Rozsudok – Oddĺženie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 5Odi/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8122202435
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Paveleková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8122202435.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, A.

C. D. XX, XXX XX E. F., proti žalovanému: D. G., nar.XX.XX.XXXX, H. B. XX, 059 91 Veľký Slavkov,
o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e oddlženie žalovaného D. G., nar. XX.XX.XXXX, I. XX, 059 91 Veľký Slavkov, o ktorom
bolo rozhodnuté uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 18.09.2019, č. k. 5OdK/734/2019 – 23,
zverejneným dňa 24.09.2019 v Obchodnom vestníku č. 184/2019.

II. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov

konania, o ktorých výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.03.2022 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil oddlženie
žalovaného, nakoľko nemal poctivý úmysel a do platobnej neschopnosti sa dostal sám a úmyselne,
neuviedol celú výšku svojho majetku.

2.Žalobuodôvodniltým,žežalovanýúmyselneneuviedolskutočnosť,ževroku2018zarobilvyše22.000
EUR, z ktorých ale neplatil svojim dlžníkom, tak ako mal, a preto v roku 2019 začal vyšetrovateľ z
Popradu viesť trestné stíhanie pre poškodzovanie veriteľa voči konečnému. Uviedol, že Konečný bol

žalovaný za nezaplatenie požičaných peňazí v súdnom spore vedenom pod sp. zn. 7C/24/2017, ktorý
skončil zmierom, súd ho zaviazal zaplatiť aj súdne trovy, túto povinnosť však do dnešného dňa nesplnil.
Uviedol, že žalovaný opakovane vyhlásil, že nezarába dostatok peňazí, čo nebola pravda, ako to zistil aj
vyšetrovateľ. Uviedol, že rovnaké finančné prostriedky, aké zarobil v roku 2018 zarobil aj po iné roky, keď
vyhlasoval, že nič nezarobil. Súčasťou trestného stíhania bolo aj neplatenie výživného na jeho 3 deti,
kde uviedol žalobca, že bol vypovedať, ako poškodený, ako svedok uviedol, že žalovaný minimálne od
mája roku 2021 opätovne pracuje ako finančný poradca pre spoločnosť Fingo, no žiadnym spôsobom

sa nesnažil splatiť svoje dlhy, aj keď na to mal dostatok času uviedol, že žalovaný nemal poctivý úmysel
len sa chce ľahko zbaviť svojich dlhov. Žalobca k žalobe pripojil uznesenie Okresného súdu Poprad
č.k.7C/24/2017 - 166 zo dňa 02.08.2018.

3. Súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe uznesením podľa ustanovenia § 167 ods. 2 zák. č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP).

4. Vyjadrenie žalovaného

5. Žalovaný sa vyjadril (č.l. 13) a uviedol, že podanie návrhu na oddlženie bola jeho posledná možnosť,
ktorú roky odkladal, nakoľko mal v úmysle posplácať všetko, no jeho finančná situácia bola ťažká a ooddlženie požiadal vo februári 2019. Uviedol, že nemá vedomosť odkiaľ žalobca prišiel na sumu 22.000
EUR. Uviedol, že toto nie je pravdou a žalobca sa mu snaží len znepríjemniť život. Žalovaný predložil
svoje daňové priznanie a poukázal na to, že sú v ňom uvedené všetky príjmy, čiže v roku 2018 zarobil

sumu 13 903,31 EUR, čo nie je jeho čistý príjem po odrátaní výdavkov na podnikanie bol jeho príjem v
sume 5561,32 EUR za rok 2018. Uviedol, že v roku 2018 žalobcovi, ktorý sa mu roky vyhrážal a zriadil
aj internetovú stránku J.. Za rok zaplatil 2400 EUR, ako jednému zo svojich veriteľov a aj kvôli nemu
sa stali jeho záväzky nezvládnuteľné a rozhodol sa podať v roku 2019 návrh na oddlženie. Pokiaľ ide o
vyšetrovanie, ktoré uvádza žalobca uviedol, že sa jedná o to, že mal dlh na odvodoch a šetrenie ešte

nie je ukončené. Uviedol, že všetko čo uvádza žalobca je vymyslené, krivé, zavádzajúce a klamlivé
vzhľadom na to navrhol, aby súd žalobu zamietol. Žalovaný pripojil daňové priznanie fyzickej osoby za
rok 2018.

6. Súd doručoval uznesenie podľa ustanovenia § 167 ods. 3 CSP žalobcovi, žalobca sa podaním zo
dňa 13.06.2022 (č.l. 34 až 37) vyjadril.

7. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného

8. Uviedol, že v roku 2012 žalovanému požičal 8000 EUR k tejto pôžičke uzatvorili písomnú dohodu, kde
sa žalovaný zaviazal splatiť celú pôžičku spolu s úrokmi, keďže suma 8000 EUR pochádzala z bankovej

pôžičky, ktorú si zobral sám v banke. V dohode sa uvádza, že žalovaný splatí všetky finančné prostriedky
do konca roku 2012 v prípade neočakávanej situácie do konca roka 2013, ale len po vzájomnej dohode
oboch strán. Uviedol, že sumu 8000 EUR žalovaný minul a potom si požičal ďalších 200 EUR. Celý rok
2012 aj 2013 mu žalovaný peniaze nevrátil ani mu neoznámil, že mu ich nevráti nikdy. Uviedol, že ak by
išlo o čestného človeka aspoň by informoval žalobcu, že nedodrží písomnú dohodu čo sa však nestalo.

Žalovaný ho nekontaktoval sám ho navštívil vo februári 2014, kde sa dohodli, že bude úver splácať v
splátke 123 EUR a zároveň sa snažil splácať peniaze z predošlých pôžičiek aspoň 50 EUR mesačne
zároveň vznikla dohoda o účtovanie si výšky 40 EUR ako poplatok za to, že nedodržal písomnú dohodu.
Uvedené žalovaný nedodržal do konca roka 2018.

9. Uviedol, že pojednávanie vedené vo veci vedenej pod sp. zn. 7C/24/2017, ktoré sa končilo zmierom
sa zaviazal žalovaný splácať dlh v splátkach po 300 EUR mesačne, čo však nedodržal aj keď uhradil
8 splátok po 300 EUR. Uviedol, že žalovaný bol od konca roka 2012 živnostník, a tak si vedel a mohol
nájsť prácu, čo však neurobil. Pokiaľ ide o uvádzané daňové priznanie uviedol, že to robí tak, aby mal
čo najnižšiu daň a neuvádza tam reálnu výšku svojich zárobkov. Pokiaľ ide o trestné stíhanie uviedol, že

trestné stíhanie bolo začaté pre poškodzovanie veriteľa, pretože si žalovaný neplnil svoje pohľadávky.
Pokiaľ ide o sumu 22 000 EUR uviedol, že táto suma bola uvedená vo vyšetrovacom spise aj keď jeho
daňovépriznaniehovoríoniečominom.Žalobcanavrhol,abysúdvyzvalspoločnosťOVB,abypredložila
platby, ktoré boli žalovanému vyplatené na rôzne účty od roku 2012. Poukázal na to, že peniaze si
nechával žalovaný posielať na účet brata alebo ženy, čo opäť svedčí o nečestnom úmysle žalovaného,

ktorý si podal návrh na oddlženie v roku 2019. Žalobca uviedol, že počas pojednávania vo veci vedenej
pod sp. zn. 13C/5/2021 súd zistil, že žalovaný mal od roku 2012 spolu 25 exekúcii v roku 2013 začali
3 exekúcie ako finančný poradca vedel, že ak má žiadateľ exekúciu žiadna banka mu úver neposkytne
informáciu o tom, že má exekúcie úmyselne zatajil, čím žalobcu úmyselne uviedol do omylu. Uviedol,
že niekoľko krát v rokoch 2012 a 2013 mu tvrdil, že si zoberie úver z banky a v roku 2014 mu všetky

peniaze vráti bolo to len klamstvo.

10. Žalobca ďalej uviedol, že logicky vyplýva, že ak v zamestnaní, v ktorom je žalovaný od roku 2012
nezarábadostatočnémnožstvopeňazímalbysinájsťinézamestnanie,vktorombyviaczarobil.Žalobca
uviedol, že jedným z hlavných klamstiev žalovaného je tvrdenie, že všetky peniaze, ktoré mu dal mal

dať do úveru, a tým by bol teraz splatený. Uviedol, že ide o klamstvo z čoho sa usvedčil sám, keď
pred vyšetrovateľom v roku 2016 ( ČDS: ORP-810/3- VYS-PP/2016 ) uviedol, že: „ je tiež pravda, že
som sa neskôr od B. požičal aj sumu 8000 EUR, ale toto už bolo predmetom predošlého trestného
oznámenia, ktoré na mňa A. B. podal a v rámci šetrenia, ktorého som uviedol, že ja svoje dlhy voči A.
B. postupne splácam, kde som mu ku dnešnému dňu vrátil dokopy asi 9500 EUR, s tým, že to nebolo

striktne podelené, že toto je za pôžičky z obdobia rokov 2010 až 2012 a toto je za tých 8000 EUR, ale
jednoducho som mu postupne vracal peniaze “.11. Žalobca uviedol, že z uvedeného vyplýva, že žalovaný klame. Uviedol, že celková suma úveru
za 10 rokov bola 14 718,47 EUR plus 2550 EUR požičané predtým. Spolu mu mal zaplatiť sumu 17
268,48 EUR. V súdnom konaní sp.zn.7C/24/2017 - 149 v spore preukázal, že ostáva zaplatiť 7500 EUR.

Žalovaný, preto aby sa vyhol plateniu tejto pohľadávky podal návrh na oddlženie, pre ktorý, ale nemal
poctivý zámer. Žalobca predložil ďalšie listinné dôkazy a to prepis zápisnice z policajného vyšetrovania,
štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, zmluvu o pôžičke finančných prostriedkov zo
dňa 04.04.2012, emailovú korešpondenciu zo dňa 06.01.2018, uznesenie Okresného súdu Poprad č.k.
7C/24/2017 - 149 zo dňa 16.03.2018.

12. Súd doručoval vyjadrenie žalobcu žalovanému spolu s uznesením podľa ustanovenia §167 ods. 4
CSP, žalovaný sa k tomuto vyjadril podaním zo dňa 10.07.2022 (č. l. 46 až 47).

13. Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu

14. Žalovaný uviedol, že žalobca klame a zavádza, podal na neho dve trestné oznámenia pre údajne
spáchanýpodvodatietobolizamietnutézdôvodupotvrdeniaovrátenívšetkýchfinančnýchprostriedkov.
Uviedol, že tak môže vyvrátiť už prvé klamstvo, že peniaze nikdy nechcel vrátiť. Uviedol, že žalobca je
prvotriedny klamár čo môžeme vidieť v jeho vyjadrení, kde na úvod píše, že mal žalovaný nekalý úmysel
a, že peniaze si požičal a nikdy nemal v úmysle ich vrátiť a hneď nato doložil doklad o tom, že sa dohodli

na splácaní. Uviedol, že nakoľko si viackrát telefonovali a dohadovali uviedol, že sa dohodli, že bude
minimálnesplácaťvovýške123EURpodľamožností,abybolčímskôrsplatenýúver.Uviedol,žeposiela
niekoľko dokladov o prevode finančných prostriedkov, ktoré vracal mimo splátky. Uviedol, že v roku 2019
podal návrh na oddlženie, pretože bolo neúnosné splácať všetky pohľadávky, ktoré mal. Uviedol, že
najviac mu poškodil žalobca, často sa mu vyhrážal obťažoval jeho rodinu a žiadal vrátiť 8000 EUR, ktoré

už mal dávno splatených. Uviedol, že splácal ďalšie peniaze navyše niektoré mesiace posielal aj 300
až 400 EUR. Uviedol, že v súdnom konaní sp.zn. 7C/24/2017 žiadal zaplatiť žalobca 8000 EUR, ktorá
bola maximálne nereálna, no súhlasil, že zaplatí ešte sumu 7500 EUR hlavne za podmienok, že zmaže
internetovú stránku a prestane ho donekonečna naháňať a urážať, nakoľko nebola internetová stránka
vymazaná a nemal z čoho splácať ani 300 eurovú pohľadávku, ktorú voči jeho osobe neoprávnene

žiadal, pretože v tom čase už dostal 10 000 EUR od neho. Tak vymyslené peniaze, ktoré si žalobca
žiadal vyplatiť navyše zo zaplatenej sumy 10000 EUR. Uviedol, že do osobného bankrotu sa dostal
vďaka žalobcovi, nakoľko od neho žiadal mesačné splátky napriek tomu, že už mal všetko zaplatené.
Uviedol, že po štyroch rokoch splácania úveru, ktorý bol zobratý vo výške 8000 EUR žiadal od neho
ešte sumu 7500 EUR. Žalovaný písal sťažnosti do spoločnosti OVB ešte začiatkom roka 2019, a tak táto

spoločnosť s ním ukončila spoluprácu. Uviedol, že prišiel o všetok príjem, s ktorým by ako to dokázal
splácať aj keď zázrakom svoje dlhy. Uviedol, že dlhy mal voči sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni.
Uviedol,ženávrhnaosobnýbankrotpodávalpovšetkýchmožnýchsplácaniachsvojichdlhoveštevroku
2019 mal v úmysle všetko všetkým vrátiť, čo mal požičané, čo však nakoniec nebolo možné. Uviedol,
že nesúhlasí s tým, aby súd kontaktoval spoločnosť OVB a, aby žalobca nahliadol do jeho osobných

údajov, nakoľko dňa 01.07.2022 bolo vydané nariadenie súdom, aby žalobca sa zdržal akýchkoľvek
neoprávnených zásahov voči jeho osobe nakoľko šíril nepravdivé informácie aj na internete. Uviedol,
že doložil daňové priznanie, ktoré je relevantným dokladom o jeho príjme a nemá dôvod do daňového
priznania uvádzať iné informácie. Taktiež uviedol, že pripája doklad, že v roku 2018 zarobil v čistom málo
peňazí z toho zaplatil žalobcovi 2400 EUR. Žalovaný pripojil potvrdenie zo dňa 25.02.2015 o vklade v

hotovosti vo H. K. sumu 450 EUR, potvrdenie o vklade v hotovosti v sume 425 EUR, potvrdenie o vklade
v hotovosti v sume 350 EUR zo dňa 23.06.2015, potvrdenie vklad v hotovosti zo dňa 22.05.2015 v sume
420 EUR, výpis z účtu za obdobie január 2019 až apríl 2019, za obdobie máj 2018 až október 2018,
a za december 2018. Súčasne predložil ďalšie výpisy vytlačené dňa 03.05.2019 zo dňa 20.03.2019,
18.02.2019, 18.02.2019 a 21.03.2019.

15. Žalobca následne na výzvu súdu špecifikoval návrh na vykonanie dokazovania (č.l. 64) a súčasne
uviedol, že žalovaný pracoval pre spoločnosť OVB Allfinanz Slovensko a.s., minimálne od roku 2012
ako finančný poradca uviedol, že preto žiada, aby súd žiadal túto spoločnosť o vydokladovanie presných
súm, ktoré boli žalovanému vyplatené na rôzne účely poukázal na to, že žalovaný niekoľko krát sa

priznal, že neuvádza všetky platby, ktoré mu chodia, aby sa vyhol plateniu vyšších daní. Mal za to,
že všetky tieto dôkazy jednoznačne preukazujú nepoctivý zámer žalovaného pri podávaní osobného
bankrotu,nakoľkokaždýroksidaňovompriznaníuznalibatoľkopeňazí,abynemuselplatiťvysokédane.
Poukázal na to, že čestný človek, ktorý si požičal peniaze mal by veriteľovi zavolať alebo napísať o tom,že nestihne vrátiť peniaze v dohodnutom termíne ako sa to uvádza v písomnosti o pôžičke. Uviedol, že
žalovaný tak neurobil ani raz. Žalovaný počas trvania celého sporu sa rozhodol hrať „mŕtveho chrobáka“
a nikdy neriešil nič, až kým mu nehrozilo väzenie. Uviedol, že počas konania vo veci vedenej pod sp.

zn. 13C/5/2021 uviedol, že zaplateniu dlžnej sumy došlo tesne predtým, ako by ho súd uznal vinným.
Pokiaľ ide o trestné oznámenie uviedol, že prvé bolo podané na sumu 2550 EUR a druhú na sumu 8000
EUR obe boli zamietnuté z dôvodu nenaplnenia skutkovej podstaty trestného činu. Uviedol, že sumu
2550 EUR žalovanému požičal ešte pred rokom 2012, ale túto nemal v úmysle nikdy vrátiť čo potvrdzuje
údajne žalovaný v druhom odseku a v roku 2014 na základe jeho iniciatívy ho navštívil v kancelárii, kde

sa dohodli na splácaní sumy 123 EUR za úver 8000 EUR plus 50 EUR za pôžičku vo výške 2550 EUR
plus 40 EUR ako poplatok za to, že nedodržal ani jeden sľub, ktorý mu dal. Žalobca súdu doložil ďalšie
listinné dôkazy a to emailovú korešpondenciu zo dňa 01.03.2018 a 23.11.2015.

16. Súd nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 15.11.2022, na ktorom realizoval dokazovanie
predloženými listinnými dôkazmi súčasne žalobca a žalovaný realizovali ďalšie ústne vyjadrenia.

17. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov
konania.

18. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie v zákonom stanovenej lehote.

19. Odvolací súd uznesením č. k. 4CoKR/22/2023 - 140 zo dňa 12.09.2023 zrušil rozsudok súdu prvého
stupňa, a konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalobca na základe zmluvy o pôžičke finančných
prostriedkov zo dňa 04.04.2012 poskytol žalovanému hotovosť 8000 EUR, ktorú sa zaviazal uhradiť
dňa najneskôr do konca roka 2012 a pri nečakanej situácii po dohode do konca roku 2013. Sporné ani

nebolo to, že túto pôžičku žalovaný riadne nesplácal pretože bolo vedené konanie na Okresnom súde
Poprad sp. zn. 7C/24/2017 kde bol uzatvorený súdny zmier s tým, že žalovaný zaplatiť žalobcovi 7500
EUR v splátkach po 300 EUR mesačne. Do uzatvorenia súdneho zmieru v roku 2018 uplynulo 6 rokov
počas, ktorých žalovaný neuhradil z poskytnutej pôžičky sumu 7500 EUR. S tým, že počas tohto obdobia
mal žalovaný príjem, nakoľko pracoval ako podriadený finančný agent. To znamená, že žalovaný mohol

splácať predmetný záväzok voči žalobcovi. Súd druhej inštancie poukázal na to, že pri posudzovaní
poctivého záveru dlžníka sa musí zvažovať okolnosť každého oddlženia zvlášť a osobitne v každom
prípade individuálne posudzovať osobu dlžníka. Uviedol, že je nesporné, že žalovaný pracoval ako
finančný poradca v obchodnej spoločnosti. Z uvedeného rozsahu činnosti vyplýva, že žalovaný je osoba
znalá financovania, úverovania, splácania dlhov čo súd prvej inštancie vôbec nezohľadnil a hľadel na

žalovaného ako na osobu, ktorá aj keď od roku 2012 nadobudla množstvo dlhov, dostala sa do „dlhovej
špirály“. Súd druhej inštancie sa s týmto nestotožnil a uviedol, že žalovaný, tým, že bol finančným
agentom vedel, alebo musel vedieť pri náležitej starostlivosti ako finančný agent, že preberanie pôžičiek,
neplatenie dlhov, neplatenie výživného, neplatenie dane a nesplácanie predmetnej pôžičky žalobcovi
povedie k jeho bankrotu. Žalovaný žil v zajatí dlhov ako finančný agent po dobu najmenej 7 rokov. Súd

druhej inštancie poukázal na to, že súd prvej inštancie vôbec nezisťoval ako mohol mať žalovaný také
dlhy na odvodoch, ako použil finančné prostriedky, ktorému vygenerovali takéto štátne odvody. Vysoké
dlhy fyzickej osoby na odvodoch, na dani, znamenajú určitý príjem fyzickej osoby a žalovaný teda príjem
mal, ale dlh nesplácal. Taktiež poukázal na to, že žalovaný v konaní ani netvrdil, že 24 exekúcii mu
vznikol tak, že starší dlh splácal novšími dlhmi. Súd druhej inštancie uzavrel, že teda žalovaný nebol

dlhovej špirále, ale opakovane vytváral nové dlhy a ďalšie dlhy.

20. Súd druhej inštancie uzavrel, že boli naplnené odvolacie dôvody, pretože súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam namietal, že súd prvej inštancie
v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci a to hodnotenia nepoctivého zámeru žalovaného

nezisťoval dôvody, pre ktoré žalovaný bol v roku 2019 nezamestnaný, z akého dôvodu bola s ním
ukončená spolupráca v spoločnosti OVB Allfinanz Slovensko a.s. a žalovaný nevysvetlil ako chcel
splácať svoj dlh voči žalobcovi a svoje ďalšie dlhy a prečo sa opakovane zadlžoval a nepreukázal z čoho
vznikli jeho ďalšie dlhy ani na čo použil požičané peniaze. Z toho dôvodu vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Súd prvej inštancie následne po doručení uznesenia súdu druhej inštancie stranám sporu, nariadil
pojednávanie na dňa 19.03.2024 na ktorom žalobca zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach
a poukázal na to, že po roku od oddlženia žalovaného zistil, že žalovaný má naďalej dlh na zdravotnompoistení 902 EUR, dane zostali nezmenené a dlh na sociálnom poistení narástol na sumu 1931 EUR. Z
toho dôvodu má za to, že žalovaný nemyslel vážne, nechcel sa ani zmeniť, čo sa týka platenia svojich
dlhov, nemal dobrý úmysel riadne platiť v budúcnosti svoje dlhy.

22. Žalovaný potvrdil , že jeho dlhy trochu narástli a uviedol, že došlo k uloženiu povinnosti voči jeho
osobe platiť vyššie výživné. Zdravotné poistenie je mu pravidelne strhávané, dohodol si splátkový
kalendár, a sociálne poistenie uviedol, že sa dlh bude snažiť splatiť. Pokiaľ ide o ukončenie spolupráce
so spoločnosťou OVB Allfinanz Slovensko a.s. uviedol, že táto bola ukončená z dôvodu, že mal dlhy na

sociálnom aj zdravotnom poistení, následne sa snažil nájsť si prácu, pracoval na letisku ako šofér, keďže
stratil príjem nemohol splácať dlhy a situácia bola neúnosná. Uviedol, že sa snažil robiť finančného
agenta a rozbehnúť to, zo strany kolegov bol povzbudzovaný, že to chce čas a treba vydržať, pokiaľ ide
o finančné prostriedky, ktoré mal týmto aj získať uviedol, že tieto použil na bežný život ako aj nájomné
a pokrytie bežných základných životných potrieb. Uviedol, že časť finančných prostriedkov použil na
zaplatenie dlhu v Sociálnej poisťovni v roku 2012 v sume 2500 eur.

23. Medzi stranami nebolo sporné to, že žalobca je veriteľom žalovaného zo strany žalobcu uznesením
Okresného súdu Poprad č.k. 7C/24/2017-149 zo dňa 16.03.2018, ktorým súd schválil súdny zmier s tým,
že žalovaný D. G. bol zaviazaný povinnosťou zaplatiť žalobcovi A. B. sumu 7500 EUR v splátkach po
300 EUR mesačne vždy do 15. dňa toho, ktorého mesiaca počnúc mesiacom máj 2018 na účet žalobcu.

24. Bolo predložené aj uznesenie Okresného súdu Poprad v právnej veci žalobcu a žalovaného, č.k.
7C/24/2017-166 zo dňa 02.08.2018, kde súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
konania vo výške 366,55 EUR.

25. Žalovaný uvedené skutočnosti ani nepopieral.

26. Súd ďalej vykonal dokazovanie daňovým priznaním k dani z príjmov fyzickej osoby, ktoré bolo
predložené zo strany žalovaného, ak, ktorým poukazoval na to, že v roku 2018 mal príjem vo výške 13
903,31 EUR, pričom po odrátaní výdavkov na podnikanie jeho príjem predstavoval v roku 2018 sumu

5561,32 EUR.

27. Žalovaný namietal, že nemal žiadny nekalý úmysel a peniaze, ktoré si požičal chcel vrátiť uviedol,
viackrát si so žalobcom volali a dohodli sa aj na mesačnej splátke následne potvrdil, že súhlasil so
zaplatením sumy v súdnom konaní vedenom pod sp.zn.7C/24/2017 v sume spolu 7500 EUR a namietal,

že nemal z čoho splácať 300 EUR pohľadávku, ktorú voči nemu neoprávnene žiadal žalobca a naopak
uvádzal, že sa do osobného bankrotu dostal z dôvodu konania žalobcu.

28. Súd vykonal dokazovanie vzhľadom na návrh žalobcu vyžiadaním od spoločnosti OVB Allfinanz
Slovensko a.s. vyjadrenia či žalovaný bol v spoločnosti zamestnaný na základe trvalého pracovného

pomeru, prípadne na základe inej zmluvy a taktiež aké odplaty boli zasielané žalovanému. Spoločnosť
OVB Allfinanz Slovensko a.s. sa vyjadrila a uviedla, že žalovaný nikdy nepracoval spoločnosti na
základepracovnéhopomeru,dohodyoprácivykonanejmimopracovnéhopomeru,prípadneinejzmluvy.
Spolupracoval však so spoločnosťou v zmysle zmluvy o spolupráci predmetom, ktorej bol záväzok
žalovaného vykonávať pre zmluvných partnerov spoločnosti sprostredkovateľskú činnosť za odplatu

(províziu) na základe zmluvy o spolupráci vystupoval žalovaný v postavení podriadeného finančného
agenta a spoločnosť postavení finančného agenta v zmysle zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom
sprostredkovaní a finančnom poradenstve v znení neskorších právnych predpisov. Súčasne uviedol,
že výkon finančného sprostredkovania je s odkazom na ustanovenie § 2 ods. 5 zákona o finančnom
sprostredkovaní podnikaním na základe iného než živnostenského oprávnenia a uviedol, že od roku

2012 vyplatila spoločnosť žalovanému v rámci spolupráce spolu sumu 61.725,16 EUR. (za 7 rokov jeho
priemerný príjem predstavoval 8817,87 EUR, mesačne v priemere t.j. 734,82 EUR).

29. Zo spisu Okresného súdu Prešov sp.zn. 5OdK/734/2019 mal preukázané, že žalovaný dňa
17.07.2019 doručil Centru právnej pomoci kancelária Liptovský Mikuláš žiadosť o poskytnutie právnej

pomoci v konaní o oddlžení konkurzom. Následne návrh na vyhlásenie konkurzu bol doručený
tunajšiemu súdu dňa 04.09.2019. Súčasťou v návrhu na vyhlásenie konkurzu bola aj indikatívna
informácia z centrálneho registra exekúcii v zmysle, ktorého mal súd zistené, že bolo generovaných voči
žalovanému 24 rôznych exekúcií okrem iného aj exekúcia na bežné výživné.30. Podľa životopisu dlžníka a čase podania návrhu ním opísaný aktuálne životnej situácie žalovaný
pracoval od 01.06.2011 ako finančný sprostredkovateľ pre spoločnosť VÚB Generali, Dôvera, a od

12.07.2019 pracoval pre spoločnosť ET Slovakia ako náhradný šofér. Následne uvádzal, že sa
nachádza v zlej finančnej situácii, pracuje (v danom čase) na dohodu za 300 EUR mesačne a všetky
jeho dlhy vznikli na základe jeho činnosti ako samostatne zárobkovo činnej osoby. Uviedol, že má dlhy
voči sociálnej a zdravotnej poisťovni, daňovému úradu, firme Phoenix Group, a fyzickej osobe A. B. s
tým, že uviedol, že situáciu sa snaží riešiť, no nedokáže uvedené splácať.

31. Pripojený bol zoznam veriteľov v zmysle, ktorého bol uvedený aj žalobca.

32. Súd vykonal dokazovanie aj uznesením č. k. 5OdK/734/2019 - 23 zo dňa 18.09.2019, ktoré
nadobudloprávoplatnosťdňa25.09.2019,ktorýmsúdvyhlásilkonkurznamajetokžalovanéhoasúčasne
mu ustanovil správcu.

33. Ďalej súd mal z výpisu z obchodného vestníka č. 202/2020 zo dňa 20.10.2020 preukázané,
zverejnenia oznamu o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

34. Súd doplnil dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi zo strany žalovaného, ktorý podľa

potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Poprad zo dňa 22.02.2019 bol zaradený do evidencie
uchádzačov o zamestnanie odo dňa 11.02.2019. Súd mal taktiež preukázané, že spoločnosť OVB
Allfinanz Slovensko a.s. so žalovaným pristúpila k odstúpeniu od zmluvy o spolupráci dňom 15.01.2019,
čo mal súd preukázané z predloženého listinného dôkazu žalovaným ( č.l.86).

35. Súd ďalej vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi zo strany žalobcu krátkou cestou
na pojednávaní a to výpisom dlhov zo Sociálnej poisťovne žalovaného v zmysle ktorého, mal žalovaný
evidovaný dlh ku 01.03.2021 11,9 EUR, následne od 15.08.2022 do 12.01.2023 s narastajúcou
tendenciou zo sumy 188 EUR až po 927 EUR.

36. K tomuto listinnému dôkazu žalovaný uviedol, že pred oddlžením, bol registrovaný na úrade práce
sociálnych vecí a rodiny a pracoval na dohodu, súčasne uviedol, že Sociálna poisťovňa mu vymazala
dlh v dôsledku oddlženia pokiaľ ide o narastanie dlhu uviedol, že realizoval platby v prospech Sociálnej
poisťovne, ktoré sa snažia riešiť a taktiež na zdravotnom poistení.

37. Súd ďalej vykonal dokazovanie výpisom z účtu, kde žalobca uvádzal, že považuje za výsmech pokiaľ
ide o zaplatenie pohľadávky vo výške 360 EUR, kde bolo uhradených 10 EUR.

38. Podľa § 166f ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov ( ďalej len ZKR ), veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia

oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov
od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak
preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na
spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

39. Podľa § 166g ods. 1 ZKR dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno
usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo
výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie

nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.

40. Podľa § 166g ods. 2 ZKR dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na
dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti

musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu
neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom
vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v
návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu aleboneuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o
dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od
neho spravodlivo vyžadovať, e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa

úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu
dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g)
zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal
nato,žesvojedlhybuderiešiťkonkurzomalebosplátkovýmkalendárom,h)zosprávaniasadlžníkapred
podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého

veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho
dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu
sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas
neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej
odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci alebo poverená osoba
podľa osobitného predpisu, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej

republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov.

41. Podľa § 166g ods. 3 ZKR súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u
dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí
alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo

má iné osobitné životné skúsenosti.

42. V posudzovanej veci základom pre skutkový stav bolo, že žalovaný si v období od požičal od žalobcu
finančné prostriedky z, ktorých uhradil len časť.

43. Zákon č. 7/2005 Z.z. v ustanovení § 166g ods. 5 explicitne stanovuje, že v konkurznom konaní
ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma, ale poctivý zámer
dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Kritériá pre určenie
nepoctivéhozámerusúpríkladnýmspôsobomuvedenévustanovení§166gods.2zákonač.7/2005Z.z.
a sú sústredené predovšetkým na ekonomické správanie dlžníka pred podaním návrhu na oddlžovacie

konanie a čiastočne po jeho podaní. Okrem toho, dlžník sám má v zmysle § 166g ods. 1 zákona č.
7/2005 Z.z. možnosť preukázať svoj poctivý zámer s ohľadom na jeho správanie po podaní návrhu.

44. Medzi stranami bolo sporné, že by nepoctivý zámer žalovaného pri oddlžení bol daný z dôvodu, že
sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh podať návrh ( § 166g

ods. 2 písm. e) ZKR ) sporné bolo ďalej to, že nepoctivý zámer žalovaného pri odložení mal byť ten, že
žalovaný neuviedol celú výšku svojho majetku.

45. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo počas konania najavo.

46. Základnú procesnú povinnosť sporových strán predstavuje povinnosť substancovať všetky
podstatné a rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých vyvodzujú svoju procesnú taktiku (útok alebo
obranu). V sociálnej koncepcii civilného procesu sa povinnosť tvrdenia prejavuje ako povinnosť pravdivo
a úplne opísať všetky rozhodujúce skutkové okolnosti prípadu. Nedodržanie tejto povinnosti vedie k

neuneseniu bremena tvrdenia v civilnom spore. Následkom je tak opätovne strata sporu pre neunesenie
konkrétneho procesného bremena. Ak teda súd procesnú stranu „pristihne“ pri porušení povinnosti
tvrdenia, je v rámci tzv. materiálneho vedenia sporu oprávnený a povinný k tejto skutočnosti prihliadnuť
a vyhodnotiť ju v komplexe s inými procesnými povinnosťami a bremenami pri rozhodovaní sporu.
Nástrojom materiálneho vedenia sporu v tejto súvislosti je oprávnenie a zároveň povinnosť súdu

normatívne zakotvená v § 191 ods. 1. CSP.

47. Súd v prvom rade skúmal splnenie procesných podmienok a.) či žalobca je aktívne legitimovaný na
podanie návrhu na zrušenie oddlženia na základe ustanovenia § 166 f ods. 1 ZKR.

48. Konkurz vyhlásený na majetok žalovaného je vedený na Okresnom súde Prešov v rámci, ktorého
si žalobca prihlásil pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi. Uznesenie č. k. 5Odk/734/2019 - 23 zo
dňa 18.09.2019 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 19.09.2019 t.j. s účinkami dňa 20.09.2019.Šesťročnálehotanapodaniežalobynazrušenieoddlženiazačalaplynúťod21.09.2019avčasepodania
žaloby teda neuplynula.

49. Ďalej súd skúmal či v danom prípade boli splnené znaky konania dlžníka s nepoctivým zámerom.
Účelom návrhu zákona č. 377 / 2006 Z.z., ktorým sa zaviedol pojem osobný bankrot je riešenie úpadku
fyzických osôb, ktorý predstavuje Slovenskej republike významný ekonomicko - sociálny problém.
Významným predpokladom na možnosť uchádzať sa o oddlžení je platobná neschopnosť dlžníka. Tá
sa predpokladá, ide však len o domnienku. Vyvrátená môže byť od začiatku konania samotným súdom

alebo v rámci skúmania zámeru dlžníka na základe podanej žaloby dotknutého veriteľa. Poctivý zámer
sa vymedzuje jednak pozitívne a jednak negatívne. Kontrolou poctivého zámeru môže iniciovať v zásade
každý veriteľ, ktorý je dlhý oddlžením dotknutý.

50. Žaloba sa uplatňuje voči dlžníkovi, respektíve voči jeho dedičom. Ustanovuje sa taktiež lehota na
uplatnenie žaloby. Ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len

mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami úvah, jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania
od prípadu k prípadu, a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti.

51. Súd poukazuje na to, že účelom oddlženia podľa IV. časti ZKR nie je garancia úplného uspokojenia
pohľadávok veriteľov, ktoré, hoci riadne prihlásené aj zistené boli v konkurze uspokojené iba čiastočne.

52. Účelom oddlženia jej zbaviť dlžníka, ktorý je fyzickou osobou jeho dlhov, aby ho dlhy neuspokojené
v konkurze neprenasledovali po celý zvyšok jeho života, aby tieto dlhy negenerovali ďalší jeho úpadok a
aby sa po stránke a hospodárskeho zabezpečenia svojej ďalšej existencie sa mohol opätovne postaviť
navlastnénohy(nálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyzodňa10.01.2017sp.zn.IIIÚS570/2016).

53. Žalobca v priebehu súdneho konania zdôrazňoval, že žalovaný úmyselne neuviedol skutočnosť,
že v roku 2018 zarobil vyše 22 000 EUR tak, že do platobnej neschopnosti sa dostal žalovaný sám a
úmyselne neuviedol celú výšku svojho majetku.

54. Poctivý zámer súd skúma v rovine správania sa dlžníka po podaní návrhu na konkurz a oddlženie
(oddlžovacie konanie). Správanie sa posudzuje v rovine ekonomickej, osobných pomerov a podľa
súčinnosti poskytnutej v odlžovacom konaní. Súd tu posudzuje celkové správanie sa dlžníka po oddlžení
či využil novú šancu a pokračuje v zadlžovaní.

55. Pri nepoctivom zámere súd skúma správanie sa dlžníka pred podaním návrhu na oddlženie a po
jeho podaní, pričom skúma na plnenie konkrétnej skutkovej podstaty ustanovenia § 166g ods. 2 ZKR v
zmysle ustanovenia § 166f ods. 1 ZKR spočíva bremeno dôkazu, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý
zámer na žalobcovi.

56. V danej právnej veci súd prvým rozsudkom žalobu zamietol, avšak následne súd druhej inštancie v
uznesení zo dňa 12.09.2023 č. k. 4 CoKR/22/2023 - 140 konštatoval, že hodnotenie súdu prvej inštancie
v tom, že žalobca mal množstvo spôsobov ako od roku 2012 svoj dlh vymôcť a naopak neodkladať jeho
uplatňovanie ako právne nevýznamné a tiež konštatoval, že pokiaľ súd prvej inštancie hodnotil konanie
žalovaného za „čiastočne ľahkovážne, avšak nie nepoctivé“ odvolací súd ho naopak hodnotil ako cielené

konanie finančne gramotnej osoby, ktoré nesie znaky nepoctivého konania v zmysle § 166g ods. 2 písm.
g) ZKR t.j. zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov
sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom.

57. Žalovaný vykonával činnosť podriadeného finančného agenta, čo je svojím spôsobom podnikaním

na základe iného než živnostenského oprávnenia. Súd preto v zmysle aj vyjadreného právneho záveru
hodnotil žalovaného podľa § 166g ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého súd
prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo
stále, má skúsenosti s podnikaním, alebo má iné osobitné životné skúsenosti.

58. Následne súd odkazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Obdo/35/2022 zo 14. júna 2023, ktorý poukázal na to, že je nutné rozlišovať ako zákon o konkurze a
reštrukturalizácii definuje poctivý a nepoctivý zámer, nakoľko každý z nich je vymedzený aj s ohľadom na
časový úsek jeho skúmania inak. Zatiaľ čo zákon určuje poctivý zámer len na základe správania dlžníkapo podaní návrhu na vyhlásenie oddlžovacieho konkurzu alebo na určenie splátkového kalendára, tak
takmer všetky skutkové podstaty uvedené v § 166g ods. 2 ZKR sa však zameriavajú na správanie
dlžníkapredpodanímnávrhunavyhláseniekonkurzualebonaobdobiepočaskonkurzu,pričomdôkazné

bremeno preukázania nepoctivého zámeru dlžníka podľa § 166 f ZKR vo vzťahu k jednotlivým príkladmo
vymenovaným skutkovým podstatám nepoctivého zámeru v § 166 g ods. 2 ZKR ťaží veriteľa – žalobcu
(rovnako aj rozsudok NS SR sp. zn. 5Obdo/18/2022 z 31.1.2023). Dôkazné bremeno preukázania, že
dlžník poctivý zámer pri oddlžení podľa § 166g ods. 1 ZKR mal, ťaží žalovaného dlžníka a vzťahuje
sa na správanie dlžníka v období po podaní návrhu na oddlženie (obdobne aj rozsudok NS SR sp. zn.

1Obdo/74/2021 z 20. októbra 2022).

59. Ďalej súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obdo/44/2022
z 2. augusta 2023, ktorý v právnej vete uviedol, že skutkové podstaty nepoctivého zámeru sú v §
166g ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ZKR)
vymenované len demonštratívne, preto nie je možné vyžadovať od žalobcu podradenie v žalobe na

zrušenie oddlženia uvádzaných skutkových tvrdení pod konkrétnu skutkovú podstatu uvedenú v § 166g
ods. 2 ZKR. V žalobe preto postačuje uvedenie rozhodujúcich skutočností, ktorými žalobca vymedzuje
nepoctivosť zámeru dlžníka pri oddlžení. Ak sa do oddlženia žalovaný dostal na základe rozhodnutia
vydaného súdom v konaní o oddlžení začatom po 1. marci 2017 podľa ustanovení zák. č. 377/2016 Z.z.,
ktorým sa novelizoval zákon o konkurze a reštrukturalizácii, je potrebné na zrušenie tohto oddlženia v

konaní podľa § 166f ZKR aplikovať aj ustanovenie § 166g ZKR, zavedené tiež touto novelou, a to s
poukazom na prechodné a záverečné ustanovenie v § 206f ZKR, pričom posudzovanie správania sa
dlžníka definovaného v § 166g ods. 2 písm. e/, g/, h/ ZKR v konaní o zrušení oddlženia podľa § 166f
ZKR nie je pred podaním návrhu na oddlženie spätne do minulosti časovo ohraničené, teda môže sa
posudzovať aj správanie dlžníka v čase pred účinnosťou tejto novely. V predmetnej veci žalovaný toto

dôkazné bremeno neuniesol.

60. V kontexte na prejednávanú vec, súd poukazuje na právnu vetu vyššie uvedeného rozhodnutia
NajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,ktorývprávnejveteuviedol,žepriprísnejšomprihliadaníkosobe
dlžníka a na súdom zistené skutkové okolnosti podľa § 166g ods. 3 ZKR je možné podľa § 166g ods.

2 písm. h) ZKR považovať správanie dlžníka za správanie v snahe poškodiť veriteľa, aj napriek tomu,
že v rámci neho využíva zákonom dovolené prostriedky na svoju obranu proti plneniu záväzku, ktorý
neuznáva, ak sa preukáže, že účelom tohto správania bolo vyhnúť sa plneniu tomuto veriteľovi alebo
toto plnenie účelovo oddialiť. Ak dlžník neuhrádza dlh veriteľovi ani len čiastočne, hoci by ho veriteľovi,
bez jeho zvýhodnenia oproti iným veriteľom, uhradiť mohol, čo i len čiastočne alebo si privodil úmyselne

ekonomický a majetkový stav, v ktorom dlh tomuto veriteľovi uhradiť nemôže, je možné jeho správanie
posúdiť ako nepoctivé správanie podľa § 166g ods. 2 písm. h/ ZKR v snahe poškodiť veriteľa. (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp sp. zn. 4Obdo/44/2022 z 2. augusta 2023).

61. Súd vo veci vyhodnocoval všetky skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania a žalovaný

sám uvádzal, že pri vykonávaní činnosti finančného poradcu sa mu nedarilo dlhšiu dobu, finančné
prostriedky mu postačovali len na pokrytie základných životných potrieb a nemal rezervy na splácanie
dlhov okrem iného ani žalobcovi a navyše ani na úhradu povinného zdravotného poistenia, sociálneho
poistenia a ani na plnenie si daňových povinností avšak sa spoliehal na to, že pokiaľ zotrvá pri tejto
činnosti, jeho finančná situácia sa zlepší. Žalovaný vedel, že takéto pokračovanie v jeho pracovnej

činnosti - finančného poradcu z, ktorého finančné príjmy nedosahovali takú výšku, z ktorých by mohol
pokryť svoje základné životné potreby a aspoň čiastočne uhrádzať dlhy môže viesť k ich narastaniu
dlhov, ale napriek tomu v ňom pokračoval. Spoluprácu so žalovaným spoločnosť OVB Allfinanz
Slovensko a.s., podľa jeho vyjadrenia ukončila taktiež pre jeho dlhy a žalovaný nevysvetlil následne ako
chcel splácať svoj dlh voči žalobcovi a svoje ďalšie dlhy, nepreukázal ani kedy a ako sa následne riadne

zamestnal (údajne ako šofér na letisku) a prečo sa opakovane zadlžoval, súčasne nepreukázal z čoho
jeho dlhy vznikli a na čo použil požičané finančné prostriedky.

62. Súd má za to, že toto všetko je možné považovať za správanie dlžníka realizované v snahe
poškodiť veriteľa, vzhľadom k tomu, že výpočet dôvodov nepoctivého zámeru v § 166g ods. 2 ZKR

je len demonštratívny, je ponechané na úvahe súdu a individuálnych okolností každého prípadu na
ďalšie právne a skutkové vymedzenia. Súd má za to, že konanie žalovaného napĺňa pojem nepoctivého
zámeru podľa ZKR, primerane k tomu poukazuje aj na Nález Ústavného súdu SR z10.01.2017, sp. zn.
III ÚS 570/2016: „Pri rozhodovaní o oddlžení je hlavnou úlohou konajúceho súdu spravodlivo vyvažovaťprimárny účel oddlženia (záujem na strane dlžníka - fyzickej osoby) a záujmy stále neuspokojených
veriteľov.“.

63. V záverečnej časti súd zdôrazňuje, aj význam slova poctivý, ktorý podľa slovníka slovenského jazyka
znamená čestný, počestný, charakterný, statočný, bezúhonný. Tieto charakteristiky však v reálnom
konaní žalovaného nemožno považovať za prejavy poctivosti.

64.Spoukazomnavyššieuvedenéskutočnostiacitovanéustanoveniaprávnychpredpisovsúdrozhodol

tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

65. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd aplikujúc ustanovenie§
255 CSP tzv. „zásadu úspechu v konaní“ priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nárok na
náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti žalovanému, ktorý vo veci úspech

nemal.

66. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP ako súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

67. Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka.

Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedky procesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená
v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.