Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 4, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/141/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124386725
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6124386725.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu

JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu MOTORKARAVAN s.r.o.,
Hviezdoslavova 2910/39, 943 60 Nána, IČO: 44 633 271, práv. zast. Advokátska kancelária Mgr.
Gabriela Nováková s.r.o., Nemesszegská 6575/35, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 55 112 111, proti
žalovanému CAMPER - CARAVAN s.r.o., Komenského 317/135, 943 01 Štúrovo, IČO: 44 913 265, o
zaplatenie 108.500,-EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra
č.k. 58Cb/5/2025-159 zo dňa 25.7.2025 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra, č.k. 58Cb/5/2025 - 159 zo dňa 25.7.2025

p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 108.500,-EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,50% ročne zo sumy 140.500,-
EUR od 1.1.2023 do 17.5.2023, vo výške 11,50% ročne zo sumy 108.500,-EUR od 26.5.2023 do
zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a druhým výrokom žalobcovi priznal voči
žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom titulom nevrátenia pôžičky.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 12.1.2022 žalobca ako veriteľ
poskytol žalovanému ako dlžníkovi sumu 74.500,-EUR s tým, že uvedený dlh uhradí do 31.12.2022.
Následne zmluvou o pôžičke zo dňa 17.1.2022 žalobca poskytol žalovanému sumu 66.000,-EUR s
tým, že uvedený dlh uhradí do 31.12.2022. Žalovaný ku dňu 31.12.2022 svoj dlh neuhradil, dlžná

suma predstavovala 140.500,-EUR. Žalovaný vykonal čiastkové úhrady dlžnej sumy nasledovne: dňa
18.5.2023 uhradil 9.000,-EUR, dňa 22.05.2023 uhradil 9.000,-EUR, dňa 23.5.2023 uhradil 9.000,-EUR,
dňa 25.5.2023 uhradil 5.000,-EUR. Žalovaný do dnešného dňa zostávajúcu splatnú časť pôžičky v sume
108.500,-EUR žalobcovi neuhradil, čím sa dostal do omeškania a žalobcovi vznikol nárok na zákonné
úroky z omeškania. Súd vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor.

3. Žalovaný v rámci svojej procesnej obrany v odpore proti platobnému rozkazu neuznal nárok žalobcu a

poprelskutkovétvrdeniažalobcu.Uviedol,žekontrolouvúčtovníctvežalovanéhobolozistené,žežiadne
zmluvy o pôžičke sa v účtovníctve nenachádzajú. Žalovaný spochybnil existenciu pôvodných zmlúv
a poukázal na skutočnosť, že boli vyhotovené v maďarskom jazyku, hoci ide o slovenské obchodné
spoločnosti. Podľa názoru žalovaného išlo o predstieraný právny úkon. Žalovaný ďalej uviedol, ževzhľadom k podozreniu zo spáchania protiprávnej činnosti bývalým konateľom žalovaného, prípadne
inýchosôb,jeúčtovníctvožalovanéhoprešetrované,nakoľkobolozistené,žebývalýkonateľžalovaného
antidatoval mnohé listiny. Z uvedeného dôvodu prebieha trestné konanie na území Maďarska pre

podozrenie zo spáchania rôznej trestnej činnosti a súčasne prebieha trestné konanie pre podozrenie zo
spáchania zločinu sprenevery vedené na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Nových Zámkoch,
odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-457/2-VYS-NZ-2024. Žalovaný predložil súdu prvej inštancie listinu
(č.l. 44), z ktorej vyplýva, že do roku 2025 sú všetky dlhy voči žalobcovi splatené, a preto je vylúčené, aby
existoval akýkoľvek dlh titulom zmlúv o pôžičkách, ktoré sa žalovanému javia byť pochybné. Žalovaný

uviedol, že nemá v účtovníctve žiadnu zmienku o údajných úhradách, o ktorých sa žalobca zmieňuje
v návrhu na vydanie platobného rozkazu a tieto žalovaný nenašiel ani vo výpisoch z účtu spoločnosti.
Žalovanýnavrholvypočuťkonateľovžalobcuažalovaného,svedkaX.O.N.azabezpečiťsúvahužalobcu
v období rokov 2021 až 2024, nakoľko žalovaný v svojich účtovných dokladoch nenašiel ani jednu zo
zmlúv o pôžičke.

4. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca so žalovaným uzatvorili
Zmluvu o pôžičke z 12.1.2022, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 74.500,-
EURprevodomnaúčetžalovaného.Žalovanýsazaviazalúveržalobcovivrátiťnajneskôrdo31.12.2022.
Sporové strany následne podpísali Zmluvu o pôžičke z 17.1.2022, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému úver prevodom na účet vo výške 66.000,-EUR a žalovaný sa zaviazal úver žalobcovi

vrátiť najneskôr do 31.12.2022. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že k 31.12.2020 žalobca
evidoval voči žalovanému pohľadávku vo výške 11.500,-EUR titulom pôžičky z roku 2020. K 31.12.2021
žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 75.000,-EUR (1.3.2021 sumu 54.000,-EUR
a 10.3.2021 sumu 21.000,-EUR) a žalovaný uhradil 24.3.2021 sumu 9.000,-EUR a 26.3.2021 sumu
3.000,-EUR, teda k 31.12.2021 žalobca mal pohľadávku voči žalovanému v celkovej výške 74.500,-EUR

(pohľadávka žalobcu voči žalovanému z roku 2020 vo výške 11.500,-EUR plus pohľadávka žalobcu voči
žalovanémuvroku2021vovýške75.000,-EURmínusúhradyžalovanéhozroku2021vovýške12.000,-
EUR). K 31.12.2022 žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky v celkovej výške 66.000,-EUR
(1.2.2022 sumu 16.000,-EUR a 16.2.2022 sumu 50.000,-EUR) a žalovaný uhradil žalobcovi 18.5.2023
sumu 9.000,-EUR, 22.5.2023 sumu 9.000,-EUR, 23.5.2023 sumu 9.000,-EUR a 25.5.2023 sumu 5.000,-

EUR, t.j. spolu 32.000,-EUR.

5. Súd prvej inštancie posúdil právny vzťah medzi stranami sporu ako obchodnoprávny vzťah podľa
§ 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Uzavrel, že aj napriek označeniu predloženej listiny zmluva o
pôžičke, nie je možné túto listinu kvalifikovať ako zmluvu o pôžičke, pretože z obsahu tejto listiny je

zrejmé, že táto listina nadväzuje na už predchádzajúcu zmluvu o pôžičke zo dňa 20.2.2021, ktorá
uzatvorením tejto novej dohody zaniká a má sa ňou nahradiť. Z uvedeného dôvodu súd na tento listinný
dôkaz hľadel ako na dohodu o privatívnej novácii podľa § 570 ods. 1, Občianskeho zákonníka. Z listiny
„zmluva o pôžičke zo dňa 12.1.2022“ vyplýva, že vôľou zmluvných strán bolo, aby dlžník (žalovaný)
najneskôr do 31.12.2022 vrátil žalobcovi úver poskytnutý vo výške 74.500,-EUR, ktorý bol dlžníkovi

vyplatený na základe úverovej zmluvy z 20.2.2021, pričom podpísaním tejto novej dohody došlo k zániku
zmluvy o pôžičke z 20.2.2021 a z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že žalovaný zostal
žalobcovi dlžný 74.500,-EUR, čo zodpovedá dohode sporových strán z 12.1.2022. Z prekladu listiny
„zmluva o pôžičke z 17.01.2022“ vyplýva, že žalobca sa zaviazal žalovanému poskytnúť úver v celkovej
výške 66.000,-EUR do 18.2.2022. V preklade tejto listiny je uvedené, že po podpísaní tejto dohody

zmluva o pôžičke z 20.2.2021 zaniká. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že originál
tejto listiny v maďarskom jazyku vetu „po podpísaní tejto dohody zmluva o pôžičke z 20.2.2021 zaniká“
neobsahuje a do prekladu sa dostala zrejme chybou prekladateľa. Proti tomuto tvrdeniu žalovaný nemal
námietky. Vzhľadom na to, že zmluva o pôžičke z 17.1.2022 v originálnom texte neobsahuje dojednanie,
že po podpísaní tejto dohody zmluva o pôžičke z 20.2.2021 zaniká, súd posúdil tento dokument podľa

ustanovení zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože v zmysle tejto zmluvy
sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť úver vo výške 66.000,-EUR do 18.2.2022 a žalovaný sa
ho zaviazal vrátiť do 31.12.2022 spolu s úrokom rovnajúcim sa aktuálnej základnej sadzbe slovenskej
centrálnej banky. Z listinných dôkazov predložených žalobcom mal súd preukázané, že žalobca poskytol
žalovanému finančné prostriedky v celkovej výške 66.000,-EUR a žalovaný mu uhradil 32.000,-EUR.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný je povinný žalobcovi
zaplatiť sumu 74.500,-EUR na základe zmluvy o pôžičke z 12.1.2022, ktorú posúdil ako dohodu o
zriadenínovéhozáväzkupodľa§570Občianskehozákonníkaasumu32.000,-EURnazákladezmluvyopôžičke z 17.1.2022, ktorú súd posúdil ako úverovú zmluvu podľa § 497 ods. 1, Obchodného zákonníka,
teda žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť spolu sumu 108.500,-EUR.

6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania považoval nárok žalobcu za dôvodný, a
preto jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovel. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na
ust. § 255 ods. 1, CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok

zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie. Odvolanie odôvodnil v súlade s § 365 ods. 1,
písm. b, e) - h) CSP a mal za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je predčasný. Žalovaný za vážny
nedostatok konania označil najmä absenciu overenia existencie pôvodných zmlúv o pôžičke, resp.
zmluvy o pôžičke, ktorých existencie namietal žalovaný od začiatku konania. Zotrval na svojom tvrdení,
že ide o predstierané právne úkony. Vytýkal súdu prvej inštancie, že prehlásenie žalobcu aj žalovaného
o tom, že spoločnosti nemajú voči sebe reálne dlžoby, nepovažoval za relevantný dôkaz. Naopak súd

prvej inštancie prihliadol na dôkaz predložený žalobcom (Hlavná kniha analytickej evidencie), avšak
žalovaný uviedol, že preukazuje len evidenciu žalobcu a nie žalovaného. Mal za to, že z predložených
listín nie je zrejmá evidencia pohľadávky na fyzickú osobu bývalého konateľa žalovaného. V súvislosti
s trestným konaním pre podozrenie zo spáchania zločinu sprenevery žalovaný uviedol, že toto konanie
nie je právoplatne skončené a žalovaný je bez svojho zavinenia v dôkaznej núdzi. Vytkol súdu prvej

inštancie, že jeho vyjadreniam a návrhom nevenoval náležitú pozornosť a osvojil si len vyjadrenia
žalobcu, čím porušil právo žalovaného na spravodlivé súdne konanie. Uviedol, že nie je v možnostiach
žalovaného ovplyvniť časové trvanie trestného konania, pričom súd prvej inštancie na tieto okolnosti
nebral ohľad v neprospech žalovaného. Súdu prvej inštancie žalovaný vytýkal nevykonanie dôkazu, a
to vyžiadanie súvahy žalobcu za rozhodné obdobie. Vykonanie tohto dôkazu považoval žalovaný za

dôležité, pretože zo súvahy žalobcu by vyplynulo, či žalobca vôbec disponoval v danom čase potrebným
množstvom kapitálu. Nestotožnil sa s postupom súdu prvej inštancie vo vzťahu k zamietnutiu návrhov
na doplnenie dôkazov predložením tzv. pôvodných zmlúv o pôžičke. Žalovaný od začiatku spochybňoval
ich existenciu a zároveň poukázal na blízke vzťahy medzi bývalým konateľom žalovaného a konateľom
žalobcu, ktoré mohli mať vplyv na existenciu právnych úkonov vyhotovených po odvolaní bývalého

konateľa žalovaného z jeho funkcie. Tzv. následné zmluvy o pôžičke vznikli až po odvolaní bývalého
konateľa žalovaného, čo korešponduje s dátumom podania žaloby. Žalovaný opätovne poukázal na
listinu podpísanú konateľom žalobcu, ktorou bolo potvrdené, že sporové strany nemajú voči sebe
navzájom žiadne dlhy.

8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
ako vecne správny potvrdil a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca v reakcii
na obsah odvolania uviedol, že odvolacie argumenty žalovaného sú založené na domnienkach a
subjektívnej snahe súčasnej konateľky žalovaného spochybniť záväzky, ktoré jej manžel ako bývalý
konateľ platne uzavrel. Mal za to, že zo strany žalobcu došlo k reálnemu plneniu na účet žalovaného a

zo strany žalovaného došlo k písomnému uznaniu dlhu ako aj k čiastočnému plneniu.

9. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu na odvolanie, ktoré mu bolo doručené, nevyjadril.

10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok

(ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods.
3, CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 25.2.2026. Po oboznámení sa s
obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutému rozsudku nie je možné vyhovieť.

11. Podľa § 387 ods. 1, CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa § 387 ods. 2, CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a
odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav,
nazákladevykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovýmzisteniamavecisprávneprávneposúdil,

svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť
napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

14. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že dňa 12.1.2022 žalobca v právnom postavení veriteľa uzatvoril
so žalovaným v právnom postavení dlžníka Zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bola peňažná pôžička

74.500,-EUR poskytnutá žalovanému bezhotovostne. Žalovaný sa zaviazal žalobcovi vrátiť pôžičku do
31.12.2022 spolu s odplatou vo výške úroku rovnajúcemu sa aktuálnej základnej sadzbe slovenskej
centrálnej banky. Sporové strany sa dohodli, že podpisom tejto zmluvy zaniká zmluva o pôžičke z
20.2.2021. Predmetnú zmluvu súd prvej inštancie posúdil ako dohodu o zriadení nového záväzku
podľa § 570 Občianskeho zákonníka. Dňa 17.1.2022 žalobca uzatvoril so žalovaným (v rovnakom
právnom postavení ako v prípade Zmluvy o pôžičke z 12.1.2022) Zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom

bola peňažná pôžička 66.000,-EUR poskytnutá žalovanému bezhotovostne do 18.2.2022. Žalovaný
sa zaviazal žalobcovi vrátiť pôžičku do 31.12.2022 spolu s odplatou vo výške úroku rovnajúcemu sa
aktuálnej základnej sadzbe slovenskej centrálnej banky. Súd prvej inštancie posúdil zmluvy o pôžičkách
podľa obsahu ako zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Z jednotlivých výpisov
hlavnej knihy analytickej evidencie žalobcu v rokoch 2020 - 2023 vyplynula ja tá skutočnosť, že žalobca

evidoval voči žalovanému k 31.12.2020 pohľadávku 11.500,-EUR, k 31.12.2021 pohľadávku 74.500,-
EUR, k 31.12.2022 pohľadávku 66.000,-EUR. V roku 2023 žalovaný vykonal v prospech žalovaného
čiastočné splátky v celkovej výške 32.000,-EUR. Žalovaný nevrátil žalobcovi zostávajúcu časť pôžičky
v sume 108.500,-EUR, čím sa dostal do omeškania s plnením záväzku. Predmetom sporu je vrátenie
časti pôžičky v sume 108.500,-EUR s príslušenstvom.

15. V súlade s § 380 ods. 1, CSP je odvolací súd viazaný rozsahom odvolacích dôvodov.

16. V reakcii na odvolacie námietky žalovaného v rozsahu, že súd prvej inštancie nepovažoval listinu
v podobe poznámok bývalého konateľa žalovaného o finančných transakciách (č.l. 44) za relevantný

dôkaz, odvolací súd poukazuje na právnu úpravu zániku záväzkov podľa § 559 - 587 Občianskeho
zákonníka. V konaní bolo nesporné, že žalovaný si splnil svoj dlh len čiastočne v sume 32.000,-EUR.
Spornou otázkou bolo, či došlo k zániku záväzku inak než splnením dlhu. Odvolací súd konštatuje,
že žalovaný nepreukázal, že predmetné zmluvy zanikli iným spôsobom (dohoda, nemožnosť plnenia,
započítanie, urovnanie). Žalobca na pojednávaní 27.6.2025 spochybnil pravosť podpisu konateľa a

uviedol, že X. N. si píše v priezvisku za písmenom T ešte písmeno H, ktoré v predloženej listine
chýba. Súdu prvej inštancie neboli predložené relevantné dôkazy, na základe ktorých by súd mohol
zánik záväzku overiť, a preto súd vychádzal z toho, že záväzok žalovaného naďalej trvá. Odvolací súd
dospel k záveru, že jednotlivé zmluvy o úvere spĺňali všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom
a v danej veci nesporne došlo aj k reálnemu poskytnutiu peňažných prostriedkov žalovanému a k

ich čiastočnému splateniu žalovaným. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania
dostatočne osvedčený skutkový stav a preto ďalšie dokazovanie by bolo podľa odvolacieho súdu
nehospodárne a neúčelné. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie námietky žalovaného neboli
podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a
právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie.

17. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces je potrebné uviesť, že jeho obsah je pomerne
široký. O porušenie práva na spravodlivý proces pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu,
znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom,
že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v

kontexte celého konania. Odvolací súd takéto pochybenie zo strany súdu prvej inštancie nezistil. Súd
prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dôkazných prostriedkov ktoré dostatočne a hodnoverne
osvedčili tvrdený skutkový stav.

18. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

podľa § 387 ods. 1, 2, CSP potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1,
a § 262 ods. 1, CSP tak, že súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celomrozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2, CSP, o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii.

Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v

rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).