Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 23, 2026

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: SK-6Er/13/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8699898371
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marianna Homzová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2026:8699898371.3

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného Správcovská a poradenská, k. s., so
sídlom Žižkova 6, 040 01 Košice - mestská časť JUH, IČO: 48 143 448, správca konkurznej podstaty
v konkurznej veci úpadcu Miroslav Soboľ – S a S Slovensko, so sídlom Krmanova 10, 040 01 Košice,
IČO: 10 690 450 proti povinnému A. B. C., bytom D. XXX, XXX XX E., IČO: XX XXX XXX, o vymoženie
istiny 3 516,39 eura s príslušenstvom vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ladislavom Kováčom,

Exekútorský úrad Košice, pod sp. zn. EX 11/1999, v tomto prípade o trovách exekúcie po zastavení
exekúcie ex lege z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, takto

r o z h o d o l :

Súdnemu exekútorovi trovy exekučného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 5.1.1999 a na podklade

exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu vo Svidníku č. k. 1Rob/525/1998 zo dňa
11.8.1998, požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd Svidník
poverením č. 5712 003651 * zo dňa 8.1.1999 poveril súdneho exekútora vykonaním predmetnej
exekúcie.

2. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2K/53/2008 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného.

3. Súdny exekútor podal dňa 6.2.2019 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na
majetok povinného a zároveň súdu predložil vyúčtovanie trov exekúcie celkom vo výške 287,01 eura.
Súdny exekútor svoj exekučný spis súdu nepredložil.

4. Podľa § 48, veta prvá zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, na majetok podliehajúci

konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie; už
začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.

5. Podľa § 243h ods. 1, veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), ak tento zákon v
§ 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa

predpisov účinných do 31. marca 2017.

6. Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

7. Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie,

môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potrebovaloprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia
exekúcie.

8. Podľa § 36 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, exekučné konanie sa začína na
návrh.

9. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, za výkon exekučnej činnosti podľa
tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

10. Podľa § 197 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, náklady podľa §
196 uhrádza povinný. Exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a
na náhradu hotových výdavkov.

11. Exekučné konanie bolo zastavené v zmysle ustanovenia § 48 zákona č. 7/2005 Z. z. vyhlásením

konkurzu na majetok povinného. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 3Cdo/104/2008 v prípade, ak dôjde k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka po
nadobudnutí účinnosti zákona o konkurze a reštrukturalizácii (1.7.2005), nedochádza k zastaveniu
exekučného konania rozhodnutím súdu, ale ex lege vyhlásením konkurzu (§ 48 zákona o konkurze a
reštrukturalizácii). Exekučný súd pri zastavení exekúcie ex lege nevydáva rozhodnutie o zastavení

exekúcie, avšak je povinnosťou súdu rozhodnúť o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie
- analogicky ako v prípade zastavenia exekúcie rozhodnutím súdu.

12. Z obsahu spisu súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 5.1.1999, podaním
návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora. To znamená, že exekučné konanie bolo začaté do

1.2.2002, preto súd posudzuje otázku náhrady trov exekúcie podľa ustanovení Exekučného poriadku
v znení účinnom do 31.1.2002.

13.Ustanovenie§196a§197ods.1Exekučnéhoporiadkuurčujúzásadu,žeodmenupatriacusúdnemu
exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času

uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie môže súd uložiť oprávnenému, aby
nahradil trovy exekúcie. Súd uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či
mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

14. Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu

ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, t. j. že náklady súdneho exekútora uhrádza povinný
a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Podmienkou takéhoto postupu je určitá forma
procesného zavinenia oprávneného. Súd s poukazom na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR
(napr. II. ÚS 32/08-11 zo dňa 24.1.2008) má totiž za to, že pod "zavinením" oprávneného v zmysle
vyššie citovaného

zákonného ustanovenia treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného,
ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie alebo také jeho konanie (úkony), ktoré
by spôsobilo zastavenie exekúcie. Súd predovšetkým vždy skúma, či k zastaveniu exekúcie došlo
zavinením oprávneného a následne tiež to, či oprávnený mohol pri vynaložení náležitej opatrnosti
predvídať zastavenie exekúcie. Až po splnení oboch predpokladov uvedených v hypotéze právnej

normy možno oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie. Vzhľadom na to, že v čase podania
návrhu na výkon exekúcie, oprávnený dôvod zastavenia exekúcie spočívajúci vo vyhlásení konkurzu na
majetok povinného z objektívneho hľadiska predvídať nemohol, má súd za to, že nie sú dané dôvody
na pričítanie zodpovednosti oprávnenému za zastavenie exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie bol
podaný súdnemu exekútorovi dňa 5.1.1999, pričom až dňa 22.12.2008 bol podaný návrh na vyhlásenie

konkurzu. Napokon, súdny exekútor nepredložil súdu ani svoj exekučný spis k nahliadnutiu. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

15. Pre úplnosť súd dodáva, že dňa 24.2.2014 bol tunajšiemu súdu doručený návrh súdneho exekútora
na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného, k zmene účastníka konania však

môže v starej exekúcii dôjsť iba na základe rozhodnutia exekučného súdu (§ 37 ods. 3 Exekučného
poriadku); až do právoplatnosti rozhodnutia súdu o pripustení zmeny účastníka konania koná súdny
exekútor s pôvodnými účastníkmi. Skutočnosť, že došlo k zmene majiteľa pohľadávky podľa hmotného
práva ešte sama osebe nestačí na zmenu procesného postavenia účastníka konania. Exekúcia bolazastavená zo zákona a súd potom, ako došlo k zastaveniu exekúcie ex lege, nie je povinný rozhodovať
o zmene účastníka konania. Pokiaľ Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.8.2005 niektorú procesnú
situáciu neriešil, aplikujú sa na jej riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, a

to konkrétne ustanovenia § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. o zmene účastníka, z ktorých vyplýva, že k zmene
účastníctva dochádza vtedy, keď súd zmenu pripustí, t. j. na základe právoplatného rozhodnutia súdu.
Pokiaľ súd o pripustení zmeny účastníka konania právoplatne nerozhodne, zostáva okruh účastníkov
konania nezmenený.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresný súd Bardejov.

V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v
čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha.

Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
sťažnosti.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.