Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-4S/9/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200572
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Lenka Figulová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:8022200572.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a členov

senátu Mgr. Michala Magura a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: B4C Company,
s.r.o., so sídlom: Ondavská 997/1, 080 05 Prešov, IČO: 50 795 236, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102315433/2022 zo dňa 19. augusta 2022 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu dôvodne vynaložených

trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Prešov (ďalej aj „správca dane“) na základe Oznámenia o výkone daňovej kontroly
č. 100481846/2021 zo dňa 24. marca 2021 začal dňa 20. apríla 2021 u žalobcu daňovú kontrolu za
zdaňovacie obdobie január až december 2018. Správca dane vyhotovil z daňovej kontroly protokol č.
100268571/2022 zo dňa 09. februára 2022 a protokol č. 100268574/2022 zo dňa 09. februára 2022

(ďalej spoločne aj „Protokol“), ktorého súčasťou bola výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v Protokole. Protokol bol žalobcovi doručený fikciou dňa 25. februára 2022. Žalobca sa k Protokolu
v stanovenej lehote nevyjadril.

2. Správca dane vydal rozhodnutie č. 100860449/2022 zo dňa 12. apríla 2022 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie správcu dane“), ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 4
174eurnadanizpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobieapríl2018,konštatujúcporušenieustanovenia

§ 49 ods. 1 a § 51 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v platnom a účinnom znení
(ďalej aj „zákon o DPH“).

3. Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie dňa 27. mája 2022, o ktorom rozhodol
žalovaný rozhodnutím č. 102315433/2022 zo dňa 19. augusta 2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)
a podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „daňový poriadok“) prvostupňové rozhodnutie

potvrdil.

4. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že v
zdaňovacom období apríl 2018 si žalobca uplatnil odpočítanie dane z nasledovných faktúr:- faktúry č. 0604201802 (A./XXXX), dátum dodania 06. apríla 2018, základ dane:
4 100 eur, DPH: 820 eur, predmet fakturácie: vývoj softvéru na základe objednávky - analýza,
návrh a implementácia riešenia, implementácia podnikových procesov pomocou nástroja Nintex

workflow, využitie najmodernejších technológií pri vývoji custom riešení Net a Ajax, školenie koncových
používateľov a podpora riešenia (modul integrovaného manažérskeho systému, modul na sledovanie
úloh spoločnosti a porady, portálové riešenia, evidencia zmlúv, faktúr a dovoleniek),
- faktúry č. 1104201802 (A./XXXX), dátum dodania: 11. apríla 2018, základ dane:
3 780 eur, DPH: 756 eur, predmet fakturácie: príprava, tlač a rozosielanie reklamných letákov na základe

objednávky v dohodnutej sume,
- faktúry č. 1804201801 (A./XXXX), dátum dodania: 18. apríla 2018, základ dane:
3 600 eur, DPH: 720 eur, predmet fakturácie: výroba reklamných predmetov podľa dodacieho listu
na základe objednávky v dohodnutej sume,
- faktúry č. 2304201803 (A./XXXX), dátum dodania: 23. apríla 2018, základ dane:
3 290 eur, DPH: 658 eur, predmet fakturácie: príprava a realizácia reklamného spotu, rozosielanie

existujúcim a potenciálnym zákazníkom na základe objednávky v dohodnutej sume,
- faktúry č. 2704201804 (A./XXXX), dátum dodania: 27. apríla 2018, základ dane:
2 600 EUR, DPH: 520 eur, predmet fakturácie: príprava a realizácia reklamného spotu, rozosielanie
existujúcim a potenciálnym zákazníkom na základe objednávky v dohodnutej sume,
- faktúry č. 3004201810 (A./XXXX), dátum dodania: 30. apríla 2018, základ dane:

3 500 eur, DPH: 700 eur, predmet fakturácie: vytvorenie Templates - WEB (vytvorenie náhľadov
pre vlastný predaj vrátane podpory, vytvorenie funkčných vzorov na základe schválenia a požiadavky,
prevod vlastníckeho práva pre ďalší predaj, podpora v pracovných dňoch od 8-21 hod., garantované
prevzatiepožiadavkydo8hod.,podporanavyžiadaniedo24hod.spodporouexternejpodporypretretiu
stranu - klienta) vystavených dodávateľskou spoločnosťou BETASOFT s.r.o., so sídlom: Partizánska 45,

085 01 Bardejov, IČO: 50 636 383 (ďalej aj „dodávateľská spoločnosť“).

5. Správca dane ďalej zistil nasledovné skutočnosti:
- Žalobca sa v preverovanom zdaňovacom období zaoberal najmä kúpou a predajom športových potrieb,
mal dvoch zamestnancov (1 v stálom pracovnom pomere a 1 na základe dohody), činnosť vykonával

v prenajatých priestoroch.
- Dodávateľská spoločnosť bola registrovaná ako platiteľ DPH do 31. mája 2019, posledné daňové
priznanie k DPH a kontrolný výkaz podala za zdaňovacie obdobie november 2018, daňové priznanie
k dani z príjmov právnických osôb ani daňové priznanie z motorových vozidiel za rok 2018 nepodala,
v roku 2018 nepodávala žiadne výkazy (hlásenia a prehľady) týkajúce sa závislej činnosti, nemala

zamestnancov.
- Dodávateľská spoločnosť, konateľ vykonávajúci funkciu v období od 12. septembra 2017 do 08.
novembra 2018 pán B. C., ako aj súčasný konateľ od 08. novembra 20218 pán D. E. sú nekontaktní.
- Svedok D. E. – súčasný konateľ dodávateľskej spoločnosti na ústnom pojednávaní dňa 21. apríla 2021
uviedol, že nevedel, že je konateľom nejakej spoločnosti, pred 4-5 rokmi podpísal nejaké dokumenty

predložené známym - F. G., podľa jeho vedomostí malo ísť o prácu v stavebníctve. Žiadneho pána B.
C., od ktorého mal nadobudnúť obchodný podiel a prevziať účtovné doklady dodávateľskej spoločnosti,
nepozná a nikdy sa s ním nestretol, niektoré podpisy na predložených dokumentoch môžu byť jeho
a niektoré nie (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100661944/2021 zo dňa 21. apríla 2021 a Protokol
o určení dane podľa pomôcok č. 100227020/2020 zo dňa 21. januára 2020).

6. Správca dane a následne aj žalovaný konštatovali, že na základe vykonaných úkonov spochybnil
dodanie v zmysle vyššie uvedených faktúr, ale žalobca ani na základe písomnej výzvy vzniknuté
pochybnosti neodstránil, na základe čoho nepreukázal, že dodanie sa aj reálne uskutočnilo, že služby
poskytol dodávateľ uvedený na faktúrach a nepreukázal ani to, na aký účel fakturované služby prijal a

ako tieto služby súvisia s uskutočňovanými zdaniteľnými plneniami, čím porušil
ustanovenia § 49 ods. 1 a § 51 ods. 2 zákona o DPH. Žalobca síce predložil ako dôkaz faktúry, ktoré
však nepredstavujú dôkaz o reálnom vykonaní fakturovaných služieb.

II.
Konanie pred správnym súdom7. Správnou žalobou zo dňa 07. novembra 2022 doručenou Krajskému súdu v Prešove ako v tom
čase vecne a miestne príslušnému správnemu súdu toho istého dňa sa žalobca domáhal zrušenia
napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 102315433/2022 zo dňa 19. augusta 2022 a vrátenia veci

žalovanému na ďalšie konanie.

8. Žalobca v podanej žalobe namietal najmä nasledovné skutočnosti:
- Doručovanie akýchkoľvek písomností v daňovom konaní v listinnej podobe bolo neúčinné, nakoľko
tieto písomnosti na adrese sídla spoločnosti nepreberal štatutárny orgán ani iná splnomocnená

osoba a o písomnostiach sa žalobca dozvedel až dodatočne, keď mu boli do elektronickej schránky
doručené protokoly o vykonanej kontrole. Uvedeným postupom bolo žalobcovi upreté právo zúčastniť
sa jednotlivých úkonov s predvolanými fyzickými osobami a položiť im doplňujúce otázky.
- Ak správca dane tvrdí, že na odpočítanie DPH nevznikol nárok z dôvodu, že sa žalobca dopustil
podvodného konania, takýto postup správcu dane je v rozpore so smernicou Rady 2006/112/ES zo dňa
28. novembra 2006 a závermi Súdneho dvora EÚ vo veci C 18/2013 Maks Pen FOOD s poukazom

na to, že na odopretie práva na odpočítanie dane nestačí podozrenie, ale správca dane musí podvod
objektívne preukázať, inak nemôže daňovému subjektu zamietnuť právo na odpočítanie dane. Žalobca
však všetky služby riadne vykonal a všetky tovary riadne dodal, a tiež naopak, všetky služby mu boli
riadne poskytnuté a všetky tovary riadne dodané, za všetko riadne prijal úhradu, resp. uhradil a všetko
zdanil, uviedol v účtovníctve a v kontrolných výkazoch, uhradil splatnú daň z pridanej hodnoty, ako aj

daň z príjmu. Správca dane pritom kladie žalobcovi za vinu okolnosti, ktoré žalobca nemohol a nevedel
žiadnym spôsobom ovplyvniť.

9. Žalobca žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

10. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13. januára 2023 zotrval na správnosti napadnutého
rozhodnutia a v podstatnej časti zhrnul v ňom uvádzané dôvody. Zdôraznil, že žalobné námietky
považuje za nedôvodné.

11. K doručovaniu písomnosti žalovaný uviedol, že do 31. decembra 2021 boli písomnosti zasielané

v listinnej podobe a od 01. januára 2022 elektronicky do elektronickej schránky daňového subjektu.
Listinné dokumenty zasielal správca dane podľa § 30 ods. 5 daňového poriadku na adresu sídla
právnickej osoby, iná adresa na doručovanie nebola správcovi oznámená a poukázal na fikciu doručenia
podľa § 31 ods. 3 daňového poriadku, zdôrazniac, že samotné neprevzatie zásielky nespôsobuje
neúčinnosť doručovania a za splnenia zákonných podmienok sa zásielka považuje za doručenú, aj keď

sa o nej adresát nedozvedel.

12. Žalovaný ďalej uviedol, že vykonal nevyhnutné úkony na zabezpečenie dostupných dôkazov,
pričom dodávateľská spoločnosť, bývalý konateľ, ako aj súčasný konateľ boli nekontaktní. Z výpovede
súčasného konateľa D. E. v inom konaní vyplynulo, že poprel svoje postavenie konateľa v dodávateľskej

spoločnosti a bývalého konateľa B. C. nepozná.

13. Žalovaný ďalej poukázal na to, že žalobca bol výzvou zo 23. decembra 2021 podľa § 46 ods. 5
daňového poriadku oboznámený s pochybnosťami správcu dane s možnosťou uniesť dôkazné bremeno
a navrhnúť dôkazy na odstránenie pochybností a preukázanie svojich tvrdení, pričom uvedenú zásielku

žalobca v odbernej lehote neprevzal a bola doručená fikciou doručenia. Obdobne neprevzal žalobca ani
Protokol v spojení s výzvou na vyjadrenie a tieto boli doručené elektronickou fikciou doručenia.

14. V súvislosti s preukázaním splnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH žalovaný
zdôraznil, že dôkazné bremeno znáša žalobca, ktorý však nepreukázal reálne uskutočnenie

zdaniteľných obchodov.

15. Žalovaný žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.
16. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19. februára 2026, ktorého sa žalobca nezúčastnil
a svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. Zástupkyňa žalovaného zotrvala na doterajších

tvrdeniach a uviedla, že dôkazná povinnosť spočívala na žalobcovi, ktorý si ju však nesplnil a svoj nárok
na odpočítanie dane nepreukázal. Z uvedených dôvodov navrhovala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

17. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom
znení (ďalej aj „SSP“), správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv
proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

18. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej

ustanovené inak.

19. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

20.Podľa§31ods.3daňovéhoporiadku,písomnosti,ktorésúurčenédovlastnýchrúkprávnickejosobe,
je oprávnená prijímať osoba, ktorá je oprávnená konať v mene právnickej osoby, alebo osoba, ktorá
je ňou poverená na prijímanie takýchto písomností. Ak nebola v mieste doručenia osoba oprávnená

prijímať písomnosti zastihnutá, upovedomí ju doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde
doručiť znovu v určený deň a hodinu. Ak bude nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ
písomnosť na pošte a právnickú osobu o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne
právnická osoba písomnosť do 15 dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň
doručenia, i keď sa právnická osoba o uložení nedozvedela.

21. Podľa § 32 ods. 5, písm. b) bod 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti
orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v platnom
aúčinnomznení(ďalejaj„zákonoe-Governmente“),ináosobaakoorgánverejnejmoci,aaksadoručuje
do vlastných rúk, momentom uvedeným na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej

lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.

22. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa
§ 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo

inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

23. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

24. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

25. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

26. Podľa § 51 ods. 1 a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak

pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

IV.Právne posúdenie veci správnym súdom

27. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v

správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v
Košiciach a Krajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o
zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne
vedená na Krajskom súde v Prešove a bola jej pridelená sp. zn. 4S/9/2022. Od 01. júna 2023 je na

konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená sudkyni
ako je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia a je vedená pod sp. zn. PO-4S/9/2022.

28. Správny súd konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. SSP, po zistení, že správna žaloba bola
podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj postup, ktorý
predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju postupujúc

podľa § 190 SSP zamietol.

29. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 102315433/2022 zo dňa
19.augusta2022,ktorýmpotvrdilrozhodnutiesprávcudaneDaňovéhoúraduPrešovč.102315433/2022
zo dňa 19. augusta 2022 vyrubujúce žalobcovi rozdiel dane v sume 4 174 eur na dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie apríl 2018.

30. V prvom rade je potrebné uviesť, že nakoľko správny súd nie je v zásade súdom „skutkovým“,
základným predpokladom úspechu v konaní pred ním je podanie náležite odôvodnenej správnej žaloby.
Vymedzenie žalobných bodov v správnej žalobe je pritom v správnom súdnictve rozhodujúce

pre úspech vo veci a ich zmena je časovo striktne limitovaná. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Asan 2/2020 zo dňa 29. septembra
2021, v ktorom tento uviedol: „19. Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že
správny súd preskúmava rozhodnutie orgánu verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe (tzv. v medziach žaloby). Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je správny súd

viazaný a nemôže ho prekročiť. Tu platí v správnom súdnictve koncentračná zásada, keď žalobca
môže žalobné dôvody síce meniť, no rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby.
Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti
žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného, ani na pojednávaní. To
znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže

prihliadnuť.Taktiežsúdnemôževodôvodnenísvojhorozhodnutiaargumentovaťdôvodom,ktorýžalobca
v rámci žaloby neuplatnil (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/34/2010
z 25. novembra 2010).“ Správny súd tak napadnuté rozhodnutie podrobil súdnemu prieskumu výlučne
v rozsahu žalobných námietok tak, ako boli uplatnené žalobcom.

31. V súvislosti s námietkou žalobcu o neúčinnom doručovaní a „upretí“ možnosti realizovať jeho
práva, správny súd vychádzajúc z administratívneho spisu, zhodne so stanoviskom žalovaného, dospel
k záveru, že žalobcovi boli riadne doručované všetky písomnosti tak v priebehu daňovej kontroly, ako aj
vyrubovacieho konania, a to do 31. decembra 2021 v súlade s § 30 ods. 5 daňového poriadku listinne,
prostredníctvom poštového doručovateľa na adresu sídla žalobcu, a následne, od 01. januára 2022

elektronicky, do elektronickej schránky žalobcu. Zodpovednosť za negatívne dôsledky skutočnosti, že si
žalobca doručované písomnosti neprevzal v odbernej lehote a o ich obsahu sa tak nedozvedel, znáša
v plnej miere sám žalobca, ako adresát zásielok. Zachovanie zákonného postupu zo strany správcu
dane pri doručovaní aj v prípade neprevzatia listinných zásielok malo za následok ich doručenie fikciou
doručenia (v zmysle § 31 ods. 3 daňového poriadku v prípade listinných zásielok a § 32 ods. 5, písm.

b) bod 1 zákona o e-Governmente v prípade elektronických zásielok), preto možno konštatovať, že
uvedené nebolo spôsobilé vyvolať neúčinnosť doručovania. Vzhľadom na uvedené žalobcom vznesené
námietky neboli spôsobilé odôvodniť neúčinnosť doručovania, či nezákonnosť postupu správcu dane
a žalovaného pri doručovaní a tým ani ujmu na právach žalobcu v príčinnej súvislosti s nemožnosťou
ich uplatnenia v priebehu daňovej kontroly alebo vyrubovacieho konania, nakoľko k uvedenému došlo

práve v dôsledku opomenutia žalobcu zabezpečiť riadne preberanie jemu adresovaných písomností.
Z uvedeného dôvodu správny súd posúdil túto žalobnú námietku ako nedôvodnú.32. V ďalšom správny súd konštatuje, že právny základ odpočtu DPH je ustanovený v smernici Rady
2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica
2006/112“), v zmysle ktorej musí zdaniteľná osoba spĺňať nasledovné formálne a materiálne podmienky,

aby si mohla uplatniť právo na odpočítanie DPH splatnej alebo zaplatenej v tomto členskom štáte za
tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou
osobou:
- musí disponovať faktúrou vyhotovenou v súlade s článkami 220 až 236 a článkami 238, 239 a 240
smernice 2006/112 (formálna podmienka) a

- materiálne, resp. hmotnoprávne podmienky:
a) poskytovateľom plnenia je iná osoba registrovaná pre DPH (t. j. status osoby dodávateľa),
b) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia),
c) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.
33. Vyššie uvedené podmienky stanovené smernicou 2006/112 prebrala aj slovenská vnútroštátna
právna úprava a platiteľ dane si môže v zmysle zákona o DPH odpočítať daň:

a) dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
b) daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník, alebo dňom dodania služby (§ 19 ods. 1
a 2 zákona o DPH),
c) daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z

tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH),
d) zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1
písm. a) zákona o DPH).

34. Z rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že tieto boli založené na totožnom závere, že služby, ktoré

boli predmetom fakturácie od dodávateľskej spoločnosti neboli dodané, teda na neexistencii plnenia.
Pokiaľ žalobca v žalobe namietal, že správca dane musí podvod objektívne preukázať, inak nemôže
daňovému subjektu zamietnuť právo na odpočítanie dane, správny súd s poukazom na vyššie uvedené
uvádza, že úlohou správcu dane v daňovom konaní je buď relevantne spochybniť splnenie materiálnych/
hmotnoprávnych podmienok predmetného práva (napr. spochybnením reálneho poskytnutia tovaru/

služby,postaveniaplatiteľadaneskutočnéhododávateľatovaru/služby,použitiaprijatéhoplneniavrámci
ekonomickej činnosti daňového subjektu) alebo (v prípade, kedy badá neštandardnosti v deklarovanom
zdaniteľnom obchode, respektíve obchodných vzťahoch medzi dotknutými zdaniteľnými osobami, a
zároveň nie je možné dostatočne dôkladne a jednoznačne spochybniť naplnenie hmotnoprávnych
podmienok odpočtu DPH), aby preukázal daňovému subjektu spáchanie daňového podvodu, či jeho

vedomú účasť na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom (napr. rozsudok Súdneho
dvora EÚ v prípade Optigen, spojené veci C-354/03, C-355/03, C-484/03) alebo zneužitie práva.
Nakoľko žalobná argumentácia žalobcu je bez súvislosti s vlastnými dôvodmi odopretia odpočtu DPH
konštatovanými v rozhodnutí správcu dane a v napadnutom rozhodnutí, a zároveň závery daňových
orgánov založené na nesplnení materiálnych/hmotnoprávnych podmienok sú plnohodnotne spôsobilé

odôvodniť zamietnutie práva na odpočítanie dane, súd vyhodnotil danú námietku ako nedôvodnú.

35. Pokiaľ žalobca zdôrazňoval, že všetky služby riadne vykonal a všetky tovary riadne dodal, a tiež
naopak, všetky služby mu boli riadne poskytnuté a všetky tovary riadne dodané, za všetko riadne prijal
úhradu, resp. uhradil a všetko zdanil, uviedol v účtovníctve av kontrolných výkazoch, uhradil splatnú

daň z pridanej hodnoty, ako aj daň z príjmu, resp. poukazoval na to, že za účelom udržania a rozvoja
podnikateľských aktivít a propagácie ponúkaných tovarov a služieb vynakladal finančné prostriedky
na reklamu prostredníctvom internetových prehliadačov, reklamných spotov a tlačených letákov, aj na
tvorbu a optimalizáciu softvéru a internetových stránok, správny súd uvádza, že takto formulovaná
argumentácia v odôvodnení správnej žaloby len vyjadruje zotrvanie žalobcu na tvrdení o reálnom

uskutočnení posudzovaného zdaniteľného obchodu, bez uvedenia akejkoľvek konkrétnej argumentácie
vo vzťahu k skutkovým a právnym okolnostiam, na základe ktorých reálnosť týchto obchodov bola
správcom dane a žalovaným spochybnená, a teda je vo vzťahu k vlastným dôvodom neuznania práva
na odpočet dane z týchto obchodov bez akéhokoľvek právneho významu.

36. Správny súd nehodnotil ako dôvodnú ani námietku žalobcu, že mu orgán verejnej správy kladie za
vinu okolnosti, ktoré nemohol ovplyvniť alebo ktoré nastali až po dodaní. Pre posúdenie oprávnenosti
uplatneného odpočtu DPH je rozhodujúce splnenie zákonných podmienok odpočtu pri konkrétnom
zdaniteľnom obchode, teda vo vzťahu medzi dodávateľom a príjemcom tovaru a služieb uplatňujúcim siodpočet a nemožno požadovať po daňovom subjekte, aby preukázal skutočnosti, ktoré sú mimo
sféry jeho vplyvu. Avšak v predmetnej veci neboli žalobcom označené, ani súdom z obsahu
rozhodnutífinančnýchorgánovidentifikovanéžiadneokolnosti,ktorébyžalobcanemoholovplyvniťresp.

nastali po čase zdaniteľného obchodu, už uvedené činí takto všeobecne formulovanú námietku žalobcu
nepreskúmateľnou, a tým nedôvodnou.

37. Správny súd uzatvára, že žalobné námietky vznesené žalobcom neboli spôsobilé spochybniť
správnosť záverov daňovej správy o neunesení dôkazného bremena žalobcom na preukázanie

reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov, z ktorých bol uplatnený odpočet dane. Preto správca
dane zhodne so žalovaným dospeli k logickému a dostatočne odôvodnenému záveru, že žalobca
nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov, a tým neboli splnené podmienky na uznanie
odpočtu DPH.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, posúdiac námietky žalobcu uvedené v žalobe dospel

správny súd k záveru, že správna žaloba je nedôvodná, a preto ju konajúc podľa § 190 SSP zamietol.

39. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP, podľa ktorého účastníkom právo
na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti
a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu

spravodlivo požadovať.

40. Vo veci rozhodol senát v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde

v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444
ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní

porušil zákon tým, že
a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré

pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§
440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísanéadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak

je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).