Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 18, 2026

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 42Cpr/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425208015
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klára Kučerková
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2026:1425208015.3

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnom spore žalobkyne: X.. O. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX
XX D., zast.: Tužilová & partners, s.r.o., so sídlom Cígeľská 7612/6, 831 06 Bratislava, IČO: 50 991 825,
proti žalovanej: LERIKA Accounting SK, s. r. o., so sídlom Panenská 5, 811 03 Bratislava, IČO: 44 550
596, zast.: Advokátska kancelária EMADVOKAT, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 8, 821 09 Bratislava,
IČO: 50 909 169, o určenie neplatnosti výpovede a o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Súd p r i z n á v a žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.09.2025, domáhala voči žalovanej určenia
neplatnosti výpovede a náhradu mzdy. Zároveň žiadala, aby jej súd voči žalovanej priznal nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.01.2026, ešte pred začatím pojednávania vzala
žalobkyňa žalobu v celom rozsahu späť a žiadala, aby súd nepriznal žalovanej žiadnu náhradu trov
konania, z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalobkyňa je matka troch detí, z ktorých jedno má
od jesene 2024 značné zdravotné problémy, čo v kombinácii s narodením dieťaťa na prelome rokov
2024/2025 znemožnilo žalobkyni podať žalobu skôr. Žalobkyňa sa opakovane snažila so žalovanou

dohodnúť na skončení pracovného pomeru dohodou, čo bolo nemožné, nakoľko žalovaná odmietala
žalobkyni uhradiť odstupné, na ktoré žalobkyni vznikol nárok, komunikovala so žalobkyňou mimoriadne
arogantne a robila všetko preto, aby žalobkyni skomplikovala život.
3. Podľa ustanovenia § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu
späť.
4. Podľa ustanovenia § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

5. Podľa ustanovenia § 145 ods. 3 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému,
koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
6. Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z
vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
7. Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná

náhradu trov konania protistrane.
8. Podľa ustanovenia § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.
9. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60

dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.11. Žalobkyňa späťvzatím žaloby využili svoje procesné právo disponovať s podanou žalobou tak,
že žalobu vzala späť v plnom rozsahu. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo pred otvorením prvého
pojednávania vo veci, resp. pred predbežným prejednaním sporu, nie je v zmysle ustanovenia § 146

ods. 1 CSP potrebné zisťovať súhlas, resp. nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby. Vzhľadom na
uvedené súd konanie zastavil.
12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP. Zavinenie pre potreby
rozhodovania o trovách konania sa posudzuje z procesného a nie z hľadiska hmotného práva z
dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. V

prejednávanej veci súd konanie zastavil, pretože žalobkyňa vzala žalobu späť. Z procesného hľadiska
to bola žalobkyňa, ktorá zavinila, že konanie muselo byť zastavené, a preto je povinná zaplatiť žalovanej
trovy konania.
13. Súd posudzoval, či v danom prípade, dôvody uvedené v bode 2 tohto uznesenia, na ktoré sa
žalobkyňa odvoláva vo svojom späťvzatí žaloby, sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, ktoré by
odôvodňovali výnimočne nepriznať náhradu trov konania žalovanému ako protistrane podľa § 257 CSP.

Súd však dospel k záveru, že dôvody, pre ktoré žiadala žalobkyňa nepriznať žalovanému náhradu trov
konania, nie sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa.
14. Žalobkyňa ako dôvod hodný osobitného zreteľa uvádza, že je matka troch detí, z ktorých jedno má
od jesene 2024 značné zdravotné problémy (detaily neuviedla z dôvodu ochrany dotknutého maloletého
dieťaťa, však ak by súd tento argument považoval za relevantný, predmetné dôkazy by po anonymizácii

poskytla), čo v kombinácii s narodením dieťaťa na prelome rokov 2024/2025 znemožnilo žalobkyni podať
v tejto veci žalobu skôr. Zároveň poukázala na to, že skutočným dôvodom, prečo žalovaný chcel ukončiť
pracovný pomer so žalobkyňou, bolo tretie tehotenstvo a jej tri deti, keďže zrejme očakával možné
časté čerpanie OČR po skončení tretej materskej a nadväzujúcej rodičovskej dovolenky. Žalobkyňa
sa snažila so žalovanou dohodnúť na skončení pracovného pomeru dohodou, čo nebolo možné,

nakoľko žalovaná odmietala žalobkyni uhradiť odstupné, na ktoré vznikol žalobkyni nárok, komunikovala
so žalobkyňou mimoriadne arogantne a robila všetko preto, aby žalobkyni skomplikovala život. K
uvedeným dôvodom súd uvádza, že v danom prípade nejde o dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by súd nemal výnimočne priznať náhradu trov protistrane, ktorá procesne nezavinila zastavenie
konania. Súd v danom prípade nepovažuje za nespravodlivé, či neprimerane tvrdé, aby žalovanej bola

priznaná náhrada trov konania. Žalovaná nedala svojim správaním ani postojom v konaní dôvod na
zastavenie konanie. Žalovaná sa počas konania účinne bránila podanej žalobe a bol v konaní aktívna.
Žalobkyňa neuviedla, že by priznanie náhrady trov protistrane negatívne ovplyvnilo jej majetkové
pomery, respektíve nepreukázala, že by jej majetkové pomery odôvodňovali výnimočne nepriznanie
povinnosti nahradiť trovy konania protistrane. Skutočnosť, že je žalobkyňa matkou troch detí nie je

sama o sebe dôvodom hodným osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania protistrane
bez preukázania negatívneho dopadu na jej majetkové pomery. Žalobkyňa taktiež nepredložila dôkaz
o tvrdení, že jedno z detí má od jesene 2024 značné zdravotné problémy. Nie je povinnosťou súdu
vyzývať žalobkyňu na preukazovanie ňou tvrdených skutočností. Je na zodpovednosti strany, aby
preukázala tvrdené skutočnosti. Súd nepovažoval za dôvod hodný osobitného zreteľa ani tvrdenia

žalobkyne o tom, že žalovaná chcela so žalobkyňou ukončiť pracovný pomer z dôvodu jej tretieho
tehotenstva a jej troch detí, keďže zrejme očakávala možné časté čerpanie OČR po skončení tretej
materskej a nadväzujúcej rodičovskej dovolenky, ani skutočnosť, že žalobkyňa sa snažila so žalovanou
dohodnúť na skončení pracovného pomeru dohodou, čo nebolo možné, nakoľko žalovaná odmietala
žalobkyni uhradiť odstupné, na ktoré vznikol žalobkyni nárok, komunikovala so žalobkyňou mimoriadne

arogantne a robila všetko preto, aby žalobkyni skomplikovala život, nakoľko takéto tvrdenia neboli v
konaní preukázané, vzhľadom na to, že došlo k späťvzatiu žaloby. Použitie ustanovenia § 257 CSP
nie je prípustné kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Má slúžiť
len na odstránenie neprimeranej tvrdosti alebo zjavnej nespravodlivosti. Pri skúmaní, či existujú dôvody
hodné osobitné zreteľa pre nepriznanie náhrady trov, súd prihliada na osobné, zárobkové, majetkové

a iné pomery strán, ich procesný postoja a okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov. Je
potrebné zohľadniť práva na oboch sporových stranách, a to tak, že súd prihliadne nielen na pomery
strany, ktorá sa dovoláva nepriznania náhrady trov ale aj na pomery strany, ktorá bude nepriznaním
náhrady trov dotknutá. Súd je však povinný vychádzať z preukázaných tvrdení strán. Nakoľko žalobkyňa
nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP a priznal

žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobkyni.Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa
podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje. Odvolanie

môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.