Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 2, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20Cpr/10/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124209230
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124209230.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v spore žalobkyne : A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,

bytom D. XXX, XXX XX C., právne zastúpenej URBAN & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so
sídlom Červeňova 15, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 244 895, proti žalovanému:
HIGH TATRAS CAFE s.r.o., so sídlom Sobotské námestie 1733/12, 058 01 Poprad, IČO: 50 706 683,
právne zastúpeného SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO:
36 862 711, o zaplatenie 5.893,29 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 5893,29 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,4%
ročne zo sumy 5893,29 eura od 1.11.2024 do zaplatenia, do troch dní o od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa si žalobou uplatnila voči žalovanému nárok na zaplatenie 4.200,- eur s príslušenstvom.
Žalobu odôvodnila tým, že a so žalovaným uzatvorila pracovnú zmluvu zo dňa 15.05.2024 na pracovnú
pozíciu riaditeľ marketingu – správa prenájmov apartmánov v E., s nástupom do práce dňa 15.05.2024,
pričom pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú a bez skúšobnej doby. V zmysle pracovnej
zmluvy patrila žalobkyni mesačná mzda vo výške 4.200,- eur. Pracovný pomer bol ukončený výpoveďou

zamestnávateľa z pracovnoprávneho pomeru zo dňa 18.07.2024 z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. a)
bod 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“), ktorú žalobkyňa následne
prevzala dňa 06.08.2024. Nakoľko pracovný pomer založený pracovnou zmluvou medzi žalobkyňou a
žalovaným trval ku dňu doručenia výpovede menej ako jeden rok, je v zmysle § 62 ods. 2 Zákonníka
práce dĺžka výpovednej doby jeden mesiac. Výpovedná doba uplynula a pracovný pomer medzi
žalobkyňou a žalovaným skončil dňa 30.09.2024. Žalovaný porušil svoju základnú povinnosť vyplatiť
žalobkyni splatnú mzdu za vykonanú prácu za mesiac september. Za mesiac september bolo plnenie

splatné ku dňu 31.10.2024. Žalobkyňa si okrem istiny, uplatňuje žalobou aj nárok na príslušenstvo,
ktoré pozostáva z úroku z omeškania, ktorý si Žalobkyňa uplatňuje odo dňa nasledujúceho po splatnosti
predmetného nároku, t. j. 01.11.2024.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že
žalovaná čiastka vyplývajúca z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a žalobkyňou bola
žalobkyniuhradenávhotovosti,pretoneexistuježiadnyprávnytitulnaúhradusumy,ktorájeuplatňovaná

touto žalobou.

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že tvrdenie žalovaného považuje za jeho vlastné skutkové tvrdenie, ktoré
je výsledkom jeho fabulácií, čoho dôsledkom je aj skutočnosť, že žalovaný v podanom odpore neuviedolani miesto, ani dátum, resp. čas, kedy malo dôjsť k údajnej úhrade žalovanej čiastky v hotovosti.
V podanom Odpore nie je táto skutočnosť žiadnym spôsobom preukázaná, osvedčená či podložená
dôkazmi. V dôsledku toho považuje žalobkyňa predmetné tvrdenie za čistú fabuláciu, ktorá je v rovine

špekulácií.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že uhradenie sumy v hotovosti žalobkyni nie je o žiadnou fabuláciou, ale
o reálnou udalosťou, ktorá sa uskutočnila. Dôvod, pre ktorý žalovaný v odpore neuviedol ani miesto,
ani dátum, resp. čas, kedy malo dôjsť k údajnej úhrade žalovanej čiastky v hotovosti je, že žalovaný si

uvedomuje svoju obzvlášť sťaženú dôkaznú pozíciu a unesenie dôkazného bremena svojich skutkových
tvrdení v tomto konaní, a preto ďalšie informácie potrebné na účely rozhodnutia v tomto spore vyplynú z
výsluchov strán sporu, ktoré žalovaný navrhol vykonať v rámci svojho odporu. Preto nie je pravdivý ani
výrok žalobkyne, že žalovaný v odpore neoznačil žiaden dôkaz a neuviedol žiadne skutkové tvrdenia,
ktoré by skutočnosti uvedené v Platobnom rozkaze spochybnili. Je v záujme žalovaného spochybniť a
preukázať, že žaloba žalobkyne je nedôvodná. Žalovaný je však toho názoru, že spochybnenie žaloby

bude možné najmä prostredníctvom výsluchu strán sporu a ich vzájomnej konfrontácie, a preto by skoré
označenieokolnostíodovzdaniahotovostižalobkynibolokontraproduktívneavneprospechžalovaného,
nakoľko žalobkyňa by sa mohla na tento výsluch pripraviť a pominula by tak možnosť bezprostrednosti
výkonu týchto výsluchov.

5. Žalobkyňa podaním zo dňa 21.03.2025 rozšírila žalobu o sumu 1.693,29 eura, čo má predstavovať
nevyčerpaných 8,5 dní dovolenky.

6. Na pojednávaní dňa 31.03.2025 súd pripustil zmenu žaloby.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a
zistil tento skutkový stav:

8. Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným pracovnú zmluvu zo dňa 15.05.2024 na pracovnú pozíciu riaditeľ
marketingu–správaprenájmovapartmánovvE.,snástupomdoprácedňa15.05.2024.Pracovnýpomer

bol uzatvorený na dobu neurčitú. V zmysle pracovnej zmluvy patrila žalobkyni mesačná mzda vo výške
4.200,- eur.

9. Pracovný pomer bol ukončený výpoveďou zamestnávateľa z pracovnoprávneho pomeru zo dňa
18.07.2024 z dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákonníka práce. Z potvrdenia o prevzatí vyplýva,

že žalobkyňa si prevzala výpoveď dňa 06.08.2025.

10. Z čestného prehlásenia žalobkyne zo dňa 20.03.2025 vyplýva, že žalobkyňa nečerpala dovolenku
za mesiac máj až september 2024 a ani jej nebola vyplatená náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenky.

11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 31.03.2025 uviedol, že mzda za september 2024
nebola žalobkyni uhradená v hotovosti. V hotovosti jej bola uhradená len mzda za júl 2024, čo žalovaný
uviedol v odpore zo dňa 03.03.2025 adresovanom súdu v obdobnej právnej veci vedenej na Okresnom
súde Prešov pod sp. zn. 13Cpr/7/2024. Žalovaný je toho názoru, že titulom výpovede žalovaného
podpísanej a akceptovanej žalobkyňou, skončil pracovný pomer dňom 31.8.2024 a preto žalobkyňa

nemá nárok na mzdu za september 2024.

12. Žalobkyňa pri svojom výsluchu uviedla, že D. F., konateľa spoločnosti HIGH TATRAS CAFE s.r.o.
spoznala na dovolenke v E. minulý rok 2024 v máji, kde ho stretla v čase, kedy hľadal niekoho, kto sa
bude starať o jeho prenajaté apartmány, ktoré chcel prenajímať, keďže chcel rozbehnúť biznis s RNB

a booking. Keďže v tom čase hľadala prácu, tak sa s ním dohodla, že po príchode na Slovensko podpíšu
pracovnú zmluvu na pozíciu riaditeľ marketingu, správa a prenájom apartmánov v E.. Hneď po príchode
na Slovensko sa dostavila do G., kde podpísali pracovnú zmluvu. Sľúbil jej telefón aj počítač no do konca
pracovnejčinnostitonedostala.KeďžeprácabolavykonávanáajnaSlovensku,alehlavnevE.,takhneď
odcestovala do E. a pracovala podľa jeho pokynov. Pracovná zmluva bola uzatvorená dňa 15.5.2024,

pričom výplatu za polovicu mesiaca máj dostala prevodom na účet na konci júna 2024. Výplaty za
ďalšie mesiace nedostala riadne a včas. Komunikovali ohľadom výplat pomerne často. Urgovala ho
a naháňala, aby jej výplatu poslal. On sa však vždy vyhováral. Výplatu stále odďaľoval a sľuboval, že ju
pošle neskôr. Na konci mesiaca júl 2024 sa dozvedela prostredníctvom doručenej poštovej zásielky, žejej poslal výpoveď datovanú k 31.7.2024. V zmysle pracovnej zmluvy mala výpovednú dobu do konca
mesiacaseptember2024.Počasichkomunikáciejejvšaknepovedal,žejejdávavýpoveď.Odmomentu,
kedy sa to dozvedela ju tlačil k tomu, aby čo najskôr odovzdala všetky veci spojené s výkonom práce

ďalšej novej kolegyni, ktorá v tom čase, už sa nachádzala rovnako v E.. Prostredníctvom telefonátov
sa jej vyhrážal, že jej nezaplatí mzdu, pokiaľ neodovzdá všetku agendu na 100%. Agendu odovzdala
novej kolegyni už v auguste, pričom stále jej nedal výplatu za mesiac júl 2024. Mali sa dohodnúť, že
dôjde k podpisu dohody o ukončení pracovného pomeru ku koncu augusta 2024 a osobne to vybavia
vyplatením mzdy, avšak k tomu nedošlo. Pán F. opätovne odďaľoval termín vyplatenia mzdy. Vyhováral

sa a vyplatenie mzdy vždy odsúval. Takto to išlo až do októbra 2024 až do momentu, keď sa dozvedel,
že voči nemu iniciovala súdne konanie, Komunikovala s pani účtovníčkou, pani C., ktorá spravuje
účtovníctvo žalovanému, ktorá jej až v januári 2025 poslala výplatné pásky s ročným zúčtovaním, kde
zaúčtovala iba to, čo videla na účte, že bolo naozaj vyplatené. Až z výplatných pások sa dozvedela, že
jej bola odčerpaná dovolenka vo výške 8,5 dňa, ktoré nikdy nečerpala, ani jej nebola preplatená.

13. Z výplatných pások vyplýva, že žalobkyňa v mesiaci máj odpracovala 13 dní a v mesiaci jún 20 dní,
spolu 264 hodín. Za mesiac máj mala žalobkyňa mzdu 2.373,92 eura a mesiac jún 4.200,- eur. Podľa
výplatných pások v auguste mala žalobkyňa 8,5 dní dovolenky a v septembri jej bolo odčerpaných 8,5
dní dovolenky.

14. Zistený skutkový stav súd právne posúdil:

15.Podľa§42ods.1Zákonníkapráce,pracovnýpomersazakladápísomnoupracovnouzmluvoumedzi
zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie

pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

16. Podľa § 59 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť výpoveďou.

17. Podľa § 62 ods. 1,2,7 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím

výpovednej doby. Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.
Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení
výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon
neustanovuje inak.

18. Podľa § 101 Zákonníka práce, zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru
k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na
dovolenkuzakalendárnyrok,prípadnenajejpomernúčasť,akpracovnýpomernetrvalnepretržitepočas
celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval
prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

19. Podľa § 102 Zákonníka práce, pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac
nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

20. Podľa § 103 ods. 1,2 Zákonníka práce, základná výmera dovolenky je najmenej štyri týždne.

Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roka dovŕši najmenej 33 rokov veku,
a zamestnanca, ktorý sa trvale stará o dieťa, je najmenej päť týždňov. Zamestnancovi, ktorý sa začne
alebo prestane trvale starať o dieťa v priebehu kalendárneho roka, zvýšenie dovolenky za kalendárny
rok podľa prvej vety nad rámec základnej výmery dovolenky podľa odseku 1 patrí v pomernom rozsahu
určenom ako podiel počtu dní trvalej starostlivosti o dieťa v príslušnom kalendárnom roku a počtu dní

kalendárneho roka.

21. Podľa § 116 ods. 3 Zákonníka práce, za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky
nemôžebyťzamestnancovivyplatenánáhradamzdy,svýnimkou,aksitútodovolenkunemoholvyčerpať
z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

22. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu..23. Podľa § 134 ods. 1, 2, 4 Zákonníka práce, priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej
len „priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v
rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do

zúčtovanej mzdy podľa prvej vety sa nezahŕňa mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na
pracovisku (§ 96 ods. 3) a do obdobia odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti
pracovnej pohotovosti na pracovisku. Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,

ak tento zákon neustanovuje inak. Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.
Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych
predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa
vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného
pracovnéhočasuzamestnanca.Priemernýmesačnýzároboksazaokrúhľujenanajbližšíeurocentnahor.

24.Podľa§517ods.2OZ,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovaťod
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania,
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

25. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia mzdy za mesiac september
vo výške 4.200,- eur a náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku 8,5 dní vo výške 1.693,29 eura.

27. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa uzatvorila so žalovaným pracovnú zmluvu zo dňa 15.05.2024
na pracovnú pozíciu riaditeľ marketingu – správa prenájmov apartmánov v E., s nástupom do práce
dňa 15.05.2024. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. V zmysle pracovnej zmluvy patrila
žalobkyni mesačná mzda vo výške 4.200,- eur. V konaní nebolo sporné, že pracovný pomer bol

ukončený výpoveďou zamestnávateľa z pracovnoprávneho pomeru zo dňa 18.07.2024 z dôvodu podľa
§ 63 ods. 1 písm. a) bod 1 Zákonníka práce. Ako vyplýva z dokladu sledovanie zásielok žalovaný
výpoveď doručoval žalobkyni poštou, pričom zásielka bola podaná na pošte dňa 31.07.2024 a výpoveď
si žalobkyňa prevzala dňa 06.08.2024. Žalovaný v konaní netvrdil a ani nepreukázal, aby bola žalobkyni
doručená výpoveď v iný deň. Výpovedná doba tak začala plynúť dňa 01.09.2024 a uplynula dňa

30.09.2014. Pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným skončil dňa 30.09.2024. Žalobkyňa teda
má nárok na mzdu aj za mesiac september. Žalovaný v podanom odpore tvrdil, že mzdu za mesiac
septemberuhradilvhotovosti,napojednávanídňa31.03.2025užuviedol,žemzdazamesiacseptember
nebola žalobkyni vyplatená. Súd teda vychádza z nesporných tvrdení strán o tom, že mzda za mesiac
september nebola žalobkyni vyplatená, a preto súd žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal žalovaného

na zaplatenie sumy 4.200,- eur.

28. Žalobkyňa si ďalej uplatnila nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku 8,5 dní vo výške
1.693,29 eura. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa vykonávala u žalovaného prácu viac 60 dní v
kalendárnom roku, a preto jej vznikol nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok. Pomerná

časťdovolenkyjezakaždýcelýkalendárnymesiacnepretržitéhotrvaniatohoistéhopracovnéhopomeru
jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok, čo je 8,5 dní (25/12 x 4 mesiace). Uvedené vyplýva aj
z výplatných pások. V zmysle § 116 ods. 3 Zákonníka práce patrí žalobkyni za nevyčerpanú dovolenku
náhrada mzdy, keďže žalobkyňa nemohla vyčerpať dovolenku z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

29. Pokiaľ má zamestnanec nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, je nutné
vychádzať z ustanovenia § 134 ods. 1 Zákonníka práce, ktorý definuje priemerný zárobok ako
mzdu zúčtovanú zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období. Týmto obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Pre výpočet náhrady mzdy je rozhodným obdobím

2. štvrťrok roka 2024. V rozhodnom období žalobkyňa odpracovala celkovo 264 hodín. Priemerný
hodinový zárobok za máj až jún je 24,9012 eura (6573,92/264 hodín), náhrada mzdy tak je 1.693,29 eura
(24,9012x8,5 dníx8 hodín). Súd preto aj v tejto časti žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 1.693,29 eura.30. Zamestnávateľ, ktorý sa dostane do omeškania s peňažným plnením voči zamestnancovi, je
povinný platiť od vzniku omeškania zákonné úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Zamestnávateľ sa dostáva do
omeškania márnym uplynutím výplatného termínu v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, z čoho vyplýva
i to, že nasledujúcim dňom vzniká zamestnancovi právo na úrok z omeškania z príslušnej sumy mzdy
a náhrady mzdy. Súd teda priznal žalobkyni uplatnený úrok z omeškania v zákonnej výške 8,4% ročne

zo sumy 5.893,29 eura od 01.11.2024 (splatnosť mzdy bola posledný deň nasledujúceho mesiaca) do
zaplatenia.

31. Žalovaný sa vo vzťahu k náhrade mzdy za nevyčerpanú dovolenku v konaní bránil, že žalobkyňa po
dohode so žalovaným čerpala dovolenku v oveľa vyššej výmere, než 8 a pol dňa. Za obdobie cca 1 a pol
mesiaca od začiatku trvania pracovnej zmluvy počas ktorého žalobkyňa reálne a fakticky vykonávala

pracovnú činnosť pre žalovaného, bola žalobkyňa cca jeden mesiac v E. a zvyšok na tzv. home office na
Slovensku. Pracovná náplň žalobkyne sa odvíjala od potrieb žalovaného, najmä v súvislosti s potrebou
jej účasti na osobných rokovaniach, alebo sa odvíjala od obsadenosti apartmánov, ktoré spravovala.
Nakoľko obsadenosť apartmánov nebola vysoká, resp. jej správa nebola časovo náročná, vznikli dni,
počasktorých žalovanýnepridelilžalobkynižiadnuprácuadohodlisa,žemádovolenku,ktorúžalobkyňa

aj využívala na relax v hotelovom komplexe v E..

32. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že počas konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá

skutočnosť, významná podľa hmotného práva na rozhodnutie o veci nebola preukázaná, a teda výsledky
zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, ani o pravdivosti tvrdenej skutočnosti, ale ani o tom,
že je tvrdená skutočnosť nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane,
ktorá z existencie týchto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o tú stranu,
ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Záver o tom, že strana neuniesla dôkazné bremeno je možné

urobiť len vtedy, keď súd riadne a úplne vykonal všetky dôkazy, ktoré strana označila na preukázanie
svojho tvrdenia. Stranou označený dôkaz súd neuskutoční iba v prípade, že jeho prostredníctvom
nie je možné preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť, napríklad preto, že označený dôkaz je zjavne
nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť, alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva
pre rozhodnutie vo veci bezvýznamná.

33. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení navrhol vypočuť konateľa žalovaného a žalobkyňu.
Žalobkyňa pri svojom výsluchu a v priebehu konania poprela, aby čerpala dovolenku. Súd výsluch
konateľa žalovaného z dôvodu hospodárnosti nevykonal, keďže tento sa opakovane ospravedlňoval
z pojednávania. Súd výsluch nevykonal aj z dôvodu toho, že ani samotnou výpoveďou konateľa

žalovaného by nebolo preukázané, že žalobkyňa čerpala dovolenku. Tento by iba uviedol rovnaké
skutkové tvrdenia ako právny zástupca žalovaného, pričom bez iných dôkazov o skutkových
okolnostiach, sú tvrdenia protistrán vo vzájomnom rozpore, iba na úrovni tvrdení „slovo proti slovu“.
Žalovaný však iné návrhy na vykonanie dôkazov nemal. Nepredložil žiaden listinný dôkaz, že žalobkyni
nariadil čerpať dovolenky, prípadne, že jej schválil dovolenku. Žalovaný k tomu nenavrhol ani výsluch

svedkov. Súd preto konštatuje, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno

34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní úspešná v celom rozsahu,
a preto súd priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude po

právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).