Rozsudok – Náhrada škody ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/177/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121508002
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:6121508002.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek

senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: CityRent, s.r.o., so
sídlom Ľubochnianska 4, 831 04 Bratislava, IČO: 50 713 477, zastúpeného advokátom JUDr. Andrejom
Garom, so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému:
Advokátska kancelária Legal Cases s.r.o., Alžbetínske námestie 328, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 36
720 097, o zaplatenie 1.080,- Eur s príslušenstvom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu
Bratislava III č. k. B1-33Cb/13/2022 - 161 zo dňa 28.5.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. B1-33Cb/13/2022 - 161 zo dňa
28.5.2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému

zaplatenia sumy 1.080,- Eur s príslušenstvom a trovami konania. Žalobca návrh zdôvodnil tým, že dňa
25.08.2019 mal právny predchodca žalobcu dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového
vozidla tov. značky Opel Insignia Combi, EČV: W. (ďalej aj ako „MV“). Nakoľko MV bolo nepojazdné, dňa
25.09.2019 uzavrel právny predchodca žalobcu ako nájomca so žalobcom ako prenajímateľom Zmluvu
o prenájme motorových vozidiel (ďalej ako „Zmluva“), na základe ktorej žalobca prenechal právnemu
predchodcovi žalobcu motorové vozidlo zn. Opel Crossland X, červená metalíza, EČV: Z. (ďalej len
„náhradné vozidlo“) do dočasného užívania a právny predchodca žalobcu sa zaviazal zaplatiť nájom vo

výške 45,- Eur bez DPH za každý deň prenájmu náhradného vozidla. Dňa 25.10.2019 vystavil žalobca
právnemu predchodcovi žalobcu faktúru č. 1-190247 na sumu 1.620,- Eur s dátumom splatnosti dňa
11.11.2019 za užívanie náhradného vozidla. Listom zo dňa 30.10.2019 označeným ako „Oznámenie
o výške poistného plnenia“ bolo žalobcovi žalovaným oznámené, že žalovaný dňa 29.10.2019 ukončil
šetrenie poistnej udalosti. Na základe tohto oznámenia bola žalobcovi zaplatená suma vo výške 540,-
Eur.

3. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že žalovaný nárok žalobcu neuznal a považuje ho za nedôvodný.
Žalovaný poukázal na to, že otázka, či náklady za nájom náhradného vozidla boli nutné a účelné, závisí
vždy na posúdení konkrétnych okolností prípadu (viď uznesenie NS SR sp. zn. 3MCdo 3/2015). Dĺžka
nutnej opravy sa automaticky nerovná dobe do poskytnutia poistného plnenia. Vzhľadom na konkrétneskutkové okolnosti (napr. stav vozidla, rozsah opravy, existencia tzv. totálnej škody) sa posudzuje,
akú dlhú dobu bolo obstaranie náhradného vozidla nutné a účelné, so zreteľom na postup obvyklý pri
riešení následkov obdobných nehôd. Právny predchodca žalobcu predložil žalovanému faktúru opravcu

č. 41932004 z 24.10.2019 a kalkuláciu nákladov na opravu vozidla, z ktorých vyplýva, že oprava
poškodeného vozidla trvala len 7,7 hodín. Žalovaný tiež predložil súdu fotodokumentáciu vyhotovenú
v rámci obhliadky poškodeného vozidla za účelom ozrejmenia, o aké poškodenie vozidla išlo. Podľa
žalovaného, v danom prípade možno považovať za nutnú a účelnú dĺžku opravy poškodeného vozidla
v rozsahu najviac 10 dní, a v tom rozsahu poskytol právnemu predchodcovi žalobcu poistné plnenie

zodpovedajúce 10 dňom nájmu náhradného vozidla a dennej sadzbe 54,- Eur s DPH.

4. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa § 1 ods. 2, § 4 ods. 2 a 4, § 11 ods. 6, 7, 8, § 15
ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako zákon o PZP) a §
797 ods. 2, § 524, § 526 a § 663 Občianskeho zákonníka.

5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Uviedol,
že oprava motorového vozidla je objektívnou skutočnosťou, ktorá zakladá nutnosť náhradného vozidla,
avšakpodľanázorusúdusúzhľadiskaposudzovaniaodkázanostipoškodenéhonapoužitienáhradného
vozidla relevantné aj konkrétne okolnosti, za ktorých sa oprava realizovala. V danom prípade došlo

k dopravnej nehode dňa 25.08.2019 a poškodené vozidlo opravca obhliadol dňa 04.09.2019. K
uzatvoreniu zmluvy o prenájme motorových vozidiel došlo až 25.09.2019 s tým, že k odovzdaniu
motorového vozidla došlo dňa 24.10.2019. Z tohto časového vymedzenia je podľa súdu zrejmé, že
od dopravnej nehody dňa 25.08.2019 do 25.09.2019 si poškodený nezabezpečil náhradné vozidlo.
Nie je zrejmé, či poškodený predmetné vozidlo v tom čase využíval, ale je zrejmé, že na obhliadku

dňa 04.09.2019 auto pristavil sám, čiže poškodený si sám uvedomoval, že nebol vylúčený z možnosti
užívania svojho poškodeného vozidla. O tom, že vozidlo bolo poškodené len ľahko a poškodenia boli iba
vizuálneho charakteru svedčí jednak zápis o poškodení z 27.09.2019 (č.l. 65 spisu), fotodokumentácia
poškodeného vozidla (č.l. 66 až 68 spisu) ako aj Odborné vyjadrenie č. 105/2021 vypracované znalcom
Automotive Solution4u, s.r.o., Bratislavská 8433/49, 841 06 Bratislava zo dňa 15.11.2021, vo veci

posúdenia časového rozsahu opravy motorového vozidla Opel Insignia ev. č. W., O. D. (ďalej len ako
„Odborné vyjadrenie“).

6.SúdprvejinštancievychádzalzOdbornéhovyjadrenia,vktoromznaleckonštatoval,žesprihliadnutím
k celkovému procesu opravy vozidla Opel v autoopravovni je možné z technického hľadiska považovať

za primeranú dĺžku opravy v úrovni cca 8 pracovných dní, a to aj s výraznou časovou rezervou. Rozsah
a charakter poškodenia motorového vozidla je možné v súvislosti s predpismi pre technické kontroly
vozidiel (posúdením spôsobilosti vozidla na prevádzku v cestnej prevádzke) vyhodnotiť ako tieto chyby:
nárazník alebo zariadenie proti podbehnutiu je ľahko poškodené alebo deformované, neohrozuje však
bezpečnosť premávky a kapota alebo veko motorového vozidla alebo batožinového priestoru je ľahko

poškodené, deformované, alebo narušené koróziou. S prihliadnutím k vyhodnoteniu daných chýb je
možné konštatovať, že sa jedná o ľahké chyby.

7. Súd prvej inštancie sa stotožnil s obsahom Odborného vyjadrenia, na základe uvedeného mal
za to, že poškodené vozidlo bolo spôsobilé na prevádzku v cestnej premávke, nakoľko tieto chyby

neohrozovali bezpečnosť cestnej premávky. Poškodenia, ktoré sa na danom vozidle nachádzali, boli
iba vizuálneho charakteru (vozidlo bolo len ľahko oškreté), a teda neohrozovali bezpečnosť cestnej
premávky a neovplyvňovali funkčnosť vozidla. Súd bol toho názoru, že predĺženie opravy vozidla v
autoopravovni z dôvodu reklamácie náhradného dielu bolo z technického hľadiska bezdôvodné a vozidlo
sa mohlo používať v cestnej premávke. Uviedol, že žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že vozidlo

bolo po prevzatí autoopravovňou odstrojené, resp. že by nebolo možné poškodený diel namontovať
naspäť.

8. Konštatoval, že otázka, či náklady na nájom náhradného vozidla boli nutné a účelné, závisí vždy na
posúdení konkrétnych okolností prípadu (viď uzn. NSSR z 28.06.2016, sp.zn. 3 MCdo 3/2015). Dĺžka

nutnej doby sa automaticky nerovná dobe do poskytnutia poistného plnenia. Vzhľadom na konkrétne
skutkové okolnosti (napr. stav vozidla, rozsah opravy, existencia tzv. totálnej škody) sa posudzuje, akú
dlhú dobu bolo obstaranie náhradného vozidla nutné a účelné, so zreteľom na postup obvyklý pri riešenínásledkov obdobných nehôd (viď rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 28.02.2013, sp. zn. 25
Cdo 232/2012).

9. Vo vzťahu k vyššie uvedenému súd posúdil dĺžku danej opravy ako neprimeranú, vymykajúcu sa
obvyklému postupu pri riešení následkov obdobných škodových udalostí. Z tohto dôvodu mal súd za
to, že žalovaný opodstatnene poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 540,- Eur zodpovedajúce
10 dňom nájmu náhradného vozidla a dennej sadzbe 54,- Eur s DPH, ktoré zohľadňuje aj výraznú
časovú rezervu. Pokiaľ ide o poistné plnenie vo výške 1.080,- Eur zodpovedajúce ďalším 20 dňom nájmu

náhradného vozidla, súd prisvedčil argumentácii žalovaného ohľadom nedostatku príčinnej súvislosti
medzi škodovou udalosťou a škodou a ohľadom neprimeranej dĺžky opravy poškodeného motorového
vozidla, v dôsledku čoho náklady za nájom náhradného vozidla neboli vynaložené nutne a účelne.

10. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením §
262 ods. 1 CSP.

11. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm.
f) CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa §
365 ods. 1 písm. h) CSP.

12. Má za to, že súdom prijaté skutkové závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, čo má za
následok nesprávne právne posúdenie veci. Závery súdu (bod 39 posledná veta Rozsudku) založené na
tom,žežalobcanebolodkázanýnapoužitienáhradnéhovozidlapreto,žejehopoškodenévozidlonebolo
spôsobilé na užívanie a ani preto, že bola vykonaná oprava, ale preto, že sa odložila jeho oprava, pokiaľ

nebude dodaný náhradný diel, nemôžu obstáť ani vtedy, ak súd berie do úvahy výlučne argumentáciu
žalovaného. Zo skutkového stavu jasne vyplýva a dôkazy predložené žalobcom to preukazujú, že
právny predchodca žalobcu, motorové vozidlo, ktoré bolo poškodené pri dopravnej nehode, neodovzdal
do autoservisu bezprostredne po nehode. Motorové vozidlo bolo právnym predchodcom žalobcu
odovzdané do servisu až 25.09.2019 a pri jeho prijatí do autoservisu nemal ani nemohol mať poškodený

vedomosť, že by autoservis nemal náhradné diely na vykonanie opravy. Uviedol, že vozidlo bolo
odovzdané do servisu v čase, keď sa oprava na vozidle začala vykonávať a jej dokončenie bolo
ovplyvnené tým, že sa v priebehu opravy zisitlo, že dodaný diel je nepoužiteľný a je potrebné objednať
nový.

13. Poukázal na to, že Odborné vyjadrenie predložené žalovaným je teoretickou úvahou o tom, ako dlho
môže pri ideálnom stave trvať oprava vozidla s poškodením, ktoré malo aj motorové vozidlo právneho
predchodcu žalobcu, čo však nie je možné prijať ako dôkaz resp. na tom založiť závery súdu. Ak by
mala mať listina nejakú dôkaznú hodnotu, musela by byť založená na konkrétnych zisteniach a musela
by preukazovať to, v akom stave v servise sa motorové vozidlo nachádzalo pred tým, ako bol objednaný

náhradný diel a tj. či v tom čase bolo motorové vozidlo pojazdné, alebo pojazdné nebolo („odborný
posudok“ bol vyhotovený od stola). Túto skutočnosť je povinný preukazovať z hľadiska dôkazného
bremena žalovaný, ktorý tvrdí, že motorové vozidlo bolo pojazdné. Z hľadiska posúdenia možnosti
používania motorového vozidla nie je rozhodujúce aké poškodenie malo motorové vozidlo v čase
dopravnej nehody, ale v akom stave bolo motorové vozidlo potom, čo autoservis zistil, že náhradný diel

je mu dodaný a je nepoužiteľný na opravu.

14. Podľa žalobcu nemôže byť sporné, že pre právne posúdenie veci sú rozhodujúce dve skutočnosti
a to, či po odovzdaní motorového vozidla dňa 25.09.2019 bolo vozidlo spôsobilé použitia a druhou
skutočnosťou je, či doba po 08.10.2019 bola primeraná na opravu vozidla. To, či mohol právny

predchodca používať motorové vozidlo po jeho odovzdaní musí preukázať žalovaný, nestačí poukázať
na to, aké poškodenie malo motorové vozidlo pri škodovej udalosti. To, či doba opravy od 08.10.2019
bola nevyhnutná resp. čo bolo dôvodom dĺžky jej trvania, nemôže byť postavené výlučne na odbornom
vyjadrení predložené žalovaným, ak spracovateľ tohto vyjadrenia vychádza výlučne z charakteru
poškodenia bez toho, aby preukázal aj napr. kapacitné možnosti opravovne, ktorá opravu vykonávala,

na čo žalobca vo svojom podaní poukázal a s čim sa súd nevysporiadal. Súd zamietol žalobu v podstate
na základe dvoch, vzájomne si odporujúcich, tvrdení resp. vychádza z dvoch domnienok.15. Žalobca zdôraznil, že samotný poškodený v danom prípade nemohol nijako ovplyvniť priebeh a
rýchlosť vykonania opravy. Práve naopak, uvedené okolnosti nemožno pričítať na úkor poškodeného
a vyžadovať, aby sám znášal náklady za obdobie kedy bol nedobrovoľne obmedzený v užívaní svojho

vozidla a prenájom náhradného vozidla bol pre neho na účely jeho bežného fungovania nevyhnutný.
Žalobca v konaní objektívne preukázal po akú dobu sa poškodené motorové vozidlo nachádzalo v
servise za účelom jeho opravy. Pričom je potrebné zohľadniť fakt, že to bol práve poškodený, ktorému
bol tento stav vnútený bez jeho zavinenia a ocitol sa tak v situácii, kedy nemohol využívať svoje motorové
vozidlo. Poškodený si riadne splnil všetky povinnosti za účelom včasného a okamžitého uplatnenia

nároku na náhradu škody v súvislosti so škodovou udalosťou a to ako vo vzťahu k žalovanému, tak aj
voči autoservisu. O tom, že z jeho strany nešlo o nijaké špekulatívne konanie svedčí aj skutočnosť, že
poškodený motorové vozidlo odovzdal autorizovanému servisu až v čase, keď mohla byť začatá jeho
oprava.

16. Podľa žalobcu právne posúdenie veci súdom nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože

skutkové závery súdu vykonaným dokazovaním preukázané neboli. Má za to, že prvostupňový súd
vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné
pre právne posúdenie veci a rozhodol podľa jeho názoru na základe nepodloženej právnej konštrukcie,
ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Pritom porušenie právnych noriem v dôsledku svojvôle (napr.
nerešpektovaním kogentnej normy) alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v zjavnom rozpore s

princípom spravodlivosti, potom zakladá porušenie základných práv a slobôd.

17. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti žalobca žiada, aby odvolací súd Rozsudok Mestského
súdu Bratislava III zo dňa 28.05.2024, č. k. B1-33Cb/13/2022 - 161 v napádanom rozsahu zrušil a vec
vrátil Mestskému súdu Bratislava III na ďalšie konanie.

18. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný s tým, že so závermi žalobcu sa nestotožňuje. Uviedol,
že poškodenia na motorovom vozidle spočívali v ľahkom oškretí vozidla, ktoré bolo napriek poškodeniu
spôsobilé na prevádzku. Poškodenému preto nič nebránilo v tom, aby svoje vozidlo v čase čakania na
náhradný diel, užíval. Posledný náhradný diel bol do servisu doručený 08.10.2019, pričom opravcovi

trvalo ďalších 16 dní, kým opravu v rozsahu jedného dna vykonal. Žalobca v konaní nepreukázal
konkrétne okolnosti nemožnosti užívať svoje vozidlo v rozsahu uplatnenom žalobcom. Skutočnosť, že
poškodené motorové vozidlo bolo odovzdané do servisu a vyzdvihnuté z neho počas nájmu náhradného
MV, nezakladá podľa jeho názoru bez ďalšieho účelnosť prenájmu náhradného vozidla na uvedené
obdobie, na čom založil svoj nárok voči žalovanému žalobca. Otázka, či náklady na nájom náhradného

vozidla boli nutné a účelné, závisí vždy na posúdení konkrétnych okolností prípadu; výška náhrady nie
je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s osobou poskytujúcou náhradne
vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej.

19. Poukázal na rozhodnutie v skutkovo a právne obdobnej veci (rozsudok Mestského súdu Bratislava

III Bl-33Cb/l3/2022 z 28.05.2024), podľa ktorého „využívanie náhradného vozidla nemôže byť bezbrehé,
neúmernéaneprimeranésituáciíavzniknutýmokolnostiam.Vždymusíbyťsplnenápodmienkaúčelnosti
jeho využitia, nakoľko ak by neexistovala žiadna limitácia využívania náhradného vozidla aj pokiaľ ide o
rozsah opravy, mohlo by to viesť k neoprávnenému zneužívaniu účelu tohto inštitútu, čomu súd nemôže
priznať právnu ochranu.“

20. Podľa žalovaného žalobca v tomto smere neprodukoval v konaní žiaden dôkaz. Z jeho tvrdenia
v odvolaní, že posledný náhradný diel bol dodaný 08.10.2019 a opravcovi trvalo ďalších 16 dní,
kým opravu vykonal, vyplýva, že poškodený nemohol používať od odovzdania svojho vozidla svoje
vozidlo. Žalovaný podľa neho nepreukázal, že na motorovom vozidla sa nevykonávali práce súvisiace s

poškodením a preto ani nepreukázal, že v čase do 8.10.2019 mohlo byť poškodeným vozidlo aj naďalej
používané. S uvedeným tvrdením sa nestotožnil, pretože rozsah prác na poškodenom vozidle žalovaný
preukázal. Servis na poškodenom vozidle v skutočnosti pracoval necelých 8 hodín, teda jeden deň.
Práve žalobca nepreukázal, čo po ďalších 16 dní servis na vozidle vykonával. Vzhľadom na to, že sa
jednalo o ľahké poškodenia umožňujúce premávku vozidla, práve žalobca nepreukázal, z akého dôvodu

svoje vozidlo nemohol počas doby, kým sa čakalo na dodanie náhradného dielu, resp. nevykonávala
oprava, užívať. Ak oprava trvala 1 deň. potom servisu nebránilo nič aby po dodaní náhradného dielu
opravu vykonal.21. Podľa názoru žalovaného nepostačuje len samotné tvrdenie žalobcu, že čas pozostávajúci zo
zotrvania poškodeného MV v servise je zároveň časom účelným na nájom náhradného vozidla. Takýto
záver podporuje možnosť neúčelného využívania náhradného vozidla z PZP zo strany poškodeného

počas vykonávania opravy poškodeného MV bez ohľadu na to, po akú dĺžku si servis poškodené MV
ponechá v oprave. Bolo na strane žalobcu, aby zdôvodnil ním uplatnený nárok na náhradné vozidlo.
Ak ním uplatnený nárok nezodpovedá účelnému nájmu náhradného vozidla, potom žalovaný nemohol
v tomto rozsahu žalobcovi poskytnúť poistné plnenie.

22. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na argumentácii uvedenej
vo svojom odvolaní. Uviedol, že naďalej poukazuje na skutočnosť, že doba prenájmu náhradného
motorového vozidla bola účelná a dôvodná, nakoľko trvala výlučne po dobu realizácie opráv na
poškodenom motorovom vozidle a výlučne po dobu, po ktorú bol poškodený vylúčený z užívania
vlastného vozidla. Nemôže ísť na ťarchu poškodeného, aby preukazoval spôsob organizácie prác
v servise, ktoré sú žiadúce pre riadne dokončenie opravy poškodeného motorového vozidla. Počas

celej dĺžky opravy v autorizovanom autoservise, zmluvným partnerom žalovaného, poškodený nemal
možnosť nakladať so svojim vozidlom, ktoré bolo preukázateľne odstrojené a nepojazdné počas celej
dĺžky opravy.

23. Má za to, že v konaní bolo žalobcom preukázané, že právny predchodca žalobcu nemohol

ovplyvniť vzťahy medzi servisom a jeho zamestnancami, formy a spôsob organizácie prác a ani činnosť
autoservisu spojenú aj s obstarávaním náhradných dielov. Poškodený nevedel a ani nemohol objektívne
tieto ovplyvniť, pretože ide o právne vzťahy, medzi servisom a jeho dodávateľmi. Taktiež poškodený nie
je schopný žiadnym spôsobom ovplyvniť ani dobu opravy vozidla, vzťahy medzi servisom a dodávateľmi,
medzi servisom a zamestnancami servisu, spôsob organizácie práce v servise a nakoniec ani dobu, v

ktorej samotná poisťovňa skončí prešetrovanie poistnej udalosti, a vystaví krycí list. Účelom povinného
zmluvného poistenia je teda zabezpečiť čo najväčšie zmiernenie príkorí poškodeného, ktoré mu vznikli
v súvislosti so škodovou udalosťou spôsobenou prevádzkovateľom motorového vozidla, a to nielen vo
sfére materiálnej ujmy vychádzajúc z ust. § 4 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z., ktoré upravujú
právo poisteného (škodcu), aby poisťovateľ z poistenia zodpovednosti za neho nahradil poškodenému

uplatnené preukázané nároky na náhradu škody, ale aj vo sfére rozsahu ingerencie poškodeného,
spočívajúcej vo vykonaní úkonov potrebných na to, aby mu bola nahradená škoda, ktorá mu vznikla
následkom škodovej udalosti.

24. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/107/2023 zo dňa 26.03.2024,

podľa ktorého „účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej
nehody, ktorý zasahuje do bežného života poškodeného, až do momentu, keď môže opätovne
užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto prípadoch výška škody nekorešponduje iba rozsahu
poškodeného vozidla, ale aj primeraným nákladom, ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať
škodlivý následok. Odvolací súd za opodstatnenú dobu prenájmu náhradného vozidla považuje dobu

do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom
táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6 a 7 zák. č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia,
oznámenia výšky poistného plnenia poškodenému a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej
lehote. ...“

25. Žalobca zotrval na tom, že žalovaný svojvoľne a nedôvodne krátil poistné plnenie a zasiahol do
majetkových práv žalobcu, resp. poškodeného, právneho predchodcu žalobcu.

26. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 12.3.2026. Po oboznámení sa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu a vyjadreniami strán sporu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

27. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 25.08.2019 mal
právny predchodca žalobcu dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla tov.
značky Opel Insignia Combi, EČV: W., pričom motorové vozidlo, ktorého prevádzkou bola spôsobená
škoda, bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného. Nebolo sporné, že dňa 25.09.2019 uzatvoril právnypredchodca žalobcu ako nájomca so žalobcom ako prenajímateľom zmluvu o prenájme motorových
vozidiel, na základe ktorej žalobca prenechal právnemu predchodcovi žalobcu motorové vozidlo zn.
Opel Crossland X, červená metalíza, EČV: Z. XXXUZ do dočasného užívania a právny predchodca sa

zaviazal zaplatiť nájom vo výške 45,- Eur bez DPH za každý deň prenájmu náhradného vozidla. Taktiež
nebolosporné,žedňa25.10.2019vystavilžalobcaprávnemupredchodcovifaktúruč.1-190247nasumu
1.620,- Eur a listom zo dňa 30.10.2019 označeným ako „Oznámenie o výške poistného plnenia“ bolo
žalobcovižalovanýmoznámené,žepoistnéplneniepoukazujevovýške540,-Euravozvyšku,t.j.vsume
1.080,- Eur poistné plnenie nepriznáva s odôvodnením, že vzhľadom na rozsah poškodenia, prácnosť

opravy (stanovené výrobcom) bolo zapožičanie náhradného vozidla priznané max. 10 dní. Sporným
bolo, či má žalobca nárok na poistné plnenie titulom náhrady škody z povinného zmluvného poistenia
predstavujúcehosumupožičovnéhozanáhradnémotorovévozidlovrozsahuďalších20dnívypožičania
náhradného vozidla, sporná bola primeranosť dĺžky opravy poškodeného motorového vozidla, účelnosť
a nutnosť nákladov za nájom náhradného vozidla. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, keď dospel
k záveru, že dĺžka opravy motorového vozidla bola neprimeraná a žalovaný opodstatnene poskytol

žalobcovi poistné plnenie vo výške 540,- Eur zopovedajúcej 10 dňom nájmu náhradného vozidla.

28. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či súd prvej inštancie postupoval správne, ak
nepriznal žalobcovi nárok na náklady na nájom náhradného motorového vozidla za celú dobu, čo bolo
poškodené motorové vozidlo v servise, t.j. či správne prihliadal a vychádzal z charakteru poškodenia a

či správne prihliadal na neprimeranú dĺžku opravy.

29. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, podľa ktorej sú závery súdu prvej
inštancie v rozpore so zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

zákon o PZP), priečia sa jeho účelu aj zmyslu a uprednostňujú podnikateľské záujmy žalovaného.
Možno súhlasiť so žalobcom, že účelom zákona o PZP je poskytnutie právnej ochrany poškodenému
škodovými následkami zapríčinenými motorovým vozidlom škodcu a právnu ochranu poškodeného
predmetný zákon zabezpečuje tým, že poškodenému priznáva nárok na náhradu škody priamo proti
poistiteľovi, s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu. Systém povinného zmluvného poistenia teda slúži

na ochranu poškodených pri dopravných nehodách a jeho prostredníctvom sa majú likvidovať náklady
vynaložené na odstránenie vzniknutej ujmy. V tomto prípade predstavuje nárok náklady na nájomné za
náhradné vozidlo, pričom účelom náhradného vozidla je eliminovať škodlivý následok dopravnej nehody.
Pri posudzovaní použitia náhradného vozidla (dĺžky nájmu) je potrebné vždy zohľadniť, či je splnená
podmienka účelnosti a je potrebné vychádzať z konkrétnej situácie a okolností prípadu. Ak by totiž súd

neposudzoval dĺžku nájmu náhradného vozidla a s tým spojenú dĺžku opravy poškodeného vozidla,
mohlo by dochádzať k zneužívaniu tohto inštitútu. Podľa odvolacieho súdu pre priznanie nároku nestačí
preukázať, že žalobca mal v rozhodnom období náhradné vozidlo v nájme a že v tomto období bolo
poškodené vozidlo v servise, ale je potrebné preukázať, že poškodený mal prenajaté vozidlo v nájme
len po nevyhnutnú dobu.

30. Odvolací súd nesúhlasí, že súd prvej inštancie nemohol založiť závery na Odbornom vyjadrení
znaleckej organizácie, ktoré je podľa neho len teoretickou úvahou o tom, ako dlho môže trvať oprava
vozidla s predmetným poškodením a že rozhodujúce je, v akom stave bolo vozidlo potom, čo autoservis
zistil, že dodaný diel je nepoužiteľný. Ako už bolo uvedené, pre priznanie nároku nepostačuje len

samotnétvrdeniežalobcu,žečaspozostávajúcizozotrvaniapoškodenéhomotorovéhovozidlavservise
je zároveň časom účelným na nájom náhradného vozidla. Bolo na strane žalobcu, aby zdôvodnil ním
uplatnený nárok na náklady za náhradné vozidlo a vzhľadom na procesnú obranu žalovaného preukázal
účelnosť dĺžky nájmu.

31. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej
strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.

Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet
(neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných
následkovtoho,akokebybolozistené,žeknaplneniuskutkovýchpredpokladovhypotézyprávnejnormy,
ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 24/2019z 9. júna 2020 uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č.
20/2020, zdroj: ustavnysud.sk).

32. V súvislosti s prejednacou zásadou a unesením dôkazného bremena odvolací súd poukazuje na
skutočnosť, že žalobca si predmetnou žalobou uplatnil nárok na poistné plnenie titulom náhrady škody
z povinného zmluvného poistenia predstavujúceho sumu požičovného za náhradné motorové vozidlo v
rozsahu ďalších 20 dní vypožičania náhradného vozidla, pričom svoje tvrdenia preukazoval listinnými
dôkazmi,predovšetkýmsprávouodopravnejnehode,Zmluvouoprenájmemotorovýchvozidiel,faktúrou

a Oznámením o poistnom plnení (viď ods. 27). Žalovaný ako prostriedok procesnej obrany uviedol
vlastné skutkové tvrdenia a ako listinný dôkaz predložil Odborné vyjadrenie č. 105/2021 vypracované
znaleckou organizáciou Automotive Solution4u. s.r.o. Z obrany žalovaného je zrejmé, že účinne
poprel tvrdenia žalobcu o nevyhnutnosti a účelnosti dĺžky využívania náhradného vozidla, čím sa stali
tieto tvrdenia sporné. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnocoval predložené dôkazy a dospel k
správnemu záveru, že dĺžka danej opravy bola neprimeraná. K tvrdeniu, že súd nemal vychádzať z

Odborného vyjadrenia, odvolací súd uvádza, že každý dôkaz má rovnakú právnu silu a je na súde, aby
dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil. Žalobca mal možnosť preukázať, že doba opravy
bola nevyhnutná a že nemohol poškodené motorové vozidlo užívať skôr. V nadväznosti na tvrdenia,
že nemohol ovplyvniť dĺžku opravy odvolací súd uvádza, že tieto tvrdenia nepreukázal, ani tvrdenie, že
nemohol po čas, kým bude dodaný poškodený diel, vozidlo užívať.

33. Ak žalovaný poukazuje na niektoré rozhodnutia všeobecných súdov, odvolací súd uvádza, že
rozhodnutie je výsledkom dokazovania a autonómneho vyhodnotenia dôkazov vykonaných súdom v
tomto konaní. Výsledok konania totiž vždy závisí aj od jeho priebehu a v konaní zvolených prostriedkov
procesného útoku a obrany. Odvolací súd nespochybňuje, že žalobca preukázal, že v príčinnej súvislosti

spoistnouudalosťoubolozapožičanénáhradnévozidlo,nesúhlasívšak,žetoautomatickypreukazujeaj
účelnosť požičania náhradného vozidla za obdobie, kedy sa vozidlo poškodeného nachádzalo v servise.

34. Žalobca cituje napríklad z rozsudku Krajského súdu Žilina, sp. zn. 7Co/41/2021 zo dňa 8.9.2021,
v ktorom súd konštatoval ,,Odvolací súd zvýrazňuje, že pokiaľ poškodenému z titulu škodovej udalosti

bol vnútený tento skutkový a právny stav, kedy nemohol užívať svoje motorové vozidlo (v čestnom
prehlásení uviedol, že po dobu opravy vozidla nemal k dispozícii žiadne iné vozidlo a prenájom bol
nevyhnutný ), a teda sa ocitol v stave nutnosti zabezpečenia si náhradného vozidla, nie je možné
spravodlivo požadovať, aby v takejto situácii poškodený nad rámec povinností, ktoré mu vyplývajú
zo všeobecne záväzných právnych predpisov dokladoval použitie náhradného vozidla preukázaním

jeho účelnosti. Krajský súd považuje za nutné zdôrazniť, že pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti
nákladov aj z hľadiska časového rozsahu ich vyjadrenia je namieste zohľadňovať predovšetkým
okolnosť skutočného obmedzenia poškodeného v možnosti užívať svoje motorové vozidlo v dôsledku
dopravnej nehody. Z dôkazov nevyplynulo, že by poškodený mal akúkoľvek možnosť reálne ovplyvniť
začiatokatrvanievykonávaniaopravárenskýchprácnapoškodenomvozidle.Uvedenémunasvedčujeaj

skutočnosť, že k poistnej udalosti - dopravnej nehode došlo dňa 03.06.2019 a poškodený mal prenajaté
náhradné motorové vozidlo v období až od 17.06.2019 do 25.06.2019, t.j. 9 dní, teda počas vykonávania
opravy. Dĺžka opravy vozidla vyplýva aj z čestného prehlásenia autoservisu. Poškodený z titulu poistnej
udalosti nemohol užívať svoje motorové vozidlo, a preto bolo dôvodné, aby si zabezpečil náhradné
vozidlo a náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla v podobe nájomného patria do

oprávneného nároku poškodeného.“

35. Z odôvodnenia rozhodnutia citovaného v predchádzajúcom odseku vyplýva, že súd vychádzal z
výsledkov vykonaného dokazovania, kedy bolo poškodeným preukázané, že nevedel ovplyvniť dĺžku
opravy vozidla a celá oprava trvala 9 dní. V prejednávanej veci, posudzovanej odvolacím súdom,

žalobca neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie, prečo nemohol ľahko poškodené motorové
vozidlovyužívaťvobdobí,keďbolreklamovanýnáhradnýdiel,akéskutočnostitomubrániliaprečotrvala
oprava po dodaní náhradného dielu až 16 dní. Z uvedeného je zrejmé, že situácia a okolnosti prípadu
v prejednávanej veci a v citovanom rozhodnutí sú odlišné a ich posúdenie záviselo od prostriedkov
procesného útoku a procesnej obrany.

36. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd so záverom súdu prvej inštancie o
nedôvodnosti žaloby plne stotožňuje. Za podstatné považuje uviesť, že z ustálenej judikatúry vyplýva,že poškodený má nárok na náklady na náhradné vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie
nevyhnutné a zároveň, že náklady na takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne.

37. K námietke žalobcu, že rozsudok je nedostatočne odôvodnený odvolací súd uvádza, že rozsudok
súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí. Súd prvej inštancie
v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
zistený skutkový stav a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozsudok súdu prvej inštancie nemožno

považovať za nepresvedčivý. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred
všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004).

38. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu

prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle
§ 380 C.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §

255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 C.s.p., keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto
odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

40. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v
rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh),
(§ 428 C.s.p.).