Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, August 20, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-7C/13/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517201125
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2517201125.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobkyne: A. B., C. A., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom B. D. XXXX/XX, E., zastúpenej právnym zástupcom: JUDr. Miloš Papcun,
advokát so sídlom Vajanského 5270/1A, Piešťany, proti žalovanej: A. F. G., H., C. F., nar. X.XX.XXXX,
trvale bytom I. D. XXX/X, E., zastúpenej právnymi zástupcami: 1. A. A. J., advokát so sídlom Strážovská
625/1, Vrbové, určený žalovanou na doručovanie písomností, a 2. K. A. I., advokát so sídlom Moyzesova
8, Piešťany, o zriadenie vecného bremena, takto

r o z h o d o l :

I. Z r i a ď u j ev prospech vlastníka stavby - rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na
pozemku parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape s parc. č. XXX, zapísaný na Okresnom

úradePiešťany,katastrálnyodbor,nalistevlastníctvač.XXX prekatastrálneúzemieE.,obec
E., okres H. - vecné bremeno spočívajúce v práve cesty vo vyznačenom grafickom vymedzení
na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape s parc. č. XXX/X, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 912 m2, vedenej Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor pre katastrálne
územie E., obec Vrbové, okres H., v geometrickom pláne č. 17/2020 zo dňa 6.3.2020, na priznanie práva
prechodu cez parc. č. XXX/X, úradne overeného Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor dňa
23.3.2020 pod sp. zn. G1-189/2020, vyhotoveného Ing. Borisom Horňákom, autorizovaným geodetom,

ktorý geometrický plán tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

II. Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovanej jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena
v sume 1.760,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 20.2.2017, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 20.2.2017, sa domáhal K. A.,
nar. XX.X.XXXX (ďalej aj ako len „pôvodný žalobca“) v prospech každodobého vlastníka nehnuteľností

zapísaných na Okresnom úrade Piešťany, katastrálny odbor, na liste vlastníctva (ďalej aj ako len „LV“)
č. XXX pre katastrálne územie (ďalej aj ako len „kat. úz.“) E. ako parcely registra C s parc. č. XXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 781 m2, parc. č. XXX - záhrady o výmere 657 m2, parc. č.
XXX - ostatné plochy o výmere 370 m2, ako dom so súp. č. XXX, a ako pozemok zapísaný na LV č.
XXXX ako parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 94 m2, zriadenia vecného bremena
spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu motorovým vozidlom cez časť parcely registra C s parc.
č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 115 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. E.

v rozsahu vymedzenom geometrickým plánom (ďalej aj ako len „GP“) č. 271/2016 vyhotoveného Ing.
Borisom Horňákom, autorizovaným geodetom dňa 29.9.2016, overenom Okresným úradom Piešťany,
katastrálny odbor dňa 7.10.2016 pod sp. zn. 719/2016, ktorý geometrický plán mal tvoriť neoddeliteľnúsúčasť rozsudku. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Veci bola pridelená spisová značka
7C/13/2017.

2. Žalobný nárok odvodzoval pôvodný žalobca od svojho výlučného vlastníctva k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXX L. M. XXXX pre kat. úz. E., od výlučného vlastníctva žalovanej k pozemku
zapísanom na LV č. XXXX pre kat. úz. E., a od skutočnosti, že dňa 26.9.2016 podala žalovaná na
stavebný úrad mesta Vrbové ohlásenie drobnej stavby – Oplotenie rodinného domu na pozemku parc.
č. XXX/X, XXX/X L. XXX/X. Proti začatému stavebnému konaniu podal pôvodný žalobca námietky dňa

23.11.2016 s odôvodnením, že umiestnenie oplotenia by malo byť len nevyhnutnom rozsahu tak, aby
nebolo žalobcovi znemožnené prechádzať cez parcelu č. XXX/X pešo a motorovým vozidlom, lebo
po realizácii oplotenia by mu inak ostal prechod len v šírke 80 cm. Navrhol, že na vlastné náklady
dá vyhotoviť geometrický plán na zriadenie vecného bremena - práva prechodu a prejazdu cez parc.
č. XXX/X v šírke 2,5 m pešo a motorovým vozidlom v prospech každodobého vlastníka pozemkov
parciel registra C KN č. XXX/X, XXX, XXX, XXX, a že podľa takto vyhotoveného geometrického

plánu uzatvorí so žalovanou zmluvu o zriadení vecného bremena. Žalovaná navrhla uzavrieť zmluvu
o zriadení vecného bremena viazaného len na osobu pôvodného žalobcu, s čím nemohol pôvodný
žalobca súhlasiť. Pôvodný žalobca navrhol zriadenie vecného bremena, ktoré by malo vecno-právny
charakter, s čím nesúhlasila žalovaná. Stavebný úrad konanie o vydanie povolenia pre stavbu oplotenia
rozhodnutím zo dňa 23.12.2016 prerušil. Pôvodný žalobca navrhol žalobe vyhovieť podľa § 151o ods.

3 Občianskeho zákonníka, nakoľko nemá zabezpečený prístup k svojej stavbe.

3. Žalovaná navrhla žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť, pretože zriadenie vecného bremena v súlade
so žalobou by neprimerane zasahovalo do jej vlastníckeho práva. Je pravdou, že ohlásila drobnú
stavbu – oplotenie rodinného domu, avšak pred začatím tohto súdneho sporu sa snažila doriešiť

požiadavky splnomocnenej zástupkyne pôvodného žalobu, A. B. (t. č. žalobkyňa – pozn. súdu) ohľadom
prístupu k nehnuteľnostiam pôvodného žalobcu. Žalovaná ponúkla pôvodnému žalobcovi dohodu
na umožnenie prístupu k jeho pozemkom cez pozemok žalovanej autom bezodplatne, pričom sa
zaviazala žalovaná aj na bezodplatné vybudovanie komunikácie. Tento návrh bol pôvodnému žalobcovi
poskytnutý v júni 2016, v júli 2017 bol aj pripomienkovaný a opravený, na ktorý nedostala žalovaná

odpoveď od pôvodného žalobcu, a preto zaslala pôvodnému žalobcovi už podpísaný návrh dohody, na
čo pôvodný žalobca zareagoval negatívnou odpoveďou bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Komunikáciu
ohľadom tejto veci môže potvrdiť aj manžel žalovanej, aj členovia farskej rady vo Vrbovom. Postup
stavebného úradu považovala žalovaná za zaujatý, keďže stavebný úrad až o dva mesiace oznámil
žalovanej stavebníčke, že na oplotenie jej rodinného domu je potrebné stavebné povolenie, hoci aj vo

Vrbovom je bežné, že na stavbu plota stačí ohlásenie stavby. S GP č. 271/2016, ktorý si dal vyhotoviť
pôvodný žalobca, žalovaná nesúhlasila, pretože uvedený geometrický plán počíta s prechodom
a prejazdom cez celú parcelu č. XXX/X, čo je neprimerané obmedzeniu vlastníckeho práva žalovanej
a potrebám pôvodného žalobcu. Pôvodný žalobca v dome vôbec nebýval, a nehnuteľnosti, ku ktorým
žiadalzriadiťprístup,vôbecneužíval.Pôvodnýžalobcamoholprístupknehnuteľnostiriešiťuždávnejšie,

lebo spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 nadobudla žalovaná kúpou od Rímskokatolíckej cirkvi, avšak
odkúpiť ho pôvodný žalobca od nej nechcel, lebo predmetný pozemok považoval za svoj. Existujú
aj iné prístupové cesty k nehnuteľnostiam pôvodného žalobcu, cez pozemky p. E. J., p. A. G. alebo
mestaVrbové,ktorésúsusediacimipozemkami.Pôvodnýžalobcanepreukázalnaliehavýprávnyzáujem
na požadovanom určení. Pri rozhodnutí o trovách konania navrhla žalovaná zohľadniť, že ona spor

nevyvolala.

4. Pôvodný žalobca zomrel dňa 16.2.2018, a keďže predmetný spor je majetkovým sporom, rozhodol
súd uznesením č. k. 7C/13/2017-57 zo dňa 11.4.2019 o pokračovaní v konaní s dedičkou pôvodného
žalobu, A. B.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.4.2019.

5. Žalobu zmenila žalobkyňa dvakrát, pričom druhú zmenu aj upresňovala. Naposledy pripustenou
zmenou žaloby uznesením súdu č. k. 7C/13/2017-192 zo dňa 5.10.2020 sa domáhala žalobkyňa
v tomto spore 1.) zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty vo vyznačenom grafickom
vymedzení podľa geometrického plánu č. 17/2020 zo dňa 6.3.2020, na priznanie práva prechodu cez

parc. č. XXX/X, úradne overeného Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor dňa 23.03.2020
pod sp. zn. G1-189/2020, vyhotoveného Ing. Borisom Horňákom, autorizovaným geodetom, Piešťany,
Vajanského 1976/14 cez pozemok registra C, parcela č. XXX/X diel 1, vedený Okresným úradom
Piešťany, katastrálny odbor pre katastrálne územie E. ako vecné právo s účinkami in rem v prospechnehnuteľnosti - stavby - rodinný dom B. M. XXX, H. N. H. M. XXX, zapísanej na Okresnom úrade
Piešťany, katastrálny odbor, LV č. XXX, kat. úz. E., s tým, že GP č. 17/2020 bude tvoriť neoddeliteľnú
súčasť rozsudku; a 2.) uloženia povinnosti žalobkyni zaplatiť žalovanej ako jednorazovú náhradu za

časovo neobmedzené zriadenie vecného bremena v sume 1.760,- eur.

6. Súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 7C/13/2017-229 zo dňa 17.5.2021, ktorým 1.) zastavil konanie
v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala zriadenia vecného bremena pre vlastníka nehnuteľností s parc.
č. XXX, XXX, XXX, vedených na LV č. XXX a s parc. č. XXX/X, vedenej na LV č. XXXX; 2.) zriadil v

prospech vlastníka stavby - rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele č. XXX, zapísaný na
Okresnom úrade Piešťany, katastrálny odbor, list vlastníctva č. XXX, kat. územie E. - vecné bremeno
spočívajúce v práve cesty vo vyznačenom grafickom vymedzení na parc. č. XXX/X, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 912 m2, vedenej Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor pre katastrálne
územie E., podľa geometrického plánu č. 17/2020 zo dňa 6.3.2020, na priznanie práva prechodu
cez parc. č. XXX/X, úradne overeného Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor dňa 23.3.2020

pod sp. zn. G1-189/2020, vyhotoveného Ing. Borisom Horňákom, autorizovaným geodetom, ktorý je
neoddeliteľnou súčasťou rozsudku; 3.) zaviazal žalobkyňu k povinnosti zaplatiť žalovanej jednorazovú
náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 1.760,- eur; a 4.) rozhodol, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, s výnimkou I. výroku o čiastočnom zastavení konania, podala
žalovaná odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 10Co/93/2021-286 zo dňa
16.9.2022, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, teda vo výrokoch II. až IV. zrušil,
a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo
právoplatnosť dňa 25.10.2022.

8. Odvolaním nenapadnutý I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 17.5.2021 o zastavení konania
v časti o zriadenie vecného bremena pre vlastníka nehnuteľností s parc. č. XXX, XXX, XXX vedených na
LV č. XXX a s parc. č. XXX/X vedenej na LV č. XXXX nadobudol právoplatnosť dňom 27.7.2021. Konanie
v tejto časti zastavil súd pre späťvzatie žaloby žalobkyňou, ktoré vyvodil súd zo zmenenej žaloby, z ktorej

bolo nepochybné, že žalobkyňa sa už nedomáhala zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve
cesty v prospech vlastníka pozemkov, ale iba v prospech vlastnícka stavby. Súd pritom vychádzal zo
skutočnosti, že zúženie predmetu sporu je čiastočným späťvzatím žaloby, a nie zmenou žaloby.

9. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, vyjadreného v zrušujúcom uznesení, súd prvej inštancie

nevytvoril žalovanej priestor na vyjadrenie k zmenenej žalobe, na predloženie dôkazov na podporu
svojich tvrdení, ale vo veci meritórne rozhodol, čím jej odňal možnosť vyjadriť sa k rozhodujúcim
skutočnostiam pre posúdenie veci, a tým aj možnosť konať pred súdom, ktorým sa rozumie postup
súdu, ktorým strane konania bola znemožnená realizácia tých procesných práv, ktoré jej zákon (v
danom prípade Civilný sporový poriadok) priznáva. Súd ďalej v zrušenom rozsudku žiadnym spôsobom

neodôvodnil nevykonanie žalovanou navrhnutého dôkazu výsluchom znalca Ing. Roberta Gombára
k jeho znaleckému posudku (ďalej aj ako len „ZP“) č. 77/2020 o stanovení všeobecnej hodnoty
jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena a práva prechodu cez pozemku, predovšetkým
k žalovanou namietaným použitým koeficientom redukujúcich faktorov a povyšujúcich faktorov. Odvolací
súd v zrušujúcom uznesení, okrem iného, uviedol, že povinnosťou súdu prvej inštancie bolo v ďalšom

konaní postupovať v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového konania, v ktorom je súd
limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, avšak súčasne vytvorením rovnakého priestoru pre
uplatňovanie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany pre obidve strany konania, teda,
aby mali možnosť predniesť svoju argumentáciu k rozhodujúcim skutočnostiam, reagovať na tvrdenia
protistrany a predložiť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Strany konania sú pritom povinné dbať, aby

konali starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na základe vykonaného dokazovania
skutkové a právne závery súdu prvej inštancie budú odôvodňovať výrok súdneho rozhodnutia, v
odôvodnení ktorého sa súd vysporiada s relevantnými ustanoveniami právnej normy, s prihliadnutím
na príslušnú judikatúru. Súd prvej inštancie pri písomnom vyhotovení rozhodnutia bude dbať tiež na
to, aby odôvodnenie rozsudku bolo určité a presvedčivé, s uvedením obsahových náležitostí podľa

§ 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších prepisov
(ďalej aj ako len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“), vrátane uvedenia použitých prostriedkov
procesného útoku procesnej obrany, procesnej obrany, ktoré skutočnosti považoval za preukázané,
a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, a ako ich vyhodnotil, prípadne prečo nevykonal ďalšie navrhnutédôkazy, a ako vec právne posúdil. Povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva
účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada aj
so špecifickými námietkami strán konania. Svoj právny záver súd prvej inštancie zdôvodní zo zákonných

hľadísk, ktoré v danej veci prichádzali do úvahy, a stranám konania poskytne odpoveď na podstatné a
relevantné argumenty, aby riešenie konkrétneho právneho problému bolo jasné a zreteľne dané (porov.
rozhodnutia Ústavného súdu SR napr. sp. zn. II. ÚS 193/06, III. ÚS 198/07).

10. Účinnosťou zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými

sídlami a obvodmi súdov, v znení neskorších predpisov, bolo zavedené nové usporiadanie súdov,
v dôsledku čoho s účinnosťou od l. júna 2023 došlo k prechodu výkonu súdnictva zo zaniknutého
Okresného súdu Piešťany na Okresný súd Trnava ako nástupnícky súd (§ 18l ods. 1 písm. g/ zákona
č. 371/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov), ktorý vedie predmetný súdny spor pod sp. zn.
PN-7C/13/2017.

11. Z dôvodu čiastočného zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 17.5.2021 odvolacím súdom
doplnilsúdprvejinštancievovecidokazovanie,tedavčastiozriadenievecnéhobremenaspočívajúceho
v práve cesty k stavbe (v prevyšujúcej časti bolo konanie právoplatne zastavené – viac v odseku 8. tohto
odôvodenia), konkrétne v práve cesty vo vyznačenom grafickom vymedzení na parcele registra C KN
s parc. č. XXX/X pre kat. úz. E., okres H., podľa GP č. 17/2020 zo dňa 6.3.2020, na priznanie práva

prechodu cez parc. č. XXX/X, úradne overeného Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor dňa
23.3.2020 pod sp. zn. G1-189/2020, vyhotoveného Ing. Borisom Horňákom, autorizovaným geodetom.

12. Súd prvej inštancie nariadil na prejednanie veci viacero pojednávaní, vykonal dokazovanie listinami,
a to výpismi z LV č. XXXX, XXX, XXXX, XXXX pre kat. úz. E., oboznámením sa s podstatným obsahom

uznesenia Okresného súdu Piešťany o prejednaní dedičstva po pôvodnom žalobcovi, oznámením
o začatí zlúčeného územného a stavebného konania, nariadením ústneho pojednávania mestom
Vrbové vo veci č. k. 3121/2016/OSK-Mag, záznamom zo stavebného konania zo dňa 24.11.2016,
námietkou pôvodného žalobcu v stavebnom konaní, rozhodnutím mesta Vrbové č. k. 372/52/2017/
PSK-Mag zo dňa 23.12.2016, listom žalovanej zo dňa 25.01.2017 adresovaným stavebnému úradu,

oznámením Rímskokatolíckej cirkvi č. 5848/2016 zo dňa 20.7.2016, odpoveďou Regionálneho úradu
pre územné plánovanie a výstavbu Trnava zo dňa 17.6.2024, predžalobnou komunikáciou strán
sporu, GP č. 271/2016 vyhotoveným Ing. Borisom Horňákom, GP č. 17/2020 vyhotoveným Ing.
Borisom Horňákom, katastrálnou mapou, vytyčovacím náčrtom hranice medzi pozemkami č. objednávky
97/2019, vyhotoveným Ing. Petrom Jančičekom, písomným stanoviskom Ing. Dezidera Csenkyho

k možnosti odstránenia jestvujúceho plotu medzi parc. č. XXX/X L. XXX/X v kat. úz. E. a vplyv
odstránenia na statickú bezpečnosť rodinného domu so súp. č. XXX, ZP č. 77/2020 znalca Ing. Roberta
Gombára, nájomnou zmluvou zo dňa 9.5.2023 uzatvorenou mestom Vrbové ako prenajímateľom
s osobami, ktoré nie sú subjektami sporu, inzerátmi z internetovej stránky www.nehnutelnosti.sk
s ponukami realitných kancelárií na predaj pozemkov pre rodinné domy vo Vrbovom, náčrtom

skutočnéhovyhotoveniaplotashranicamipozemkov,aakoajobhliadkounamiestesamom,fotografiami
predmetných nehnuteľností, výsluchom znalca Ing. Roberta Gombára, výsluchom svedka O. C. G.,
výsluchom žalobkyne, vyjadreniami strán sporu, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, a zistil
tento skutkový stav:

13. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou rodinného domu so súp. č. XXX, postaveného na pozemku
parcely reg. C KN s parc. č. XXX, teda v podiele 1/1 k celku, ktoré nehnuteľnosti sú, spolu s pozemkami
parciel reg. C KN s parc. č. XXX L. XXX sú zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. E., obec E., P. H.. Rovnako
je výlučnou vlastníčkou pozemku parcely reg. C KN s parc. č. XXX/X, zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 94 m2, teda v podiele 1/1 k celku, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. E., okres H..

Všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX L. M. XXXX nadobudla žalobkyňa dedením po pôvodnom
žalobcovi, ktoré tento vlastnil aj v čase začatia tohto súdneho sporu.

14. Dedičské konanie po pôvodnom žalobcovi skončilo vydaním uznesenia Okresného súdu Piešťany č.
k. 6D/123/2018-114 zo dňa 14.11.2018, ktorým schválil súd dohodu dedičov, podľa ktorej všetok majetok

poručiteľa (pôvodného žalobcu – pozn. súdu) nadobudla žalobkyňa. Uznesenie o dedičstve nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.11.2018.15. V čase začatia tohto sporu bola žalovaná výlučnou vlastníčkou pozemku parcely registra C KN
s parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 115 m2, zapísaného na LV č. XXXX pre kat.
úz. E., vyhotoveného dňa 19.2.2017. Pri tomto pozemku bolo ako spôsob jeho využívania uvedené, že

ide o pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba – cestná, miestna a účelová komunikácia,
lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Tento list vlastníctva ani parcela
ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku už neexistovali, pretože pôvodná parcela s parc. č. XXX/X sa stala
súčasťou pozemku s parc. č. XXX/X, zapísaného na LV č. XXXX pre kat. úz. E., čo je nepochybné z GP
č. 271/2016, vyhotoveného dňa 29.9.2016 (na č. l. 17 súdneho spisu) a z GP č. 17/2020 (na č. l. 141

súdneho spisu), ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku, ako aj z katastrálnej mapy, vytlačenej
súdom z voľne prístupne internetovej stránky Q..

16. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou pozemku parcely registra C KN s parc. č. XXX/X, zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 912 m2, ako aj rodinného domu so súp. č. XXX a pozemku parcely registra CKN
s parc. č. XXX/X, na ktorom je tento dom postavený, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané na tom istom LV č.

XXXX pre kat. úz. E.. Pri pozemku s parc. č. XXX/X je ako spôsob využitia uvedené, že ide o pozemok,
na ktorom je dvor.

17. Z oznámenia o začatí zlúčeného územného a stavebného konania a nariadenie ústneho
pojednávania zo dňa 11.11.2016, vydaného mestom Vrbové pod č. k. 3121/2016/OSK-Mag, vyplynulo,

že bolo zlúčené územné a stavebné konanie vo veci „Oplotenie rodinného domu“ na pozemku parc. č.
XXX/X, XXX/X L. XXX/X. Pôvodný žalobca adresoval stavebnému úradu námietky zo dňa 22.11.2016 v
stavebnom konaní o oplotenie rodinného domu, nakoľko stavbou oplotenia by mal obmedzený prístup
ksvojimnehnuteľnostiam.Zozáznamuzostavebnéhokonaniazodňa24.11.2016jezrejmé,žestavebný
úrad vyvíjal úsilie o zmier medzi dotknutými stranami vo veci obmedzenia prístupu pôvodného žalobcu

po prístupovej komunikácii s tým, že ak zmieru nedôjde, mohol stavebný úrad nariadiť prerokovať
námietku v konaní pred príslušným súdom. Z rozhodnutia zo dňa 23.12.2016 vydaného mestom Vrbové
č. k. 372/52/2017/PSK-Mag súd zistil, že stavebný úrad konanie prerušil, a vyzval žalovanú na písomné
oznámenie k návrhu zmluvy o zriadení vecného bremena prechodu vlastníka K. A. (pôvodný žalobca –
pozn. súdu) na pozemok parc. č. XXX, k čomu sa žalovaná stavebníčka vyjadrila. Žalovaná podaním zo

dňa25.1.2017oznámilastavebnémuúradu,žeponúklapôvodnémužalobcovimožnosťuzavrieťdohodu
o užívaní a úprave prístupovej cesty, ktorú však odmietol podpísať, a preto trvala žalovaná na tom, aby
námietka pôvodného žalobcu v stavebnom konaní bola vyhodnotená ako nedôvodná. Keďže nedošlo
k dohode a k zmieru medzi žalovanou stavebníčku a účastníkom konania (pôvodným žalobcom – pozn.
súdu), po doručení potvrdenia o podaní žaloby o zriadenie vecného bremena, vedenej Okresným súdom

Piešťany pod sp. zn. 7C/13/2017, stavebný úrad zastavil konanie vo veci oplotenia rodinného domu
rozhodnutímzodňa22.2.2017,právoplatnýmdňa23.2.2017.Zdôvodupodanéhoodvolaniastavebníčky
(žalovanej – pozn. súdu) proti zastavujúcemu rozhodnutiu mesta Vrbové zrušil Okresný úrad Trnava
zastavujúce rozhodnutie mesta Vrbové. Zrušujúce rozhodnutie Okresného úradu Trnava napadol
odvolaním účastník stavebného konania K. A. (pôvodný žalobca – pozn. súdu), o ktorom rozhodlo

Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 8.9.2017, ktorým odvolanie
Jána Megu zamietlo a potvrdilo rozhodnutie Okresného úradu Trnava, odboru výstavby a bytovej politiky
zo dňa 5.6.2017 o zrušení zastavujúceho rozhodnutia mesta Vrbové zo dňa 22.2.2017. Mesto E.
rozhodnutím zo dňa 19.9.2018 prerušilo konanie vo veci vydania stavebného povolenia v spojenom
územnom konaní o umiestnení stavby so stavebným konaním na stavbu oplotenia rodinného domu

na ulici Cintorínska vo Vrbovom, a to do doby vyriešenia predbežnej otázky - do doby právoplatného
rozhodnutia súdu z dôvodu podanej žaloby K. A. (pôvodného žalobcu –pozn. súdu) proti A. F. G.
(žalovanej v tomto spore – pozn. súdu) o zriadenie vecného bremena.

18. Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Trnava, oddelenie štátnej stavebnej správy, v

písomnej odpovedi OU-TT-OVBP2-2024/018321 zo dňa 7.6.2024 na sťažnosť žalovanej na nečinnosť
stavebného úradu obec Vrbové, uviedol, že regionálny úrad Trnava skonštatoval opakovanú
nezákonnosť v konaní stavebného úradu mesta Vrbové, čo vzbudzuje podozrenie, že uvedené konanie
bolo zámerné. Stavebníčka (žalovaná –pozn. súdu) v minulosti už spochybňovala nestrannosť konania
stavebného úradu mesto Vrbové, keďže tento opakovane podmieňoval vydanie stavebného, resp.

dodatočného stavebného povolenia prejudiciálnou otázkou, ktorá bola v danom prípade irelevantná,
čím konal nezákonne, ktorý nezákonný stav trvá od roku 2018, a stavebníčka (žalovaná - pozn. súdu)
sa nemôže domôcť legalizácie svojej stavby napriek tomu, že stavebný úrad mesto Vrbové konal
protizákonne. V danom prípade totiž nie je absolútne prejudiciálnou otázkou zriadenie vecného bremenapre zomrelého K. A., resp. jeho dedičov, keďže majú svoju nehnuteľnosť prístupnú aj bez vecného
bremena. Svoj nezákonný postup obhajuje stavebný úrad mesto Vrbové tým, že si dalo vypracovať
právnu analýzu advokátovi doc. JUDr. K. B., PhD., z ktorého analýzy vyplýva, že stavebný úrad mesto

Vrbové postupoval správne. Regionálny úrad Trnava sa nestotožňuje s týmto tvrdením súkromnej osoby,
advokáta, avšak vzhľadom na organizáciu štátnej stavebnej správy nemá regionálny úrad kompetenciu
na vyriešenie nezákonnej situácie, z ktorého dôvodu odporučil regionálny úrad žalovanej obrátiť sa
na príslušnú prokuratúru za účelom vyriešenia vzniknutej nezákonnej situácie.

19. Ing. Boris Horňák, autorizovaný geodet dňa 29.9.2016 vyhotovil GP č. 271/2016 na priznanie práva
prechodu cez pozemok parc. č. XXX/X pre kat. úz. E., v ktorom graficky, červeným obdĺžnikom, resp.
lichobežníkom, vyznačil navrhovaný prechod cez celú parcelu č. XXX/X (t. č. už neexistujúcej – pozn.
súdu), z verejnej komunikácie, z Cintorínskej ulice, pričom v časti od komunikácie je prechod široký
3,75 m a v zadnej časti 4,15 m.

20. Ing. Boris Horňák, autorizovaný geodet, vyhotovil dňa 6.3.2020 nový GP č. 17/2020 zo dňa 6.3.2020
na priznanie práva prechodu cez parc. č. XXX/X pre kat. úz. E., ktorý geometrický plán bol úradne
overený Okresným úradom Piešťany, katastrálny odbor dňa 23.3.2020 pod sp. zn. G1-189/2020.
Navrhované zriadenie prechodu cez pozemok parcely reg. C KN č. XXX/X k stavbe na pozemku s parc.
č. XXX (na ktorom je postavený dom žalobkyne so súp. č. XXX – pozn. súdu ), z verejnej komunikácie,

konkrétne z Cintorínskej ulice, je vyznačený graficky červenou farbou v tvare lichobežníka, vedie popri
hranici s pozemkom parcely reg. C KN s parc. č. XXX/X, pričom tento prechod je široký 3 m, do ktorej
šírky je zahrnutý aj pozemok parc. č. XXX/X. Pôvodná parcela č. XXX/X bola včlenená do parc. č. XXX/
X, pričom od hranice parcely č. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve žalobkyne, je červenou prerušovanou
čiarou vyznačená predmetná plocha navrhovanej cesty cez časť parc. č. XXX/X, ktorá je vo vlastníctve

žalovanej. Tromi úsečkami pozdĺž celej vyznačenej plochy je zaznamenané, že šírka plochy na právo
cesty je 3 m v každej zo zaznačených úsečiek, súčasťou ktorej šírky je aj šírka pozemku žalobkyne
s parc. č. XXX/X, z toho v jednom prípade vzdialenosť od stavby vodárničky na pozemku s parc. č. XXX
vo vlastníctve p. J. po okraj navrhovaného práva cesty cez pozemok parc. č. XXX/X.

21. Rímskokatolícka cirkev v oznámení č. 5848/2016 zo dňa 20.7.2016, adresovanom farnosti Vrbové,
uviedla, že ekonomická rada sa zaoberala žiadosťou žalovanej o odkúpenie pozemku, ktorý mala
žalovaná v danom čase v podielovom spoluvlastníctve s cirkvou, a súhlasila s odpredajom za
podmienok, že žalovaná vezme späť žalobu, ktorú podala, a predloží farnosti späťvzatie a Zmluvu
o užívaní a o úprave prístupovej komunikácie upraví tak, že ako oprávnený bude vedený (vtedajší)

vlastník nehnuteľnosti s parc. č. XXX/X L. M. XXX, K. A., t. j. pôvodný žalobca.

22. Súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že žalovaná podala na Okresnom súde Piešťany dňa
15.4.2016 proti Rímskokatolíckej cirkvi, farnosti Vrbové, žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k pozemku parcely registra C KN s parc. č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXXX pre kat.

úz. E.. Žalobe bola pridelená spisová značka 15C/89/2016, ktorú vzala žalovaná (v pozícii žalobkyne)
späť, z ktorého dôvodu zastavil súd konanie uznesením č. k. 15C/89/2016-20 zo dňa 3.11.2016, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 2.12.2016.

23. Z obsahu uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/255/2017-296 zo dňa 31.12.2018,

predloženého súdu žalovanou stranou na preukázanie nesprávnosti ZP č. 77/2020 z dôvodu, že znalec
mal vychádzať z hodnoty celého dotknutého pozemku, a nie iba z jeho časti, konajúci súd zistil,
predmetom sporu bolo vydanie bezdôvodného obohatenia v peniazoch za užívanie časti pozemku,
zastavaného neoprávnenou stavbou žalovaného. Krajský súd v Bratislave v uvedenom uznesení
zastával názor, že ak by súd zohľadňoval iba zabratú časť pozemku pod neoprávnenou stavbou, ktorá

bola atypického tvaru, že túto časť pozemku by nebolo možné samostatne prenajať, a teda riadne
využívať vlastníkom pozemku, v takom prípade vlastník pozemku by bol vždy ukrátený na svojich
právach, a vždy by bol znevýhodnený ne úkor toho, kto neoprávnene užíva jeho pozemok tým, že má
na ňom postavenú neoprávnenú stavbu. Nebolo možné ani prihliadnuť len na to, že predmetom konania
je vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie iba tej časti parcely, ktorú žalovaný skutočne užíva,

keď je potrebné prihliadnuť na reálny stav, a nie na hypotetickú možnosť prenájmu celého pozemku.
Táto skutočnosť sama osebe nemá zásadný vplyv na výšku bezdôvodného obohatenia, ktorá spočíva
v obvyklom nájomnom, a je nelogické, aby mala časť toho istého pozemku nižšiu hodnotu než iná časť,
ak ide právne o jednu vec.24. Žalovaná predložila súdu nájomnú zmluvu uzatvorenú dňa 9.5.2023 medzi mestom Vrbové ako
vlastníckom, súčasne prenajímateľom, a nájomcami, L. a A. A., ktorou zmluvou prenajalo mesto Vrbové

týmto manželom časť jedného pozemku v meste Vrbové za nájomné vo výške 70 eur/m2/ 12 mesiacov
a časť iného pozemku za nájomné vo výške 70 eur/m2/ 8 mesiacov. Časť jedného z prenajatých
pozemkov je pritom určená na realizáciu stavebného povolenia na stavbu vonkajšieho schodiska
k objektu bytového domu na Námestí slobody vo Vrbovom za účelom následného užívania stavby
pre účely zriadenia pivničnej vinárne - pivárne na Námestí slobody. Tieto pozemky teda prenajalo mesto

Vrbové nájomcom za účelom následného podnikania. Ani jedna zo zmluvných strán nie je stranou tohto
súdneho sporu.

25. Z inzerátov z internetovej stránky www.nehnutenosti.sk, predložených súdu žalovanou stranou,
vytlačených dňa 27.2.2024, vyplýva, že sa týkajú ponúk realitných kancelárií na predaj pozemkov pre
rodinné domy vo Vrbovom, z toho jeden bol ornou pôvodu, ponúkanou za 170,34 eura/m2 s celkovou

výmerou408m2,ďalšíbolpozemkomza150eur/m2scelkovouvýmerou400m2,aďalšíbolpozemkom
ponúkaným na predaj za 41,- eur/m2 o celkovej výmere 5366 m2.

26. Dňa 8.10.2019 vykonal súd obhliadku na mieste samom, z ktorej vyhotovil fotografie
a videonahrávku, pričom miesta fotografií vyznačil na mape bodmi, ktorá tvorí prílohu zápisnice

z obhliadky (č. l. 120 až 125 súdneho spisu, z toho mapa na č. l. 124 súdneho spisu). Prístupová cesta
(parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalobkyne) mala v deň obhliadky v smere od komunikácie, konkrétne
z Cintorínskej ulice, šírku 315 cm. Smerom k stavbe vo vlastníctve žalobkyne, následkom vystaveného
oplotenia žalovanou, sa prístupová cesta zužuje, pričom v bode 3 má šírku len 145 cm, v bode 2 len
153 cm. Pri bode 3 sa nachádza hospodárska stavba vo vlastníctve E. J. (fotografia č. 15). Pozemok aj

s rodinným domom E. J. bol odfotený aj z miesta obecnej komunikácie (bod č. 11, fotografia č. 16). Časť
pozemku parcely reg. C KN s parc. č. XXX (vo vlastníctve E. J.), susediaca s pozemkom parcely reg.
CKN č. XXX/X, je porastená stromami a kríkmi, pričom na tejto strane pozemku parcely reg. C KN č.
XXX sa nachádza aj hospodárska budova (vodárnička), a z tejto strany nie je možné zabezpečiť prístup
k stavbe vo vlastníctve žalobkyne. Oplotenie žalovanej je úplne dokončené, nejde teda o rozostavaný

plot. Parcela č. XXX/X je úzka, má tvar písmena L, pričom v ohybe je osadená bránka smerujúca na
pozemok žalobkyne s parc. č. XXX, na ktorom je postavený dom žalobkyne, ktorá má šírku pre vjazd
motorových vozidiel (na mape úsečka 6a). Na fotografii č. 8, vyhotovenej súdom z pozemku žalobkyne,
je viditeľné aj oplotenie žalovanej. Pozemok parc. č. XXX/X končí na rozhraní pozemkov vo vlastníctve
žalobkyne, žalovanej a suseda p. G. (jeho pozemok parcely reg. C KN s parc. č. XXX/X). Na tomto

mieste sa nachádza malá bránka na pozemok žalobkyne (fotografia č. 12). Pozemok registra C KN s
parc. č. XXX/X a v pozadí s parc. č. XXX/X s rodinným domom, ktoré sú vo vlastníctve suseda p. G., sú
z bodu 10 mapy zachytené na fotografii č. 11, z čoho je zrejmé, že pozemok v tejto časti tvorí záhrada
s ovocným sadom, a prístup k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne z tejto strany nie je možný. Na
pozemkoch žalobkyne reg. C KN s parc. č. XXX L. XXX sa nachádzajú dve stavby, a to rodinný dom na

fotografii č. 7 a hospodárska budova na fotografii č. 13. Videonahrávka zhotovená po obvode pozemku
parc. č. XXX zachytáva kamenný múr, ktorý oddeľuje pozemky žalobkyne od cintorína (parc. č. XXX),
ktorý je na vyvýšenom teréne bez možnosti akéhokoľvek prístupu (fotografia č. 14).

27. Vo vytyčovacom náčrte č. objednávky 97/2019, mapový list č. Piešťany 9-6/23, vypracovanom R.

H. K. dňa 23.8.2019 (č. l. 88 súdneho spisu), je zvýraznený priebeh hranice medzi pozemkami parc. č.
XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX L. XXX v kat. úz. E..

28. Žalovaná strana predložila súdu dňa 20.8.2024 náčrt skutočného vyhotovenia plota s hranicami
pozemkov, z ktorého nie je možné zistiť, kto a kedy ho vyhotovil. Súd konštatuje, že medzi stranami

nebolo sporné, že oplotenie žalovanej sa nachádza sčasti na jej pozemku, a sčasti na hranici pozemkov.
Znalec Ing. Gombár počas svojho výsluchu pripustil, že oplotenie žalovanej nemusí byť presne na
majetkovoprávnej hranici pozemkov.

29. Autorizovaný stavebný inžinier, Ing. Dezider Csenky, vo svojom písomnom stanovisku zo dňa

26.5.2021 (č. l. 314 súdneho spisu) k možnosti odstránenia jestvujúceho plotu medzi parc. č. XXX/X
a parc. č. XXX/X v kat. úz. E. a vplyv odstránenia na statickú bezpečnosť rodinného domu so súp.
č. XXX, uviedol, že po konzultáciách s vlastníčkou rodinného domu so súp. č. XXX v kat. úz. E.
(žalovanou – pozn. súdu), po preštudovaní projektovej dokumentácie a osobnej obhliadke posúdilmožnosť odstránenia jestvujúceho oplotenia, ktorý je betónový, z toho sčasti je z betónových debniacich
tvárnic, zaliatych betónom s výstužou, a sčasti je pletivový, s betónovou podmurovkou. Na čelnej strane
pozemku s parc. č. XXX/X je osadená posuvná brána, ktorá je kotvená aj do plotu medzi parc. č.

XXX/X a parc. č. XXX/X (v stanovisku omylom uvedená 2-krát tá istá parcela č. XXX/X – pozn. súdu).
Na pozemku parc. č. XXX/X je zrealizovaný závlahový systém až do blízkosti predmetného plotu.
Odstránenie, respektíve posun plota medzi parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X bude vyžadovať značné
ekonomické náklady, pretože posunutie plota je technicky náročné, posunutie ktorého pri nesprávne
zvolenom postupe môže ovplyvniť statickú bezpečnosť objektu. Aj posunutie brány si bude vyžadovať

odstránenie časti betónového plotu na druhom konci brány, ktorá v konečnom dôsledku nemusí plniť
pôvodnú fikciu brány, čo sa týka prístupu na pozemok, nakoľko nové základy plotu môžu sadať iným
spôsobom než pôvodné, a môže dôjsť k spriečeniu posuvnej brány a k nefunkčnosti tejto brány.
Pri posúvaní plotu bude poškodená závlahová sústava. Odstránením plota ako oporného múrika dôjde
k miernemu zosuvu jestvujúcej zeminy na pozemok parc. č. XXX/X. Najzávažnejším problémom však
môže byť posunutie plota do blízkosti juhovýchodného rohu rodinného domu súp. č. XXX (vo vlastníctve

žalovanej – pozn. súdu). Po vykopaní základov môže byť ohrozená statická a dynamická bezpečnosť
predmetného rohu rodinného domu, môže dôjsť k sadnutiu objektu a ku vzniku trhlín v jestvujúcich
stavebných konštrukciách rodinného domu. Tieto trhliny môžu vzniknúť aj pri odstraňovaní betónových
konštrukcií, kedy bude dochádzať k nadmerným otrasom a možných vzniknutí trhlín. Z ekonomického
hľadiska je posunutie plotu značne náročné a nevýhodné. S poukazom na uvedené Ing. Dezider

Csenky skonštatoval, že posunutie jestvujúceho plotu z dôvodu rozšírenia parc. č. XXX/X nie je
dobrým riešením. Zo statického a dynamického hľadiska je jednoznačne nevhodným neriešením, a
neodporučil ho realizovať. Prílohu stanoviska tvorí informatívna kópia z katastrálnej mapy, vytvorená
cez katastrálny portál, z ktorej je zrejmé, že rodinný dom žalovanej, postavený na pozemku parc. č. XXX/
X, a nie pozemku parc. č. XXX/X, na ktorom je postavené predmetné oplotenie žalovanej, nie je v takej

bezprostrednej blízkosti k postavenému oploteniu, že by odstránenie oplotenia alebo jeho úprava, resp.
posunutie prestavovalo vysokú pravdepodobnosť poškodenia rohu domu so súp. č. XXX v kat. úz. E.
(vo vlastníctve žalovanej – pozn. súdu).

30. Súdny znalec Ing. Robert Gombár v ZP č. 77/2020, vyhotovenom na objednávku žalobkyne, určil

všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty sumou 1.760,- eur za zriadenie práva prechodu a prejazdu
cez časť pozemku parcely registra C KN s parc. č. XXX/X v kat. úz E. vo vyznačenej časti podľa GP
č. 17/2020. Všeobecnú hodnotu vecného bremena stanovil znalec ako kapitalizáciu hospodárskej ujmy
ako jednorazovú odplatu pre časovo neobmedzené obdobie.

31. Z výsluchu znalca Ing. Roberta Gombára k jeho ZP č. 77/2020, uskutočnenom na pojednávaní dňa
27.2.2024, súd zistil, že podľa metodických postupov v zmysle platnej legislatívy, záložné práva, ťarchy
a leasingové práva nemajú žiadny vplyv na hodnotu veci samotnej, a teda ani ťarcha zapísaná na liste
vlastníctva v prospech banky na zabezpečenie úveru. Z vizuálnej obhliadky a geometrického plánu sa
znalcovijavilo,žepredmetnéoploteniealebojedenzplotovsanachádzalnahranicipozemkov,avšaknie

je oprávnený vyjadrovať sa k majetkovoprávnej hranici, keďže nie je geodetom. V danom prípade vecné
bremeno, resp. hospodárska ujma sa nemala týkať celého pozemku, ale iba jeho časti, preto z pozemku
„vyčlenil“ znalec iba koridor alebo pás, po ktorom sa malo zriadiť vecné bremeno, a preto znalec určil
hodnotu iba tejto časti pozemku, čo je bežný postup, aby sa nezaťažoval celý pozemok, a preto diel
1 parcely bol vytvorený k tomuto úkonu, ku ktorému podal posudok. Dôležité je, že tento diel 1 má

svojím tvarom a výmerou nejaké vonkajšie parametre, ide o pozdĺžny pás, ktorý samostatne nie je
využiteľný ako stavebný pozemok. V danom prípade sa postupuje tak, ako keby bol pozemok odčlenený,
vytvorený na zamýšľaný úkon, aj keď ešte nevznikol, keďže nebol vložený do katastra nehnuteľností.
Aj tak sa zapisuje vecné bremeno do iných údajov katastra, kde je odvolávka na príslušný geometrický
plán, ktorý hovorí o tom, kade je vecné bremeno zriadené. Hodnotu hospodárskej ujmy určil znalec

vychádzajúc z parcely, ktorá existuje, pričom prihliadol na výmeru tej časti parcely, cez ktorú má
byť zriadené vecné bremeno. Nebolo by totiž objektívne, ak by hodnotil znalec celý dvor, keďže sa
nemalo zriadiť neobmedzené právo prechodu cez celý dvor, ale iba cez jeho konkrétnu časť, vyznačenú
v geometrickom pláne. Preto sa zaoberal znalec koridorom podľa geometrického plánu. Koeficienty
redukujúcich a povyšujúcich faktorov by boli, pochopiteľne iné, pokiaľ by predmetom znaleckého

posudku mal byť pozemok výmerou a tvarom úplne iný, avšak znalec nemohol nezohľadňovať atypický
tvar a výmeru konkrétnej časti predmetného pozemku, cez ktorú malo byť zriadené vecné bremeno
podľa geometrického plánu. Kedže prenájom pozemkov na bývanie je na celom Slovensku marginálny,
nikto „nejde stavať“ dom na prenajatom pozemku, v prípade stanovenia odplaty za vecné bremenomusí znalec vytvoriť ako keby matematický model fiktívneho alebo dosiahnuteľného výnosu z tohto
nájmu, ktorý vychádza z hodnoty samotnej veci, samotného pozemku, a z toho sa generuje hospodárska
ujma, ktorá sa potom následne diskontuje. Relevantnú vzorku ponúk realitných kancelárií za prenájom

pozemku na bývanie, záhrady alebo dvora je ťažko možné zadovážiť. Pri stanovení hodnoty pozemkov
nikdy nepoužíva tento znalec iba jednu metódu, pričom pre objektivizáciu hodnoty, z ktorej vyplýva
aj nájom, aj vecné bremeno, robí vždy znalec aj porovnávaciu metódu, ktorá mu vždy indikuje, či všetka
sústava koeficientov je alebo nie je v nejakej relácii s realitným trhom v danom mieste. Pri porovnávacej
metóde využíva súdny znalec vlastnú databázu, pričom spolupracuje s realitnými kanceláriami, avšak pri

využití tejto metódy zakaždým priloží do znaleckého posudku konkrétne ponuky realitných kancelárií.
Na str. 12 ZP č. 77/2020 je uvedená úroková miera 0,7 % základných údajov, ktorá v súčasnosti nie
je použiteľná pre výpočet hospodárskej ujmy, keďže znalecký posudok bol vyhotovený v roku 2020, a
v súčasnosti máme rok 2024. Na druhej strane však s nárastom inflácie úroková sadzba Európskej
centrálnej banky stúpla na 4,5 %, avšak s nárastom úrokových sadzieb prišiel pokles hypoték, dopytu, a
ceny nehnuteľností sa vrátili naspäť, a teda v súčasnosti sú podobné tým, ktoré boli v roku 2020. Napriek

tomu, že znalecký posudok bol vyhotovený v roku 2020, ku dňu výsluchu znalca (27.2.2024) by nebola
hodnota hospodárskej ujmy za zriadenie vecného bremena výrazne odlišná v porovnaní s tou, ktorú
určil znalec v znaleckom posudku v roku 2020. Znalec robí túto znaleckú činnosť 26-27 rokov, a má teda
skúsenosti v tejto oblasti.

32.ZvýsluchusvedkaO.C.G.,uskutočnenomnapojednávaní dňa12.2.2020,súdzistil,žejemanželom
žalovanej, a keď pozemok kupoval od cirkvi už v tom čase, keď sa kúpa vybavovala, bol obvinený,
ako si vôbec dovoľuje požiadať o tento pozemok. Snažil sa, aby polovica bola k dispozícii pre pána A.
(pre pôvodného žalobcu – pozn. súdu). Boli vypracované aj kúpne zmluvy, geometrický plán, schválené
arcibiskupským úradom. K podpisu zo strany pôvodného žalobcu nikdy nedošlo. Vtedy obdržal svedok

telefonát od súčasnej žalobkyne, ktorý považoval svedok za vyhrážanie, keďže od neho chcela, aby sa
pozemkuzriekol.Žalobkyňachceladokazovaťvlastníctvokpozemku, akžiadnejdohodenikdynedošlo.
Preto odkúpil svedok aj druhú polovicu pozemku. Pozemok tak, ako je vymedzený v geometrickom
pláne, je využívaný na ohraničenie pozemku, teda oplotenie a ako rekreačná časť, lebo do tejto strany
majú presklené okná. S pôvodným žalobcom sa svedok osobne nestretol, pretože všetky veci za neho

vždy vybavovala pani B. (súčasná žalobkyňa – pozn. súdu), s ktorou sa stretol svedok pri miestnom
zisťovaní, kedy jej reakcia na dohodu bola, že ju považovala za výsmech. Na otázku, aké dohody
predkladali, svedok uviedol, že okrem tej, ktorá je v spise, tam boli aj kúpne zmluvy. Navrhol cirkvi
trhovú cenu 33,- eur/m2, aby ho nikto neobvinil, že pozemok kúpil pod cenu, pričom v tom čase to bolo
ponúknuté aj žalobkyni, a cirkev znížila cenu na 15,- eur/m2, aby si to mohla žalobkyňa dovoliť, ale z jej

strany k ponúkanej kúpe pozemku nedošlo.

33. Žalobkyňa počas svojho výsluchu na pojednávaní dňa 17.6.2019 predniesla súdu, že v roku 1932,
keď jej starí rodičia kúpili tieto pozemky, ktoré teraz vlastní, ich celá výmera bola 2043 m2. Až pred
10-20 rokmi zistila žalujúca strana, že na liste vlastníctva chýba 141 m2. V tom čase pozemky vlastnil

ešte jej strýko (pôvodný žalobca – pozn. súdu), ona mu to pomáhala vybavovať, robili aj dopyt na
kataster, aj na cirkev. Keď manžel žalovanej chcel odkúpiť od cirkvi pozemky, ktoré v súčasnosti vlastní
žalovaná, súhlasil pôvodný žalobca s tým len pod podmienkou, že mu zostane zachovaný prístup.
Zdokladovať to žalobkyňa ale nevie, už sú to roky. Žiadala cirkev o odkúpenie spornej parcely ako
cesty, aj súhlasili a kúpne zmluvy boli zhotovené, cirkev však nesúhlasila s odpredajom v celosti, pričom

manžel žalovanej odkúpil 1/2 pozemku. Neskôr si uplatnili predkupné právo, a cirkev už nemohla predať
pozemok žalobkyni. Ekonomická rada v obci ako aj farár nesúhlasili však s týmto riešením. Žalobkyňa
zastávalanázor,žežalovanásvojímkonanímchcelazamedziťpôvodnémužalobcoviajžalobkyniprístup
k predmetným nehnuteľnostiam vo vlastníctve pôvodného žalobcu. Posledných 7 rokov v predmetnej
stavbe, ku ktorej žiada žalobkyňa zriadiť prístup, nikto nebýval, pretože pôvodný žalobca mal už 92

a 1/2 roka, bol odkázaný na starostlivosť inej osoby, a býval u žalobkyne. Žalobkyňa však predtým
do predmetnej stavby za pôvodným žalobcom často chodila. Strýko (pôvodný žalobca) zomrel dňa
16.2.2018, a plot bol postavený v roku 2017 v lete. Aj na fotografii, ktorú predložila súdu, je dátum
30.6.2017. Pôvodný žalobca neodmietol odkúpiť od cirkvi pozemok, potreboval čas na zdokladovanie,
bol v domnení, že cesta patrí jemu. Keď už chceli pristúpiť ku kúpe, už to nebolo možné.

34. Na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 12.2.2020 a 16.3.2023 predniesla žalobkyňa
konajúcemu súdu, že s O. C. G. telefonovala v čase komunikácie ohľadom uzatvorenia zmluvy
o zriadení vecného bremena s pôvodným žalobcom, avšak nie je pravdou, že by sa žalobkyňa O. G.vyhrážala alebo sa mu vysmievala. Z uvedeného telefonátu by mala byť nahrávka, a navrhla, aby ju
svedok predložil. Predmetnú cestu roky využívala rodina žalobkyne na prechod k rodinnému domu.
Potom, či si postavila žalovaná oplotenie, prechod cez pozemok žalobkyne k vlastnému domu je zúžený

v jednej časti na 90 cm, kde je elektrický stĺp, a hasičské auto nemá možnosť dostať sa k jej domu,
ak by sa jej náhodou niečo stalo. V čase, keď začala žalovaná stavať oplotenie, táto veľmi dobre
vedela, že prebiehal súdny spor, a že žalobkyňa nemá iný prístup k vlastnej stavbe. Predmetné oplotenie
postavila žalovaná zámerne, aby zhoršila žalobkyni prístup k vlastnej stavbe. Vybudovanie predmetného
oplotenia, elektriny a šachty do pozemku žalovanou považovala žalobkyňa za zlomyseľnosť, pričom

mala pocit, že zámerom toho všetkého bolo dosiahnuť, aby jej žalobkyňa predala svoje nehnuteľnosti.
Pôvodný žalobca bol strýkom žalobkyne, ktorý nebol pre svoj vysoký vek schopný samostatne bývať
v predmetnom dome, a preto býval až do svojej smrti u žalobkyne. Zomrel vo veku 93 a 1 roka.

35. Na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 27.2.2024 a 20.8.2024 predniesla žalobkyňa
konajúcemu súdu, že žalovaná strana predložila súdu nájomnú zmluvu mesta Vrbové, ktorá sa týka

pozemku na námestí, teda v centre mesta Vrbové. Nájomcovia si tam chcú vybudovať schodisko do
pivničných priestorov za účelom podnikania, a teda žalovaná vybrala nájomnú zmluvu týkajúcu sa
najlukratívnejších pozemkov vo Vrbovom. Žalovaná nedisponuje so stavebným povolením na stavbu
oplotenia, ktoré už postavila, pretože mesto Vrbové čaká za rozhodnutím súdu v tomto spore.
Odstránenie stĺpu elektrického vedenia je veľmi náročné, pretože na danom mieste nie nedostatočný

prístup nevyhnutný pre jeho odstránenie. Svoj žalobný nárok považovala žalobkyňa za dôvodný,
aby mala zabezpečený prístup k vlastnej stavbe aj pre prípad požiaru alebo nevyhnutnej zdravotnej
pomoci, t. j. aby k jej domu sa mohli dostať aj požiarne vozidlá, príp. iné záchranné zložky.

36. Na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 17.6.2019 a 17.5.2021 právny zástupca žalobkyne

predniesol konajúcemu súdu, že pozemok nachádzajúci sa za pozemkami žalobkyne, je cintorín
ohradený múrom. Žiaden iný prístup k parcelám vo vlastníctve žalobkyne nie je, než len cez spornú
parcelu, ktorá je na liste vlastníctva evidovaná na účel využitia ako cestná, miestna a účelová
komunikácia. Napriek postavenému plotu sa domáha žalobkyňa aj prechodu aj prejazdu v zmysle
§ 151o ods. 3 OZ, nakoľko žalobkyňa si nemôže zabezpečiť prístup inak. Rokovali aj s pani J. -

vlastníčkou parciel z druhej strany (parc. č. XXX L. M. XXX), ktorá sa vyjadrila, že v tejto časti majú
umiestnenú vodárničku a studňu, preto pozemok predať ani sprístupniť nemôžu. Aj podľa komentára
k Občianskemu zákonníku (str. 554, Veľký komentár k Občianskemu zákonníku, R. S.) za priľahlý
pozemok sa nemá považovať len bezprostredne priľahlý pozemok, ale aj všetky okolité pozemky, ktoré
sú potrebné na zriadenie nevyhnutnej cesty, cez ktoré má byť prístup zrealizovaný, teda aj parcela č.

XXX/X (existovala ku dňu pojednávania – pozn. súdu). K tvrdeniu žalovanej, že odstránením oplotenia
jej bude spôsobená škoda, nakoľko v zemi sú uložené šachty, rozvody atď., uviedol právny zástupca
žalobkyne, že v čase, keď ich tam ukladala žalovaná, musela si byť táto vedomá, že oplotenie
buduje bez stavebného povolenia, pričom bola upovedomená rozhodnutím mesta Vrbové o prerušení
konania na stavbu oplotenia rodinného domu až do doby vyriešenia predbežnej otázky, t. j. do doby

právoplatného rozhodnutia súdu v tomto súdnom spore. Do tejto situácie sa dostala žalovaná sama
vlastnou nezodpovednosťou a neuváženým rizikovým konaním.

37. Právny zástupca žalobkyne v priebehu sporu predložil súdu nový GP č. 17/2020, pričom písomne
uviedol, že je v ňom navrhnutý prechod v nevyhnutnom rozsahu, teda v šírke 3 m tak, aby bol umožnený

aj vjazd zložkám integrovaného záchranného systému, pričom zhotoviteľ geometrického plánu
vopred telefonicky konzultoval požiadavky integrovaného záchranného systému s hasičským zborom
Piešťanoch, a zistil, že šírka cesty 3 m zodpovedá týmto požiadavkám. Právny zástupca žalobkyne
ďalej odkázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/2977/2009, podľa ktorého zložky integrovaného
záchranného systému (hasičský záchranný zbor, jednotky požiarnej ochrany, zdravotnícka záchranná

služba, polícia) majú v nevyhnutných prípadoch zabezpečený príjazd na cudzie pozemky na základe
zákona.

38. K minulosti žalovanou ponúkanej dohode pôvodnému žalobcovi na uzatvorenie zmieru vo forme
vecného bremena in personam, t. j. viažuceho sa na osobu oprávneného, a nie na vlastníctvo veci

(domu), v priebehu sporu písomne uviedol právny zástupca žalobkyne, že takto navrhovaná dohoda
žalovanou, ponúkaná vtedy 90-ročnému pôvodnému žalobcovi, bola bezpredmetná, vypočítavá, čo
ukázala aj realita, keďže pôvodný žalobca napokon zomrel dňa 16.2.2018. Právny zástupca žalobkyne
ďalej písomne uviedol, že predmetná stavbu domu žalobkyne sa pravidelne, týždenne ,využíva. Zožiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva obmedzenie alebo požiadavka na pravidelné obývanie
stavby. Stavba domu so súp. č. XXX spĺňa kritériá rodinného domu podľa Stavebného zákona, je určená
na bývanie, je zapísaná na LV č. XXX pre kat. úz. E., a je vecou vlastníka, ako s ňou bude disponovať.

Žalovaná svojou neochotou spôsobila, že primeraná rekonštrukcia domu žalobkyne sa musí odložiť.

39. Na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 16.3.2023, 27.2.2024 a 20.8.2024 predniesol
právny zástupca žalobkyne konajúcemu súdu, že žalujúca strana nenavrhuje doplnenie dokazovania.
Konajúcemu súdu navrhol rozhodnúť o zriadení vecného bremena a o jednorazovej odplate za jeho

zriadenie rovnako, ako už rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 17.5.2021, ktorý bol
v napadnutej časti zrušený odvolacím súdom. Žalovaná sa nezúčastnila ohliadky vo veci samej
napriek tomu, že sa cíti byť perzekvovaná. V tomto súdnom spore je podstatné, že stavba žalobkyne je
rodinnýmdomom,ktorýmásúpisnéčíslo,aniejevôbecrozhodujúce, čivňomniektobývaalebonebýva.
Namietol však zaujatosť R. O. I., keďže druhý právny zástupca žalovanej, JUDr. Matej Csenky je
jeho synom. K oploteniu žalovanej uviedol právny zástupca žalobkyne, že žalovaná vedela, že nemá

stavebné povolenie, a napriek tomu ho postavila, a nesie zodpovednosť za túto stavbu. Škodu si
spôsobila žalovaná sama tým, že oplotenie postavila bez stavebného povolenia. S prihliadnutím na
výpoveď znalca Ing. Gombára na pojednávaní dňa 27.2.2024, považoval právny zástupca žalobkyne
obsah ZP č. 77/2020 k hodnote hospodárskej ujmy za zriadenie navrhovaného vecného bremena za
udržateľný, napriek veľkému časovému odstupu od vyhotovenia znaleckého posudku. Tento znalecký

posudok žalovanú nepoškodzuje, a pokiaľ sú pochybnosti o výške jednorazovej odplaty za zriadenie
vecného bremena, samotný znalec vypovedal, že táto by nebola ani výrazne vyššia, ani výrazne
nižšia, a v tomto smere ponechal právny zástupca žalobkyne sumu primeranej náhrady za zriadenie
vecného bremena na posúdení súdu. Žalovaná strana si môže nechať vyhotoviť svoj vlastný kontrolný
znalecký posudok na kapitalizáciu zriadenia vecného bremena, alternatívne, ak by chcela žalovaná

strana, bolo by možné vyzvať znalca na aktualizáciu všeobecnej hodnoty jednorazovej odplaty, takže tá
bola určená v roku 2020. Pri rozhodovaní by mal súd zohľadniť aj tvar pozemku. Uznesenie Krajského
súdu v Bratislave, predložené súdu žalovanou stranou, nie je pre súd v tomto spore záväzné o to viac,
že predmetnom odvolacieho konania pred Krajským súdom v Bratislave bolo určenie nájomného za
pozemok, a nie kapitalizácie vecného bremena, čo sú dve rozdielne veci. Predmetná časť pozemku

parcely č. XXX/X nie je žiadna virtuálna parcela, ale jej konkrétna časť podľa geometrického plánu ako
verejnejlistiny,overenejvkatastrálnomkonaní.Inámožnosť,inéprostriedkyainékritériánakapitalizáciu
vecného bremena nie sú, a sú len také, ktoré uviedol samotný vypočúvaný znalec Ing. Gombár. Stĺp
elektrického vedenia, ktorý výrazne sťažuje prístupovú cestu žalobkyne k jej stavbe z inej strany, teda
nie cez pozemok žalovanej, je vyznačený v geometrickom pláne. Žalobu považuje žalovaná strana

za opodstatnenú, opodstatnený je aj ZP č. 77/2020 vyhotovený Ing. Gombárom, a udržateľný je aj GP č.
17/2020 vyhotovený geodetom Ing. Borisom Horňákom na priznanie práva prechodu cez parc. č. XXX/
X, ktorý geometrický plán je overený Okresným úradom, Piešťany katastrálnym odborom. Vymedzená
plochapozemkužalovanejnavyužívanieprávacestytak,akouviedolvgeometrickompláneIng.Horňák,
je vyvážená, a preto navrhla žalujúca strana súdu, aby rozhodol rovnako, ako už rozhodol rozsudkom

zo dňa 17.5.2021, a teda, aby žalobe vyhovel.

40. Právny zástupca žalovanej sa v priebehu sporu vyjadril, že žalovaná sa chcela zmluvne dohodnúť
na užívaní svojho pozemku v prospech pôvodného žalobcu, avšak odmietala na svojom pozemku
zriadiť vecné bremeno in rem. Po odmietnutí zmluvy sa začal pôvodný žalobca domáhať zriadenia

vecného bremena na pozemku žalovanej, pričom pôvodnou žalobou sa domáhal zriadenia vecného
bremena cez pozemok žalovanej po celej dĺžke prístupového chodníka o šírke 3,75 m, s čím žalovaná
nesúhlasila, a pôvodný žalobca iný návrh nedal. Žalobca ani raz neprehodnotil svoj návrh tak, aby žiadal
menej, aby, vrátane svojho pozemku, mal možnosť príjazdu, k čomu by bola žalovaná v minulosti
možno aj pristúpila, kým nebolo vybudované oplotenie a inžinierske siete k domu, kedy to bolo možné

riešiť. Pôvodná žaloba bola celkom zjavne nedôvodná aj preto, že pôvodný žalobca sa domáhal
zriadenia vecného bremena aj za účelom prístupu k pozemkom, a nie iba k stavbe, čo je v rozpore
s ust. § 151 ods. 3 OZ. Za účelom zabezpečenia stavby z hľadiska bezpečnosti, ochrany majetku,
užívateľnosti aj statiky bolo potrebné stavbu rodinného domu žalovanej s príslušenstvom a so súčasťami
zabezpečiť, a preto bola v tejto súvislosti naplánovaná aj výstavba plota na pozemku žalovanej, pri

ktorej mesto Vrbové ako stavebný úrad robil obštrukcie, vydávalo nezákonné rozhodnutia, doposiaľ
nerozhodloostavebnompovoleníkplotužalovanej,hocivdanomprípadepostačovaloohláseniestavby.
Z dôvodu nutnosti realizácie ďalších prác súvisiacich s postaveným rodinným domom, jeho užívaním
a zabezpečením bolo nutné vykonať viaceré práce, ako napríklad uloženie šachty pre tepelné čerpadlo,elektroinštaláciu, závlahy, navezenie zeminy a iné terénne a výškové úpravy terénu, popri ktorých
bolo nutné zrealizovať aj betónový plot, ktorý plní viaceré funkcie k hlavnej stavbe rodinného domu
žalovanej. Pokiaľ chcela žalovaná užívať svoj rodinný dom, bola nútená vybudovať oplotenie domu,

ktoré vybudovala na svojom pozemku, dokonca nie na hranici pozemkov. Mesto Vrbové ako stavebný
úrad už niekoľko rokov má vedomosť o existencii stavby oplotenia, avšak doposiaľ nezačalo konať
podľa § 88a Stavebného zákona, ktoré má začať ex offo. Po postavení oplotenia považuje žalovaná
akýkoľvek návrh žalobkyne na zriadenie vecného bremena cez časť svojho pozemku, kde už stojí stavba
oplotenia, kde sú už v zemi uložené šachty, rozvody elektriny, vody, rozvody pre tepelné čerpadlo,

potrubia a pod., ktoré slúžia hlavnej stavbe, za neprijateľný, nakoľko náklady na zmenu existujúcej
stavby oplotenia, aj s ohľadom na vybudované siete, by predstavovali niekoľko desiatky tisícov eur.
Zmenenou žalobou sa domáhala žalobkyňa zriadenia vecného bremena cez časť pozemku žalovanej
s plochou o výmere 63 m2, teda približne už len polovicu v porovnaní s pôvodnou žalobou (115
m2), avšak aj takto zmenenú žalobu považovala žalovaná za nedôvodnú, keďže na predmetnej časti
pozemku už mala žalovaná postavený betónový plot, vybudované siete a šachty. Žalobkyňa vlastní

pozemok s parc. č. 618/2 pre kat. úz. E., cez ktorú parcelu sa vie dostať k svojej stavbe. Má teda
zabezpečený iný prístup k vlastnej nehnuteľnosti, a preto nespĺňa zákonné podmienky na zriadenie
práva cesty súdnym rozhodnutím podľa § 151 ods. 3 OZ. Skutočnosť, že žalobkyňa nie je spokojná
so súčasným prístupom k vlastnej nehnuteľnosti, a chcela by pohodlnejší prístup motorovým vozidlom,
podľa názoru žalovanej, nie je dôvodom na obmedzenie jej vlastníckeho práva zriadením vecného

bremena cez jej pozemok, na ktorom má žalovaná postavenú stavbu oplotenia a vybudované siete,
ktoré slúžia rodinnému domu, kde žije. Oplotenie žalovanej má povahu „čiernej“ stavby iba z dôvodu,
že stavebný úrad nekoná podľa zákona. Nejde však o neoprávnenú stavbu. Žalobkyňou navrhovanú
nevyhnutnú cestu bolo možné zriadiť aj inak, a to zmluvou, pričom žalovaná v konaní preukázala,
že ponúkla pôvodnému žalobcovi takúto možnosť v čase, keď na pozemku žalovanej nestála stavba

oplotenia, ani inžinierske siete. Pôvodný žalobca uzatvorenie zmluvy odmietol. V súčasnosti nemôže
žalovaná súhlasiť s navrhovaným vecným bremenom v tomto súdnom spore, pretože neprimerane by
zasahovalo do jej vlastníckych práv k majetku a k stavbám. Pôvodný žalobca ani žalobkyňa neužívali
predmetnú stavbu rodinného domu po celé roky, a stavba neplní svoj účel. Pôvodný žalobca mohol
mať zabezpečený prístup k svojej nehnuteľnosti motorovým vozidlom na základe obligačného práva,

ktoré nevyužil. Rovnako nevyužil zmluvu na kúpu nehnuteľnosti od právneho predchodcu žalovanej,
aby mal komfortnejší prechod k vlastnej stavbe. Odmietol uzavrieť aj zmluvu na bezodplatné užívanie
pozemku žalovanej. Právny zástupca žalovanej ďalej odkázal na ust. § 82 ods. 1 vyhlášky MV SR č.
94/2004 Z.z., podľa ktorej, podľa požiarnych predpisov prístupová komunikácia na zásah musí viesť
aspoň do vzdialenosti 30 metrov od stavby a vchodu do nej, cez ktorý sa predpokladá zásah; ak

prístupová komunikácia vedie k rodinnému domu, táto vzdialenosť môže byť najviac 50 metrov. Právny
zástupca žalovanej dodal, že uvedenú vzdialenosť do 50 metrov daná stavba žalobkyne spĺňa. K ZP
č. 77/2020 vyhotovenému znalcom Ing. Robertom Gombárom uviedol právny zástupca žalovanej, že
znalecký posudok nie je aktuálny, že na str. 6 posudku pod písm. e) je uvedené, že: „Hranice pozemku
sú v teréne vytýčené oplotením,“ čo nie je pravdou, čo je zrejmé aj zo zamerania, ktoré predložil žalobca

do spisu skôr, ktoré asi nemal znalec k dispozícii. Na str. 7 a 8 posudku znalec vychádzal z neexistujúcej
veci, čomu zodpovedá aj jeho subjektívne určenie koeficientu porušujúcich faktorov a koeficientu
redukujúcich faktorov, ktoré sú premennými, ktoré výrazným spôsobom môžu zasiahnuť do stanovenia
všeobecnej hodnoty jednorazovej odplaty. Na strane 8 a nasl. posudku uvádza znalec porovnávanie cien
pozemkov v meste Vrbové a v obci Krakovany, ktoré považoval znalec za porovnateľné, čo si vyžadovalo

vysvetlenie, keďže takéto porovnanie považovala žalovaná za nedostatočné, a navrhla vypočuť znalca.

41. Na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 16.3.2023 a 27.2.2024 predniesol právny zástupca
žalovanej konajúcemu súdu, okrem iného, že znalec Ing. Gombár nepoužil koeficient redukujúcich
faktorov v súlade s vyhláškou. V tejto súvislosti poukázal právny zástupca žalovanej na rozhodnutie

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/255/2017, kde sa riešila podobná problematika pri vytyčovaní
určitého pozemku alebo časti pozemku, kde bol použitý koeficient redukujúcich faktorov. Použitý
koeficient môže mať totiž vplyv na výpočet hodnoty - odplaty v rozsahu 20 % až 80 %. Znalec
nevychádzal z obvyklého trhového nájomného, pričom v znaleckom posudku použil trhové ceny v obci
F., a nie v meste Vrbové. Stanovisko R. O. I. predložila žalovaná strana z dôvodu, že zastávala názor,

že plot žalovanej plní podpornú funkciu k stavbe hlavnej, teda domu žalovanej. Ide o stanovisko statika,
ktorý sa vyjadril, že za určitých okolností je možné existujúci plot odstrániť, avšak za obrovské finančné
náklady. Právny zástupca žalovanej zdôraznil, že predmetné oplotenie nie je postavené na hranici
pozemkov, ale na pozemku žalovanej. Pokiaľ niekto nemá zabezpečený komfortný prístup k vlastnejstavbe, neznamená to, že môže byť obmedzené vlastnícke právo žalovanej, ktoré je chránené ústavou.
Pokiaľ by súd nezriadil vecné bremeno v prospech žalobkyne, neboli by porušené žiadne požiarne
predpisy, na čo poukázala žalovaná strana už vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 17.5.2021.

Dom žalobkyne nebol pritom používaný na bývanie viac ako 15 rokov. K výhrade žalujúcej strany
o možnej zaujatosti statika Ing. Dezidera Csenkyho uviedol právny zástupca žalovanej, že JUDr. Matej
Csenky sa stal právnym zástupcom žalovanej oveľa neskôr, než bolo vyhotovené písomné stanovisko
statika Ing. Dezidera Csenkyho. Nakoľko došlo k zmene zákonného sudcu, a obhliadku vykonával
iný sudca, navrhol právny zástupca žalovanej súdu vykonanie opätovnej obhliadky, keďže sudca

nemôže poznať myšlienkové pochody predchádzajúceho sudcu, ktorý zároveň vyhotovoval skoršie
rozhodnutie prvej inštancie, a môže vykonané dôkazy vyhodnotiť inak. Znalec Ing. Gombár hodnotil
parcelu, ktorá právne neexistuje, keďže posudzoval časť parcely ako diel č. 1, ktorý(á) ešte len vznikne
na účely vecného bremena, z ktorého dôvodu nepostupoval správne pri použití koeficientu redukujúcich
faktorov a koeficientu povyšujúcich faktorov. Táto parcela (diel č. 1) v reálnej dobe je totiž súčasťou
inej parcely, ktorá má nejakú hodnotu, a správne bolo posudzovať hodnotu hospodárskej ujmy za

zriadenie vecného bremena z hodnoty celého pozemku (celej parcely). V tejto súvislosti poukázal
právny zástupca žalovanej na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/255/2019, kde bol
problém dvoch znaleckých posudkov. V spomínanom uznesení krajský súd skonštatoval, že takúto
hodnotunemožnooddeľovaťpreprávneneexistujúcuparcelu.Úrokovásadzba,ktorájeuvedenáako0,7
%, a bola takisto súčasťou vzorca pre výpočet konečnej ceny nájmu, ktorá má vplyv na končenú

cenu uvedenú v znaleckom posudku. V tomto spore súdny znalec zisťoval cenu nehnuteľností len
z informácií na internete, pričom z jeho znaleckého posudku vyplývajú ceny vo Vrbovom v sume 50 eur/
m2avKrakovanoch40eur/m2,zčohourobilnejakýpriemer.Vsúčasnostisúinzerovanécenypozemkov
sumami 170 eur/m2, resp. 140 eur/m2 v Krakovanoch, čo je rozdiel. Každá obec a každé mesto sú
povinné zverejňovať uzatvorené zmluvy o nájmoch, čo je zákonnou podmienkou platnosti týchto zmlúv.

PremestoVrbovébolavroku2023výškanájmupozemkovvsume70eur/m2,čojeextrém,keďženájom
sa pohybuje v rozmedzí od 50,- eur/m2 až 70 eur/m2. Nejde pritom iba o komerčné nájmy, ale aj o nájom
pozemku pre občana, ktorý je vlastníkom domu, ktorý síce nehnuteľnosť nevyužíva zatiaľ na komerčné
účely alebo v budúcnosti plánuje využívať, z ktorého dôvodu mohol znalec pri určení odplaty za vecné
bremeno prihliadnuť aj na ceny nájmov v nájomných zmluvách, uzatvorených mestom Vrbové, ktoré

zmluvy sú povinne zverejňované, čo však znalec neurobil. Právny zástupca žalovanej poznamenal,
že ceny nehnuteľností vo Vrbovom boli podstatne vyššie než cena 50 eur/m2, ktorú použil znalec
pri vypracovaní svojho znaleckého posudku, ktorú ponuku našiel na stránke www.nehnuteľnosti.sk,
hoci existovali aj ponuky iných realitných kancelárií. Pokiaľ tých ponúk bolo menej, znalec mal zvážiť,
či by nemal použiť iné možné metódy vyhľadania relevantnej porovnávacej ceny. Skutočné ceny

nehnuteľností mohol pritom znalec získať aj vyžiadaním konkrétnych zmlúv z katastra nehnuteľností.
Prenajaté časti pozemkov mestom Vrbové nájomnou zmluvou, ktorú predložil súdu právny zástupca
žalovanej súdu na pojednávaní dňa 27.2.2024, sa nachádzajú síce na námestí vo Vrbovom, avšak
predmetný pozemok žalovanej je vzdialený iba 300 metrov od prenajatých pozemkov podľa predloženej
nájomnej zmluvy.

42. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 20.8.2024 predniesol právny zástupca žalovanej konajúcemu
súdu, okrem iného, že aj keby súd vyhovel žalobe, nevyrieši to problémy v teréne, pretože plot žalovanej
je postavený na jej pozemku, a sčasti na hranici pozemkov, pričom v tomto spore nerozhoduje súd
o odstránení stavby. Žalobkyňa sa môže dostať k svojej stavbe iným spôsobom, pričom v jednom mieste

je cesta výrazne zúžená, kde je vodárnička, a bolo by potrebné odstrániť aj stĺp elektrického vedenia,
ktorý nie je zakreslený v katastrálnej mape. Predmetné oplotenie žalovanej stojí, ktoré nie je legálnou
stavbou (len) z dôvodu, že stavebný úrad koná nezákonne, z ktorého dôvodu si bude musieť žalovaná
uplatniť svoje práva prostredníctvom prokuratúry. Aj úrad regionálnej výstavby skonštatoval, že stavebný
úrad nemal čo rozhodovať o prerušení konania do vyriešenia predbežnej otázky súdom. Zo skutočného

zamerania postaveného plotu podľa hraníc pozemkov je zrejmé, že najužšia časť medzi postaveným
oplotením žalovanej a susediacim pozemkom žalobkyne z druhej strany, s parcelou č. XXX v kat. úz.
E., vo vlastníctve E. J., je vzdialenosť 1,53 m. Inak je celý prístupový prechod minimálne v rozsahu 2,1
m, a preto mala žalovaná za to, že takýto prístup je dostatočný za prechod pešo, aj akýmkoľvek iným
spôsobom, príp. menším autom. Tento prechod je znemožnený len vodárničkou, ktorá je postavená

napozemkusparc.č.XXX,aďalejjeznemožnenýajstĺpomelektrickéhovedenianapozemkužalobkyne
s parc. č. XXX/X. Odstránením týchto dvoch prekážok by bol prístup žalobkyne umožnený, a aj preto
považovala žalovaná žalobu za nedôvodnú. Žalovaná prejavila ochotu umožniť žalobkyni prechádzať
cez pozemok žalovanej v rozsahu, ktorý nie je zastavaný oplotením. Žalobkyňa má v súčasnostizabezpečený prístup k vlastnej stavbe, postavenej na pozemku parc. č. XXX, a to cez pozemok s parc.
č. XXX/X. Prístup má aj cez pozemok s parc. č. XXX, a to z parcely č. XXX vo vlastníctve mesta Vrbové.
Žalobkyňa si zvolila jednu z možností, akým spôsobom by chcela zriadiť vecné bremeno. V minulosti

súhlasila žalovaná so zriadením práva prechodu pre pôvodného žalobcu a jeho rodinných príslušníkov,
ktorý bol predchádzajúcim vlastníkom predmetného domu, s ktorým riešením však pôvodný žalobca
nesúhlasil, a trval na zriadení vecného bremena, ktoré bude zapísané na liste vlastníctva. V čase,
keď žalovaná navrhovala pôvodnému žalobcovi uzatvorenie tejto dohody, bolo možné riešiť právo
prístupu k nehnuteľnosti žalobkyne prostredníctvom takto zriadenej služobnosti, a žalobkyňa by sa

dostala k svojej nehnuteľnosti. Toto právo však pôvodný žalobca nevyužil, nesúhlasil s týmto postupom,
a rozhodol vec riešiť súdnou cestou. Medzitým sa rozhodla žalovaná zabezpečiť svoju nehnuteľnosť
postavením oplotenia, ktoré, za bežných okolností, sa rieši ohlásením na stavebnom úrade. V danom
prípade však stavebný úrad rozhodol, že potrebuje stavebné povolenie, čomu sa žalovaná nebránila,
avšak stavebný úrad prerušil konanie do času, kým rozhodne súd o predbežnej otázke, ktorou je
zriadenie vecného bremena. Stavebnému úradu však neprichádza do kompetencie rozhodovať o tom,

či takúto otázku má alebo nemá riešiť. Stavebný úrad má riešiť iné predpisy, a preto aj celé rozhodnutie
stavebného úradu bolo vydané v rozpore so zákonom, avšak ani za použitia mimoriadnych opravných
prostriedkov sa nepodarilo toto rozhodnutie zvrátiť, a stavebný úrad trval na svojom. Oplotenie žalovanej
stojí, a má opornú funkciu k stavbe hlavnej, teda k domu žalovanej, čo je zrejmé aj zo stanoviska
predloženého súdu žalovanou. Oplotenie nie je neoprávnenou stavbou, má iba povahu tzv. čiernej

stavy, pretože stavebný úrad 7 rokov nekonal. Znalec Ing. Gombár vo svojom znaleckom posudku
určil hodnotu hospodárskej ujmy žalovanej za zriadenie vecného bremena vychádzajúc z neexistujúcej
parcely, čo odôvodnil tým, že tak bežne robí. Žalovaná si nedala vyhotoviť kontrolný posudok, pretože
žalovaná nenesie dôkazné bremeno na hodnote primeranej náhrady za zriadenie vecného bremena.
Predmetná žaloba je nedôvodná a predčasná, pretože zo spisu nie je zrejmé, že by žalobkyňa

oslovila vlastníka susediacej nehnuteľnosti s parc. č. XXX L. M. XXX, pani E. J., ktorá by sa vyjadrila,
že nesúhlasí s odpredajom svojho pozemku alebo so zriadením vecného bremena na svojom pozemku.
Problematickou je práve len vodárnička pani J., kde je prechod 1,53 m, avšak, ak by sa tento problém
vyriešil, žalobkyňa by mala prístup k svojmu pozemku dokonca aj automobilom, ale túto skutočnosť
žalobkyňa neriešila. Vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu, príp. prejazdu mohlo by mohlo byť

zriadené dokonca aj cez parcely č. XXX/X L. M. XXX/X vo vlastníctve pána A. G., pričom žalobkyňa
zase nepredložila žiadny dôkaz, že by tohto vlastníka nejakým spôsobom kontaktovala alebo že by
nejakým spôsobom sa snažila vyriešiť svoju situáciu inak, než len podaním žaloby proti žalovanej.
Žalobkyňa by mohla navyše prechádzať k vlastnému domu aj zo strany pozemku, kde je cintorín, ktorú
možnosťsúdprvejinštancieužpriobhliadkezamietoldôvodiac,žejetampozemkysúnarôznejvýškovej

úrovni. Pôvodný žalobca nevyužil možnosť uzatvorenia dohody o zriadení vecného bremena (viažucej
sanajehoosobuanajehorodinnýchpríbuzných-pozn.súdu),anevyužilanimožnosťodkúpiťpozemok.
Potom, čo si uvedomil chybu, podal žalobu proti žalovanej. Súd však nie je na to, aby odstraňoval
chyby účastníkov konania. Žalovaná zastávala názor, že ak by súd vyhovel žalobe, veľmi výrazne by
zasiahol do jej vlastníckeho práva. Žalobkyňa nepreukázala súdu, prečo práve rozsah určenia vecného

bremena podľa geometrického plánu z roku 2020 je ten správny, keďže geometrický plán, ktorý pripojil
k pôvodnej žalobe pôvodný žalobca, predstavoval zriadenie vecného bremena v oveľa väčšom rozsahu,
než neskorší geometrický plán (z roku 2020), ktorý si dala vyhotoviť samotná žalobkyňa. Geometrický
plán slúži pritom len na to, aby sa zapísali určité právne skutočnosti do katastra nehnuteľností popri inom
právnom úkone, a dovtedy ide o zdrap papiera. Žalovaná strana zotrvala na tvrdeniach, že žalobkyňa

má zriadený prístup k vlastnej nehnuteľnosti, a keďže žalobkyňa ani nepreukázala súdu, že by sa snažila
uzatvoriť dohodu s iným vlastníkom susediacich nehnuteľností ohľadom práva cesty k vlastnému domu,
navrhla žalovaná súdu žalobu ako predčasnú a nedôvodnú zamietnuť.

43. Súd vec právne posúdil nasledovne:

44. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej
ako len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

45. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších
ústavných zákonov), prvá a druhá veta, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.46. Podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na
ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho
práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru

ustanovenú zákonom.

47. Podľa § 151n ods. 1 a 2 OZ (1) vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech
niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce
vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. (2)

Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

48. Podľa § 151o ods. 1 OZ, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu
alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva
(vydržaním); ustanovenia §134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným

bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

49. Podľa § 151o ods. 3 OZ, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup
vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno
v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

50. Predmetom tohto sporu v časti, v ktorej nebolo konanie právoplatne zastavené (viac v odseku 8.
tohto odôvodenia), je zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty podľa § 151o ods. 3 OZ.

51. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)

nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

52. Ustanovenie § 137 CSP uvádza jednotlivé druhy žalôb demonštratívne. Iná súkromnoprávna žaloba,
tedavust.§137CSPvýslovneneuvedená,jeprípustnázapredpokladu,žeosobitnýpetit/žalobavyplýva
zosobitnéhopredpisu,kedyhmotnéprávozakladáoprávneniesúdurozhodnúťtak,ževýrokrozhodnutia
neznie ani na splnenie povinnosti (písm. a/), ani na usporiadanie práv a povinností vyplývajúcich
z osobitného predpisu (písm. b/), ani na deklaratóme určenie (ne)existencie práva, či právnej skutočnosti

(písm. c/ a d/). V danom prípade nejde o žalobu podľa § 137 písm. c) CSP o určenie existencie, resp.
neexistencie právneho vzťahu, pričom iba vtedy je žaloba prípustná iba za predpokladu, že žalobca
preukáže naliehavý právny záujem na požadovanom určení aj to iba vtedy, ak tento záujem nevyplýva
z osobitného predpisu.

53. Žaloba vlastníka stavby o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez priľahlý
pozemok (§ 151o ods. 3 OZ) sa radí medzi tzv. iné, v ust. 137 výslovne neuvedené súkromnoprávne
žaloby, kde rozlišovacím kritériom je, že žalobný návrh (petit výslovne neuvedený v § 137 CSP) aj
právny dôvod tvrdeného práva. Častým znakom týchto žalôb je to, že vyhovujúci rozsudok vydaný
na ich základe má konštitutívne účinky. Existuje však aj právny názor, že žaloba o zriadenie vecného

bremenaježaloboupodľa§137písm.b)CSP,pričomanivtakomprípadeniejepodmienkouprípustnosti
žaloby preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Výhrada žalovanej
o nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení tak zostala v danom
prípade bez právneho významu.

54. V danom prípade je možné súdnym rozhodnutím zriadiť vecné bremeno len v prospech vlastníka
stavby. Nie je možné ho zriadiť v prospech vlastníka pozemku alebo v prospech konkrétnej osoby, ktorý
nedostatok však odstránil žalobca zmenou žaloby, ktorú v časti zúženia predmetu sporu vyhodnotil súd
ako čiastočné späťvzatie žaloby, v ktorej časti už bolo konanie právoplatne zastavené (viac v odseku
8. tohto odôvodnenia).

55. Pod pojmom „priľahlý pozemok“ je potrebné chápať všetky pozemky, cez ktoré sa vlastník cesty
môže dostať od svojej stavby k verejnej komunikácii, a z verejnej komunikácie k stavbe. Kumulatívnymi
podmienkami zriadenia vecného bremena sú, že a) vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahléhopozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe, b) prístup vlastníka nemožno zabezpečiť inak. Nemusí teda
ísť nevyhnutne o bezprostredne susediaci pozemok s pozemkom, na ktorom je postavená stavba, ku
ktorej sa nevie vlastník dostať inak, než len prechodom cez pozemok vo vlastníctve iného.

56.Podľa§82ods.1až4vyhláškyMVSRč.94/2004Z.z.,ktorousaustanovujútechnicképožiadavkyna
protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb, v znení neskorších predpisov, (1) prístupová
komunikácia na zásah musí viesť aspoň do vzdialenosti 30 m od stavby a od vchodu do nej, cez ktorý
sa predpokladá zásah; ak prístupová komunikácia vedie k rodinnému domu, táto vzdialenosť môže

byť najviac 50 m. (2) Prístupová komunikácia podľa odseku 1 nemusí byť vybudovaná k samostatne
stojacej stavbe, ak náklady na jej vybudovanie by boli neúmerne vysoké alebo ak sa nachádza v ťažko
prístupnom mieste alebo na odľahlom mieste. (3) Prístupová komunikácia musí mať trvale voľnú šírku
najmenej 3 m a jej únosnosť na zaťaženie jednou nápravou vozidla musí byť najmenej 80 kN; do trvale
voľnej šírky sa nezapočítava parkovací pruh. (4) Vjazdy na prístupové komunikácie a prejazdy na nich
musia mať šírku najmenej 3,5 m a výšku najmenej 4,5 m.

57. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

58. Vykonaným dokazovaním listinami, a to výpismi z LV č. XXXX, XXX, XXXX, XXXX pre kat.
úz. E., oboznámením sa s podstatným obsahom uznesenia Okresného súdu Piešťany o prejednaní

dedičstva po pôvodnom žalobcovi, oznámením o začatí zlúčeného územného a stavebného konania,
nariadením ústneho pojednávania mestom Vrbové vo veci č. k. 3121/2016/OSK-Mag, záznamom
zo stavebného konania zo dňa 24.11.2016, námietkou pôvodného žalobcu v stavebnom konaní,
rozhodnutím mesta Vrbové č. k. 372/52/2017/PSK-Mag zo dňa 23.12.2016, listom žalovanej zo
dňa 25.01.2017 adresovaným stavebnému úradu, oznámením Rímskokatolíckej cirkvi č. 5848/2016

zo dňa 20.7.2016, odpoveďou Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu Trnava zo
dňa 17.6.2024, predžalobnou komunikáciou strán sporu, GP č. 271/2016 vyhotoveným Ing. Borisom
Horňákom, GP č. 17/2020 vyhotoveným Ing. Borisom Horňákom, katastrálnou mapou, vytyčovacím
náčrtom hranice medzi pozemkami č. objednávky 97/2019, vyhotoveným Ing. Petrom Jančičekom,
písomným stanoviskom Ing. Dezidera Csenkyho k možnosti odstránenia jestvujúceho plotu medzi parc.

č. XXX/X L. XXX/X v kat. úz. E. a vplyv odstránenia na statickú bezpečnosť rodinného domu so súp.
č. XXX, ZP č. 77/2020 znalca R. C. T., nájomnou zmluvou zo dňa 9.5.2023 uzatvorenou mestom
Vrbové ako prenajímateľom s osobami, ktoré nie sú subjektami sporu, inzerátmi z internetovej stránky
www.nehnutelnosti.sk s ponukami realitných kancelárií na predaj pozemkov pre rodinné domy vo
Vrbovom, náčrtom skutočného vyhotovenia plota s hranicami pozemkov, a ako aj obhliadkou na mieste

samom, fotografiami predmetných nehnuteľností, výsluchom znalca Ing. Roberta Gombára, výsluchom
svedka O. C. G., výsluchom žalobkyne, vyjadreniami strán sporu, ako aj ďalším obsahom spisového
materiálu, súd mal za preukázané, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou stavby rodinného domu so súp.
č. XXX, postaveného na pozemku parcely registra C KN s parc. č. XXX, ktoré nehnuteľnosti sú zapísané
na LV č. XXX pre kat. úz. E. v okrese Piešťany. Rovnako je aj výlučnou vlastníčkou pozemkov parciel

reg. C KN s parc. č. XXX, XXX L. M. XXX, zapísanými na tom istom liste vlastníctva. Žalobkyňa je aj
výlučnou vlastníčkou pozemku parcely reg. C KN s parc. č. XXX/X, zapísanom na LV č. XXXX pre kat. úz.
E.. Žalobkyňa, a predtým pôvodný žalobca využívali ako prístupovú cestu k vlastnej stavbe rodinného
domu so súp. č. XXX U. I. D., t. j. z verejnej komunikácie, po vlastnom pozemku s parc. č. XXX/X, a sčasti
po pozemku vo výlučnom vlastníctve žalovanej, ktorý bol v čase začatia tohto súdneho sporu evidovaný

v KN ako pozemok parcely registra C KN s parc. č. XXX/X, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. E.
ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 115 m2, využívaný ako pozemok, na ktorom je postavená
inžinierska stavba - cestná, miestna účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté
parkovisko a ich súčasti, ktorá parcela bola v priebehu sporu včlenená do parcely reg. CKN s parc.
č. XXX/X, zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. E. ako zastavaná plocha a nádvorie o výmere 912

m2 vo výlučnom vlastníctve žalovanej, ako pozemok, na ktorom je dvor. Potom, čo žalovaná postavila
oplotenie na svojom pozemku C KN s parc. č. XXX/X, a sčasti na hranici pozemkov, pôvodný žalobca,
a teraz žalobkyňa, má zabezpečený prístup k vlastnej stavbe rodinného domu iba pešo alebo malými
vozidlami, pretože postavením oplotenia žalovanou sa zúžila možnosť prechodu vlastníka stavby so
súp. č. XXX (t. č. žalobkyne) k jeho k stavbe žalobkyne v jednom mieste na 90 cm (medzi stĺpom

elektrického vedenia na pozemku žalobkyne s parc. č. XXX/X a oplotením žalovanej), a v ďalšom mieste
na 1,45 m, a inde na 1,53 m (medzi oplotením žalovanej a vodárničkou na pozemku s parc. č. XXX
vo vlastníctve pani J.. Žalobkyňa nemá v súčasnosti zabezpečený žiadny prístup k vlastnej stavbe
rodinného domu z verejnej komunikácie osobným motorovým vozidlom, a už vôbec nie hasičskýmvozidlom, sanitkou alebo vozidlom inej záchrannej jednotky, pričom prístupu cez iné pozemky bránia
v teréne stĺp elektrického vedenia, vodárnička, vysadené stromy a kríky, trvalý trávny porast. záhrada,
oplotenie, malá bránička, ako aj betónový múr, oddeľujúci cintorín od pozemku žalobkyne. Je síce

pravdou, že žalobkyňa má v súčasnosti zabezpečený prístup k vlastnej stavbe, ale iba pešo, prípadne
použitím malého vozidla, akými sú kolobežka, bicykel, motocykel, keďže cez priestor 90 cm (medzi
oplotením žalovanej a stĺpom elektrického vedenia na pozemku žalobkyne s parc. č. XXX/X). neprejde
žiadne osobné motorové vozidlo. Tento prechod je navyše úzky aj v iných častiach (v jednej časti 145
cm, a pri vodárničke ako aj 1,54 cm), ktoré sú tiež veľmi úzke pre bezpečný prejazd hoci aj malým

osobným motorovým vozidlom.

59. Súd konštatuje, že „prístup k stavbe“ na účely ust. § 151o ods. 3 OZ nemožno reštriktívne vykladať
iba pre prístup pešo, ho ci aj po pozemku samotnej žalobkyne, teda na prístup, kedy je zabezpečený
prechod (pešo), a nie aj prejazd vozidlami. Samotný pojem „vecné bremeno“ sa stal súčasťou právneho
poriadku až účinnosťou prvého Občianskeho zákonníka (zákon č. 141/1950 Zb.), t. j. od 1.1.1951.

Dovtedy Všeobecný rakúsky občiansky zákonník, platný a účinný v období od r. 1863 do 1.1.1951,
ktorý sa vtedy uplatňoval aj na území súčasnej Českej republiky, upravoval pozemkové služobnosti,
pričomslužobnosťcestyzahŕňalaajto,ževlastníkpanujúcehopozemkumoholprechádzaťcezslužobný
pozemok (pešo, na koni), alebo sa mohol cezeň prevážať (právo vozovej cesty) alebo mohol cezeň
preháňať dobytok (právo priehonu). Je síce pravdou, že na území súčasnej Slovenskej republiky sa do

účinnosti prvého Občianskeho zákonníka uplatňovalo uhorské obyčajové právo, avšak prvý Občiansky
zákonník (zákon č. 141/1950 Zb.), ako aj súčasný Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb.) boli
československými zákonmi, záväznými pre celé vtedajšie Československo. V zmysle uvedeného mal
konajúci súd za to, že právo cesty podľa § 151o ods. 3 OZ zahŕňa v sebe nielen právo prechodu pešo, ale
aj právo prejazdu cez prístupový pozemok, pričom už vzhľadom na obvyklú šírku osobného motorového

vozidla je nepochybné, že prejazd cez pozemok parcely reg. C KN č. XXX/X žalobkyňa zabezpečený
nemá. Hoci v čase vyhlásenia tohto rozsudku bolo už oplotenie žalovanej postavené, ale z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že pred jeho postavením žalobkyňa, a jej právny predchodca realizovali prejazd
k stavbe rodinného domu so súp. č. XXX cez pozemok s parc. č. XXX/X a cez okrajovú časť pozemku
pôvodnej parcely č. XXX/X (t. č. už včlenená do parc. č. XXX/X), ktorá s parc. č. XXX/X bezprostredne

susedí.

60. Pokiaľ ide splnenie podmienky, že prístup vlastníka nemožno zabezpečiť inak, z vykonaného
dokazovania takisto vyplynulo, že bola splnená. Žalovaná v konaní namietala, že prístup pôvodnému
žalobcovi ponúkala formou zmluvy o zriadení vecného bremena in personam. Súd poznamenáva,

že snaha žalovanej urovnať sporné vzťahy uvedenou dohodou je nepochybná. Ponúkané zriadenie
vecného bremena, ktoré by zaniklo smrťou pôvodného žalobcu, však nemožno považovať za adekvátne
zriadenie prístupu k stavbe žalobcu o to viac, že v danom čase mal pôvodný žalobca vyše 90
rokov, ktorý pre svoj vysoký vek ani nemohol sám v predmetnom dome bývať. Je zrejmé, že trvanie
zabezpečenia prístupu by vzhľadom na vek pôvodného žalobcu (nar. v r. 1925) nemalo dlhé trvanie,

pričom pôvodný žalobca zomrel počas tohto súdneho sporu (dňa 16.2.2018). Súd vykonal vo veci
obhliadku na mieste samom, za účelom preverenia inej možnosti prístupu k stavbe žalobkyne, než
len cez spornú parcelu. Zo zadnej časti pozemku s parc. č. XXX, ktorý je vlastníctve žalobkyne, sa
nachádza cintorín. Videonahrávka zhotovená po obvode pozemku s parc. č. XXX zachytáva kamenný
múr, ktorý oddeľuje pozemky žalobkyne od cintorína (parc. č. XXX), ktorý je na vyvýšenom teréne bez

možnosti akéhokoľvek prístupu (fotografia č. 14). Pri pohľade z miestnej komunikácie z parc. č. XXX/X
(vo vlastníctve žalobkyne) susedia pozemky a rodinný dom vo vlastníctve p. E. J.. Na pozemku p. J. sa
však nachádza hospodárska stavba (vodárnička) vo vlastníctve p. E. J. (fotografia č. 15). Pozemok aj
s rodinný dom p. J. bol zachytený aj z miesta obecnej komunikácie (bod č. 11 a fotografia č. 16), pričom
je zrejmé, že časť pozemku susediaca s parc. č. XXX/X je porastená stromami a kríkmi, a z tejto strany

sa nachádza aj hospodárska budova (vodárnička). Súd mal za to, že z tejto strany (cez pozemky parciel
reg, CKN č. XXX a XXX) nie je možné zabezpečiť prístup k stavbe vo vlastníctve žalobkyne, pretože
medzi oplotením žalovanej a stĺpom elektrického vedenia na pozemku žalobkyne s parc. č. XXX/X je
šírka iba 90 cm, v inej časti je táto cesta zúžená na 145 cm, a medzi plotením žalovanej a vodárničkou na
pozemku s parc. č. XXX vo vlastníctve p. J. je prístup široký iba 153 cm. Pozemok parc. č. XXX/X končí

na rozhraní pozemkov vo vlastníctve žalobkyne, žalovanej a suseda p. G.. Na tomto mieste sa nachádza
malá bránka na pozemok žalobkyne, ktorá svojou šírkou môže slúžiť len pre vstup osôb, nie na prejazd
(fotografia č. 12). Pozemok parc. č. XXX/X a v pozadí XXX/X s rodinným domom, ktoré sú vo vlastníctve
suseda p. G. sú z bodu 10 zachytené na fotografii č. 11. Je zrejmé, že pozemok v tejto časti tvorí záhradas ovocným sadom, prístup k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne možný nie je. Naopak, ako súd
uviedol vyššie, pred realizáciou oplotenia zo strany žalovanej bola na prechod a prejazd k stavbe so
súp. č. XXX (t. č. vo vlastníctve žalobkyne) využívaná výlučne parc. č. XXX/X a okrajová časť parcely č.

XXX/X – vo vlastníctve žalovanej (t. č. už včlenená do parc. č. XXX/X), ktorá susedí s parc. č. XXX/X.

61. Na úkor žalobkyne nemôže byť skutočnosť, že pôvodný žalobca neuzatvoril kúpnu zmluvu
s Rímskokatolíckou cirkvou na odkúpenie 1 predmetného pozemku, keďže pôvodný žalobca sa
domnieval, že tento pozemok mu vlastnícky patrí. Neskôr už nemal možnosť kúpiť ďalšiu 1/2 pozemku,

keďže žalovaná využila svoje predkupné právo na tento spoluvlastnícky podiel.

62. Prístup k predmetnému rodinnému domu žalobkyne z verejnej komunikácie z iných strán je nielenže
nemožný, ale celková výmera zodpovedajúca právu cesty cez pozemky s parc. č. XXX/X L. XXX/X by
bola výrazne väčšia, než zmenenou žalobou navrhnuté právo cesty podľa GP č. 17/2020, ktorá plocha
je navyše zmenšená o šírku pozemku parcely reg. C KN s parc. č. XXX/X vo vlastníctve žalobkyne

v jednotlivých miestach navrhovaného prechodu. Od vlastníka pozemkov s parc. č. XXX/X L. XXX/X (t.
č. p. G.) nemožno spravodlivo požadovať vyrúbanie stromov a odstránenie kríkov vo vlastnom ovocnom
sade v pozdĺžnom páse 3m od hranice pozemku, odstránenie trávnatého porastu v pozdĺžnom páse 3m
od hranice pozemku, ako aj odstránenie bránky a časti oplotenia na hranici pozemkov parciel registra
C KN s parc. č. XXX/X vo vlastníctve p. G. a parcely č. XXX/X vo vlastníctve žalobkyne. Rovnako

je nemožný prístup z pozemku z parcely reg. C KN č. XXX príp. aj z parc. č. XXX vo vlastníctve p.
J., pretože aj v tomto prípade celková výmera zodpovedajúca právu cesty cez pozemky iného bola
výrazne väčšia, než podľa GP č. 17/2020 o to viac, že prístupovú cestu cez tieto pozemky výrazne
zužuje stĺp elektrického vedenia a vodárnička na pozemku s parc. č. XXX. Od p. J. nemožno pritom
spravodlivo požadovať odstránenie stavby vodárničky, odstránenie stromov a trávnatého porastu, ani

zriadenie práva cesty mimo okraja jej pozemku, kedy by zásah do jej vlastníckeho práva bol výrazne
väčšieho rozsahu, než zásah do vlastníckeho práva žalovanej k pozemku s parc. XXX/X. Pokiaľ ide
o prístup k stavbe žalobkyne cez pozemok s parc. XXX, tento je vylúčený, pretože je na ňom postavený
cintorín, oddelený od pozemkov žalobkyne kamenným múrom na vyvýšenom teréne. Zriadenie práva
cesty cez cintorín, by bolo nepochybne v rozpore s verejným záujmom. Preto bolo už bezpredmetné

zaoberať sa otázkou možnosti odstraňovania kamenného múra, oddeľujúceho pozemok cintorína pod
pozemkov žalobkyne s parc. č. XXX L. XXX.

63. Zo zistení na mieste samom vyplynulo, že inak než cez pozemok parcely reg. C KN s parc. č. XXX/
X (v nevyhnutnom rozsahu) nie je možné zriadiť prístup k stavbe žalobkyne, čo odôvodňuje zriadenie

práva cesty cez časť pozemku parc. č. XXX/X graficky vyznačenú v pripojenom geometrickom pláne
z roku 2020.

64. Pri rozhodovaní o práve cesty berie súd do úvahy, že ide o vážny zásah do práva vlastníka
pozemku. Preto je potrebné vziať do úvahy spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú cesta poskytuje

vlastníkovistavby,aujmou,ktorávzniknevlastníkovizaťaženéhopozemku.Hocižalovanejvznikneujma
spôsobená tým, že bude musieť posunúť realizované oplotenie v zmysle pripojeného geometrického
plánu, alebo čiastočne odstrániť jeho povrchovú časť, je potrebné zdôrazniť, že žalovaná oplotenie
postavila potom, čo pôvodný žalobca aj žalobkyňa využívali časť predmetného pozemku žalovanej
na prejazd k vlastnej stavbe. Pokiaľ by mal pôvodný žalobca iný reálny prístup k vlastnej stavbe

motorovými vozidlami, žalovaná by mu zrejme neponúkla možnosť uzatvoriť dohodu o užívaní časti jej
pozemku za účelom prejazdu k stavbe pôvodného žalobcu. Žalovaná oplotenie postavila napriek tomu,
že nemá doposiaľ vydané stavebné povolenie, a vystavila sa riziku, že jej stavba napokon povolená
nebude. Nevydanie stavebného povolenia na predmetné oplotenie žalovanej však nebolo v tomto spore
rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej. Súd zohľadnil predovšetkým tú skutočnosť, že žalovaná

postavila oplotenie napriek tomu, že si musela byť dobre vedomá skutočnosti, že postavením oplotenia
v rozsahu, v akom ho postavila, výrazne zúži šírku prístupovej cesty vlastníkovi rodinného domu so súp.
č. XXX, t. j. najprv pôvodnému žalobcovi, a v súčasnosti žalobkyni iba na prechod pešo, príp. prejazd
malými, dvojkolesovými vozidlami.

65. K stanovisku autorizovaného stavebného inžiniera Ing. Dezidera Csenkyho, predloženého súdu
žalovanou, ktorý mal slúžiť ako dôkaz o ekonomickej a technickej náročnosti odstránenia alebo
posunutia predmetného oplotenia a o možnom ohrození statickej a dynamickej bezpečnosti rohu
rodinného domu so súp. č. XXX, k možnému vzniku trhlín v jestvujúcich stavebných konštrukciách domu,konajúci súd poznamenáva, že celé stanovisko je napísané v rovine možnosti poškodenia rohu domu,
možnosti vzniku trhlín, a možnosti narušenia statiky a dynamiky predmetného objektu. Zo stanoviska
v žiadnom prípade nevyplýva, že by nevyhnutným následkom posunutia alebo odstránenia oplotenia

a posuvnej brány malo byť poškodenie domu súp. č. XXX (vo vlastníctve žalovanej). Aj z informatívnej
katastrálnej, ktorá je prílohou tohto stanoviska, je práveže zrejmé, že predmetné oplotenie sa nachádza
na pozemku parc. č. XXX/X, a nie na pozemku parc. č. XXX/X, na ktorom je postavený dom so
súp. č. XXX, a teda existujúce oplotenie nie je v takej bezprostrednej blízkosti domu žalovanej, že by
jeho čiastočné odstraňovanie alebo posúvanie malo mať za nevyhnutný následok poškodenie domu.

K možnosti odstránenia, resp. posunutia oplotenia konajúci súd zastáva názor, že predmetné oplotenie
bude možné odstrániť alebo presunúť, pretože ak by to možné nebolo, statik by sa nevyjadroval
k ekonomickej a technickej náročnosti jeho odstránenia alebo posunutia oplotenia. Súd poznamenáva,
že pri odbornom odstraňovaní, príp. úprave oplotenia je práveže možné predísť poškodeniu domu
o to viac, že oplotenie bolo postavené až potom, čo bol postavený dom súp. XXX, a teda dom stál aj
bez oplotenia. Predmetom sporu nie je odstránenie ani premiestnenie oplotenia, ale zriadenie vecného

bremena spočívajúceho v práve cesty cez časť pozemku žalovanej s parc. č. XXX/X, na ktorom je
v súčasnosti oplotenie postavené. Súd dodáva, že realizácia práva vlastníka stavby domu so súp. č.
XXX (t. č. žalobkyne) v rozsahu prístupu spočívajúceho v práve cesty podľa geometrického plánu,
ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku, bude reálne možná aj pri čiastočnom odstránení
predmetného oplotenia v príslušnej nadzemnej časti pozemku parc. č. XXX/X, pri zachovaní betónových

konštrukcií nachádzajúcich sa pod zemou, pri súčasnom zachovaní šachty, rozvodov elektriny, vody,
potrubia a tepelného čerpadla pod zemou. Nevyhnutným predpokladom faktického využívania súdom
priznaného práva zo zriadeného vecného bremena nie je odstránenie oplotenia z jeho základov,
postačí teda povrchové odstránenie oplotenia, teda v jeho nadzemnej časti, čím by mala zostať
zachovaná aj statiky, stabilita aj dynamika stavby domu so súp. č. XXX (vo vlastníctve žalovanej).

Základy oplotenia pod zemou tak môžu naďalej zostať v zemi. Takáto úprava oplotenia bude možno
ešte viac ekonomicky a technicky náročnejšia, než jeho úplné odstránenie, ale bude však zrejme
menej rizikovejšia, s minimálnym rizikom ohrozenia statiky stavby domu. Posúdenie, či je možné
odstránenie alebo presunutie celého existujúceho oploteniam, teda aj so základmi, s minimalizáciou
rizika poškodenia stavby domu so súp. č. XXX bude už vecou posúdenia odborníkov v danej oblasti

(stavebníctvo, statika).

66. S názorom žalovanej strany na pojednávaní dňa 16.3.2023, že plot žalovanej plní podpornú funkciu
veci hlavnej, teda domu žalovanej, sa konajúci súd nestotožňuje. Tento názor žalovanej nevyplýva
dokonca ani z písomného stanoviska Ing. Csenkyho, v ktorom nie je ani zmienka o tom, že by plot

plnil podpornú funkciu samotného domu. Nesprávnosť uvedeného názoru žalovanej strany o podpornej
funkcie plotu vo vzťahu k domu je zrejmá aj z obhliadky na mieste samom, aj z katastrálnej mapy,
z ktorých je nepochybné, že plot žalovanej sa nachádza na pozemku s iným parcelným číslom, než
pozemku, na ktorom je postavený dom žalovanej, a teda plot nie je postavený v takej bezprostrednej
blízkosti domu žalovanej, že by mal plniť jeho podpornú funkciu o to viac, že oplotenie bolo postavené

neskôr, než samotný dom žalovanej.

67. K tvrdeniam žalovanej strany, že pod predmetnou časťou pozemku žalovanej, na ktorom je
postavené oplotenie žalovanej, sú v zemi uložené šachty, rozvody elektriny, vody rozvody prvé tepelné
čerpadlo a potrubia, konajúci súd poznamenáva, že tieto nemôžu byť prekážkou prejazdu po takomto

pozemku motorovým vozidlom, pretože postačí odstránenie časti oplotenia nad zemou, a nemusia
byť odstraňované časti oplotenia pod zemou, ani šachta, ani čerpadlo, ani rozvody elektriny a vody,
ani potrubie. Skutočnosť, že odstránenie oplotenia bude ekonomicky a technicky náročné, že dôjde
k poškodeniu zavlažovacieho systému aj posuvnej brány, nemôže byť na úkor vlastníka domu so súp.
č. XXX, ktorý mal až do postavenia predmetného oplotenia žalovanou v teréne prakticky zabezpečený

prístup k vlastnej stavbe cez časť tohto pozemku v rozsahu nevyhnutnom pre prejazd motorovými
vozidlami. Žalovaná postavením predmetného oplotenia obmedzila vlastníkovi stavby domu so súp. č.
XXX (t. č. žalobkyňa) na prístup pešo alebo úzkymi vozidlami, akými sú bicykel, kolobežka a motocykel,
keďže pozemok žalobkyne so súp. č. XXX/X, je v jednej časti prístupu z verejnej komunikácie široký
iba 90 cm (medzi oplotením žalobkyne a stĺpom elektrického vedenia na pozemku žalobkyne s parc.

č. XXX/X), inde iba 145 cm, a medzi oplotením žalovanej a vodárničkou na pozemku s parc. XXX, vo
vlastníctve p. J., iba 153 cm. V súčasnosti nemá žalobkyňa zabezpečený prejazd všetkými motorovými
vozidlami k vlastnej stavbe bez prekážok v teréne, z toho poslednú prekážku vytvorila samotná žalovaná
postavením oplotenia. V neprospech žalovanej je aj spôsob užívania dotknutej časti pozemku žalovanej,ktorý bol v čase začatia tohto súdneho sporu evidovaný v KN ako parcela registra C KN s parc. č. XXX/
X o výmere 115 m2 na LV č. XXXX pre kat. úz. E., ako pozemok, na ktorom je postavená inžinierska
stavba - cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko

a ich súčasti.

68. K tvrdeniam žalovanej strany o pochybeniach, obštrukciách a nezákonnosti postupu stavebného
úradu mesta Vrbové ohľadom ohlásenej stavby oplotenia žalovanej na jej pozemku konajúci súd
poznamenáva, že civilnom sporovom konaní nie je súd oprávnený preskúmavať zákonnosť postupu

a rozhodnutí správnych orgánov, pričom na účely tohto konania nebolo ani relevantné, že na postavenie
predmetného oplotenia nedostala žalovaná do dnešného dňa stavebné povolenie, ani či bolo potrebné.
Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná si postavila oplotenie na vlastnom pozemku,
ide o oprávnenú stavbu na účely Občianskeho zákonníka, keďže ju nepostavila na cudzom pozemku
bez právneho titulu.

69. K tvrdeniu žalovanej, že stačí odstrániť vodárničku na pozemku s parc. č. XXX vo vlastníctve
pani J., ako aj stĺp elektrického vedenia na pozemku žalobkyne s parc. č. XXX/X, že po odstránení
týchto dvoch prekážok by mala žalobkyňa zabezpečený prejazd motorovými vozidlami k vlastnej stavbe,
konajúci súd poznamenáva, že odstránenie stĺpu elektrického vedenia je viac-menej prakticky nemožné,
keďže vlastník pozemku (žalobkyňa) nie je súčasne vlastníkom stĺpu elektrického vedenia, pričom

vlastník pozemku je povinný strpieť umiestnenie stĺpu elektrického vedenia ako všeobecne prospešného
zariadenia na vlastnom pozemku. Odstránenie alebo premiestnenie stĺpu je teda spojené s ťažko
prekonateľnými až nemožnými prekážkami, a preto nebolo ani potrebné zaoberať sa odstránením
vodárničky na pozemku s parc. XXX, odstránenie ktorej by bolo možno aj ekonomicky náročnejšie
než odstránenie časti oplotenia žalovanej. Súd teda ustálil, že odstránením časti oplotenia žalovanej

nad zemským povrchom bude zabezpečený prejazd k stavbe žalobkyne, pričom do vlastníckeho práva
žalovanej bude menej zasiahnuté, než by bolo zasiahnuté do vlastníckeho práva p. J., čo by ani
nepostačovalo, keďže v takom prípade by bolo nevyhnutné aj premiestniť stĺp elektrického vedenia,
na čo nie je vlastník pozemku, na ktorom je stĺp umiestnený, ani oprávnený, keďže ide o všeobecne
prospešné zariadenie. V danom prípade však nemohol súd nezohľadniť skutočnosť, že žalovaná si

musela byť veľmi dobre vedomá okolnosti, že postavením oplotenia sčasti na svojom pozemku a sčasti
na hranici pozemkov, výrazne obmedzí prístup vlastnícka stavby so súp. č. XXX (žalobkyne) k jeho
stavbe iba na prístup pešo a úzkymi, spravidla 2-kolesovými vozidlami. Neobstojí tvrdenie žalovanej,
že žalobkyňa má možnosť prístupu k vlastnej stavbe rodinného domu cez iné susediace pozemky.
Prístup zo strany pozemkov parciel reg. C KN s parc. č. XXX/X L. M. XXX/X, vo vlastníctve pána

G., je nemožný z dôvodu, že na týchto pozemkoch je záhrada s ovocným sadom, pričom na hranici
s pozemkom žalobkyne s parc. XXX/X je osadená malá bránka, neumožňujúca prejazd motorovým
vozidlom.Rovnakojenemožnýprístupcezpozemoksparc.č.XXX,vlastníkomktoréhojemestoVrbové,
na ktorom je cintorín, ktorý je oddelený od pozemku žalobkyne s parc. č. XXX kamenným múrom, ktorý
je na vyvýšenom teréne bez možnosti akéhokoľvek prístupu. Na pozemku p. J. je postavená vodárnička,

a na tej istej strane pozemku žalobkyne je postavený stĺp elektrického vedenia, premiestnenie alebo
odstránenie ktorého je fakticky nemožné, na odstránenie ktorého nie je vlastník pozemku ani oprávnený,
a teda cez okrajovú časť pozemkov s parc. č. XXX L. M. XXX nemôže žalobkyňa realizovať prejazd
motorovými vozidlami k vlastnej stavbe, pretože tomu prekáža stĺp elektrického vedenia na pozemku
parc. XXX/X (pozemok žalobkyne) a vodárnička na pozemku s parc. XXX (pozemok p. J.).

70. Prechod a prejazd cez inú než okrajovú časť cudzieho pozemku by pritom predstavoval súdom
neakceptovateľný zásah do vlastníctva vlastníka pozemku, teda v situácii, ak by bol ponechaný aj stĺp
elektrického vedenia, aj vodárnička, a prístupová cesta v celej šírke by viedla cez pozemky parc. XXX
a XXX vo vlastníctve p. J., teda bez využitia bezprostredne susediaceho pozemku žalobkyne s parc. č.

XXX/X. Táto posledná možnosť nebola pritom stranami ani navrhnutá.

71. K tvrdeniu žalovanej, že pôvodný žalobca, ani žalobkyňa v predmetnom rodinnom dome, na prístup
ku ktorému žiada žalobkyňa zriadiť právo cesty cez časť pozemku vo vlastníctve žalovanej, konajúci súd
poznamenáva, že zákonnou podmienkou pre zriadenie práva cesty súdnym rozhodnutím podľa § 151o

ods. 3 OZ nie je užívanie stavby jej vlastníkom, ani bývanie v tejto stavbe o to viac, že vecné bremeno
rozhodnutím súdu možno zriadiť aj za účelom prístupu k stavbe, ktorá neslúži na bývanie.72. K tvrdeniam žalovanej, že žalobkyňa nepreukázala súdu, že by sa snažila dohodnúť s vlastníkmi
okolitých pozemkov na práve cesty k jej stavbe, konajúci súd poznamenáva, že žalobkyňa v priebehu
sporu tvrdila, že komunikovala s pani J., ktorá poukázala na problém prechodu pri vodárničke. Toto

svoje tvrdenie síce žalobkyňa súdu nepreukázala, avšak umiestnenie vodárničky na pozemku p.
J., ktorá je podstatnou prekážkou pre prejazd žalobkyne k vlastnej stavbe, bola medzi stranami
nesporná, a je zrejmá aj z vykonanej obhliadky na mieste samom konajúcim súdom, aj z geometrického
plánu, pripojeného k tomuto rozsudku. Vo vzťahu k iným susediacim pozemkom, cez ktoré by
mohla mať žalobkyňa zriadené právo prechodu, podľa tvrdenia žalovanej, konajúci súd poznamenáva

že z obhliadky na mieste samom bolo nepochybné, že cez iné pozemky, než cez pozemok žalovanej, by
bolo právo prechodu žalobkyne spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, pretože by si to vyžadovalo
odstránenie oplotenia, betónového múra, výrub stromov, odstránenie kríkov a trvalého trávnatého
porastu pri stromoch, prístup cez cintorín alebo premiestnenie stĺpu elektrického vedenia. Prístup cez
cintorín by bol v rozpore s verejným záujmom, a na premiestnenie stĺpu elektrického vedenia nie je
vlastník pozemku oprávnený, keďže ide o verejnoprospešné zariadenie, umiestnenie ktorého je vlastník

pozemku povinný strpieť. Nakoľko možnosť iného prejazdu cez iné pozemky iných vlastníkov, než
cez okrajovú časť pozemku žalovanej s parc. č. XXX/X je buď úplne vylúčená alebo spojená s ťažko
prekonateľnými prekážkami, kedy by aj zásah do vlastníckeho práva vlastníkov iných pozemkov bol
výrazne vyšší než do vlastníckeho práva žalovanej, nebolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať,
aby sa dožadovala možnosti prístupu k svojmu domu ťažko prekonateľným, až nemožným, spôsobom,

od ostatných vlastníkov susediacich pozemkov, a už vôbec nie cez cintorín, čo by bolo navyše aj
vrozporesverejnýmzáujmom,kdeokreminého,súpozemkynarôznychvýškovýchúrovniach.Rovnako
nie je žalobkyňa ani oprávnená odstraňovať alebo premiestňovať stĺp elektrického vedenia, ktorý nie je
v jej vlastníctve, a je všeobecne prospešným zariadením.

73. K žalujúcou stranou namietanej zaujatosti statika Ing. Dezidera Csenkyho pre jeho priamy
príbuzenský vzťah k druhému právnemu zástupcovi žalovanej, JUDr. Matejovi Csenkymu, a
neobjektívnosti písomného stanoviska Ing. Csenkyho k odstráneniu oplotenia žalovanej, konajúci súd
poznamenáva, že Ing. Dezider Csenky nebol súdom ustanoveným znalcom v tomto súdnom spore,
a preto neprichádzalo do úvahy rozhodovanie o vylúčení súdneho znalca podľa § 59 CSP. Keďže

obsah tohto stanoviska vyhodnotil súd v rovine statikom tvrdených možností poškodenia domu, nie však
vo význame nevyhnutnosti, resp. vysokej pravdepodobnosti poškodenia domu, a s prihliadnutím na
ostatné vykonané dôkazy vyhodnotil súd možnosť poškodenia domu žalovanej z dôsledku odborného
odstránenia oplotenia žalovanej v jeho celosti alebo jeho časti ako veľmi málo pravdepodobnú, hoci
nákladnú, nepovažoval súd za potrebné zoberať sa možnou neobjektívnosťou tohto listinného dôkazu.

Pozornosti súdu neuniklo, že toto stanovisko nemalo povahu znaleckého posudku, a nemohlo preto
ani obsahovať doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého
posudku. O vydanie tohto stanoviska nepožiadal navyše Ing. Csenkyho súd, ale žalovaná. Na druhej
strane,Ing.DeziderCsenkyvšakvyhotovilpredmetnéstanoviskocca9mesiacovpredtým,nežžalovaná
splnomocnila jeho syna, JUDr. Mateja Csenkyho na jej zatupovanie v tomto súdnom spore ako ďalšieho

právneho zástupcu popri pôvodnom právnom zástupcovi.

74. K vyjadreniam žalovanej strany, že vlastníctvo je chránené ústavou a zákonom, konajúci súd
poznamenáva, že vlastníctvo zároveň zaväzuje, a nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných (čl. 20
ods. 1 a 3 Ústavy SR), a teda ani na ujmu iného vlastníka. Keďže Občiansky zákonník v ust.

§ 151o ods. 3 výslovne upravuje možnosť zriadenia vecného bremena súdnym rozhodnutím, takýto
zásah do vlastníckeho práva inej osoby (v danom prípade do vlastníckeho práva žalovanej) je zákonom
prípustný. V súdnych sporoch o zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty podľa
§ 151ods. 3 OZ je preto nevyhnutné skúmanie splnenia všetkých zákonných podmienok na zriadenie
takéhoto vecného bremena, a pre zamietnutie žaloby nepostačuje všeobecná výhrada vlastníka

pozemku, ktorý má byť zaťažený vecným bremenom, že jeho vlastnícke právo je zaručené ústavou.

75. Následne súd skúmal, či navrhované vecné bremeno spočívajúce v práve cesty zodpovedá kritériu,
že by malo byť zriadené v nevyhnutnom rozsahu. Pôvodne predložený geometrický plán pôvodným
žalobcom na priznanie práva prechodu cez pozemok parc. č. XXX/X nepredstavoval obmedzenie

vlastníka pozemku v nevyhnutnom rozsahu. Žalobkyňa však v konaní následne predložila nový GP
č. 17/2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku, podľa ktorého geometrického plánu je
rozsah práva prechodu cez parc. C KN č. XXX/X zriadený v nevyhnutnom rozsahu v celkovej šírke
3 m, vrátane šírky pozemku žalobkyne s parc. č. XXX/X tak, aby bol umožnený aj vjazd zložkámintegrovaného záchranného systému. Plocha vecného bremena podľa GP č. 17/2020, po pripočítaní
šírky parc. č. XXX/X (vo vlastníctve žalobkyne) tvorí plochu, ktorá by mala slúžiť na práva cesty, ktorého
sa domáha žalobkyňa v tomto súdnom spore. Navrhované zriadenie vecného bremena spočívajúce

v práve cesty cez vymedzenú plochu geometrickým plánom č. 17/2020 korešponduje s tým, že pomer
výhody žalobkyne, ktorá bude môcť vymedzenú plochu pozemku využívať na právo cesty, a pomer ujmy
– zásahu do vlastníctva žalovanej, nie je nevyvážený.

76. K tvrdeniu žalovanej, že žalobkyňa nepreukázala žiadnym spôsobom, že rozsah zriadenia vecného

bremena podľa geometrického plánu z roku 2020 je správny a nepredstavuje neprimeraný zásah
do vlastníckeho práva vlastníka pozemku, konajúci súd poznamenáva, že zriadenie práva cesty
cez cudzí pozemok v rozsahu o šírke 3 metre je nielenže v súlade so zaužívanou súdnou praxou,
kedy je považovaný za adekvátne obmedzenie vlastníka pozemku, ale vyplýva z odseku 3 tohto istého
ustanovenia vyhlášky č. MV SR č. 94/2004 Z.z., na ktorou dokazovala samotná žalovaná. V danom
prípade navyše právo cesty cez okrajovú časť pozemku žalovanej s parc. č. XXX/X nepredstavuje

po celej svojej šírke až 3 metre pretože v niektorých častiach súčasťou práva cesty je aj pozemok
oprávneného z vecného bremena (pozemok žalobkyne s parc. XXX/X).

77. Hoci z ust. § 151o ods. 3 OZ nevyplýva, či právo cesty má byť zriadené za náhradu alebo bez nej,
v tejto súvislosti súd odkazuje na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 22Cdo/1897/2004, podľa ktorého dotknutý

vlastník zaťaženého pozemku má právo na náhradu, pričom táto náhrada musí byť primeraná ujme,
ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia práva cesty utrpí. Náhradu za zriadenie práva cesty určí
súd aj bez návrhu. Žalobkyňa predložila ZP č. 77/2020 vyhotovený Ing. Robertom Gombárom za účelom
určenia jednorazovej odplaty za zranenie navrhovaného vecného bremena podľa GP č. 17/2020. Znalec
určil všeobecnú hodnotu jednorazovej odplaty za zriadenie práva prechodu a prejazdu cez pozemok

č. XXX/X vo vyznačenej časti podľa GP č. 17/2020 sumou 1.760,- eur. Všeobecnú hodnotu vecného
bremena znalec stanovil ako kapitalizáciu hospodárskej ujmy ako jednorazovú odplatu pre časovo
neobmedzené obdobie.

78. K tvrdeniu žalovanej strany, že znalec Ing. Gombár mohol, a mal zohľadniť pri určovaní odplaty

zazriadenievecnéhobremenavosvojomvznaleckomposudkuajvýškunájmovpozemkovvnájomných
zmluvách uzatvorených mestom Vrbové, ktoré zmluvy sú povinne zverejňované, konajúci súd
poznamenáva, že s týmto názorom žalovanej strany sa nestotožňuje. Výška nájomného jednostranne
určená mestom nie je v žiadnom prípade trhovou cenou nájmu. Mesto Vrbové ani nie je subjektom
tohto sporu, a prihliadnutie na takto určenú cenu nájmu pri určovaní odplaty za zriadenie vecného

bremena by bolo neobjektívne o to viac, že výška jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena
musí zodpovedať aj umiestneniu, povahe aj tvaru tej časti pozemku, ktorý má byť zaťažený vecným
bremenom.

79. K výhradám žalovanej k použitiu porovnávacej metódy súdnym znalcom konajúci súd poznamenáva,

že samotný znalec počas svojho výsluchu sa výslovne vyjadril, že použil kombináciu rôznych
metód pri určení jednorazovej odplaty za zriadenie vecného bremena, vrátane porovnávacej metódy,
čo prispelo k vyššej objektivite záverov znaleckého dokazovania. Súd poznamenáva, že cenové
ponuky prenájmu pozemkov v obci Krakovany zohľadnil znalec iba preto, že v meste Vrbové v čase
vyhotovovania znaleckého posudku nebol dostatočný počet realitných ponúk na to, aby mohol znalec

vyvodiť objektívny záver o hospodárskej ujme vlastníka pozemku v rozsahu cestného bremena
spočívajúceho v práve cesty cez okrajovú časť jeho pozemku. Súd opakuje, že cena nájmov pozemkov
vo vlastníctve mesta Vrbové, jednostranne určená samotným mestom, nemôže byť zohľadňovaná
ako trhová cena nájmu pozemkov v danej lokalite a v danom čase, na čom nič nemení ani skutočnosť, že
mesto Vrbové uzatvorilo zmluvy o nájme, pretože zmluvná voľnosť je v takýchto prípadoch obmedzená

na uzatvorenie alebo neuzatvorenie zmluvy, bez možnosti riadneho zjednávania ceny medzi nájomcom
a mestom ako prenajímateľom.

80. Súd zdôrazňuje, že nájomná zmluva predložená žalovanou sa týkala nájmu pozemku v centre mesta
Vrbové, kde je výška nájomného výrazne vyššia než v danej lokalite, hoci je vzdialená „iba“ 300 metrov

od centra, pričom nájomcovia si chceli vybudovať schodisko do pivnice za účelom podnikania. Žalovaná
strana predložila ďalej vytlačené ponuky realitných kancelárií na predaj pozemkov pre rodinné domy
s cenami 170,34 eur/m2, 150,- eur/m2 a 41 eur/m2, k čomu súd poznamenáva, že niektoré cenové
ponuky realitných kancelárií sú veľmi prehnané, neprimerané trhu, z ktorého dôvodu na prehnanéponuky v konečnom dôsledku neexistuje dopyt. Pokiaľ by pozemky pre rodinné domy vo Vrbovom mali
naozajbežnetrhovúcenuod150,-eur/m2do170,-eur/m2,vtakomprípadebynenašielprávnyzástupca
žalovanej aj ponuku na predaj pozemku za 41,- eur/m2. Práve kvôli objektívnosti určenia majetkovej

ujmy vlastníka dotknutého pozemku používa znalec kombináciu viacerých metód, a nie iba jednu.

81. Nižšia hodnota celého pozemku žalovanej parcely reg. C KN s parc. č. XXX/X je daná aj umiestnením
pozemku v blízkosti cintorína, pričom pri určovaní odplaty za zriadenie vecného bremena, nemožno
nezohľadniť atypický tvar okrajovej časti pozemku, ktorá má byť zaťažená vecným bremenom, pretože

neprihliadnutie na túto podstatnú okolnosť by bolo výrazne nespravodlivé a neobjektívne.

82.Neobstojítvrdeniežalovanejstrany,žeznalecmoholzistiťskutočnúcenupredávanýchnehnuteľností
vyžiadaním iných zmlúv z katastra nehnuteľností. Konajúci súd poznamenáva, že súdny znalec nemá
prístup k zavkladovaným zmluvám, ktoré sú evidované okresným úradom, katastrálnom odborom
ako právne tituly nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemkom vo Vrbovom, ak ide o pozemky, ktoré

nevlastní žiadna strana súdneho sporu. Takéto zmluvy by okresný úrad omietol sprístupniť dokonca aj
súdnemu znalcovi.

83. K uzneseniu Krajského súdu Bratislave, na ktoré sa odvolával právny zástupca žalovanej,
konajúci súd poznamenáva, že predmetom sporu v uvedenom rozhodnutí bolo vydanie bezdôvodného

obohatenia za užívanie časti pozemku žalobcu žalovaným, ktorá časť pozemku bola zastavaná
neoprávnenou stavbou žalovaného. Predmetom sporu nebolo teda zriadenie vecného bremena cez
časť pozemku. Konajúci súd poznamenáva, že nevyhnutné je rozlišovať situáciu, kedy vlastník pozemku
nemôže vôbec užívať časť svojho pozemku z dôvodu, že niekto má na jeho pozemku postavenú
neoprávnenú stavbu, kedy zastavanú časť pozemku cudzou stavbou nemôže vlastník pozemku vôbec

reálne užívať, od situácie, kedy je vlastník pozemku obmedzený vo využívaní časti svojho pozemku
tým, že je povinný strpieť užívanie tejto časti pozemku inou osobou, čo nevylučuje užívanie tej
istej časti pozemku jeho vlastníkom. Konajúci súd prvej inštancie ďalej zdôrazňuje, že žalovanou
stranou predložené uznesenie Krajského súdu v Bratislave je len jedným z množstva rozhodnutí
všeobecných súdov Slovenskej republiky, ktorými nie súd prvej inštancie v tomto spore viazaný o to

viac, že sa týkal iného druhu predmetu sporu. Uvedené rozhodnutie nemá ani povahu judikátu, ani
zjednocujúceho stanoviska najvyššieho súdu. Súd prvej inštancie považuje za výrazne nespravodlivé
vychádzať z hodnoty celého pozemku, ak vecným bremenom spočívajúcim v práve cesty má byť
zaťažená iba okrajová časť pozemku atypického tvaru so šírkou maximálne 3 metre, ktorú môže
užívať aj samotný vlastník pozemku, pričom v niektorých miestach prístupovej cesty má žalobkyňa

možnosť prechodu aj po vlastnom pozemku, a v niektorých miestach je nútená prechádzať aj cez časť
predmetného pozemku žalovanej. V neprospech tohto názoru žalovanej je aj vyjadrenie samotného
znalca počas jeho výsluchu na pojednávaní dňa 27.2.2024, ktorý robí túto znaleckú činnosť 26 až 27
rokov, ktorý považoval za neobjektívne pri vyhotovení znaleckého posudku na určenie jednorazovej
odplaty za zriadenie vecného bremena vychádzať z hodnoty celého pozemku, a preto vychádzal

z umiestnenia, z povahy a atypického tvaru konkrétnej časti pozemku, ktorá má byť vecným bremenom
zaťažená. Konajúci súd pripomína, že aj v prípade zriadenia vecného bremena rozsudkom súdu,
neoddeliteľnou súčasťou ktorého je geometrický plán, nemusí v budúcnosti vzniknúť nová parcela
korešpondujúca s hranicami práva cesty zo zriadeného vecného bremena. Určovanie odplaty za
zriadenievecnéhobremenaspočívajúcehovprávecestypodľatvarukonkrétnejčastipozemku,ktorýmá

byť zaťažený zriadeným vecným bremenom, je pritom bežnou, zaužívanou súdnou praxou a je bežnou
aj medzi znalcami. Pokiaľ by aj niektorý znalec vychádzal z hodnoty celého pozemku, kde vecným
bremenom by nemal byť zaťažený celý pozemok, urobil by tento znalec zrejme iba na základe výslovnej
objednávky zadávateľa.

84. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázanú výšku primeranej náhrady za zriadené vecné
bremeno, ktoré podľa názoru súdu dostatočne odškodňuje žalovanú v rozsahu, v akom žalobkyňa bude
užívať časť pozemku s parc. č. XXX/X, cez ktorú časť bude vlastník stavby so súp. č. XXX (žalobkyňa)
realizovať právo cesty. Súd zohľadnil aj vyjadrenie znalca na pojednávaní dňa 27.2.2024. ktorý sa
vyjadril, že hospodárska ujma za zriadenie vecného bremena by nebola výrazne odlišná od tej, než ktorú

uviedol vo svojom znaleckom posudku z roku 2020.

85. K výhrade žalovanej, že podľa požiarnych predpisov, konkrétne podľa ust. § 82 ods. 1 vyhlášky MV
SR č. 94/2004 Z.z., prístupová komunikácia na zásah, ktorá vedie k rodinnému domu, môže vzdialenánajviac 50 metrov, ktorá podmienka je splnená, súd poznamenáva, že dodržiavanie protipožiarnych
predpisov, vrátane citovanej vyhlášky, je nevyhnutné pri výstavbe, nie však pri rozhodovaní súdu
v civilnom sporovom konaní o zriadení vecného bremena. Súd opakuje, že v odseku 3 tohto istého

ustanovenia vyhlášky je uvedená podmienka trvale voľnej šírky príjazdovej cesty najmenej 3 m, ktorá
šírka korešponduje so šírkou cesty podľa geometrického plánu pripojeného k tomuto rozsudku.

86. Súd poznamenáva, že zložky integrovaného záchranného systému majú v nevyhnutných prípadoch
zabezpečený prechod cez cudzie pozemky na základe osobitných predpisov, a na takýto prechod

nepotrebujú osobitné povolenie, a už vôbec nie rozhodnutie súdu, a preto nevyhnutnosť umožniť vjazd
vozidiel záchranných zložiek nie je vo všeobecnosti dôvodom pre zriadenie vecného bremena súdnym
rozhodnutím. V danom prípade však z dokazovania vyplynulo, že záchranné zložky nemajú v súčasnosti
žiadnu reálnu možnosť faktického prístupu k domu žalobkyne pre existenciu ťažko prekonateľných
prekážok v teréne (vodárnička, stĺp elektrického vedenia, betónový múr, cintorín, oplotenie, stromy,
kríky, malá bránička). V danom prípade mal súd za to, že jediný možný vhodný, najmenej zložitý

prístup žalobkyne k vlastnej stavbe domu je práve cez časť pozemku žalovanej s parc. č. XXX/X
v rozsahu vyznačenom v pripojenom geometrickom pláne. Skutočnosť, že žalobkyňa má aj v súčasnosti
zabezpečený prístup pešo a 2-kolesovými vozidlami, neznamená, že nemá právo na prístup k vlastnej
stavbe vo forme prejazdu motorovými vozidlami o to viac, že zložky záchranného systému nemajú
v súčasnosti žiadnu faktickú možnosť reálne dostať sa k stavbe žalobkyne pre prekážky v teréne. Pre

záchranu života, zdravia a majetku sú častokrát rozhodujúce sekundy, pričom protipožiarne predpisy
nemožno vzťahovať aj na prístup sanitkou alebo vozidlom inej záchrannej zložky, kde vzdialenosť do 50
m k domu sa môže javiť ako veľmi dlhá. Z uvedených dôvodov považoval súd žalobu za dôvodnú, keďže
v súčasnosti nemá žalobkyňa v teréne zabezpečený prístup k vlastnej stavbe všetkými motorovými
vozidlami.

87. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa mala jedinú možnú vhodnú prístupovú
cestu z verejnej komunikácie k stavbe rodinného domu cez svoj pozemok s parcelným číslom XXX/
X, ktorý však nie je dostatočne široký po celej svojej dĺžke na to, aby sa mohla žalobkyňa k vlastnej
stavbe motorovým vozidlom predovšetkým v úseku, na ktorom je postavený stĺp elektrického vedenia

(vzdialenosť 90 cm medzi oplotením žalovanej a stĺpom), na inom mieste je prístup široký iba 145
cm, a medzi oplotením žalovanej a vodárničkou na pozemku s parc. XXX je prístup široký iba 153
cm. Postavením oplotenia skomplikovala žalovaná žalobkyni prístup k jej vlastnej stavbe, pretože
pred postavením tohto oplotenia predmetná časť pozemku žalovanej bola najlepším možným riešením
prístupu žalobkyne k jej stavbe aj motorovým vozidlom. Tejto skutočnosti sa musela byť žalovaná pri

stavbe oplotenia veľmi dobre vedomá, pretože v opačnom prípade by neponúkala pôvodnému žalobcovi
možnosť uzatvorenia dohody o zriadení vecného bremena vzťahujúceho sa na osobu pôvodného
žalobcu.

88. Na základe vyššieho uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd naposledy

pripustenej zmenenej žalobe vyhovel potom, čo ustálil, že boli splnené všetky zákonné podmienky podľa
§ 151o ods. 3 OZ pre zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty cez pozemok parcely C
KN s parc. č. XXX/X v kat. úz. E. v prospech vlastníka stavby so súp. č. XXX, a to v rozsahu práva cesty
vyznačenom v pripojenom GP č. 17/2020, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku, tak, ako je
uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, s povinnosťou žalobkyne zaplatiť žalovanej jednorazovú odplatu

za zriadenie tohto vecného bremena tak, ako je uvedená vo výroku II. tohto rozsudku.

89. Súd nevykonal dokazovanie opätovnou obhliadkou, navrhnutou žalovanou stranou z dôvodu zmeny
zákonného sudcu. Súd tak neurobil z dôvodu, že v súdnom spise sa nachádzajú videozáznamy,
fotografie, zápisnica aj mapa s vyznačenými rozhodujúcimi bodmi z terénu, a vykonanie tohto dôkazu

vyhodnotil posledný zákonný sudca za nepotrebné pre jeho nadbytočnosť. Ďalej nevykonal súd dôkaz
výsluchom žalovanej, ktorá sa opakovane nedostavila na pojednávania zo zdravotných dôvodov, od
vykonania ktorého dôkazu napokon žalujúca strana upustila. Ďalej nevykonal súd ani dôkaz obsahom
nahrávky telefonického rozhovoru medzi žalobkyňou a manželom žalovanej ohľadom komunikácie
o návrhu dohody o zriadení vecného bremena v prospech pôvodného žalobcu, ktorú nahrávku navrhla

žalobkyňa vyžiadať súdom od manžela žalovanej. Keďže vykonanie tohto dôkazu by neprispelo k
zisteniu skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie vo veci samej, súd ani nepožiadal
manžela žalovanej o poskytnutie uvedenej nahrávky.90. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

91. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

92. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

93. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

94. Situáciou, kedy zastavenie konania pre späťvzatie žaloby procesne zaviní žalovaný, je také
správanie žalovaného počas sporového konania, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného
návrhu (petitu), inak povedané, keď bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním)

žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Medzi správaním žalovaného a žalobným
návrhom musí byť pritom vecná spojitosť. Vtedy, podľa § 256 ods. 1 CSP, žalobca má právo na náhradu
trov konania proti žalovanému.

95. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP, ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov

musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

96. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo
strán nemá právo na náhradu trov konania, pretože žalobu vzala žalobkyňa späť v časti o zriadenie
vecného bremena spočívajúceho v práve cesty k pozemkom, keďže súdnym rozhodnutím možno podľa

§ 151o ods. 3 OZ zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve cesty v prospech vlastnícka stavby, a nie
v prospech vlastníka pozemku. Žalobkyňa vzala žalobu v tejto časti späť po predbežnom právnom
posúdení súdom, t. j. z iného dôvodu, než pre správanie žalovanej v priebehu sporu, a teda žalobkyňa
zavinila zastavenie konania v tejto časti (konanie je v tejto časti už právoplatne zastavené I. výrokom
rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 17.5.2021; viac v odseku 8. tohto odôvodnenia). Pri rozhodovaní

o nároku na náhradu trov konania zohľadnil súd aj spočiatku navrhovaný rozsah navrhovaného vecného
bremena nad nevyhnutný rozsah, a to cez celú plochu pozemku s vtedajším parc. č. XXX/X, avšak
žalobkyňa neskôr obmedzila navrhované vecné bremeno iba cez časť pozemku s parc. č. XXX/X, do
ktorej bola včlenená pôvodná parc. č. XXX/X. Vo veci samej v časti, v ktorej nebolo konanie zastavené,
bola žalobkyňa v spore úspešná, avšak iba vo vzťahu k prístupu k stavbe, a nie k pozemkom, čo

možno kvantitatívne rozdeliť tak, že žalobkyňa bola úspešná v rozsahu 50 % a súčasne procesne
zavinila zastavenie konania v rozsahu 50 %, a preto súd III. výrokom toho rozsudku rozhodol, že
žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, ktoré rozhodnutie navyše plne korešponduje aj
s princípom spravodlivosti (čl. 2 ods. 1 CSP), keďže žalovaná v konaní preukázala, že pred podaním
žaloby aktívne vyvíjala snahu dohodnúť sa s pôvodným žalobcom na zriadení vecného bremena, ktoré

bolo bezodplatné, pričom predložila ňou podpísanú dohodu o zriadení vecného bremena in personam
v prospech pôvodného žalobcu, čo pôvodný žalobca odmietol, ktorá ponuka dohody však nebola
dostatočným dôvodom zamietnutia žaloby, keďže v danom čase mal pôvodný žalobca viac než 90 rokov,
v dome už nebýval, kedy bolo možné predpokladať krátku trvácnosť tejto dohody, viažucej sa iba na
osobu oprávneného veľmi vysokého veku. Žalobkyňa súčasne sama uviedla, že pôvodne mali možnosť

odkúpiť od cirkvi prístupový pozemok, ale neurobili tak, lebo mali spočiatku za to, že pozemok vlastnícky
patrí pôvodnému žalobcovi. Neskôr už odkúpiť pozemok nemohli, lebo bol predaný žalovanej, ktorá si
na neho uplatnila predkupné právo. Na druhej strane, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že boli
splnené zákonné podmienky pre zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty k stavbe cez
cudzí pozemok, a preto poskytol súd ochranu právu žalobkyne na plnohodnotný prístup k jej stavbe.

Nemohol však opomenúť skutočnosť, že pre žalovanú tento rozsudok predstavuje výrazný zásah do
jej vlastníckeho práva, z dôvodu, že táto využila svoje právo postaviť si oplotenie sčasti na vlastnom
pozemku a sčasti na hranici pozemkov, hoci si musela byť vedomá, že výrazné zúži prechodovú cestu
vlastníkovi stavby so súp. č. 867 (spočiatku pôvodný žalobca, t. j. žalobkyňa) na prechod pešo a prejazd
2-kolesovými vozidlami, bež možnosti prejazdu osobnými motorovými vozidlami.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.