Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 4, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-10C/11/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8421201113
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Šteffel

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8421201113.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Jurajom Šteffelom v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

C. D. XXX, XXX XX C. D., právne zastúpenej: JUDr. Milan Žoldoš, advokát, s.r.o., advokátska kancelária,
so sídlom Karpatská 11, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 506, proti žalovanej E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. D. XXX, XXX XX C. D., právne zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Maroš Zima, s.r.o., so sídlom
Okružná 1945/107, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 47 234 831, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j s a , že stavba so súp. č. XXXX, druh – hospodárska budova, zapísaná na LV č. XXX, k.ú.
C. D., postavená na parcele súp. č. 132/8, výmera 78 m2, druh – zastavaná plocha a nádvorie, parcela
registra „C“, evidovaná na LV č. XXX, k.ú. C. D., patrila ku dňu smrti D. B., naposledy bytom C. D. XXX,

C. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a D. B..

II. Žalovanej sa u k l a d á povinnosť vypratať stavbu so súp. č. XXXX, druh – hospodárska budova,
zapísaná na LV č. XXX, k.ú. C. D., postavená na parcele súp. č. 132/8, výmera 78 m2, druh – zastavaná
plocha a nádvorie, parcela registra „C“, evidovaná na LV č. XXX, k.ú. C. D., a to do troch dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobkyňa m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou z 18.06.2021 sa žalobkyňa na žalovanej domáhala nárokov uvedených vo výrokovej časti
rozsudku.

2. V prostriedkoch procesného útoku uviedla skutkové tvrdenia, podľa ktorých bola so svojím
zosnulým manželom D. B. bezpodielovou spoluvlastníčkou rodinného domu postaveného súpis č. XXX,
postavenom na parcele č. 132/4, ako aj parcely č. 132/4 a č. LV č. XXX, k. ú. C. D..

3. Žalobkyňa so svojím zosnulým manželom boli aj vlastníkmi pôvodnej parcely č. 132/5, k. ú. C. D..
Pôvodná parcela č. 132/5 je v súčasnosti rozdelená na parcely č. 132/6, 132/8, 132/9.

4. Žalobkyňa v roku 2020 darovala svoj spoluvlastnícky podiel k uvedeným nehnuteľnostiam svoje dcére
F. F..

5. Uvedené skutkové tvrdenia neboli medzi stranami sporné. Žalobkyňa ich preukázala Kópiou

katastrálnej mapy, Listom vlastníctva č. XX G. XXXX.

6. V ďalšom tvrdila, že je aj vlastníčkou hospodárskej budovy, so súpis č. XXXX, postavenej na parcele
č. 132/6, LV č. XXX, k. ú. C. D. (ďalej len „Stavba“), čo preukázala Listom vlastníctva č. XXX.7. Tvrdila, že uvedenú stavbu svojpomocne postavila so svojím (zosnulým – pozn. súdu) manželom D.
B. v roku 1968. Stavba bola pôvodne na parcele č. 132/5, v súčasnosti zodpovedá zastavaná plocha

Stavbou parcelám č. 132/6 a č. 132/8.

8. V ďalšom tvrdila, že v roku 2015 požiadala o legalizáciu Stavby, pričom na základe jej žiadosti bolo
stavbe pridelené súpis č. 1263. V rozhodnutí obce č. 89/2014 z 15.4.2015 sú žalobkyňa a jej zosnulý
manžel uvedení ako vlastníci Stavby.

9. Uvedené skutkové tvrdenie žalobkyňa preukázala Rozhodnutím Obce C. D. o pridelení súpisného
čísla.

10. Žalobkyňa v roku 2020 zistila, že časť Stavby postavenej na parcele č. 132/8 má samostatné
súpisné číslo č. XXXX, druh: hospodárska budova, evidovaná na LV č. XXX, na ktorom je ako vlastník

evidovanážalovaná,ajevkatastrinehnuteľnostíevidovanáakosamostatnástavba (ďalejlen„Budova“).
Zo súčasného znenia LV č. XXX vyplýva, že žalovaná nadobudla vlastnícke právo k Budove formou
vykonania záznamu v roku 2018.

11. Žalobkyňa v žalobe vylúčila, žeby existoval akýkoľvek právny dôvod na zápis vlastníckeho práva

k Budove v prospech žalovanej, keďže Stavba a Budova predstavujú jeden stavebný celok, a Budova
bola zapísaná do katastra nehnuteľností ako samostatný predmet práva iba po právnej stránke, bez
vykonania akýchkoľvek faktických/stavebných úkonov.

12. Žalobkyňa ako vlastník Stavby tvrdila, že nemá žiadnu vedomosť, žeby došlo k právnemu rozdeleniu

Stavby č. XXXX na dve samostatné stavby, jednu so súpis č. XXXX a druhú so súpis. č. XXXX.

13. V žalobe tvrdila, že vzhľadom na moment dokončenia stavebných prác na Stavbe (rok 1968), nebola
žalovaná narodená, takže je úplne vylúčené, aby bola stavebníkom Budovy.

14. Tvrdila, že nemá vedomosť o žiadnom súdnom alebo inom rozhodnutí, na základe ktorého by bolo
možné zapísať vlastnícke právo k Budove pod súpis. číslom XXXX do katastra nehnuteľností formou
záznamu.Rovnakopodľanejneexistuježiadnaináprávnaskutočnosť,ktorábyodôvodňovalavykonanie
ex lege zápisu do katastre nehnuteľností.

15. Žalobkyňa pre úplnosť dodala, že žalovaná žije v jednej domácnosti s jej synom H. B. ako družka.

16. Tento užíval Stavbu bežným spôsobom ako hospodársku budovu, pričom žalobkyňa proti užívaniu
jeho osobou nenamietala, keďže sa jednalo o jej syna.

17. Žalovaná ani syn žalobkyne však neoznámili žalobkyni, že došlo k zápisu časti Stavby do katastra
nehnuteľností v prospech žalovanej.

18. Žalobkyňa následne vyzvala žalovanú na vydanie Budovy v prospech žalobkyne, čo však žalovaná
odmietla. Uvedené skutkové tvrdenie bolo preukázané Výzvou žalobkyne z 20.04.2021 a listom

žalovanej zo 07.05.2021, pričom obe neboli medzi stranami sporné.

19. V prostriedkoch procesnej obrany žalovaná tvrdila, že k veci sa komplexne vyjadrila v inom konaní
vedenom pred Okresným súdom Poprad (pôvodne Okresným súdom Kežmarok) vedenom pod sp.
zn. 6C/31/2021. V tomto konaní vystupuje v procesnom postavení žalobkyne, pričom ako predmet

konaniavymedzilaurčenievlastníckehoprávaknehnuteľnostiamsprísl.tak,že,,súdurčuje,ževýlučnou
vlastníčkou nehnuteľnosti – stavby súp. č. XXXX – nebytová budova postavená na parc. č. 132/6,, na
LV č. XXX pre okres I., obec C. D., katastrálne územie C. D., je žalobkyňa E. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX C. D. XXX“.

20. Prostriedky procesného útoku (v konaní vedenom pred Okresným súdom Poprad pod sp. zn. KK–
6C/31/2021) uplatnené vo vyjadrení k žalobe z 09.11.2021 sa nepochybne týkajú uvedeného petitu a sú
predmetom posúdenia a rozhodovania pred iným súdom.21. Prostriedkom procesnej obrany žalovanej tak zodpovedali prostriedky procesného útoku uplatnené
žalobkyňou v replike zo 14.02.2022.

22. K skutkovým tvrdeniam žalovanej k otázke vlastníckeho práva k pôvodnej parcele č. 132/2 namietla,
že uvedenú argumentáciu považuje v tomto konaní za právne bez významu, keďže vo vzťahu k petitu
žaloby prejednávanej pod sp. zn. KK–10C/11/2021 sa domáha vypratania stavby so súpisným číslom
XXXX, nie pozemku s parcelným číslom 132/2.

23. V replike v ďalšom namietla, že žalovaná vo svojom vyjadrení spochybňuje vlastnícke právo
žalobkyne vo vzťahu k stavbe so súpisným číslom XXXX.

24. V tejto súvislosti preto poukázala na skutočnosť, že predmetná argumentácia nesúvisí s predmetom
tohto konania, ktorý sa týka uplatnenia nároku žalobkyne vo vzťahu k stavbe so súpisným číslom XXXX
a nie vo vzťahu k stavbe so súpisným číslom XXXX.

25.Žalovaná,podľažalobkyne,nepriamotvrdí,žestavbusosúpis.č.XXXXžalobkyňanikdynepostavila,
a že predmetnú budovu vlastnil p. J. a manželka, ktorí neskôr odpredali svoj majetok druhovi žalobkyne
H. B..

26. Žalobkyňa v replike namietla, že stavba so súpisným číslom XXXX predstavuje jeden stavebný celok
so stavbou so súpis č. XXXX, postavenej na tej istej parcele, pričom vlastníkom stavby so súpis č.
XXXX je ona. Zároveň tvrdila, že formálne samostatné stavby predstavujú jeden celok, ktorý bol aj naraz
postavený.

27. K procesnej obrane žalovanej, podľa ktorej kritické nehnuteľnosti mala žalovaná spolu s druhom H.
B.poroku2000kompletnezrekonštruovaťapretožalobkyňatietobudovynikdynevlastnilaaninestavala
ako aj tvrdenie, podľa ktorého budova postavená na parcele č. 132/6 bola vo vlastníctve jej druha H. B.
a žalovaná s H. B. hospodárske budovy zbúrali a rekonštruovali novou výstavbou v roku 2002 – 2003
vybudovaním nových základov, stien, podláh, okien, podkrovia, výmenou strechy označila za nepravdivé

z nasledovných dôvodov:

28. Žalovaná odvodzuje svoje vlastnícke právo k stavbe so súpis č. XXXX, č. XXXX z kúpnej zmluvy z
5.4.1990 (ďalej len „Zmluva“), ktorú uzatvoril starý otec H. B. (B. J.) a H. B.. (príloha č. 4 žaloby).

29. Predmet tejto Zmluvy je vymedzený nasledovne (čl. IV Zmluvy): domový majetok, maštaľ, dreváreň,
a iné veci (pre účely tohto konania nepodstatné).

30. Je preto zrejmé, že predmetom kúpy mali byť 3 stavby. Domový majetok predstavoval pôvodný
rodinný dom so súpisným číslom XXX.

31. Z vyjadrení žalovanej vyplýva, že predmetom kúpy mali byť sporné stavby, v súčasnosti evidované
pod súpis. č. XXXX a č. XXXX. Podstatnou skutočnosťou je, či maštaľ a dreváreň uvedená v čl. IV
Zmluvy je totožná so stavbami so súpis č. XXXX a č. XXXX (sporné nehnuteľnosti).

32. Žalobkyňa v tejto súvislosti tvrdila, že maštaľ a dreváreň uvedené v čl. IV Zmluvy nie sú totožné
so spornými nehnuteľnosťami a nachádzali sa na inom mieste. Tieto sporné stavby (č. XXXX, XXXX)
preto nemohli byť predmetom kúpy podľa Zmluvy a H. B. k nim nemohol nadobudnúť vlastnícke právo
a teda ani žalovaná.

33. Sporné nehnuteľnosti (XXXX, XXXX) boli postavené priečne cez parcelu 132/2, pričom zvyšné dve
stavby uvedené v Zmluve (maštaľ, dreváreň) sa nachádzali po stranách tejto parcely. Žalobkyňa na
preukázanie tohto skutkového tvrdenia predložila grafické znázornenie umiestnenia uvedených stavieb,
ako aj dobové fotografie zachytávajúce skutočné umiestnenie predmetných stavieb.

34. Z uvedeného je tak podľa žalobkyne zrejmé, že na predmetom pozemku sa nachádzali
v rozhodujúcom čase (v roku 1990) 3 stavby, avšak predmetom prevodu podľa čl. IV Zmluvy mali byť
okrem rodinného domu č. XXX len 2 stavby.35.Zpredloženýchdôkazovpodľažalobkynevyplývaajto,žespornánehnuteľnosť(stavbysosúpisnými
číslami XXXX a XXXX tvoria jeden stavebný celok) slúžila aj ako garáž, pritom garážová brána bola
smerovaná do dvora žalobkyne a jej manžela D.. Bolo by podľa nej vyslovene proti zdravému rozumu,

aby si B. J. postavil a užíval takú hospodársku stavbu slúžiacu ako garáž, do ktorej by nebolo možné
vstúpiť z jeho dvora, keďže brána bola umiestnená k pozemku vo vlastníctve žalobkyne.

36. Žalobkyňa v replike namietla i skutočnosť, že pokiaľ žalovaná tvrdí, že sporné budovy od základu
postavilaspolusdruhomH.B.,tototvrdeniejenepravdivé,keďžezákladyastenyspornýchbudovzostali

rovnaké od roku 1968. Stavby síce boli neskôr zrekonštruované, ale iba horné poschodie a strecha.

37. V replike zároveň namietla, že pokiaľ žalovaná tvrdí, že H. B. od základov stavby, ktoré na neho
previedol jeho starý otec na základe Zmluvy, zrekonštruoval, platí to iba vo vzťahu k stavbám ktoré boli
postavené po stranách parcely č. 132/2, na mieste ktorých H. B. postavil novú stavbu so súpis č. XXXX,
postavenú na parcele č. 132/7, čo je však iná nehnuteľnosť než nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom

tohto konania. Na preukázanie tohto skutkového tvrdenia navrhla vykonať listinný dôkaz – ortomapu
ako súčasť prílohy repliky.

38. Z vyjadrenia k žalobe ďalej vyplýva, že žalovaná zakladá svoje vlastnícke právo na základe kúpnej
zmluvy z roku 2003 uzatvorenej s jej druhom H. B.. Uvedená argumentácia je podľa žalobkyne len

v rovine tvrdenia, keďže žalovaná predmetnú kúpnu zmluvu ani nepredložila a nie je tak možné určiť
ani jej predmet.

39. V replike žalobkyňa ďalej namietla, že žalovaná poukázala aj na vnútornú rozpornosť svojich
vlastných skutkových tvrdení. Na jednej strane odvodzuje svoje vlastnícke právo od vyššie uvedených

kúpnych zmlúv, t. j. mala nadobudnúť vlastnícke právo derivatívnym spôsobom. Právny titul vlastníckeho
práva k stavbe so súpis č. XXXX však nezodpovedá derivatívnemu spôsobu nadobudnutia.

40. Žalovaná však súčasne podľa repliky žalobkyne tvrdí, že spornú stavbu (súpis. č. XXXX) od základov
postavila nanovo aj so svojím druhom H. B., čo je však originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho

práva.

41. Originárny a derivatívny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva sa však vzájomne vylučujú.

42. Argumentácia žalovanej je tak podľa žalobkyne nekonzistentná.

43. Otáznym podľa nej rovnako zostáva, z akého dôvodu by žalovaná čakala 15 rokov na zápis
stavby č. XXXX do katastra nehnuteľností, pokiaľ mala byť stavba postavená v roku 2000 a prečo ako
spoluvlastník nie je zapísaný H. B., ktorý mal byť tiež podľa žalovanej stavebníkom.

44. V tejto súvislosti žalobkyňa poukázala na vyjadrenie Okresného úradu Kežmarok, z 9.6.2021,
z ktorého vyplýva, že zápis vlastníckeho práva k stavbe so súpis č. XXXX v prospech žalovanej bol
nezákonný. Uvedené skutkové tvrdenie preukázala Listom Okresného úradu z 09.06.2021.

45. Tvrdenie žalovanej je tak podľa žalobkyne v podstate ľahko vyvrátiteľné. Pokiaľ sa preukáže, že

základy a múry predmetnej stavby so súpisným číslom XXXX boli postavené pred rokom 2002 – 2003,
argumentácia žalovanej bude v plnom rozsahu nepravdivá.

46. Na preukázanie posledne uvedeného skutkového tvrdenia žalobkyňa navrhla vykonať dôkaz –
Odborné vyjadrenie znalca Ing. Petra Briatku, PhD, MBA č. 3/2023 k budove č. XXXX a na parcele č.

132/6 a budove č. XXXX na parcele č. 132/8 z 22.03.2023 a svedecké vyhlásenia svedkov (G. K., G. K.,
G. E. a L. C.) a čestné vyhlásenia svedka D. B., M. N., M. I. a B. B.), ktorí potvrdzujú, že stavebníkom
spornej nehnuteľnosti bola žalobkyňa so svojím zosnulým manželom D. B..

47. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu

navrhla vykonať ako dôkaz výsluch svedkov: F. F., L. H. a L. C..

48. Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu navrhla vykonať dôkaz výsluchom svedkov: H. B., H.
B. a A. E..49. Uznesením č. k. KK-10C/11/2021-392 z 05.04.2024 súd prvej inštancie uvedeným návrhom oboch
sporových strán vyhovel a výsluch svedkov nariadil s tým, že zároveň sporovým stranám uložil povinnosť

zložiť preddavok na vykonanie uvedených dôkazov podľa ust. § 253 ods. 1 C. s. p.

50. Ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná (ust. § 253
ods. 3 C. s. p.).

51. Žalobkyňa uvedenú povinnosť riadne splnila. Preddavok na trovy uvedených dôkazov zložila
v predpísanej výške a v stanovej lehote.

52. Žalovaná povinnosť zložiť preddavok na trovy uvedených dôkazov nesplnila, a preto súd prvej
inštancie musel postupovať podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia a tieto dôkazy nevykonať.
Tvrdenie žalovanej, že svedkovia, ktorých výsluch navrhla, si nechcú uplatňovať žiadne svedočné, bolo

súdu doručené po uplynutí lehoty na zloženie preddavku. Okrem uvedeného takéto tvrdenie žalovanej
(učinené v námietke zaujatosti voči zákonnému sudcovi) vyvoláva dôvodné pochybnosti o nestrannosti
uvedených svedkov. Žalovaná totiž neuviedla, odkiaľ takúto informáciu od svedkov má a zároveň takéto
jej konanie naznačuje, že so svedkami sa o predmete sporu vopred rozprávala. Okrem uvedeného je
potrebné zdôrazniť, že svedok sa svojho práva na svedočné nemôže vzdať vopred, keďže toto právo mu

ešte ani nevzniklo. K jeho prípadnému vzniku by mohlo dôjsť až po vykonaní jeho výsluchu pred súdom.

53. Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe (akéhokoľvek druhu) vyhovel, je právny záujem
žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok preňho po právnej stránke významný, čiže
užitočný (aby mal zmysel).

54.Priurčovacejžalobesamotnádôvodnosťskutkovýchaprávnychtvrdenížalobcuešteneznamená,že
prípadný vyhovujúci rozsudok bude mať pre neho právny význam, teda, či bude sporové súdne konanie
užitočné alebo naopak zbytočné. Súdne konanie tak možno chápať ako službu štátu poskytovanú
žalobcovi za účelom ochrany jeho práva, preto je dôvodné zisťovať, či má pre žalobcu zmysel.

55. Žalobca musí naliehavý právny záujem na určení práva preukázať (ibaže právny záujem vyplýva
z osobitného predpisu).

56. Žalobca v zásade nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už

k porušeniu práva došlo. Ochranu už porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na plnenie. Iba
v zriedkavých prípadoch obstojí určovacia žaloba, ak možno žalovať na plnenie.

57. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že žalobný nárok na plnenie
konzumuje (v sebe zahŕňa) aj určovací žalobný nárok. To sa prejaví v prípade súbehu týchto žalôb.

58. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo
neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo
ohrozenie odstrániť.

59. Prívlastok naliehavý je potrebné chápať tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť
sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak,
naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva.

60. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny

záujemlogickyznamenáajto,žejepovinnýuviesťvžalobeskutkovétvrdeniaotom,ženaliehavýprávny
záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy.

61. Súd prvej inštancie sa prikláňa k väčšinovému názoru právnej vedy, podľa ktorého je naliehavý
právny záujem na určení práva vecnou legitimáciou žalobcu. Naliehavý právny záujem je súčasťou

žalobného nároku, nejde iba o procesnú podmienku. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie o právnom
záujme (či je alebo nie je daný) je meritórne. Absencia naliehavého právneho záujmu je dôvodom
zamietnutia žaloby. Nie je dôvodom na zastavenie konania či na odmietnutie žaloby (pozri Winterová.
Žaloba v občanském právu. Praha: Acta Universitatis Carolinae, 1979, s. 67, Steiner, V. Základníotázky občanského práva procesního. Praha: Academia. 1980, s. 194). Uvedenú interpretáciu si osvojila
i právna prax.

62. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak:
i) sa osoba ocitla v objektívnej právnej neistote (napr. ohrození práva),
ii) určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný (potrebný),
iii) potreba odstránenia neistoty je aktuálna, relevantné je teda i časové hľadisko.

63. Vyššie uvedené atribúty musí napĺňať každý žalobca žiadajúci o určovací rozsudok.

64. V závislosti od ďalších skutkových okolností (napr., či už došlo k porušeniu práva, či je určovací výrok
potrebný pre zápis práva v osobitnom registri a pod.) možno vymedziť ďalšie konkrétnejšie situácie, keď
je naliehavý právny záujem určovacej žaloby daný.

65. Pôjde o tieto situácie:
- Určovacia žaloba ako prevencia pred porušením práva
- Určovacia žaloba ako prostriedok na odstránenie rozporov strán za stavu, ak už k porušeniu práva
došlo
- Určovacia žaloba, ak ju predpokladá osobitný predpis

- Výrok o určovacej žalobe ako podklad pre zápis práva do osobitného registra
- Určovacia žaloba ako prostriedok na odstránenie rozporov strán za stavu, ak žalobca nemá k dispozícii
žalobu na plnenie

66. Vychádzajúc z prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany sporových strán súd prvej

inštancie vo vzťahu k prvému predpokladu existencie naliehavého právneho záujmu dospel k záveru,
že žalobkyňa má postavenie osoby, ktorá sa ocitla v stave objektívnej právnej neistoty.

67. Súd prvej inštancie dospel i k záveru, že určovací rozsudok pre žalobkyňu je potrebný, resp.
podstatným spôsobom užitočný, keďže v okamihu podania žaloby vystupovala v hmotnoprávnom

postavení vlastníčky kritickej nehnuteľnosti (so súp. č. XXXX), za situácie, keď príslušný kataster
nehnuteľností eviduje dvoch vlastníkov k jednému stavebnému celku. Ide tak, ako uviedla žalobkyňa
prostredníctvom právneho zástupcu, o tzv. ,,dvojitý zápis k jednej nehnuteľnosti“, čo je aj ustálenou
judikatúrou uznávané ako naliehavý právny záujem. Žalobkyňa vyslovila právny názor, podľa ktorého
výrok súdu o určení vlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti so súpisným číslom XXXX je dostatočne

spôsobilým na usporiadanie právnych vzťahov medzi žalobkyňou a žalovanou tak, aby sa dosiahol stav
právnej istoty. Z uvedeného dôvodu preto trvala na oboch petitoch žaloby.

68. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej súdne rozhodnutie o určení
vlastníckeho práva je podkladom na vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, a preto je žaloba

o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných
právnych vzťahoch medzi sporovými stranami. Umožňuje totiž dosiahnuť zhodu medzi skutočným
právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.

69. V ďalšom, že za situácie kedy vlastníkovi (v danom prípade žalovanej) nesvedčí zápis vlastníckeho

práva k nehnuteľnej veci je daný vždy naliehavý právny záujem: „Žaloba o určenie vlastníckeho práva
a o vydanie veci, resp. o vypratanie nehnuteľnosti (aj bytu), je právnym prostriedkom vlastníka na
ochranu svojho vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie
vlastníckeho práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný vec neprávom zadržuje, a pri určovacej žalobe
aj preukázanie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. V predmetnej veci bol naliehavý

právny záujem žalobcu na určovacej žalobe daný jej spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu
zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu.“ (rozsudok
Najvyššieho súdu SR, z 28.9.2010, sp. zn. 6Cdo 179/2010).

70. Žalobkyňa tvrdila, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení preukáízala tým, že bez

tohto určenia je jej právne postavenie neisté.

71. Na liste vlastníctva č. XXX, pre katastrálne územie C. D. je totiž ako vlastník hospodárskej budovy so
súpisným číslom XXXX postavenej na parcele č. 132/6 zapísaná ona a v katastri nehnuteľností je časťkritickej nehnuteľnosti evidovaná ako nehnuteľnosť so samostatným súpisným číslom XXXX s tým, že
vlastnícke právo k tejto časti nehnuteľnosti mala nadobudnúť formou vykonania záznamu v roku 2018
žalovaná, pričom hospodárska budova so súpisným číslom XXXX postavená pôvodne na parcele č.

132/5 v súčasnosti zodpovedá zastavanej ploche parciel s parcelnými číslami č. 132/6 a 132/8.

72. Na parcele č. 132/8 je evidovaná stavba so súpisným číslom XXXX a ako jej vlastník zapísaná
žalovaná formou záznamu. V súvislosti s vyššie uvedeným rozhodnutím NS SR je potrebné poukázať
na skutočnosť, že nehnuteľnosť (so súpissným číslom XXXX) tak žalovaná ,,zadržuje“ neoprávnene.

73. V prejednávanom spore ide o typický príklad žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, pričom žalobkyňa mala k dispozícii zároveň žalobu, ktorou
mohlo dôjsť k nastoleniu nového hmotnoprávneho vzťahu (pozri HORA, V. Učebnice civilního práva
procesního. Praha: Všehrd, 1947, s. 221) – žalobu o vypratanie nehnuteľnosti, ktorej cieľom je primárane
nastolenie novej hmotnoprávnej reality a uloženie sekundárnej právnej povinnosti (napr. povinnosti

žalovanej na vypratanie nehnuteľnosti evidovanej ako nehnuteľnosti so súpisným číslom XXXX). Toto
svoje právo aj využila (pozri samotný žalobný návrh).

74. Naliehavý právny záujem skúmal prvoinštančný súd i z hľadiska splnenia tretieho predpokladu
spočívajúceho v tom, že potreba odstránenia neistoty je aktuálna, to znamená, že za relevantné

považoval i časové hľadisko.

75. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalovaná bola ako vlastníčka zapísaná do príslušného
katastra nehnuteľností v roku 2018 a žalobkyňa, žalobkyňa sa o tejto skutočnosti dozvedela v roku 2020
(nesporné skutkové tvrdenie účinne nepopreté žalovanou) a žalobu podala 18.06.2021.

76. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel prvoinštančný súd k záveru, že žalobkyňa je osobou, ktorá sa
ocitlavoobjektívnejprávnejneistoteažeurčovacírozsudokbudepreňupodstatnýmspôsobomužitočný
(potrebný) a potreba prípadného odstránenia neistoty je aktuálna (časové hľadisko – pozri vyššie).

77. Preto prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobkyňa na určení, že stavba so súpisným číslom
XXXX, druh: hospodárska budova, zapísaná na LV č. XXX, k. ú. C. D., postavená na parcele súpis.
č. 132/8, výmera 78 m2, druh - zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“, evidovaná na LV č.
XXX, k. ú. C. D., patrila ku dňu smrti D. B., naposledy bytom C. D. XXX, C. D., nar. XX.X.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a D. B., naliehavý právny záujem má.

78. Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho
plody a úžitky a nakladať s ním (ust. § 123 Občianskeho zákonníka).

79. Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje,

najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje (ust. § 126 ods. 1
Obćianskeho zákonníka).

80. Spornou v prejednávanom prípade nebola skutková okolnosť, podľa ktorej je žalobkyňa vlastníčkou
nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX pre k. u. C. D. evidovanej ako ,,nebytová budova“.

81. Účinne nepopretou, a preto nespornou bola i skutková okolnosť, podľa ktorej bola vyššie
uvedená ,,nebytová budova“ postavená na parcele s parcelným číslom 132/5, pričom jej zastavaná
plocha zodpovedá súčasným parcelám č. 132/6 a 132/8.

82. Spornou nebola skutočnosť, že žalobkyňa v roku 2015 požiadala o legalizáciu uvedenej stavby. Na
základe tejto žiadosti bolo stavbe, Rozhodnutím Obce C. D. vydaným pod č. j. M 89/2014 z 15.04.2015,
pridelené súisné číslo XXXX s tým, že jej vlastníkmi boli žalovaná so svojim nebohým manželom D. B..

83. Medzi stranami nebola sporná skutková okolnosť, podľa ktorej z Listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. C.

D. je zrejmé, že právny vzťah k pozemku parcelné číslo 132/6 pod stavbou súp. č. 1263 je evidovaný
na Liste vlastníctva č. XXX.84. Nebolo sporné, že žalovaná nadobudla vlastnícke právo k časti Stavby postavenej na parcele č.
132/8 formou vykonania záznamu v roku 2018 (na podklade žiadosti č. Z 1529/18 pod číslom zmeny
199/18), že časti tejto stavby bolo pridelené samostatné súpisné číslo XXXX a že táto časť nehnuteľnosti

je evidovaná ako ,,hospodárska budova“ na Liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. C. D..

85. Z listinného dôkazu označeného ako ,,Odpoveď“ bolo preukázané, že katastrálny odbor Okresného
úradu Kežmarok oznámil žalobkyni listom z 09.06.2021 o. i. svoje zistenie, že zápis listiny Z 1529/18 bol
vykonaný v rozpore s ust. § 36 ods 2 katastrálenho zákona (Zákon č. 162/1995 Z. z.), a to z dôvodu,

že v čase zápisu bola na parcele C KN č. 132/6, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 163m2 už
evidovaná stavba so súpisným číslom XXXX a že nebolo predložené potvrdenie príslušného stavebného
úradu o reálnej deľbe stavby.

86. Spornou medzi stranami bola otázka, či nehnuteľnosť evidovaná na Liste vlastníctva č. XXX so
súpisným číslom XXXX predstavuje zo stavebnotechnického i právneho hľadiska jeden celok.

87. Spornou bola i otázka, či kritická stavba evidovaná na Liste vlastníctva č. XXX so súpisným číslom
XXXX patrila v čase úmrtia D. B. do jeho bezpodielového spoluvlastníctva so žalobkyňou a v tejto
súvislosti, či žalovaná je povinná uvedenú časť stavby vypratať.

88. V súvislosti so zodpovedaním na prvú spornú otázku súd prvej inštancie zo svedeckej výpovede G.
K., nar. XX.XX.XXXX, susedy žalobkyne, zistil, že v rokoch 1968 – 1969 žalobkyňa so svojim nebohým
manželom D. B. za rodinným domom č. XXX postavili svojpomocne hospodársku budovu slúžiacu na
obhospodarovanie pozemku a záhrady za domom. Budovu užívali nepretržite od jej výstavby až do smrti
manžela žalobkyne. Z uvedeného svedeckého vyhlásenia vyplýva i skutočnosť, že po roku 2000 bola

budova zrekonštruovaná.

89.UvedenéskutkovéokolnostižalobkyňapreukázalaisvedeckýmvyhlásenímG.K.,nar.XX.XX.XXXX,
suseda žalobkyne a jej nebohého manžela, G. E., anr. XX.XX.XXXX, L. C., nar. XX.XX.XXXX, čestným
vyhlásením D. B., nar. XX.XX.XXXX (syna žalobkyne) a M. N., nar. XX.XX.XXXX.

90. Z čestného vyhlásenia D. B. o. i. bolo zistené, že budovy, ktoré stoja a rozdeľujú pozemok medzi
domami č. XXX a XXX nikdy nekúpila, nestavala ani nevlastnila žalovaná. Podľa jeho vyjadrenia sporná
časť pozemku, ktorá sa nachádza pod stojacimi budovami bola za života B. a E. J. darovaná A. B.
(žalobkyni – pozn. súdu) ako ich dcére ešte v čase pred kúpou nehnuteľnosti H. B. od svojich prarodičov.

Kúpna cena bola vtedy rozdelená medzi M. J. a B. O., pričom tretia dcéra A. B. (žalobkyňa) vtedy
dostala do daru sporný pozemok.Toto bolo potvrdené B. J. aj v čase keď D. B. s manželkou Ruženou
(žalobkyňou) súhlasili s opravou letnej kuchyne, aby tam mohol žiť B. J. tak, že pozemok pod budovami
darovali A. B. (žalobkyni) ešte pred predajom rodinného domu H. B., čoho bol D. B., syn žalobkyne
očitým svedkom.

91. Z čestného vyhlásenia M. N. (bratranec žalobkyne) bolo zistené, že za domom B. J. sa nachádzali po
stranách postavené hospodárske drevené a murované budovy, ktoré slúžili ako letná kuchyňa, maštaľ
pre dobytok, kone a hydinu. Po odkúpení pozemku bol zbúraný pôvodný dom ako aj časť hospodárskych
budov. Ostali iba objekty garáže a maštalí s prístupom od strany Pospíšilovcov, ktoré rodina D. B.

využívala naďalej na chov zvierat, uskladnenie krmiva, prípadne poľnohospodárskych strojov a náradia.
Z dvora na dvor bolo možné použiť len prechod cez budovu pána B..

92. Z čestného vyhlásenia M. I., nar. XX.XX.XXXX bolo zistené, že zo strany B. J. vjazd do garáže nebol.

93. Z výpovede svedka L. H. na pojednávaní 04.12.2024 bolo zistené, že kritickú nehnuteľnosť
(konkrétne maštaľ) staval manžel žalobkyne, nebohý D. B., približne koncom šesdesiatych a začiatkom
sedemdesiatych rokov, že ju užívala žalobkyňa so svojim nebohým manželom, že v starom dome bývali
rodičiažalobkyneB.aE.J..Uvedeousvedeckouvýpoveďoubolovyvrátenéskutkovétvrdeniežalovanej,
podľa ktorého bola predmetná stavba zhodená do základov a postavená nanovo, čím potvrdil závery

znalca v odbornom vyjadrení, že stavba i v súčasnosti vykazuje znaky stavebných postupov a materiálov
používaných pri svojpomocnej výstavbe koncom šesdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov.

94. Výpoveďou svedkyne F. F. boli v podstate potvrdené skutkové tvrdenia predchádzajúceho svedka.95. Z výpovede svedka L. C. bolo zistené, že kritickú nehnuteľnosť postavila žalobkyňa so svojim
nebohým manželom koncom šesdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov, že ešte jeho otec na tejto

stavbe robil strechu, že stavbu užívali ako celok (to znamená v súčasnosti obket so súpisným číslom
1263 aj 1252) manželia Pospíšilovci (žalobkyna a jej zosnulý manžel Vladimír). Svedok potvrdil, že
neskôr na tejto stavbe boli realizované stavebné úpravy, čo je v súlade s tvrdeniami ostatných svedkov.
Potvrdil i skutočnosť, že H. B. (druh žalovanej) za spornou nehnuteľnosťou vykonal stavebné úpravy
a postavil v podstate novú stavbu, odlišnú od kritickej stavby pod súpisným číslom 1252.

96. Z odborného vyjadrenia znalca Ing. Petra Briatku, PhD, MBA č. 3/2023 z 22.03.2023 k budove č.
1263 na parcele č. 132/6 a budove č. 1252 na parcele č. 132/6 bolo zistené, že stavby so súpisnými
číslami 1263 a 1252 tvoria jeden stavebný celok, pričom stavebné konštrukcie sú navzájom spojené,
že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou majú približne rovnaký vek (ccs 50 – 60 rokov) a boli
postavené v rovnakom období a že obe stavby sú zhotovené z materiálov typických pre obdobie prelomu

60-tych a 70-tych rokov, a preto je dôvodné konštatovať, že stavby boli zhotovené koncom šesdesiatych
a začiatkom sedemdesiatych rokov. Zároveň boli zistené stavebné zásahy v neskoršom období.

97. Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo
zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov (ust. § 187 ods. 1 C. s. p.).

98. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (ust. § 191 ods. 1 C.
s. p.).

99. Vierohodnosť každého dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 191 ods.
2 C. s. p.).

100. Z prostriedkov procesného útoku žalobkyne (z jej skutkových tvrdení v žalobe a replike, svedeckých
výpovedí i odborného vyjadrenia) mal súd preukázané, že sporná stavba bola postavená koncom

šesdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov, že i v súčasnosti vykazuje znaky stavebných
materiálov a technológií typické pre dané obdobie v rámci svojpomocnej výstavby.

101. Bolo preukázané, že kritickú stavbu užívala žalobkyňa so svojim nebohým manželom.

102. Bolo preukázané, že nehnuteľnosti so súpisným číslom 1263 a 1252 tvoria zo stavebnotechnického
hľadiska jeden celok.

103. Súd prvej inštancie mal z Vyjadrenia katastrálneho odboru Okresného úradu Kežmarok č. j. OU
– KK – KO – K1/289/21 z 09.06.2021 preukázané, že zápis listiny Z 1529/18 bol vykonaný v rozpore

s ust. § 36 ods. 2 katastrálenho zákona (Zákon č. 162/1995 Z. z.), a to z dôvodu, že v čase zápisu
bola na parcele C KN č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 163 m2 už evidovaná stavba so
súpisným číslom 1263 a že nebolo predložené potvrdenie príslušného stavebného úradu o reálnej deľbe
stavby, z čoho logicky vyplýva, že vlastnícke právo v prospech žalovanej k spornej stavbe so súpisným
číslom 1252 bolo v príslušnom katastri vykonané nezákonným spôsobom, a preto žalovaná nemohla

nadobudnúť ani žiadne z oprávnení vlastníka, ktoré predstavujú obsah vlastníckeho práva tak ako to
predpokladá ust. § 123 Občianskeho zákonníka.

104. Dokazovaním žalobkyňa (podľa ust. § 151 ods. 2 C. s. p.) účinne poprela i skutkové tvrdenie

žalovanej, podľa ktorého mala byť kritická stavba v 90tych rokoch a začiatkom roku 2000 ,,zhodená“
a postavená od základov nanovo.

105. V prostriedkoch procesnej obrany (ktoré sú však hlavne prostriedkami procesného útoku v inom
konaní) žalovaná o. i. navrhla ako dôkaz na preukázanie svojho skutkového tvrdenia, že bývalá maštaľ

bola ňou ako žalobkyňou (v tomto postavení vystupuje v konaní vedenom pod sp. zn. 6C/31/2021 –
pozn. súdu) a H. B. ako jej druhom, v roku 2002 – 2003 zbúraná do základov a nanovo postavená
a zrekonštruovaná na byt pre p. J., pre potrebu jeho dožitia, čestné vyhlásenie svedka B. B. a M. I..106. Žalobkyňa aj toto skutkové tvrdenie žalovanej účinne poprela predložením vyššie uvedeného
čestného vyhlásenia M. I. týkajúceho sa vjazdu do garáže ako aj čestným vyhlásením samotného B. B.
z 02.10.2023, v ktorom uviedol, že H. B. (druh žalovanej) ho uviedol do omylu, nakoľko tvrdil, že budovy,

o ktoré sa vedie spor so žalobkyňou postavil on. Ako tento svedok uviedol, toto tvrdenie sa nezakladá na
pravde. Budovy, o ktorých rozprával už boli postavené. Ako ďalej uviedol:,,rekonštruovali sme jeho dom
a tiež som pomáhal pri oprave budovy. Budovy za domom boli už postavené a neboli vo vlastníctve H.
B.. Pracoval som na oprave spolu s už nebohým priateľom A. P. pre D. B. mladšieho“ (syna žalobkyne
a jej nebohého manžela – pozn. súdu).

107. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že nehnuteľnosť špecifikovaná vo výrokovej časti I. tohto
rozsudku patrila ku dňu smrti D. B., naposledy bytom C. D. XXX, C. D., nar. XX.X.XXXX, zosnulom
16.12.2016 do jeho bezpodielového spoluvlastníctva so žalobkyňou.

108. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná nemohla k spornej časti nehnuteľnosti nadobudnúť ani

žiadne z oprávnení vlastníka predstavujúce obsah vlastníckeho práva tak ako to predpokladá ust. §
123 Občianskeho zákonníka, to znamená túto nehnuteľnosť držať, užívať, požívať jej plody a úžitky
a nakladať s ňou.

109. Z uvedeného dôvodu bolo rozhodnuté, že žaloba je dôvodná i v časti petitu č. II., a preto bola

žalovanej uložená povinnosť nehnuteľnosť vypratať tak ako je uvedené vo výroku II. rozsudku.

110. Súd prvej inštancie tak žalobkyni poskytol ochranu jej práva vlastniť majetok podľa ust. Článku
20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky s tým, že u žalovanej dospel k záveru, že majetok nadobudla
v rozpore z právnym poriadkom, a preto takúto ochranu požívať nemôže (pozri druhá veta citovaného

ústavného článku).

111. 20.09.2024 bol zákonným sudcom vytýčený termín pojednávania na 04.12.2024 o 10:00 hod. do
pojednávacej miestnosti č. 3 Okresného súdu Poprad, pracovisko Kežmarok.

112. Právny zástupca žalovanej predvolanie prevzal 30.09.2024.

113. 25.11.2024 o 14:15 hod. súdu prvej inštancie doručil žiadosť o odročenie pojednávania. Ako dôvod
uviedol kolíziu s pojednávaním v trestnej veci vedenej pred Okresným súdom Stará Ľubovňa, v ktorom
termín pojednávania vzal na vedomie už 16.09.2024 (!).

114. Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitého dôvodu. Pojednávanie môže byť na návrh
strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitého dôvodu nemôže dostaviť na
pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť
(ust. § 183 ods. 1 C. s. p.).

115. Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu,
ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto
advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom (ust. § 183 ods. 2 veta prvá
C. s. p.).

116. Zo žiadosti právneho zástupcu žalovanej je zrejmé, že o kolízii vedel viac ako dva mesiace (!) pred
pojednávaním v prejednávanom spore, ďalej že o odročenie nežiadal z dôvodu, ktorý nastal krátko pred
pojednávaním. Právny zástupca v žiadosti o odročenie pojednávania z 25.11.2024 ani nepreukázal, že
žalovaná, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom.

117. Z uvedeného je zrejmé, že od právneho zástupcu bolo možné spravodlivo žiadať, aby sa dal
v konaní zastúpiť iným advokátom.

118. 26.11.2024 o 10:22 hod. súd prvej inštancie bez zbytočného odkladu právnemu zástupcovi

žalovanej oznámil, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel, keďže dôvod uvedený v nej
nie je dôležitý (ust. § 183 ods. 4 C. s. p. per anlogiam).119. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo
sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla
predpokladať (ust. § 183 ods. 3 C. s. p.).

120. Žalovaná žiadosť o odročenie pojednávania doručila súdu prvej inštancie 02.12.2024.

121. Ako dôvod uviedla, že svojim právnym zástupcom JUDr. Marošom Zimom, advokátom bola
vyrozumenáotom,žesa04.12.2024nemôžezúčastniťnapojednávanízdôvodukolíziespojednávaním

konanom pred Okresným súdom Stará Ľubovňa.

122. V ďalšom uviedla, že bola vyrozumená o tom, že jej právny zástupca požiadal o odročenie
pojednávaniavedenéhopredOkresnýmsúdomPopradpodsp.zn.KK–10C/11/2021,aležejehožiadosti
nebolo vyhovené.

123. Z dôvodu neúčasti jej právneho zástupcu a skutočnosti, že nemá právne vzdelanie a povedomie,
požiadala o zabezpečenie rovnosti strán a o odročenie pojednávania.

124. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú
adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania (ust.

§ 183 ods. 3 veta druhá C. s. p.).

125. Keďže žalovaná posledne uvedenú zákonnú povinnosť nesplnila, súd prvej inštancie, v záujme
ochrany jej práv a právom chránených záujmov, rozhodnutie o jej žiadosti oznámil bez zbytočného
odkladu jej právnemu zástupcovi prostredníctvom jeho elektronickej adresy (mail) 02.12.2024 (v deň

doručenia žiadosti) o 15:43 hod.

126. Posúdenie dôležitosti dôvodu na odročenie pojednávania posudzuje súd podľa konkrétnych
okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania
žiadosti o odročenie termínu pojednávania (pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 1Obdo 19/2014).

127. Dôležitý dôvod môže byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k súdnemu
konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou
znemožňujúca každej strane sporu za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne

nepredvídateľná (všeobecne prijímaná ako nepredvídaná, nepredvídateľná, nepredvídaná alebo
neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca strane sporu prijať opatrenie prekonávajúce príčinu
neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca uskutočniť kroky vedúce
k účasti na pojednávaní) (pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár, Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1752,

str. 734, marginália č. 4).

128. Z obsahu oboch žiadostí o odročenie pojednávania je zrejmé, že nespĺňajú ani jeden z atribútov
dôležitosti dôvodu odročenia pojednávania.

129. Pokiaľ ide o žiadosť žalovanej o odročenie pojednávania, táto okrem uvedených predpokladov
nespĺňa ani predpoklad včasnosti, keďže platí, že ust. § 183 ods. 3 C. s. p. jej (ale aj jej právnemu
zástupcovi) ukladá povinnosť žiadať o odročenie termínu pojednávania bezodkladne po tom, čo sa
o ňom dozvie alebo sa o ňom mohla dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohla
predpokladať. Termín bezodkladne je potrebné vykladať v intenciách ,,hneď“ (pozri Števček, M., Ficová,

S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2.
vydanie. Komentár, Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1752, str. 738, marginália č. 7).

130. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že právny zástupca sa o rozhodnutí súdu prvej inštancie o svojej
žiadosti o odročenie pojednávania dozvedel 26.11.2024 o 10:22 hod. Žalovaná však žiadosť o odročenie

pojednávania podala až 02.12.2024, to znamená po uplynutí piatich dní odkedy sa o prípadnom dôvode
mohla dozvedieť (napr. od jej právneho zástupcu).131.Zuvedenéhodôvodutaksúdprvejinštancieobomžiadostiamoodročeniepojednávanianevyhovel,
keďže vzhľadom na všetky konkrétne okolnosti prípadu dospel k záveru, že dôvody uvedené v nich nie
sú dôležité (ust. § 183 ods. 4 C. s. p.).

132. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.

133. Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

134. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, a preto jej bol voči žalovanej podľa posledne citovaných
zákonných ustanovení priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % tak, ako je uvedené
vo výroku II. tohto rozsudku.

135.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciedo60dnípoprávoplatnostirozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. § 262 ods. 2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov.