Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 16, 2026

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 6Pc/49/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325203622
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Petríková
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2026:4325203622.1

Uznesenie

Okresný súd Levice v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. E. F. XX, G.
H. I. J. X, XXXX K., L., proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N., o určenie otcovstva k mal. dieťaťu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, a úpravu výkonu
rodičovských práv a povinností k mal. dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd vo veci n e m á právomoc konať.

II. Konanie sa z a s t a v u j e.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka, matka mal. dieťaťa, sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.11.2025

domáhala určenia otcovstva k jej maloletej dcére A. B., nar. XX.XX.XXXX a úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k mal. dieťaťu. V podanom návrhu za otca maloletej označila H. M., nar. XX.XX.XXXX,
nakoľko v čase rozhodnom pre počatie mal. dieťaťa udržiavala intímny pomer výlučne s ním, pričom
o jej tehotenstve vedel, avšak dobrovoľne odmietol uznať otcovstvo k mal. dieťaťu.

2. Ako ďalej uviedla v podanom návrhu, od narodenia dieťaťa je maloletá v jej osobnej starostlivosti. Otec

sa o dieťa nezaujíma a ani neprispieva finančne na jeho výživu ako ani iným spôsobom. Všetky náklady
na výživu a potreby dieťaťa hradí výlučne sama. Domnelý otec dieťaťa ju opustil keď mala maloletá
osem mesiacov. Napriek jej úsiliu nadviazať s ním kontakt, s ňou odmieta komunikovať a odmieta uznať
otcovstvo k maloletej.

3. Matka mal. dieťaťa dňa 27.11.2025 doručila súdu podanie označené ako „vyhlásenie“, v ktorom

poukázala na to, že v súčasnosti sa zdržiava na adrese H. I. J. X, XXXX K. A. L., pričom o mal. A. sa
aktuálne nestará jej biologický otec, ale jej súčasný partner K. O., ktorý ich podporuje mesačne sumou
200.000 HUF. V pripojenom tlačive pre dokladovanie pomerov matky za účelom priznanie oslobodenia
od súdneho poplatku za konanie matka súčasne uviedla, že na území Maďarska žije spolu s maloletou
už 5 rokov, počas ktorých si tam vytvorila rodinné zázemie. Jej maloletá dcéra tam navštevuje školu
a do prostredia je dobre začlenená. Momentálne žijú s jej partnerom v spoločnej domácnosti, pričom

je partner aj pracuje v Maďarsku, má stabilný pracovný pomer a zabezpečuje každodenné potreby ich
rodiny. Ona v súčasnosti nepracuje z dôvodu, že ešte nemá vybavený oficiálny trvalý ani prechodný
pobyt v Maďarsku, avšak je to už v štádiu vybavovania. Po získaní pobytu v Maďarský má v úmysle sa
tam aj zamestnať a aktívne finančne prispievať na zabezpečenie ich domácnosti.

4. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak spor alebo vec

nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP)
na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

6. Vzhľadom na výskyt medzinárodného prvku v pobyte účastníkov konania je súd povinný skúmať
svoju právomoc aj v zmysle príslušných ustanovení medzinárodného práva súkromného a procesného.
V danej veci súd skúmal existenciu tejto procesnej podmienky nielen podľa ustanovení Civilného
sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom

právesúkromnomaprocesnomvzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlen„ZMPS“),aleajpodľaNariadenia
Rady (ES) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských
veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len
„Nariadenie Rady ES č. 2019/1111“), ktorým sú Slovenská republika aj Maďarsko viazané.

7.Podľa§2zákonač.97/1963Zb.omedzinárodnomprávesúkromnomaprocesnomvzneníneskorších

predpisov (ďalej len „ZMPS“), ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo
iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie
medzinárodnej zmluvy.

8. Podľa čl. 1 ods. 4 písm. a) Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone

rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných
únosoch detí, toto nariadenie sa nevzťahuje na určenie alebo popretie otcovstva.

9. V zmysle vyššie uvedeného, právnym základom je však v danom prípade Zmluva medzi
Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave

právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach (Bratislava 28. marca 1989, ozn. č.
63/1990 Zb.), nakoľko Slovenská republika má uzatvorenú s Maďarskom dvojstrannú zmluvu, ktorá
upravuje špeciálne právomoc v rodinných veciach. Ako vyplýva z článku 30 ods. 1 a 4 tohto zákona
(právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi), určenie, uznanie a zapretie otcovstva sa spravuje právnym
poriadkom zmluvnej strany, na území ktorej sa dieťa narodilo. Na konanie o právnych vzťahoch medzi

rodičmi a deťmi je daná právomoc orgánu zmluvnej strany, na ktorej má dieťa bydlisko.

10. Pre účely určenia právomoci súdu v danom prípade teda treba vychádzať z článku 30 ods. 4 Zmluvy
medzi ČSSR a MĽR o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných
veciach a preto treba skúmať aktuálne bydlisko mal. dieťaťa a teda obvyklý pobyt dieťaťa v čase začatia

konania. Z hľadiska určenia obvyklého pobytu nie je rozhodujúce, kde je účastník podľa predpisov o
evidencii obyvateľstva toho-ktorého štátu prihlásený na trvalý pobyt, ale rozhodujúcim je vždy reálny
pobyt a kritérium trvalejšieho zdržiavania v určitom mieste. Pojem obvyklý pobyt je potrebné vykladať
tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného
prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu

na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a
podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava
v danom štáte. Dôvodom je, aby o dieťati rozhodovali orgány, ktoré sú v jeho blízkosti, a sú preto v
najlepšej situácii na to, aby vedeli posúdiť jeho pomery.

11. Z okolností tvrdených matkou v návrhu na začatie konania je zrejmé, že kritérium obvyklého pobytu
maloletých detí v čase začatia konania svedčí právomoci súdov Maďarska, kde maloleté dieťa žije spolu
so svojou matkou a kde má vytvorené zázemie aj zo strany nového partnera matky a kde navštevuje tiež
školské zariadenie. Maloleté dieťa malo teda obvyklý pobyt už v čase začatia konania (dňa 13.11.2025)
v Maďarsku. Vzhľadom na časové obdobie, za ktoré sa maloleté dieťa spolu s jeho matkou zdržiava v

cudzine, možno predpokladať, že došlo k jeho začleneniu do sociálneho a rodinného prostredia v tejto
krajine a k vytvoreniu väzieb na toto prostredie a z uvedeného je teda zrejmé, že trvalejšie a stabilnejšie
bydlisko má dieťa v Maďarsku, keďže tam žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá sa o dieťa osobne
stará. Matka sa taktiež mieni spolu s dieťaťom oficiálne prihlásiť na trvalý pobyt v Maďarsku, pričom
z uvedeného možno vyvodiť, že sa plánuje v tejto krajine aj dlhodobo zdržiavať.

12. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru,
že Okresný súd Levice, pred ktorým sa predmetné konanie začalo, nemá právomoc na konanie a
rozhodnutie o návrhu matky na určenie otcovstva a následnú úpravu výkonu rodičovských práv apovinností k maloletému dieťaťu. Prihliadnuc na to, že nedostatok právomoci slovenských súdov na
prejednanie veci predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, súd vyhlásil, že v danej
právnej veci nemá právomoc konať a konanie zastavil. V opačnom prípade, ak by Okresný súd Levice

vo veci začal konať a s konečnou platnosťou by vo veci rozhodol, hoci by nemal na konanie právomoc,
malo by to pre účastníkov konania za následok nevykonateľnosť takéhoto rozhodnutia v cudzine, a to i
v Maďarsku, t. j. v mieste obvyklého pobytu maloletého dieťaťa.

13. Svoj návrh môže matka podať na súde príslušnom podľa miesta pobytu maloletého dieťaťa, ktorý je

príslušný na konanie, a to aj z dôvodu zásady blízkosti justičného orgánu k miestu bydliska maloletého
dieťaťa, ako aj s prihliadnutím na príslušnosť sociálnych, vzdelávacích a zdravotných orgánov, ktoré sa
môžu v konaní vo veci starostlivosti o maloleté dieťa vyjadriť objektívne k záujmu maloletého dieťaťa.

14. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Levice, v dvoch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.