Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 109P/122/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125208352
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Vondrová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125208352.3

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. A., narodená XX.XX.XXXX, bytom
ako matka, dieťa rodičov – matky: B. A., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. D., E.. XX, C., F. G., F. H.,
C., právne zastúpená: Mgr. Barbara Bartovičová, PhD., advokátka so sídlom Opoj 133, a otca: H. A.,
narodený XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, I., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na Okresnom súde Trnava dňa 29.10.2025 sa matka domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd rozhodol o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej

A. A., narodenej XX.XX.XXXX do rozhodnutia vo veci rozvodu manželstva rodičov maloletej a úpravy
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode (konanie o návrhu matky na rozvod manželstva je
vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 109P/120/2025).

2. Matka súčasne žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie o určení povinnosti manželovi (otcovi
maloletej) prispievať na jej výživu na čas do rozvodu manželstva mesačne sumou 400 eur. Uznesením

č.k. 109P/122/2025-39 zo dňa 07.11.2025 súd vylúčil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o
určení povinnosti manželovi prispievať na výživu manželky na samostatné konanie (konanie je vedené
pod sp. zn. 109Pc/46/2025).

3. Matka v návrhu uviedla, že obaja rodičia ako aj maloletá sú štátnymi príslušníkmi Ukrajiny, ktorí
mali spoločné bydlisko na adrese E. XXXX/XX, I.. Maloletá sa narodila na území Slovenskej republiky

pred uzatvorením manželstva jej rodičov. Rodičia po niekoľkoročnom partnerskom spolužití uzavreli
manželstvo dňa 26.04.2025 v Trnave. Krátko na to prišlo k vážnemu narušeniu vzťahov v dôsledku
zmeny správania otca maloletej a v obave o svoje zdravie a zdravie dieťaťa matka aj s maloletou opustila
spoločnú domácnosť a odišla na Ukrajinu, kde našla útočisko u svojich rodinných príslušníkov. Matka
sa neplánuje vrátiť na územie Slovenskej republiky, keďže jej rodinné, sociálne a materiálne zázemie
sa nachádza na Ukrajine a považuje za prirodzené zotrvať s maloletou v tomto prostredí. Uviedla, že

otec maloletej s odchodom súhlasil a nenamietal proti nemu.

4. V návrhu sa konštatuje, že vzhľadom na to, že otec maloletej má obvyklý pobyt na území Slovenskej
republiky a maloletá má k Slovenskej republike podstatnú väzbu, keďže sa narodila na jej území, má
tu obvyklý pobyt jeden z jej rodičov a počas aktívneho trvania manželstva tu žila so svojou rodinou,
pričom v záujme maloletej je, aby vo veci rozhodoval slovenský súd, ktorý je so skutkovými okolnosťami

prípadu najviac prepojený, je daná medzinárodná právomoc slovenských súdov na konanie v zmysleustanovení nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní
a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností.

5. Matka k návrhu priložila rodný list maloletého dieťaťa, sobášny list rodičov, doklad otca – povolenie
na pobyt, výpočet výdavkov na manželku a výpočet výdavkov na maloleté dieťa.

6. Z rodného listu maloletého dieťaťa súd zistil, že dňa 26.06.2023 sa v Trnave narodila A. A. otcovi
H. A., narodenému XX.XX.XXXX a matke B. I., narodenej XX.XX.XXXX. V rodnom liste sa uvádza, že

obaja rodičia sú štátnymi príslušníkmi Ukrajiny.

7. Z predloženého sobášneho listu súd zistil, že dňa 26.04.2025 v Trnave uzavreli manželstvo B. I.,
narodená XX.XX.XXXX a H. A., narodený XX.XX.XXXX.

8.Zpovolenianapobytpremanželavyplýva,žeH.A.,narodenémuXX.XX.XXXXsapovoľujeprechodný

pobyt na adrese E. C. XXXX/XX, I. do 22.08.2026.

9. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CMP“) na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor

vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

10. Podľa § 9 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„CSP“) ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne

zastaví.

11. Podľa § 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení
neskorších predpisov (ďalej len ZMPSP) účelom tohto zákona je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom
sa spravujú občianskoprávne, obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným

prvkom, upraviť právne postavenie cudzincov, ako aj ustanoviť postup slovenských justičných orgánov
pri úprave týchto vzťahov a rozhodovanie o nich a tým napomáhať medzinárodnej spolupráci.

12. Podľa § 2 ZMPSP ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné
medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie

medzinárodnej zmluvy.

13. Podľa čl. 30 ods. 1 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych
socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných
veciach zo 16. mája 1983 (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 95/1983 Zb.; ďalej aj ako

„medzinárodná zmluva“) právne vzťahy medzi rodičmi a deťmi sa spravujú právnym poriadkom zmluvnej
strany, na území ktorej dieťa trvale žije.

14. Podľa čl. 30 ods. 3 medzinárodnej zmluvy na rozhodovanie o právnych vzťahoch medzi rodičmi a
deťmi je daná právomoc súdov zmluvnej strany, ktorej právny poriadok sa použil podľa odsekov 1 a 2.

15. Podľa čl. 52 bod 1. Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v
oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa o právomoci, rozhodnom práve,
uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa
(Haagsky dohovor z 19. októbra 1996) dohovor nemá vplyv na medzinárodnú zmluvu, ktorej zmluvnými

stranami sú zmluvné štáty tohto dohovoru a ktorá obsahuje ustanovenia týkajúce sa otázok upravených
dohovorom, ak zmluvné štáty tejto medzinárodnej zmluvy nevyhlásia inak.

16. Podľa čl. 351 Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie (2016/C 202/01)
ustanovenia zmlúv neovplyvnia práva a povinnosti vyplývajúce z dohôd uzavretých pred 1. januárom

1958 alebo pre pristupujúce štáty pred dňom ich prístupu medzi jedným alebo viacerými členskými
štátmi na jednej strane a jedným alebo viacerými tretími krajinami na strane druhej. V prípade, že tieto
dohody sú nezlučiteľné so zmluvami, členský štát alebo dotknuté štáty podniknú vhodné opatrenia na
odstránenie zistených nezlučiteľností. Ak je to potrebné, členské štáty si na dosiahnutie tohto cieľamôžu poskytnúť vzájomnú pomoc a zaujať spoločný postoj. Pri uplatňovaní dohôd uvedených v prvom
odseku zoberú členské štáty do úvahy, že výhody poskytnuté v zmluvách každým členským štátom
obsiahnuté v zmluvách tvoria neoddeliteľnú súčasť založenia Únie, a sú preto neoddeliteľne spojené

s vytvorením spoločných orgánov, poverením týchto orgánov právomocami a poskytovaním rovnakých
výhod všetkými členskými štátmi.

17. Po oboznámení sa s obsahom návrhu a jeho príloh súd zistil, že na konanie a rozhodovanie
o podanom návrhu matky nemá právomoc. V danom prípade ide o konanie s medzinárodným prvkom,

keďže maloleté dieťa ako aj jeho rodičia sú občanmi Ukrajiny s väzbou na územie Slovenskej republiky,
a preto je potrebné aplikovať na vec kolízne normy upravujúce vzťahy s medzinárodným prvkom. Matka
v návrhu argumentovala, že právomoc na konanie vyplýva z nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27.
novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach
rodičovských práv a povinností. Súd na tomto mieste poznamenáva, že toto nariadenie bolo nahradené
nariadením Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v

manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí.
Aplikácia predmetného nariadenia však v danom prípade nie je možná.

18. Predmetom konania je úprava vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, ktorí sú občanmi
Ukrajiny s väzbou na územie Slovenskej republiky, a preto je potrebné postupovať podľa relevantných

ustanovení medzinárodnej Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom
sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných
a trestných veciach zo 16. mája 1983 (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 95/1983 Zb.; ďalej aj
ako „medzinárodná zmluva“). V zmysle oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky
č. 382/2002 Z. z. dňom 03.03.2000 nadobudol platnosť protokol medzi vládou Slovenskej republiky a

vládou Ukrajiny o dvojstranných zmluvných vzťahoch medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou, ktorým
bol potvrdený stav zmluvnej základne medzi Slovenskou republikou a Ukrajinou po sukcesii Slovenskej
republiky do zmlúv bývalej Českej a Slovenskej federatívnej republiky a po sukcesii Ukrajiny do zmlúv
bývalého Zväzu sovietskych socialistických republík. Na základe tohto protokolu vo vzťahu medzi
Slovenskou republikou a Ukrajinou zostali v platnosti zmluvné dokumenty, okrem iného zmluva medzi

Československou socialistickou republikou a ZSSR o právnej pomoci a právnych vzťahoch vo veciach
občianskych, rodinných a trestných (č. 95/1983 Zb.). Aplikačná prednosť medzinárodnej zmluvy pred
inýmikolíznyminormamiprávnehoporiadkuSlovenskejrepubliky,ktoréhosúčasťousúajnariadeniaako
priamo uplatniteľné legislatívne akty Európskej únie, vyplýva pritom jednak z ustanovenia § 2 ZMPSP
upravujúceho prednosť medzinárodných zmlúv pred samotným zákonom a jednak z čl. 351 Zmluvy

o Európskej únii a Zmluvy o fungovaní Európskej únie, na základe ktorého medzinárodné zmluvy,
ktoré boli uzavreté medzi členským štátom pred jeho vstupom do EÚ a treťou krajinou, resp. krajinami
zostávajú v platnosti a nie sú ovplyvnené európskymi prameňmi práva. Pre úplnosť súd uvádza, že
predmetná bilaterálna medzinárodná zmluva má aplikačnú prednosť aj pred ustanoveniami Haagskeho
dohovoru z 19. októbra 1996, ktorého sú obe krajiny signatárom (článok 52 bod 1. Dohovoru).

19. V intenciách čl. 30 medzinárodnej zmluvy je pre ustálenie záveru o právomoci súdu na konanie a
rozhodovanie o právnych vzťahoch medzi rodičmi a deťmi rozhodné zistenie, na území ktorého štátu
dieťa trvale žije. V danom prípade súd po podrobnom preskúmaní skutočností uvádzaných matkou
v jej návrhu dospel k záveru, že miesto, na ktorom maloletá A. žila spolu so svojimi rodičmi (E. XXXX/

XX, I.) až do odchodu matky a maloletej zo spoločnej domácnosti pred podaním návrhu na súd, viac
nemožno považovať za miesto, ktoré by zakladalo právomoc tunajšieho súdu na konanie, keď matka
výslovne uviedla, že sa na územie Slovenskej republiky vrátiť nemieni a so súhlasom otca zostáva
aj s maloletou žiť na Ukrajine, kde má vytvorené rodinné, emocionálne a materiálne zázemie, ktoré
predstavujú predpoklad pre efektívne začlenenie sa dieťaťa do nového prostredia. Je zrejmé, že miesto,

kde maloletá A. v čase začatie konania žila s úmyslom zotrvať tam trvale (v súlade s rozhodnutím
jej rodičov), sa nachádza na území Ukrajiny a právomoc na konanie o úprave rodičovských práv
a povinností majú preto tamojšie justičné orgány, ktoré majú navyše utvorené priaznivé podmienky pre
sledovanie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa nachádzajúceho sa v ich reálnom dosahu.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
uznesenia a konanie v zmysle § 9 CSP pre absenciu právomoci zastavil.21. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

22. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

23. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, keďže v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený

nárok na náhradu trov, pričom súd konštatuje, že nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v
ustanoveniach § 53 a nasl. CMP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom
súde Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda
rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.