Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 22Cb/166/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125206257
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Imrich Boroňová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125206257.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Luciou Imrich Boroňovou, v spore žalobcu: Obec Litmanová, so

sídlom Litmanová 79, 065 31 Litmanová, IČO: 00 330 019, právne zastúpeného: Mgr. Martin Tomko,
advokátom so sídlom Alžbetina 2, 040 01 Košice, IČO: 56 127 901, proti žalovanému: SKICOMP –
FAKĽOVKA, s.r.o., so sídlom Obecný úrad, Litmanová 065 31, IČO: 31 696 821, v konaní o zrušenie
účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd r u š í účasť Obce Litmanová, so sídlom Litmanová 79, 065 31 Litmanová, IČO: 00 330 019,
ako spoločníka s výškou obchodného podielu 0,275 % v spoločnosti SKICOMP-FAKĽOVKA, s.r.o., so
sídlom Obecný úrad, Litmanová 065 31, IČO: 31 696 821, zapísanej v obchodnom registri Okresného

súdu Prešov, oddiel: Sro, vložka č.: 1948/P.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 7.8.2025 žalobca žiadal, aby súd zrušil účasť žalobcu ako spoločníka
v obchodnej spoločnosti žalovaného. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. V žalobe uviedol, že je menšinovým spoločníkom žalovaného - obchodnej spoločnosti SKICOMP-
FAKĽOVKA s.r.o., so sídlom Obecný úrad, Litmanová 065 31, IČO: 31 696 821, zapísaná v obchodnom
registri Okresného súdu Prešov, oddiel: Sro, vložka č. 1948/P. Výška peňažného vkladu žalobcu je

1.295 Eur, ktorý je splatený v plnej výške a zodpovedá mu podiel na základnom imaní žalovaného
vo výške 0,275 %. Okrem žalobcu má žalovaný ďalších 8 spoločníkov. Majoritným spoločníkom
žalovaného je obchodná spoločnosť STAVCOLOR investičná, s.r.o., IČO: 44 727 859, ktorá je
personálne prepojená s konateľom žalovaného. Žalobca sa domnieva, že na strane žalovaného a
jeho štatutárneho orgánu dochádza kontinuálne k porušovaniu zákonných povinností, bez možnosti
žalobcu uvedené ovplyvniť, čoho dôsledkom je stav, kedy od žalobcu naďalej nie je možné spravodlivo
požadovať aby u žalovaného naďalej zotrval ako spoločník. Uvedené žalobca odôvodňuje na základe

nasledovných skutočností. Žalovaný, ako obchodná spoločnosť, bol založený v roku 1994, pričom
jeho hlavnou podnikateľskou činnosťou malo byť prevádzkovanie lyžiarskych vlekov, poskytovanie
upravených a bezpečných lyžiarskych tratí pre zjazdové a bežecké lyžovanie. K naplnenie zamýšľaného
podnikateľského plánu u žalovaného však nikdy nedošlo. Žalovaný je dlhodobo neaktívna spoločnosť,
ktorá nevykonáva žiadnu podnikateľskú aktivitu. U žalovaného nebolo niekoľko rokov zvolané riadne
ani mimoriadne valné zhromaždenie, čím dochádza opakovane k porušovaniu zákonnej povinnosti
spoločnosti, resp. štatutárneho orgánu v zmysle § 128 ods. 1 Obchodného zákonníka. Dôsledkom

uvedeného je marenie, respektíve odňatie možnosti žalobcu vykonávať práva spoločníka. Aj napriek
vyššie uvedenej pasivite spoločnosti (nekonanie valných zhromaždení), však z verejne dostupných
zdrojov(registerúčtovnýchzávierok)vyplýva,žežalovanýkaždoročnepristupujekzverejňovaniuriadnej
účtovnej závierky spoločnosti. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nebol minimálne posledných 6rokov (funkčné obdobia aktuálnej starostky žalobcu) upovedomený a akomkoľvek termíne valného
zhromaždenia žalovaného, žalobcovi nie je zrejmé, ako môže bez jeho vedomosti každoročne dohádzať
k schváleniu riadnej účtovnej závierky žalovaného a k jej následnému zverejneniu. Žalobca sa môže

iba domnievať, že vzhľadom na absenciu akýchkoľvek valných zhromaždení žalovaného, dochádza
zo strany štatutárneho orgánu žalovaného každoročne k zverejneniu riadnej účtovnej závierky, ktorá
nebola riadne schválená na valnom zhromaždení spoločnosti, čo predstavuje nezákonné konanie
žalovaného. Ďalšou alternatívou je, že valné zhromaždenia žalovaného sa konajú výhradne za formálnej
účasti majoritného spoločníka, pričom štatutárny orgán žalovaného o ich termíne žalobcu nikdy

neupovedomil. Vzhľadom na uvedené je však zrejmé, že zo strany žalovaného, respektíve majoritného
spoločníka žalovaného, dochádza k porušovaniu povinností na úkor žalobcu. Žalobca listom zo dňa
07.04.2025 označeným ako „Výzva na predloženie dokladov spoločnosti“ vyzval konateľa žalovaného
na predloženie všetkých účtovných a iných podkladov týkajúcich sa žalovaného datovaných odo
dňa 21.02.2015 s cieľom uplatňovať si svoje práva spoločníka v zmysle § 122 ods. 2 Obchodného
zákonníka, a to do 10 dní od doručenia predmetnej výzvy. Výzva bola konateľovi žalobcu doručená

dňa 29.04.2025, pričom zo strany konateľa žalobcu nedošlo k žiadnej reakcií na výzvu, teda ani k
umožneniu žalobcovi oboznámiť sa s podnikateľskou činnosťou žalovaného za obdobie uplynulých
rokov. Žalobca dlhodobo nemá žiadne informácie o činnosti žalovaného, pričom štatutárny orgán
žalovaného sa odmlčuje, je nekontaktný, spoločnosť necháva v latentnom stave. Žalobca zároveň
uvádza, že spoločníci žalovaného vzájomne nekomunikujú, neprejavujú akýkoľvek záujem na činnosti

žalovaného a na vzájomnej spolupráci. Žalobca listom označeným ako „Ponuka na predaj obchodného
podielu“ kontaktoval zvyšných spoločníkov žalovaného, pričom im ponúkol na odkúpenie svoj obchodný
podiel za nominálnu hodnotu. Zo strany žiadneho zo spoločníkov žalobca neeviduje reakciu na uvedenú
ponuku.

2. Súd v predmetnej veci, po splnení zákonných podmienok, konal v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti
žalovaného, keď v zmysle § 105 ods. 1 CSP súd doručoval zásielku (písomnosť - predvolanie, uznesenie
§ 167 ods. 2 CSP) podľa osobitného predpisu (zákon č. 305/2013 Z. z.) do aktivovanej elektronickej
schránky žalovaného. V prípade, že adresát nepotvrdí doručenie počas úložnej lehoty (15 dní), po jej
márnom uplynutí sa toto považuje za doručené. Úložná lehota je 15 dní a začína plynúť deň nasledujúci

po dni, keď je správa prijatá do elektronickej schránky adresáta.

3. Podľa § 148 ods.1 zákona č. 513/19911 Zb. Obchodného zákonníka spoločník nemôže zo spoločnosti
vystúpiť, môže však navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo
požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.

4. Podľa č.l. 8 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP) strany sporu sú povinné
označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v
súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

5. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

6. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

7. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže
účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na
všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého
rozhodnutia súdu, ktoré vychádza so skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom
v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo dostatočne nesplnil svoju dôkaznú

povinnosť.Dôkaznýmbremenompritomrozumiemezodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,ktorý
závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť
za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

8. Na základe zisteného skutkového stavu a zákonných ustanovení mal súd za preukázané, že žalobca
je jedným z deviatich spoločníkov žalovaného, dlhodobo sa nepodieľa na chode spoločnosti, nie
je súčasťou podnikania a obchodných záležitostí spoločnosti žalovaného. Nemá žiadnu vedomosť
o hospodárskych výsledkoch spoločnosti a plnení si jej zákonných povinností, nie je pozývaný na valnézhromaždenia spoločnosti žalovaného. Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že žaloba
bola podaná dôvodne a od žalobcu nemožno vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu spravodlivo
požadovať, aby v spoločnosti žalovaného zotrval, a preto žalobe vyhovel spôsobom uvedeným vo

výroku rozsudku. Žalovaný v návrhovom konaní, svojou pasivitou nepreukázal opak tvrdení žalobcu
a neuviedol žiadne významné skutočnosti spochybňujúce dôvodnosť žaloby. V návrhovom konaní
účastník nemôže zostať pasívnym (vigilantibus iura scripta sunt - práva patria len bdelým, starostlivým).
Bolo na žalovanom, aby uniesol v konaní dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo, nesplnil si svoju
dôkaznú povinnosť, a preto súd vychádzal pri rozhodovaní so skutkového stavu zisteného a dostatočne

preukázaného z dôkazov predložených žalobcom, o ktorých hodnovernosti nemal pochybnosti.

9. Súd na pojednávaní dňa 28. januára 2026 zamietol návrh žalobcu na vykonanie dokazovania
vyžiadanie si zápisníc z valného zhromaždenia žalovaného za obdobie rokov 2020 až 2025 spolu
spreukázateľnedoručenýmipozvánkamižalobcunapredmetnévalnézhromaždenia,pretoževykonanie
tohto dokazovania by si vyžadovalo odročenie tohto pojednávania a vzhľadom na pasivitu žalovaného

to nepovažoval za účelné a relevantné pre toto konanie.

10. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

11. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci. (1) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (2)

12. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

13. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník. (2)

14. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi stranami sporu rozhodol súd podľa u stanovenia
§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100%, nakoľko žalobca bol úspešný v celom rozsahu podanej žaloby. V konaní pritom nebol

tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Prešov (§ 362 ods. 1 CSP).

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok)