Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 18, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 8Sas/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100241
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Lenka Figulová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100241.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Ing. Lenkou Figulovou, v právnej veci žalobkyne: A. B.,

nar. XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom: 049 32 B. C. XXX, zastúpenej opatrovníčkou A. D. E. B.,
právne zastúpenej Mgr. Benitou Horňákovou, advokátkou, so sídlom: Kósu-Schoppera 12, 048 01
Rožňava, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenie peňažných
príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice, so sídlom: Zádielska 2, 043 32 Košice,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/SOC/2025/3915 zo
dňa 27. februára 2025 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Oddelenia peňažných

príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Košice č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/
SOC/2025/3915 zo dňa 27. februára 2025 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava,
Odboru sociálnych vecí a rodiny č. RV1/OPPnKŤZPaPČ/PPK/SOC/2024/41676-7 zo dňa 15. novembra
2024 a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobkyňa dňa 30. septembra 2024 požiadala o priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu,
o čom rozhodol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Rožňava, Odbor sociálnych vecí a rodiny
(ďalej aj „orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. RV1/OPPnKŤZPaPČ/PPK/SOC/2024/41676-7 zo dňa
15. novembra 2024 tak, že jej peňažný príspevok na osobnú asistenciu nepriznal. V odôvodnení
uviedol, že vychádzajúc z Komplexného posudku č. RV1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2024/41688-5 zo dňa 6.

novembra 2024 (ďalej aj „komplexný posudok 1“) je miera funkčnej poruchy žalobkyne 50 %, preto sa
žalobkyňa považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Zároveň je v komplexnom posudku 1
uvedené, že žalobkyňa nie je podľa posudkového lekára odkázaná na pomoc pri činnostiach uvedených
v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon
o sociálnom poistení“) a nie je odkázaná na pomoc osobného asistenta. Vzhľadom na zdravotné
postihnutie – Alzheimerovu demenciu – zmiešanú formu, stredne ťažkú, v dôsledku ktorej potrebuje 24
hodinovú starostlivosť, bol žalobkyni navrhnutý peňažný príspevok na opatrovanie inou fyzickou osobou

z uvedených dôvodov nebol žalobkyni peňažný príspevok na osobnú asistenciu priznaný.

2. Voči rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 10. decembra 2024,
v ktorom namietala, že rozhodnutie orgánu prvého stupňa je v rozpore s komplexným posudkom 1,lekárskymisprávami,PosudkomodkázanostinasociálnuslužbuÚraduKošickéhosamosprávnehokraja
zo dňa 07. augusta 2024, číslo spisu: 09087/2024/8V/39350 a rozhodnutím Košického samosprávneho
kraja zo dňa 07. augusta 2024 číslo: 09087/2024/8/39351. Podľa názoru žalobkyne bolo posudzovanie

skôr zamerané na príspevok na opatrovanie a otázke osobnej asistencie nebola venovaná dostatočná
pozornosť. Žalobkyňa tiež nesúhlasila s posúdením sebaobslužných činností, poukázala na potrebu
prepravy do zariadenia SUBSIDIUM, Špecializovaného zariadenia a zariadenia pre seniorov, ktoré
navštevuje, k lekárovi, na úrady, spoločenské a kultúrne podujatia, poštu, kostol, cintorín a pod.

3. V ďalšom spochybnila komplexný posudok 1 a namietala jeho nedostatočnosť v podobe absencie
mena, priezviska, podpisu posudkového lekára, odtlačky jeho pečiatky v zmysle prílohy č. 2 k zákonu č.
447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ŤZP“), z komplexného posudku 1 nie je zrejmé, či bol vypracovaný odbornou osobou,
ktorá dokázala adekvátne zhodnotiť zdravotný stav žiadateľa. Výrok rozhodnutia orgánu prvého stupňa

je zároveň v rozpore s odôvodnením a doloženými lekárskymi správami.

4. Pokiaľ orgán prvého stupňa navrhol peňažný príspevok na opatrovanie, vôbec sa nezaoberal
posúdením, či existuje osoba spôsobilá splniť prísne osobné a majetkové podmienky podľa § 40 zákona
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP.

5. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný rozhodnutím č. UPS/US6/SSVRODPPKPC1/
SOC/2025/3915 zo dňa 27. februára 2025 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že zmenil rozhodnutie
orgánuprvéhostupňanasledovne:„Podľa§20ods.2a§22ods.1zákonač.447/2008Z.z.opeňažných
príspevkochnakompenzáciuťažkéhozdravotnéhopostihnutiaaozmeneadoplneníniektorýchzákonov

v znení neskorších pred predpisov a podľa prílohy č. 4 tohto zákona nevyhovuje žiadosti, ktorú podala
dňa 30.09.2024 pani B. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: B. C. XXX, XXX XX B. C. a nepriznáva jej
peňažný príspevok na osobnú asistenciu.“

6. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že dňa 14. januára 2025 bola jeho pracovníčkou vykonaná sociálna

posudková činnosť so žalobkyňou a jej opatrovníčku. Okrem iného bolo zistené, že žalobkyňa trpí
demenciou spôsobenou Alzheimerovou chorobou, je v liečbe a dispenzárnej starostlivosti psychiatra,
prepravunapotrebnélekárskevyšetreniezabezpečujeosobnýmmotorovýmvozidlomináfyzickáosoba,
je prijímateľom sociálnej služby v Špecializovanom zariadení a zariadení pre seniorov – SUBSIDIUM
v Rožňave, kam dochádza každý pracovný deň na 8 hodín. V zmysle rozhodnutia Košického

samosprávneho kraja č. 09087/2024/OSV/39351 zo dňa 07. augusta 2024 je žalobkyňa odkázaná
na sociálnu službu poskytovanú v špecializovanom zariadení. Podľa zdravotného posudku bola
žalobkyňa zaradená do VI. stupňa odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v zmysle
prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

7. Žalobkyňa sa pohybuje samostatnou chôdzou bez opory kompenzačnej pomôcky, mimo domáceho
prostredia vyžaduje sprievod inou fyzickou osobou, je samostatná pri zmene polohy tela, vstávaní
a sadaní, schody prekoná samostatne. Zabúda, býva zmätená, neistá, dezorientovaná, ľudí, ktorých
dlhšie nevidela nespoznáva, neorientuje sa v čase, pri zmene denného režimu je neistá, potrebuje

vedenie a uistenie. Vidí slabšie, zrak má korigovaný okuliarmi na diaľku, počuje dobre, verbálny kontakt
nadviaže, ale na položené otázky nie vždy adekvátne odpovedá. Osobnú hygienu vykonáva v podstatnej
miere samostatne. Naje sa sama, pitný režim je potrebné jej pripomínať, stravovanie má cez týždeň
zabezpečované v zariadení, cez víkendy obedy zabezpečuje iná fyzická osoba, raňajky a večere chystá
žalobkyňasosynom,nákupyzabezpečujeináfyzickáosoba.Drobnédomáceprácevykonávažalobkyňa

spolu so synom, iné vykonáva iná fyzická osoba. Lieky žalobkyni dávkuje iná fyzická osoba.

8. Na základe sociálnej posudkovej činnosti vykonanej dňa 14. januára 2025, predloženej zdravotnej
dokumentácie,odbornéholekárskehonálezu(znaleckýposudokč.153/2024zodňa06.decembra2024)
doloženého k odvolaniu, ako aj na základe osobného posúdenia zo dňa 14. januára 2025 a vyjadrenia

posudkového lekára v lekárskom posudku č. UPS/US6/SSVRODPPKPC2/SOC/2025/3791 zo dňa z 21.
januára2025vydalžalovanýdňa04.februára2025komplexnýposudokč.UPS/US6/SSVRODPPKPC2/
SOC/2025/3971 zo dňa 21. januára 2025 (ďalej aj „komplexný posudok 2“), podľa ktorého bola
miera funkčnej poruchy stanovená na 50 % podľa prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkochnakompenzáciuŤZPprenajzávažnejšiezdravotnépostihnutie-poruchyosobnosti,správania,intelektu,
komunikácie, stredné narušenie sociálnej prispôsobivosti, t.j. zhodne s prvostupňovým stanovením.

9. V ďalšom žalovaný poukázal na účel osobnej asistencie v zmysle § 20 ods. 2 zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, pričom podľa posudkového lekára žalovaného zdravotný stav
žalobkyne neumožňuje dosiahnuť tento účel, nakoľko podľa psychiatrického nálezu nie je schopná riadiť
a plánovať svoje vôľové aktivity. Žalobkyňa teda nespĺňa podmienky odkázanosti na osobnú asistenciu
podľa § 14 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. Žalovaný tiež zdôraznil,

že posudkovú činnosť na účely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP vykonáva
posudkový lekár, ktorý získal odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností
v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo alebo odbornú spôsobilosť na výkon certifikovaných
pracovných činností v certifikovanej pracovnej činnosti posudkové lekárstvo a len on je kompetentný
posúdiť zdravotný stav a odkázanosť posudzovanej fyzickej osoby na požadovanú formu kompenzácie.
Nakoľko osobná asistencia podporuje nezávislosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím

ako sú pracovné, vzdelávacie, rodinné a spoločenské aktivity, ktoré smerujú k spoločenskej integrácii,
u žalobkyne by na tento účel neslúžila.

II.

Konanie pred správnym súdom

10.Žalobkyňasažalobouzodňa28.apríla2025,doručenousprávnemusúdutohoistéhodňa,domáhala
zrušeniarozhodnutiažalovanéhoavráteniavecižalovanémunaďalšiekonanie. Zároveňžiadalapriznať
právo na úplnú náhradu trov konania.

11. Žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s tvrdením žalovaného, že priznaním príspevku na asistenciu by
nebol naplnený účel osobnej asistencie v zmysle § 20 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ŤZP. Poukázala pritom na cieľ zákonodarcu, ktorým je nepochybne maximalizácia
podpory sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, pričom

zásadným kritériom je dôraz na zachovanie ľudskej dôstojnosti. V prípade peňažného príspevku
naosobnúasistenciusújehoúčelompodpornéčinnostismerujúceksociálnemuzačleneniu,nezávislosti
a možnosti sa rozhodovať, ako aj ovplyvňovať vykonávanie rôznych aktivít. Žalobkyňa pritom zdôraznila,
že v pracovných dňoch navštevuje zariadenie SUBSIDIUM - Špecializované zariadenie a zariadenie
pre seniorov v Rožňave, kde ju vozí osobným motorovým vozidlom opatrovníčka, ktorá by vykonávala

aj osobnú asistenciu. Návšteva zariadenia žalobkyni umožňuje socializovať sa a zároveň má možnosť
zapojiť sa do denných aktivít, čo jednoznačne prospieva duševnému zdraviu a celkovému zdravotnému
stavu.Okremtohopravidelnenavštevujekostol,rodinu,pravidelnechodievanakontrolyklekárom,čosú
tiež činnosti spadajúce pod aktivizáciu v zmysle zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP.

12. Podľa názoru žalobkyne príspevok na opatrovanie, ktorý jej žalovaný odporučil, so sebou prináša
dôraz na zotrvanie opatrovanej osoby v prirodzenom domácom prostredí, čo vyvoláva pochybnosti
o možnosti žalobkyne začleniť sa do sociálneho prostredia. Navyše uviedla, že neexistuje osoba, ktorá
by mala možnosť ju opatrovať. V tejto súvislosti poukázala aj na Dohovor o právach osôb so zdravotným
postihnutím.

13. V ďalšom žalobkyňa poukázala na to, že jej bývalá nevesta – opatrovníčka, jej pomáha s činnosťami
uvedenými v prílohe č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, teda je toho názoru,
že potrebuje osobného asistenta aj v oblasti mobility a orientácie, v oblasti komunikácie s poukazom
na posudok o odkázanosti na sociálnu službu. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa namieta nesprávne

právne posúdenie veci a absenciu náležitého odôvodnenia komplexného posudku.

14. Žalobkyňa nariadenie pojednávania nežiadala.

15. K žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 04. júna 2025, v ktorom zdôraznil, že posúdenie

splnenia hmotnoprávnych podmienok pre navrhnutie požadovaného peňažného príspevku na osobnú
asistenciu je podľa § 14 ods. 3 v spojení s § 22 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ŤZP predovšetkým odbornou medicínskou otázkou v zmysle § 11 ods. 11 zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, pričom lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár.16. K námietkam uvedeným v správnej žalobe vypracovala dňa 14. mája 2025 stanovisko č. UPS/US6/
SSVRODPPKPC2/SOC/2025/3971 A. D. F., atestovaná posudková lekárka žalovaného, ktorá lekársky

posudok žalovaného vyhodnotila, že spĺňa všetky požiadavky úplnosti, celistvosti, presvedčivosti a
vysporiadal sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami.

17. V ďalšom žalovaný poukázal na závery vyplývajúce zo znaleckého posudku zo dňa 06. novembra
2024, vypracovaného na účel konania na Okresnom súde Rožňava, kde bola žalobkyňa rozsudkom č.k.

8Ps/26/2024-66 zo dňa 14. januára 2025 obmedzená v spôsobilosti na právne úkony. Žalovaný v tejto
súvislosti uviedol, že pokiaľ žalobkyňa nie je schopná zvládať samostatne ani bazálne denné úkony,
s nepriaznivou prognózou vzhľadom na ťažkú komorbiditu ochorenia, jej MMSE skóre dosahuje úroveň
6 bodov, bolo by žiaduce zvážiť podanie žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na jej opatrovanie
na príslušnom úrade práce sociálnych vecí a rodiny.

18. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že v súčasnosti nemá osobu, ktorá by mala možnosť ju
opatrovať, žalovaný poukázal, že podmienka bývania sa považuje za splnenú, ak má fyzická osoba,
ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, trvalý pobyt alebo prechodný pobyt
v mieste trvalého pobytu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím má prechodný pobyt v mieste trvalého pobytu fyzickej osoby, ktorá ju opatruje

a s ktorou býva. Z uvedeného vyplýva, že nie je podmienkou, aby posudzovaná osoba musela zmeniť
miesto svojho pobytu, alebo že by ju musela opatrovať osoba v príbuzenskom vzťahu, ale dáva jej
možnosť nájsť si inú fyzickú osobu spĺňajúcu uvedené podmienky.

19. K žalobnej námietke týkajúcej sa začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím

do spoločnosti s dôrazom na zachovanie jej ľudskej dôstojnosti žalovaný uviedol, že osobná asistencia
podporuje nezávislosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím ako sú pracovné, vzdelávacie,
rodinné a spoločenské aktivity, ktoré smerujú k spoločenskej integrácii, avšak vzhľadom na to,
že žalobkyňa z dôvodu jej psychiatrického ochorenia nie je schopná racionálneho uvažovania, nie
je schopná riadiť a plánovať svoje vôľové aktivity, osobná asistencia by v jej prípade neplnila účel,

na ktorý je určená.

20. Len samotný nesúhlas žalobkyne a jej právnej zástupkyne so závermi žalovaného neodôvodňujú
konštatovanie, že žalovaný nepostupoval v súlade s platnou legislatívou, jeho rozhodnutie je nesprávne
a vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu.

21. Žalovaný nariadenie pojednávania nežiadal.

22. V replike zo dňa 10. septembra 2025 žalobkyňa uviedla, že obsah komplexného posudku a
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nedávajú zrozumiteľné odpovede osobám bez lekárskeho

vzdelania. Zároveň poukázala na to, že v komplexnom posudku absentujú náležitosti v zmysle prílohy č.
2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP a to meno, priezvisko a pečiatka posudkového
lekára, ktorý vyhotovil komplexný posudok ako osoba odborne spôsobilá. Okrem uvedeného sa orgán
verejnej správy nevysporiadal ani s ďalšími skutočnosťami a námietkami a neprihliadal na denné aktivity
žalobkyne. Žalovaným navrhovaný príspevok na opatrovanie predpokladá jej zotrvanie v domácom

prostredí, čo by úplne narušilo nastavený denný režim, ktorý je pre ňu po všetkých stránkach vyhovujúci.
Zároveň žalobkyňa predložila anonymizované rozhodnutie žalovaného, kde bol žiadateľovi so 100%
mierou funkčnej poruchy priznaný príspevok na osobnú asistenciu. Vo vzťahu k osobe, ktorá by mohla
vykonávať opatrovanie žalobkyňa poukázala na to, že je potrebná aj istá dávka dôvery vo vzťahu
k takejto osobe, a preto takéto riešenie považuje žalobkyňa za neprijateľné, nakoľko takejto osoby niet.

23. V duplike zo dňa 27. októbra 2025 žalovaný uviedol, že posudkový lekár nevypracúva komplexný
posudok, ale lekársky posudok, a teda tento má všetky predpísané náležitosti v zmysle prílohy č. 2 k
zákonu o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. Zároveň uviedol, že miera funkčnej poruchy nie
je rozhodujúcim kritériom pre priznanie odkázanosti na konkrétny peňažný príspevok a trvá na svojom

pôvodnom vyjadrení k žalobe.

III.Aplikované ustanovenia právnych predpisov

24. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v platnom a účinnom

znení (ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za

podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

25.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

26. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

27. Podľa § 199 ods. 1 písm. d) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

28. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

29. Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

30. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

31. Podľa § 14 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP v rozhodnom znení
(t.j. ku dňu podania žiadosti), fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na pomoc
inej fyzickej osoby na účely tohto zákona, ak je odkázaná na osobnú asistenciu, opatrovanie alebo
sociálnu službu podľa osobitného predpisu.9a) 9a) § 34 až 41 zákona č. 448/2008 Z. z. v znení zákona

č. 551/2010 Z. z.

32. Podľa § 14 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, fyzická osoba s ťažkým
zdravotným postihnutím je odkázaná na osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby
pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20

ods. 2.

33. Podľa § 15 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, na základe lekárskeho
posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán
vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje

a) mieru funkčnej poruchy,
b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím,
c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie,
d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu,
e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu,

f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom,
g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár,
h) odôvodnenie komplexného posudku.

34. Podľa § 20 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, osobná asistencia je
pomocfyzickejosobesťažkýmzdravotnýmpostihnutímpričinnostiachuvedenýchvpríloheč.4.Osobnú
asistenciu vykonáva osobný asistent.35. Podľa § 20 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, účelom osobnej asistencie
je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a
podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie

pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Osobnú asistenciu nie je možné
podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou
zdravotného postihnutia.

36. Podľa § 21 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, rozsah osobnej asistencie

sa určuje podľa činností uvedených v prílohe č. 4, ktoré si nemôže fyzická osoba s ťažkým zdravotným
postihnutím vykonávať sama, a počtu hodín, ktoré sú potrebné na ich vykonanie. Rozsah osobnej
asistenciejemožnéurčiťajvopredpodľačinnostíuvedenýchvpríloheč.4,prektoréexistujepredpoklad,
že si ich fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nemôže vykonávať sama v období po ukončení
poskytovania celoročnej pobytovej sociálnej služby a počtu hodín, ktoré budú potrebné na ich vykonanie.

37. Podľa § 22 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, Fyzickej osobe s
ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods.
1 odkázaná na osobnú asistenciu, možno poskytovať peňažný príspevok na osobnú asistenciu, ak sa
osobná asistencia vykonáva pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4.

38. Podľa § 22 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, Peňažný príspevok na
osobnú asistenciu možno poskytovať fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

39. Podľa § 53 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, na konanie vo veciach
kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný

predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak 50)
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

40. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania.

41. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať
dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

42. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich
tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

IV.

Právne posúdenie veci správnym súdom

43. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného postupom podľa § 199 v spojení
s § 203 ods. 2 SSP, t.j. neformálne, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo
vydané v súlade so zákonom, a preto ho zrušil s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP, keďže

vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nakoľko rovnakými vadami trpí aj rozhodnutie
orgánu prvého stupňa, správny súd rozhodol v súlade s § 191 ods. 3 a 4 SSP, rozhodnutie orgánu prvého
stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie orgánu nižšieho stupňa.

44. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok

vyhlásil dňa 18. marca 2026 (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa
10. marca 2026).

45. Správna žaloba žalobkyne je špecifickou správnou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená
v tretej časti SSP. Z koncepcie právnej úpravy správnych žalôb v sociálnych veciach vyplýva, že k

správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne.
Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené
inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí
aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Aj vzmysle § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Vychádzajúc z uvedeného potom správny súd preskúmaval napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako
aj postup, ktorý tomuto rozhodnutiu predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej

žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.

46. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného č. UPS/US6/
SSVRODPPKPC1/SOC/2025/3915 zo dňa 27. februára 2025, ktorým síce zmenil rozhodnutie orgánu
prvého stupňa č. RV1/OPPnKŤZPaPČ/PPK/SOC/2024/41676-7 zo dňa 15. novembra 2024, avšak

v závere žalobkyni príspevok na osobnú asistenciu nepriznal.

47. V prejednávanej veci nebola sporná skutočnosť, že žalobkyňa je ťažko zdravotne postihnutou
osobou podľa § 2 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP s mierou funkčnej
poruchy 50 %. Rovnako sám žalovaný vyslovil, že si žalobkyňa vyžaduje pomoc inej fyzickej osoby
vo forme dohľadu v takej miere, že to odôvodňuje jej odkázanosť na opatrovanie podľa § 14 ods.

4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. Podstata žalobných námietok žalobkyne
spočívala v nesprávnom právnom posúdení otázky splnenia podmienok pre priznanie príspevku na
osobnú asistenciu, teda či osobná asistencia môže v prípade žalobkyne naplniť účel vyplývajúci z §
20 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, nakoľko žalobkyňa trpí demenciou
spôsobenou Alzheimerovou chorobou.

48. Podľa § 20 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP je osobná asistencia
pomoc fyzickej osobe pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Podľa odseku 2 predmetného
ustanovenia je účelom osobnej asistencie aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby a
podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie

pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Zákon o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu ŤZP v znení účinnom od 01. júla 2018 zároveň v druhej vete odseku 2 predmetného
ustanovenia zdôrazňuje, že osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom zdravotného
postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia. „Inak
povedané, žiadne zdravotné postihnutie samo osebe nemôže vylučovať fyzickú osobu z možnosti získať

osobnú asistenciu“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/111/2022
zo dňa 14. júla 2023).

49. Vychádzajúc taktiež z rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Ssk/111/2022 zo dňa 14. júla 2023 „účelom osobnej asistencie nie je nahrádzanie vlastnej činnosti

fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ale len pomoc pri určitých vymedzených činnostiach.
To napokon zodpovedá aj ustanoveniu § 1 ods. 2 cit. zákona, ktorého účelom je podpora sociálneho
začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti.“ Pri
výklade jednotlivých pojmov, ktoré podľa § 20 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ŤZP vymedzujú účel osobnej asistencie, je tak potrebné prihliadať aj na ďalšie súvisiace ustanovenia

zákona. Predovšetkým je potrebné vychádzať z § 1 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na
kompenzáciu ŤZP, ktorý definuje samotný účel zákona ako podporu začlenenia fyzickej osoby za
jej aktívnej účasti. Podpora začlenenia však neznamená, že cieľom môže byť len úplné začlenenie,
resp. úplné zrovnoprávnenie osoby s osobu bez ťažkého zdravotného postihnutia. Uvedené potvrdzuje
aj ustanovenie § 2 ods. 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP, podľa ktorého

kompenzáciou sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia sa môže aj len zmierniť sociálny
dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia. Takýmto sociálnym dôsledkom je podľa § 2 ods. 2
znevýhodnenie,ktorémáfyzickáosobakvôlijejťažkémuzdravotnémupostihnutiuaktoréztohtodôvodu
nie je schopná prekonať sama. „Zo spojenia citovaných ustanovení tak vyplýva, že účelom kompenzácie
nie je len úplné prekonanie sociálnych dôsledkov, ktoré fyzická osoba nedokáže prekonať sama, ale aj

ich zmiernenie. Inak povedané, kompenzácii neprekáža, že sa ňou nedokáže prekonať tento sociálny
dôsledok, ale postačí, ak sa ním zmierni“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 7Ssk/111/2022 zo dňa 14. júla 2023).

50. Na základe vyššie uvedeného možno dospieť k záveru, že účelom osobnej asistencie v zmysle §

20 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP je aktivizácia, podpora sociálneho
začlenenia a podpora nezávislosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ako aj jej možnosti
rozhodovať sa, pričom v spojení s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ŤZP je nedostatok týchto možností u fyzickej osoby potrebné chápať ako formusociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia, nie ako okolnosti osobnú asistenciu vylučujúce.
„Inakpovedané,akzákonhovoríopodporenezávislosti,trebapodtýmrozumieťprekonaniezávislostiod
existujúceho zdravotného postihnutia, ktoré fyzickú osobu obmedzuje v uvedených činnostiach (plnenie

rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít). Podobne
pod aktivizáciou treba rozumieť zmiernenie pasivity, do ktorej ju uvrhávajú toto zdravotné postihnutie
a obmedzenia, ktoré z toho vyplývajú. Aj podporou sociálneho začlenenia treba rozumieť zmiernenie
sociálneho vylúčenia, ku ktorému jej zdravotné postihnutie vedie. To isté platí aj pre podporu možnosti
rozhodovať sa a ovplyvňovať uvedené činnosti - aj v tomto prípade ide o prekonanie tých obmedzení v

rozhodovaní a v možnostiach ich ovplyvňovania, ktoré sú dôsledkami ťažkého zdravotného postihnutia
Naopak, pojmy „nezávislosť“ či „možnosť rozhodovať“ nemožno chápať ako dosiahnutie akejsi vysokej
intelektuálnej úrovne, schopnosti plnohodnotne sa orientovať v najzložitejších situáciách či schopnosti
riadiť si svoj život celkom nezávisle od iných. Rovnako však tieto pojmy nemožno stotožňovať ani s
rozumovou či vôľovou vyspelosťou, ktorá je potrebná na plnú spôsobilosť na právne úkony v zmysle
§ 10 Občianskeho zákonníka.“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

7Ssk/111/2022 zo dňa 14. júla 2023).

51. Správny súd ďalej uvádza, že nespochybňuje záver žalovaného, ktorý v komplexnom posudku
2 konštatoval, že žalobkyňa je odkázaná na opatrovanie v zmysle § 14 ods. 4 zákona o peňažných
príspevkoch na kompenzáciu ŤZP. Zároveň však treba uviesť, že zo žiadneho ustanovenia tohto

zákona nevyplýva, že by sa záver o odkázanosti na osobnú asistenciu a záver o odkázanosti na
opatrovanie vylučovali. Obidve tieto odkázanosti totiž vyplývajú zo sociálnych dôsledkov, ktoré sa
kompenzujú v oblasti sebaobsluhy, kedy fyzická osoba v dôsledku poškodenia alebo straty telesných,
zmyslových či duševných funkcií si sama nemôže zabezpečiť úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti
o svoju domácnosť alebo realizovať základné sociálne aktivity (porov. § 5 ods. 2 zákona o peňažných

príspevkoch na kompenzáciu ŤZP). Odlišujú sa v zásade len tým, že účelom osobnej asistencie
je podporiť fyzickú osobu v jej iných aktivitách, kým účelom opatrovania je len pomoc pri úkonoch
sebaobsluhy (ktorými je však aj väčšina úkonov v rámci osobnej asistencie v zmysle prílohy č. 4 zákona
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP). Zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ŤZP vylučuje len súbežné poskytovanie príspevku na opatrovanie a príspevku na osobnú asistenciu.

Nevylučuje však, že fyzická osoba môže spĺňať podmienky pre obidva tieto príspevky, a potom je
povinnosťou žalovaného riadne posúdiť všetky zákonné kritériá pre priznanie jedného či druhého
(obdobne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/25/2019).

XX. Ak teda orgány verejnej správy svoje závery o nesplnení podmienok zo strany žalobkyne na

priznanie príspevku na osobnú asistenciu opreli o skutočnosť, že žalobkyňa trpí demenciou spôsobenou
Alzheimerovou chorobou, v dôsledku čoho nie je spôsobilá samostatného fungovania ani v bazálnych
podmienkach vzhľadom na psychiatrické postihnutie, s prihliadnutím na celkovú degradáciou osobnosti
nie je schopná sama si zabezpečiť svoje denné potreby, s ohľadom na uvedené vyššie je správny
súd toho názoru, že ani podstatné zníženie kognitívnych schopností na strane žalobkyne v dôsledku

jej ťažkého zdravotného postihnutia nevylučuje, aby poskytovanie osobnej asistencie naplnilo účel
predpokladaný v § 20 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP a zmiernilo
tým sociálne dôsledky zdravotného postihnutia. V tejto súvislosti má správny súd na mysli, že aj
pri zhoršujúcej sa zdravotnej situácii žalobkyne táto má vytvorený denný režim (denná návšteva
zariadenia SUBSIDIUM, Špecializovaného zariadenia a zariadenia pre seniorov), ktorý síce na hranici

samostatnosti a vôľovej schopnosti, ale predsa nezanedbateľným spôsobom prispieva k zvýšeniu kvality
života žalobkyne. Samotný žalovaný pritom v komplexnom posudku 2 konštatuje, že žalobkyňa je
pri zmene denného režimu neistá. Podľa názoru správneho súdu je z komplexného posudku 2 tiež
zrejmé, že žalobkyňa potrebuje pomoc pri viacerých činnostiach uvedených v prílohe č. 4 zákona
o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP (príprava jedla, podávanie liekov, pomoc pri domácich

prácach a niektorých sebaobslužných činnostiach, preprava do zariadenia, k lekárovi a pod.). Správny
súd považuje za potrebné dodať, že si je vedomý závažnosti zdravotného stavu žalobkyne a jeho vplyvu
na jej schopnosť aktivizácie, sociálneho začlenenia a samostatnosti, avšak k svojmu záveru dospel aj
s prihliadnutím na zachovanie ľudskej dôstojnosti a integrity žalobkyne, tak, ako to predpokladá § 1 ods.
2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP.

53. K argumentácii žalovaného o väčšej vhodnosti príspevku na opatrovanie v porovnaní s príspevkom
na osobnú asistenciu vo vzťahu k celkovému zdravotnému stavu žalobkyne správny súd uvádza, že
za predpokladu naplnenia účelu predpokladaného zákonom je v prípade splnenia podmienok na obapríspevky - na opatrovanie aj na osobnú asistenciu, potrebné zohľadniť okrem iných okolností, aj reálnu
možnosť využitia konkrétneho navrhovaného príspevku. V prípade, že posudzovaná osoba nemá k
dispozícii osobu, ktorá by bola schopná ju opatrovať a spĺňala zákonom predpokladané podmienky na

opatrovanie, nemožno hovoriť o väčšej vhodnosti. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 04.
júna 2025 argumentoval návodom odkazujúc na § 40 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ŤZP, túto argumentáciu správny súd vyhodnotil ako neopodstatnenú, keďže táto možnosť je plne na
rozhodnutí jednotlivých zainteresovaných osôb a nemožno ju vynucovať.

54. K námietke žalobkyne vznesenej v replike zo dňa 10. septembra 2025, že v komplexnom posudku
absentujú náležitosti v zmysle prílohy č. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP
správny súd zhodne so žalovaným uvádza, že príloha č. 2 k zákonu o peňažných príspevkoch na
kompenzáciuŤZPpojednávaonáležitostiachlekárskehoposudkuvypracovanéhoposudkovýmlekárom
v zmysle § 11 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP a správny súd mal z obsahu
administratívneho spisu za preukázané, že lekársky posudok zo dňa 21. januára 2025 tieto náležitosti

spĺňa. Následne na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru
podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán – v tomto prípade žalovaný vypracúva komplexný posudok na účely
kompenzácie, ktorého náležitosti upravuje § 15 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP
a aj v tomto prípade mal správny súd za preukázané, že komplexný posudok 2 tieto náležitosti obsahuje
a teda bol vydaný v súlade so zákonom o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP.

55. Z vyššie uvedených dôvodov tak súd dospel k záveru, že žalovaný nesprávne vyložil ustanovenie §
20 ods. 2 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ŤZP v rozhodnom znení v otázke naplnenia
účelu osobnej asistencie v prípade žalobkyne, rozhodnutie žalovaného tak vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, čo podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP opodstatňovalo zrušenie napadnutého

rozhodnutia. Nakoľko rovnakými vadami trpí aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa, správny súd rozhodol
v súlade s § 191 ods. 3 a 4 SSP a zrušil rozhodnutie orgánu prvého stupňa.

56. Úlohou orgánov verejnej správy v ďalšom konaní bude opätovne žiadosť žalobkyne právne posúdiť
v intenciách právneho názoru vysloveného správnym súdom, ktorým sú orgány verejnej správy viazané

(§ 191 ods. 6 SSP) a rozhodnutie následne náležite odôvodniť.

57. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnej
žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške
ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím súdneho úradníka po právoplatnosti rozhodnutia

v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde
v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení
s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že
a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré

pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§
440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).