Rozsudok – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2026

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 1T/132/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7925010435
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Lengyel

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2026:7925010435.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, samosudcom Mgr. Petrom Lengyelom, v trestnej veci obžalovaného A. B.,

vedenej pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona, na hlavnom
pojednávaní 19.2.2026 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. A. XXX/X, F. G. H.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 12.08.2025 v čase okolo 15.33 hod. viedol v stave vylučujúcom spôsobilosť po požití alkoholických

nápojov osobné motorové vozidlo továrenskej značky Audi A6, evidenčného čísla I. v meste Kráľovský
Chlmec po ulici J. C. v smere od ulice A. C. K. L., kde pred objektom Základnej škole s vyučovacím
jazykom slovenským úmyselne narazil do betónového stĺpu elektrického vedenia, nachádzajúceho sa
pri 1'avej strane uvedenej ulice, po zrážke z vozidla vystúpil a z miesta odišiel preč, následne na ulici
Hlavnej v meste Kráľovský Chlmec na základe získaného kamerového záznamu bol stotožnený hliadkou
Obvodného oddelenia Policajného zboru Kráľovský Chlmec a na Obvodnom oddelení Policajného zboru
v Kráľovskom Chlmci bol dňa 12.08.2025 v čase o 16.16 hod. vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške

certifikovaným meracím prístrojom AlcoQuant 6020 plus, sériového čísla A 410 105, ktorým mu dňa
12.08.2025 v čase o 16.16 hod. bola nameraná hodnota 1,12 mg/1 etanolu na jeden liter vydychovaného
vzduchu,čojevprepočte2,33promileetanoluvkrvi,pričomuvedenéhoskutkusadopustil,hocitrestným
rozkazom Okresného súdu Komárno sp. zn. 11T/68/2008 zo dňa 14.7.2008 a rozsudkom Okresného
súdu Trebišov sp. zn. 5T/158/2011 zo dňa 7.2.2012, bol odsúdený za trestné činy ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 Tr. zákona, ktorých sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona [§ 36 písm. l/ Tr. zákona] trest odňatia
slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa§49ods.1písm.a/Tr.zákonasúdvýkonuloženéhotrestuodňatiaslobodypodmienečneodkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.Podľa § 61 ods. 1, ods. 5 písm. a/ Tr. zákona súd ukladá trest zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel na doživotie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 29.10.2025 bola Okresnému súdu Trebišov doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry
Trebišov na obžalovaného A. B. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods.
1 Tr. zákona, v podstate na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku. Okresný súd vo
veci rozhodol trestným rozkazom č.k. 1T/132/2025-170 z 10.11.2025, ktorým obžalovaného uznal za
vinného zo spáchania žalovaného prečinu a uložil mu peňažný trest vo výmere 2000 € s náhradným
trestom odňatia slobody v trvaní 5 mesiacov, ako aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových

vozidiel na doživotie podľa § 61 ods. 1, ods. 5 písm. a) Tr. zákona. Proti trestnému rozkazu obžalovaný
prostredníctvom obhajcu podal v zákonnej lehote odpor, súd preto rozhodol o prijatí obžaloby a vo veci
nariadil hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie a na základe jeho výsledkov dospel k
záverom, ktoré sa premietli do výroku tohto rozsudku.

K výroku o vine

Vina obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku bola nepochybne preukázaná aj výpoveďou
samotného obžalovaného, ktorý nevyužil právo urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Tr.
poriadku, avšak spáchanie skutku v podstate priznal s tým, že po požití alkoholu viedol motorové vozidlo

z dôvodu nevery jeho družky, o ktorej sa dozvedel tesne pred skutkom, bol v šoku a chcel zomrieť,
preto vozidlom narazil do stĺpu elektrického vedenia. Obžalovaný tiež opakovanie uvádzal, že on nepije,
nemôže si to dovoliť, pretože pracuje s ľuďmi (ako opatrovateľ). Obžalovaného usvedčuje aj záznam
o vykonaní dychovej skúšky, pri ktorej mu asi trištvrte hodinu po skutku bola nameraná hodnota 1,12 mg
alkoholu na liter vydychovaného vzduchu, čo zodpovedá 2,33 promile alkoholu v krvi. Dopravná nehoda

obžalovaného, pri ktorej svojim vozidlom 12.8.2025 v čase okolo 15.33 hod. narazil (ľavou prednou
časťou vozidla) do stĺpu elektrického vedenia, bola zachytená pouličnou kamerou, záznam z ktorej bol
prehratý na hlavnom pojednávaní, pričom na ňom je identifikovateľné motorové vozidlo obžalovaného
(vedené na jeho meno), ako aj samotný obžalovaný, ktorý z neho po nehode vystúpil a po určitom čase
z miesta (pešo) odišiel. Obžalovaného napokon usvedčujú aj záznam z dopravnej nehody, zápisnica,

náčrtok a fotodokumentácia z obhliadky miesta nehody.

Na základe uvedených skutočností dospel okresný súd k záveru nepripúšťajúcemu rozumné
pochybnosti, že obžalovaný spáchal vo výroku tohto rozsudku uvedený skutok a naplnil ním všetky
obligatórne znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona,

keďže v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky (pod značným vplyvom
alkoholu s 2,33 promile v krvi), vykonával činnosť, pri ktorej mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí,
alebo spôsobiť značnú škodu na majetku (objektívna stránka trestného činu). Z hľadiska subjektívnej
stránky obžalovaný konal minimálne v nepriamom úmysle podľa § 15 písm. b) Tr. zákona, teda vedel
a bol uzrozumený s tým, že svojim konaním porušuje záujem chránený trestným zákonom, ktorým

bola ochrana života, zdravia a majetku ľudí (objekt trestného činu). Podľa záverov znalca z odvetvia
psychiatria boli ovládacia a rozpoznávacia schopnosť obžalovaného v čase skutku zmenšené len pod
vplyvom alkoholu, depresívne a úzkostné stavy, pre ktoré sa lieči, nemali pre skutok žiadny forenzný
význam (obžalovaný teda v čase spáchania skutku bol trestne zodpovedným subjektom).

Vychádzajúc z uvedeného okresný súd uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona.

Nad rámec uvedeného okresný súd dodáva, že skutkovú vetu obžaloby doplnil o predchádzajúce dve
odsúdenia obžalovaného za trestné činy ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zákona,

keďže vzhľadom na § 61 ods. 5 písm. a) Tr. zákona majú podstatný vplyv na ukladanie trestu.

K výroku o treste

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, abyviedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní
trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania

trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a

právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Základná trestná sadzba v danom prípade predstavovala až jeden rok odňatia slobody podľa § 289 ods.
1 Tr. zákona. Okresný súd priznal obžalovanému jednu poľahčujúcu okolnosť, a to že sa k spáchaniu
skutku priznal a oľutoval ho [§ 36 písm. l) Tr. zákona]. Priťažujúcu okolnosť na strane obžalovaného súd
nezistil žiadnu (napriek desiatim záznamom v registri trestov sú všetky jeho predchádzajúce odsúdenia

zahladené, resp. jeho ostatné odsúdenie nepochádza z členského štátu EÚ, je z Veľkej Británie).

Okresný súd po zvážení všetkých okolností prípadu pristúpil k uloženiu podmienečného trestu odňatia
slobody v polovici trestnej sadzby, v trvaní 6 mesiacov, so skúšobnou dobou 18 mesiacov. Súd pritom
na jednej strane zohľadnil väčšie množstvo doterajších odsúdení obžalovaného (10 záznamov v registri

trestov), na druhej strane oľutovanie skutku zo strany obžalovaného. V porovnaní s vydaným trestným
rozkazom teda okresný súd obžalovanému neuložil peňažný trest ale trest odňatia slobody, a to
vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyšli najavo na hlavnom pojednávaní, a teda že príjem obžalovaného
predstavujeasi1300€mesačne,ktorýpodľajehovlastnéhovyjadreniavždyvplnomrozsahuspotrebuje,
nemá vytvorenú finančnú rezervu a má aj vyživovaciu povinnosť voči svojej 13 ročnej dcére. Za daných

okolností je tak podľa súdu podmienečný trest odňatia slobody priliehavejší a lepšie napĺňajúci účel
trestu než peňažný trest (v trestnom rozkaze uložený vo výmere 2000 €).

Prvostupňový súd zároveň obžalovanému obligatórne uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy
motorových vozidiel na doživotie podľa § 61 ods. 5 písm. a) Tr. zákona, keďže obžalovaný bol v minulosti

už dvakrát odsúdený za trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 Tr. zákona,
ktorého sa dopustil ako vodič dopravného prostriedku. Išlo o odsúdenie trestným rozkazom Okresného
súdu Komárno sp. zn. 11T/68/2008 zo dňa 14.7.2008, ktorým bol obžalovanému za vedenie motorového
vozidla pod vplyvom alkoholu (2,23 promile) uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10
mesiacov so skúšobnou dobou 2 roky a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 24

mesiacov a o odsúdenie rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 5T/158/2011 zo dňa 7.2.2012, ktorým bol
obžalovanému za vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu (1,88 promile) uložený súhrnný
podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov so skúšobnou dobou 3 roky a trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 3 roky. Pre uloženie označeného trestu je pritom irelevantné, že
uvedené odsúdenia sú toho času zahladené (§ 61 ods. 7 Tr. zákona).

Vo vzťahu k návrhu obhajoby na aplikáciu § 438d Tr. zákona, prípadne mimoriadneho zníženia
trestu zákazu činnosti, okresný súd uvádza, že postup podľa § 438d Tr. zákona, teda neprihliadnutie
na predchádzajúce odsúdenia za trestné činy podľa § 289 Tr. zákona, uložené pred 1.11.2011, je
možné len pri mimoriadnych okolnostiach predchádzajúcich prípadov. Existenciu takých mimoriadnych

okolností, ktoré by sa týkali predchádzajúcich dvoch odsúdení za trestný čin podľa § 289 Tr. zákona,
však obžalovaný v priebehu tohto trestného konania ani len netvrdil a ich existencia nevyplynula
ani z predmetných súdnych rozhodnutí, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prečítané. Zároveň súd
(bez nutnosti bližšieho odôvodňovania prípadnej prípustnosti takého postupu) nevidel dôvod ani namimoriadne zníženie trestu, a to najmä s ohľadom na to, že obžalovaný bol za jazdu pod vplyvom
alkoholu, okrem vyššie uvedených odsúdení slovenskými súdmi, odsúdený aj vo Veľkej Británii, a to
rozhodnutím South Yorkshire Magistrates Court z 13.2.2025, teda len šesť mesiacov pred spáchaním

terazsúdenéhoskutkurovnakejpovahy.Taktiež,podľaznaleckéhoposudkuoboznámenéhonahlavnom
pojednávaní, znalec z odvetvia psychiatria konštatoval u obžalovaného abúzus (zneužívanie) alkoholu
(zatiaľ bez závislosti), čo taktiež zvyšuje riziko spáchania ďalšieho skutku vedenia vozidla pod vplyvom
alkoholu u obžalovaného. Navyše, postoj obžalovaného k jeho nadmernému užívaniu alkoholu je
zjavne nekritický, keďže na hlavnom pojednávaní (napriek uvedenému záveru znalca) opakovane tvrdil,

že on alkohol neužíva, pričom nedávne odsúdenie v Anglicku za obdobný skutok napriek výslovne
položenej otázke pri výsluchu (ešte pred oboznámením odpisu registra trestov) nepriznal. Relevantné
v tejto súvislosti je aj to, že obžalovaný bol pri všetkých skutkoch ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky (ako vyplýva z už vyššie uvedeného) pod značným vplyvom alkoholu (aj v teraz prejednávanej
veci išlo podľa znalca o stredne ťažkú až ťažkú opitosť). Takisto neobstojí ani obžalovaným tvrdený
dôvod vedenia vozidla pod vplyvom alkoholu, teda že sa chcel usmrtiť, keďže z obrazového záznamu

skutku (nehody) je zrejmé, že obžalovaný nebol schopný vozidlo viesť v jazdnom pruhu, z ktorého
vybočil mimo vozovku a ľavou prednou časťou vozidla narazil do tenkého elektrického stĺpa (inými
slovami, snahe o samovraždu by nasvedčoval iný spôsob nehody), pričom z výpovede svedkyne M.
C. (bývalej družky obžalovaného) vyplynulo, že vzťah s obžalovaným ukončili ešte pred spáchaním
skutku (hoci v deň skutku skutočne spolu komunikovali cez videohovor) a nie v deň skutku ako tvrdil

obžalovaný (že v ten deň sa dozvedel o nevere svojej družky). Napokon, podľa výpisu z evidenčnej
karty vodiča, obžalovanému za spôsobenie dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu zo 14.8.2004, bol aj
administratívne uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá (na obdobie od 22.10.2004 do 22.4.2006).
Z uvedených skutočností je zrejmé, že ani doterajšie tri odsúdenia v trestných konaniach (vrátane
jedného vo Veľkej Británii) a jeden administratívny zákaz činnosti, neviedli k náprave obžalovaného,

a preto v tomto prípade do popredia už vystupuje funkcia trestu spočívajúca v ochrane spoločnosti, resp.
života, zdravia a majetku ľudí pred ďalším páchaním obdobnej trestnej činnosti zo strany obžalovaného.
Zákonné uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na doživotie je preto v danom prípade
podľa súdu plne odôvodnené a opodstatnené.

Vychádzajúc z uvedených skutočností, považuje okresný súd uložené tresty v ich súhrne za spôsobilé
na naplnenie funkcie individuálnej prevencie a represie vo vzťahu k obžalovanému, ako aj funkcie
generálnej prevencie v zmysle odradenia iných od páchania obdobnej trestnej činnosti.

Na základe týchto skutočností okresný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresný súd Trebišov.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže

odvolaním napadnúť:
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný
c) v prospech obžalovaného i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,

osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca
d) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.