Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 4, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-14Sa/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4023200130
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šmahovská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:4023200130.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci

žalobkyne: A. B. C., nar. XX. XXXXXXX XXXX, bytom D. XX/XXXX, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 8.
februára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 8. februára 2023 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 4. mája 2022, (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) priznala
žalobkyni od 2. februára 2022 invalidný dôchodok v sume 357,20 eur mesačne. Prvostupňové
rozhodnutie bolo odôvodnené na tom skutkovom základe, že dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav

žalobkyne a jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno, a výsledok jeho posúdenia bol uvedený v
Lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite z 22. marca 2022. Bola uznaná za invalidnú z dôvodu,
že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Kudňuvznikuinvalidityžalobkyňazískala955dní(t.j.2rokya225dní)obdobiadôchodkovéhopoistenia,
čím splnila podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na
invalidný dôchodok s poukazom, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik

nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 24 rokov do 28 rokov je najmenej dva roky a zisťuje
sa z obdobia pred vznikom invalidity. Ku dňu vzniku invalidity žalobkyňa splnila aj ostatné podmienky
nároku na invalidný dôchodok, čím jej vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z.z. Ďalej bol uvedený samotný výpočet sumy invalidného dôchodku, pričom obdobie
dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na
určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body
boli uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
v ktorom vyjadrila nesúhlas s určeným dátumom vzniku invalidity.3. Generálny riaditeľ žalovanej (ďalej aj ako „druhostupňový orgán“), ako orgán príslušný na
rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. vydal podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003
Z. z. rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 8. februára 2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“),

ktorým zmenil prvostupňové rozhodnutie vo veci priznania invalidného dôchodku žalobkyni tak, že podľa
§ 70 ods. 2, § 82, § 293dx a § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. jej od 14. marca 2019 priznal invalidný
dôchodok v sume 159,00 eur mesačne. Ďalšími výrokmi bolo rozhodnuté o valorizáciách invalidného
dôchodku žalobkyne za roky 2020 – 2023.

4. V odôvodnení druhostupňový orgán zhrnul priebeh dávkového konania a po preskúmaní
prvostupňového rozhodnutia dospel k záveru, že je ho potrebné zmeniť. Poukázal, že na základe
podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Komárno dňa 21. júna 2022, ktorý ju uznal naďalej invalidnou s
mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou,
avšak zmenil dátum vzniku invalidity od 30. septembra 2020 a predložil kompletný posudkový spis

posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. Posudkový lekár sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie posúdil zdravotný stav dňa 3. januára 2023 v neprítomnosti
žalobkyne, v súlade s opatreniami prijatými počas krízovej situácie. Následne druhostupňový orgán
citoval z predmetného posudku, z ktorého má okrem iného vyplývať, že objektívny neurologický a
ortopedický nález po operácii chrbtice, s trvaním výrazného obmedzenia statiky a dynamiky chrbtice

pre vykonané operačné znehybnenie hrudnodriekového úseku chrbtice z dôvodu výrazného zakrivenia
chrbtice od mladosti, s recidívami koreňového a svalového dráždenia, je dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom. Vzhľadom na dokumentované nervové a svalové dráždenie v odborných
vyšetreniach už v roku 2018, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zmenil
nazákladeodvolaniažalobkynedátumvznikuinvalidityodortopedickéhovyšetrenianadeň3.decembra

2018. Zároveň došlo k zmene položky podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., podľa ktorej bol
aktuálny zdravotný stav hodnotený. Vychádzajúc z uvedeného posudku druhostupňový orgán uviedol,
že po celkovom zhodnotení zdravotného stavu žalobkyne je rozhodujúcim zdravotným postihnutím
juvenilná skolióza, ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zaradil
do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, oddielu E - dorzopatia, deformujúca

dorzopatia a spondylopatia, položky 4 - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek,
stavy po úraze chrbtice, písmena b) - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia,
slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, prílohy
č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, z
percentuálneho rozpätia 35 % až 45 %, a to od 3. decembra 2018.

5. Ďalej bolo skonštatované, že dôchodok sa priznal podľa §114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. od
14. marca 2019, teda najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dôchodok. Nárok na invalidný
dôchodok bol žalobkyňou uplatnený dňa 14. marca 2022 žiadosťou o invalidný dôchodok zo dňa 22.
marca 2022. S poukazom na § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. bolo tiež vyhodnotené, že žalobkyňa

podmienky splnila, vznikol jej nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.
dňa 3. decembra 2018. Ďalej uviedol vzorec výpočtu sumy invalidného, a to osobný mzdový bod 0,67 x
40,5343 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna dôchodková
hodnota 12,6657 x 45 % = 154,80 eur mesačne. Následne sa venoval jednotlivým zákonným zvýšeniam
sumy invalidného dôchodku.

II. Správna žaloba a jej dôvody

6. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu druhostupňového orgánu včas správnu žalobu zo 7. marca 2023
na Krajský súd v Nitre, v ktorej navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej

a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Namietala postup žalovanej, ktorým mali byť porušené jej
zákonné práva. Vytýkala žalovanej, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe podkladov, ku
ktorým jej nebolo umožnené poskytnúť vlastné vyjadrenie, prípadne uskutočniť návrhy na doplnenie
dokazovania, skôr, ako bolo toto rozhodnutie vydané. Bola toho názoru, že tento nedostatok nemôže
byť ospravedlniteľný ani snahou zákonodarcu zrýchliť správne konanie podľa zákona č. 461/2003 Z.z.

a to z dôvodu, že v jej prípade, sociálna poisťovňa rozhodovala nielen o dátume priznania invalidného
dôchodku ale aj o jeho výške. Poukázala, že v porovnaní s prvostupňovým rozhodnutím jej bol
napadnutým rozhodnutím priznaný invalidný dôchodok o 200 eur nižší, ako v máji 2022, t.j. v polovičnej
sume.III. Vyjadrenia žalovanej a žalobkyne

7. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo 17. apríla 2023 navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol. Považovala napadnuté rozhodnutie za vecne správne a zákonné. Poukázala, že podkladom
pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho
poistenia žalovanej, ústredie zo dňa 3. januára 2023, podľa ktorého je žalobkyňa invalidná podľa § 71
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na
45 % od 3. decembra 2018. Invalidita žalobkyni vznikla „v mladosti“. Posudkový lekár sociálneho
poisteniažalovanejpriposudzovanízdravotnéhostavuaurčovanídátumuvznikuinvalidityniejeviazaný
inými okolnosťami, ale len medicínskymi kritériami. Dátum invalidity žalobkyne, určený posudkovým
lekárom žalovanej na deň 3. decembra 2018, je medicínsky odôvodnený a preukázaný zdravotnou

dokumentáciou, a to od ortopedického vyšetrenia. Invalidný dôchodok bol žalobkyni podľa § 114 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z. od 14. marca 2019, priznaný tri roky spätne od uplatnenia nároku na invalidný
dôchodok, v súlade so žiadosťou žalobkyne zo dňa 22. marca 2022, ktorou žiadala priznať invalidný
dôchodok od 14. marca 2022. Ďalej dala do pozornosti, že suma invalidného dôchodku bola určená
podľa § 73 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. ako súčin osobného mzdového bodu v hodnote 0,67,

obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa
pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej
dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Následne
uviedla samotný výpočet sumy invalidného dôchodku.

8. K námietke žalobkyne, týkajúcej sa dĺžky odvolacieho konania a o tom, že nebola žiadnym spôsobom
informovaná o stave konania, až do doručenia napadnutého rozhodnutia, žalovaná uviedla, že žalobkyni
bolo v priebehu odvolacieho konania, okrem oznámenia o predĺžení lehoty na rozhodnutie zo dňa 22.
júla 2022, zaslané rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej o prerušení konania o odvolaní, zo dňa
26. septembra 2022, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 5. októbra 2022, čo potvrdila vlastnoručným

podpisom na doručenke. K námietke žalobkyne, v ktorej poukazovala na komentár k § 33 ods. 2 zákona
č. 71/1976 Zb. správneho poriadku a na porušenie práva na prerokovanie veci v jej prítomnosti, ako
základného práva vyplývajúceho z Ústavy Slovenskej republiky, žalovaná uviedla, že podľa § 172 ods. 1
zákona č. 461/2003 Z. z., na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní. K námietke žalobkyni týkajúcej sa postupu žalovanej, ktorá rozhodla na základe

podkladov, ku ktorým žalobkyňa nemohla poskytnúť vlastné vyjadrenie k priznanému invalidnému
dôchodku a k jeho výške, ktorej suma bola priznaná napadnutým rozhodnutím v nižšej sume, žalovaná
uviedla, že posudkový lekár žalovanej po preštudovaní predloženej zdravotnej dokumentácie, vyhodnotil
situáciu tak, že má k dispozícii všetky potrebné dôkazy (odborné lekárske nálezy) k objektívnemu
zhodnoteniu zdravotného stavu žalobkyne na účely invalidity v rámci odvolacieho konania. Ak by

posudkový lekár nedisponoval dostatočnými dôkazmi na objektívne posúdenie zdravotného stavu, v
odvolacom konaní by vyzval žalobkyňu na doplnenie a predloženie dôkazných prostriedkov. Zdravotný
stav žalobkyne bol posúdený v neprítomnosti, pretože s poukazom na vyššie uvedené zákonné
ustanovenia posudkový lekár sociálneho poistenia usúdil, že doložená zdravotná dokumentácia
postačuje k objektívnemu a komplexnému zhodnoteniu jej celkového zdravotného stavu a osobná

účasť by prijatý posudkový záver nijako neovplyvnila. Doloženou zdravotnou dokumentáciou neboli
spochybnené prijaté posudkové závery, resp. posudkový lekár nenašiel žiadne relevantné dôvody, ktoré
by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia a podľa jeho názoru by ani
prítomnosť žalobkyne tento záver nespochybnila.

9. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovanej vyjadrila vo svojej replike z 30. októbra 2023, v ktorej zotrvala
na podanej žalobe a jej dôvodoch. Uviedla, že žalovaná je povinná dôsledne dbať na princípy právneho
štátu a nevykladať príslušné ustanovenie zákona iba formalisticky, aby tak nedošlo k neprimeranej
tvrdosti zákona voči poberateľke invalidného dôchodku. Následne vo vyjadrení z 12. marca 2024
žalobkyňa zotrvala na svojich doterajších vyjadreniach s dôrazom a poukazom na princípy dobrej

verejnej správy. Bola toho názoru, že boli porušené jej práva v správnom konaní na spravodlivý proces.

10.Žalovanásakreplikežalobkyneakoajkjejďalšiemuvyjadreniuz12.marca2024vlehotestanovenej
správnym súdom nevyjadrila.IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal

11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v

sociálnych veciach.

14. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

15. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom
verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo
veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.

16. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

17. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu

verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

19. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

20. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

21. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

22. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa

podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

23.Podľa§70ods.2zákonač.461/2003Z.z.fyzickáosobamánároknainvalidnýdôchodokajvtedy,ak
sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky
trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov

veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského
štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.

24. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. ak poberateľ invalidného dôchodku splní podmienky
nároku na výplatu starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku, vypláca sa

dôchodková dávka, ktorej suma je vyššia. Pri rovnakej sume týchto dôchodkových dávok vypláca sa
dôchodková dávka, ktorú si poistenec zvolil. Dňom úpravy výplaty dôchodkových dávok pre súbeh ich
nárokov zaniká nárok na dôchodkovú dávku, ktorá sa nevypláca. Ak poistenec splnil podmienky nárokuna invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a 2 alebo podľa § 70 ods. 1 a poberá invalidný dôchodok podľa
§ 266, vypláca sa invalidný dôchodok, ktorého suma je vyššia; druhá veta a tretia veta platia rovnako.

25. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

26. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

je uvedená v prílohe č. 4.

27. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

28. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

29. Podľa kapitoly XV. oddielu E, položky č. 4, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z.
(Choroby podporného a pohybového aparátu; Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia;

Stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice; často recidivujúce
prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením
celkovej výkonnosti organizmu) je stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v rozmedzí 35 - 45 %.

30. Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má
percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin
percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného
mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný
dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia

dôchodkovéhoveku,aaktuálnejdôchodkovejhodnoty;§63ods.1tretiavetaaštvrtávetaplatiarovnako.

31. Podľa § 73 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej
v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%,
sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti tejto fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť,

osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na
invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do
dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta
platia rovnako. Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako.

32. Podľa § 227 ods. 3 prvej vety zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je povinný príslušnej organizačnej
zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku
na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

33. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o
zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych
súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch
správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdov

prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave
na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola
pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 14Sa a následne v dôsledku dlhodobej
PN zákonného sudcu bola dňa 11. septembra 2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského
oddelenia 17Sa.

34.Správnysúdpreskúmalnapadnutérozhodnutiežalovanejapriebehadministratívnehokonania,ktorý
predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135
ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§134 ods. 2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP], za splnenia podmienok podľa § 107 ods. 2 SSP a § 137
ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

35. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na
jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum
zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.

36. Predmetnom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo
XXX XXX XXXX X zo dňa 8. februára 2023, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie vo veci
priznania invalidného dôchodku žalobkyni tak, že podľa § 70 ods. 2, § 82, § 293dx a § 114 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. jej od 14. marca 2019 bol priznaý invalidný dôchodok v sume 159,00 eur mesačne.
Ďalšími výrokmi bolo rozhodnuté o valorizáciách invalidného dôchodku žalobkyne za roky 2020 – 2023.

37. Z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj dávkový a posudkový spis žalovanej, vyplýva,
že na základe žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok z 22. marca 2022 bol žalobkyni prvostupňovým
rozhodnutím zo 4. mája 2022 priznaný podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. (teda ako poistenkyni)
invalidný dôchodok, a to od 2.februára 2022 v sume 357,20 eur mesačne. Miera poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobkyni určená posudkovým lekárom sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočky Komárno (a to v odbornom posudku o invalidite z 22. marca 2022) na 45%,
s dátumom vzniku invalidity 2. februára 2022. Suma invalidného dôchodku bola žalobkyni vypočítaná
podľa § 73 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. ako u poistenkyni ktorá má percentuálny pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%.

38. Na základe odvolania, v ktorom žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s dátumom vzniku invalidity, bol
jej zdravotný stav posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky
Komárno dňa 21. júna 2022, v ktorom bol dátum invalidity určený na 30. septembra 2020 a následne
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia dňa 3. januára 2023, ktorý

žalobkyni vyhovel, keď dátum vzniku invalidity určil na 3. decembra 2018 s rovnakou mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne 45 %, pri určenom rozhodujúcom zdravotnom
postihnutí podľa kapitoly XV. oddielu E, položky č. 4, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.
z. (Choroby podporného a pohybového aparátu; Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia;
Stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice; často recidivujúce

prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením
celkovej výkonnosti organizmu).

39. Zmena dňa vzniku invalidity však mala za následok, že žalovaná v napadnutom rozhodnutí
nepovažovala žalobkyňu za poistenkyňu, ale za fyzickú osobu, ktorá sa stala invalidnou v období,

v ktorom je nezaopatreným dieťaťom, čo malo následne vplyv na samotný výpočet výšky sumy
invalidného dôchodku, ktorý bol žalobkyni určený podľa § 73 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. Osobný
mzdový bod totiž v takom prípade žalobkyni vyplýva priamo zo zákona (§73 ods. 4 poslednej vety
v spojení s § 73 ods. 3 poslednej vety zákona o sociálnom poistení) v hodnote 0,67, čo ovplyvnilo
negatívnevýškusumyjejinvalidnéhodôchodku. Žalobkynitedavyšlanižšiasumainvalidnéhodôchodku

v napadnutom rozhodnutí ako podľa prvostupňového rozhodnutia, v ktorom bola žalobkyňa považovaná
za poistenkyňu, so získaným obdobím dôchodkového poistenia za roky 2015, 2016, 2019, 2020 a 2021,
t.j. ku dňu vzniku invalidity (podľa predchádzajúceho posudku posudkového lekára, Sociálnej poisťovne,
pobočky Komárno z 22. marca 2022), s priemerným osobným mzdovým bodom v hodnote 1,2445.

40. Správny súd však zistil, že žalobkyňa bola v čase vzniku invalidity, t.j. dňa 3. decembra 2018
nielen nezaopatreným dieťaťom podľa § 70 ods. 2, ale aj poistenkyňou podľa §70 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení. V čase vzniku invalidity mala žalobkyňa 21 rokov a ako je zrejmé aj z osobného
listu dôchodkového poistenia (príloha k prvostupňovému rozhodnutiu) získala obdobie dôchodkového
poistenia v rokoch 2015 a 2016.

41.VtejtosúvislostisprávnysúdpoukazujenarozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.7
Sk/30/2018 z 31. júla 2019 z ktorého vyplýva (pozri bod 45), že „poistenec identifikovaný podľa § 15 zák.
č.461/2003Z.z.mánároknainvalidnýdôchodok,akododňavznikuinvalidity,ktorýurčíposudkovýlekárv posudku, dosiahne požadovanú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou a zároveň získa potrebnú dobu poistenia uvedenú v § 72 zák. č. 461/2003
Z.z. Naproti tomu každá fyzická osoba, ktorá sa stane invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným

dieťaťomamánaúzemíSlovenskejrepublikytrvalýpobyt,mánároknainvalidnýdôchodokoddovŕšenia
veku 18 rokov veku. Zákonodarca jasne rozlišuje dve možnosti vzniku nároku na invalidný dôchodok.
Prvou možnosťou je vznik nároku na invalidný dôchodok u poistenca, ktorý je buď povinne alebo
dobrovoľne dôchodkovo poistený (pričom dobrovoľne poistenou môže byť fyzická osoba najskôr od 16
roku veku) a druhou možnosťou je vznik nároku u fyzickej osoby, ak sa stala fyzická osoba invalidnou

vo veku, keď bol nezaopatreným dieťaťom s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky... Zákon
nevylučuje situáciu, že by nezaopatrené deti, ktoré sú dobrovoľne dôchodkovo poistené od dovŕšeného
veku 16 rokov, nemohli byť poberateľmi invalidného dôchodku podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.,
pričom by im patril nárok iba na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z.“ (obdobne
aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2009 zo dňa 27. januára 2010).
Hoci sa citovaný rozsudok týkal predovšetkým zaplatenia poistného za obdobie predchádzajúce vzniku

invalidity v súlade s § 142 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, a to až po posudzovaní posudkovým
lekárom, kasačný súd v ňom tiež konštatoval, že pre priznanie invalidného dôchodku je rozhodujúca tá
skutočnosť, či v čase vzniku invalidity žalobca spĺňal podmienky statusu poistenca. Správny súd preto
považuje uvedené závery použiteľné aj vo vzťahu k žalobkyni.

42. V prejednávanom prípade žalobkyňa status poistenca ku dňu vzniku invalidity nepochybne spĺňala,
a preto bola žalovaná povinná vyhodnotiť obe alternatívy, a to prípadný nárok žalobkyne na invalidný
dôchodok ako poistenkyne podľa § 70 ods. 1, aj ako fyzickej osoby podľa § 70 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení a následne vyriešiť ich prípadný súbeh podľa § 81 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení. Vzhľadom na to, že takto žalovaná nepostupovala a takéto posúdenie v jej rozhodnutí

absentuje, vychádzalo jej rozhodnutie z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je úzko prepojené
s nedostatočne zisteným skutkovým stavom na riadne posúdenie veci.

43. Námietkami žalobkyne, ktoré sa v podstate týkali postupu žalovanej sa správny súd nezaoberal,
lebo nie každé porušenie predpisov o konaní pred orgánom verejnej správy je dôvodom pre zrušenie

rozhodnutia, ale len také, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Keďže napadnuté
rozhodnutie bolo zrušené z iných dôvodov (ako z dôvodu porušenia procesných práv) a vec bola vrátená
žalovanej na ďalšie konanie, rešpektujúc účelnosť a hospodárnosť súdneho konania nevznikla potreba
preskúmavať osobitne postup žalovanej.

44. Preto správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej z dôvodov podľa § 191 ods.1 písm. e), c)
SSP pre nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci, zrušil a vec jej vrátil na
ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej postupovať v naznačenom smere (pozri
bod 42 tohto rozsudku).

45. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom
rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

46. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnej žalobkyni
priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania

rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.

Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia
a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443
ods. 5 SSP).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439
SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).