Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 12, 2025

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5Csp/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8524200254
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Mišenková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2025:8524200254.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Emíliou Mišenkovou, v sporovej veci žalobcu: IFIS

investiční fond, a.s., so sídlom Čechyňská 419/14a, Trnitá, 602 00 Brno, IČO: 24 316 717, právne
zastúpeného advokátskou kanceláriou Nosko & Partners s.r.o., so sídlom Podjavorinskej 2, 811 03
Bratislava, IČO: 36 860 107, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX D., právne
zastúpená: JUDr. Michal Barnovský, advokát, Námestie gen. Štefánika 532/7, 064 01 Stará Ľubovňa,
IČO: 53 287 461, o zaplatenie 1.798,67 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 475,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 10,04 eur od 26.6.2021 do zaplatenia, zo sumy 79,22 eur od 26.7.2021 do zaplatenia,

zo sumy 79,22 eur od 26.8.2021 do zaplatenia, zo sumy 79,22 eur od 26.9.2021 do zaplatenia, zo sumy
79,22 eur od 26.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 79,22 eur od 26.11.2021 do zaplatenia, zo sumy 68,86
eur od 26.12.2021 do zaplatenia,
to všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaná má n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 66 % s tým, že o výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca UBC 2020 k.s. sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 7.3.2024 domáhal
voči žalovanej zaplatenia sumy 1.798,67 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná
je fyzická osoba, ktorej žalobca na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo (variabilný symbol)
179655149 uzavretej dňa 24.9.2018 medzi žalobcom a žalovanou (ďalej aj ako ,,zmluva“) poskytol
spotrebiteľský úver nasledovne: istina: vo výške 3.000,- eur (článok II. zmluvy), zmluvný úrok vo výške:
19,84 % p.a. (článok II. zmluvy). Žalovaná úver k dnešnému dňu nesplatila. Dňa 29.09.2022 bolo v

Obchodnom vestníku SR č. 187/2022 pod číslom K056351 zverejnené uznesenie Okresného súdu
Bratislava I zo dňa 22.09.2022, sp. zn. 31K/25/2022 (ďalej len „uznesenie o vyhlásení konkurzu“), ktorým
Okresný súd Bratislava I vo výroku I. rozhodol o vyhlásení konkurzu na majetok spoločnosti Silverside,
a. s. v konkurze. Dňa 04.05.2023 bolo v Obchodnom vestníku SR č. 85/2023 pod číslom K024068
zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.04.2023, sp. zn. 31K/25/2022 (ďalej len
„uznesenie 2“), ktorým Okresný súd Bratislava I vo výroku II. rozhodol o tom, že do funkcie správcu
ustanovuje spoločnosť UBC 2020, k. s., so sídlom kancelárie: Zelinárska 6, 821 08 Bratislava, číslo

správcu: 2009. Žalovaná sa zaviazala splácať úver prostredníctvom pravidelných mesačných splátok
vo výške 79,22 eura. Žalovaná uzavrela dňa 24.9.2018 so žalobcom zmluvu o zabezpečení poistenia
schopnosti splácať dlh a zaviazala sa splácať mesačné náklady spojené s poistením vo výške 4,80 eur,a to vždy spolu s pravidelnou mesačnou splátkou. Žalovaná sa dostala so splácaním úveru, ako aj so
splácaním mesačných nákladov spojených s poistením, do omeškania.

2. Žalobca má za to, že nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania so splácaním úverom žalobca má
právo na (i) zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 10 % p.a. z dlžnej sumy nezaplatenej splátky úveru
od prvého dňa omeškania (článok IX. zmluvy), (ii) zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške
5 % p. a. z dlžnej sumy nezaplatenej splátky úveru od prvého dňa omeškania (článok II. zmluvy) a (iii)
zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 5 % p. a. z dlžnej sumy zosplatneného úveru od

prvého dňa omeškania (článok II. zmluvy).

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že v zmluve sa nachádza nesprávna výška RPMN,
zmluva o úvere č. 770760477 zo dňa 24.09.2018 je neplatným právnym úkonom, nakoľko v prípade
predmetnej zmluvy o úvere ide bezpochyby o spotrebiteľskú zmluvu a úpadca v tomto prípade v
zmluve o spotrebiteľskom úvere nepostupoval v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch, keď

uviedol nesprávnu výšku RPMN, kedy z predmetnej zmluvy vyplýva, že do sumy celkových nákladov
spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom nezahrnul sumu poistenia úveru. Dané je zrejmé
najmä z výšky mesačnej splátky uvedenej v zmluve vo výške 79,22 eur oproti skutočne predpísanej
mesačnej splátke vo výške 84,02 eur ako aj z celkovej čiastky na zaplatenie v zmluve uvedenej vo
výške 4.753,20 eur oproti skutočnej 5.041,20 eur. Vzhľadom na uvedené po zahrnutí poistného do

celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so splácaním spotrebiteľského úveru bude RPMN vo výške
22,68 % a nie 20,88 % tak, ako sa to nesprávne uvádza v zmluve. Ďalej žalovaná tvrdí, že najvyššia
prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 2. štvrťrok 2018 bola stanovená vo
výške 20,88 % a v predmetnej veci predstavovala RPMN 22,68 %, teda prevyšuje maximálnu výšku
odplaty (20,88 %). Ak teda RPMN v zmluve presahuje maximálnu výšku odplaty predmetná zmluva o

spotrebiteľskom úvere je podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v spojení s § 53 ods.
6 Občianskeho zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka, neplatným právnym úkonom. Vzhľadom na
to, že žalovanej boli z titulu neplatnej zmluvy poskytnuté finančné prostriedky, po podpise predmetnej
zmluvydošlokbezdôvodnémuobohateniu.Vzhľadomnaskutočnosť,žeoddobyposkytnutiafinančných
prostriedkov do doby podania žaloby už uplynulo viac ako tri roky, došlo tak k uplynutiu objektívnej

trojročnej lehoty, z dôvodu čoho potom vznáša námietku premlčania. Z uvedeného dôvodu teda má za
to, že nárok žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný. Pre úplnosť považuje za potrebné konštatovať,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere by sa v danom prípade považovala za neplatnú aj podľa § 39
Občianskeho zákonníka, z dôvodu rozporu s dobrými mravmi, keďže je zrejmé, že úrok dohodnutý v
zmluve (19,39 % ročne) podstatne (viac ako dvojnásobne) prevyšuje priemernú úrokovú mieru z úverov

poskytnutých v danom období. Ďalším z dôvodov nedôvodnosti podanej žaloby je aj tá skutočnosť, že
žalovaná pritom podľa svojich tvrdení uhradila úpadcovi sumu celkovo vo výške 7.105,40 eur, pričom
mesačné splátky úverov jej boli sťahované priamo zo mzdy. Javí sa, že žalovaná uhradila úpadcovi istinu
úveru, čo taktiež spochybňuje dôvodnosť podanej žaloby.

4. Žalobca v replike zo dňa 31.5.2024 poprel tvrdenia žalovanej ako zavádzajúce a účelové. Tvrdí,
že výška priemernej RPMN, ako aj ostatné zmluvné dojednania (vrátane výšky RPMN) sú v zmluve
dohodnuté v súlade s právnymi predpismi, čo vyplýva zo samotného obsahu zmluvy. Ako vyplýva z
článku II zmluvy, hodnota RPMN bola určená vo výške 20,88 %, priemerná RPMN bola určená vo výške
12,35 % a odplata podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník bola určená vo výške 19,84 %.

Žalobca poukázal na to, že na základe informácií zverejnených Ministerstvom financií SR, najvyššia
prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru za 2. štvrťrok 2018 – platné pre zmluvy
o spotrebiteľskom úvere uzatvorené 21.08.2018 do 20.11.2018 v rozsahu zmluvnej splatnosti nad 1 do
5 rokov vrátane, bola stanovená vo výške 20,88 %. V súlade s uvedeným tak možno podčiarknuť, že
RPMN, ako aj maximálna možná odplata, bola stanovená vo výške, ktorú upravilo Ministerstvo financií

SR. Zároveň, čo sa týka výšky priemernej RPMN, tu žalobca odkázal na súhrnné informácie o údajoch
o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2018, ktoré vydáva Ministerstvo
financií SR, a na základe ktorých sa určuje priemerná výška RPMN. Vo vzťahu k poskytnutým ostatným
spotrebiteľským úverom so zmluvnou splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške od 1.500,- eur do 6.500
eur vrátane bola priemerná RPMN stanovená vo výške 12,35 %, teda v rovnakej výške ako bolo

uverejnená aj v obsahu zmluvy. Vo vzťahu k vyššie uvedenému je tak možné zhodnotiť, že zmluva a
všetky zmluvné plnenia boli dohodnuté v súlade s právnymi predpismi. Žalobca zdôraznil, že jedinou
dojednanou odplatou za poskytnutý úver je zmluvný úrok. V hodnote RPMN vypočítanej podľa vzorca
uvedeného v prílohe č. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je teda, ako odplata za poskytnutý úver,zahrnutý výlučne zmluvný úrok v dojednanej výške, t.j. vo výške 19,84 %. presne v takej výške, ktorú
upravilo Ministerstvo financií SR.
Žalobca tvrdí, že ak:

1. Ministerstvo v zmysle príslušnej právnej úpravy stanovilo v období od 21.08.2018 do 20.11.2018
najvyššiu prípustnú výšku odplaty na hodnotu vo výške 20,88 %,
2. zmluva bola uzatvorená dňa 24.09.2018,
3. jedinou odplatou za poskytnutý úver je zmluvný úrok,
4. v článku II. bod. 2. riadok 9. zmluvy je úroková sadzba úveru dojednaná na úrovni 19,84 % ročne,

5. odplata vo výške 19,84 % neprevyšuje dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov
(2 x 12,35 = 24,70 > 19,84)
6. odplata za poskytnutý úver reprezentovaná hodnotou RPMN vo výške 20,88 % nepresahuje najvyššiu
prípustnú výšku odplaty stanovenú Ministerstvom SR pre príslušné obdobie, vo výške 20,88 %, potom
je možné dospieť k záveru, že výška odplaty bola v obsahu zmluvy dojednaná v súlade s ustanovením §
53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a nepresahuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenú v zmysle

príslušných právnych predpisov. Z tohto dôvodu je možné zhodnotiť, že výška sadzby zmluvného úroku
je v obsahu zmluvy dojednaná v súlade so všetkými príslušnými právnymi predpismi.

5. Žalobca tiež poukázal na fakt, že dobré mravy sú právnou kategóriou, ktorej aplikácia prichádza
do úvahy najmä v prípadoch, keď právny predpis určitý okruh vzťahov neupravuje. V danom prípade

však vykonávacie právne predpisy upravujú maximálne prípustné výšky odplát (jediná dojednaná
odplata za úver v predmetnom zmluvnom vzťahu je zmluvný úrok), ktoré je možné v zmluvách o
spotrebiteľských úveroch nastaviť. Vo vzťahu k poistnému ako súčasť výpočtu RPMN si žalobca uviedol,
že poistné bolo uzavreté dobrovoľne, slobodne, vážne a zrozumiteľne, nebolo podmienkou uzavretia
zmluvy a taktiež nebolo uzavreté v tiesni alebo za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdzuje

aj článok 13. Zmluvy o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver. Žalobca zdôraznil, že zmluva
o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver je samostatnou zmluvou, resp. ide o odlišný právny
úkon od uzavretia úverovej zmluvy. Vzhľadom na uvedené považuje žalobca tvrdenia žalovaného o
nesprávnom vyčíslení RPMN za nesprávne a zavádzajúce. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe
tvrdí, že s najväčšou pravdepodobnosťou uhradil istinu úveru, pretože podľa svojich potvrdení uhradil

žalobcovi sumu vo výške 7.105,40 eur, predmetné tvrdenie žalovanej namieta ako nesprávne, a to z
nasledujúcich dôvodov. V zmysle prehľadu platieb žalovaný poukázal na splatenie úveru sumu vo výške
2.525,00 eur. Z uvedenej sumy sa časť vo výške 1.201,33 eur započítala na splatenie istiny úveru a časť
vo výške 1.121,32 eur sa započítala na splatenie zmluvného úroku úveru. Zvyšná časť bola započítaná
na úhradu poistenia, poplatku za vystavenie a odoslanie upomienok a posledných výziev, úroku z

omeškania, zmluvnej pokuty a úroku z poistenia. Žalobca poznamenal, že je pravdou, že žalovanému
boli poskytnuté viaceré spotrebiteľské úvery, a preto je s najvyššou pravdepodobnosťou možné, že
žalovaný nemá vedomosť o tom, na ktoré úvery sú jeho finančné prostriedky poukazované. Uvedené
úhrady sa započítavajú na jednotlivé úvery v zmysle uvedenia konkrétneho variabilného symbolu, v
tomto prípade VS: 179655149. Je preto v záujme žalovaného mať pod kontrolou, na ktorý záväzok sú

jeho finančné prostriedky poukazované. Na základe vyššie uvedeného žalobca má za to, že žaloba
je dôvodná a žalovaný neuviedol žiadne vecné a dôkazmi podložené tvrdenia, ktoré by rozporovali
žalobcom uplatnený nárok, preto navrhuje, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

6. Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.6..2024, žalobca, prostredníctvom svojho právneho

zástupcu, oznámil súdu, že pohľadávka voči žalovanému bola postúpená na spoločnosť IFIS investiční
fond, a.s., ktorá sa stala veriteľom pohľadávky a navrhol, aby súd pripustil vstup nového žalobcu do
konania.

7. Uznesením zo dňa 5.9.2024 súd pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu vstúpil

do sporu nový žalobca: IFIS investiční fond, a.s., so sídlom Čechyňská 419/14a, Trnitá, 602 00 Brno,
IČO: 24 316 717.

8. Právny zástupca žalovanej vo vyjadrení zo dňa 19.1.2025 uviedol, že v danom prípade nie
je naplnená ani jedna z kumulatívnych podmienok pre platné postúpenie spotrebiteľského úveru v

intenciách § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na to, že žalobca nie je veriteľom
podľa § 30 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, ani bankou, zahraničnou bankou a ani
pobočkou zahraničnej banky. Zároveň žalobca nepreukázal, aby jeho právny predchodca prihliadol na
údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti žalovanej ako spotrebiteľasplácať predmetný úver a že by jeho právny predchodca skúmal jednak príjmovú stránku žalovanej
ako aj jej výdavkovú stránku. V intenciách uvedeného je toho názoru, že právny predchodca žalobcu
ani nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a teda

nie je naplnená ani druhá podmienka, resp. postúpenie pohľadávky po konečnom termíne splatnosti
spotrebiteľského úveru alebo pohľadávky, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. Na základe uvedených skutočností má za to, že v prípade žalobcu absentuje
aktívna vecná legitimácia v spore, nakoľko zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 17.04.2024 je
absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s §

39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, čo zakladá nedôvodnosť podanej žaloby. Navrhol, aby
súd žalobu zamietol.

9. Súd nariadil pojednávanie na deň 24.2.2025 o 10.30 hod. Na pojednávanie sa nedostavil žalobca
ani jeho právny zástupca, ktorí žiadali ospravedlniť ich neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti
konania (nenavyšovania trov) a zároveň požiadali o rozhodnutie vo veci bez ich osobnej účasti. Na

pojednávanie sa nedostavila žalovaná, dostavil sa jej právny zástupca. Súd uznesením rozhodol, že
pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a v neprítomnosti žalovanej.
Právny zástupca žalovanej na pojednávaní zotrval na svojich doterajších písomných podaniach,
považuje žalobu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

10. Spoločnosť Silverside, a.s. a žalovaná uzatvorili dňa 24.9.2018 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 3.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazal splácať v
60 mesačných splátkach po 79,22 eura, vždy k 25. dňu v mesiaci. Výška úrokovej sadzby úveru bola

19,84%ročne,ročnápercentuálnamieranákladov(RPMN)20,88%apriemernáRPMN12,35%. Dátum
splatnosti prvej splátky bola stanovená na 25.11.2018 a konečná splatnosť bola 12.09.2023.

11. Dňa 29.09.2022 bolo v Obchodnom vestníku SR č. 187/2022 pod číslom K056351 zverejnené
uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22.09.2022, sp. zn. 31K/25/2022 (ďalej len „uznesenie

o vyhlásení konkurzu„), ktorým Okresný súd Bratislava I vo výroku I. rozhodol o vyhlásení konkurzu na
majetok spoločnosti Silverside, a. s. v konkurze. Dňa 04.05.2023 bolo v Obchodnom vestníku SR č.
85/2023 pod číslom K024068 zverejnené uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 24.04.2023,
sp. zn. 31K/25/2022 (ďalej len „uznesenie 2“), ktorým Okresný súd Bratislava I vo výroku II. rozhodol o
tom, že do funkcie správcu ustanovuje spoločnosť UBC 2020, k. s., so sídlom kancelárie: Zelinárska 6,

821 08 Bratislava, číslo správcu: 2009.

12. Zlistinyplatobnádisciplínavyplýva,žežalovanápoukázalaprávnemupredchodcovižalobcuúhrady
vo výške 2.525,- eur.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

13. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ako
„OZ“),spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1.9.2018 do 31.12.2018 (ďalej len ako „ZoSÚ“).15. Tento zákon v § 1 ods. 2 prvá veta definuje spotrebiteľský úver, ako dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona

nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

16. Podľa § 2 písm. g/ ZoSÚ na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa
spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a

ktorésúveriteľoviznáme,okremnotárskychpoplatkov;docelkovýchnákladovpatriaajpoistnéanáklady
spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo
podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok.

17. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od

spotrebiteľapriposkytnutípeňažnýchprostriedkovpožadovať.Odplatu,podrobnostiostanoveníodplaty,
kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok,

poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise
spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri
poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská
zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za
podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve

19. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej
percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely
tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou

povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

20. Podľa § 7 ods. 1, 2 ZoSÚ, Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo
pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu,

na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne
aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie
je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

21. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver sa použijú tieto položky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým

má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť,
c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

22. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je

oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k týmto právnym záverom:23. Je nesporné, že posudzovaný právny vzťah strán sporu je právnym vzťahom založeným
spotrebiteľskou zmluvou a ide o spotrebiteľský úver. Žalobca bol od uzavretia zmluvy v postavení

dodávateľa a žalovaná v postavení spotrebiteľa, preto uvedený právny vzťah je v potrebné posudzovať
v režime spotrebiteľského práva.

24. Následne súd ex offo, ale aj vzhľadom na námietky žalovanej, pristúpil k preskúmaniu predmetnej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.9.2018.

25. Vo vzťahu k žalobcom stanovenej výške RPMN žalovaná namietala nesprávnosť jej určenia
z dôvodu absencie poistného pri vypočítaní RPMN. K tejto námietke súd uvádza, že zo zmluvy
o zabezpečení poistenia schopnosti splácať úver zo dňa 24.9.2018 (č.l. 15), č. 13 vyplýva, že
poistník SSD vyhlásil, že poistenie je dobrovoľné a nie je podmienkou poskytnutia úveru klientovi
ako dlžníkovi zo strany SSD ako veriteľa. Táto zmluva je odlišným právnym úkonom od uzavretia

úverovej zmluvy, samostatným listinným dokumentom, je vlastnoručne podpísaný žalovanou. Navyše
v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani zmienka o tom, že uzavretie zmluvy o zabezpečení poistenia
schopnosti splácať úver by malo byť podmienkou poskytnutia úveru žalovanej, preto súd má súd za
to, že poistné bolo uzavreté dobrovoľne a nebolo podmienkou uzavretia zmluvy. Uvedená námietka
žalovanej, že z uvedeného dôvodu výška RPMN nebola vypočítaná správne, nie je opodstatnená.

26. Ani ďalšia námietka žalovanej, ktorou namieta výšku odplaty pri poskytnutom spotrebiteľskom
úvere, nie je dôvodná. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere plynie, že výška odplaty bola uvedená
vo výške 19,84 %. Podľa § 1a ods. 1 v spojení s ust. § 1 ods. 4 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplata pri

poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej RPMN bánk
apobočiekzahraničnýchbánkprejednotlivétypynovoposkytnutýchspotrebiteľskýchúverovzverejnenej
naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy. Z údajov obsiahnutých na stránke
Ministerstva financií SR vyplýva, že najvyššia prípustná výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského
úveru za 2. štvrťrok 2018 platných pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorené od 21. augusta 2018

do 20. novembra 2018 bola stanovená pri ostatných spotrebiteľských úveroch so zmluvnou splatnosťou
nad 1 rok do 5 rokov vrátane na hodnotu 20,88 %. Na základe vyššie uvedeného možno uzavrieť, že
odplata dojednaná v zmluve zo dňa 24.9.2018 (19,84 %) neprevyšuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty
za poskytnutie spotrebiteľského úveru v rozhodnom období (20,99 %) a bola dojednaná v súlade so
zákonom.

27. Súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalovanej, že úroková sadzba, dojednaná v zmluve
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.9.2018 vo výške 19,84 %, je v rozpore s dobrými mravmi. Na tomto
mieste súd poukazuje na skutočnosti konštatované v predchádzajúcom odseku, ku ktorým dopĺňa, že
v danom prípade je nesporné, že zmluvný úrok bol jedinou dojednanou odplatou v predmetnej zmluve.

V prípade, ak v čase uzatvorenia zmluvy právnymi predpismi bola stanovená maximálna prípustná
výška odplaty 20,88 % a žalobca si so žalovanou v zmluve o spotrebiteľskom úvere dojednali odplatu
(formou zmluvného úroku) vo výške 19,84 %, nie je možné považovať takto dohodnutú výšku odplaty
za rozpornú s dobrými mravmi, práve naopak, je potrebné konštatovať, že jej výška bola dohodnutá
v súlade so všetkými právnymi predpismi.

28. Napokon súd nezhliada dôvodnosť ani ďalšej námietky žalovanej, pokiaľ tvrdí, že neboli naplnené
podmienky pre platné postúpenie spotrebiteľského úveru v intenciách § 17 ods. 1 zák. č. 129/2010
Z.z., že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 17.4.2024 je neplatná a že u žalobcu absentuje
aktívna vecná legitimácia v spore. K tomuto súd uvádza, že v konaní nebolo sporné, že na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške
3.000,- eur. Poskytnutý úver sa žalovaná zaviazala splatiť 60 mesačnými splátkami vo výške 79,22
eur splatnými k 25. dňu v mesiaci. Z dôvodu, že na majetok úpadcu Silverside a.s. bol vyhlásený
konkurz, uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR dňa 29.9.2022,
účinok zosplatnenia nastal v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii

dňa 30.9.2022 ex lege. Z uvedeného je zrejmé, že k zosplatneniu úveru došlo zo strany zákona,
a nie na základe jednostranného právneho úkonu zo stany právneho zástupcu žalobcu. Z uvedeného
záveru potom vyplýva, že postúpenie pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na žalobcu zmluvou
o postúpení pohľadávok nebolo vykonané v rozpore s kogentnou úpravou § 17 ods. 2 zákonao spotrebiteľských úveroch, ako to tvrdí žalovaná. Z uvedeného dôvodu súd konštatuje, že žalovaná
pohľadávka z titulu zmluvy o postúpení pohľadávok prešla na žalobcu, ktorý tak v spore disponuje
aktívnou vecnou legitimáciou.

29. Následne súd v zmysle ustanovení § 7 a § 11 ZoSÚ súd preskúmaval, či právny predchodca žalobcu
pred poskytnutím úveru žalovanej postupoval pri preverovaní jej bonity s odbornou starostlivosťou.
Žalobca si uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto je nutné vyhodnotiť,
či pri uzatvorení zmluvy boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy

kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. § 52 a nasl. OZ, ZoSÚ a ďalšie. Bolo na
žalobcovi, aby preukázal, že jeho predchodca bonitu žalovanej náležite skúmal, t.j. že si splnil povinnosť
vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.

30. V civilnom procese platí tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou
procesných strán, aké predložia skutkové podklady, vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce

pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán a
každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu ten
skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie
na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to, čo strany nepredložia, nemôže brať za
základ pre svoje rozhodovanie. Stranám teda hrozí pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení

dôkazného bremena, nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Dôkazné bremeno je teda inštitútom
procesného práva, ktoré stíha toho účastníka, v ktorého záujme je aby určitá skutočnosť rozhodná podľa
hmotného práva a stranou tvrdená bola v konaní skutočne preukázaná. Pravým zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť pre spor rozhodná
dokázaná nebola, teda keď si súd nemôže urobiť záver o tom, že určitá skutočnosť je alebo nie je

pravdivá.

31. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 ZoSÚ je dosiahnuť, aby dodávateľ vzal na zreteľ
existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe
informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri

posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a
na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka,
aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver
sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o
získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou

vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je
zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre
rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v
spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej

schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme
ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou
veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré
informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch
a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.

Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na
frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet a to ako
stranupríjmov,takstranuvýdavkov,atovždyvovzťahukukonkrétnemužiadateľovioúver(t.j.konkrétne

príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť
alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje (porov. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoCsp 16/2021, rozsudok
Okresného súdu Prešov sp. zn. 9Csp 1/2022, tiež Okresného súdu Bardejov sp. zn. 7Csp 80/2020).

32. Význam skúmania bonity spotrebiteľov je zdôrazňovaný aj v judikatúre Súdneho dvora Európskej
únie, pričom súd musí ex offo preskúmať dodržanie povinnosti veriteľa v zmysle ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ
(porov. rozsudky Súdneho dvora Európskej únie C-679/18, tiež C-449/13, C- 303/20).33. Z článku 8 ods. 1 smernice 2008/48 vyplýva, že pred uzavretím zmluvy o úvere je veriteľ povinný
posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, pričom táto povinnosť môže prípadne zahŕňať nahliadnutie do
príslušnej databázy. Cieľom tejto povinnosti je tiež posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť poskytnutiu

úveru nebonitným spotrebiteľom (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. decembra 2014, CA Consumer
Finance, C-449/13, EU:C:2014:2464, bod 43; zo 6. júna 2019, Schyns C-58/18, EU:C:2019:467, bod
40, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 20). Taká povinnosť tým, že
má chrániť spotrebiteľov pred rizikami nadmerného zadlženia a platobnej neschopnosti, má pre nich
zásadný význam (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 6. júna 2019, Schyns, C-58/18, EU:C:2019:467, bod

41, a z 5. marca 2020, OPR-Finance, C-679/18, EU:C:2020:167, bod 21, ako aj citovanú judikatúru).

34. Zo žalobcom predložených dôkazov je zrejmé, že veriteľ pri skúmaní bonity zisťoval príjem žalovanej
aprivýdavkochžalovanejlenvšeobecnekonštatoval,žeminimálnevýdavkysú298,68euradopytované
výdavky 0,00 eur. Takéto zisťovanie je podľa názoru súdu nedostatočné. Žalobca žiadnym spôsobom
neanalyzoval osobný/domáci rozpočet žalovanej, a to najmä stranu výdavkov, nezisťoval konkrétne

náklady na bývanie, nájom, strava, domácnosť, lieky, telekomunikačné služby, splátky úverov a pod.
Len samotné zistenie príjmu a všeobecné konštatovanie minimálnych výdavkov nemožno samo o sebe
považovať za náležité splnenie si povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z.
Príjem a rodinný stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem a štruktúru
výdavkov klienta, nemôže urobiť záver o to, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver.

Práve preto zákonodarca zaťažil veriteľov povinnosťou pred uzatvorením spotrebiteľskej zmluvy skúmať
bonitu spotrebiteľov „s odbornou starostlivosťou“. Bez toho, aby žalobca skúmal všetky aspekty,
nemohol si utvoriť reálny obraz o majetkovej situácii žalovanej, potrebný pre posúdenie schopnosti
žalovanej splácať dlh zo zmluvy. S poukazom na uvedené dospel súd k záveru, že v danom prípade
žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ustanovením § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z.,

kedy jeho právny predchodca, poskytovateľ úveru, nevyhodnotil dostatočne s odbornou starostlivosťou
schopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver, pričom svojim konaním hrubo zanedbal svoju povinnosť
odbornej starostlivosti. Tým hrubým porušením spôsobil to, že úver sa v zmysle § 11 ods. 2 zák. č.
129/2010 Z.z. stal bezúročný a bez poplatkov.

35.Súdtedarobízáver,žežalobcapripreverovaníbonitynepostupovalsodbornoustarostlivosťoupodľa
§ 7 ods. 1 ZoSÚ, ale naopak, tieto svoje povinnosti porušil, čím sú naplnené predpoklady hmotnoprávnej
fikcie podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ a to, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

36. Žalobca teda môže od žalovanej požadovať iba splátky istiny. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,

že žalovanej bola poskytnutá suma 3.000,- eur a žalovaná realizovala splátky úveru vo výške 2.525,-
eur, Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 475,- eura a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

37. Keďže žalovaná sa dostal do omeškania s platením svojich peňažných záväzkov, zaviazal ju súd
v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj na zaplatenie úrokov z omeškania

Žalovaná sa zaviazala splácať úver v pravidelných splátkach vo výške 79,22eur. Vzhľadom na to, že
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, je potrebné všetky jednotlivé splátky realizované
žalovanou započítať iba na splátky istiny úveru. Žalovaná z úveru uhradila 2.525,- eur, t.j. 31 splátok (a
79,22) a zvyšnú sumu 69,18 eur je potrebné započítať na splátku č. 32, ktorej dátum splatnosti podľa
splátkového kalendára pripadol na deň 25.6.2021. Žalovaná sa tak nasledujúcim dňom dostala do

omeškania zo zaplatením ostávajúcej sumy zo splátky č. 32, t.j. sumy 10,04 eur (79,22 – 69,18 eur).
Zvyšnú istinu, t.j. sumu 464,96 eur mala žalovaná uhradiť 5-timi riadnymi splátkami č. 33 – 37 (po
79,22 eur) a poslednou splátkou č. 38 v sume 68,86 eur. Nakoľko žalovaná sa dostala do omeškania
so splatením týchto splátok, priznal súd žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti týchto splátok, t.j. zo sumy 10,04 eur od 26.6.2021 do zaplatenia, zo

sumy 79,22 eur od 26.7.2021 do zaplatenia, zo sumy 79,22 eur od 26.8.2021 do zaplatenia, zo sumy
79,22 eur od 26.9.2021 do zaplatenia, zo sumy 79,22 eur od 26.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 79,22
eur od 26.11.2021 do zaplatenia, zo sumy 68,86 od 26.12.2021 do zaplatenia.

38. Žalobca si v konaní uplatnil i nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 432,46 eura, ktorá

predstavuje 10 % zo súm omeškaných splátok úveru a zmluvnej pokuty vo výške 10 % zo sumy vo
výške 712,49 eur od 1.10.2022 do dňa podania žaloby. Súd považuje zmluvnú pokutu za neprijateľnú
zmluvnú podmienku, pričom uvedenú zmluvnú podmienku vyhlásil Okresný súd Vranov nad Topľou v
konaní vedenom pod sp. zn. 5Csp/99/2018 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn.9CoCsp/23/2020zaneprijateľnúzmluvnúpodmienku.Sozávermivyjadrenýmivtomtorozhodnutísasúd
stotožňuje a považuje ich za plne aplikovateľné aj v tejto veci. Navyše v danom prípade možno zmluvnú
pokutu považovať za neprimerane vysokú a v rozpore so zákonom s poukazom na § 3a ods. 1 naradenia

vlády č. 87/1995 Z. z., podľa ktorého zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmie prevýšiť
priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnených podľa osobitného
predpisu pred vznikom omeškania o viac ako 10 percentuálnych bodov ročne a súčasne nesmú prevýšiť
trojnásobok úrokov z omeškania podľa tohto nariadenia vlády. Na účely nariadenia sa posudzuje súčet
všetkých sankcií, v tomto prípade súčet výšky úrokov z omeškania a výšky zmluvnej pokuty, čo je celkom

17 % (zmluvná pokuta 12 %, úroky z omeškania 5 %), čo je viac ako trojnásobok úrokov z omeškania
podľa uvedeného nariadenia vlády. Nie je pritom podstatné, v akej výške si žalobca uplatňuje zmluvnú
pokutu (10%), ale to, čo bolo v zmluve dojednané. Preto je uvedená zmluvná podmienka v rozpore so
zákonom a v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je takto dojednaná zmluvná podmienka absolútne
neplatná. Z dôvodov vyššie uvedených súd nárok na zmluvnú pokutu zamietol.

39. Žalobca si nakoniec uplatnil aj nárok na úroky. Súd s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru žalobu v tejto časti zamietol.

40. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán

nemánanáhradutrovkonaniaprávo.Žalobcabolúspešnývčastizaplatenia475,- eurzosumy2.863,31
eur (1.798,67 eur + 153,60 eur + 478,58 eur + 432,46 eur), t.j. v časti 17 % a žalovaná vo zvyšných
83 %. Úspech žalovanej, ktorý prevyšuje úspech žalobcu je 66 %. Nakoľko súd nezistil žiadny dôvod
hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by náhradu trov konania nepriznal, priznal žalovanej náhradu trov
konania v rozsahu 66 %. O výške náhrady trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté

samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Stará
Ľubovňa.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.