobené uznanie záväzku voči veriteľovi svedčí
v prospech veriteľa, ktorý sa tak formálne môže pri uplatnení práva obmedziť, pri preukazovaní svojho
práva voči dlžníkovi, len na predloženie uznania záväzku v sporovom konaní na súde. V prípade,

že dlžník neunesie bremeno tvrdenia a dôkazu o tom, že v dobe uznania záväzku tento neexistoval,
súd bude mať na základe uvedenej právnej domnienky skutočnosť existencie uznaného záväzku za
preukázanú. Je teda vecou dlžníka, aby dokazoval neexistenciu záväzku, ktorý uznal a popritom niesol
i všetky dôsledky z toho, že túto skutočnosť v súdnom konaní nepreukázal. Súd konštatuje, že žalovaný
v konaní nepreukázal (ako vyplýva aj z predchádzajúcej časti odôvodnenia) neexistenciu žalovaného

záväzku, na základe čoho je nevyhnutné uplatňovať domnienku trvania záväzku v uznanom rozsahu,
teda v rozsahu celej fakturovanej sumy. Uvedené závery taktiež odôvodňujú priznanie žalovaného
nároku.

26. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedkov navrhovaných žalobcom, jednak z dôvodu, že

ich výsluch nepovažoval, vzhľadom na obsah spisu a predložených listinných dôkazov, za potrebný,
a jednak preto, že žalobca na ich výsluchu na pojednávaní konanom dňa 22.01.2026 netrval.

27. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 12,50 % ročne zo žalobou
uplatnenej sumy od 16. 04. 2024 do zaplatenia, pričom k predchádzajúcemu dňu bol žalovaný povinný

uhradiť faktúru č. 20240005. Súd priznal žalobcovi voči žalovanému úrok z omeškania v žalobcom
uplatnenej výške 12,50 % ročne, a to od 16. 04. 2024 až do zaplatenia. Súd aplikoval ustanovenia § 369
ods. 2 OBZ v spojení s § 1 ods. 1 nariadenia vlády. Základná úroková sadzba ECB v rozhodnom období
od 20.09.2023 do 11.06.2024 bola vo výške 4,5 %. Žalovaný bol povinný zaplatiť faktúru v celej výške
najneskôr dňa 15. 04. 2024.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v konečnom rozhodnutí v súlade s § 262 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd mu

priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovanému vznikli trovy konania
v súvislosti s právny zastúpením advokátom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v
lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Mestský súd Bratislava III.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolaniemožnourobiťpísomne,atovlistinnejpodobealebovelektronickejpodobe/§125ods.1CSP/.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na odvolanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
odvolania nevyzýva /§ 125 ods. 2 CSP/. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v
potrebnompočterovnopisovsprílohamitak,abysajedenrovnopissprílohamimoholzaložiťdosúdneho
spisu, a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil /§ 125 ods. 3 CSP/.