Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 80Cb/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123446148
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Brehovský

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6123446148.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Matúšom Brehovským v spore žalobcu:

GGT a. s., so sídlom Stará Vajnorská 9, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 35 791 829,
zastúpeného:ARDENLEGAL&TAXs.r.o.,advokátskoukanceláriou,sosídlomJelačičova8,Bratislava
- mestská časť Ružinov, IČO: 47 256 443, proti žalovanému: DAVIDSSON s.r.o., so sídlom Vlčkova 11/
A, Bratislava, IČO: 36 788 538, o zaplatenie 4.500,73 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica 21. novembra 2023 sa žalobca domáhal,
aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.500,73 eura spolu s príslušenstvom a
nahradiť žalobcovi trovy konania. Žaloba bola odôvodnená tým, že žalobca eviduje voči žalovanému ku
dňu podania žaloby pohľadávku po lehote splatnosti, v celkovej sume 4.500,73 eura z titulu nevrátenej
kaucie uhradenej žalovanému v súlade s Nájomnou zmluvou, ktorá mala byť veriteľovi vrátená po
skončení nájmu v zmysle Nájomnej zmluvy. Žalovaný napriek zaslanej predžalobnej výzve pohľadávku

do podania žaloby neuhradil. Žalovaný zaslal žalobcovi jednostranný zápočet pohľadávok, ktoré boli
zo strany žalobcu považované za sporné, na čo žalobca reagoval odpoveďou žalovanému a návrhom
na vysporiadanie pohľadávok. Na tento návrh žalovaný nereagoval, preto mal žalobca za to, že jeho
pohľadávka je nesporná a žalovaný je povinný dlžnú sumu - zaplatenú kauciu vrátiť.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal v rámci upomínacieho konania 22. decembra 2023 platobný
rozkaz,sp.zn.6Up/1822/2023,protiktorémupodalžalovanýodpor,apretosúdvyzvalžalobcu,čisúhlasí

s pokračovaním v konaní na príslušnom okresnom súde. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní a spor
bol postúpený Mestskému súdu Bratislava III na jeho prejednanie a rozhodnutie.

3. Žalovaný v odpore poukázal na to, že 5. novembra 2010 žalobca, v právnom postavení nájomcu,
uzatvoril so žalovaným, v právnom postavení prenajímateľa Nájomnú zmluvu (ďalej tiež „nájomná
zmluva“), ktorej predmetom bol nájom nebytového priestoru v U. W. D. Š., súpisné číslo XXXX, list
vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie Š.Ú., označený ako T. XXa, o celkovej výmere 25,42 m2.

V súlade s príslušným ustanovením nájomnej zmluvy uhradil žalobca žalovanému kauciu vo výške
4.500,73 eura (135.589,- Sk). Žalovaný poukázal na to, že nájomná zmluva, ako aj všetky právne
vzťahy s ňou súvisiace, vrátane kaucie a jej premlčania sa riadia príslušnými ustanoveniami zákona č.
116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a tiež príslušnými ustanoveniami Občianskehozákonníka. S poukazom na uvedené vzniesol námietku premlčania žalobcovho nároku na vrátenie
kaucie. Pre prípad, že by súd dospel k záveru, že k premlčaniu nedošlo, žalovaný namietal zánik
nároku žalobcu na vrátenie kaucie vo vzťahu k žalovanému, keďže žalovaný previedol vlastnícke právo

k predmetnej stavbe na spoločnosť ALSHAYA LIMITED, so sídlom Chrysorogiatísis & Kolokotroni 3040,
Limassol, Cyprus, IČO: HE220152 (ďalej tiež „Alshaya“). Alshaya ako nový vlastník stavby zároveň
vstúpila do všetkých práv a povinnosti žalovaného vyplývajúcich z nájomnej zmluvy. S poukazom na
uvedené akékoľvek nároky žalobcu vyplývajúce z nájomnej zmluvy po prevode vlastníckeho práva k
stavbe (t.j. po 5. februári 2014) je žalobca povinný uplatňovať na novom prenajímateľovi. Po prevode

vlastníckeho práva k stavbe žalovaný nie je povinný, ale ani oprávnený vo vzťahu k žiadnym právam
a povinnostiam prenajímateľa vyplývajúcim z nájomnej zmluvy. Žalovaný zároveň namietal existenciu
nároku žalobcu na vrátenie kaucie z dôvodu jednostranného zápočtu žalovaného z 18. októbra 2022.
V predmetnom zápočte žalovaný riadne započítal kauciu v sume 4.500,73 eura, dôsledku čoho došlo
k zániku nároku žalobcu celom rozsahu.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že nárok žalobcu na zaplatenie predmetnej peňažnej sumy
vznikol na základe nevrátenej kaucie uhradenej žalobcom žalovanému na základe nájomnej zmluvy.
Predmetná kaucia nebola zo strany žalovaného po skončení nájomnej zmluvy vrátená žalobcovi v
súlade s čl. 6 ods. 5 nájomnej zmluvy, čím sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobca, v dobrej viere
vyriešiť záležitosť dohodou, danú vec nezačal hneď riešiť súdnou cestou ako žalobcovi vznikol nárok, no

ponechal žalovanému čas na vyriešenie danej veci formou vrátenia zábezpeky, prípadne započítaním
pohľadávok žalovaného na základe jeho Jednostranného započítania z 18. októbra 2022 v prípade,
ak dodá žalobcovi chýbajúce faktúry, pričom žalovaný sa k odpovedi a výzve žalobcu nevyjadril. Mal
za to, že k jednostrannému zápočtu žalovaného jeho právnym úkonom nedošlo z dôvodu spornosti
pohľadávok uvádzaných v zápočte a z dôvodu neochoty vysporiadať vzniknutý stav napriek zmierlivej

odpovedi žalobcu. Poukázal na to, že v priebehu trvania nájomnej zmluvy došlo k prevodu vlastníckeho
práva k stavbe, v ktorej sa predmet nájmu v zmysle nájomnej zmluvy nachádzal a vlastnícke právo je
nejasné. Žalobca mal za to, že nárok na vrátenie kaucie od žalovaného trvá aj po prevode vlastníckeho
práva k stavbe U. W. D. Š., čo potvrdzuje aj skutočnosť, že po prevode vlastníckeho práva k stavbe,
žalovaný zaslal žalobcovi jednostranný zápočet spolu s výzvou na úhradu, v ktorom započítava kauciu

so spornými pohľadávkami žalovaného. Vo vzťahu k námietke premlčania žalobca uviedol, že v zmysle
článku 6 ods. 5 nájomnej zmluvy začala plynúť premlčacia lehota 19. októbra 2022.

5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu k odporu (duplike) v podstate zopakoval svoju argumentáciu
uvedenú v odpore proti platobnému rozkazu.

6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na 28. januára 2025. Zástupca žalobcu na
pojednávaní zotrval na svojej argumentácii prezentovanej v písomnej časti konania a navrhol, aby
súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Nové Zámky
pod sp. zn. 15Cb/69/2020. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil

podaním doručeným osobne do podateľne súdu 27. januára 2025.

7. Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, najmä: nájomná zmluva, výpoveď nájomnej
zmluvy z 24. marca 2020, výpis z bankového účtu, predžalobná výzva na vrátenie kaucie z 19. októbra
2023, jednostranný zápočet s výzvou na úhradu z 18. októbra 2022, odpoveď na jednostranný zápočet

z 1. decembra 2022.

8. Na základe nesporných skutkových tvrdení a po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi
dospel súd k nasledovným skutkovým zisteniam:

9. Žalovaný ako prenajímateľ so žalobcom ako nájomcom uzatvorili 5. novembra 2010 nájomnú zmluvu,
predmetom ktorej bol nájom nebytového priestoru v U. W. D. Š., zapísaného na liste vlastníctva č.
XXXX pre katastrálne územie Š., konkrétne nebytový priestor označený ako T. XXa o celkovej výmere
25,42 m2, na dobu neurčitú. V súlade s čl. 6 nájomnej zmluvy žalobca uhradil žalovanému kauciu vo
výške 4.500,73 eura (135.589,- Sk). Listom z 24. marca 2020 spoločnosť DIRECT PROPERTY, s.r.o.,

ako splnomocnený zástupca vlastníka nehnuteľnosti Aquario Shopping Center Štúrovo - spoločnosti
ALSHAYA LIMITED, so sídlom Chrysorogiatísis & Kolokotroni 3040, Limassol, Cyprus, IČO: HE220152
podľa bodu 9.5 nájomnej zmluvy túto nájomnú zmluvu vypovedala. Listom z 18. októbra 2022 žalovaný
adresoval žalobcovi jednostranný zápočet pohľadávok, v ktorom započítal svoje pohľadávky vočižalobcovmu nároku na vrátenie kaucie z nájomnej zmluvy. Žalobca, listom z 1. decembra 2022
jednostranný zápočet žalovaného neakceptoval a poukázal na to, že časť faktúr, ktoré boli predmetom
zápočtu, žalobcovi neboli nikdy doručené a ostatné faktúry žalobca uhradil.

10. Podľa čl. 6 nájomnej zmluvy, Nájomca poskytol Prenajímateľovi na základe článku IV Budúcej
zmluvy neúročenú Kauciu vo výške 3.495,37 EUR vrátane DPH a zaväzuje sa ju udržiavať v danej
výške počas celej doby platnosti tejto zmluvy. V prípade zmeny výšky základného nájomného sa
primerane upraví aj výška kaucie. (ods. 1) Kaucia slúži na zabezpečenie všetkých peňažných nárokov

Prenajímateľa vyplývajúcich z tejto zmluvy. (ods. 2) Ak si Nájomca nesplní povinnosti prevzaté touto
zmluvou načas alebo len sčasti, je Prenajímateľ oprávnený uspokojiť svoje nároky z Kaucie. O tejto
skutočnosti Prenajímateľ oboznámi Nájomcu písomne. (ods. 3) V prípade, ak kedykoľvek počas
platnosti tejto zmluvy nebude výška Kaucie dosahovať výšku podľa odseku 1 tohto článku, je Nájomca
povinný ju doplniť do výšky stanovenej v ods. 1 bez zbytočného odkladu najneskôr však do 10
kalendárnych dní odo dňa zníženia Kaucie, a to bez ohľadu na skutočnosť či Prenajímateľ zo zriadenej

Kaucie čerpal akúkoľvek čiastku. (ods. 4) Po ukončení doby nájmu bude zostatok vyššie uvedeným
spôsobom nespotrebovanej Kaucie, po riadnom a včasnom odovzdaní Predmetu nájmu Prenajímateľovi
a konečnom vyúčtovaní prevádzkových nákladov vrátený do 3 mesiacov od definitívneho stanovenia
pohľadávok Prenajímateľa krytých Kauciou Nájomcovi. Prenajímateľ je oprávnený čerpať z Kaucie
aj po uplynutí doby nájmu pokiaľ dôjde k zisteniu porušenia Kauciou zabezpečených záväzkov. Toto

ustanovenie ostáva v platnosti aj v prípade zániku zmluvy odstúpením. (ods. 5)

11. Podľa čl. 9 ods. 5 nájomnej zmluvy, Zmluvné strany sa dohodli, že po 5 rokoch je každá zmluvná
strana oprávnená túto zmluvu vypovedať bez udania dôvodu výpovede. V takomto prípade je výpovedná
lehota stanovená na 6 mesiacov a počíta sa od prvého dňa štvrťroku, nasledujúceho po doručení

písomnej výpovede druhej zmluvnej strane.

12. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej tiež
„ZoNP“ alebo „zákon o nájme nebytových priestorov“), prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať
na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").

13. Podľa § 10 ZoNP, ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení
vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak.

14. Podľa § 12 ZoNP, výpovedná lehota je tri mesiace, ak nebolo dohodnuté inak; počíta sa od prvého

dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede.

15. Podľa § 14 ZoNP, ak nebolo dohodnuté inak, nájom zaniká (a) zánikom predmetu nájmu; (b)
smrťou nájomcu, pokiaľ dedičia po poručiteľovi, ktorý bol nájomcom, do 30 dní od jeho smrti neoznámia
prenajímateľovi, že pokračujú v nájme; (c) zánikom právnickej osoby, ak je nájomcom.

16. Podľa § 720 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej tiež „OZ“), nájom a podnájom
nebytových priestorov upravuje osobitný zákon.

17. Podľa § 680 ods. 3 OZ, ak dôjde ku zmene vlastníctva k nehnuteľnej veci, môže z tohto dôvodu

vypovedať nájomnú zmluvu iba nájomca, a to aj vtedy, ak bola zmluva uzavretá na dobu určitú; výpoveď
však musí podať v najbližšom výpovednom období, pokiaľ je zákonom alebo dohodou ustanovené. Pri
zmene vlastníctva k hnuteľnej veci môže zmluvu vypovedať aj nadobúdateľ.

18. Podľa § 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej tiež „ObZ“ alebo „Obchodný zákonník“),

tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy
súvisiace s podnikaním. (ods. 1) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. (ods. 2)

19. Podľa § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri
ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.20. Podľa § 261 ods. 8 ObZ, pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha
účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

21. Podľa § 261 ods. 9 ObZ, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené
v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa
príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

22. Podľa § 387 ods. 1 ObZ, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.

23. Podľa § 391 ods. 1 ObZ, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo
dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

24. Podľa § 392 ods. 1 ObZ, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa
mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva

v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína
premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

25. Podľa § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

26. Medzi stranami nebol skutkový stav sporný. Sporným medzi stranami ostalo výlučne posúdenie
dôvodnosti žalobou uplatneného nároku, keďže žalovaný namietal premlčanie žalobou uplatneného
nároku, nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a zánik žalobcovho nároku v dôsledku započítania.

27. Vzhľadom k tomu, že žalovaný vzniesol námietku premlčania, súd, skôr než pristúpil k samotnému

posúdeniu žalovaného nároku, sa z dôvodu hospodárnosti konania zaoberal otázkou, či nárok žalobcu
bol uplatnený v rámci premlčacej doby (m. m. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15.
mája 2018, sp. zn. 5Obdo/51/2017, prípadne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.
októbra 2008, sp. zn. 4Cdo/237/2007), a to aj napriek tomu, že žalovaný námietku premlčania bližšie
nešpecifikoval a táto má v zásade povahu námietky premlčania „z opatrnosti“. Vzťah medzi stranami

sporu je obchodnoprávnym záväzkovým vzťahom, keďže vyplýva z nájomnej zmluvy, uzatvorenej medzi
podnikateľmi, týkajúcej sa ich podnikateľskej činnosti, a preto sa (vrátane premlčania) posudzuje podľa
ustanovení Obchodného zákonníka (k tomu pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.
IV. ÚS 70/2018 z 20. júna 2018, publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej
republiky pod č. 26/2018). V prejednávanom spore je uplatnený nárok na vrátenie nespotrebovanej

kaucie, ktorá mala byť v zmysle čl. 6 ods. 5 nájomnej zmluvy vrátená po riadnom a včasnom odovzdaní
predmetu nájmu prenajímateľovi a konečnom vyúčtovaní prevádzkových nákladov do 3 mesiacov
od definitívneho stanovenia pohľadávok prenajímateľa krytých kauciou nájomcovi. Z obsahu spisu
nevyplýva, kedy došlo k odovzdaniu predmetu nájmu prenajímateľovi a ani k definitívnemu stanoveniu
pohľadávok prenajímateľa krytých kauciou, pričom bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v tomto smere

spočívalo na žalovanom, ktorý námietku premlčania vzniesol. Je však nepochybné, že k skončeniu
nájomného vzťahu došlo s účinnosťou k 30. septembru 2020 (uplynutím výpovednej doby), pričom
najskôr 1. januára 2021 mohlo dôjsť k uplynutiu 3-mesačnej lehoty na vrátenie nespotrebovanej kaucie
žalobcovi. Pri záväzkoch nastáva možnosť uplatnenia práva na súde (actio nata) najskôr v deň splatnosti
záväzku, lebo skôr nemožno podať žalobu na plnenie. Premlčacia doba je v tomto prípade štvorročná (§

397 ObZ). Štvorročná premlčacia doba v prejednávanej veci mohla najskôr začať plynúť 1. januára 2021
a uplynula by najskôr 1. januára 2025, pričom žalobca podal žalobu na upomínací súd 21. novembra
2023,tedavrámcipremlčacejdoby.Žalovanéprávotakniejepremlčanéažalovanýpremlčanienamietal
nedôvodne.

28. Vecnou legitimáciou strán sporu sa rozumie oprávnenie alebo povinnosť strán sporu vyplývajúce
z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má tá strana sporu, ktorej svedčí stav z hmotného práva,
teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej
povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu),

alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho
konania(napr.rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyz29.júna2010,sp.zn.2Cdo/205/2009).29. Súd v danom prípade dospel k názoru, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom
(nositeľom subjektívnej povinnosti), t.j. nie je subjektom, od ktorého je možné požadovať zaplatenie
žalovanej sumy, keďže na základe zhodných skutkových tvrdení strán ako aj z vykonaného dokazovania

je zrejmé, že žalovaný nebol v čase vzniku nároku na vrátenie nespotrebovanej kaucie z nájomnej
zmluvy voči žalobcovi, ako nájomcovi, v právnom postavení prenajímateľa, od ktorého by si žalobca
mohol tento nárok uplatňovať.

30. V konaní nebolo sporné, že v priebehu nájomného vzťahu, založeného nájomnou zmluvou medzi

žalobcom a žalovaným, došlo k predaju nehnuteľnosti, ktorej časť bola predmetom nájomnej zmluvy, a
jej vlastníkom sa stala spoločnosť Alshaya.

31. Zmena vlastníctva k prenajatej veci nemá priamy vplyv na existenciu nájomného vzťahu. Zmena v
osobe vlastníka prenajatej veci spôsobuje automatický vstup nového vlastníka do právneho postavenia
prenajímateľa, so zachovaním všetkých práv a povinností, ktoré si nájomca dohodol s pôvodným

prenajímateľom, a to aj takých, na ktoré sa zaviazal pôvodný vlastník veci z osobitných dôvodov (napr.
pre svoj osobný vzťah k nájomcovi), pokiaľ k zániku týchto záväzkov nedošlo z iných dôvodov. Uvedené
plne platí aj v prípade nájmu nebytového priestoru, keďže zmena v osobe vlastníka nebytového priestoru
v zmysle zákona o nájme nebytových priestorov nespôsobuje zánik nájmu (§ 14 ZoNP) a nájomný
vzťah čo do jeho obsahu inak nemodifikuje. Zákon o nájme nebytových priestorov ako lex specialis

neobsahuje úpravu dôsledkov zmeny vlastníka prenajatého nebytového priestoru, preto je potrebné
podpornevychádzaťzovšeobecnejprávnejúpravy(lexgeneralis)obsiahnutejvObčianskomzákonníku,
konkrétne z ust. § 680 ods. 2 OZ.

32. Vzhľadom k tomu, že došlo k zmene vlastníka prenajatej veci, spoločnosť Alshaya namiesto

žalovaného vstúpila do predmetného nájomného vzťahu a nadobudla všetky práva a povinnosti
prenajímateľa z nájomnej zmluvy. Prevodom nehnuteľnosti tak postavenie žalovaného ako
prenajímateľazanikloažalobcabolvzmluvnomvzťahusospoločnosťouAlshaya.Uvedenénepochybne
vyplýva aj z toho, že spoločnosť Alshaya listom z 24. marca 2020, prostredníctvom spoločnosti DIRECT
PROPERTY, s.r.o., ako splnomocneného zástupcu, nájomnú zmluvu vypovedala a žalobca sa voči

výpovedi žiadnym spôsobom nebránil. Žalobcovi vznikol nárok požadovať vrátenie nespotrebovanej
časti kaucie až po tom, čo došlo k zmene vlastníka prenajatej veci (k zmene v osobe prenajímateľa).
Žalobca mal preto právo uplatňovať si svoj nárok na vrátenie nespotrebovanej časti kaucie vyplývajúcej
z nájomnej zmluvy od spoločnosti Alshaya a nie od žalovaného, ktorý v čase vzniku nároku na vrátenie
nespotrebovanej časti kaucie nebol voči žalobcovi v právnom postavení prenajímateľa. Žalovaného

preto nie je možné považovať za subjekt disponujúci pasívnou vecnou legitimáciou v predmetnom spore.

33. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný, listom z 18. októbra 2022 (t. j. v
čase po zmene v osobe prenajímateľa) adresovaným žalobcovi, vykonal jednostranný zápočet svojich
pohľadávok voči žalobcovmu nároku na vrátenie kaucie z nájomnej zmluvy, keďže takýto započítací

úkon,zdôvodu,žežalovanýnebolvčasejehouskutočneniaveriteľomaanidlžníkomžalobcuznájomnej
zmluvy (nebol majiteľom započítateľnej pohľadávky a nemal voči žalobcovi žiaden záväzok), nemohol
vyvolať právne následky uvedené v § 580 OZ. Zaslanie uvedeného započítacieho prejavu žalobcovi
zároveň bez ďalšieho nepreukazuje, že by žalobcov nárok na vrátenie kaucie od žalovaného trval aj po
prevode vlastníckeho práva na spoločnosť Alshaya. Žalobca preto v spore nepreukázal, že žalovaný je

v spore pasívne vecne legitimovaný.

34. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žaloba je voči žalovanému v celom rozsahu
nedôvodná, a preto ju zamietol.

35. Podľa § 164 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež „CSP“), ak súd neurobí iné
vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši
otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

36. Žalobca navrhol konanie prerušiť do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom

súde Nové Zámky pod sp. zn. 15Cb/69/2020, predmetom ktorého je žaloba o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom nájomnej zmluvy. Ustanovenie § 164 CSP predstavuje
tzv. fakultatívne prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Hlavným dôvodom
fakultatívneho prerušenia je zabezpečiť, aby rozhodnutie v konaní bolo vydané za spravodlivýchpodmienok, a aby nebolo ovplyvnené inými, ešte nevyriešenými otázkami. Úlohou súdu je preto
racionálne vyhodnotiť, či je potrebné konanie prerušiť s prihliadnutím na zákonnú požiadavku rýchlej a
účinnej ochrany ohrozených, alebo porušených právom chránených záujmov (čl. 2 a 17 CSP; uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/48/2020). Prerušenie konania môže tiež slúžiť
na ochranu práv účastníkov konania alebo na zabezpečenie efektívnosti súdneho konania. Aj keď je
fakultatívne prerušenie konania možné, ide o také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie
nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenie dostupnými procesnými prostriedkami,
čo vyplýva priamo z dikcie § 164 CSP, a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Rozhodujúcim

hľadiskom tu bude zásada hospodárnosti konania, preto bude prerušenie konania predstavovať skôr
reštriktívnu výnimku ako pravidlo, t.j. takýto postup by mal byť namieste len vo výnimočných prípadoch
(LÖWY, Alexandra. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ,
Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C.
H. Beck, 2022, s. 680). Pri fakultatívnom prerušení je potrebné zvážiť, či prerušenie konania prispeje
k spravodlivému rozhodnutiu vo veci a tento dôvod preváži nad záujmom na postupe bez zbytočných

prieťahov, ktorý je rozhodnutím o prerušení konania dotknutý. Pri fakultatívnom prerušení je to práve
súd, ktorý vyvažuje jednotlivé záujmy stojace pri prerušení konania proti sebe (uznesenie Ústavného
súdu SR z 26. júla 2019, č. k. II. ÚS 199/2019-31).

37. Za účelom posúdenia návrhu žalobcu na prerušenie konania si súd vyžiadal súdny spis Okresného

súdu Nové Zámky sp. zn. 15Cb/69/2020, z ktorého zistil, že žalobca (spoločnosť Cuubuus International
Holding, a.s.) sa voči žalovaným: 1/ DAVIDSSON s.r.o., 2/ ALSHAYA LIMITED a 3/ DIZIANRA LIMITED,
domáha určenia, že žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti Aquario Shopping Center Štúrovo
najmä z dôvodu neplatnosti kúpnej zmluvy medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, keďže kúpna zmluva
nemá náležitosti právneho úkonu a vo svojej podstate simuluje darovaciu zmluvu, avšak nemá jej

náležitosti; zároveň má byť kúpna zmluva neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Žalobca v žalobe tvrdí,
že síce nie je a ani nebol účastníkom kúpnej zmluvy, ani mu nesvedčalo vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti, avšak naliehavý právny záujem na požadovanom učení má z dôvodu, že je spoločníkom
žalovaného 1/ s obchodným podielom vo výške 35% a zároveň tvrdí, že je veriteľom žalovaného 1/.
Okresný súd Nové Zámky o žalobe rozhodol rozsudkom z 28. novembra 2022, č. k. 15Cb/69/2020-531,

ktorým žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo
zistenie, že žalobca nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Proti tomuto rozsudku
podal žalobca odvolanie, teda rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Z obchodného registra
súd zistil (§ 185 ods. 2 CSP), že žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn.
15Cb/69/2020 - spoločnosť Cuubuus International Holding, a.s., od 24. júna 2024 nie je spoločníkom

žalovaného 1/, čo znamená, že po začatí konania odpadol tvrdený dôvod naliehavého právneho záujmu
žalobcu na požadovanom určení, ktorý musí byť pre úspech v spore daný počas celého konania.

38. Konanie označené žalovaným nepredstavuje také konanie, pre ktoré by mohol súd konanie
fakultatívne prerušiť, keďže je vysoko nepravdepodobné, že by výsledok sporu vedeného na Okresnom

súde Nové Zámky pod sp. zn. 15Cb/69/2020 mohol akokoľvek ovplyvniť výsledok tohto sporu.
Fakultatívne prerušenie konania podľa § 164 CSP by bolo teoreticky opodstatnené za situácie, ak by v
tomto spore okrem žalovaného (DAVIDSSON, s.r.o.) vystupovala na strane žalovaného aj spoločnosť
Alshaya. V danom prípade tak neboli naplnené podmienky na prerušenie konania podľa § 164 CSP, a
preto súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

39. Pre úplnosť súd zároveň poukazuje na to, že obsahom súdneho spisu Okresného súdu Nové Zámky
bola aj kúpna zmluva medzi žalovaným a spoločnosťou Alshaya, z ktorej vyplýva, že na spoločnosť
Alshaya prešli všetky práva a povinnosti z nájomných zmlúv vzťahujúcich sa k predmetnej nehnuteľnosti,
keďže kúpna zmluva neobsahuje žiadne dojednanie strán o tom, že práva a povinnosti z nájomných

zmlúv neprechádzajú na spoločnosť Alshaya.

40. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol za aplikácie ust. § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k
tomu, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovaný mal v konaní plný procesný úspech, preto má
žalovaný voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

41. O výške náhrady trov bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti výroku I. a III. tohto rozsudku možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na
Mestskom súde Bratislava III (Nám. Biely kríž 7, 836 07 Bratislava).

Proti výroku II. tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť odvolateľom podpísané.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písm. a) až h), ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku.