Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy… ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, August 13, 2025

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 11Csp/74/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122496720
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Zolotová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2025:6122496720.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v spore žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. STANISLAV
KAŠČÁK, s.r.o., so sídlom Ulica 1.mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034, proti
žalovanej: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23
Bratislava, IČO: 00 585 441 o zaplatenie 8.450,15 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumy 8.450,15 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,5% ročne zo sumy 8.450,15 eur od 24.12.2022 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti ohľadom úroku z omeškania z a m i e t a .

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že

o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom uznesení v lehote 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal voči žalovanej zaplatenia
sumy 8.450,15 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 8.450,15 eur od
12.08.2022 a trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom (zapísaný pod B1) rodinného domu č. XXX,
postaveného na parcele C-KN č.XXX- zastav. plocha a nádvorie o výmere 1727 m2, ktorý je zapísaný
na Liste vlastníctva č.XXX, k.ú. C.. Žalovaný je poisťovňa, ktorá na základe poistnej zmluvy poistila
túto predmetnú nehnuteľnosť pre prípad jej poškodenia. Žaloba je poisteným v poistnej zmluve č.
5658263847/1 poistenie „ Bezstarostný domov“, uzavretej so žalovaným, kde predmetom poistenia
sú nehnuteľnosti. Dňa 16.12.2021 vznikla poistná udalosť, kedy došlo k požiaru na dome žalobcu.
Táto poistná udalosť je evidovaná u žalovaného pod číslom PU 9570435875. Písomným oznámením

žalovanej poisťovne zo dňa 04.03.2022, číslo 9570435875 bola táto poistná udalosť prešetrená a bolo
zo strany žalovanej poisťovne vykonané poistné plnenie vo výške 39 391 eur, ktoré bolo aj dňa
07.03.2022 pripísané na bankový účet žalobcu. Lenže škoda na poistených veciach žalobcu toto
vykonané plnenie presiahla. Škodou je potrebné chápať aj výšku potrebných primeraných nákladov na
odstránenie škody spôsobenej požiarom, teda na uvedenie poistenej veci do pôvodného stavu. Dom,
v ktorom žalobca reálne býva, je zničený v oveľa vyššej miere. Žalobca dal výšku škody na poistených

nehnuteľnostiach ohodnotiť znaleckým spôsobom a zabezpečil si pre tento účel Znalecký posudok č.
15/2022 zo dňa 07.05.2022 vyhotovený znalcom Ing. Zdenkom Weissom Trebišov, ktorým bola škoda
na nehnuteľnostiach stanovená vo výške 60 292,51 eur. tento ZP žalobca doručil poštou žalovanému.V tomto ZP, v časti Záver (v bode 2.) znalec stanovil výšku primeraných nákladov na odstránenie škody
spôsobenej požiarom, teda na uvedenie poistenej veci do pôvodného stavu, v sume 60 292,51 eur.
Keďže v ZP sa do sumy nákladov zarátali aj niektoré položky, ktoré boli do ZP pojaté iba chybou, žalobca

ich do teraz uplatneného nároku nezahrnul. Konkrétne sa jedná o položky: a) montáž plynového kotla
stacionárneho kondenzačného do 24kW, b) kotol stacionárny plynový zliatinový kondenzačný, výkon
15kW spolu v hodnote 2.027,27 eur. O túto sumu (2.027,27 eur) žalobca uplatňuje menej v tomto návrhu.
Tento ZP zabezpečil žalobca na vlastné náklady, ktoré sú vo výške 883,40 eur. aj tieto náklady považoval
žalobca za súčasť nároku z poistenia a preto túto sumu (883,40 eur) si v rámci poistného plnenia

voči žalovanému nárokoval. Žalobca vyzval žalovanú poisťovňu na zaplatenie sumy 21 784,91 eur,
a to cestou povereného právneho zástupcu, písomnou výzvou zo dňa 07.07.2022. Žalovaná poisťovňa
reagovala na výzvu žalobcu písomnou odpoveďou (oznámením o poistnom plnení) zo dňa 11.08.2022,
číslo 9570435875, v ktorej uviedla, že za dôvodný považuje nárok iba čiastočne a následne zaplatila
žalobcovi iba sumu 11 307,49 eur. v texte odpovede - oznámenia o poistnom plnení - žalovaná uvádza
(okrem iného): „ Poškodenie rodinného domu požiarom doplatok na základe odvolania. Výška škody

podľadodanéhorozpočtovéhoprogramuODISvznaleckomposudku.Odpočítanézlepšeniestavukuch.
linky, nepreukázané náklady na súť a plynový kotol - nepreukázané poškodenie. Plnenie znížené za
podpoistenie nehnuteľnosti, KP =0,91448/poistné 231m2, skutočné rozmery nehnuteľnosti 252,60 m2/.“
Žalobca považuje námietky žalovanej poisťovne za dôvodné iba v časti sumy pripadajúcej na plynový
kotol a jeho montáž, teda v sume 2.027,27 eur. Tieto položky sa v ZP nachádzajú na liste č. 15 ZP,

v rozpočte s výkazom výmerom, v časti 731 ústredné kúrenie - kotolne, - pod poradov. č. 48 „ montáž
plynovéhokotlastacionárnehokondenzačnéhodo24kW“vsume458,907eur,-podporadov.č.49„kotol
stacionárny plynový zliatinový kondenzačný, výkon 15kW“ v sume 1.568,36 eur. Žalobca nepožaduje
takúto sumu 2.027,27 eur od žalovanej v tejto žalobe. Vo zvyšnej časti žalobca považuje svoj nárok
uplatnený voči žalovanému za plne dôvodný a oprávnený. V znaleckom posudku znalec uviedol k týmto

namietaným položkám nasledovné vysvetlenia: a) na liste č. 24 ZP: Ostatné zvyšky sú v zanedbateľnom
množstve, ako laminátové parkety, kuchynská linka, sadrokartónové stropy a ostatné nie je možné využiť
ako využiteľné zvyšky z dôvodu ich vysokého poškodenia“, b) na liste č. 14 ZP, je v časti Rozpočtu
a výkazom výmerom, pod poradov. č. 96 uvedený „ poplatok za skladovanie - drevo, sklo, plasty (17 02),
ostatné“ v sume 306,475 eur. ohľadne poisťovňou namietaného podpoistenia nehnuteľnosti, žalobca

si ho nie je vedomý , pretože pri uzatváraní poistenej zmluvy boli údaje do poistnej zmluvy (určite aj
vrátane výmery plochy poistenej nehnuteľnosti) zadané samotnou osobou konajúcou za poisťovňu.
Stavba sa poisťovala podľa posudku pri príležitosti čerpania (zabezpečenia) úveru z Prvej stavebnej
poisťovne, a.s.. Žalobca ani nemeral akú výmeru plochy vlastne jeho nehnuteľnosť má. Vykonaním
sumarizácie nároku teda žalobca konštatuje, že celková výška škody a súvisiacich nárokov poisteného,

je určená takto: škoda určená podľa ZP = 60 292,51 eur, náklady na ZP= 883,40 eur, doterajšie plnenie
poisťovne = 50 698,49 eur (39 391 eur + 11 307,49 eur), odpočet položky pripadajúcej na plynový kotol
a jeho montáž = 2.027,27 eur. rozdiel na nenahradenej škode = 8.450,15 eur. / výpočet: 60 292,51
eur +883,40= 61 175,91, 61 175,91 – 50 698,49 – 2.027,27 = .8450,15/. Žalovaný sa medzičasom
dostal do omeškania so zaplatením poistného plnenia. Dňa 12.08.2022 žalovaný zaplatil na účet žalobcu

sumu 11 307,49 eur, pričom rozdiel do celkovej sumy bol žalovaným nezaplatený bezdôvodne, hoci už
v tento deň mohol a mal byť žalovaným zaplatený. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa od 12.08.2022
dostal do omeškania so zaplatením pre žalobcu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky
dosahovala ku dňu 12.08.2022 výšku 0,5%. Keďže je žalovaný v omeškaní so splnením peňažného
dlhu, požaduje žalobca aj úroky z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná

úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania, teda vo výške 5,5% ročne zo sumy 8.450,15
eur od 12.08.2022 do zaplatenia.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 20.12.2022 vo veci platobný rozkaz sp.zn. 16Up/1870/2022.

4. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu odpor, ktorý odôvodnila tým, že žalovaná na
základe telefonického hlásenia žalobcu vykonala dňa 20.12.2021 obhliadku poškodenej nehnuteľnosti
prostredníctvom poverenej spoločnosti Slovexperta s.r.o., ktorý vykonala aj následne doobhliadky.
Nakoľko klient požadoval vyplatenie plnenia tzv. rozpočtom, vyhotoveným žalovanou, obhliadajúci
technik vyhotovil zápis z obhliadky poškodenej nehnuteľnosti, v ktorom zároveň vyhotovil kalkuláciu

nákladov na opravu poškodenej nehnuteľnosti. Táto záverečná správa bola žalovanej doručená dňa
24.02.2022. Listom zo dňa 04.03.2022 žalovaná oznámila žalobcovi, že ukončila šetrenie jeho poistenej
udalosti a vyplatila mu poistené plnenie vo výške 39 391 eur na základe vyhotoveného rozpočtu,
pričom akceptovala žalobcom doložené doklady na nákup materiálu, súvisiaceho z odstraňovaním škôdna dome. Žalovaná od celkovej výšky poisteného plnenia odpočítala zmluvne dohodnutú spoluúčasť
žalobcu vo výške 66 eur. Zároveň v priebehu šetrenia poistnej udalosti bolo zistené, že nehnuteľnosť
žalobcu je podpoistená, nakoľko výška poistného bola vypočítaná z celkovej výmery podlahovej

plochy rodinného domu 231 m2, pričom reálne zistená výmera bola 252,60 m2. Z uvedeného dôvodu
bol prepočítaný koeficient podpoistenia a od poistného plnenia bola odpočítaná suma 3.689,93 eur.
Následne si žalobca nechal vypracovať Znalecký posudok č. 15/2022 znalca Ing. Zdenka Weissa zo dňa
07.05.2022 ( ďalej len „ZP“) pre stanovenie primeraných nákladov na odstránenie škody na rodinnom
dome, spôsobenej požiarom. Žalovaná predmetný ZP akceptovala, avšak v zmysle uzatvorenej PZ

z celkového plnenia odpočítala hodnotu využiteľných zvyškov vo výške 689,53 eur a podpoistenie vo
výške 4.664,76 eur. Žalovaná ďalej na základe vyjadrenia spoločnosti Slovexperta, s.r.o., ktorá vykonala
porovnanie ZP s kalkulačným programom, nepriznala položky vo výške 6.407,88 eur z dôvodu, že
predmetné položky boli buď nepreukázané, resp. žalobca navrhoval opravu niektorých poškodených
častí (napr. kuchynskej linky) tak, že nepredstavovali návrat do pôvodného stavu, ale vylepšenie
pôvodného stavu. Listom zo dňa 11.08.2022 žalovaná oznámila žalobcovi, že ukončila šetrenie jeho

poistnej udalosti a doplatila mu poistné plnenie vo výške 11 307,49 eur na základe predloženého ZP,
pričom žalobcovi uhradila aj preukázané náklady na vyhotovenie ZP vo výške 883,40 eur. Žalovaná
zastáva názor, že žalobcovi vyplatila všetky oprávnené a preukázané náklady, v súlade s uzatvorenou
PZ a príslušnými Všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie majetku občanov č. VPP MO
108-2 (ďalej len „VPP“). V ďalšom citoval čl. XI bod 5.písm.b) VPP, ako aj čl. XIV Podpoistenie bod

1.VPP. Pokiaľ žalobca tvrdí, že výmera plochy poistenej nehnuteľnosti bola zadaná bez jeho vedomia
samotnou osobou, konajúcou za poisťovňu, takéto tvrdenie nie je možné akceptovať. Obchodný
zástupca poisťovne si nemôže výmeru len tak vymyslieť a pokiaľ sa nevykonáva predchádzajúca
obhliadka poisťovanej nehnuteľnosti, obchodný zástupca postupuje výlučne podľa údajov oznámených
alebo predložených klientom (záujemcom o poistenie). Žalobca ako poistník napokon svojim podpisom

potvrdil pravdivosť všetkých, v zmluve uvedených, údajov. Výška vypočítaného poistnej sumy pritom
priamo závisela od oznámenej výmery podlahovej plochy poisteného rodinného domu.

5. Okresný súd Banská Bystrica preto postúpil vec Okresnému súdu Bratislava I. Voči tomuto postúpeniu
podal žalobca námietku miestnej nepríslušnosti a preto bol spis bez rozhodnutia postúpený Okresnému

súdu Vranov nad Topľou.

6. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to výpisom

z listu vlastníctva č.XXX, oznámením o poistnom plnení zo dňa 04.03.2022, znaleckým posudkom č.
15/2022, výzvou žalobcu na poistné plnenie zo dňa 07.07.2022, oznámením o poistnom plnení zo dňa
11.08.2022, zápisom z obhliadky škodovej udalosti spoločnosti Slovexperta, návrhom poistnej zmluvy
pre poistenie domu, bytu a domácnosti „Bezstarostný domov“, Všeobecnými poistnými podmienkami pre
poistenie majetku občanov, smernicou pre dojednávanie produktu č. 444 vrátane prílohy č. 1, znaleckým

posudkom č. 5/2014, odborným vyjadrením č.03/2025, písomným vyjadreniami žalobcu a žalovanej,
výpoveďami žalobcu, svedkov a vyjadreniami strán sporu.

8. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav veci:

9. Podľa výpisu z katastra nehnuteľnosti, LV č. XXX, okres D. E. F., k.ú. C. žalobca je vlastníkom
rodinného domu súp. G. XXX na pozemku parc. č. XXX.

10. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 04.03.2022 je zrejmé, že žalovaná žalobcovi oznámil
ukončenie šetrenia poistnej udalosti, na základe ktorého určila výšku plnenia na sumu 39 391 eur.

11. Z predloženého znaleckého posudku č. 15/2022, vypracovaného Ing. Zdenkom Weissom, súd zistil,
že primerané náklady na odstránenie škody požiarom predstavujú sumu 60 292,51 eur. Táto suma
predstavuje náklady už po odrátaní použiteľných zvyškov.

12. Žalobca výzvou na zaplatenie zo dňa 07.07.2022, vyzval žalovanú na vykonanie doplňujúceho
poistného plnenia vo výške 21 784,91 eur. Táto suma predstavuje rozdiel medzi škodou určenou
znaleckým posudkom vypracovaným na základe objednávky žalobcu spolu s nákladmi na ZP
a doterajším plnením poisťovne.13.Zoznámeniaopoistnomplnenízodňa11.08.2022jezrejmé,žežalovanáoznámilažalobcovi,žedňa
10.08.2022 ukončili šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorej určila výšku plnenia na sumu 11 307,49

eur. Do tejto sumy bola započítaná aj odmena za vyhotovenie znaleckého posudku v sume 883,40 eur.

14.Zozápisuzobhliadkyškodovejudalostizodňa20.12.2021súdzistil,žespoločnosťSlovexpertas.r.o.
pomocou svojho technika vykonala obhliadku na mieste požiaru, v dôsledku ktorého došlo k poškodeniu
majetku žalobcu s tým, že požiarom bola poškodená strecha a zatečené priestory RD v dôsledku

hasenia. Výška škody bola vyčíslená na sumu 43 146,93 eur.

15. Z návrhu poistnej zmluvy pre poistenie domu, bytu a domácnosti „ Bezstarostný domov“ je zrejmé,
že žalobca dal u žalovanej poistiť rodinný dom na adrese C. XXX, pričom zastavaná plocha spolu
predstavovala 231 m2. Celkové ročné poistné predstavovalo sumu 86,21 eur.

16. Podľa čl. XI bod 5. písm. b) Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku občanov,
ak bola poistená vec poškodená, vzniká poistenému právo, aby mu KOOPERATIVA vyplatila sumu
zodpovedajúcu primeraným nákladom v čase vzniku poistenej udalosti potrebným na opravu veci,
zníženú o cenu prípadných použiteľných zvyškov nahradzovaných častí poškodenej veci.

17. Podľa čl. XIV bod 1. Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku občanov, ak je v dobe
poistnej udalosti poistná suma poistenej veci nižšia ako je poistná hodnota, upraví KOOPERATIVA výšku
poistného plnenia, na ktoré vznikol nárok podľa všetkých podmienok poistnej zmluvy pred odpočítaním
spoluúčasti, pomerom poistnej sumy k poistnej hodnote.

18. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 19.05.2023 uviedla, že trvá na tom, že pri výpočte výšky
poistného plnenia postupovala v súlade s Poistnou zmluvou č. 6568263847 pre poistenie domu,
bytu a domácnosti „Bezstarostný domov“ zo dňa 28.03.2012, ktorú uzavrela so žalobcom, ako aj
v zmysle príslušných všeobecných a osobitných poistných podmienok. Žalovaná sa nestotožňuje
s tvrdením žalobcu, že podpoistenie nehnuteľnosti malo byť spôsobené samotnou žalovanou, resp.

osobou konajúcou za poisťovňu, ktorá zadávala údaje do poistnej zmluvy. Stanovenie výšky poistnej
sumy,odktorejpotomzáviselvýpočetvýškypoistného,bolopriamozávisléodvýmerypodlahovejplochy
rodinného domu. Pokiaľ poisťovací poradca predmetný údaj zaznamenal do návrhu PZ, mohol tak urobiť
výlučne na základe informácie, danej mu žalobcom. Uvedené vyplýva zo samotnej PZ, kde je v kolónke
„Stanoveniepoistnejsumy“zaškrtnutépolíčko„nazákladeZPvm2,atedapoistnásumabolaurčenána

základepoistníkomoznámenejzastavanejplochyvmetrochštvorcových.Pokiaľžalobcatvrdí,žestavba
mala byť poisťovaná na základe znaleckého posudku z dôvodu čerpania úveru, toto svoje tvrdenie ničím
nepreukázal. Naopak, ak by sa skutočne poistná suma stanovovala na základe znaleckého posudku,
poisťovací poradca by v návrhu PZ v kolónke „ Stanovenie poistnej sumy“ zaškrtol políčko „znalecký
posudok - príl.č., pričom predmetný posudok (resp. jeho fotokópia) by nevyhnutne musel tvoriť prílohu

PZ. Trvá na to, že údaj o zastavanej ploche uviedla v návrhu PZ na základe informácie, oznámenej
jej žalobcom ako záujemcom o poistenie, ktorý mal k dispozícii nielen všetky relevantné dokumenty
za účelom zistenia podlahovej plochy rodinného domu, ale mal prístup aj k samotnej nehnuteľnosti.
Žalobca uviedol menšiu rozlohu zastavanej plochy rodinného domu, ako bola skutočná, avšak žalovaná
zdôrazňuje, že žalobca svojim podpisom potvrdil pravdivosť všetkých, v zmluve uvedených údajov,

vrátane zastavanej plochy poisťovanej nehnuteľnosti., o ktorej správnosti, na rozdiel od žalovanej, mohol
a mal mať vedomosť. Na podporu svojich tvrdení poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave,
sp.zn. 8Co/238/2019 zo dňa 27.04.2021.

19. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 11.10.2023 uviedol, že žalobca trvá na podanej

žalobe v súlade s jej písomným znením a následnými vyjadreniami. Sporným ostáva to, aká výška má
byť plnená zo strany poisťovne. Žalobca dal vyhotoviť znalecký posudok na vlastné náklady, pričom
žalovaná s týmto posudkom čiastočne nesúhlasí, pretože niektoré položky, ktoré sú sumarizované v jej
liste zo dňa 11.08.2022, kedy došlo k dodatočnému poistnému plneniu vo výške 11 307,49 eur, sú tu
odpočítavané, konkrétne -689,53 eur ako celková hodnota využiteľných zvyškov, - 6.407,88 eur ako

nepriznané položky rozpočtu a podpoistenie - 4.664,76 eur. Podľa názoru žalobcu podpoistenie nemôže
byť dôvodom na krátenie poistného plnenia. Vedia zohľadniť doplatenie ročného poistného na základe
vyššej výmery, ale podpoistenie považujú za neprimerané. Navyše žalobca nevie z akých nepriznaných
položiek rozpočtu žalovaná poisťovňa vychádzala, keď práve preto nepriznala 6.407,88 eur a tiež aj kcelkovej výške využiteľných zvyškov, ktoré boli vyčíslené na 689,53 eur, žalobca tiež s tým nesúhlasí,
pretože aj v znaleckom posudku, aj reálne sa dá zistiť, že naozaj žiadne skutočne využiteľné zvyšky
neostali, pretože stavba a jej príslušenstvo boli tak poškodené, že sa nedá uvažovať o využiteľnom

zvyšku. Táto nehnuteľnosť je momentálne opravovaná, má opravenú strechu, má zhotovený nový krov,
interiér je opravený, jediné, čo ešte chýba k oprave – je fasáda vonkajšia, ktorá ešte nie je vykonaná.
Priebežne žalobca preinvestoval do opráv 65.000 – 68.000 eur, to financovanie bolo aj z dodatočných
zdrojov, cez pôžičku a úver a tá stavba naďalej je poistená priamo u žalovanej.

20. Žalovaná na pojednávaní dňa 11.10.2023 uviedla, že zotrváva na svojich písomných podaniach, v
ktorých sa vyjadrovala k žalobe žalobcu. Po predložení znaleckého posudku, ktorý si nechal vyhotoviť
žalobca, žalovaná z tohto znaleckého posudku vychádzala, teda uznala odborné závery znalca, avšak
krátila tam konkrétne položky, kde odborný pracovník postupoval v zmysle zmluvných dojednaní a
všeobecných poistných podmienok a kde teda dospel k záveru, že nešlo o vlastne uvedenie do
pôvodného stavu, tak ako to majú na mysli poistné podmienky, ale že išlo o zhodnotenie, resp.

nákladnejšie riešenie, ako to bolo nutné. Predmetná nehnuteľnosť bola podpoistená a to z toho dôvodu,
že bola uvedená iná výmera nehnuteľnosti, ako bola reálne zistená pri jej následnej obhliadke. Výmeru
nehnuteľnosti uvádzal žalobca pri uzatváraní poistnej zmluvy, pretože túto vedomosť žalovaná nemá.
Taktiež všeobecné poistné podmienky počítajú s tým, že v prípade podpoistenia, sa vypočítava potom
miera krátenia poistného plnenia. Výška mesačného poistného priamo závisela od výmery predmetnej

nehnuteľnosti, pretože sa z tejto vypočítavala.

21. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 30.10.2023 uviedla, že ako vyplýva z Oznámenia o poistnom
plnení zo dňa 4.3.2022, žalovaná pôvodne plnila žalobcovi sumu vo výške 39.391,00 eur, a to na
základe rozpočtu podľa výpočtového programu ODIS, pričom zohľadnila žalobcom vydokladované

náklady vo výške 661,22 eur. Od kalkulovanej sumy zároveň odpočítala koeficient podpoistenia vo
výške 3.689,93 eur. Žalovaná zároveň v predmetnom oznámení uviedla, že v prípade ak poškodený
dodatočne doloží ďalšie doklady, môže dôjsť k prepočítaniu pôvodného plnenia. Žalobca následne
predložil Znalecký posudok č. 15/2022 znalca Ing. Zdenka Weissa (ďalej len „ZP“), ktorý žalovaná
akceptovala a na základe neho doplatila žalobcovi plnenie vo výške 11.307,49 eur, avšak odpočítala

položky, ktoré ako nepreukázané neuznala, a to v celkovej výške 6.407,88 eur s DPH, ďalej
odpočítala hodnotu využiteľných zvyškov v sume 689,53 eur a nakoľko došlo k navýšeniu poistného
plnenia, zvýšil sa aj koeficient podpoistenia na sumu 4.664,76 eur (pôvodne suma 3.689,93 eur).
K nepriznaným položkám žalovaná uviedla, že presnú kalkuláciu predmetných položiek žalovaná
predložila k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 2.1.2023, a to v prílohách, označených ako

„Porovnanie nákladov spoločnosti Slovexperta, s.r.o. (strecha)" a „Porovnanie nákladov spoločnosti
Slovexperta, s.r.o. (interiér)“. V časti „Porovnanie nákladov spoločnosti Slovexperta, s.r.o. (strecha)“
boli uvedené nasledovné položky: 1.) zvislá doprava súte, odvoz súte, vnútrostaveniskovv presun
súte - v sume 842,547 eur bez DPH - z dôvodu, že poškodený predmetný náklad nepreukázal, t. j.
nepredložil faktúru alebo iný doklad za vynaloženie predmetnej sumy. Pri stanovení výšky krátenia

žalovaná vychádzala zo strany 5 ZP, a to z rozpočtových položiek: č. 37 - 84 707 eur, č. 39 - 108,571
eur, č. 40 - 27,331 eur, č. 38 – 85,458 eur, č. 41 – 536,380 eur = 842,547 eur, 2.) kontralaty mont mater
- v sume 779,976 eur bez DPH - s odôvodnením „vylepšenie riešenia, nepreukázané pri obhliadke ani
doobhliadke“, nakoľko nebolo preukázané, že žalobca pri oprave poškodených častí kontralaty skutočne
použil. Žalobca predložil iba cenovú ponuku od dodávateľa, nepredložil žiaden doklad o skutočnej

úhrade za uvedenú položku. Pri stanovení výšky krátenia žalovaná vychádzala zo strany 7 ZP. a to z
rozpočtových položiek: č. 11 – 470,587 eur, č. 12 – 309,689 eur = 779,976 eur, 3.) paropriepustná fólia
- v sume 550,768 eur bez DPH - s odôvodnením „vylepšenie riešenia, nepreukázané pri obhliadke ani
doobhliadke“,nakoľkonebolopreukázané,žežalobcapriopravepoškodenýchčastíparopriepusntúfóliu
skutočne použil. Pri stanovení výšky krátenia žalovaná vychádzala zo strany 8 ZP. a to z rozpočtových

položiek: č. 13- 550,768 eur. V časti „Porovnanie nákladov spoločnosti Slovexperta, s.r.o. (interiér)“
boli uvedené nasledovné položky: 1.) plynový kotol - v sume 2.027,267 eur bez DPH - z dôvodu, že
poškodenie predmetnej veci nebolo zaznamenaná v obhliadke, ani doobhliadke. Krátenie predmetnej
položky napokon uznal aj žalobca a podľa svojich tvrdení si uvedenú sumu v žalobe neuplatňuje.
2.) zvislá doprava súte, odvoz súte, vnútrostaveniskový presun súte - v sume 481,411 eur bez DPH

- z dôvodu, že poškodený predmetný náklad nepreukázal, t. j. nepredložil faktúru alebo iný doklad
za vynaloženie predmetnej sumy. Pri stanovení výšky krátenia žalovaná vychádzala zo strany 14 ZP,
a to z rozpočtových položiek: č. 92 – 48,399 eur, č. 93 – 62,092 eur, č. 94 – 15,616 eur, č. 95 –
48,829 eur, č. 96 – 306,475 eur = 481,411 eur. 3.) kuchynská linka výmena - v sume 657,935 eurbez DPH - s odôvodnením „vylepšovacie riešenie, priznali opravu podľa zápisu“. Pri doobhliadke bolo
zistené, že žalobca si kuchynskú linku neopravil, ale vymenil za úplne novú. Pri stanovení výšky krátenia
žalovaná vychádzala zo strany 16 ZP. a to z rozpočtových položiek: č. 35 – 26,250 eur, č. 36 –

18,845 eur, č. 37 – 57,840 eur, č. 38 – 555,000 eur = 657,935 eur. Súčet všetkých vyššie uvedených
položiek predstavuje sumu 5.339,904 eur bez DPH, t. j. 6.407,88 EUR s DPH, ktorá je zhodná so
sumou nepriznaných položiek rozpočtu v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 11.8.2022. K vyčísleniu
hodnoty využiteľných zvyškov v sume 689,53 eur uviedla, že vychádzala zo žalobcom predloženého
ZP. Samotný znalec totiž počítal s tým, že určité využiteľné zvyšky žalobcovi ostali, čo uviedol na strane

24 svojho ZP. Znalec teda vypočítal všeobecnú hodnotu využiteľných zvyškov, u ktorých bol predpoklad
ich ďalšieho speňaženia (šrotovná hodnota plechu strešného plášťa, zvyšky plechov a pod.), pričom
menoval aj tie zvyšky, ktoré pre vysoké poškodenie nie je možné využiť, a teda ich do všeobecnej
hodnoty využiteľných zvyškov nezarátal (napr. laminátové parkety, kuchynská linka, sadrokartónové
stropy a pod.) Znalec hodnotu využiteľných zvyškov vypočítal v sume 689,53 eur s DPH, z ktorej
sumy následne žalovaná vychádzala pri vyčíslení konečného poistného plnenia. K otázke podpoistenia

uviedla, že je nesporné, že skutočná zastavaná plocha, zistená pri obhliadke poškodenej nehnuteľnosti,
bola väčšia, ako žalobcom uvedená v poistnej zmluve č. 6568263847 (ďalej len „PZ"), v ktorej je
uvedená zastavaná plocha 231 m2, pričom počet metrov štvorcových zastavanej plochy mal priamy
vplyv na výšku žalobcom uhrádzaného poistného. Pokiaľ v PZ bol zakreslený pôdorys poistených budov,
jedná sa podľa žalovanej o úžitkovú plochu nehnuteľnosti, do ktorej sa na rozdiel od zastavanej plochy

nepočíta napr. terasa, obvodové múry a pod. Žalobca však v PZ svojim podpisom odsúhlasil všetky
v nej uvedené údaje a vyhlásil, že všetky tam uvedené údaje zodpovedajú skutočnosti a všetky jeho
odpovede sú úplné a pravdivé. Ako vyplýva z formulárovej poistnej zmluvy, poistnú hodnotu bolo možné
stanoviť viacerými spôsobmi, napr. na základe znaleckého posudku, zmluvy o dielo (ktorej súčasťou je
zmluvná cena za zhotovenie stavby), faktúry (ktorá preukazuje reálne vynaložené náklady za zhotovenie

stavby) a pod. Ak klient nedisponuje žiadnym z vyššie uvedených dokladov, žalovaná stanoví poistnú
hodnotu na základe klientom oznámenej zastavanej plochy nehnuteľnosti, pričom vychádza z príručky
pre stanovenie poistnej hodnoty stavebných objektov, ktorá je každoročne aktualizovaná na základe
nárastu cien stavebných materiálov. V čase vzniku poistenia bola žalovanou vypočítaná poistná suma
nasledovne: 231 m2 x 621,26 eur /m2 = 143.511,06 eur. V čase vzniku škodovej udalosti (pri zohľadnení

dohodnutej indexácie medzi žalobcom a žalovanou) bola poistná suma vypočítaná nasledovne: 231
m2 x 697,00 eur/m2 = 161.014,00 eur. Keďže po poistnej udalosti v rámci obhliadky poškodenej
nehnuteľnosti bola zistená reálna výmera zastavanej plochy nehnuteľnosti, a to 252,60 m2, došlo k
prepočítaniu poistnej hodnoty nehnuteľnosti, ktorá bola stanovená nasledovne: 252,60 m2 x 697,00 eur
m2 = 176.069,85 eur. Podľa čl. XIV Podpoistenie bod 1. VPP: „Ak je v dobe poistnej udalosti poistná

suma poistenej veci nižšia ako jej poistná hodnota, upraví KOOPERATIVA výšku poistného plnenia, na
ktoré vznikol nárok podľa všetkých podmienok poistnej zmluvy pred odpočítaním spoluúčasti, pomerom
poistnej sumy k poistnej hodnote." Z uvedeného vyplýva, že došlo k situácii, upravenej VPP, kedy poistná
suma nehnuteľnosti bola nižšia, ako jej poistná hodnota, pričom bol vypočítaný koeficient podpoistenia
nasledovne: 161.014,00:176.069,85 = 0,91448 Koeficient podpoistenia bol následne odpočítaný od

celkového priznaného poistného plnenia, ktoré vyplýva z jednotlivých položiek podľa Oznámenia o
poistnom plnení zo dňa 11.8.2022, t. j. 36.506,65 + 24.475,39 + 661,22 - 689,53 - 6.407,88 = 54.545,85
eur. Položky za preplatenie faktúry za znalecký posudok, spoluúčasť a už vyplatené poistné plnenie,
boli kalkulované osobitne (t. j. bez vplyvu na výpočet podpoistenia). Suma celkového poistného plnenia,
t. j. 54.545,85 eur po vynásobení koeficientom podpoistenia, t. j. 0,91448, predstavuje sumu poistného

plnenia po zohľadnení koeficientu podpoistenia (t. j. 54.545,85 eur x 0,91448 = 49.881,09.) Výška
podpoistenia: 54.545,85 eur - 49.881,09 eur = 4.664,76 eur.

22. Právny zástupca žalobcu k písomnému vyjadreniu žalovanej zo dňa 30.10.2023 uviedol, že v časti
II. na strane 2 sú náklady, ktoré žalovaná neuznáva, rozčlenené do bodov I., II., III.. V bode I. je doprava

súte, presun súte v sume 842,547 eur, v bode II. sú kontraláty mont mater v sume 779,976 eur a v
bode III. je paropriepustná fólia v sume 550,768 eur. K týmto položkám uviedol, že žalobca a jeho
rodičia vykonávali opravu nehnuteľnosti po požiari svojpomocne, preto ani nebolo od nich očakávané
zo strany žalovanej poisťovne, aby preukazovali vykonanie nákladov na odvoz súte. Námietky v časti
súte, sa opakujú aj v ďalšej časti na strane 3 tohto vyjadrenia, kde pod bodom II., je znova doprava,

odvoz a vnútrostaveniskový presun súte v sume 481,411 eur. Oprava bola vykonávaná svojpomocne a
tieto náklady nemusel preukazovať. V bode 2, ktoré sa týka kontralát, je to technická súčasť strešnej
konštrukcie bez namontovania týchto kontralát, by nebolo možné stavebne dokončiť opravu strechy,
keďžestrechajedokončená,znamenáto,žetietokontrolátymuselibyťpoužité.Rovnakoparopriepustnáfólia bola použitá, je inštalovaná na streche. Na strane 3 tohto vyjadrenia sa pod bodom III. vyčíta zo
strany žalovanej aj výmena kuchynskej linky v sume 657,935 eur, tak táto kuchynská linka musela byť
vymenená z dôvodu, že bola poškodená, keďže dom bol zhoreniskom a zhorela strecha, cez ktorú

pretekalo, táto kuchynská linka nabobtnala, pretože bola z dreveného materiálu a nebola už použiteľná,
ani nebola súca na opravu, preto musela byť vymenená. Čo sa týka bodu III. na strane 3 vyjadrenia,
žalovaná namieta, že hodnota využiteľných zvyškov vo výške 689,53 eur, že táto nebola zohľadnená a
preto ju žiada odpočítať. Odkázali na stranu 24 znaleckého posudku znalca Ing. Weisa, ktorý do konania
predložil samotný žalobca a táto suma je už odpočítaná, kedy pri výpočte škody na nehnuteľnosti, znalec

od zistenej všeobecnej hodnoty, odpočítal práve túto sumu 689,53 eur a preto je výsledná výška škody
vyčíslená sumou 60.292,51 eur, znamená to, že táto suma už bola vyčíslená a odpočítaná a nie je
správne, aby bola v tomto konaní odpočítavaná 2krát, stačí ju odpočítať len raz. Čo sa týka ďalších
námietok, ohľadne podpoistenia nehnuteľnosti, k tomuto uviedli, že aj z návrhu poistnej zmluvy vyplýva,
že stanovenie výšky poistného plnenia bolo podľa zastavanej plochy, lebo vychádzajú zo strany prvej
návrhu poistnej zmluvy, v časti A1, kde pri stanovení poistnej sumy je tu viacero možností, zvolená

bola úplne prvá, na základe znaleckého posudku, na základe zastavanej plochy skratka ZP m2. Keď
si následne pozrú aj vyčíslenie, ktoré vypracovával H. I. J., je to príloha, ktorú predložila žalovaná do
tohto konania, je to príloha zápisu z obhliadky škodovej udalosti zo dňa 16.12.2021, tak v zápise v
textovej časti na strane 2 sa zo strany žalovanej poisťovne rieši výmera podlahovej plochy, ako keby
úžitkovej podlahovej plochy nehnuteľnosti, ale zastavená plocha nehnuteľnosti znamená, celkový obrys,

obrys pôdorysu stavby a rozdiel, ktorý tam vzniká, je v podlahovej výmere úžitkovej plochy pivnice
pod rodinným domom, ktorá je vo veľkosti 21,62 m2 pri spočítaní podlahovej plochy rodinného domu
a garáže, prichádzajú ku hodnote 230,98 m2, práve tých 231 m2 zastavanej plochy a keďže plocha
pivnice je v rámci pôdorysu rodinného domu, je pod ním, neodbočuje do ďalších vybočujúcich m2, tak
pri uzavretí poistnej zmluvy, žalobca neuvádzal žiadne nepravdivé okolnosti, ale zastavanou plochou

sa rozumie obstavaná časť zemského povrchu, bez ohľadu na to, či je nad ňou alebo pod ňou, nejaká
výmera ďalšieho podlažia 231 m2 a 21,62 m2 pivnice pod rodinným domom, práve vytvárajú tú hodnotu,
tú výšku, teda rozsah zastavanej plochy a tento rozsah zastavanej plochy bol uvedený aj v poistnej
zmluve. V tomto ohľade žalobca tvrdí, že nedošlo k podpoisteniu nehnuteľnosti a neuviedol žiadne
nepravdivé okolnosti. Žalobca toto vyjadrenie neuznáva a na každú námietku žalovanej, existuje logické

a zdôvodniteľné vysvetlenie, pre ktorú táto námietka je neakceptovateľná.

23. Žalobca vo svojej výpovedi dňa 18.12.2023 uviedol, že dom, ako aj poistná zmluva je písaná na
neho. Dlhodobo pracuje a žije v Českej republike. Všetky veci, čo sa týka poistenia a domu, riešil
s rodičmi. Mali aj starší znalecký posudok, podľa ktorého sa robila poistná zmluva. Poistnú zmluvu

uzatváral osobne s tým, že pri výmere rodinného domu vychádzali zo znaleckého posudku. Pracovník
poisťovateľa nepreveroval výmeru rodinného domu, nakoľko zmluvu uzatvárali v Nitre a dom je v C..
Všetky veci v súvislosti s vykonávaní práca likvidáciou poistnej udalosti riešili rodičia.

24. Svedok A. B. uviedol, že poistná zmluva bola uzatvorená v Nitre. Bol tam on, jeho manželka a syn.

Keďže chceli brať hypotéku, museli uzavrieť aj poistku na dom. Poistku uzatvárali na m2 zastavanej
plochy a bolo to podľa znaleckého posudku, ktorý vtedy mali. Posudok brala pracovníčka banky
v súvislosti so schvaľovaním hypotekárneho úveru. Zmluvu uzatvárali s finančným sprostredkovateľom,
ktorý zastupoval banku aj poisťovateľa. Výmera zastavanej plochy nebola žiadnym spôsobom
overovaná, vychádzalo sa len zo znaleckého posudku a to 239 m2. V ďalšom uviedol, že keď vyhoreli,

týždeň rozmýšľali, či dom zbúrajú a budú stavať nový, alebo či ho budú opravovať. Zavolali majstrov,
ktorí im predtým robili strechu, murára a pýtali sa ich na predbežné náklady, aby vedeli, či sa to oplatí.
Nakoniec sa rozhodli, že dom, strechu budú opravovať. Pýtali sa, čo je lepšie, aj firmy, ktorá robila
strechu, dostali z poisťovne ponuku, že to pôjde buď cez rozpočet alebo na faktúru. Povedali im, že
lepšie je to cez rozpočet, ak by to išlo cez faktúru, musela by sa vystaviť a bolo by ju potrebné poslať

do poisťovne a čakalo by sa vyše mesiaca, keby ju preplatili, ale oni potrebovali hotovosť na drevo. Deň
pred dovozom dreva na strechu, sa musela vyplatiť komplet celá strecha. Takisto to bolo aj s plechom a
inými materiálmi, musela sa dávať záloha a plech pred dovozom vyplatiť. Preto sa dohodli, že to budú
robiť na rozpočet. Od začiatku všetky opravy si riešili samy. Pán A., ktorý im predtým robil kúrenie, im
na novo urobil rozvody kúrenia a vody, potom si zavolali murára, ktorý im opravoval múry, taktiež si

zavolali elektrikára, ktorý im nanovo urobil novú elektroinštaláciu. K výmeru zastavanej plochy uviedol,
že má k dispozícii posudok p. J. z poisťovne, ktorý určil, že výmera obvodu zastavanej plochy je 252
m2. Sám p. J. určil, že výmera pivnice, ktorá je pod rodinným domom je 21,62 m2, čo je po odpočítaní
231,98 m2, čo je presná zastavaná plocha, ako uviedli na poistke. Overoval si to, či je to správne, podľazákona o miestnych daniach sa zastavanou plochou rozumie, pôdorys stavby na úrovni najrozsiahlejšej
nadzemnej časti budovy. Túto definíciu pozná aj Slovenská technická norma ESTEE734055, kde sa
uvádza, zastavaná plocha sa rozumie, plocha pôdorysného rezu vymedzeného vonkajším obvodovým

zvislých konštrukcií uvažovaného celku, teda budovy, podlažia alebo ich časti. V prvom podlaží sa meria
nad podnožkou alebo pod murovkou, pričom sa izolačné prímurovky nezapočítavajú. Teda, ak má dom
10x10, má zastavanú plochu 100 m2. Môže mať dom tri poschodia, vtedy by mal 300 m obytnej plochy
alebo zastavaná plocha by bola vždy iba 100 m2. Keďže ich pivnica sa nachádza pod detskou izbou a
vonkajšie múry pivnice a detskej izby sú tie isté, jedná sa o tie isté múry, nepresahuje nijako obvod, je

pod domom, teda sa odpočítava od zastavanej plochy na 231 m2. Kooperatíva a jej znalec ju pripočítal
do zastavanej plochy, 2x tú istú plochu, 21,62 m2 započítal, raz ju započítal ako pivnicu a raz ako
detskú izbu. Pokiaľ ide o odvoz odpadu, ten sa riešil na trikrát. Zo strechy sa zniesol plech a drevo,
potom on vyrobil nejakú lávku z dosák, po nej sa spúšťali kvádre a tehly z komínov, na zvyšok mali
veľkú brigádu na fúrikoch nakladali a vozili na kraj domu, tam sa to vysypávalo na zem, potom prišiel
p. K., autodoprava, ktorý to bagrom rozhŕňal na stavebný odpad, na drevo, na železo, museli to triediť,

nakoľko do stavebného odpadu nemohli ísť niektoré veci, do stavebného odpadu mohlo ísť len – tehla,
kváder, omietka a kamene, bez elektriky, bez plastov a bez železa, musí byť vytriedený. On to tam
triedil, jeden kontajner zobrala firma Márius Pedersen, ta pristavila kontajner. I. K. má auto so svojim
kontajnerom, firma Pedersen ponúka iba na prenájom kontajnery, pristaví ho, nahádže sa doňho a teda
odpad následne odvezú a za to sa im zaplatí a likvidujú. Potom to riešili s ich starostom, ktorý im povolil

na poľnej prístupovej ceste so stavebným materiálom zarovnať diery, takisto to riešili s p. F., ktorý mal
na svojom pozemku veľkú dolinu, tam mohli tiež vyvážať iba stavebný odpad, bez železa, bez plastov,
bez nábytku. Tieto práce robil on, deti, dobrovoľní hasiči zo C.. Firmu si na to neobjednávali, nakoľko
by sa nedoplatili. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, aby sa vyjadril k spornej otázke kontralát
a paropriepustnej fólie uviedol, že kontralaty sa musia použiť, pretože do lát sa skrutkuje plech, ktorý

drží strechu, ak by sa to nedalo, nebolo možné by tam upevniť plech, takisto fólia. Ide o technológiu,
ktorá sa musí dodržať, pretože výrobca dáva záruku na plech a pokiaľ tam nedá parozábranu, záruka
padá, nakoľko nebol dodržaný technologický postup. O tom ho informovala firma A., ktorá robila strechu.
Robili to podľa stavebného plánu, ktorý dodala firma, ktorá im robila strešnú konštrukciu, ona presne
určila, koľko, akých látok, akej hrúbky a ako od seba mali ísť, asi 23 cm, je to technologický postup, kvôli

záruke, ktorý sa musí dodržať, to bola aj podmienka. Tieto materiály sa dajú pozrieť, že sú na streche,
nedajú sa odmontovať. K poškodeniu kuchynskej linky uviedol, že tá bola celá premočená. Aj p. Weis -
súdny znalec, keď prišiel povedal, že je napučnená a sa rozpukuje, povedal, že je najlepšie ju vyhodiť,
bola mokrá a bude pracovať. V jeho posudku je vidieť, že v januári na fotkách vidno, že na kuchynskej
linke sú postavené vedrá a stále tam prší. Museli dať druhú – novú linku. Nechali si na zákazku urobiť

takú, aká sa manželke páčila. Túto sumu, cenu kuchynskej linky od poisťovne nežiadajú, túto si zaplatia,
chceli hodnotu starej, ktorá bola znehodnotená, bolo to okolo 550 eur + montáž, demontáž, niečo také
je tam v posudku.

25. Svedok ďalej k posudku znalca uviedol, že s p. Weisom sa osobne stretol u nich, asi dvakrát, vodil

ho po celej stavbe, ukazoval mu, kde je ohnisko, kade hasili, čo je všetko poškodené, chodil po všetkých
izbách, v pivnici, garáži, všade, celý dom fotil a všetky škody si zapisoval a fotil, bolo to začiatkom
januára. Potom prišiel, keď sa robila elektrika a strecha. Chcel ešte vidieť, keď sa odkryla strecha, aké
je poškodenie, bolo to pozakrývané stavebnými fóliami, keby to celé odkryli, voda by sa vyliala. Dohodlo
sa s ním, že keď sa odkryje strecha, príde to osobne pozrieť. Znalca sa rozhodli zavolať z dôvodu, že

keď prvýkrát prišiel likvidátor z poisťovne dňa 20.12., nenabral ani odvahu vyjsť na strechu, všetko fotil
zo zeme, vedeli, že to tam nebude zakreslené. Potom v januári prišiel p. J., ktorý chodil a fotil si veci a
na otázku, ako majú robiť s omietkami, povedal im, že sa dá umyť a natrieť. Povedal mu, že stavebná
firma im povedala, že to bude stále smrdieť, treba ju dať nanovo. Na to mu ich súdny znalec odpovedal,
že on nevie, ako sa to má robiť, ale z praxe vie, že to stačí vymaľovať. Preto vedeli, že budú problémy s

poisťovňou, nebudú im chcieť zaplatiť celú škodu a v rozsahu, na aký majú podľa poistnej zmluvy nárok.
Preto sa rozhodli zavolať súdneho znalca, ktorý má oprávnenie na likvidáciu. Našli asi 4 na východe,
jedine p. Weis bol ochotný prísť o 2 dni sa na to pozrieť, jediný, ktorý mal voľný termín. Kým sa nezačne
všetko opravovať, aby videl stav, aký je. Zo strany poisťovne už neprišiel nikto. Keď zhadzovali strechu
a majiteľ firmy povedal, že by sa mohla začať robiť nová strecha v sobotu, jeho manželka volala p. J.,

že môže prísť, že bude odkrytá strecha a bude vidieť, kde je poškodenie. I. J. povedal, že v sobotu
nepracuje, takže k ním nepríde. Potom sa už neozval. V správe od p.znalca zo strany poisťovne je
napísané, že oni si nepriali doohliadku a že súhlasia so škodou. Dom toho času nie je ešte dokončený,on aj syn si zobrali pôžičku, peniaze sa minuli. Treba im ešte vymeniť strechu nad garážou, ale nie sú
peniaze a fasáda je špinavá, zamočená od požiaru. Vzťah s poisťovňou trvá naďalej.

26. Na otázku žalovanej, aby uviedol, či má k dispozícii znalecký posudok on alebo finančný poradca
svedok uviedol, že ho nemá, nakoľko je to už veľa rokov, nezachoval sa. Zamestnanci poisťovateľa boli
na obhliadku dvakrát, prvý bol 20.12.a potom prišiel p. J.. Zápis z ohliadky škodovej udalosti podpísal on.
Taktiež podpisoval aj poučenie o tom, že plnenie bude realizované zo strany poisťovne, len v rozsahu
obhliadky. Na otázku žalovanej, prečo do zápisu neuviedol, že celá kuchynská linka je znehodnotená

uviedol, že uvádzal, ale zamestnanec poisťovne uvádzal, že stačí vymeniť iba vrchnú dosku a do domu
ďalej pršalo, tá bola celá mokrá, keďže sa v dome netopilo a keď začali opravovať dom tak sa začalo
topiť a ukázalo sa ako napučnela a praská a to nebolo ešte dňa 20.12. vidieť. Paropriepustnú fóliu na
starej streche nemali, keďže to bolo na začiatku, keď sa pri plechu nedávala. Technológia sa vyvinula
až neskôr. Na začiatku dávali nejaké bločky, lebo nevedeli, či budú robiť na faktúru, na rozpočet a či
vôbec budú opravovať dom, či ho nezbúrajú. Poisťovni škodu nahlásili hneď na druhý deň a zároveň

požiadali o zálohu, tú však nedostali ani na prikrytie domu. S poisťovne s nimi nikto nekomunikoval,
ani likvidátor, ani vo Vranove n.T. Jediná možnosť bola, že volali na centrálu do Bratislavy a oni im stále
povedali v akom štádiu to je. Volal tam jedenkrát do týždňa. Pýtal sa o tú zálohu a ako to pokračuje. Na
likvidátorku sa nedalo nikdy dovolať. Táto im iba dvakrát napísala na email, že odhadca neodhadol, že
či je primeraná výška škody. Ďalších 6 týždňov im tvrdila, že nezasadla komisia na schválenie zálohy,

preto im ju nemôžu poskytnúť. O plnení poistky sa dozvedel až cez Bratislavu, povedali mu, že je to na
schválení, že majú odhad a že do pár dní prídu peniaze aj budú vyrozumení o výške škody.

27.SvedkyňaL.B.uviedla,žepoistkuuzatvorilivNitre,bolatamona,manželasyn.Poistkasauzatvorila
z dôvodu, že chceli zobrať úver, bolo im povedané, že si musia dať poistku na dom, tak ju uzavreli, tam

aj vybavovali úver v Prvej stavebnej sporiteľni. Čo sa týka požiaru, vznikol 16.12.2021, hneď ako sa
to stalo, prišli požiarnici, záchranné zložky. Asi za hodinu a pol na to nahlásila telefonicky na poisťovni
škodovú udalosť, poučili ju o tom, kde si má zavolať, že pošlú ohliadkára, bolo to štvrtok, prvý prišiel
v pondelok, ani na strechu nevyšiel, pol strechy nemali na dome, pozakrývali to s fóliami, aby im to
nepretieklo, na to napadal sneh, aj tak všetko pretieklo, všetko im postekalo po múroch. V kuchyni mali

dvakrát vodu, ráno sa zobudili, asi 20 cm vody tam mali, pretieklo na linku, všetko sa rozmoklo, nedalo
sa nič používať. Potom sa ohlásili, že príde ešte jeden ohliadkár, potom ohliadol, povedal, že keď budú
dávať dolu strechu, že mu majú zavolať a urobí vtedy dohliadku. Firma, ktorá im to robila, prišla, že je
dobré počasie, že idú dať všetko dole zo strechy, že sa urobí pomornica a dá sa nový krov, bolo to v
piatok. Zavolala tomuto pánovi a volala ho, aby prišiel na doohliadku. Povedal jej, že na doohliadku v

sobotu nepríde, nakoľko v sobotu nepracuje. Keď to nahlásili na poisťovňu, povedali im a dali im na
výber, že to bude buď fakturačne alebo si to budú robiť svojpomocne a nemusia nič dokladovať. Vybrali
si tú druhú možnosť a tak aj robili svojpomocne, tak ako mali majstrov. Ešte teraz im treba strechu nad
garážou, nič tam nerobili a steny z obvodov okolo domu, nemajú vôbec urobené. Je to postekané, v
katastrofálnom stave tak, ako to robili hasiči. Strecha je robená podľa technologických postupov, sú tam

namontované kontroláty a paropriepustná fólia. Pokiaľ ide o kuchynskú linku, museli ju vymeniť, nakoľko
na ňu 2 noci tiekla voda, napučnela a nedala sa opraviť. Znalec p. Ing. Weisa, ktorý prišiel, vyšiel aj na
strechu, pofotil si, aj z vonku, aj z vnútra, všetko. Bol tam celkovo 3x. Vie, že si žiadali od poisťovne
Kooperatíva zálohu, zálohu im vôbec nedali. V dome majú aj pivnicu, ktorá sa nachádza pod izbou.
V súčasnosti ešte potrebujú vymeniť strechu nad garážou a z vonku obvodové múry, ktoré sú postekané

a čierne. Na otázku žalovanej, aby uviedla, kedy napučala kuchynská linka, či hneď po požiari alebo až
odstupom času uviedla, že 4-5 dní po požiari.

28. Svedok H. I. J. uviedol, že je zamestnancom žalovanej. K okolnostiam poistnej udalosti uviedol, že
bol tam na doohliadke a nafotil stav. Vtedy pracoval v Slovexperte. Prvotnú ohliadku urobil kolega, potom

boli na doohliadke, nakoľko bolo potrebné dopresniť nejaké údaje a pomerania. Následne Slovexperta
dostal od poisťovne Kooperatíva úlohu spracovať výšku škody, príčiny a vyčísliť výšku škody. Preto bol
na doohliadku, aby si to ozrejmil. Následne komunikoval so stranou poškodených, či bude nejaká ďalšia
doohliadka, Nakoľko si dohodli nejaké pravidlá, telefonicky sa dohodli, že nebude ďalšia doohliadka.
Potom stanovili výšku škody rozpočtom a poslali to poisťovni Kooperatíva. Výmeru zastavanej plochy

stanovil technik, ktorý bol na prvej ohliadke. Na otázku žalovanej, či sa vie vyjadriť k tomu, ako ju
stanovil uviedol, že nebol pri tom, ale vie ako sa má stanovovať a to pomeraním fyzického stavu, čiže
podlažia, suterén a podkrovie, keď je obývané, tam nebolo. každá podlahová plocha sa stanovuje zvlášť,
aj pivnica. Stanovovanie výšky škody rozpočtom prebieha tak, že, podľa rozsahu spísaného v ohliadkesa softwérom Odis Oskar stanoví výška škody, ktorá je spísaná pri ohliadke. Stanoví sa tam len to, čo
bolo spísané pri ohliadke, nič viacej a ten stav, ktorý bol poškodený. Sú to smerné orientačné ceny,
ktoré sú stanovované ako kontrolované štatistickým úradom, Vládou, sú to priemerné ceny, ktoré sa

stanovujú z podkladov vývoja cien materiálov. Nie sú to trhové ceny, ale súvisia s cenovou tvorbou na
trhu. Štatistický úrad ich každoročne alebo každokvartálne upravuje. Presne to nevie, to vie povedať
len tvorca softvéru. Každým polrokom majú cenové úrovne, ktoré sa zadávajú do softvéru, nielen pri
tejto škodovej udalosti, ale pri všetkých. Pri tvorbe rozpočtu zohľadnil aj predložené bločky, ktoré boli
doručené, kým neukončil správu. Keď tvoril správu rozpočtu, znalecký posudok k dispozícii nemal. Na

otázku žalovanej, či sa vie vyjadriť k postupu po dodatočnom doručení znaleckého posudku uviedol,
že sa posúdi znalecký posudok, podľa predlohy znaleckého posudku, prípadne sa doplní, čo súvisí s
poškodením a čo nesúvisí, čo meniť, niečo čo bolo. Odškodňuje sa to, čo bolo poškodené. Keď sa urobia
nejaké vylepšovacie riešenia, tak na toto sa neprihliada. Pokiaľ ide o komunikáciu so žalobcom, resp.
jeho rodičmi ohľadom strechy uviedol, že vie, že tam bol, bolo to prikryté, odhrnuli to, dostal sa do povaly,
nafotil to, prezrel, skontroloval. Pamätá sa, že v čase, keď tam bol, sa vynášal kotol na tuhé palivo do

zberu.. Prekontroloval zápis z ohliadky, ktorý stanovil technik pri prvotnej ohliadke. Informoval klienta, že
pracujú na spracovaní, dohodli sa, že si zavolajú, či bude nejaká ďalšia doohliadka. Bolo mu povedané,
že treba to čím skôr ukončiť, nakoľko klient nemá financie. Keďže nebola potrebná ďalšia doohliadka,
tak to spracoval. Za Slovexpertu to spracovali, odvtedy o škode nevedel. Na otázku súdu, aby uviedol,
ako vyhodnotil v súvislosti s opravou strechy doohliadku uviedol, že strechu nie, bavili sa o tom, čo sa

bude robiť so stropom, bolo niečo namoknuté a nevedeli určiť, v akej miere bude poškodené. Preto
sa dohodli, že bude doohliadka. Uzavreli to bez doohliadky. Pokiaľ ide o krátenie jednotlivých položiek,
ktoré žalobcovi neboli priznané uviedol, že to čo bolo poškodené, to bolo priznané. Paropriepustnú
fóliu nevideli a kontralaty neboli namontované. To čo tam nebolo, sa z posudku vylúčilo. Keďže to tam
nebolo, berie sa to ako vylepšovacie riešenie a to sa nehradí. V ďalšom uviedol, že si nespomína, že

mu niekto volal, že môže prísť robiť doohliadku, lebo je zložená strecha. Telefonicky sa len dohodli, že
to môže po obhliadke na povale uzavrieť. Sobotami však chodí na obhliadky len málokedy. Pokiaľ ide
o náklady za vývoz súte uviedol, že podľa posledného vyjadrenia čo čítal v poisťovni, tak ten vývoz
nebol vyfakturovaný a oni v poisťovni posudzujú faktúry. Likvidácia bola podľa zápisov formou rozpočtu
s tým, že vtedy sa neočakáva preukázanie nákladov. Pokiaľ ide o kuchynskú linku, tá mala hornú dosku

viditeľne zatečenú a napučaná, bolo ju potrebné vymeniť. Pokiaľ ide o zvyšok kuchynskej linky, v januári
sa zdalo, že je to nepoškodené tým, že sa nekúrilo. Komunikácia s rodičmi žalobcu bola v poriadku.

29. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 17.05.2024 predložil súdu znalecký posudok č. 5/2014 zo
dňa 30.12.2014 vyhotovený znalcom Ing. Ľubomírom Molitorisom, pričom uviedol, že znalec v roku 2014

určil, že stavba má po výpočte zastavanej plochy výmeru spolu 221,39 m2 (z toho 195 m2 je 1. NP
a 26,39 m2 je 1. PP). Preto bola v návrhu, pri uzavretí poistenia) uvedená výmera podlahovej plochy
231 m2.

30. Svedok A. B. na pojednávaní dňa 12.08.2024 uviedol, že do poistnej zmluvy uvádzali zastavanú

plochu, ktorá bola 231 m2 a je 231 m2, tú vedomosť majú, nakoľko keď nadobúdali túto nehnuteľnosť po
rodičoch darovacou zmluvou, bola tam uvedená zastavaná plocha, ktorá sa odvtedy nemenila. Podľa
zastavanej plochy sa platí obecná daň a zastavaná plocha je vonkajší obvod domu, aj podľa stavebného
zákona, čo si overoval. Podľa tvrdenia žalovanej sa majú spočítať podlažia, on to nevie, ide o internú
smernicu Kooperativy, ktorá nie je prístupná ani na internete a on nie je ich zamestnanec, ktorý má

k tomu prístup. Pri poisťovaní uviedol, že dom má pivnicu zhruba 5x5m, ktorá je v prednej časti domu
a v poistke je náčrt, ako vyzerá dom, ide o obdĺžnik 10x22m, ale keďže vedel, že výsledná výmera má
byť 231m, uviedol tak, ako sa platili dane. Poisťovateľ sa pýtal, koľko poschodí má dom. On mu uviedol,
že dom je jednopodlažný s pivnicou zhruba 5x5m, ktorá je v prednej časti domu a že na povale nie je
nič zastavané.

31. Na návrh žalovanej vzhľadom na sporné položky, súd vo veci ustanovil odborne spôsobilú osobu na
podanie odborného vyjadrenia Ing. Oľgu Marenčíkovú.

32. Z odborného vyjadrenia č.3/2025 vyplýva, že náklady vyčíslené kalkuláciou v znaleckom posudku

č. 15/2022 Ing. Weissa (z ktorých vychádzal žalobca), sú správne a relevantné. Z kalkulácie priloženej
v posudku spoločnosti Slovexperta s.r.o. nie je možné zistiť, aké náklady boli v sume 42 485,71 s DPH
započítané. Odborne spôsobilá osoba uviedla, že vyjadriť sa k podpoisteniu nie je v jej kompetencii. Je
to zmluvná dohoda medzi poisťovňou a klientom na základe akej výmery bude poistenie nehnuteľnostivypočítané. Pokiaľ ide o sporné položky a to manipuláciu súte po demontáži, montáž kontralát a
paropriepustnú fóliu tieto položky ako súčasť kalkulácie v znaleckom posudku č. 15/2022 Ing. Weissa
považuje odborne spôsobilá osoba za správne. Montáž kontralát a paropriepustnej fólie je technologický

postup a ich nepoužitie by bolo technicky nesprávne. Pokiaľ ide o zastavanú plochu, tú odborne
spôsobilá osoba uviedla, že zastavaná plocha 1.NP je 195,31 m2 a pivnica 26,36 m2, spolu teda 221,66
m2. Odborne spôsobilá osoba zároveň vyhotovila vlastnú kalkuláciu nákladov na opravu poškodených
častí domu žalobcu a to vo výške 52 395,33 eur bez DPH a 62 870,80 eur s DPH.

33. Žalobca súhlasil so závermi Odborného vyjadrenia č. 03/2025. Má za to, že týmto odborným
vyjadrením bola preukázaná plná dôvodnosť podanej žaloby žalobcu. Boli potvrdené nároky žalobcu
v plnom rozsahu.

34. Žalovaná v podaní zo dňa 21.07.2025 uviedla, že akceptuje závery Odborného vyjadrenia č. 03/2025
týkajúce sa vyčíslenia nákladov na opravu poškodených častí domu žalobcu. Naďalej však zotrváva na

svojich predchádzajúcich vyjadreniach a tvrdeniach, že nehnuteľnosť žalobcu bola podpoistená, preto
žalovaná vyčíslené podpoistenie vo výške 4664,76 eur uplatnila dôvodne, v súlade s podmienkami
poistnej zmluvy. Znalkyňa sa síce vo svojom OV č. 03/2025 vyjadrila k výmere poistenej nehnuteľnosti,
ktorej výpočet stanovila na 221,66 m2, avšak žalovaná predmetným výpočtom nie je viazaná, nakoľko
na účely výpočtu výšky poistného mala stanovenú vlastnú metodiku ocenenia nehnuteľnosti, ktorú

podrobne popísala vo svojom vyjadrení zo dňa 20.2.2024. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že
pri uzatváraní poistnej zmluvy boli údaje do poistnej zmluvy, vrátane výmery nehnuteľnosti, zadané
zamestnancom žalovanej, a to na základe znaleckého posudku, vyhotoveného Prvou stavebnou
poisťovňou, a.s. za účelom čerpania hypotekárneho úveru, avšak toto svoje tvrdenie žalobca ničím
nepreukázal. Naopak, z uzatvorenej poistnej zmluvy je zrejmé, že poistná suma nebola stanovená

na základe znaleckého posudku, ale na základe výmery zastavanej plochy nehnuteľnosti, a to ako
súčet výmer každého jedného podlažia zvlášť. Napokon, aj znalkyňa v bode 2.5. svojho OV č.
03/2025, v odpovedi na zadanú otázku uviedla: „ Vyjadrenie k podpoisteniu nie je v kompetencii
znalca. Je to zmluvná dohoda medzi poisťovňou a klientom na základe akej výmery bude poistenie
nehnuteľnosti vypočítané.“ Žalovaná zároveň poukazuje na nasledovné skutočnosti: Žalobca pri výpočte

žalovanej istiny vychádzal z výšky nákladov na opravu poškodenej nehnuteľnosti, stanovenej znaleckým
posudkom č. 15/2022 znalca Ing. Zdenka Weissa, t. j. zo sumy 60.292,51 eur. Žalobca k uvedenej sume
pripočítal náklady na vyhotovenie znaleckého posudku vo výške 883,40 eur. Od tohto súčtu, t. j. sumy
61.175,91 eur, odpočítal žalovanou vyplatené poistné plnenie vo výške 39.391,00 eur a 11.307,49 eur,
ako aj sumu vo výške 2.027,27 eur za plynový kotol a jeho montáž, ktorý nebol poškodený v dôsledku

poistnej udalosti. Žalobca si teda žalobou uplatnil istinu vo výške 8.450,15 EUR. Z predložených
listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu však vyplýva, že náklady na znalecký posudok
žalovaná žalobcovi uhradila v rámci poistného plnenia zo dňa 10.8.2022, a teda túto sumu si žalobca
uplatnil duplicitne. Zároveň žalobca od znalcom stanovenej výšky škody odpočítal sumy vyplateného
poistného plnenia po odpočítaní zmluvne dohodnutej spoluúčasti poškodeného, čím si fakticky žiada

vyplatenieajtejtosumy.ŽalovanávtejtosúvislostipoukazujenazneniepoistnejzmluvyačlánkuXIII.bod
1. až 3, Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku občanov č. VPP MO 108-2 (ďalej len
„VPP“). Podľa čl. XIII bodu 1. VPP: „Poistený sa podieľa na poistnom plnení dohodnutou spoluúčasťou.
KOOPERATIVA odpočíta výšku spoluúčasti od celkovej výšky poistného plnenia, na ktoré vznikol nárok
podľa všetkých podmienok poistnej zmluvy bez zohľadnenia spoluúčasti. Ak celková výška poistného

plnenia nepresahuje dojednanú spoluúčasť, KOOPERATIVA poistné plnenie neposkytne.“ S poukazom
navyššieuvedenéžalovanázastávanázor,žežalobcabymalnárokibanaistinubezsumypodpoistenia,
zmluvne dohodnutej spoluúčasti a sumy za už žalovanou uhradený znalecký posudok.

35. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 23.07.2025 uviedol, že poisťovňa vo svojom

poslednom vyjadrení hovorí, že v plnení, ktoré bolo oznámené listom zo dňa 11.08.2022, teda v
sume 11.307,49 eur už je aj suma 883,40 eur za znalecký posudok za jeho náklady. To je pravdivé
tvrdenie ale neznamená to, aby túto sumu, ktorá tvorí výklad a celkový nárok žalobcu nebolo možné
v tomto konaní zohľadniť, pretože suma, ktorú oni plnili je síce zo strany poisťovne zaplatená, ale
nie sú zaplatené iné položky, minimálne v tomto oznámení zo dňa 11.08.2022 sú nepriznané položky:

celková hodnota využiteľných zvyškov -689,53, nepriznané položky rozpočtu -6.407,88, podpoistenie
-4.664,76. Z hľadiska agregátu, z hľadiska súčtu nároku je nepodstatné či túto sumu nazveme, že
to sa uplatňuje ale zo strany žalobcu alebo sa uplatňuje nárok na znalecký posudok, pretože všetky
tieto odpočítané položky, ktoré poisťovňa nepriznala a ktoré sú predmetom tohto konania, sú súčasťouodmínusovaných nepriznaných nárokov zo strany žalovanej poisťovne. Žalovaná v poslednom vyjadrení
namieta aj, že žalobca nezohľadnil spoluúčasť, že táto spoluúčasť im nebola odpočítaná. V tomto ohľade
poukazuje na obidva výpočty, na obidve oznámenia zo strany žalovanej poisťovne, teda jednak na

oznámenie zo dňa 04.03.2022 aj na oznámenie zo dňa11.08.2022 a v obidvoch z týchto oznámení
je odpočítaná spoluúčasť -66 eur, ktorú sumu už priamo poisťovňa odpočítavala a teda nejedná sa o
položkovité uplatňovanie nároku ale o súčet agregátny všetkých plnení, ktoré by mala poisťovňa plniť
a navyše z listín, ktoré vyhotovila samotná žalovaná vyplýva, že ako by došlo k dvojitému odpočítaniu
tej spoluúčasti, to znamená, že ani v tomto ohľade nemôže žalobca súhlasiť s argumentom žalovanej,

že by žalobca nespravodlivo a nejakým spôsobom nečestne nechcel zohľadniť túto sumu spoluúčasti,
ktorú už samotná poisťovňa zohľadňovala 2x. Pri podpoistení vychádza z posledného odborného
stanoviska, ktoré podala znalkyňa ustanovená súdom, kde v záveroch sa uvádza, že zastavaná plocha
podlaží rodinného domu súpisné číslo 220 je 221,66 m2. V tomto ohľade poukazuje na návrh poistnej
zmluvy, ktorý je takisto súčasťou súdneho spisu, kde je zastavaná plocha uvedená vo výške 231 m2,
znamená to, že nedošlo k podpoisteniu, práveže to poistné bolo vypočítané z rozsahu podlahovej plochy

231 m2 hoci samotná znalkyňa vyčíslila, že tá zastavaná plocha podloží je 221 m2, v tomto ohľade
nesúhlasia s myšlienkou žalovanej poisťovne, žeby došlo k podpoisteniu. Žalovaná sa však bráni vo
svojom poslednom písomnom vyjadrení tým, že oni majú inú metodiku ocenenia nehnuteľností, ktorú
podrobne popísala vo svojom vyjadrení. V tomto ohľade však žalobca nesúhlasí s tým, aby ním uvedené
správne hodnoty do návrhu poistnej zmluvy boli zo strany žalovanej poisťovne považované za dôvod

pre podpoistenie za stavu, že ten rozsah m2 je preukázaný ako správny, ba ešte o niečo vyšší, uvedený
v poistnej zmluve a vysvetľovať to tým, že žalovaná má nejakú vlastnú metodiku výpočtu poistného
je nesprávne, pretože žalobca, keď uzatváral poistnú zmluvu nevedel akou metodikou sa vypočítavá
jednotlivý výška poistného pri m2 zastavanej plochy. Jedná sa stále o spotrebiteľský spor.

36. V záverečnej reči právny zástupca žalobcu uviedol, že zo strany žalobcu bolo preukázané, že nároky
na poistné plnenie v rozsahu uplatnenom žalobcom sú v plnom rozsahu dôvodné. Bolo to preukázané
odborným stanoviskom znalkyne Ing. Marenčíkovej, ktorá bola ustanovená súdom na návrh samotnej
žalovanej. K otázke dôvodnosti nákladov sa už aj samotná žalovaná vo svojom poslednom písomnom
vyjadrení zo dňa 21.07.2025 vyjadrila, že závery Ing. Marenčíkovej akceptuje. Žalovaná poisťovňa stále

namieta podpoistenie nehnuteľností, avšak ako sa už vyjadril, nejaké vlastné vnútorné metodiky pre
spôsobvýpočtutohtopoistenia,nemôžubyťobmedzenímzostranyprežalobcu,ktorýtýmitometodikami
nebol viazaný a nepoznal ich pri uzatváraní poistnej zmluvy. Čo sa očakáva o poisteného? Že správnym
spôsobom uvedie rozsah podlahovej plochy pre výpočet výšky poistného pre nehnuteľnosť, toto bolo
preukázané, že je to správne, tá podlahová plocha, ktorá bola znalecky zistená je nižšia ako tá, ktorá

bola uvedená v návrhu poistnej zmluvy v tej, o ktorej súd rozhoduje, ktorú súd skúma v rámci tohto
konania. K námietke ohľadom uplatnenia duplicitných nákladov na znalecký posudok, suma uplatnená
žalobcom 8.450,15 nie je vypočítateľná tak, že keď od nej odpočítame 883,40 tak ten rozdiel bude to, čo
je na nepriznaných nákladoch, napr. na využiteľné zvyšky, nepriznané položky rozpočtu, paropriepustnú
fóliu, nie je to tak. Spôsob výpočtu nároku zo strany žalobcu bol daný agregátne. Spočítal celkovú

sumu A, celkovú sumu B a od nej odpočítal to, čo bolo reálne zo strany žalovanej poisťovne zaplatené.
Spôsob akým to prezentuje v tomto konaní žalovaná poisťovňa, že je to duplicitné uplatnenie nároku,
nie je správny s ohľadom na to, ako si to žalobca vysvetľuje aj na dnešnom pojednávaní aj v priebehu
celého konania. K námietkam týkajúcich sa spoluúčasti sa tiež už vyjadroval, táto bola mimochodom
2x odpočítaná zo strany poisťovne a teda nie je to tak, aby žalobca si chcel uplatniť aj niečo, čo sa jeho

spoluúčasti netýka teda, že by chcel neplniť svoju spoluúčasť aj vzhľadom na listiny, z ktorých vyplýva,
že už 2x poisťovňa odpočítala spoluúčasť, čo zrejmé pri reálnom pôsobení by to tak nemalo byť, pretože
spoluúčasť odpočítavam raz, nie 2x pri každom preskúmavaní nároku. S ohľadom na vyššie uvedené
skutočnosti navrhol, aby súd žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu.

37. Uvedenú vec súd takto právne posúdil:

38. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), poistnou zmluvou
sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve
bližšieoznačenáafyzickáaleboprávnickáosoba,ktoráspoistiteľompoistnúzmluvuuzavrela,jepovinná

platiť poistné.

39. V zmysle § 790 písm. a) OZ, poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia,
straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).40. Podľa § 793 ods. 1, 2 OZ, kto s poistiteľom uzaviera poistnú zmluvu, je povinný odpovedať pravdivo
a úplne na všetky písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. To platí tiež, ak ide o

zmenu poistenia. Túto povinnosť má aj ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie alebo zodpovednosť
za škody sa má poistenie vzťahovať, aj keď poistnú zmluvu sám neuzaviera.

41. Podľa § 795 ods. 1 OZ, povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po
uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy

alebo neskôr.

42.Vzmysle§797OZ,právonaplneniemá,pokiaľniejevtomtozákonealebovpoistnýchpodmienkach
ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody
sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený
vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ

skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Ak
poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento
dôvod nie je možné dodatočne meniť.

43. Poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej
alebo neúplnej odpovede (§ 793) bolo určené nižšie poistné (§ 798 OZ).

44. Podľa § 799 ods. 2 OZ, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi

písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej
následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť
aj ďalšie povinnosti.

45. Podľa ust. § 420 ods. 1, 2 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej

povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich
činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto
zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

46. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

47. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

48. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, výška úrokov z omeškania je
o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

49. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody, vyplatenia zvyšku poistného plnenia v zmysle

poistnej zmluvy v dôsledku poistnej udalosti ktorá sa stala dňa 16.12.201 požiaru rodinného domu
žalobcu v sume jej zvyšku, ktorú žalovaný žalobcovi neuhradil a to vo výške 8.450,15 eur.

50. V konaní bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že dňa 16.12.2021 došlo k poistnej udalosti,
požiaru rodinného domu žalobcu. Ten to rodinný dom bol poistený u žalovaného na základe poistnej

zmluvy zo dňa 28.02.2012. V dôsledku poistnej udalosti došlo ku škode na rodinnom dome žalobcu.
Žalovaný ako poisťovateľ vyplatil žalobcovi škodu – poistné plnenie na rodinnom dome v sume 39.391
eur dňa 04.03.2022. V dôsledku tohto, že výška škody presiahla túto vyplatenú sumu žalobca s ňou
nesúhlasil, na vlastne náklady v sume 883,40 eur si dal vypracovať znalecký posudok. Znalec Ing.Zdenko Weiss stanovil znaleckým posudkom č. 15/2022 výšku škody na sumu 60.2952,51 eur. Po
jeho doručení žalovanému, tento pristúpil ešte k doplateniu poistného plnenia v sume 11.307,49 eur
dňa 11.08.2022. V tejto sume bola zahrnutá aj suma 883,40 eur – náklady za vyhotovenie znaleckého

posudku.

51. Žalovaný ako poisťovateľ neuznal sumu 2.027,27 eur (túto žalobca nepožaduje).

52. Žalovaný neuznával ani sumy za odvoz sute, za kontralaty a paropriepustnú fóliu. K týmto položkám

sa podrobne vyjadrila znalkyňa Ing. Oľga Marenčíková, ktorú ustanovil súd na návrh žalovaného, vo
svojom odbornom vyjadrení č. 03/2005 ako aj k dôvodnosti ich zohľadnenia.

53. Žalobca uviedol, že k sume ktorú požaduje 8.450,15 eur dospel tak, že od sumy celkovej škody
60.292,51 eur a nákladov za posudok v sume 883,40 eur ktorú určil znalec Ing. Weiss (61.175,91 eur)
odrátal plnenia poisťovne 39.391 eur a 11.307,49 eur, ďalej odrátal sumu za kotly 2.027,27 eur, ktorú

nepožaduje (61.175,91 – 39.391 – 11.307,49 – 2.027,27 = 8.450,15 eur). ZP si zabezpečil žalobca na
vlastné náklady, ktoré sú vo výške 883,40 eur. Aj tieto náklady považoval žalobca za súčasť nároku
z poistenia a preto túto sumu (883,40 eur) si v rámci poistného plnenia voči žalovanému nárokoval.
Uviedol, že zvyšne námietky žalovaného neakceptuje a sú nedôvodné.

54. Spornými položkami boli doprava súte, presun súte v sume 842,547 eur, kontraláty mont mater
v sume 779,976 eur, paropriepustná fólia v sume 550,768 eur, doprava, odvoz a vnútrostaveniskový
presun súte v sume 481,411 eur.

55. K týmto položkám žalobca a jeho rodičia ako svedkovia, vo svojich výpovediach uviedli, že

vykonávali opravu nehnuteľnosti po požiari svojpomocne a svojpomocne realizovali aj vývoz súte. Preto
neočakávali, že musia žalovanej poisťovni, preukazovať sumu nákladov na odvoz súte. Ich dôvodnosť
a výška bola potvrdená ZP Ing. Weissa a odborným vyjadrením Ing. Oľgy Marenčíkovej.

56. K týmto položkám (vývoz súte) je potrebné zdôrazniť, že oprava bola vykonaným dokazovaním,

výsluchom žalobcu a svedkov, jednoznačne preukázaná. Bola vykonávaná svojpomocne a tieto náklady
nemusel preukazovať, ich výška bola preukázaná v konaní ZP a odborným vyjadrením.

57. Nedôvodné sú aj námietku vo vzťahu k spôsobu opätovného vybudovania strechy, ktorá po požiari
bola postavená už iným spôsobom vzhľadom na nové materiály a novú technológiu. Realizácia

opravy strechy pôvodným spôsobom už logicky a technicky nebola možná. Ich dôvodnosť a výška bola
potvrdená opäť odborným vyjadrením Ing. Oľgy Marenčíkovej a aj ZP Ing. Weissa.

58. Pokiaľ sa týka kontralátu, je to technická súčasť strešnej konštrukcie bez namontovania týchto
kontralát, by nebolo možné stavebne dokončiť opravu strechy, keďže strecha bola dokončená, znamená

to, že tieto kontroláty museli byť použité. Rovnako paropriepustná fólia bola použitá a je inštalovaná na
streche. Ich dôvodnosť a výška bola potvrdená opäť odborným vyjadrením Ing. Oľgy Marenčíkovej.

59. Pokiaľ ide o kuchynskú linku v sume 657,935 eur, tak táto kuchynská linka musela byť vymenená
z dôvodu, že bola poškodená, keďže dom bol zhoreniskom a zhorela strecha, cez ktorú pretekalo, táto

kuchynská linka nabobtnala, pretože bola z dreveného materiálu a nebola už použiteľná, ani nebola
súca na opravu, preto musela byť vymenená. Dôvodnosť a výška bola potvrdená odborným vyjadrením
Ing. Oľgy Marenčíkovej a výsluchom žalobcu a svedkov.

60. Žalovaná namietala, že hodnota využiteľných zvyškov vo výške 689,53 eur nebola zohľadnená a

preto ju žiada odpočítať. Je potrebné poukázať, že (stranu 24 znaleckého posudku znalca Ing. Weisa),
že táto suma je už odpočítaná, kedy pri výpočte škody na nehnuteľnosti, znalec od zistenej všeobecnej
hodnoty, odpočítal práve túto sumu 689,53 eur a preto je výsledná výška škody vyčíslená sumou
60.292,51 eur, znamená to, že táto suma už bola vyčíslená a odpočítaná a nie je správne, aby bola v
tomto konaní odpočítavaná 2krát.

61. V konaní na návrh žalovanej strany bol ustanovený znalec Ing. Oľga Marenčíková za účelom
podania odborného vyjadrenia za účelom stanovenia výška škody. Z odborného vyjadrenia č. 03/2025
jeho záveru vyplýva, že podľa názoru znalca sú náklady vyčíslené kalkuláciou v znaleckom posudkuč. 15/2022 Ing. Weissa (ktorý predložil žalobca spolu so žalobou) správne a relevantné. Uviedla, že
z kalkulácie priloženej v posudku spoločnosti Slovexperta s.r.o nie je možné zistiť, aké náklady boli
v sume 42.485,71 eur s DPH započítané. Sporné položky medzi Ing. Weissom a Slovexpertom sú

správne uplatnené zo strany Ing. Weissa. Ako je to uvedené sporné položky sú podrobne rozpísané
a zdôvodnené v bodoch 2.3 až 2.6 Odborného vyjadrenia. Znalkyňa sa tiež vyjadrila a určila rozmery
jednotlivých podlaží domu súp. č. XXX v obci C. a tieto sú zakreslené v prílohe Odborného vyjadrenia
(221 m2).

62. Znalkyňa uviedla kalkuláciu nákladov potrebných na opravu poškodených častí rodinného domu
súp. č.XXX v obci C., ktorá je v prílohe Odborného vyjadrenia a bola vyčíslená na sumu 52.395,33 eur
bez DPH, 62.870,80 eur s DPH (bez odpočítanej hodnoty použiteľných zvyškov). Týmto bola potvrdená
dôvodnosť žaloby.

63. Znalkyňa určila škodu na sumu 62.870,80 eur, teda ešte viac ako určil znalec v znaleckom posudku

žalobcu. Z tohto dôvodu, sú námietky žalovaného k sporným vyššie uvedeným položkám nedôvodné.
Znalkyňou vyčíslená škody bez odpočítanej hodnoty použiteľných zvyškov je ešte vyššia ako uvádzal
žalobca. Podľa ktorého je to suma 60.292,51 eur po odrátaní použitých zvyškov (689,53 eur).

64. K tomuto odbornému vyjadreniu žalovaný uviedol, že ho akceptuje ako aj vyčíslenie nákladov.

Súhlasil s ním aj žalobca.

65. Žalovaný počas konania poukázal, že plnenie znížil jednak v zmysle dohodnutého spoluzavinenia
a aj z dôvodu podpoistenia. Plnenie znížené za podpoistenie nehnuteľnosti, KP =0,91448 /poistné
231m2, skutočné rozmery nehnuteľnosti 252,60 m2/.

66. Po vykonanom dokazovaní z predložených listín, výsluchu svedkov a podaného odborného
vyjadrenia vyplýva, že krátenie poistného plnenia z dôvodu podpoistenia je nedôvodné. Jednak je to
z dôvodu, že z dokazovania vyplynulo, že k podpoisteniu nedošlo, nakoľko v poistnej zmluvy je uvedená
výmera 231 m2, túto výmeru určil som žalovaný, čo potvrdili vo svojej výpovedi svedkovia, ktorí potvrdili,

že žalovaný vychádza z výmery určenej ZP podaným pri vybavovaní hypotekárneho úveru. Z odborného
vyjadrenia č. 03/2025 bolo preukázané, že skutočná výmera je 221 m2 teda menej ako je uvedená
výmera v poistnej zmluve. K podpoisteniu preto nemohlo vôbec dôjsť. To že žalovaný ako poisťovateľ
určil nepresne výmeru, je to na jeho ťarchu. To, že by bola výmera určená v menšej výmere zavinením
žalobcu žalovaný v konaní nepreukázal. Nie je preto ani daný dôvod na krátenia poistného plnenia.

Pokiaľ ide o spoluúčasť z oznámenia o plnení vyplýva, že túto žalovaný už odrátal, dokonca dvakrát
pri každom plnení.

67. Čo sa námietok ohľadne podpoistenia nehnuteľnosti, k tomuto uviedli, že aj z návrhu poistnej zmluvy
vyplýva, že stanovenie výšky poistného plnenia bolo podľa zastavanej plochy, lebo vychádzajú zo

strany prvej návrhu poistnej zmluvy, v časti A1, kde pri stanovení poistnej sumy je tu viacero možností,
zvolená bola úplne prvá, na základe znaleckého posudku, na základe zastavanej plochy skratka ZP m2.
Vyčíslenie, ktoré vypracovával H. I. J., je to príloha, ktorú predložila žalovaná do tohto konania, je to
príloha zápisu z obhliadky škodovej udalosti zo dňa 16.12.2021, tak v zápise v textovej časti na strane 2
sa zo strany žalovanej poisťovne rieši výmera podlahovej plochy, ako keby úžitkovej podlahovej plochy

nehnuteľnosti, ale zastavená plocha nehnuteľnosti znamená, celkový obrys, obrys pôdorysu stavby a
rozdiel, ktorý tam vzniká, je v podlahovej výmere úžitkovej plochy pivnice pod rodinným domom, ktorá je
vo veľkosti 21,62 m2 pri spočítaní podlahovej plochy rodinného domu a garáže, prichádzajú ku hodnote
230,98 m2, práve tých 231 m2 zastavanej plochy a keďže plocha pivnice je v rámci pôdorysu rodinného
domu, je pod ním, neodbočuje do ďalších vybočujúcich m2, tak pri uzavretí poistnej zmluvy.

68. Žalobca uviedol, že neuvádzal žiadne nepravdivé okolnosti, ale zastavanou plochou sa rozumie
obstavaná časť zemského povrchu, bez ohľadu na to, či je nad ňou alebo pod ňou, nejaká výmera
ďalšieho podlažia 231 m2 a 21,62 m2 pivnice pod rodinným domom, práve vytvárajú tú hodnotu, tú
výšku, teda rozsah zastavanej plochy a tento rozsah zastavanej plochy bol uvedený aj v poistnej zmluve.

V tomto ohľade žalobca tvrdil, že nedošlo k podpoisteniu nehnuteľnosti a neuviedol žiadne nepravdivé
okolnosti. Žalobca toto vyjadrenie žalovanej k podpoisteniu preto neuznáva. Na každú námietku
žalovanej, existuje logické a zdôvodniteľné vysvetlenie, pre ktorú táto námietka je neakceptovateľná.69. Na potvrdenie nedôvodnosti samotného inštitútu podpoistenia a nedôvodnosti zníženie poistného
plnenia pre podpoistenie súd poukazuje na Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/9/2021
zo dňa 10.06.2021 cit: „Rozhodnutie bolo vydané v spore o zaplatenie poistného plnenia určeného

na kompenzáciu škody spôsobenej haváriou vozidla. Podaním žaloby sa žalobca domáhal čiastky
predstavujúcej zníženie poistného plnenia kvôli tzv. podpoisteniu vozidla. Žalobca v súvislosti s
uplatnením nároku tvrdil, že k podpoisteniu nemohlo dôjsť, pretože cenu motorového vozidla
rozhodnú pre stanovenie poistného stanovuje poisťovňa, resp. jej obchodný partner, ktorého ako
sprostredkovateľa využila na uzatvorenie poistnej zmluvy. Súd prvej inštancie dal za pravdu žalobcovi,

keď uviedol, že aj keby bolo vozidlo pre účely poistenia podhodnotené, má zodpovednosť za stanovenie
jeho hodnoty žalovaná poisťovňa a prenášanie zodpovednosti za stanovenie hodnoty na žalobcu,
ktorý bol v danom vzťahu v postavení spotrebiteľa, je neprípustné.“ Názor súdu prvej inštancie bol
potvrdený aj odvolacím súdom. Tento upozornil, že ak si poisťovňa v zmluvných dokumentoch vymienila,
aby zodpovednosť za stanovenie poistnej sumy prevzal poistený, je takéto dojednanie neprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Poistná zmluva mala v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka

spotrebiteľský charakter a žalovanej nevzniklo právo na zníženie plnenia tzv. podpoistením, keď
zodpovednosť za riadne stanovenie poistnej sumy znáša žalovaná a túto zodpovednosť nemôže
prenášať na žalobkyňu. Inštitút podpoistenia je možné charakterizovať ako situáciu, kedy majetok v
poistnej zmluve je podhodnotený a základe toho určená splátka poistného je nižšia než by bola určená z
reálnej hodnoty poistenej veci. Podpoistenie je inštitútom, ktorý je nevýhodným nielen pre poisťovateľa,

nakoľko inkasuje nižšie poistné ako pri správne určenej poistnej sume, ale rovnako je nevýhodný aj
pre poisteného, pretože v prípade poistenej udalosti by bolo krátené poistné plnenie a tak by mu
neboli kompenzované náklady na obnovu poisteného majetku. V konaní nebolo spornou skutočnosťou,
že poistná suma uvedená v poistnej zmluve bola ustálená za spolupráce s poisťovacím agentom.
V tejto súvislosti nemožno hovoriť o konaní, ktoré by bolo možné pripočítať žalobkyni so snahou

podhodnotiť majetok, ktorý bol predmetom poistenia. Nepochybne nemožno zaťažovať spotrebiteľa pri
poistnej zmluve povinnosťou zisťovať všeobecné koeficienty, ktoré sa týkajú ohodnocovania majetku,
ktorého hodnotu možno ustáliť len osobami disponujúcimi odbornými znalosťami. Zaťažovať poisteného
takouto povinnosťou, hlavne za stavu, keď sa domáha plnenia len zo sumy, ktorá bola určená v
spolupráci so zástupcom poisťovateľa, sa javí byť neprimerané a nesúladné s princípom proporcionality.

K podpoisteniu veci teda musí prísť na základe vedome nepravdivej a lebo vedome neúplnej odpovedi
poisteného. Túto skutočnosť musí preukázať poisťovateľ. Ak však samotný poisťovateľ (jeho zástupca)
vedel, resp. mal vedieť o tom, že poistník (poistený) uviedol nesprávne alebo neúplné odpovede na jeho
písomné otázky, nemožno túto skutočnosť pričítať na vrub poistníka.

70. Žalobca považoval námietky žalovanej poisťovne za dôvodné iba v časti sumy pripadajúcej na
plynový kotol a jeho montáž, teda v sume 2.027,27 eur. Tieto položky sa v ZP nachádzajú na liste
č. 15 ZP, v rozpočte s výkazom výmerom, v časti 731 ústredné kúrenie- kotolne, - pod poradov.č. 48
„ montáž plynového kotla stacionárneho kondenzačného do 24kW“ v sume 458,907 eur, - pod poradov.č.
49 „ kotol stacionárny plynový zliatinový kondenzačný, výkon 15kW“ v sume 1.568,36 eur. Žalobca však

nepožadoval túto sumu 2027,27 v žalobe a od celkovej škody ju odrátal.

71. Námietka žalovanej vo vzťahu k opakovanému uplatnenia nákladov v sume 883,40 eur je tiež
nedôvodná. Žalobca k výslednej sume škody túto sumu neprirátal. Je zahrnutá v sume 61 175,91 eur,
pričom je zarátaná v plnení poisťovne zo dňa 12.8.2022 v sume 11 307,49 eur). Tvrdenie žalovaného

je tak nedôvodné.

72. Vykonaním sumarizácie a z vykonaného dokazovania je teda nesporné, že celková výška škody
a súvisiacich nárokov poisteného, je určená na vyššiu sumu ako požadoval žalobca. Žalobca žiadal
sumu 60 292,51 eur a náklady na ZP = 883,40 eur, spolu 61 175,91 eur. Od tohto je potrebné odrátať

plnenie poisťovne = 50 698,49 eur (39 391 eur + 11 307,49 eur), rozdiel je 10 477,42 eur. Žalobca
nežiadal položky pripadajúcej na plynový kotol a jeho montáž = 2 027,27 eur, čo je po odrátaní suma
8 450,15 eur, teda žalovaná suma. Súd priznal a uznal aj podľa žalovaného sporné položky, ktorých
dôvodnosť a výška boli preukázané odborným vyjadrením Ing. Oľgy Marenčíkovej tak ako to vyššie
odôvodnené.

73. Na základe uvedeného, preto súd po vykonanom dokazovaní žalobe čo do istiny vo výške 8.450,15
eur ako dôvodnej vyhovel. Ako je to vyššie zdôvodnené žalobca má nárok na náhradu zvyšku škodytitulom poistného plnenia následkom poistnej udalosti v sume 8.450,15 eur. Námietky a obrana
žalovaného sú nedôvodné.

74. Žalobca žiadal priznať aj úroky z omeškania od 12.08.2022, kedy žalovaný zaplatil na účet žalobcu
zvyšnú sumu 11 307,49 eur, pričom rozdiel do celkovej sumy bol podľa žalobcu žalovaným nezaplatený
bezdôvodne, hoci už v tento deň mohol a mal byť žalovaným zaplatený.

75. Súd má za to, že k tomu dňu sa žalovaný nemohol dostať do omeškania tak ako to žalobca

odôvodňoval, nakoľko mu žalovaný listom zo dňa 11.08.2022 (čl. 31) oznámil plnenie v sume 11307,49
eur a aj dôvody pre ktoré zvyšnú sumu neuhradil a s rozpisom poistného plnenia. Ak bol žalobca
nespokojný s výškou celkového poskytnutého plnenia z poistnej udalosti mal žalovaného vyzvať na
zaplateniezvyšnejčastipoistnéhoplneniaaposkytnúťmuprimeranúlehotunaplnenie.Žalobcavkonaní
žiadnu takúto výzvu a jej doručenie žalovanému, súdu nepreukázal.

76. Preto sa ku dňu ako uvádza žalobca 12.08.2022 žalovaný nemohol dostať do omeškania v zmysle
ust. § 517 OZ. Za kvalifikovanú výzvu na plnenie adresovanú žalovanému preto tak možno považovať
žalobu, ktorú si žalovaný prevzal dňa 20.12.2022. Po uplynutí primeranej lehoty na plnenie, ktorá je 3
dní sa tak žalovaný mohol dostať do omeškania až od 24.12.2022.

77. Na základe uvedeného preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v zákonnej výške až od
24.12.2022 a zvyšok nároku na úroky z omeškania ako nedôvodný zamietol.

78. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky dosahovala ku dňu 24.12.2022 výšku 2,5%.
žalobca však žiadal úroky z omeškania vo výške 5,5%. Keďže súd nemôže ísť ultra petit priznal

žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,5% ročne tak ako ich žalobca žiadal.

79. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

80. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

81. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

82. Súd žalobe čo do istiny vyhovel a aj čo do úroku z omeškania, kde tieto priznal, no len od neskoršieho
dňa. Uvedené však možno v zmysle judikatúry súdov SR považovať za úspech v celom rozsahu.
Úspešný žalobca má preto nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov

konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.