Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 17, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B1-17C/6/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122201866
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radovan Ondreáš

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1122201866.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Radovanom Ondreášom v spore žalobcu: BL PLUS, s.r.o.,

so sídlom Prenčov 177, Prenčov, IČO: 50 798 243, zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária
JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zaplatenie sumy 4.524,50
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.524,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 %
ročne zo sumy 4.524,50 eur od 01.03.2022 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 04.03.2022 sa právna predchodkyňa žalobcu - pôvodná žalobkyňa (A.
B., nar. XX.XX.XXXX) domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 4.524,50 eur a úroku z omeškania vo
výške 8 % ročne z tejto sumy od 01.03.2022 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 04.01.2006
uzavrela so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej jej žalovaný poskytol finančné
prostriedky vo výške 2.987,45 eur (90.000 Sk). Odplata v zmluve označená ako „príslušný poplatok“
bola dohodnutá na sumu 1.314,48 eur (39.600 Sk), ktorú mala vrátiť žalovanému spolu s istinou

poskytnutého úveru v pravidelných 4-mesačných splátkach po 1.075,48 eur (32.400 Sk). Poskytnutý
úver použila výlučne na osobné potreby. Z jej strany bolo na účet žalovaného na základe predmetnej
zmluvy poukázané plnenie vo výške 7.511,95 eur. V rozsahu sumy 4.524,50 eur tak došlo na základe
predmetnej zmluvy zo strany žalobcu k plneniu nad rámec istiny poskytnutého úveru. Podanou žalobou
sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia. Mala za to, že žalovaný nemal nárok na žiadne plnenie
nad rámec istiny poskytnutého úveru, keď ide o spotrebiteľský vzťah podliehajúci právnej úprave na
ochranu spotrebiteľa, najmä zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 40/1964

Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom v čase podpisu zmluvy o úvere. Ako dlžník má
postavenie spotrebiteľa a žalovaný ako veriteľ postavenie dodávateľa, pričom dala tiež do pozornosti,
že jedným z predmetov činnosti žalovaného je poskytovanie úverov a pôžičiek. Uviedla, že jedným z
najrozpornejších ustanovení zmluvy o úvere je ustanovenie o tzv. príslušnom poplatku. Zmluva totiž
neobsahuje ustanovenie o odplate, ale o poplatku, ktorý však v skutočnosti predstavuje odplatu za
poskytnutý úver. Zmluva bližšie nekonkretizuje čo predmetný poplatok má kryť a preto je zrejmé, že
uvedený poplatok je zároveň odplatou za poskytnutý úver. Vzhľadom na to, že predmetná zmluva

neobsahuje obligatórny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, na základe interaktívnej kalkulačky
po zadaní údajov zo zmluvy výška RPMN dosahuje hodnotu 196,41 %. V zmysle prehľadu priemerných
odplát za poskytnutie obdobných úverov vyplýva, že v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy
(január 2006) priemerná výška RPMN na finančnom trhu ako indikátor posúdenia výšky odplaty zaobdobné úverové produkty dosahovala mieru 13,32 % ročne a ročná úroková sadzba dosahovala v
danom období hodnotu 15,39 %. Je teda zrejmé, že odplatu za poskytnutie predmetného úveru v miere
196,41 % ročne je potrebné považovať za dohodu výrazne odporujúcu zákonu (najmä ustanoveniu § 53

ods. 6 Občianskeho zákonníka), ale zároveň výrazne odporujúcu dobrým mravom, na základe čoho tak
dohoda o výške odplaty za poskytnutie úveru je neplatná. V dôsledku uvedeného potom žalovaný nemá
nárok na akékoľvek plnenie v rozsahu odplaty za poskytnutie úveru. Z povahy predmetnej úverovej
zmluvy nesporne vyplýva, že je zmluvou odplatnou. Dohoda o výške odplaty za poskytnutie úveru je
tak v prejednávanom prípade takou súčasťou zmluvy, odčlenením ktorej by samotná zmluva stratila

jednu zo svojich charakteristických čŕt. Dohodu o výške odplaty za poskytnutie úveru tak nie je možné v
prejednávanom prípade odčleniť od ostatného obsahu samotnej úverovej zmluvy. V zmysle uvedeného
je potom potrebné dospieť k záveru, že ak je dohoda o výške odplaty za poskytnutie úveru neplatná pre
jej priamy rozpor so zákonom, potom v zmysle ustanovenia § 41 poslednej vety Občianskeho zákonníka
sa tento dôvod neplatnosti vzťahuje na celý právny úkon – zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Z § 9 ods. 19
zákona o spotrebiteľských úveroch je zrejmé, že ak je neplatnou dohoda o výške odplaty za poskytnutie

úveru,mátozanásledokneplatnosťúverovejzmluvyakocelku.Doplnila,žeajkeďcitovanéustanovenie
nebolo v čase uzavretia úverovej zmluvy v právnom poriadku zakotvené, jeho neskoršie zakotvenie do
právneho poriadku len potvrdzuje tvrdenia žalobcu, podľa ktorých neplatnosť dohody o výške odplaty
za poskytnutie úveru má za následok aj neplatnosť samotnej úverovej zmluvy ako celku. Na základe
vyššie uvedených skutočností je tak podľa nej potrebné dospieť k záveru, že dohoda o výške odplaty za

poskytnutie predmetného úveru je pre jej priamy rozpor so zákonom ako aj s dobrými mravmi neplatná,
čo zakladá aj neplatnosť samotnej úverovej zmluvy. Žalobkyňa ďalej poukázala tiež na to, že
že medzi ňou a žalovaným sa na Okresnom súde Žiar nad Hronom viedlo konanie, sp. zn. XXX/XX/
XXXX, o určenie neexistencie záložného práva zriadeného na podklade predmetnej zmluvy o úvere,
nároky z ktorej si uplatňuje aj v tomto konaní. Vo svojom rozsudku sp. zn. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa

26.11.2021 Okresný súd Žiar nad Hronom, dospel k nasledovnému: „22. Súd zároveň v súlade s
rozhodovacou praxou v obdobných prípadoch dospel aj k záveru, že predmetná úverová zmluva bola
uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalobca sa na základe predmetnej úverovej zmluvy
zaviazal žalovanému v pravidelných mesačných splátkach vrátiť istinu úveru vo výške 90.000,-Sk
spolu s príslušným poplatkom vo výške 39.600,-Sk, t.j. súhrnne sa zaviazal zaplatiť žalovanému sumu

129.600,-Sk v 4 mesačných splátkach po 32.400,-Sk. Žalobca sa tak zaviazal zaplatiť 1,44 násobok
poskytnutého úveru v lehote 4 mesiacov, čo predstavuje po 4 mesiacoch o 44 % viac ako poskytnutá
istina (39600/90000). Ročný úrok by tak pri uzavretej úverovej zmluve dosiahol 132 %, vzhľadom na čo
súd dospel k záveru, že uzavretá úverová zmluva je absolútne neplatná pre jej rozpor so zákonom, ako
aj dobrými mravmi. Táto skutočnosť, vzhľadom na akcesorický charakter záložnej zmluvy vo vzťahu k

(neplatnej) úverovej zmluve, má za následok, že aj následne uzavretá záložná zmluva ako „vedľajšia“
zmluva nemohla byť uzavretá v súlade so zákonom, ak v súlade so zákonom a dobrými mravmi nebola
uzavretá „hlavná“ zmluva o úvere. Ak teda nebola platne uzavretá úverová zmluva, neplatná je aj
záložná zmluva, ktorá mala záväzok z úverovej zmluvy zabezpečovať.“ Neplatnosť zmluvy o úvere č.
XXXXXXX bola tak právoplatne judikovaná rozhodnutím Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. XXX/

XX/XXXX-XX, zo dňa 26.11.2021. Ďalej uviedla, že predmetnú úverovú zmluvu je potrebné považovať
za neplatnú tiež s poukazom na to, že žalovaný ju uzatváral prostredníctvom svojho mandatára – p.
C. D., ktorá tieto dokumenty mala aj vlastnoručne podpísať, pričom táto osoba nebola v čase uzavretia
zmluvy štatutárnym orgánom žalovaného. Ak teda predmetnú úverovú zmluvu uzatváral za žalovaného
jeho mandatár a nie jeho štatutárny orgán, konajúci mandatár mal k takejto zmluve na preukázanie

jeho oprávnenia uzatvárať takéto zmluvy pripojiť i dohodu o plnomocenstve, na podklade ktorej je
oprávnený na takéto právne úkony. Takáto dohoda však nebola súčasťou zmluvnej dokumentácie od
uzavretia zmluvy, na základe čoho predmetnú úverovú zmluvu nie je možné považovať za platne
uzavretú, resp. za podpísané oprávnenou – konajúcou osobou. Z dôvodu absencie oprávnenia na
podpis predmetných úverových zmlúv na strane veriteľa je nutné vyhodnotiť, že predmetná zmluva

nebolauzatvorenáplatne,resp.žezmluvanebolauzatvorenápísomne.Uvedenúskutočnosťjepotrebné
zohľadniť aj v korelácii s ustanovením § 4 ods. 1) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch:
„Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.“ Citované ustanovenie
podporuje argumentáciu o neplatnosti predmetnej zmluve o úvere. Zároveň poukázala, že žalovaný
nemá na základe predmetných úverových zmlúv nárok na žiadne plnenie nad rámec ním poskytnutých

finančných prostriedkov tiež z toho dôvodu, že podľa zákona 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách (platného v čase uzavretia úverových zmlúv) - § 4 ods. 2 zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä písm. g) ročnú percentuálnu
mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.Z citovaného znenia zákona zároveň vyplýva, že pre absenciu ročnej percentuálnej miery nákladov v
namietanej zmluve je nutné poskytnutý úver posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov, žalovaný tak nemal
nárok na akékoľvek plnenie nad rámec ním poskytnutých finančných prostriedkov a to ani v rozsahu tzv.

príslušného poplatku, ktorý v skutočnosti predstavuje odplatu za poskytnuté úvery. Preto aj v prípade, ak
bykonajúcisúdnepovažovalodplatyzaposkytnutéúveryzaneplatnéprávneúkonyzdôvoduichrozporu
so zákonom a s dobrými mravmi (aj uvedené už bolo súdom vyslovené v právoplatnom rozhodnutí
citovanom vyššie), nemal žalovaný nárok na akékoľvek úroky a poplatky ani z dôvodu bezúročného a
bezpoplatkovéhocharakteruposkytnutéhoúveru.Vzhľadomnaneplatnosťodplatyzaposkytnutieúveru,

absolútnu neplatnosť predmetnej úverovej zmluvy, ako aj vzhľadom na bezúročný a bezpoplatkový
charakter poskytnutého úveru, teda žalovaný na základe predmetnej úverovej zmluvy nemal právo na
plnenie žiadnych úrokov a poplatkov nad rámec ním poskytnutých finančných prostriedkov, celkovo v
sume 2.987,45 eur (90.000,- Sk - istina úveru zo zmluvy č. XXXXXXX). Z jej strany však bolo na účet
žalovaného v zmysle predloženého výpisu z klientskej zóny žalovaného poukázané plnenie celkovo
v sume 7.511,95 eur. Na základe uvedeného je teda zrejmé, že jej záväzok vrátiť žalovanému poskytnuté

finančné prostriedky zanikol splnením, a to s poukazom na to, že už vrátila žalovanému v prípade
úverovej zmluvy celkovo o 4.524,50 eur viac, než na čo bola povinná. Na základe predmetnej úverovej
zmluvy si tak uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia len vo výške 4.524,50 eur, čo
predstavuje výšku plnenia poukázaného z jej strany na účet žalovaného nad rámec jeho oprávnených
nárokov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný do dnešného dňa ani napriek výzve dlžnú sumu nevrátil

uplatňuje si žalobca okrem zaplatenia dlžnej sumy aj zákonný úrok z omeškania o 8 percentuálnych
bodov viac ako je základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu. K žalobe priložila listinné dôkazy: Zmluva o úvere č. XXXXXXX zo dňa 04.01.2006; Výpis z
klientskej zóny žalovaného k predmetnej úverovej zmluve; Výpočet skutočnej hodnoty RPMN k zmluve
č. XXXXXXX; Prehľad priemerných úrokových mier a RPMN za rok 01/2006 vydávaný NBS; Výzva na

vrátenie plnenia prijatého bez právneho dôvodu zo dňa 28.02.2022; Výzva na vrátenie plnenia prijatého
bez právneho dôvodu – e-mail žalovanému; Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. XXX/XX/
XXXX-XX zo dňa 26.11.2021.

2. Pôvodná žalobkyňa podaním zo dňa 18.03.2022 navrhla zmenu žalobcu v dôvodu, že postúpia

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.03.2022 svoj nárok voči žalovanému na žalobcu -
spoločnosť BL PLUS, s.r.o. Vzhľadom na uvedené tunajší súd uznesením zo dňa 28.04.2022 pripustil
túto zmenu na strane žalobcu.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 06.06.2022 žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal, že zmluva

bola uzavretá podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. Aplikácia právnych
predpisov na ochranu spotrebiteľa, nie je možná, nakoľko právny vzťah medzi žalovaným a žalobcom, s
prihliadnutím na charakter zmluvy, nie je vzťahom spotrebiteľským. Mal za to, že sa dodatočne nemožno
dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, keďže jej uzavretie v uvedenej forme (zmluva o
úvere podľa Obchodného zákonníka) sám svojim konaním žalobca vyvolal a inicioval. Zmluvné strany

dohodli na tom, že ich vzťahy sa budú spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluva sa
uzatvorila v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. K bezúročnosti zmluvy uviedol, že žalobca
svoju vôľu uzavrieť každú jednotlivú potvrdil svojim podpisom. Skutočnosť, že žalobca dodatočne usúdil,
že zmluvy sú pre neho subjektívne nevýhodné ešte nezakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu
a nemožno ju kvalifikovať ako nedostatok vážnosti vôle. Uzavretie zmluvy nemalo v žiadnom prípade

za následok nezákonné postihnutie jeho majetku a vlastníctva. Vážnosť vôle nie je možné zamieňať
s ľahkovážnosťou spotrebiteľa. Niet pochýb o tom, že žalovaný je priemerným spotrebiteľom. Dal do
pozornosti, že zákon č. 129/2010 Z. z. považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak
dôjde k naplneniu § 11 (1). Nakoľko nedošlo k naplneniu dôvodov, nemožno zmluvu o spotrebiteľskom
úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. V Zmluve na prednej strane je uvedené nasledovné:

Veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 90.000 Sk., t.j. 2.987,45 eur a dlžník sa zaväzuje
zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 39.600 Sk, t.j. 1.314,48 eur, t.j.
celkovo zaplatiť čiastku 129.600 Sk, t.j. 4.301,93 eur v 4 splátke po 32.400 Sk, t.j. 1.075,48 eur počnúc
dňom 07.02.2006 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Z
uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov. Každá vyššie uvedená splátka je prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok
a úroky. Každý klient je o tom informovaný ústne. Na základe uvedeného nemožno hovoriť o absencií
i výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákon č. 129/2010 Z. z. jasne hovorí
o bezúročnosti a bezpoplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v prípade RPMN, ktorá je uvedenánesprávne alebo absentuje. Nakoľko nebol naplnený ani jeden z uvedených prvkov nemožno považovať
zmluvuzabezúročnúabezpoplatkov.Rovnakonemožnohovoriťouvádzanídoomylu,pretožedlžníkovi
bol jasne vysvetlený rozdiel medzi RPMN v prípade ak si požiada o uplatnenie splátkového kalendára a

nedodrží splátku tak ako sa uvádza na prednej strane zmluvy. Na základe uvedeného mal za to, že súd
nesprávne posúdil predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko
obsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch a teda všetky
taxatívne náležitosti uvedené v zákone o spotrebiteľských úveroch, ktorých absencia má za následok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru sa v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere

nenapĺňajú. Uviedol, že si splnil všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. Poukázal na znenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. § 1 ods. 1 a § 1a ods.
1 Nariadenia vlády č. 87/1995. Nariadenie definuje odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné
plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené
s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných prostriedkov. Je
toho názoru, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí

pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je
dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov
z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný
pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných prostriedkov. Je teda zrejmé,
že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj

výslovne uvádza. K neplatnosti použitia neprijateľnej podmienky podľa § 53 uviedol, že
čo sa týka poplatku za poskytnutie úveru, ten nie je podľa neho neprimerane vysoký vzhľadom na
skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské
náklady sú rozdielne – vyššie oproti bankám. Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku,
tento v čase uzatvorenia zmluvy žalobcovi vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal, zmluvu

uzatvoril a peňažné prostriedky od neho prostredníctvom obchodného zástupcu prevzal. Teda bolo na
dobrovoľnom rozhodnutí dlžníka či na dané podmienky zmluvy pristúpi alebo nie. Pokiaľ ide o výšku
príslušného poplatku, tento je v zmluve dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je uvedený hneď
pri sume poskytnutého úveru, teda žalobca musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia a mal okamžite
pri podpisovaní zmluvy vedomosť, aká je cena úveru. Dohodnutá výška nie je neprimeraná a nie je

ani v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, resp. dobrými mravmi, a to aj vzhľadom na
skutočnosť, že poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru,
vzhľadom na podmienky, za ktorých poskytol úver žalobcovi (poskytovanie úveru na adrese trvalého
alebo prechodného bydliska žalobcu) a s ohľadom na jeho ďalšie obchodné riziko. Z uvedeného dôvodu
ako aj vzhľadom na skutočnosť, že nežiadal od žalobcu zabezpečenie úveru, účastníci dohodli tieto

úroky z omeškania a takto prejavenú vôľu účastníkov by mal aj súd rešpektovať. Mal za to, že zo zmluvy
o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil
na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú,
rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od
zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalobca vo

svojom vyjadrení okrem iného tvrdí, že zo strany žalovaného ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie.
Občiansky zákonník podstatu úmyselného konania nevymedzuje a z toho dôvodu sa pri skúmaní úmyslu
konania osoby vychádza z právnej úpravy zavinenia v trestnom práve. Zavinenie je budované na
dvoch zložkách a to vedomostnej a vôľovej a podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy a
nepriamy. Na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia všeobecné

tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere, ale bolo by nutné, v každom
jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzatvorenia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v
čase uzatvorenia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy skutočne vedel alebo aspoň bol
uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje. Poukázal, že so žalobcom uzatvoril zmluvu o úvere v
zmysle zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, pričom sa zaviazal, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky a dlžník sa zaviazal, že poskytnuté peňažné prostriedky
veriteľovi vráti a zaplatí dohodnuté úroky. Skutočne požadoval za poskytnutie peňažných prostriedkov
odplatu vo forme úrokov za poskytnutý úver, keďže je to činnosť, ktorou sa v čase uzatvorenia zmlúv
o úvere zaoberal a na ktorú mal oprávnenie, nakoľko mal v predmete podnikania aj poskytovanie
úverov z vlastných zdrojov, čo medzi stranami sporu sporné nebolo. Táto skutočnosť, avšak, nedokazuje

úmyselžalovanéhozískaťbezdôvodnéobohatenie.Žalovanývčaseuzatvoreniazmlúvoúverenemohol
mať vedomosť, ani predpokladať to, že o niekoľko rokov neskôr môže byť predmetná zmluva o úvere
posúdená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahuje podstatné náležitosti podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch.4. Žalobca v replike zo dňa 03.10.2022 reagoval, že právne predpisy určené na ochranu spotrebiteľa je
nevyhnutné aplikovať vždy vtedy, ak ide o zmluvný vzťah uzavretý medzi dodávateľom a spotrebiteľom,

ak to samotný predpis nevylučuje. Na predmetný vzťah založený zmluvou o úvere je teda nevyhnutné
uplatniť práve ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka. Samotná
argumentácia žalovaného sa javí ako celkom zrejme tendenčná, nejasná a vzájomne nekonzistentná,
keď uvádza, že predmetný vzťah založený zmluvou č. XXXXXXX treba podriadiť pod ustanovenia
Obchodného zákonníka a aplikácia zákona o spotrebiteľských úveroch je vylúčená, keď na druhej

strane uvádza, že zmluva nemôže byť bezúročná a bezpoplatková, keďže dodržal všetky obligatórne
náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Načo by sa veriteľ unúval s náležitosťami zmluvy
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, keď tvrdí, že ide o čisto obchodný vzťah. Je celkom zrejmé,
že žalovaným uvádzaná argumentácia absolútne nedáva zmysel a je viac účelová než skutočne
vecná. O tejto skutočnosti svedčí aj žalovaným uvádzané tvrdenie o tom, že RPMN neabsentovala a
pod., pričom je zjavné, že údaj o RPMN sa preukázateľne v zmluve o úvere nenachádza a žalobca

nenamietal jeho nesprávnosť ale úplnú absenciu. Je zrejmé, že konaním, ktorým sa veriteľ snaží
o vylúčenie posúdenia tejto evidentne spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovení právnych predpisov
na ochranu spotrebiteľa, dochádza zo strany dodávateľa k obchádzaniu zákona. Takéto konanie je
v zmysle súčasnej právnej úpravy v priamom rozpore s § 9 ods. 7 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľskýchúveroch,nazákladečohojepotrebnéajnapriekakýmkoľvekprípadnýmpochybnostiam

o spotrebiteľskom charaktere úverovej zmluvy hľadieť na danú zmluvu ako na zmluvu uzavretú medzi
spotrebiteľom a dodávateľom. Z uvedeného tak vyplýva, že vzťah založený zmluvou č. XXXXXXX je
jednoznačne vzťahom spotrebiteľským, a teda je potrebné na naň aplikovať osobitnú právnu úpravu
– ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Aplikácia noriem obchodného práva neprichádza do úvahy. Ďalej zopakoval

argumentáciu o neplatnosti pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi, ako aj pre nedodržanie formy
právneho úkonu (uzatvorenie zmluvy prostredníctvom mandatára, ktorý nebol štatutárnym orgánom),
čoho dôsledkom je, že žalovaný nemá nárok na akékoľvek plnenie v rozsahu odplaty za poskytnutie
úveru. Poukázal, že zmluva neobsahovala všetky obligatórne náležitosti podľa zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úverov, samotný údaj o RPMN. Nesúhlasil s argumentáciou žalovaného, že v zmluve

nebola dojednaná odplata či úroky, len tzv. príslušný poplatok, ktorý mal byť kompenzáciou za to, že
zmluva bola uzatvorená bez zabezpečenia. Uviedol, že celkom zjavne ide o odplatu za poskytnutý úver
a nie o poplatok. O tejto skutočnosti svedčí napríklad to, že mal byť uhradený v 4 mesačných splátkach,
teda nie pri podpise zmluvy ako to nesprávne uvádza žalovaný. V zmysle ustanovenia § 2 písm. e)
zákona č. 258/2001 Z. z. je „poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi

pri poskytnutí úveru, okrem úrokov“. Aj tu zákon vyslovene konštatuje, že poplatok je platba, ktorá sa
platí pri poskytnutí úveru, čo nie je prejednávaný prípad ako je zrejmé z textu zmluvy. Označením odplaty
(úrokov) ako „príslušný poplatok“ sa žalovaný celkom zrejme snažil spotrebiteľa zmiasť o skutočnej
výške úrokov a zároveň sa vyhnúť posudzovaniu maximálnej prípustnej odplaty za poskytnutý úver,
nakoľko je jasné, že takto dojednaná odplata nespĺňa zákonný limit. Vzhľadom na: neplatnosť dohody

o odplate za poskytnutie úveru, absolútnu neplatnosť predmetnej úverovej zmluvy, ako aj vzhľadom
na bezúročný a bezpoplatkový charakter poskytnutého úveru, žalovaný nemá a nikdy nemal nárok na
prijatie žiadneho plnenia presahujúceho ním skutočne poskytnuté finančné prostriedky, nakoľko na to
nebo daný právny dôvod. Zo strany žalobcu však bolo na účet žalovaného v zmysle predložených
dokladov poukázané plnenie celkovo v sume 7.511,95 eur (viď výpis z klientskej zóny žalovaného), ktoré

je potrebné zarátať výlučne na úhradu istiny poskytnutého úveru. Na základe uvedeného je teda zrejmé,
plnenie zo strany žalobcu v rozsahu o 4.524,50 eur je plnením bezdôvodným.

5. V následnej duplike mal žalovaný za to, že sa dostatočne vyjadril ku všetkým relevantným
skutočnostiam.

6. Na pojednávaní dňa 17.09.2025 sa žalobca sumarizoval obsah jeho vyjadrení doterajšiu
argumentáciu, vo vzťahu ktorej tiež doplnil odkaz na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.
9CoCsp/5/2023, ako aj nález Ústasného súdu SR sp. zn. II.ÚS 300/2018.

7. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 177 ods. 1 C.s.p.), ktoré sa konalo
za (ospravedlnenej) neprítomnosti žalovaného a na ktorom súd vykonal dokazovania v konaní
predloženými listinnými dôkazmi, ktoré boli stranám doručené. Na základe nesporných skutkových
tvrdení a vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:8. Právna predchodkyňa žalobcu – A. B., nar. XX.XX.XXXX (pôvodná žalobkyňa) a žalovaný uzatvorili
dňa 04.01.2006 zmluvu o úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej sa žalovaný ako veriteľ zaviazal

poskytnúť žalobkyni úver vo výške 90.000 Sk (2.987,45 eur) a žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť veriteľovi
túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 39.600 eur (1.314,48 eur). Istinu spolu s poplatkom
mala žalobkyňa žalovanému splatiť v 4 mesačných splátkach po 32.400 eur počnúc dňom 07.02.2006.
Z výpisu z klientskej zóny z internetovej stránky E. vyplýva, že právna predchodkyňa žalobcu uhradila v
prospech žalovaného zo zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 04.01.2006 celkovo sumu 7.511,95 eur. Žalovaný

bol predžalobnou výzvou zo dňa 28.02.2022 vyzvaný na zaplatenie bezdôvodného obohatenia vo výške
4.524,50 eur.

9. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

9.1 Podľa § 53 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto

zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
nepovažujú za individuálne dojednané.

9.2 Podľa § 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzatvorenia
predmetnej zmluvy o úvere (ďalej len „ZoSÚ“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania
spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu

spotrebiteľa.

9.3 Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

9.4 Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

9.5 Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ, ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje
na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru.

9.6 Podľa § 3 ods. 1 ZoSÚ, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje

spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného potrebiteľského
úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

9.7 Podľa § 3 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na
iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

9.8 Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná,
pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

9.9 Podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje

najmä
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov.9.10 Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bezprávnehodôvoduzasahovaťdoprávaoprávnenýchzáujmovinýchanesmiebyťvrozporesdobrými
mravmi.

9.11 Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

9.12 Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez

právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

9.13 Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

9.14 Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

9.15 Podľa § 526 ods. 1 a 2 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného
odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ

postupníkpostúpeniepohľadávkydlžníkovinepreukáže,zbavísadlžníkzáväzkuplnenímpostupcovi.Ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania
zmluvy o postúpení.

9.16 Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený

v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

9.17 Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

9.18 Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

9.19 Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej
sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného

dlhu.

10. Bezdôvodné obohatenie je v ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka konštruované ako predmet
plnenia, ktorý sa má vydať. V ods. 1 je pritom vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. V odseku 2 tohto ustanovenia je vymedzený pojem

bezdôvodného obohatenia. Zákon v tomto ustanovení uvádza štyri formy bezdôvodného obohatenia
(piata je obsiahnutá v § 454). Teda podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená
povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol
predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným
vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej

skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah
z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov, ktorými
sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania
bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná
súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou

inej určitej osoby. Napokon, že nejde o prípad, kedy Občiansky zákonník napriek majetkovému prospech
bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí,
že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. (Najvyšší súd SR sp. zn. 2Cdo/92/2010)

11. V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu pri poskytnutí plnenia existoval právny úkon, ktorý

bol neskôr posúdený ako neplatný s právnymi účinkami ex tunc. V prípade absolútnej neplatnosti
právneho úkonu je pre rozsah vydania bezdôvodného obohatenia rozhodujúci čas poskytnutia plnenia
a v prípade relatívnej neplatnosti stav v čase účinného dovolania sa neplatnosti.12. Predmetnou žalobou sa žalobca ako právny nástupca pôvodnej žalobkyne domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 4.524,50 eur s úrokom z omeškania titulom bezdôvodného obohatenia uhradeného
v súvislosti so spotrebiteľským úverom zo dňa 04.01.2006.

13. Pokiaľ žalovaný namietal aplikáciu zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa poukazujúc na
skutočnosť, že predmetná zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení Obchodného zákonníka, s jeho
argumentáciou sa nebolo možné stotožniť. Je pravdou, že zmluva o úvere (ako tzv. absolútny obchod)
je upravená v § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, avšak svojim charakterom je

predmetná zmluva spotrebiteľskou zmluvou, keďže ju uzatvorili na strane jednej žalovaný ako dodávateľ
(obchodník) a na strane druhej pôvodná žalobkyňa ako spotrebiteľ. V prejednávanej veci sa jedná
o spotrebiteľský úver, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), ako aj zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch (ZoSU) účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere, ktoré súd
v prejedávanej veci aplikoval. Dospel k záveru, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná. Medzi stranami

nebolo sporné uzavretie zmluvného vzťahu, ani výška poskytnutého úveru či samotná výška platieb
uskutočnených nad sumu poskytnutej istiny úveru.

14. Posudzovaný úver bolo potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, už z toho dôvodu,
že zmluva o úvere neobsahovala povinný údaj o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov). ZoSÚ

v § 4 ods. 2 písm. g) stanovoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať okrem iného
aj údaj o RpMN a to pod priamo uvádzaným následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Nebolo
sporné, že predmetná zmluva daný dôležitý údaj na posúdenie výhodnosti úveru neobsahovala. Právnej
predchodkyni žalobcu ako spotrebiteľovi nebola táto základná transparentná informácia o budúcom
záväzku a rozsahu plnenia. Neopodstatnenými súd tvrdenia žalovaného o vážnosti jej vôle, keď sama

ako priemerná spotrebiteľka uzavrela predmetnú zmluvu. Žalovaný ako nebankový subjekt podnikajúci
v činnosti poskytovania úverov uzatvoril predmetnú zmluvu na jeho vlastnom formulári, ktorý nespĺňal
dané zákonné požiadavky. Zákon s absenciou údaja o RPMN jednoznačne spája následok bezúročnosti
abezpoplatkovosti zmluvy, bez ohľadu na akékoľvek ďalšie požiadavky skúmania informovanosti
či vnímavosti spotrebiteľa. Tento údaj teda úverová zmluva musí obsahovať vždy. Argumentácia

žalovaného s cieľom preniesť na spotrebiteľa zodpovednosť za vlastné pochybenie v kontraktačnom
procese súd považoval za nedôvodnú a účelovú. Už na základe tohto vznikla žalovanému povinnosť
vydaťžalobcoviakoprávnemunástupcovidlžníčkybezdôvodnéobohatenievpodobeúhradvykonaných
nad rámec istiny úveru.

15. Súd dodáva, že uvádzaná argumentácia žalovaného (o slobode a vážnosti potvrdená podpisom
spotrebiteľa s predpokladom jeho priemerného vnímania a informovanosti) by mohla mať význam pri
určení neplatnosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (Právny úkon sa musí urobiť slobodne
a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný), ale nie v predmetom prípade posúdenia dôvodov
neplatnosti týkajúcich sa dovolenosti právneho úkonu, ktorý v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka

nesmie svojím obsahom alebo účelom odporovať zákonu, či ho obchádzať alebo sa priečiť dobrým
mravom (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

16. V nadväznosti na to možno dať do pozornosti, že pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke
pritom koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na

to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej, s primeranou obvyklou výškou
odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník
uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej
inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi,
aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané, až úžernícke úroky. Neprimeranou, a

preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s
prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 26/2011 z 26.04.2012).

17. Ďalším dôvodom na vyhovenie žalobe bolo posúdenie predmetnej úverovej zmluvy ako absolútne
neplatného právneho úkonu v zmysle § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 OZ.
V danom prípade žalovaný poskytol predchodkyni žalobcu spotrebiteľský úver vo výške 2.987,45
eur, ktorý sa zaviazala spolu s poplatkom 1.314,48 eur splatiť 4 mesačnými splátkami po 1.075,48eur s celkovou úhradou 4.301,92 eur. Súd uvedenú výšku odplaty z úveru považuje za zjavne
neprimeranú a hrubom nepomere ich vzájomným zmluvným plneniam. V tomto ohľade možno
predovšetkým poukázať na výšku odplaty dosahujúcu vo forme RPMN až 196,41 %, ako na to

náležite poukazoval žalobca. Takáto dojednaná odplata je zjavne neprimeranou je v rozpore s dobrými
mravmi a výrazne prevyšujúcou obvyklú odplatu. Je preto odôvodnené predpokladať, že pokiaľ by
právna predchodkyňa žalobcu ako spotrebiteľ nebola v zložitej finančnej situácií, nezaviazal by sa
platiť takto neprimerane vysokú odplatu ako cenu požičaných peňazí. Uvedené bolo v tomto prípade
navyše podporené aj skutočnosťou, že spotrebiteľovi nebola uvedená referenčná hodnota PRMN, na

základe ktorej by sa dala porovnať výhodnosť úveru, resp. ani údaj o výške úrokovej sadzby. Na
toto posúdenie nemá žiaden vplyv, že žalovaný v zmluve úrok z úveru nahrádzal jedným poplatkom
v vo výške 1.314,48 eur. Ten bol neprimeraný samotnej sume istiny 2.987,45 eur a ako odplata
(platená s istinovou len v 4 splátkach) predstavoval až 44 % istiny. Irelevantným v tomto smere
tiež bolo, keď žalovaný neopodstatnene uvádzal zmätočnú argumentáciu, že úrok nie je odplatou pri
poskytnutí peňažných prostriedkov, ale odplatou pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných

prostriedkov. Význam nemá ani jeho obrana, že pri poskytnutí úveru nevyžadoval jeho zabezpečenie,
poskytol ho z vlastných zdrojov a znášal riziko, čo možno považovať za bežnú súčasť poskytovania
spotrebiteľských úverov podnikateľmi (aj nebankovými subjektami), ktorá nemôže odôvodňovať takto
zjavneneprimeranéurčenieodplatyspotrebiteľskéhoúveru.Odvolacísúdtiežpoukazujeajnasúladnosť
prijatého záveru s relevantnou judikatúrou (napr. rozsudky Krajského súdu v Bratislave vo veciach sp.

zn. 8Co/16/2022, 8Co/116/2020, 8Co/20/2018, 8Co/105/2021, 9Co/60/2019, Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 15Co/27/2018, 11Co/38/2018 či a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/404/2017).

18. Súd sa v tomto stotožnil aj so záverom Okresného súdu Žiar nad Hronom v predloženom rozsudku
č.k. XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 21.11.2021, právoplatnému dňa 14.01.2022, vo veci pôvodnej žalobkyne

proti totožnému žalovanému, predmetom ktorej bolo určenie neexistenie záložného práva so základom
v predmetnej úverovej zmluve. Ten rovnako dospel k absolútne neplatnosti pre rozpor danej úverovej
zmluvy so zákonom a dobrými mravmi, keď konštatoval: „22. Súd zároveň v súlade s rozhodovacou
praxouvobdobnýchprípadochdospelajkzáveru,žepredmetnáúverovázmluvabolauzavretávrozpore
s dobrými mravmi, nakoľko žalobca sa na základe predmetnej úverovej zmluvy zaviazal žalovanému v

pravidelných mesačných splátkach vrátiť istinu úveru vo výške 90.000,-Sk spolu s príslušným poplatkom
vo výške 39.600,-Sk, t.j. súhrnne sa zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 129.600,-Sk v 4 mesačných
splátkach po 32.400,-Sk. Žalobca sa tak zaviazal zaplatiť 1,44 násobok poskytnutého úveru v lehote
4 mesiacov, čo predstavuje po 4 mesiacoch o 44 % viac ako poskytnutá istina (39600/90000). Ročný
úrok by tak pri uzavretej úverovej zmluve dosiahol 132 %, vzhľadom na čo súd dospel k záveru, že

uzavretá úverová zmluva je absolútne neplatná pre jej rozpor so zákonom, ako aj dobrými mravmi.
Táto skutočnosť, vzhľadom na akcesorický charakter záložnej zmluvy vo vzťahu k (neplatnej) úverovej
zmluve, má za následok, že aj následne uzavretá záložná zmluva ako „vedľajšia“ zmluva nemohla byť
uzavretá v súlade so zákonom, ak v súlade so zákonom a dobrými mravmi nebola uzavretá „hlavná“
zmluva o úvere. Ak teda nebola platne uzavretá úverová zmluva, neplatná je aj záložná zmluva, ktorá

mala záväzok z úverovej zmluvy zabezpečovať.“

19. Právna predchodkyňa žalobcu tak nebola povinná hradiť veriteľovi sumu prevyšujúcu poskytnutú
istinu úveru v sume 2.987,45 eur. Pokiaľ teda nesporne (žalovaný to nepopieral ani nespochybňoval)
spolu uhradila sumu 7.511,95 eur, vyplývajúcu aj priamo z internetového výpisu klientskej zóny

žalovaného k danému úveru, preplatenie v požadovanej sume 4.524,50 eur predstavovalo bezdôvodné
obohatenie žalovaného (§ 451 a nasl.). Príslušnú pohľadávku pôvodná žalobkyňa v konaní riadne
postúpila na žalobcu (§ 524 a nasl.), čo zakladalo jeho aktívnu vecnú legitimáciu v spore voči pasívne
legitimovanému veriteľovi s majetkovým prospechom.

20. K vzniku povinnosti toho kto sa obohatil obohatenia vydať dochádza v zmysle § 563 OZ až po
kvalifikovanej výzve - prvého dňa po tom, čo dlžníka o plnenie veriteľ požiadal. Súd poukazuje napr.
na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 210/2005 (ZSP, 2006, č. 37), sp. zn. 1Cdo 99/2007
či sp. zn. 7 MCdo 5/2014. Uvedené pôvodná žalobkyňa nesporne vykonala výzvou zo dňa 28.02.2022
a žalovaný úhradu nevykonal. Dostal sa tak do omeškania (§ 517 ods. 2 OZ) so zaplatením tohto

peňažného dlhu a bol povinný popri ňom uhradiť aj uplatnené úroky z omeškania v náležite vyčíslenej
sume 8 % ročne (§ 3 nariadenia č. 87/1995 Z. z) od 01.03.2022 do zaplatenia.21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.
Žalobcamalvsporeplnýúspech,pretomusúdpriznalvočineúspešnémužalovanémunároknanáhradu
trov v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade

s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, písomne, v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestskom súde Bratislava IV.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. /§ 359 C.s.p./

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania /§ 127 C.s.p./ uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). /§ 363 C.s.p./

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. /§ 364 C.s.p./

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,

b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. /§ 365 C.s.p./

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
/§ 366 C.s.p./

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k
odvolaniu. /§ 373 ods. 4 C.s.p./

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - Exekučného poriadku.