Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 4, 2026

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 6C/10/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6726200592
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dalibor Miľan
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2026:6726200592.1

Uznesenie

Okresný súd Zvolen vo veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X/X, XXX XX D.,
zastúpený: JUDr. Veronika Benešová, advokátka, so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 51944961,
proti žalovanému: Poľovnícka spoločnosť E. F., G.: XXXXXXXX, H. H. I. D. XX, XXX XX J., o návrhu
žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia - povinnosti umožniť žalobcovi v lehote do 15 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia nahliadnuť a vyhotoviť si fotokópie z účtovných dokladov žalovaného, za

obdobie rokov 2017, 2018, 2019, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025, január a február 2026, a takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Súd žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 10.02.2026 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu doručil súdu návrh na vydanie
neodkladného opatrenie (ďalej len „návrh“) v ktorom uviedol, že žalobca je dlhoročným členom PSŽB,

členom Rady stálych členov PSŽB (ďalej len „Rada“) a to nepretržite od roku 2017 a zároveň je jedným
z jej zakladateľov. Zároveň v období do roku 2022 vykonával funkciu člena Dozornej rady Žalovaného,
pričomsaaktívnepodieľalnajejčinnosti.PodľaBodu3.Článkuč.7VlastnýchstanovPSŽBschválených
prípravným výborom dňa 01.09.2016 (ďalej len „Stanovy“): „Kontrolór alebo dozorná rada kontroluje
činnosť a hospodárenie PS a jeho orgánov, najmä plnenie plánu poľovníckeho hospodárenia, plnenie
zmluvných záväzkov, dodržiavanie zákonnosti, plnenie uznesení Rady stálych členov a rozhodnutie

orgánov štátnej správy, resp. celú činnosť PS.“ Na základe uvedeného jednou zo základných a
Stanovami zverených úloh Dozornej rady PSŽB je kontrola činnosti a hospodárenia PSŽB. Na riadne
a efektívne plnenie tejto kontrolnej funkcie je nevyhnutné, aby Dozorná rada mala k dispozícii úplný
a neobmedzený prístup k účtovným a finančným dokladom a ďalším relevantným dokumentom, ktoré
sa týkajú hospodárenia a nakladania s majetkom PSŽB. Za účelom riadneho výkonu svojej funkcie
Žalobca ako člen Dozornej rady PSŽB adresoval dňa 05.05.2021 štatutárnemu orgánu PSŽB – p. G. A.

K. Žiadosť o predloženie účtovných dokladov dozornej rade L. E. F. (ďalej len „Žiadosť Dozornej rady“).
V predmetnej Žiadosti Dozornej rady Žalobca uviedol, že v období rokov 2017 až 2021 sa konalo viacero
zasadnutí výboru PSŽB, na ktorých bol prítomný aj on, ako člen Dozornej rady, a opakovane sa domáhal
predloženia dokumentácie preukazujúcej činnosť a hospodárenie PSŽB. Napriek týmto opakovaným
výzvam však požadované doklady Dozornej rade predložené neboli. Ani po doručení Žiadosti Dozornej
rady neboli účtovné a iné relevantné doklady zo strany štatutárneho orgánu Žalovaného Dozornej rade

sprístupnené.TakýtoprístupštatutárnehoorgánuŽalovanéhozásadnýmspôsobomznemožnilDozornej
rade riadne vykonávať jej kontrolné kompetencie a plniť úlohy a právomoci, ktoré jej vyplývajú zo Stanov.
V tejto súvislosti preto vyvstáva zásadná otázka, akým spôsobom má Dozorná rada ako kontrolný orgán
zabezpečovať dohľad nad činnosťou a hospodárením PSŽB, pokiaľ jej nie je poskytovaná potrebná
súčinnosť zo strany štatutárneho orgánu, resp. iných príslušných orgánov PSŽB, a to najmä v podobe
sprístupnenia účtovných a finančných podkladov, ktoré sú nevyhnutným predpokladom výkonu jej

právomocí. Podľa Bodu 7. písm. e) Článku č. 2 Stanov: „Člen v PS má právo nahliadať do účtovnej
a finančnej evidencie PS.“ Z vyššie citovaného Bodu 7. písm. e) Článku č. 2 Stanov vyplýva, žejedným zo základných práv každého člena PSŽB je právo nahliadať do účtovnej a finančnej evidencie
PSŽB. Toto právo možno vnímať ako prejav zabezpečenia transparentnosti hospodárenia a kontroly
nakladania s majetkom PSŽB zo strany jeho členov. Žalobca ako člen PSŽB a zároveň ako člen

Rady sa pravidelne zúčastňuje zasadnutí Rady. Napriek tomu mu však ani v rámci zasadnutí Rady,
ani iným primeraným spôsobom nebolo zo strany príslušných orgánov PSŽB umožnené realizovať
jeho vyššie uvedené členské právo, t. j. nahliadať do účtovných a finančných dokladov PSŽB. Takýto
postup zo strany kompetentných orgánov Žalovaného je v priamom rozpore so Stanovami a predstavuje
neoprávnené obmedzenie Stanovami garantovaných práv Žalobcu ako člena PSŽB a zároveň ako člen

Rady sa pravidelne zúčastňuje zasadnutí Rady. V dôsledku vyššie uvedených skutočností Žalobca
prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu adresoval dňa 17.12.2025 Žalovanému
Žiadosť o predloženie účtovných dokladov týkajúcich sa Poľovníckej spoločnosti E. F. (ďalej len
„Žiadosť“). V predmetnej Žiadosti Žalobca, opierajúc sa o ustanovenie Bodu 7. písm. e) Článku č. 2
Stanov požiadal o umožnenie nahliadnuť do účtovných dokladov bližšie špecifikovaných v Žiadosti,
a to v lehote 15 dní odo dňa doručenia Žiadosti Žalovanému. Žalovaný predmetnú Žiadosť prezval

dňa 02.01.2026. Následne však namiesto umožnenia realizácie základného členského práva Žalobcu,
Žalovaný zaslal splnomocnenému právnemu zástupcovi Žalobcu Vyjadrenie k žiadosti o predloženie
účtovných dokladov PSŽB (ďalej len „Vyjadrenie“), ktorým sprístupnenie Žalobcom požadovaných
dokladov odmietol. Týmto postupom Žalovaný nielenže nevyhovel riadne a dôvodne podanej Žiadosti,
ale zároveň pokračoval v porušovaní Stanovami garantovaných práv Žalobcu, čím mu opätovne fakticky

znemožnil uplatnenie jeho práva nahliadnuť do účtovnej a finančnej evidencie PSŽB. Žalovaný vo
Vyjadrení uvádza, že požadované účtovné doklady mali byť Žalobcovi sprístupnené dňa 09.05.2021
na osobnom stretnutí v M. N. O., pričom Žalobca ich údajne odmietol skontrolovať a namiesto toho
požadoval odovzdanie všetkých originálov dokumentov. V tejto súvislosti Žalobca zdôrazňuje, že v tom
čase požadoval predloženie uvedených dokumentov za účelom ich kontroly z titulu jeho členstva v

Dozornej rade. Dozorný orgán, ako kontrolný orgán, má byť určitou zárukou kontroly nad činnosťou tej
ktorej spoločnosti, či združenia. Takáto kontrola si vyžaduje viac než len jednorazové nahliadnutie do
dokumentov na osobnom stretnutí. Za účelom vykonania riadnej a dôkladnej kontroly je nevyhnutné
preštudovať jednotlivé doklady, analyzovať ich obsah a porovnať jednotlivé údaje vo vzájomných
súvislostiach. Je teda zrejmé, že kontrolu, ktorá má byť účinná, efektívna a dôkladná, nemožno

vykonať iba pri jednorazovom osobnom stretnutí, tak ako to uvádza Žalovaný vo Vyjadrení. Žalobca
uvádza, že štatutár Žalovaného mu na spomínanom osobnom stretnutí umožnil len rýchle nahliadnutie
do internetbankingu bez bližšieho vysvetlenia jednotlivých transakcií. Navyše Žalovaný vo Vyjadrení
argumentuje tým, že doklady, ktoré Žalobca požadoval, sú mu údajne pravidelne sprístupňované raz
ročne na zasadnutiach Rady. Žalobca však opätovne uvádza, že Žalobcovi nahliadnutie do účtovných

dokladov nie je umožnené, a to aj napriek jeho výslovným požiadavkám na ich sprístupnenie, ani na
spomínaných zasadnutiach Rady. Je potrebné uviesť, že Žalobca je len v minimálnej miere informovaný
o stave hospodárenia PSŽB ako ani o stave finančných prostriedkov, s ktorými PSŽB hospodári.
Aj napriek uvedenému a tvrdeniam Žalovaného je podľa názoru Žalobcu irelevantné, či mu v minulosti
bolo umožnené nahliadnuť do ním požadovaných dokumentov, resp. že mu je do nich údajne umožnené

nahliadať jedenkrát ročne na zasadnutiach Rady. Jedným zo základných práv Žalobcu ako člena PSŽB
je právo nahliadať do účtovnej a finančnej evidencie PSŽB, pričom toto právo nie je nijakým spôsobom
obmedzené. Stanovy neobsahujú žiadne ustanovenie, podľa ktorého by Žalobca mohol uplatniť svoje
právo nahliadať do účtovných dokladov len raz, t. j. že po jednom predložení dokumentov by mu ďalšie
nahliadnutie malo byť zamietnuté. Taktiež v Stanovách nie je uvedené, že by Žalobca nemal právo

nahliadať do účtovných dokladov z dôvodu, že je členom Rady, na zasadnutiach ktorej sú mu (údajne)
tieto doklady predkladané. Finančná situácia každého subjektu je dynamická a môže sa zmeniť zo
dňa na deň. Vzhľadom na uvedené je irelevantné či Žalobca mal v minulosti možnosť nahliadnuť do
účtovných dokladov pretože obsah týchto dokumentov sa mohol medzičasom významne zmeniť. Z
týchto dôvodov je oprávnené, že Žalobca sa dožaduje nahliadnutia do účtovných dokladov PSŽB aj v

súčasnosti.
Zároveň je potrebné uviesť, že z dôvodu odstúpenia p. G. H. F. z funkcie finančného hospodára
Žalovaného, túto funkciu vykonáva v súčasnosti štatutárny orgán Žalovaného, pričom účet Žalovaného
je vedený v banke, ktorého majiteľom a jediným disponentom je štatutárny orgán Žalovaného, t.j. p.
K.. S prihliadnutím na uvedené je tak nemožné, aby bez súčinnosti štatutárneho orgánu Žalovaného

mal Žalobca prístup k účtu Žalovaného, a nemá tak reálnu možnosť dozvedieť sa o finančnej situácii
Žalovaného, najmä plnenie si členských poplatkov jednotlivých členov Žalovaného, príjmy Žalovaného,
výdavky Žalovaného, plnenie si poplatkových povinností Žalovaného a pod.Žalobca ďalej uvádza, že prílohou Vyjadrenia je Cenová ponuka č. 1/2026 (ďalej len „Cenová ponuka“)
vyhotovená spoločnosťou Gonda desing s.r.o., so sídlom Kriváň 404, 962 04 Kriváň, Slovenská
republika, IČO: 47 424 559, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Banská

Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.: 25002/S (ďalej len „Gonda desing s.r.o.“), obsahom ktorej je Vyhotovenie
kópií účtovných dokladov a podkladov k účtovnej závierke / účt. denník, kniha pohľadávok, kniha
záväzkov, bankové výpisy, interné doklady, daňové priznania / za jednotlivé roky; Spotrebný kancelársky
materiál – papier, toner. Žalovaný vo Vyjadrení uviedol, že sprístupní Žalobcovi kópie ním požadovaných
účtovných dokladov, za predpokladu, že uhradí sumu požadovanú spoločnosťou Gonda desing s.r.o.

uvedenú v Cenovej ponuke v celkovej výške 664,20 EUR v prospech účtu Žalovaného. V tejto
súvislosti si Žalobca dovoľuje zdôrazniť, že v rámci svojej Žiadosti nepožadoval vyhotovenie kópií
jednotlivých dokladov. Žiadal výlučne o osobné nahliadnutie do účtovných dokladov, s tým, že by sa
následne sám rozhodol, ktoré dokumenty si chce prekopírovať a takéto kopírovanie by si zabezpečil
svojpomocne. Inými slovami, Žalobca nikdy nežiadal od Žalovaného pripravenie a dodanie kópií,
ale len umožnenie prístupu k dokumentom za účelom ich vlastného preštudovania a prípadného

svojpomocného kopírovania. Žalobca považuje postup Žalovaného za taký, ktorý neprimerane sťažuje
až fakticky znemožňuje výkon jeho práva, ako člena PSŽB, na nahliadnutie do účtovných dokladov.
Žiadosť smerovala výlučne k umožneniu nahliadnutia do dokladov (a následného svojpomocného
vyhotovenia kópií), a nie k ich vyhotoveniu alebo poskytnutiu vo forme kópií. Účelom práva na
nahliadnutie je umožniť oprávnenej osobe (Žalobcovi) oboznámiť sa s obsahom účtovných dokladov,

pričom samotné nahliadnutie nie je spojené so vznikom takých nákladov, aké sú uvádzané v súvislosti
s vyhotovením kópií v zmysle Cenovej ponuky. Podmieňovanie realizácie tohto práva vyhotovením
platených kópií preto nemožno považovať za primeraný spôsob jeho výkonu a nie je v súlade s účelom,
na ktorý je toto právo Stanovami priznané. Žalobca je toho názoru, že podmieňovanie výkonu práva
zaplatením poplatku, ktorého povinnosť nevyplýva zo žiadneho zakladajúceho dokumentu PSŽB, zo

stanov PSŽB ani zo zákona, predstavuje vo svojej podstate znemožnenie, resp. minimálne podstatné
obmedzenie výkonu tohto práva, v dôsledku čoho sa jeho výkon stáva fakticky „iluzórnym“. Stanovy
nevyžadujú, aby Žalobca, ako člen PSŽB uviedol z akých dôvodov sa dožaduje nahliadnutia do
požadovanýchdokumentov,napriekuvedenémusiŽalobcadovoľujeuviesťvtejtosúvislostinasledovné.
Žalobca aj v Žiadosti výslovne uviedol, že už dlhodobo nemá vedomosť o ekonomickom stave PSŽB.

Nahliadnutie do účtovných dokladov Žalobca požaduje z toho dôvodu, že považuje za nevyhnutné, aby
sa mohol ako člen PSŽB riadne oboznámiť so spôsobom nakladania s finančnými prostriedkami PSŽB
a overiť si, či sú tieto prostriedky používané v súlade s účelom a pravidlami PSŽB. Žalobca ako člen
PSŽB má oprávnený záujem na transparentnom a zodpovednom hospodárení PSŽB, keďže výsledky
tohto hospodárenia majú bezprostredný vplyv nie len na samotné fungovanie PSŽB, ale aj na práva

a povinnosti jednotlivých členov. Bez možnosti nahliadnutia do účtovných dokladov nie je možné tento
záujem reálne naplniť ani si vytvoriť kvalifikovaný názor na ekonomickú situáciu PSŽB.
Tento svoj oprávnený záujem Žalobca odôvodňuje aj svojvoľným konaním štatutárneho orgánu
Žalovaného ako aj poľovného hospodára, pričom tieto 2 osoby reálne ovládajú Žalovaného. Zároveň
je potrebné uviesť, že štatutárny orgán (koná za Žalovaného), finančný hospodár a predseda výboru

PSŽB je tá istá osoba. V tejto súvislosti si Žalobca dovoľuje poukázať, že štatutárny orgán Žalovaného
svojvoľne,nerešpektujúcČlánok5StanovbezplatnéhouzneseniaprijatéhoRadou,oznámilOkresnému
úradu Lučenec, pozemkovému a lesnému odboru meno nového lesného hospodára – p. A. P..
Žalobca ako člen Rady si nie je vedomý, že sa konalo akékoľvek zasadnutie Rady, na ktorej by bolo
jednomyseľne (v zmysle bodu 4 Článku 5 Stanov) prijaté uznesenie, ktorým by bol zvolený p. P. za

poľovného hospodára. Žalobca, spolu s viacerými členmi Žalovaného dopytoval príslušné orgány vo
veci neoprávneného ustanovenia poľovného hospodára, avšak obsah týchto podaní nebol zo strany
príslušných orgánov preskúmaný náležite, v dôsledku čoho funkciu poľovného hospodára vykonáva aj
naďalej osoba, ktorá nebola zvolená v súlade so Stanovami. Stanovy nevyžadujú, aby Žalobca, ako
člen PSŽB uviedol z akých dôvodov sa dožaduje nahliadnutia do požadovaných dokumentov, napriek

uvedenému si Žalobca dovoľuje uviesť v tejto súvislosti nasledovné. Žalobca aj v Žiadosti výslovne
uviedol, že už dlhodobo nemá vedomosť o ekonomickom stave PSŽB. Nahliadnutie do účtovných
dokladov Žalobca požaduje z toho dôvodu, že považuje za nevyhnutné, aby sa mohol ako člen PSŽB
riadne oboznámiť so spôsobom nakladania s finančnými prostriedkami PSŽB a overiť si, či sú tieto
prostriedky používané v súlade s účelom a pravidlami PSŽB. Žalobca ako člen PSŽB má oprávnený

záujem na transparentnom a zodpovednom hospodárení PSŽB, keďže výsledky tohto hospodárenia
majú bezprostredný vplyv nie len na samotné fungovanie PSŽB, ale aj na práva a povinnosti jednotlivých
členov. Bez možnosti nahliadnutia do účtovných dokladov nie je možné tento záujem reálne naplniť
ani si vytvoriť kvalifikovaný názor na ekonomickú situáciu PSŽB. Tento svoj oprávnený záujem Žalobcaodôvodňuje aj svojvoľným konaním štatutárneho orgánu Žalovaného ako aj poľovného hospodára,
pričom tieto 2 osoby reálne ovládajú Žalovaného. Zároveň je potrebné uviesť, že štatutárny orgán (koná
zaŽalovaného),finančnýhospodárapredsedavýboruPSŽBjetáistáosoba.VtejtosúvislostisiŽalobca

dovoľuje poukázať, že štatutárny orgán Žalovaného svojvoľne, nerešpektujúc Článok 5 Stanov bez
platného uznesenia prijatého Radou, oznámil Okresnému úradu Lučenec, pozemkovému a lesnému
odboru meno nového lesného hospodára – p. A. P.. Žalobca ako člen Rady si nie je vedomý, že sa konalo
akékoľvek zasadnutie Rady, na ktorej by bolo jednomyseľne (v zmysle bodu 4 Článku 5 Stanov) prijaté
uznesenie, ktorým by bol zvolený p. P. za poľovného hospodára. Žalobca, spolu s viacerými členmi

Žalovaného dopytoval príslušné orgány vo veci neoprávneného ustanovenia poľovného hospodára,
avšak obsah týchto podaní nebol zo strany príslušných orgánov preskúmaný náležite, v dôsledku čoho
funkciu poľovného hospodára vykonáva aj naďalej osoba, ktorá nebola zvolená v súlade so Stanovami.
Žalobca má dôvodne pochybnosti o riadnom plnení si povinností zo strany štatutárneho orgánu
Žalovaného (ktorý má jediný prístup k finančným prostriedkom Žalovaného) a to aj z toho dôvodu, že
na základe vlastných zistení dopytovaním Slovenskej poľovníckej komory mu bolo oznámené len pár

dní pred uplynutím lehoty na úhradu členského príspevku v tejto komore, že za Žalovaného nedošlo k
úhrade členského príspevku. Z dôvodu obavy zániku členstva Žalovaného v komore (účasť v komore
je povinná) Žalobca uhradil členský poplatok posledný deň lehoty prostredníctvom účtu syna Žalobcu,
ktorý je zároveň aj členom Žalovaného. Uvedené tvrdenie Žalobcu potvrdzuje aj vyjadrenie člena Rady
p. H. F.. V prípade, ak by Žalobca mal vedomosť o finančnom hospodárení Žalovaného, tak by mal reálnu

možnosť skontrolovať finančnú situáciu Žalovaného a podniknúť prípadne ďalšie kroky k zabezpečeniu
reálneho fungovania Žalovaného.
Žalobca svoj Návrh odôvodňuje aj tým, že s prihliadnutím na ustanovenia Stanov, v zmysle ktorých
akékoľvek rozhodnutie prijaté Radou (najvyšším orgánom Žalovaného) musí byť prijaté jednomyseľne,
avšak z dôvodu, kedy členmi Rady je aj p. K. (štatutárny orgán Žalovaného/finančný hospodár/predseda

výboru) a p. P. (poľovnícky hospodár), vzhľadom na zaujatosť týchto osôb voči Žalobcovi je evidentné, že
akékoľvek rozhodnutie o zmene stanov, odvolaní štatutárneho orgánu/poľovníckeho hospodára a pod.
nebude jednomyseľne prijaté. Podľa Bodu 3. Článku č. 2 Stanov: Prijatie za člena PS nadobúda platnosť
a účinnosť dňom podpísania stanov PS a zaplatením základného vkladu pripadajúceho na jedného
člena, čo je suma, ktorú určí Rada stálych členov PS samostatným uznesením. Okrem základného

vkladu bude každoročne stanovený Radou stálych členov PS ročný členský poplatok, ktorý každý člen
musízaplatiťdo1.4.príslušnéhorokuvždynanastávajúcirokdopredu.Radastálychčlenovmôžeokrem
ročného členského poplatku stanoviť aj iné mimoriadne poplatky.
Podľa Bodu 4., písm. d) Článku č. 2 Stanov: Členstvo v PS zaniká neuhradením poplatkov bodu 3 tohto
článku.

Žalobca, ako člen PSŽB je povinný uhrádzať PSŽB ročný členský poplatok, a to vždy do 01.04.
príslušného kalendárneho roka na nasledujúci kalendárny rok. Následkom nezaplatenia tohto členského
poplatku je zánik členstva v PSŽB. Žalobca tieto poplatky pravidelne uhrádza. Avšak v dôsledku
komplikovaných vzťahov medzi ním a štatutárnym orgánom PSŽB – p. G. A. K., ktoré implicitne
vyplývajú aj z Vyjadrenia, má Žalobca opodstatnenú obavu, že jeho členské poplatky nie sú (resp.

nebudú) zámerne zaevidované, aby bolo možné pristúpiť k jeho vylúčeniu z PSŽB. V prípade, že
by členské poplatky Žalobcu neboli zámerne správne zaevidované, hrozí vznik nežiaduceho stavu,
kedy by Žalobca mohol byť proti svojej vôli vylúčený z PSŽB. V takom prípade by bol nútený
domáhať sa ochrany svojich práv súdnou cestou, pričom takýto proces by mohol trvať dlhšie časové
obdobie, počas ktorého by bol Žalobca pozbavený členstva v PSŽB, a to aj napriek tomu, že

si poctivo plní všetky povinnosti vyplývajúce mu z takéhoto členstva. Žalobca si v tejto súvislosti
dovoľuje uviesť, že si je vedomý subsidiárneho charakteru inštitútu neodkladného opatrenia vo
vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu. Avšak účel sledovaný týmto Návrhom nemožno dosiahnuť
prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, a to z dôvodu, že zabezpečovacie opatrenie primárne
slúži na predchádzanie zmarenia budúcej exekúcie. V danom prípade však nejde o situáciu, ktorá

by nasvedčovala hrozbe zmarenia exekučného vymáhania. Uvedené vyplýva z tej skutočnosti, že
v tomto prípade nejde o právny vzťah, pri ktorom by do úvahy prichádzalo exekučné konanie. Z
uvedeného dôvodu nie sú splnené zákonné predpoklady požadované na podanie návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, a preto Žalobca pristupuje k podaniu tohto Návrhu, ktorým sa domáha
nariadenia neodkladného opatrenia. Na základe skutkových okolností uvádzaných vyššie je zrejmé, že

v danom prípade existuje naliehavá potreba bezodkladne upraviť vzájomné pomery medzi Žalobcom
a Žalovaným. Dôvodom je tá skutočnosť, že Žalobca je obmedzovaný vo výkone svojho základného
práva, ako člena PSŽB, na nahliadnutie do účtovných a finančných dokladov. Z uvádzaných skutočností
je zrejmé, že Žalovaný bez akéhokoľvek relevantného dôvodu odmieta Žalobcovi bezplatný prístupk účtovným dokumentom, a to aj napriek tomu, že Žalobca má na takéto nahliadnutie právo, ktoré
explicitne vyplýva zo Stanov. Samotná skutočnosť, že Žalovaný podmieňuje sprístupnenie účtovných
dokladov zaplatením nemalej peňažnej čiastky, a to vo výške 664,20 EUR, spôsobuje určité podozrenie,

že obsah účtovných dokladov Žalovaného nie je v súlade s účelom a pravidla PSŽB. Tak isto vyššie
uvedené spôsobuje určité podozrenie ohľadne riadneho hospodárenia s majetkom PSŽB. Žalobca sa
domnieva, že Žalovaný zámerne podmienil sprístupnenie týchto dokladov zaplatením takejto sumy, aby
Žalovaného odradil od snahy domáhať sa jeho základného členského práva vyplývajúceho zo Stanov.
Žalobca si dovoľuje poukázať na Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS

358/2021 zo dňa 06.09.2021: „...je potrebné uviesť, že v prípade neodkladného opatrenia ide o
procesný inštitút, ktorý má svoj osobitný charakter. Úprava tohto procesného inštitútu v Civilnom
sporovom poriadku v sebe zahŕňa nutnosť v návrhu na vydanie tohto neodkladného opatrenia zo strany
navrhovateľa opísať rozhodujúce skutočnosti, ktoré hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku,
ktorémusamáposkytnúťochrana.Akovšakvyplývazpojmu,,osvedčeniedôvodnosti“,vdanomprípade
ide o rozhodovanie súdu bez nutnosti vykonania procesu dokazovania vo veci samej. Teda primárne na

základe podkladov predložených navrhovateľom či zistených súdom z vlastnej činnosti, ktorých obsah
však musí súd viesť k záveru o pravdepodobnosti uplatneného nároku a nebezpečenstve hroziacej
ujmy.“
Žalobca má na základe všetkých skutočností a dôkazov predložených spolu s týmto Návrhom za
dostatočne osvedčené, že v danom prípade je porušené jeho členské právo, a to konaním príslušných

orgánov Žalovaného, ktoré dlhodobo odmietajú sprístupniť Žalobcovi ním požadované účtovné doklady
na nahliadnutie. Vzhľadom na závažnosť a dlhodobú povahu týchto zásahov je nevyhnutné, aby súd
bezodkladne upravil práva a povinnosti medzi Žalobcom a Žalovaným. Na základe uvedeného je zrejmé,
že je naplnená zákonná podmienka naliehavosti a nevyhnutnosti dočasnej úpravy právnych pomerov
medzi Žalobcom a Žalovaným, ktorú možno zabezpečiť len prostredníctvom inštitútu neodkladného

opatrenia.
V tejto súvislosti si Žalobca dovoľuje zdôrazniť, že okolnosť, že sa ochrany svojich práv nedovolával
skôr, nemôže a nesmieť byť automaticky vykladaná v jeho neprospech ako dôkaz o absencii potreby
neodkladného zásadu súdu prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia. Rozhodujúcim kritériom
pre posúdenie nevyhnutnosti vydania neodkladného opatrenia je trvanie nežiaduceho stavu v čase

podania Návrhu, resp. rozhodovania o ňom. Uvedený názor zastáva aj odborná verejnosť, a síce:
„Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie
(§ 329 ods. 2 CSP). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a
nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a
jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie

časové obdobie. Súd preto nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu,
že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom
vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených
podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.“ Vzhľadom na uvedené je pri rozhodovaní
o Návrhu potrebné zohľadniť existenciu a pretrvávanie skutkového a právneho stavu opísaného v

Návrhu, ktorý odôvodňuje potrebu naliehavej súdnej ochrany. Protiprávny stav spočívajúci v obmedzení
výkonu členského práva Žalobcu nahliadať do účtovných dokladov trvá aj v čase podania tohto Návrhu,
a s vysokou mierou pravdepodobnosti (vzhľadom na vyššie uvedené správanie štatutárneho orgánu
Žalovaného) bude trvať aj v čase, keď o ňom bude rozhodovať súd. Z uvedeného vyplýva, že v danom
prípade sú splnené všetky predpoklady požadované právnymi predpismi pre vydanie neodkladného

opatrenia, ktorým by sa upravili pomery medzi Žalobcom a Žalovaným tak, aby sa odstránil vzniknutý
protiprávny stav a zabránilo sa vzniku ďalšej ujmy, spočívajúcej až v možnosti vylúčenia Žalobcu z
PSŽB . V neposlednom rade, vďaka oboznámeniu sa Žalobcu s aktuálnym ekonomickým stavom
Žalovaného, existuje vysoká pravdepodobnosť, že aj v prípade zistenia nepriaznivého hospodárenia
PSŽB, by stále mal zostať dostatočný časový priestor na to, aby členovia PSŽB mohli vykonať potrebné

úkony smerujúce k ekonomickej stabilizácii PSŽB. Žalobca má na základe vyššie uvedených a dôkazmi
podložených skutočností za dostatočne preukázané, že zo strany príslušných orgánov Žalovaného
dochádza k bezdôvodnému zásahu do jeho práv vyplývajúcich mu z titulu jeho členstva v PSŽB.
Z uvedeného dôvodu sa týmto Návrhom domáha ochrany svojich členských práv, a to nahliadnutia
do účtovných a finančných dokladov Žalovaného, formou neodkladného opatrenia. Žalobca zastáva

názor, že jediným efektívnym spôsobom odstránenia existujúceho protiprávneho stavu je zaviazanie
Žalovaného súdnym rozhodnutím na predloženie príslušných účtovných dokladov Žalobcovi.
V nadväznosti na vyššie uvedené Žalobca navrhuje, aby Okresný súd Zvolen, ako vecne a miestne
príslušný súd, vydal nasledujúce uznesenie: ,, I. Žalovaný – Poľovnícka spoločnosť E. F., so sídlom I. B.D. XX, XXX XX J., IČO: XXXXXXXX, je povinný umožniť žalobcovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. X/X, XXX XX D., štátny občan SR v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia nahliadnuť a
vyhotoviť si fotokópie z účtovných dokladov Poľovníckej spoločnosti E. F., so sídlom I. B. D. XX, XXX XX

J., IČO: XXXXXXXX, za obdobie rokov 2017, 2018, 2019, 2020, 2021, 2022, 2023, 2024, 2025, január
a február 2026, a to v rozsahu:
1. hlavná kniha;
2. účtovný denník;
3. súvaha;

4. výkaz ziskov a strát;
5. účtovné závierky;
6. kniha pohľadávok;
7. kniha záväzkov;
8. pokladničné doklady;
9. pokladničné knihy;

10.bankovévýpisykbankovémuúčtu,naktoromsúvedenéfinančnéprostriedkyvprospechPoľovníckej
spoločnosti E. F., so sídlom I. B. D. XX, XXX XX J., IČO: XXXXXXXX;
11. interné účtovné doklady;
12. zoznam majetku;
13. karta dlhodobého hmotného majetku;

14. karta dlhodobého nehmotného majetku;
15. evidencia drobného majetku;
16. inventárna karta;
17. daňové priznanie;
18. všetky zmluvy a dokumenty týkajúce sa nakladania s majetkom Poľovníckej spoločnosti E. F., so

sídlom I. B. D. XX, XXX XX J., IČO: XXXXXXXX;
19. všetky zmluvy a dokumenty, z ktorých vznikajú Poľovníckej spoločnosti E. F., so sídlom I. B. D. XX,
XXX XX J., G.: XXXXXXXX akékoľvek pohľadávky alebo záväzky alebo akékoľvek práva a povinnosti.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania.?

2. Žalobca v prílohe návrhu pripojil nasledovné dôkazy: Stanovy PSŽB, Žiadosť o predloženie účtovných
dokladov dozornej rade L. E. F. zo dňa 05.05.2021, Žiadosť o predloženie účtovných dokladov týkajúcich
sa Poľovníckej spoločnosti E. F. zo dňa 17.12.2025,Vyjadrenie k žiadosti o predloženie účtovných
dokladov PSŽB, Cenová ponuka č. 1/2026, Vyjadrenie p. H. F. zo dňa 02.09.2025.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň
časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov
nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami
alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne
do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f)

nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba

obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená.

6.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.7. Podľa § 328 ods. 2 CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do
30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín

od doručenia návrhu.
8. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti
uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
10. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
11. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
12. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom, účelom ktorého je rýchla úprava faktických a právnych

pomerov medzi účastníkmi konania. Predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia je, aby bolo
aspoň osvedčené, že tu existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania, že toto
právo je porušované alebo ohrozované a že na jeho ochranu je práve potrebné nariadiť neodkladné
opatrenie. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je teda to, aby boli osvedčené základné
skutočnosti umožňujúce súdu prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, t. j. že bez okamžitej úpravy
pomerov účastníkov by bolo právo účastníka ohrozené. Súd pred nariadením neodkladného opatrenia
nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci
samej. Pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty ako pre
vydanie rozhodnutia vo veci samej. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na

základe predložených alebo označených dôkazných prostriedkov navrhovateľom (žalobcom) zisťuje
najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia.
13. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.
Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie
škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov,

prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú
súdnu ochranu. Je preto nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o
dôvodnosti (pravdepodobnosti) nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana a trvaní nároku.
14. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a potreba bezodkladne upraviť pomery. Osvedčenie nároku

neznamená len osvedčenie, čo sa stalo a čo je medzi stranami nesporné, ale aj osvedčenie toho, že
po právnom posúdení osvedčeného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa
poskytuje neodkladná ochrana. Potreba úpravy pomerov musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok
naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o
akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité

dlhšie časové obdobie (III. ÚS 440/2024-15).
15. Žalobca žiadal, aby mu bolo umožnené nahliadnutie do účtovníctva Poľovníckej spoločnosti E.
F. za roky 2017 – 2026 a to formou neodkladného opatrenia s tým, že je to jediný efektívny spôsob
odstránenia existujúceho protiprávneho stavu, t.j. zaviazanie žalovaného súdnym rozhodnutím na
predloženie príslušných účtovných dokladov žalobcovi.

16. Je potrebné v tomto štádiu uviesť, že nie je preukázané odmietnutie alebo obmedzenie práva
žalobcu na nahliadnutie do účtovných a finančných dokladov Poľovníckej spoločnosti Železná Brána
( vyjadrenie z č.l. 12 súdneho spisu) aj keď žalobca v návrhu uvádza irelevantnosť či žalobca mal v
minulosti možnosť nahliadnuť do účtovných dokladov, pričom žalobca argumentuje tým, že existuje
dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu uplatnenia jeho práva na nahliadnutie do

účtovnej a finančnej spoločnosti aj v súčasnosti.. Zo skutkových tvrdení žalobcu je pravdepodobné,
že nejde o mimoriadnu naliehavosť alebo hrozbu zničenia dôkazov ale ide len o spor o právo člena
na informácie a teda predmetnú vec je možné riešiť riadnym konaním vo veci samej. Súd tak nemal
preukázanú potrebu bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán konania v zmysle § 325 ods. 1 CSP,
a preto návrh žalobcu zamietol (výrok I.).

17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobca
bol v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neúspešný v celom rozsahu, žalovaný
má nárok na náhradu trov konania. Súd mu však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mal za
preukázané, že žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli (výrok II.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici (§ 362 ods. 1, prvá veta CSP). Odvolanie môže podať

účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada (§ 125 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť

v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do
súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3
CSP).