Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 18, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/216/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201227
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1020201227.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej

a členov senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej v právnej veci žalobcu: Univerzitná
nemocnica - Nemocnica svätého Michala, a. s., so sídlom Satinského I. 7770/1, 811 08 Bratislava, IČO:
44 570 783, právne zastúpený: Mgr. Tomáš Szabo, advokát so sídlom Blumentálska 2735/20, 811 07
Bratislava, č. SAK 4570, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10,
821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu 9440-9000/2020 zo
dňa 27.07.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 02.03.2020 sa začalo konanie o preskúmanie úkonov žalobcu (ďalej aj kontrolovaného) po
uzavretí zmluvy vo verejnom obstarávaní na uskutočnenie stavebných prác na predmet zákazky :
„Prístavba operačnej sály na streche energocentra“, a to doručením oznámenia č. 14700-6000/2019-
OD/2 zo dňa 28.02.2020 žalobcovi.

2. Zo žalobcom doručenej dokumentácie z tohto verejného obstarávania žalovaný zistil, že žalobca je
verejným obstarávateľom podľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní
vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlenZVO).VýzvanapredkladanieponúkbolazverejnenávoVestníku
verejného obstarávania (ďalej len VVO) č. 63/2019 z 29. 3. 2019 pod zn. 6012 – WYP. Na obstaranie
vyššie identifikovaného predmetu zákazky použil žalobca postup zadávania podlimitnej zákazky bez
využitia elektronického trhoviska podľa § 112 až § 116 ZVO. V závislosti od predmetu zákazky, typu

kontrolovaného a predpokladanej hodnoty zákazky v zmysle redakčnej opravy č. 11841 IOX vo výške X
XXX XXX,XX EUR bez DPH ide o podlimitnú zákazku na uskutočnenie stavebných prác. Daná zákazka
nemala byť financovaná z fondov Európskej únie. Žalobca vykonal päť redakčných opráv. Zadávanie
predmetnej zákazky realizoval prostredníctvom informačného systému ELENA. Predmetná zákazka
nebola rozdelená na časti. Z informačného systému ELENA žalovaný zistil, že štyri spoločnosti boli
uvedené v zozname záujemcov. V lehote na predkladanie ponúk v zmysle redakčnej opravy č. 11841
IOX, t.j. do 14. 5. 2019 do 8:00 hod. bola predložená jedna ponuka od spoločnosti DAG SLOVAKIA, a. s.,

Volgogradská 9, 080 01, Prešov, IČO: 44886021. Výsledkom predmetného verejného obstarávania bolo
dňa 14. 6. 2019 uzavretie zmluvy o dielo č. NSM-16-207/2019 medzi kontrolovaným a spoločnosťou
DAG SLOVAKIA, a. s. s cenou diela vo výške X XXX XXX,XX EUR bez DPH, t.j. X XXX XXX,XX EUR
s DPH.3. Po preskúmaní dokumentácie z predmetného verejného obstarávania žalovaný dospel k záveru, že
žalobca postupoval v rozpore s § 21 ods. 4 písm. b) ZVO, keď v dôsledku vykonania podstatných zmien

v dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky nepredĺžil primerane lehotu na predkladanie ponúk
od odoslania redakčnej opravy výzvy č. 1, 2 až 5 na uverejnenie vo VVO a zároveň v rozpore s § 10
ods. 2 ZVO, a to princípmi transparentnosti a nediskriminácie hospodárskych subjektov, hospodárnosti a
efektívnosti, keď nepredĺžením lehoty primerane k uskutočneným zmenám potrebným na vypracovanie
ponuky žalobca nezabezpečil, aby mal každý uchádzač/záujemca rovnaké možnosti vo verejnom

obstarávaní, čím v konečnom dôsledku neumožnil realizáciu čestnej hospodárskej súťaže, pričom
porušenie ZVO mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.

4. Žalovaný ďalej dospel k záveru, že žalobca postupoval aj v rozpore s § 10 ods. 2 ZVO, a to
konkrétne s princípom proporcionality a zároveň v rozpore s § 38 ods. 5 v spojení s § 112 ods. 5 ZVO,
nakoľko určil neprimeranú podmienku účasti na preukázanie technickej alebo odbornej spôsobilosti

podľa § 34 ods. 1 písm. d) ZVO v spojení s § 112 ods. 4 písm. b) ZVO v súvislosti s licenciou na
zabudovaniekontaktnýchsystémovETICSasúčasneslicenciounazabudovanievonkajšíchotvorových
konštrukcií (ďalej len licencie), tým, že na vyžadovanie licencií uplatnil ustanovenie § 38 ods. 4 ZVO,
čím vylúčil možnosť preukázať splnenie predmetnej podmienky účasti treťou osobou, resp. aby dané
špecifické stavebné práce (zateplenie budovy, resp. osadenie okien a vonkajších dverí) uskutočňoval

subdodávateľ úspešného uchádzača, aj napriek skutočnosti, že zámer/požiadavku kontrolovaného bolo
možné dosiahnuť aj iným, menej zaťažujúcim spôsobom, keďže predmetná požiadavka predstavovala
pre potencionálneho uchádzača značnú administratívnu záťaž a neistotu získania licencií včas vo väzbe
na vyššie uvedené časové hľadisko, ako aj na skutočnosť na prepojenie predmetnej podmienky účasti s
ustanovením § 38 ods. 4 ZVO, pričom uvedené porušenie ZVO mohlo mať vplyv na výsledok verejného

obstarávania.

5. Žalovaný listom č. 14700-6000/2019-OD/4 doručeným žalobcovi dňa 3. 5. 2020, v zmysle § 173
ods. 13 ZVO vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam. Žalobca v reakcii na výzvu
žalovaného uviedol, že postup žalobcu sa v žiadnom prípade neprieči ZVO ani judikatúre Súdneho

dvora EÚ, ba priam naopak. Žalobca postupoval transparentne a celkovo predĺžil lehotu na predkladanie
ponúk nad minimálnu dĺžku zákonnej lehoty. Má za to, že predmetné zistenie žalovaného nie je založené
na riadne zistenom skutkovom stave, ale len na subjektívnych dohadoch členov kontrolnej skupiny. K
výhradevyužitiasubdodávateľovuviedol,žepostupovallenvsúladesvyslovenýmnázoromžalovaného,
ktorý počas výkonu kontroly nemá právo ani dôvod meniť, a teda ani spochybňovať postup žalobcu,

ktorý žiadnym spôsobom nie je v rozpore so ZVO ani rozhodovacou a metodickou praxou úradu.

6. Žalovaný v rozhodnutí č. 14700-6000/2019-OD/5 zo dňa 29.05.2020 (ďalej len prvostupňové
rozhodnutie) podľa § 175 ods. 4 ZVO konštatoval, porušenie § 21 ods. 4 písm. b) ZVO a súčasne §
10 ods. 2 ZVO, a § 38 ods. 5 v spojení s § 112 ods. 5 ZVO na skutkovom základ opísanom v bode 3

a 4 tohto rozhodnutia.

7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že žalovaný hodnotí
skutočnosť, či ide o podstatné zmeny, subjektívne. Predĺženie lehoty neposudzoval v celku, pričom
celková lehota na predkladanie ponúk bola 47 dní. Nezaoberal sa vecnou stránkou zistení, iba

mechanicky, matematickým výpočtom konštatoval neprimeranosť predĺženia lehoty na predkladanie
ponúk. Žalovaný nedisponuje sám odborne zdatnými osobami v oblasti stavebníctva, tvorby rozpočtov
a pod., a teda nemá sám ako posúdiť z vecnej stránky otázku, či predĺženie lehoty v konkrétnom prípade
bolo primerané vo vzťahu k schopnostiam uchádzačov vypracovať ponuku. Žalobca zároveň poukázal
na to, že žalovaný usmerňuje k obchádzaniu zákona tým, že odporúča licencie dávať do zmluvných

podmienok a obísť tým podmienky účasti. Pokiaľ žalobca uviedol požiadavku, aby práce súvisiace s
licenciami vykonal uchádzač alebo člen skupiny dodávateľov sám v súlade s ust. § 38 ods. 4 ZVO,
išlo o výkon jeho práva.

8. O odvolaní žalobcu rozhodla Rada Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len rada) rozhodnutím

číslo spisu 9440-9000/2020 zo dňa 27.07.2020 (ďalej len napadnuté rozhodnutie) tak, že odvolanie
žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutia potvrdila. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia rada
poukázala na to, že žalobca vo výzve na predkladanie ponúk, ktorú odoslal na uverejnenie dňa 27. 03.
2019 (zverejnená dňa 29. 03. 2020), uviedol:„Celková predpokladaná hodnota: XXX XXX,XX EUR bez DPH“
„Dĺžka trvania zákazky alebo rámcovej dohody: Trvanie v mesiacoch: 7“
„Doplňujúce informácie: Zábezpeka ponuky sa vyžaduje. Zábezpeka je stanovená vo výške XX XXX,XX

EUR.“
„Ekonomické a finančné postavenie: Minimálny celkový obrat za posledné tri hospodárske roky, za
ktoré sú dostupné v závislosti od vzniku alebo začiatku prevádzkovania činnosti (kumulatívne) musí
byť 2 700 000,00 (dva milióny sedemstotisíc) EUR. Uchádzač preukáže vyjadrenie banky, alebo
pobočky zahraničnej banky, a to nezáväzný úverový prísľub, ktorým banka alebo pobočka zahraničnej

banky uchádzačovi prisľúbi, že v prípade, že sa stane úspešným uchádzačom a požiada banku alebo
pobočku zahraničnej banky o poskytnutie úveru, banka alebo pobočka zahraničnej banky mu poskytne
úver v objeme minimálne 300 000,00 EUR na účely finančného plnenia zákazky, ktorej predmetom
je ,,Prístavba operačnej sály na streche energocentra“ vyhlásenej verejným obstarávateľom Nemocnica
svätého Michala, a.s. (alebo ekvivalent v inej mene podľa kurzu ECB, platného ku dňu odoslania
oznámenia do Vestníka).“

9. Dňa 29. 03. 2020 kontrolovaný (žalobca) zverejnil v IS ELENA súťažné podklady, v ktorých uviedol o.
i. podmienky účasti týkajúce sa technickej alebo odbornej spôsobilosti podľa § 34 ods. 1 písm. d) ZVO:
„Uchádzač musí preukázať, že je držiteľom licencií používaných materiálov a technologických postupov,
pričom ako dôkaz predloží nasledovné doklady:

7.1 Licencia na zabudovanie kontaktných systémov ETICS (vydaná nezávislou akreditovanou
inštitúciou) alebo rovnocenné osvedčenia vydané príslušnými orgánmi členských štátov Európskeho
spoločenstva - držiteľ licencie týmto dokumentom preukazuje svoju spôsobilosť na vykonávanie
špeciálnych stavebných prác, ktorých kvalita, spolu s osvedčenými komponentami tepelnoizolačného
systému, garantuje projektované parametre a životnosť zateplenia.

7.2 Licencia na zabudovanie vonkajších otvorových konštrukcií (vydaná nezávislou akreditovanou
inštitúciou) alebo rovnocenné osvedčenia vydané príslušnými orgánmi členských štátov Európskeho
spoločenstva - držiteľ licencie týmto dokumentom preukazuje svoju spôsobilosť na vykonávanie
špeciálnych stavebných prác, ktorých kvalita garantuje projektované parametre a životnosť diela
Verejný obstarávateľ pre stavebné práce súvisiace s uvedenými a udelenými licenciami uplatňuje

ustanovenie § 38 ods. 4 ZVO a požaduje aby predmetné práce vykonal uchádzač alebo člen skupiny
dodávateľov sám.“

Do predmetných súťažných podkladov zahrnul žalobca prílohu č. 11 „Vybrané položky výkazu výmer“,
v ktorej sa uvádza: „K uvedeným vybraným položkám výkazu výmer uchádzač predloží katalógové listy

výrobkov. Uchádzač predloží aj vyplnenú prílohu č. 11 s vyplnením názvu výrobcu a typu výrobku“. Za
predmetnou vetou nasledujú dve prázdne strany, na ktorých nie sú uvedené žiadne položky výkazu
výmer, a následne príloha č. 12 „Súhlas so spracovaním osobných údajov“. V časti A.1 bod 33.9
súťažných podkladov žalobca uviedol, že v súlade s § 38 ods. 4 ZVO uchádzač nesmie subdodávateľom
zadať, resp. prostredníctvom subdodávateľov a iných osôb podľa § 34 ods. 3 ZVO realizovať nasledovné

podstatné úlohy a činnosti v súlade s požadovanou podmienkou účasti podľa § 34 ods. 1 písm. d) ZVO v
časti A.2 týchto súťažných podkladov: Kontaktný zatepľovací systém, Osadenie vonkajších výplňových
konštrukcií.

V časti B.2 súťažných podkladov žalobca uviedol, že od uchádzača sa vyžaduje, aby pre

posúdenie splnenia požiadaviek na predmet zákazky predložil svoj predbežný technický návrh
realizácie prác vyžadovaných opisom predmetu zákazky, resp. projektovou dokumentáciou, ktorá
tvorí prílohu súťažných podkladov. V predbežnom technickom návrhu uchádzač podrobne popíše
jednotlivé plánované činnosti vrátane popisu použitého druhu a predpokladaného množstva stavebných
materiálov. Uchádzač znáša náklady na prípravu predbežného technického návrhu v celom rozsahu

sám. Žalobca požadoval, aby súčasťou predbežného technického návrhu bol aj spracovaný a
predložený harmonogram prác. Harmonogram vykonávania prác v rámci jednotlivých príslušných
objektov mal osobitne uvádzať dĺžku realizácie stavebných prác, pričom uchádzač bol viazaný
maximálnou dĺžkou lehoty trvania stavebných prác uvedenou vo výzve na predkladanie ponúk a v
týchto súťažných podkladoch a nemohol v harmonograme vykonávania prác uviesť dlhšiu resp. kratšiu

lehotu realizácie stavebných prác. Pre realizáciu výstavby musel uchádzač spracovať operatívny časový
harmonogram pre jednotlivé objekty stavby s podrobným rozpisom rozhodujúcich stavebných procesov.
Predloženie plánu organizácie výstavby považoval žalobca za nevyhnutné pre potreby včasného a
riadneho naplnenia predmetu projektu stavebných prác.10. V redakčnej oprave č. 1 (odoslanej na uverejnenie dňa 01. 04. 2019 a uverejnenej vo vestníku dňa
03. 04. 2019 pod zn. 6274 – IOX) žalobca vykonal nasledovné zmeny: Celková predpokladaná hodnota

namiesto: XXX XXX,XX EUR bez DPH, má byť: X XXX XXX,XX EUR bez DPH. Namiesto zábezpeky
stanovenej vo výške XX XXX,XX EUR, má byť vo výške XX XXX,XX EUR. Minimálna požadovaná
úroveň štandardov, k bodu 1: Minimálny celkový obrat za posledné tri hospodárske roky, za ktoré sú
dostupné v závislosti od vzniku alebo začiatku prevádzkovania činnosti (kumulatívne) namiesto musí
byť X XXX XXX,XX (A. B. C.) EUR, má byť: X XXX XXX,XX (D. B. A.) EUR.

Minimálna požadovaná úroveň štandardov, k bodu 2: Uchádzač preukáže vyjadrenie banky, alebo
pobočky zahraničnej banky, a to nezáväzný úverový prísľub, ktorým banka alebo pobočka zahraničnej
banky uchádzačovi prisľúbi, že v prípade, že sa stane úspešným uchádzačom a požiada banku alebo
pobočku zahraničnej banky o poskytnutie úveru, banka alebo pobočka zahraničnej banky mu poskytne
úver namiesto v objeme minimálne 300 000,00 EUR na účely finančného plnenia zákazky, má byť: v

objeme minimálne 600 000,00 EUR na účely finančného plnenia zákazky.

Dňa 01. 04. 2019 kontrolovaný (žalobca) v IS ELENA zverejnil „Oznámenie verejného obstarávateľa
o úprave súťažných podkladov“, v ktorom okrem zmien informácií uvedených v redakčnej oprave
č. 1 zmenil aj dve podmienky účasti technickej alebo odbornej spôsobilosti, a to tak, že zvýšil ich

minimálnu požadovanú úroveň. Zoznam uskutočnených stavebných prác za predchádzajúcich päť
rokov od vyhlásenia verejného obstarávania, ktorým uchádzač preukáže, že uskutočnil stavebné
práce na predmete rovnakom alebo obdobnom ako je predmet zákazky, pričom zároveň preukáže,
že minimálne jedna takto definovaná stavba bola namiesto v hodnote rovnakej alebo vyššej ako 700
000,00 eur bez DPH, má byť v hodnote rovnakej alebo vyššej ako 1 700 000,00 eur bez DPH.

Profesijný životopis zodpovednej osoby - stavbyvedúceho, ktorý musí obsahovať min. súhrnné praktické
skúsenosti v pozícii stavbyvedúci v celkovom súhrnnom rozsahu min. 5 rokov, s riadením realizovaných
stavieb, na ktorých pôsobil v pozícii stavbyvedúceho, ktorých predmetom boli stavebné práce na
výstavbe alebo rekonštrukcii pozemných stavieb podľa vyhlášky č. 323/2010 Z.z., ktorou sa vydáva
Štatistická klasifikácia stavieb, alebo ekvivalentného predpisu, z čoho preukáže, že minimálne jedna

takto definovaná stavba, bola namiesto v hodnote rovnakej alebo vyššej ako 700 000,00 EUR bez DPH,
má byť v hodnote rovnakej alebo vyššej ako 1 700 000,00 EUR bez DPH.

Dňa 01. 04. 2019 kontrolovaný (žalobca) v IS ELENA zverejnil „Súťažné podklady – verzia 2“, v ktorých
okrem zmien uvedených v redakčnej oprave č. 1 a v Oznámení verejného obstarávateľa o úprave

súťažných podkladov do Prílohy č. 8 „Výkaz výmer“ doplnil dokumenty: S-Rekapitulácia.xls a VON-
S Výkaz výmer.xsls. V súťažných podkladoch – verzia 2 sa nachádza Príloha č. 11 „Vybrané položky
výkazu výmer“, v ktorej už je uvedených spolu 85 položiek, ku ktorým kontrolovaný požaduje v ponukách
uchádzačov vyplniť názov výrobcu, typ výrobku a predložiť katalógový list výrobku.

11. V redakčnej oprave č. 2 (odoslanej dňa 15. 04. 2019 a uverejnenej vo vestníku dňa 17. 04. 2019 pod
zn. 7831 – IOX) kontrolovaný (žalobca) o. i. uviedol, že dĺžka trvania zákazky alebo rámcovej dohody
namiesto: 7 mesiacov má byť 12 mesiacov. Lehota na predkladanie ponúk namiesto 17. 04. 2019, 08:00
má byť 24. 04. 2019, 08:00.

12. V redakčnej oprave č. 3 (odoslanej dňa 23. 04. 2019 a uverejnenej vo vestníku dňa 24. 04. 2019
pod zn. 8652 – IOX) kontrolovaný (žalobca) uviedol: Lehota na predkladanie ponúk namiesto: 24. 04.
2019, 08:00 má byť: 02. 05. 2019, 08:00.

13. V redakčnej oprave č. 4 (odoslanej dňa 28. 04. 2019 a uverejnenej vo vestníku dňa 30. 04. 2019

pod zn. 9504 – IOX) kontrolovaný (žalobca) uviedol, že lehota na predkladanie ponúk namiesto: 02. 05.
2019, 08:00 má byť: 09. 05. 2019, 08:00.

14. V redakčnej oprave č. 5 (odoslanej dňa 07. 05. 2019 a uverejnenej vo vestníku dňa 09. 05. 2019 pod
zn. 11841 – IOX) kontrolovaný (žalobca) uviedol, že celková predpokladaná hodnota namiesto X XXX

XXX,XX EUR bez DPH má byť X XXX XXX,XX EUR bez DPH. Lehota na predkladanie ponúk namiesto
09. 05. 2019, 08:00, má byť 14. 05. 2019, 08:00.Súčasne dňa 07. 05. 2019 kontrolovaný (žalobca) zverejnil v IS ELENA „Oznámenie verejného
obstarávateľa o úprave súťažných podkladov“, v ktorom informoval záujemcov o týchto zmenách, ako aj
o tom, že verejný obstarávateľ dopĺňa výkaz výmer o modulárny systém operačnej sály: - H01-V Vykaz

vymer.xls. a zverejnil „Súťažné podklady – verzia 3“.

15. Rada uviedla, že vychádzajúc z § 42 ods. 1 a 11 ZVO je zrejmé, že všetky informácie uvádzané
v súťažných podkladoch predstavujú informácie potrebné pre vypracovanie ponuky, resp. s ktorými
sa potenciálni záujemcovia musia oboznámiť a vziať ich do úvahy pri príprave svojich ponúk, inak sa

vystavujú riziku, že ich ponuky nebudú v súlade s potrebami a požiadavkami verejného obstarávateľa
vyjadrenými v súťažných podkladoch, a teda budú z verejného obstarávania vylúčené. Na neznalosť,
resp. nedostatočné oboznámenie sa s informáciami uvedenými v súťažných podkladoch sa uchádzači
nemôžu odvolávať. Na základe uvedeného má rada za to, že všetky informácie uvedené vo výzve a v
súťažných podkladoch je potrebné považovať za informácie potrebné na vypracovanie ponuky, a teda
ich akákoľvek zmena môže mať vplyv na vypracovanie ponuky. Nie každá zmena, ktorá môže mať vplyv

na vypracovanie ponuky, je automaticky aj podstatnou zmenou, s ktorou ustanovenie § 21 ods. 4 písm.
b) ZVO spája povinnosť verejného obstarávateľa primerane predĺžiť lehotu na predkladanie ponúk. Ak
totiž napr. verejný obstarávateľ počas plynutia lehoty na predkladanie ponúk zmení požadovaný formát
šifrovania ponuky, nepochybne ide o zmenu informácie potrebnej na vypracovanie ponuky, nemusí však
ísť o podstatnú zmenu a nemusí ísť ani o zmenu, ktorej zapracovanie do pripravovanej ponuky záujemcu

by si vyžiadalo výrazné zvýšenie časových nárokov na vypracovanie ponuky. ZVO ukladá verejnému
obstarávateľovi povinnosť primerane predĺžiť lehotu na predkladanie ponúk len v prípade vykonania
podstatnej zmeny v týchto dokumentoch.

16.Žalobcapočasplynutialehotynapredkladanieponúkuskutočnilviacerézmenyinformáciíuvedených

vo výzve a v súťažných podkladoch, ako je opísané vyššie. Podľa rady všetky tieto informácie
majú podstatný význam pre potenciálnych uchádzačov, pretože ide o informácie, v súlade s ktorými
boli uchádzači povinní vypracovať a predložiť svoje ponuky vo verejnom obstarávaní. Zmeny v
informáciách pre uchádzačov, ktoré žalobca uskutočnil, neboli zanedbateľného charakteru. ZVO
výslovne neustanovuje, aká zmena v dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky je považovaná

za podstatnú zmenu, a aká za nepodstatnú. Pri tomto posúdení rada vychádzala z účelu lehoty na
predkladanie ponúk a konštatovala, že ZVO upravuje začatie plynutia lehoty na predkladanie ponúk, jej
minimálnu dĺžku, ako aj dokumenty potrebné na vypracovanie ponuky, ktoré musia byť počas plynutia
tejto lehoty sprístupnené uchádzačom, z čoho vyplýva, že účelom predmetnej lehoty je poskytnúť
uchádzačom zákonom garantovaný časový priestor na prípravu a predloženie ich ponúk v súlade s

požiadavkami verejného obstarávateľa.

17. Za účelom posúdenia toho, či zmeny sú alebo nie sú podstatnými zmenami, rada posudzovala,
ako tieto zmeny môžu ovplyvniť záujem hospodárskych subjektov o účasť v predmetnom verejnom
obstarávaní a vypracovanie ponúk pripravovaných záujemcami. Účelom predĺženia lehoty na

predkladanie ponúk z dôvodu zmeny vymedzenia predmetu zákazky je aj umožniť záujemcom, ktorí za
pôvodných zadávacích podmienok na súťaž nereflektovali, podať ponuky. Uvedené zmeny znamenali,
že uchádzači, ktorí po zverejnení výzvy začali s prípravou svojich ponúk podľa podmienok uvedených vo
výzve, boli po zverejnení predmetných zmien nútení prepracovať svoje pripravované ponuky. Napríklad
uchádzači museli požiadať banku o vystavenie nového prísľubu o poskytnutí úveru znejúceho na vyššiu

sumu než bola pôvodne určená, o vystavenie bankovej záručnej listiny vo vzťahu k zábezpeke na
vyššiu sumu než bola pôvodne určená, získať stavbyvedúceho so skúsenosťou s plnením zákazky vo
vyššej sume než bola pôvodne určená a v prípade, ak sami nedisponovali celkovým obratom vo výške
požadovanej kontrolovaným (6 200 000 eur namiesto pôvodne požadovaných 2 700 000 eur) alebo
referenciouoplnenízákazkyvovyššejsumenežbolapôvodneurčená(1700000eurbezDPHnamiesto

pôvodne požadovanej 700 000 eur bez DPH), museli si v lehote na predkladanie ponúk zabezpečiť inú
osobu podľa § 33 ods. 2, resp. § 34 ods. 3 ZVO, ktorá takúto referenciu (obrat) má, a ktorá bude ochotná
poskytnúť svoje finančné a ekonomické zdroje, resp. technické a odborné kapacity uchádzačovi na účely
plnenia danej zákazky a podieľať sa spolu s uchádzačom na plnení zákazky, pričom vo všetkých týchto
prípadoch išlo o zvýšenie sumy určenej v podmienke o minimálne dvojnásobok jej pôvodnej hodnoty.

Okrem toho niektoré z uvedených zmien (predĺženie lehoty uskutočnenia stavebných prác, opakované
zvýšenie predpokladanej hodnoty zákazky a s tým súvisiace doplnenie výkazu výmer) mali vplyv nielen
na prípravu samotnej cenovej ponuky uchádzačmi, ale mali tiež za následok nutnosť prepracovať
predbežné technické riešenie realizácie predmetu zákazky a podrobný časový harmonogram realizáciezákazky, ktoré museli uchádzači spracovať počas lehoty na predkladanie ponúk a predložiť vo svojich
ponukách. Ďalšie z predmetných zmien (doplnenie 85 položiek výkazu výmer do prílohy č. 11 „Vybrané
položky výkazu výmer“, ku ktorým žalobca od uchádzačov požadoval predložiť v ponuke katalógové listy

výrobkov, názov výrobcu a typ výrobku) vyvolali u potenciálnych uchádzačov potrebu doplniť do svojich
ponúk požadované dokumenty k predmetným 85 položkám, o čom z pôvodne zverejnených súťažných
podkladov nemali vedomosť, keďže v nich obsiahnutá príloha č. 11 žiadne položky neobsahovala. Vo
vzťahu k predĺženiu lehoty uskutočnenia stavebných prác zo 7 mesiacov na 12 mesiacov rada uvádza,
žetátozmenamohlapodnietiťzáujemoúčasťvsúťažiutýchpotenciálnychzáujemcov,ktorípripôvodne

zverejnenej lehote uskutočnenia stavebných prác na súťaž nereflektovali. Na základe rada dospela
k záveru, že predmetné zmeny v dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky je, vzhľadom na
ich rozsah a ich vplyv na prípravu ponúk uchádzačmi, jednoznačne potrebné považovať za podstatné
zmeny, v prípade ktorých vzniká verejnému obstarávateľovi povinnosť primerane predĺžiť lehotu na
predkladanie ponúk.

18. Konkrétnejšie sa žalobca vo svojom odvolaní vyjadril len k zmene, ktorá bola predmetom redakčnej
opravyč.5(ktoroudoplnilvýkazvýmerH01opoložku7701-modulárnysystémoperačnejsályvhodnote
XXX XXX eur bez DPH), a to tak, že v bežnej praxi stavebné firmy s ocenením jednej položky rovnakého
alebo podobného charakteru ako uvedený modulárny systém nemajú problém. Rada k predmetnému
uviedla, že žalobca nevzal do úvahy, že potenciálni uchádzači, sa o tom, že súčasťou opisu predmetu

zákazky bude aj modulárny systém operačnej sály, dozvedeli až po uskutočnení redakčnej opravy č. 5
(ktorú žalobca odoslal na uverejnenie do vestníka dva dni pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk
a ktorou predĺžil túto lehotu o 5 dní), takže na jej zohľadnenie do pripravovaných ponúk mali k dispozícii 6
dní, počas ktorých bolo na nich, aby si zabezpečili dodávateľa takéhoto modulárneho systému operačnej
sály, získali jeho cenovú ponuku, zapracovali ju do svojej pripravovanej cenovej ponuky za predmet

zákazky a v nadväznosti na to prepracovali aj pripravovaný predbežný technický návrh a podrobný
harmonogramprác,ktorékontrolovanýpožadovaloduchádzačovpredložiťvponuke.Predmetnázmena
dokumentov potrebných na vypracovanie ponuky teda pre potenciálnych uchádzačov neznamenala len
potrebu jednoduchého ocenenia jednej položky, s čím podľa kontrolovaného stavebné firmy v bežnej
praxi nemajú problém.

19. Ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b) ZVO neupravuje, aké predĺženie lehoty na predkladanie ponúk
sa za akých okolností má považovať za primerané. Ustanovenie § 112 ods. 12 písm. b) ZVO v
prípade podlimitnej zákazky na uskutočnenie stavebných prác garantuje uchádzačom minimálnu lehotu
v dĺžke 20 dní, ktorú musia mať k dispozícii na účely prípravy a predloženia svojich ponúk. Táto

lehota je záujemcom zákonom garantovaná za tým účelom, aby mali vytvorený dostatočný časový
priestor na získanie všetkých dokladov, ktorých predloženie v ponuke požaduje verejný obstarávateľ,
napr. doklady na účely preukázania splnenia podmienok účasti, katalógové listy vybraných 85 položiek
výkazu výmer, predbežné technické riešenie a časový harmonogram plnenia zákazky, ktoré musí
uchádzač vypracovať na základe informácií uvedených v súťažných podkladoch, ako aj na získanie

subdodávateľov, ktorých bude potrebovať na plnenie zmluvy, na preštudovanie obchodných podmienok
(návrhu zmluvy, ktorý je súčasťou súťažných podkladov) a na ocenenie predmetu zákazky. Z uvedeného
vyplýva,žeZVOustanovujepreuchádzačovprávonaminimálne20-dňovúlehotunaspracovanieponúk,
čomu zodpovedá povinnosť verejného obstarávateľa toto právo uchádzačov rešpektovať, a teda im
predmetnú lehotu na spracovanie ponúk poskytnúť. Lehota na predkladanie ponúk (v dĺžke 20 dní)

plynula od 28. 03. 2019. Žalobca ani jedenkrát nepredĺžil lehotu na predkladanie ponúk tak, aby po
predĺžení plynula nová plná minimálna lehota na predkladanie ponúk ustanovená zákonom, t. j. 20
dní. Žalobca v časti B.2 „Opis predmetu zákazky“ súťažných podkladov určil aj ďalšie požiadavky na
uchádzačov, napr. predložiť „Predbežný technický návrh“, pričom niektoré z vyššie uvedených zmien
dokumentov potrebných na vypracovanie ponuky mali vplyv aj na jeho vypracovanie, keďže uchádzači

mali v predbežnom technickom návrhu podrobne popísať jednotlivé plánované činnosti. Súčasťou
predbežného technického návrhu musel byť aj harmonogram vykonávania prác v rámci jednotlivých
objektov, ktorý mal uvádzať dĺžku realizácie stavebných prác, pričom uchádzači boli viazaní maximálnou
dĺžkou lehoty trvania stavebných prác určenou kontrolovaným vo výzve a nemohli v harmonograme
vykonávania prác uviesť dlhšiu, resp. kratšiu lehotu realizácie stavebných prác. Kontrolovaný tiež v

súťažných podkladoch ustanovil, že uchádzači sa počas realizácie nemôžu od svojho predbežného
technického návrhu odchýliť, a teda bol pre nich záväzný. Ako však už bolo uvedené, redakčnou opravou
č. 2 kontrolovaný zmenil lehotu realizácie diela (zo 7 na 12 mesiacov), to znamená, že záujemcovia,
ktorí by mali záujem o účasť, boli nútení svoj pripravovaný harmonogram prác (a teda aj celý predbežnýtechnický návrh) prepracovať a upraviť tak, aby ich zosúladili so zmenenou lehotou realizácie diela.
Následne redakčnou opravou č. 5 kontrolovaný doplnil opis predmetu zákazky o úplne novú položku
„modulárny systém operačnej sály“, na základe ktorej by záujemcovia, ktorí by mali záujem o účasť, boli

nútení opätovne prepracovať svoj pripravovaný harmonogram prác (a teda aj celý predbežný technický
návrh) tak, aby do nich zapracovali realizáciu aj tejto položky. Potenciálni uchádzači pritom v danom
čase (po uskutočnení ktorejkoľvek redakčnej opravy) nemohli vedieť, že kontrolovaný neskôr pristúpi k
ďalšiemu predĺženiu lehoty, k čomu sa žalobca nijako nevyjadril.

20.Priredakčnejopraveč.1,vsúvislostisktoroužalobcauskutočnilnajrozsiahlejšiezmenydokumentov
(o. i. zvýšil predpokladanú hodnotu zákazky zo XXX XXX,XX eur bez DPH na X XXX XXX eur bez
DPH, čo možno považovať za zmenu majúcu potenciál osloviť aj iné hospodárske subjekty, než ktoré
mohli mať o danú zákazku pôvodne záujem), nepredĺžil lehotu na predkladanie ponúk vôbec. Následne,
redakčnou opravou č. 2 (ktorou predĺžil lehotu uskutočnenia stavebných prác zo 7 mesiacov na 12
mesiacov) predĺžil lehotu na predkladanie ponúk o 7 dní a redakčnou opravou č. 5 (ktorou zvýšil

predpokladanú hodnotu zákazky na X XXX XXX eur bez DPH z dôvodu doplnenia položky modulárny
systém operačnej sály) predĺžil túto lehotu o 5 dní. Okrem toho však žalobca dvakrát predĺžil lehotu na
predkladanie ponúk (redakčnými opravami č. 3 a č. 4, a to o 8 dní a o 7 dní) bez toho, aby súčasne
uskutočnil zmenu dokumentov potrebných na vypracovanie ponuky. Rada má za to, že takýto postup
žalobcu potenciálni uchádzači v žiadnom prípade nemohli predvídať.

21. K argumentácii žalobcu o tom, že potenciálni záujemcovia sa prihlasujú do jednotlivých zákaziek
prvé tri dni od zverejnenia výzvy na základe nastavenia automatického upozornenia vo vestníku podľa
príslušného kódu CPV a že po uplynutí prvých troch dní od zverejnenia výzvy sa už v praxi do zákazky
málokedy prihlasujú potenciálni záujemcovia, rada uviedla, že § 21 ods. 4 písm. b) ZVO ukladá verejným

obstarávateľom primerane predĺžiť lehotu na predkladanie ponúk v prípade vykonania podstatnej zmeny
v dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky kedykoľvek počas jej plynutia (nielen v prípade
podstatnej zmeny vykonanej počas prvých troch dní po zverejnení výzvy vo vestníku). Na základe
uvedeného nemožno dospieť k záveru, že by v prípade vykonania podstatnej zmeny neskôr ako počas
prvých troch dní po jej zverejnení verejní obstarávatelia neboli povinní primerane predĺžiť túto lehotu.

V praxi nie je možné vylúčiť to, že podstatná zmena vykonaná neskôr ako tri dni po zverejnení výzvy
vyvolá záujem o účasť v súťaži u hospodárskych subjektov, ktoré tento záujem na základe pôvodne
zverejnených podmienok súťaže nemali.

22. K argumentu žalobcu , podľa ktorého závery úradu znamenajú, že ad absurdum by nikdy nebolo

možné ukončiť procesy verejného obstarávania, nakoľko vždy by bolo možné každou ďalšou otázkou
predlžovať lehotu na predkladanie ponúk, rada uviedla, že nie každé vysvetlenie dokumentov podľa § 48
ZVO vyvoláva potrebu predĺžiť lehotu na predkladanie ponúk. Pokiaľ totiž ide o jednoduché vysvetlenie
pôvodne stanovených podmienok súťaže, ktoré sa vysvetlením nijak nemenia, predĺženie tejto lehoty
nemáopodstatnenie.Vpredmetnomprípadevšaknešloovysvetleniepôvodnestanovenýchpodmienok,

ale o podstatné zmeny dokumentov z dôvodov na strane žalobcu (podľa jeho vyjadrenia: z dôvodu
administratívnej chyby pri vyhotovení výzvy na predkladanie ponúk a z dôvodu zrušenia iného verejného
obstarávania z dôvodu nedodržania administratívnych postupov).

23.Knávrhužalobcu,abyžalovanývoveciprimeranostilehotynapredkladanieponúkvyužilnezávislého

znalca, nakoľko sám nedisponuje žiadnymi odbornými kapacitami schopnými túto stránku procesu
verejného obstarávania vyhodnotiť z vecného pohľadu, rada uviedla, že pojem primeranosť je v danom
prípade právnou otázkou, a teda žalovaný je schopný posúdiť primeranosť lehoty.

24. K neprimeranosti požiadavky, aby práce súvisiace s licenciami vykonal sám uchádzač alebo člen

skupiny dodávateľov, rada uviedla, že žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí nekonštatoval porušenie
ZVO zo strany žalobcu tým, že v rámci podmienok účasti technickej alebo odbornej spôsobilosti
vyžadoval predloženie licencií, nespochybnil teda samotné požadovanie predloženia licencií. Žalovaný
konštatoval, že v danom prípade kontrolovaný postupoval v rozpore s princípom proporcionality tým,
že neumožnil uchádzačom preukázať splnenie predmetnej podmienky účasti predložením licencií osôb,

ktoré mu poskytnú svoje technické a odborné kapacity na plnenie zmluvy, a teda im neumožnil plniť
práce spojené s licenciami prostredníctvom subdodávateľov, ktorým boli licencie udelené. Úlohou
teda bolo posúdiť požiadavku, ktorou žalobca neumožnil uchádzačom uskutočniť predmetné stavebné
práce prostredníctvom subdodávateľov, z pohľadu princípu proporcionality. Princíp proporcionality vosvojej podstate vyžaduje, aby akékoľvek opatrenie verejného obstarávateľa bolo vhodné na dosiahnutie
sledovaných cieľov a zároveň aby neprekračovalo hranice toho, čo je na dosiahnutie príslušného cieľa
potrebné. Z pohľadu princípu proporcionality sú teda rozhodujúce dva aspekty: vhodnosť a potrebnosť.

Na správnu aplikáciu tohto princípu je nevyhnutné poznať cieľ, ku ktorému má konanie verejného
obstarávateľa smerovať. Následne je potrebné posúdiť, či opatrenia, ktoré zvolil verejný obstarávateľ
na dosiahnutie predmetného cieľa, sú vhodné na jeho dosiahnutie a tiež to, či nejdú nad rámec toho,
čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa. Rada poukázala na rozsudok Súdneho dvora z 5. apríla
2017 vo veci C-298/15 (Borta), bod 48, a na vo veci C-63/18 (Vitali SpA), body 23 – 27. Z predmetnej

judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že cieľom právnej úpravy verejného obstarávania je dosiahnuť čo
najväčšie otvorenie verejného obstarávania hospodárskej súťaži, pričom k splneniu tohto cieľa prispieva
aj použitie subdodávateľov, ktoré môže podporiť účasť malých a stredných podnikov na trhu verejného
obstarávania.

25. Aj keď ust. § 38 ods. 4 ZVO umožňuje verejným obstarávateľom vyžadovať, aby určité podstatné

úlohy vykonal priamo sám uchádzač alebo člen skupiny dodávateľov (a tým im tiež umožňuje obmedziť
využitie kapacít iných osôb a subdodávateľov), uvedené neznamená, že by verejní obstarávatelia
pri aplikácii tohto inštitútu neboli povinní rešpektovať princíp proporcionality. Rada nespochybňuje,
že vyžadovanie licencií bolo v danom prípade primerané. Taktiež nespochybňuje cieľ stanovený
žalobcom, ktorým je získanie kvalitného dodávateľa. V tejto súvislosti je však potrebné posúdiť, či

opatrenie, ktoré použil žalobca (požiadavka, podľa ktorej musí zateplenie budovy a osadenie okien
a vonkajších dverí realizovať výlučne sám uchádzač alebo člen skupiny dodávateľov, bez možnosti
použitia subdodávateľa), je vhodné a potrebné, a teda primerané na dosiahnutie tohto cieľa a či tento
cieľ nebolo možné dosiahnuť použitím iného, pre uchádzačov menej obmedzujúceho opatrenia. Z
vyjadrenia žalobcu vyplýva, že držiteľ licencie už samotnou licenciou preukazuje svoju spôsobilosť na

kvalitné vykonávanie predmetných stavebných prác. Ak chcel žalobca získať kvalitného dodávateľa,
ktorý je schopný zrealizovať predmetné stavebné práce na požadovanej odbornej a kvalitnej úrovni,
tak uvedené by dosiahol tým, že predmetné stavebné práce bude realizovať držiteľ týchto licencií. Za
týmto účelom nebolo potrebné určiť požiadavku podľa § 38 ods. 4 ZVO, keďže aj v prípade využitia
subdodávateľa na realizáciu týchto prác by subdodávateľ musel byť držiteľom licencií, t. j. predmetné

prácebyrealizovalodbornezdatnýakvalitnýsubjekt.Čosatýkazodpovednostizarealizáciuprác,zaich
kvalitu a za súlad vykonaných prác so zmluvou a príslušnými technickými normami, zodpovedný je vždy
len úspešný uchádzač, keďže on je zmluvným partnerom verejného obstarávateľa (verejný obstarávateľ
uzatvára zmluvu o dielo s úspešným uchádzačom, nie s jeho subdodávateľmi). Skutočnosť, že úspešný
uchádzač zadá časť zmluvného plnenia svojim subdodávateľom, nemá žiadny vplyv na rozsah a kvalitu

zodpovednosti úspešného uchádzača voči verejnému obstarávateľovi. Žalobca neobjasnil, z akého
dôvodu má za to, že uchádzač, ktorý je držiteľom licencie ETICS, zrealizuje zatepľovací kontaktný
systém kvalitnejšie ako subdodávateľ, ktorý je držiteľom rovnakej licencie ETICS.
26. Naplnenie predmetného účelu by bolo dosiahnuté už určením podmienky účasti, podľa ktorej by
mal uchádzač predložiť predmetné licencie, pričom by mohol predložiť licencie, ktorých držiteľom je

on sám alebo iná osoba (podľa § 34 ods. 3 ZVO), ktorá bude vykonávať predmetné práce v pozícii
subdodávateľa a určením zmluvnej podmienky, že predmetné práce môže vykonať len subjekt, ktorý je
držiteľom licencií, čo však kontrolovaný neurobil.
27. Okrem toho, ako už uviedol úrad, hoci žalobca v súťažných podkladoch uviedol, že uchádzač
nesmie subdodávateľom zadať realizáciu kontaktného zatepľovacieho systému a osadenia vonkajších

výplňových konštrukcií, do zmluvy o dielo túto svoju požiadavku nepreniesol.
28. Predmetná požiadavka, ktorou žalobca obmedzil možnosť uchádzačov využiť subdodávateľov na
uskutočnenie zateplenia budovy, osadenia okien a vonkajších dverí, nebola v danom prípade potrebná
za účelom dosiahnutia cieľa, ktorý chcel kontrolovaný dosiahnuť, a to zvýšenie kvality dodávateľa,
zvýšenie zodpovednosti za realizáciu predmetných stavebných prác a elimináciu kontrahovania

nekvalitných subdodávateľov, ktorí nie sú schopní predmetné práce zrealizovať v požadovanej
kvalite. Predmetnou neprimeranou požiadavkou pritom žalobca obmedzil možnosť uchádzačov využiť
subdodávateľov, ktorá prispieva k naplneniu cieľa právnej úpravy verejného obstarávania, a to
zabezpečiť, aby verejné obstarávanie bolo čo najviac otvorené hospodárskej súťaži.

II. Žaloba

29. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.08.2020 domáhal preskúmania
zákonnosti napadnutého rozhodnutia rady, ako aj prvostupňového rozhodnutia žalovaného, ktoréžiadal zrušiť. Po zhrnutí skutkového stavu žalobca v podanej žalobe nesúhlasil s právnym názorom
žalovaného, ako aj s argumentáciou vyjadrenou v napadnutom rozhodnutí. Podľa žalobcu ide vo
vzťahu k neprimeranému predĺženiu lehoty iba o subjektívny názor žalovaného, ktorý nevychádza zo

žiadneho relevantného podkladu, napr. rozhodovacej praxe, ktorý by bol zrejmý žalobcovi už v čase
predkladania ponúk a ktorým by sa mohol riadiť. Pokiaľ verejný obstarávateľ vykoná akúkoľvek zmenu
v lehote na predkladanie ponúk a žalovaný subjektívne vyhodnotí, že predmetná zmena mohla mať
vplyv na výsledok verejného obstarávania, je možné vyvodiť záver, že v dôsledku konania žalovaného
je akákoľvek zmena považovaná za podstatnú. Podľa žalobcu išlo o nepodstatné zmeny. Žalovaný

sa vôbec nezaoberá predĺžením lehoty ako celku, pričom nikde v metodických usmerneniach ani
výkladových stanoviskách rozhodovacej praxe žalovaného nie je stanovené, že predĺženie lehoty
predkladania ponúk je potrebné vykonať jednorazovo. S poukazom na časovú os redakčných opráv,
žalobca uvádza, že záujemcovia mali od vykonania 1. redakčnej opravy lehotu 42 dní, 2. redakčnej
opravy 28 dní a 5. redakčnej opravy 6 dní. Pokiaľ by bol názor žalovaného ohľadom neprimerane krátkej
lehoty správny, vo všeobecnosti možno ustáliť, že verejní obstarávatelia už pri vyhlásení verejného

obstarávania majú mať jasno v tom, aké redakčné opravy budú kedy vykonávať a ako budú predlžovať
lehotu. V tejto súvislosti je absurdné, aby verejní obstarávatelia vo všeobecnosti predvídali akékoľvek
svoje konanie.

30. Žalobca dôsledne posudzoval neurčitý pojem – primerané predĺženie lehoty a riadil sa odporúčaním

žalovaného, aby sám vyhodnotil primeranosť predĺženia lehoty. Žalobca pri redakčnej oprave č. 1
vyhodnotil, že záujemcovia mali reálne o 1 pracovný deň kratšiu lehotu. Osoba zodpovedná za proces
verejného obstarávania vyhodnotila, že lehota na predkladanie ponúk je primerane dlhá. Žalobca trvá na
tom, že od vykonania tejto opravy do konca uplynutia lehoty zostávalo 15 dní, čo je dostatočný priestor
na to, aby mohli uchádzači na zmenu reagovať. Žalovaný podľa žalobcu neuvádza nijaké vysvetlenie,

prečo túto lehotu považuje za neprimeranú, len subjektívne konštatuje tento fakt.

31. K redakčnej oprave č. 2, ktorou bola predĺžená doba trvania zmluvy zo 7 mesiacov na 12 mesiacov,
žalobca uvádza, že uchádzači mali doplniť iba prepracovaný harmonogram stavebných prác, ostatné
dokumenty, ako zmluva o dielo bola prepracovaná žalobcom a následne zaslaná záujemcom. Postoj

žalovaného vylučuje zákonnú možnosť pre žalobcu redakčnou opravou zmeniť trvanie zmluvy. Táto
argumentácia žalovaného naviac nie je založená na logickom základe, keďže redakčnou opravou bolo
trvanie zmluvy predĺžené a nie skrátené, čo v konečnom dôsledku predstavuje miernejšie podmienky
pre potenciálnych uchádzačov.

32. Podľa žalobcu žalovaný ani v vzťahu k redakčnej oprave č. 5 nevysvetlil, prečo túto zmenu považuje
za podstatnú. Žalovaný vôbec nezisťoval u odborne spôsobilých osôb, či doplnenie modulárneho
systému operačnej sály je podstatná alebo nepodstatná zmena. V bežnej praxi stavebné firmy
s nacenením jednej položky nemajú žiaden problém. Reálne záujemcovia mali dopracovať iba rozpočet
a doplnenie harmonogramu stavebných prác.

33. Žalobca opäť poukázal na právne nedefinovaný pojem „primerané predĺženie“ a uviedol, že viackrát
poukázalnaneistotu,kedyprivýkladeneurčitýchpojmovžalovanýprenášazodpovednosťnasamotných
verejných obstarávateľov. Osoba zodpovedná za verejné obstarávanie pre žalobcu má dlhoročné
skúsenosti s prípravou cenových ponúk a s detailnou znalosťou spôsobu prípravy cenovej ponuky

v oblasti predmetu zákazky bolo vykonané predĺženie lehoty na predkladanie ponúk tak, aby mali
záujemcovia dostatok času. Takéto zohľadnenie zmien trvá rádovo niekoľko hodín, teda predĺženie o 6
dní predstavuje vysoko nadpriemerný časový úsek. Žalovaný nereflektoval žalobcovu požiadavku, aby
si vyžiadal v tejto súvislosti odborný / znalecký posudok. Namiesto toho nesprávne vyhodnotil, že ide
o právnu otázku, pričom však sám uvádza skutkové tvrdenia. Žalovaný len jednoduchým matematickým

výpočtom konštatuje neprimeranosť predĺženia lehoty na predkladanie ponúk a následne ju subjektívne
aplikuje vo svojej rozhodovacej praxi, avšak odpovedi na konkrétnu otázku v rámci metodického
usmernenia sa vyhýba. Ak žalovaný tvrdí, že v nejakom prípade bola verejným obstarávateľom
stanovená lehota na vypracovanie ponuky krátka, je nevyhnutné, aby materiálne vysvetlil, prečo bola
krátka a prečo by nemohli uchádzači v tejto lehote stihnúť kvalitne pripraviť a predložiť ponuku.

Napadnuté rozhodnutie je preto nepreskúmateľné a pôsobí nepresvedčivo, keď žalovaný vecne rozsah
žiadnej zo zmien neposudzoval.34. Žalovaný nevzal do úvahy, že spoločnosti, ktoré sa verejného obstarávania zúčastňujú, majú
v banke otvorený úverový rámec, na základe ktorého žiadajú o vystavenie zábezpeky, pričom takýto
administratívny proces je vybavený obratom. Zároveň žalovaný poukázal na možnosť záujemcov

v prípade zmeny, ktorá má vplyv na ponuku, komunikovať s verejným obstarávateľom, prípadne využiť
revízny postup. Žiaden záujemca pritom v predmetnom verejnom obstarávaní dĺžku lehoty nenamietal.
Žalobca trvá na tom, že predĺženie lehoty bolo dostatočné, čo potvrdzuje, že úspešný uchádzač nemal
problém predložiť ponuku v zmysle jednotlivých redakčných opráv. Vzhľadom na to, že nie je určený
presný počet dní, ktorý by bol primeraný vo vzťahu k lehote na predkladanie ponúk, nie je zabezpečený

zo strany žalovaného jednotný prístup pre verejných obstarávateľov.

35. Žalobca ďalej poukázal na dôvodovú správu k ZVO, podľa ktorej je vyžadované predĺženie lehoty
na predkladanie ponúk o celú pôvodnú zákonnú lehotu jedine v prípade zmeny podmienok účasti.
Podľa žalobcu žalovaný popiera vlastnú dlhodobú prax, ak pri každej zmene požaduje predĺženie lehoty
o celú jej pôvodnú zákonom stanovenú dĺžku, nie iba v prípade zmeny podmienok účasti. Zákon a ani

metodická prax žalovaného neupravuje predĺženie lehoty tak, aby bola zachovaná minimálna zákonná
lehota, ani povinnosť vykonať predĺženie lehoty jednorazovo. Postoj žalovaného znamená, že verejný
obstarávateľ by nemal využívať zákonnú možnosť redakčných opráv, aby sa vyhol porušeniu zákona,
ktoré kedykoľvek môže subjektívne konštatovať žalovaný z vlastného podnetu.

36. Žalobca ďalej tvrdí, že potencionálni záujemcovia sa do jednotlivých zákaziek prihlasujú prvé tri
dni od zverejnenia oznámenia vo vestníku. Žalovaný umelo vytvára dojem, že v procese verejného
obstarávania je neustále nový potencionálny záujemca až do uplynutia lehoty na predkladanie ponúk.

37. K určeniu neprimeranej podmienky účasti na preukázanie technickej alebo odbornej spôsobilosti

v súvislosti s licenciami žalobca poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenie a zopakoval, že
vychádzajúc z dôvodovej správy k ust. § 38 ods. 4 ZVO je verejným obstarávateľom a obstarávateľom
poskytnutá legislatívna možnosť vyžadovať, aby rozhodujúcu časť plnenia uskutočňoval sám uchádzač
alebo člen skupiny dodávateľom. Podľa názoru žalobcu ide v tomto prípade o zákonnú výnimku
z aplikácie § 34 ods. 3 ZVO teda, že na preukázanie tejto podmienky účasti nie je možné

využiť kapacity tretej osoby. Pokiaľ ZVO umožňuje bez nutnosti odôvodnenia zo strany verejného
obstarávateľa obmedziť dodávateľa vo využití kapacít tretích osôb tým, že určí povinnosť realizovať
časť prác vlastnými kapacitami, nie je žalovaný oprávnený spochybňovať takto zvolený postup tým,
že žalobca tento postup neodôvodnil. Pokiaľ mal žalovaný za to, že žalobca predmetnú skutočnosť
nevysvetlil dostatočne, bol oprávnený využiť inštitút vysvetlenia aj opakovane. Žalovaný tiež priamo

usmerňuje k opakovanému obídeniu ZVO tým, že odporúča licencie dávať do zmluvných podmienok
a obísť tým podmienky účasti. Pokiaľ zhotoviteľ na technicky kritické časti stavebných prác využíva
subdodávateľov, je zo strany objednávateľa prakticky nemožné ustriehnuť osoby zodpovedné za kvalitu
prevedených stavebných prác. Žalobca je presvedčený, že práve určením podmienky realizácie prác
podliehajúcich licenciám priamo dodávateľom, resp. členom skupiny dodávateľov bola zabezpečená

zvýšená ochrana objednávateľa vo forme možnosti kontroly osôb zhotoviteľa podľa predloženého
dokladu. Pokiaľ by uchádzač využil pre potreby splnenia podmienok účasti tretiu osobu, z pohľadu
ZVO nemá verejný obstarávateľ ako donútiť zhotoviteľa zrealizovať tieto práce práve touto treťou
osobou. Stanovenie tejto podmienky v súlade s ust. § 38 ods. 4 ZVO je výkonom práva, ktorý už zo
svojej povahy nemôže byť v rozpore so zákonom. Ustanovenie § 38 ods. 4 ZVO samo o sebe zužuje

hospodársku súťaž, ide však o zákonnú možnosť. Predmetná požiadavka je preto logicky vylúčená
z posudzovania z pohľadu jej primeranosti. Argumentácia žalovaného je nelogická, keďže podstatou
ust. § 38 ods. 4 ZVO je oprávnenie obstarávateľa obmedziť určitú časť plnenia len na úspešného
uchádzača, čím dochádza k eliminácií možnosti využitia subdodávateľov. Aplikovaním argumentácie
žalovaného by nemohli existovať žiadne podmienky účasti vo verejnom obstarávaní, pretože každá

podmienka účasti v zmysle ZVO je spôsobilá znemožniť určitej časti hospodárskych subjektov účasť
v niektorom verejnom obstarávaní. Z argumentácie žalovaného vyplýva, že § 38 ods. 4 ZVO by nemohol
byť aplikovaný žiadnym verejným obstarávateľom v žiadnom verejnom obstarávaní. Ďalej podľa názoru
žalobcu je tvrdenie žalovaného, že na národnej úrovni existujú minimálne dve akreditované certifikačné
a inšpekčné orgány, nezmyselné, keďže ponuku mohol predložiť aj akýkoľvek subjekt z iného členského

štátu. Tvrdenie o čase potrebnom na vybavenie požadovaných licencií je tiež iba hypotetické bez
relevantných dôkazov. Žalobca poukazuje na to, že žiaden záujemca voči takémuto postupu nenamietal.
Konanie žalovaného sa odchyľuje od rozhodovacej a metodickej praxe (metodické usmernenie č.
5737-5000/2017 zo dňa 23.03.2017).38. V závere žalobca zhrnul, že žalovaný nepostupoval zákonným spôsobom, rozhodoval arbitrárne
na základe subjektívneho postoja, nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, nevysvetlil, prečo

neprijal vysvetlenie žalobcu a nedostatočne zistil skutkový stav. Žalovaný opomenul skutočnosť, že
z predmetného verejného obstarávania vyšiel jeden uchádzač, ktorý splnil všetky podmienky v lehotách
určenýchžalobcom,pretomuniejezrejmé,akýpotenciálnyuchádzačmoholbyťvystavenýdiskriminácii.
Žalobca trvá na tom, že napadnuté rozhodnutie je nesprávne, nezákonné, nedostatočne zdôvodnené
a v dôsledku toho nepreskúmateľné.

III. Vyjadrenie žalovaného

39. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe po zhrnutí skutkového stavu upozornil súd na zmätočnosť žaloby,
keď žalobca napádal rozhodnutia z kontroly a nie rozhodnutie rady, pričom rozhodnutie z kontroly nie je
preskúmateľné súdom s poukazom na § 174 ods. 1 ZVO.

40. K meritu veci uviedol, že naďalej zastáva názor, že žalobca nepredĺžil primerane lehotu na
predkladanie ponúk v nadväznosti na podstatné zmeny v dokumentoch potrebných na vypracovanie
ponuky, teda nepostupoval v súlade s ust. § 21 ods. 4 písm. b) ZVO. Žalovaný považoval za
dôležité zdôrazniť, že všetky informácie uvedené vo výzve a v súťažných podkladoch sú potrebné

na vypracovanie ponuky a akákoľvek ich zmena môže mať vplyv na vypracovanie ponuky. To však
neznamená, že každá zmena informácií potrebných na vypracovanie ponuky je automaticky podstatnou
zmenou, s ktorou § 21 ods. 4 písm. b) ZVO spája povinnosť primerane predĺžiť lehotu na predkladanie
ponúk. Nesúhlasil so žalobcom, že záver o neprimeranosti predĺženia lehoty na predkladanie ponúk je
subjektívny a nevychádza zo žiadneho relevantného podkladu. Poukázal na body 103-120 napadnutého

rozhodnutia, v ktorých rada posudzovala zmeny v súťažných podkladoch.

41. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobcom vykonané zmeny v redakčných
opraváchč.1,2a5malivplyvnielennauchádzačov,ktorísazaujímaliopredmetnúzákazkuodzačiatku,
ale aj na potenciálnych záujemcov. S poukazom na to, že záujemcovia nemohli mať vedomosť o tom, že

žalobca opakovane pristúpi k predĺženiu lehoty, je potrebné posudzovať jednotlivé predĺženia oddelene.
Žalobca nepredĺžením lehoty na predkladanie ponúk primerane k uskutočneným zmenám nezabezpečil,
aby mal každý uchádzač alebo záujemca rovnaké možnosti vo verejnom obstarávaní, čím v konečnom
dôsledku neumožnil realizáciu čestnej hospodárskej súťaže.

42. Napriek skutočnosti, že redakčnou opravou č. 2 bola lehota na uskutočnenie stavebných prác
predĺžená, čo v konečnom dôsledku predstavuje miernejšie podmienky pre uchádzačov, žalobca si
nesplnil povinnosť primerane predĺžiť lehotu v nadväznosti na túto podstatnú zmenu, keďže táto mala
vplyv okrem iného aj na vypracovanie, resp. prepracovanie cenových ponúk, predbežného technického
návrhu a harmonogramu prác potenciálnymi uchádzačmi.

43. Žalovaný ďalej odmieta tvrdenie, že vytýka žalobcovi doplnenie modulárneho systému do výkazu
výmer (položka 7701). Žalovaný namietal to, že žalobca redakčnou opravou č. 5 predĺžil lehotu na
predkladanie ponúk len o 5 dní, čo nie je možné považovať za primerané.

44. Žalovaný je toho názoru, že k záveru o neprimeranosti dĺžky, resp. predlžovania lehoty na
predkladanie ponúk žalobcom, bolo možné dospieť bez toho, aby využil odborné stanovisko od znalca
v oblasti predmetu zákazky. Posúdenie primeranosti je v danom prípade právnou otázkou, a teda
žalovaný je schopný posúdiť, či lehota bola primerane predĺžená, alebo nie. Rada neidentifikovala
dôvody, pre ktoré by bolo potrebné prizvať znalca. Žalovaný ďalej trvá na tom, že nie je potrebné

neprimeranosťpredĺženialehotyodôvodniťurčenímkonkrétnejlehoty,oktorúmalabyťlehotapredĺžená.

45. Žalobca nereflektuje, že v prvostupňovom ani napadnutom rozhodnutí nebola konštatovaná
neprimeranosť, resp. nezákonnosť samotných zmien, ktoré boli uskutočnené redakčnými opravami.
K porušeniu ZVO došlo tým, že žalobca v dôsledku podstatných zmien nepredĺžil primerane lehotu na

predkladanie ponúk, čo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.

46. Účelovým je aj tvrdenie, že žalovaný nevzal do úvahy potenciálny rozsah záujemcov, teda tých
hospodárskych subjektov, ktorí boli schopní zúčastniť sa procesu verejného obstarávania a rovnako,že za takéto hospodárske subjekty je možné označiť také spoločnosti, ktoré sa takéhoto typu procesu
verejného obstarávania už v minulosti zúčastnili. Žalovaný poukázal na samotný účel verejného
obstarávania, ktorým je zabezpečenie otvorenej hospodárskej súťaže, teda zabezpečiť transparentnosť

a otvorenosť postupov verejného obstarávania a umožniť všetkým podnikom ponúknuť svoje služby,
tovary či stavebné práve na celom území EÚ, ktoré majú záujem o konkrétnu zákazku.

47. Argument, že predĺženie lehoty na predkladanie ponúk o celú pôvodnú zákonnú lehotu sa vyžaduje
jedine v prípade zmeny podmienok účasti, je podľa žalovaného účelový a aj nesprávny. Žalobca

týmto argumentom popiera podstatu žalobných bodov týkajúcich sa ním deklarovaného primeraného
predĺženia lehoty na predkladanie ponúk v nadväznosti na zmeny, ktoré vykonal v dokumentoch
potrebných na vypracovanie ponuky, keďže príslušnými redakčnými opravami nesporne došlo k
zmene podmienok účasti, zmene rozsahu zadanej zákazky, ako aj zásadnej zmene termínu plnenia
(uskutočnenia stavebných prác).

48. Žalovaný nepopiera žalobcom deklarované dlhoročné skúsenosti osoby zodpovednej za proces
verejného obstarávania, uvedená skutočnosť však nemôže mať vplyv na konštatovanie nezákonnosti
vytýkaného postupu žalovaného. Záver týchto osôb, prípadne ich výsluch ako svedka v tomto súdnom
konaní o primeranosti lehoty na predkladanie ponúk, nemôže vyvrátiť závery napadnutého rozhodnutia.

49. Za absurdný považoval žalovaný argument žalobcu, že verejný obstarávateľ by nemal využívať
zákonnú možnosť redakčných opráv, aby sa vyhol prípadnému porušeniu zákona, ktoré by mohol
subjektívne kedykoľvek konštatovať žalovaný zo svojho vlastného podnetu. Uskutočnenie zmien vo
výzve a v súťažných podkladoch je legitímnym právom verejného obstarávateľa. Pri jeho realizácii je
však povinný postupovať okrem iného aj v súlade s § 21 ods. 4 ZVO.

50. Žalovaný nesúhlasil s argumentom, že nie je oprávnený spochybňovať zvolený postup žalobcu
tým, že ho žalobca riadne neodôvodnil, a ani s tým, že predmetná požiadavka je logicky vylúčená
z posudzovania úradom z pohľadu jej primeranosti, či tvrdením, že požiadavka podľa § 38 ods. 4
ZVO by tak nemohla byť aplikovaná žiadnym verejným obstarávateľom. Vychádzajú z bodov 158

až 168 napadnutého rozhodnutia, všetky ustanovenia ZVO (ako aj každý jednotlivý úkon verejného
obstarávateľa v procese verejného obstarávania a následky, ku ktorým takýto úkon v tomto procese
viedol) je potrebné vykladať v súlade so základnými princípmi verejného obstarávania, medzi ktoré patrí
aj princíp proporcionality. Žalobca pri určení predmetnej požiadavky nepostupoval primerane, keďže
obmedzenie možnosti využitia subdodávky na činnosti súvisiace s licenciami nebolo primerané účelu,

ktorý chcel žalobca týmto opatrením dosiahnuť, a to získanie kvalitného dodávateľa, keďže za týmto
účelom postačovalo určiť požiadavku, že predmetné činnosti musí vykonať hospodársky subjekt, ktorý
je držiteľom licencií.

51. Žalovaný odmieta tvrdenie žalobcu, že priamo usmerňuje k opakovanému obídeniu zákona o

verejnom obstarávaní tým, že odporúča požadovanie licencií v rámci osobitných zmluvných podmienok.
Žalovaný vyjadril alternatívy postupu, ktorého využitím by bolo možné dosiahnuť žalobcom sledovaný
cieľ za dodržania princípu proporcionality. Žalobca vo svojom odvolaní (ani v žalobe) neobjasnil,
na základe akého dôvodu má za to, že určením podmienky, v ktorej vyžadoval, aby uchádzač
uskutočnil kontaktné systémy ETICS a zabudovanie vonkajších otvorových konštrukcií sám (bez využitia

subdodávateľa), dosiahne realizáciu predmetných prác v takej kvalite, aká by nebola zabezpečená v
prípade využitia subdodávateľa. Ak totiž kvalitu týchto prác garantujú práve predmetné licencie, nie je
rozhodujúce, či tieto práce bude realizovať uchádzač, ktorý je držiteľom predmetných licencií, alebo ich
bude realizovať subdodávateľ uchádzača, ktorý je držiteľom licencií.

52. Vo vzťahu k metodickému usmerneniu č. 5737-5000/2017 zo dňa 23. 3. 2017 žalovaný uvádza,
že napriek tomu, že predmetné metodické usmernenie to explicitne neuvádza, jeho znenie neodporuje
vyššie uvedenému záveru, že aj pri uplatnení požiadavky podľa § 38 ods. 4 ZVO je nevyhnutné
postupovať v súlade s princípom proporcionality, t. j. aby uvedená požiadavka neprekračovala hranice
toho, čo je na dosiahnutie príslušného cieľa potrebné. Navyše, uvedený záver je explicitne uvedený

v metodickom usmernení č. 15040-5000/2016 zo dňa 24.08.2016, na ktoré sa žalobca odvoláva a v
Metodike zadávania zákaziek, citovanej v bode 161 napadnutého rozhodnutia.

IV. Replika žalobcu53. Žalobca v replike uviedol, že záver o zmätočnosti žaloby považuje za nesprávny, keďže z celej
žaloby jednoznačne vyplýva právny názor žalobcu, skutkový stav aj dôvodnosť podanej žaloby.

V ostatnom zotrval na právnej argumentácií v žalobe a opakovane zhodne s touto argumentáciou
sa vyjadril k jednotlivým argumentom žalovaného. Prvostupňové aj napadnuté rozhodnutie sú podľa
neho založené na subjektívnych hodnoteniach a nedostatočne zistenom skutkovom stave, čo malo
za následok nesprávne právne posúdenie veci a napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne,
nezákonné a nepreskúmateľné.

54. Žalovaný sa ďalej k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

V. Relevantná právna úprava

55. Podľa § 10 ods. 2 ZVO verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého

zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp
proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

56. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) ZVO verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ primerane predĺžia lehotu
na predkladanie ponúk, lehotu na predloženie žiadostí o účasť alebo lehotu na predkladanie návrhov, ak

v dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky, návrhu alebo na preukázanie splnenia podmienok
účasti vykonajú podstatnú zmenu.

57. V zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 písm. d) ZVO sa technická spôsobilosť alebo odborná
spôsobilosť preukazuje podľa druhu, množstva, dôležitosti alebo využitia dodávky tovaru, stavebných

prác alebo služieb doloženým jedným alebo niekoľkými z týchto dokladov: d) opisom technického
vybavenia, študijných a výskumných zariadení a opatrení použitých uchádzačom alebo záujemcom na
zabezpečenie kvality.

58. Podľa § 34 ods. 3 ZVO uchádzač alebo záujemca môže na preukázanie technickej spôsobilosti alebo

odbornej spôsobilosti využiť technické a odborné kapacity inej osoby, bez ohľadu na ich právny vzťah.
V takomto prípade musí uchádzač alebo záujemca verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi
preukázať, že pri plnení zmluvy alebo koncesnej zmluvy bude skutočne používať kapacity osoby, ktorej
spôsobilosť využíva na preukázanie technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti. Skutočnosť
podľa druhej vety preukazuje záujemca alebo uchádzač písomnou zmluvou uzavretou s osobou,

ktorej technickými a odbornými kapacitami mieni preukázať svoju technickú spôsobilosť alebo odbornú
spôsobilosť. Z písomnej zmluvy musí vyplývať záväzok osoby, že poskytne svoje kapacity počas
celého trvania zmluvného vzťahu. Osoba, ktorej kapacity majú byť použité na preukázanie technickej
spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, musí preukázať splnenie podmienok účasti týkajúce sa
osobného postavenia a nesmú u nej existovať dôvody na vylúčenie podľa § 40 ods. 6 písm. a) až h) a

ods. 7; oprávnenie dodávať tovar, uskutočňovať stavebné práce, alebo poskytovať službu preukazuje vo
vzťahuktejčastipredmetuzákazkyalebokoncesie,naktorúbolikapacityzáujemcovialebouchádzačovi
poskytnuté. Ak ide o požiadavku súvisiacu so vzdelaním, odbornou kvalifikáciou alebo relevantnými
odbornými skúsenosťami najmä podľa odseku 1 písm. g), uchádzač alebo záujemca môže využiť
kapacity inej osoby len, ak táto bude reálne vykonávať stavebné práce alebo služby, na ktoré sa kapacity

vyžadujú.

59. Podľa § 38 ods. 4 ZVO pri zadávaní zákazky na uskutočnenie stavebných prác, zákazky na
poskytnutie služby alebo zákazky na dodanie tovaru, ktorá zahŕňa aj činnosti spojené s umiestnením
alebo montážou, môže verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžadovať, aby určité podstatné úlohy

vykonal priamo sám uchádzač alebo člen skupiny dodávateľov.

60. Podľa § 38 ods. 5 ZVO podmienky účasti, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ určia na
preukázanie splnenia finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej
spôsobilosti, musia byť primerané a musia súvisieť s predmetom zákazky alebo koncesie. Verejný

obstarávateľ a obstarávateľ môžu vyžadovať od uchádzačov alebo od záujemcov minimálnu úroveň
finančného a ekonomického postavenia alebo technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti.61. Podľa §112 ods. 12 písm. b) ZVO verejný obstarávateľ určí lehotu na predkladanie ponúk, ktorá
nesmie byť kratšia ako 20 dní odo dňa odoslania výzvy na predkladanie ponúk na uverejnenie vo
vestníku, ak ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác.

VI. Pojednávanie a vyhlásenie rozsudku

62. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022
Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022

Z. z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z. z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov
na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.
Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/216/2020 vedený na Správnom
súde v Bratislave pod sp. zn. BA-2S/216/2020.

63. Správny súd v Bratislave, ako vecne a miestne príslušný súd na konanie v predmetnej veci podľa §
10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len SSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby preskúmal na pojednávaní dňa 18. februára
2026 žalobou napadnuté rozhodnutia a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Súd rozhodol na
pojednávaní rozsudkom, ktorý vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 3 prvá veta SSP, za prítomnosti

právneho zástupcu žalobcu a zástupkyne žalovaného.

VII. Právne posúdenie veci

64. Predmetom prieskumu správneho súdu sú v danom prípade rozhodnutia, ktorým žalovaný

a následne aj rada konštatovali porušenie ustanovení ZVO žalobcom, konkrétne ust. § 21 ods. 4 písm.
b) a súčasne § 10 ods. 2 ZVO tým, že žalobca nepredĺžil primerane lehotu na predkladanie ponúk
vzhľadom na vykonané redakčné opravy č. 1, 2 a 5. Spornými vo vzťahu k tomuto porušeniu zostali
otázky, či v prípade redakčných opravách č. 1, 2 a 5 išlo o vykonanie podstatných zmien, a teda žalobca
bol povinný primerane predĺžiť lehotu na predkladanie ponúk. V prípade, ak by súd dospel k záveru, že

išlo o podstatné zmeny, zároveň bolo potrebné posúdiť, či žalobcom vykonané opakované predĺženie
možno považovať za primerané.

65. Vychádzajúc zo žalobných námietok, žalobca nesúhlasil so záverom o tom, že vykonal redakčnými
opravami č. 1, 2 a 5 podstatné zmeny. Tento záver označil za subjektívny názor žalovaného. V tejto

súvislosti správny súd poukazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie rady v napadnutom rozhodnutí,
konkrétne bod 97, v ktorom rada vysvetlila, čo považuje za informácie podstatné pre vypracovanie
ponuky a z akého dôvodu. Zároveň v bode 98 pokračovala rada vysvetlením, že nie každú zmenu
týchto dokumentov považuje za podstatnú a v bodoch 101 až 118 sa rada podrobne venovala zmenám
vykonaným v redakčných opravách č. 1, 2 a 5 a vysvetlila, že tieto zmeny vzhľadom na ich rozsah a vplyv

na prípravu ponuky je jednoznačne potrebné považovať za podstatné. Správny súd sa plne stotožňuje
stýmtonázoromapovažujezanadbytočnépodrobneopakovaťargumentáciuvnapadnutomrozhodnutí.

66. K žalobnej námietke o nepodstatnom charaktere vykonaných zmien správny súd ďalej poukazuje
na to, že redakčnou opravou č. 1 žalobca zmenil rozsah zákazky, zvýšil jej predpokladanú hodnotu na

viac ako dvojnásobok pôvodnej hodnoty, rozšíril podmienky účasti, a to finančného a ekonomického
postavenia, keď požadoval od subjektov vyšší dosiahnutý celkový obrat, prísľub banky o poskytnutí
úveru vo väčšom objeme, ďalej sprísnil podmienky technickej a odbornej spôsobilosti, keď zmenil
požiadavky na referenciu uskutočnených stavieb a zvýšil požiadavky na skúsenosti stavbyvedúceho.
Redakčnou opravou č. 2 zmenil žalobca lehotu na uskutočnenie stavebných prác a redakčnou opravou

č. 5 opäť zvýšil hodnotu zákazky a doplnil opis predmetu zákazky o položku v hodnote XXX XXX eur
(modulárny systém operačnej sály). Správny súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že v prípade
zmeny hodnoty zákazky išlo iba o opravu administratívnej chyby. Pokiaľ by aj došlo omylom k uvedeniu
len časti rozpočtu, takáto oprava má zásadný vplyv na vypracovanie ponuky, preto konštatovanie
o administratívnej chybe je z pohľadu vyhodnotenia, či ide o podstatnú zmenu, irelevantné.

67.Správnysúdzhodnesožalovanýmjetohonázoru,ževprípaderedakčnejopravyč.1išloopodstatné
zmeny, na ktoré nadväzovala povinnosť žalobcu primerane predĺžiť lehotu na predkladanie ponúk.
Z tohto dôvodu preto bolo potrebné posúdiť aj otázku, či žalobca predĺžil lehotu na predkladanie ponúkprimerane. Žalobca poukazoval na to, že redakčnou opravou č. 1 mali záujemcovia reálne skrátenú
lehotu iba o jeden deň. Žalobca však zásadným spôsobom zmenil podmienky verejného obstarávania,
a to v takom rozsahu, že zmeny prakticky znamenali vyhlásenie nového verejného obstarávania,

a preto jednoznačne bolo jeho povinnosťou poskytnúť uchádzačom primeranú lehotu. Pôvodná lehota
po redakčnej oprave č. 1 neposkytovala záujemcom ani zákonnú 20-dňovú lehotu predpokladanú v ust.
§112 ods. 12 písm. b) ZVO. Konštatovanie žalobcu, že ZVO neustanovuje povinnosť predĺžiť lehotu o
celú jej zákonnú dĺžku, je síce pravdivé, avšak s poukazom na rozsah zmien v redakčnej oprave č. 1
správny súd konštatuje, že v danom prípade za primerané predĺženie možno považovať poskytnutie

aspoň zákonnej lehoty v zmysle ust. § 112 ods. 12 písm. b) ZVO. Redakčnou opravou č. 1 zo dňa
01.04.2019 žalobca nepredĺžil lehotu na predkladanie ponúk vôbec a táto lehota v čase vykonania
redakčnej opravy č. 1 s už popísanými podstatnými zmenami mala uplynúť 17.04.2019. Lehotu na
predkladanie ponúk predĺžil žalobca až na základe redakčnej opravy č. 2, a to dokonca v posledný
deň pôvodnej lehoty. Predĺženie lehoty redakčnou opravou č. 2 teda bolo zverejnené až v deň, kedy
mala pôvodná lehota uplynúť a správny súd zhodne so žalovaným uvádza, že takýto postup žalobcu

uchádzači nemohli predvídať, keďže sa nemohli spoliehať na to, že žalobca lehotu na predkladanie
ponúk predĺži.

68. Správny súd sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu v súvislosti s redakčnou opravou
č. 2, v ktorej žalobca poukazoval na to, že v dôsledku tejto redakčnej opravy mali záujemcovia

miernejšie podmienky, keď žalobca lehotu na uskutočnenie prác predĺžil zo 7 mesiacov na 12 mesiacov.
Skutočnosť, či ide o výhodnejšiu podmienku pre uchádzačov, nie je relevantnou skutočnosťou pre
posúdenie, či ide o podstatnú zmenu. V tomto smere správny súd plne súhlasí s argumentáciou rady,
ktorá uviedla, že aj takáto zmena si vyžadovala prepracovanie podkladov, ktoré žalovaný od uchádzačov
v súvislosti s predložením ponuky požadoval (napr. harmonogram prác), a taktiež mohla podnietiť

záujem nových uchádzačov, ktorí dovtedy nepripravovali ponuky vôbec. Pokiaľ žalobca uvádzal, že noví
uchádzači sa do procesu verejného obstarávania po troch dňoch od zverejnenia výzvy už nezapájajú,
hoci by aj bolo toto tvrdenie pravdivé, je vo vzťahu k porušeniu ust. § 21 ods. 4 písm. b) ZVO
nepodstatné.ZVOvtomtosmereneustanovuježiadneobmedzenieprezáujemcovzapojiťsadoprocesu
verejného obstarávania iba počas prvých troch dní. Správny súd v prípade redakčnej opravy č. 2 dospel

k záveru, že išlo o podstatnú zmenu a žalobca bol povinný aj v súvislosti s touto zmenou primerane
predĺžiť lehotu na predkladanie ponúk. Žalobca predĺžil lehotu na predkladanie ponúk o 7 dní (od
17.4.2019 do 24.4.2019), čo opäť vzhľadom na potrebu prepracovania dokumentov, ale aj oslovenie
ďalších potenciálnych uchádzačov, ktorí by práve v dôsledku miernejších podmienok prejavili záujem
o predloženie ponúk, nepredstavovalo dostatočný časový priestor na vypracovanie ponuky.

69. Správny súd nepovažoval za správny argument žalobcu, že následkom tohto právneho záveru
žalovaného by vo všeobecnosti bola nemožnosť meniť trvanie zmluvy verejnými obstarávateľmi
prostredníctvom redakčných opráv. Žalobcovi nebola vytknutá samotná vykonaná zmena v trvaní
zmluvy, ale skutočnosť, že v nadväznosti na takúto podstatnú zmenu primerane nepredĺžil lehotu na

predloženie ponuky. Z uvedeného je zrejmé, že verejný obstarávatelia môžu redakčnou opravou predĺžiť
trvanie zmluvy za predpokladu primeraného predĺženia lehoty na predkladanie ponúk.

70. Argumentáciu žalobcu vo vzťahu k redakčnej oprave č. 5, ktorou bola doplnená do výkazu výmer
položka modulárneho systému operačnej sály, správny súd taktiež nepovažoval za správnu. V danom

prípade nešlo len o „nacenenie“ jednej položky, ako to uvádza žalobca. Uvedená zmena znamenala o.
i. opäť potrebu prepracovať dokumenty, ktoré žalobca od uchádzačov požadoval (napr. harmonogram
prác). Zároveň je potrebné vziať do úvahy, že aj pri tejto podstatnej zmene žalobca predĺžil lehotu na
predkladanie ponúk reálne o 5 dní.

71. Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že žalovaný vôbec nevzal do úvahy potencionálny rozsah
záujemcov, správny súd poukazuje na to, že ide o okolnosť, na ktorú žalovaný ani nemal dôvod
prihliadať.TakátopovinnosťmuzoZVOnevyplýva.Okremtohojepotrebnéprihliadnuťnato,žezmyslom
verejného obstarávania je vytvorenie čo najširšej čestnej hospodárskej súťaže. Žalovaný si nemôže
vopred utvárať názor na to, ktorí účastníci majú schopnosť sa zapojiť do procesu verejného obstarávania

a ktorí nie.

72. Žalobca sa opakovane odvoláva na to, že ním poverená osoba zodpovedná za proces verejného
obstarávania vykonala zmeny a jednotlivé predĺženia s ohľadom na dlhoročné skúsenosti s prípravamicenových ponúk v oblasti predmetu zákazky. Uvedené podľa názoru správneho súdu nemá žiadnu
relevanciu vo vzťahu k vyhodnoteniu porušenia § 21 ods. 4 písm. b) ZVO a nijako nebráni záveru, ku
ktorému dospel žalovaný a rada. Skutočnosť, že verejný obstarávateľ postupuje v procese verejného

obstarávania na základe ním vybranej osoby, hoci aj s dlhoročnými skúsenosťami, ho nezbavuje
povinnosti postupovať v súlade so zákonom.

73. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu ohľadom potreby znaleckého posúdenia pri
vyhodnotení primeranosti predĺženia lehoty na predkladanie ponúk. Zhodne so žalovaným správny súd

uvádza,žeideoposúdenieprávnejotázky,pričomposúdenietejtootázkyradavnapadnutomrozhodnutí
podrobne vysvetlila. Nejde o vyhodnotenie skutočností, na posúdenie ktorých by boli potrebné odborné
vedomosti znalca, ale o výklad neurčitého pojmu v kontexte ostatných ustanovení ZVO. Z uvedených
dôvodov správny súd nepovažoval za potrebné vykonať ani dokazovanie výsluchom svedka k spôsobu
prípravy cenovej ponuky a počtu zúčastnených osôb na príprave ponuky. Vzhľadom na to, že ZVO
explicitne neustanovuje, čo sa rozumie pod primeraným predĺžením, v tomto smere ponechal posúdenie

tohto pojmu na žalovaného s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu. Pokiaľ žalobca namietal,
že žalovaný nevysvetlil, prečo bola lehota na predkladanie ponúk krátka, správny súd toto tvrdenie
vyhodnotil ako nepravdivé a odkazuje na podrobné odôvodnenie v napadnutom rozhodnutí v bodoch
130 až 145.

74. Žalobca ďalej namietal, že žiaden zo subjektov sa na dĺžku lehoty nesťažoval. Skutočnosť, že
sa žiaden zo záujemcov na dĺžku lehoty na predkladanie ponúk nesťažoval, nepreukazuje, že lehota na
predkladanie ponúk bola primeraná a dostatočná.

75. Vo vzťahu k porušeniu § 38 ods. 5 v spojení s § 112 ods. 5 ZVO konštatovanému v prvostupňovom

rozhodnutí, zostalo sporné posúdenie otázky, či podmienka, podľa ktorej žalobca vyžadoval, aby práce
spojené s licenciami boli vykonané priamo úspešným uchádzačom, a teda vylúčil možnosť, aby tieto
práce vykonal subdodávateľ, bola neprimeraná. Vychádzajúc zo znenia žalobných námietok správny
súd posudzoval, či aj v prípade uplatnenia ust. § 34 ods. 4 ZVO v nadväznosti na požiadavku odbornej
spôsobilosti (aby uchádzač bol držiteľom licencií), sa aplikuje princíp primeranosti, a teda či žalovaný je

oprávnený skúmať primeranosť takejto podmienky.

76. Princíp primeranosti vyjadrený v § 10 ZVO sa priamo premieta do znenia § 38 ods. 5 ZVO.
Keďže podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia sú v zmysle § 32 taxatívne, primeranosť
určenia podmienok účasti sa aplikuje len na podmienky účasti týkajúce sa finančného a ekonomického

postavenia podľa § 33 a podmienky účasti týkajúce sa technickej spôsobilosti alebo odbornej
spôsobilosti podľa § 34 až 36. Zásada primeranosti vo svojej podstate znamená to, aby stanovené
podmienky účasti objektívne predstavovali pozitívny ukazovateľ existencie dostatočného ekonomického
a finančného zázemia alebo technickej alebo odbornej spôsobilosti na riadne plnenie zákazky, pričom
nejde nad rámec toho, čo je v tejto súvislosti rozumne nevyhnutné (pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ z

18. októbra 2012 vo veci C-218/11, Édukövízig a Hochtief Construction, bod. 29). Druhou podmienkou
pri stanovovaní podmienok účasti je tá skutočnosť, že podmienka účasti (taktiež s výnimkou podmienok
účasti osobného postavenia podľa § 32) musí vecne, skutkovo a právne súvisieť s predmetom zákazky.
V kontexte tejto skutočnosti sa tak v prvom rade skúma, či je zákazka kvalifikovaná ako zákazka na
dodanie tovaru, poskytnutie služby, resp. zákazka na stavebné práce, a v tejto súvislosti sa skúma (pri

podmienkach účasti týkajúcich sa technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti podľa § 34 až 36),
či príslušná podmienka účasti je vlastne aplikovateľná. V prípade, ak je uvedená podmienka vzhľadom
na charakter zákazky aplikovateľná, musí s predmetom zákazky bezprostredne súvisieť a takisto musí
byť k predmetu zákazky primeraná. Uvedené je možné zovšeobecniť tak, že nie je možné vyžadovať
násobne prísnejšie podmienky účasti, ako sú podmienky pre plnenie predmetu zákazky. Zákonodarca

pritom neustanovuje žiadnu prezumpciu, kedy sa stanovená podmienka účasti považuje za primeranú, a
teda je vždy zodpovednosťou verejného obstarávateľa v prípade pochybností preukázať, že podmienka
účasti bola stanovená primerane a vo vzťahu k predmetu zákazky.

77. Z ust. § 38 ods. 5 ZVO teda vyplýva, že podmienky účasti, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ

určí na preukázanie splnenia o.i. aj technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti, ktoré sú
upravené v ust. § 34 až 36, musia byť primerané a musia súvisieť s predmetom zákazky alebo koncesie.
Zo znenia tohto ustanovenia teda priamo vyplýva, že aj na podmienku odbornej spôsobilosti, ktorou
nevyhnutne je požiadavka, aby konkrétne práce uskutočnil držiteľ licencií, sa vzťahuje požiadavkaprimeranosti. Pokiaľ by žalobcova argumentácia bola pravdivá, požiadavku na primerané podmienky
technickej alebo odbornej spôsobilosti by bolo možné obísť s odvolaním sa na ust. § 34 ods. 4 ZVO.
Vzhľadom na to, že požiadavka primeranosti sa nevyhnutne vzťahuje aj na podmienky technickej

a odbornej spôsobilosti, bol žalovaný oprávnený primeranosť týchto podmienok posudzovať.

78. Čo sa týka samotného posúdenia o neprimeranosti zvolenej podmienky, správny súd opäť poukazuje
na podrobné odôvodnenie v napadnutom rozhodnutí (body 152 až 183 s dôrazom na bod 172 a 173
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia). Správny súd považuje za nadbytočné opakovať vyčerpávajúcu

argumentáciu rady, ktorá záver o neprimeranosti zdôvodnila tým, že zvolená podmienka vzhľadom na
cieľ, ktorý žalobca uviedol bola neprimeraná. Pokiaľ cieľom podmienky mala byť záruka za kvalitné
vykonanie predmetných prác, a teda kvalitu prác žalobca spájal s požadovanými licenciami, potom je
zrejmé, že rozhodujúcou skutočnosťou bolo, aby subjekt vykonávajúci predmetné práce bol držiteľom
licencií a nie skutočnosť, či to bude priamo uchádzač alebo subdodávateľ. Správny súd rovnako ako
žalovaný a rada nevidel pridanú hodnotu v stanovení podmienky podľa § 34 ods. 4 ZVO, ktorá naopak

nepochybne vylúčila z verejného obstarávania subjekty, ktoré by boli schopné zabezpečiť predmetné
práce prostredníctvom subdodávateľa, ktorý by bol držiteľom požadovaných licencií.

79.Pokiaľžalobcauvádzalokremkvalityprevedeniaprácajinédôvody,atozodpovednosťzaprevedené
práceamožnosťkontrolynadstavebnýmiprácami,tietonámietkysprávnysúdnepovažovalzadôvodné.

Zodpovednosť za vykonané práce vždy spočíva na úspešnom uchádzačovi. Nie je zrejmé, akým
spôsobom by sa v tejto súvislosti mal žalobca dostať do lepšej pozície vo vzťahu ku zodpovednosti za
prípadné vady alebo vo vzťahu ku kontrole vykonaných prác. Rovnako správny súd nepovažoval za
dôvodnú argumentáciu žalobcu, že ako verejný obstarávateľ nemá ako donútiť zhotoviteľa zrealizovať
tieto práce práve touto treťou osobou. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na znenie ust. § 34 ods.

3 ZVO, podľa ktorého uchádzač alebo záujemca môže na preukázanie technickej spôsobilosti alebo
odbornej spôsobilosti využiť technické a odborné kapacity inej osoby, bez ohľadu na ich právny vzťah.
V takomto prípade musí uchádzač alebo záujemca verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi
preukázať, že pri plnení zmluvy alebo koncesnej zmluvy bude skutočne používať kapacity osoby, ktorej
spôsobilosť využíva na preukázanie technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti. Skutočnosť

podľa druhej vety preukazuje záujemca alebo uchádzač písomnou zmluvou uzavretou s osobou,
ktorej technickými a odbornými kapacitami mieni preukázať svoju technickú spôsobilosť alebo odbornú
spôsobilosť. Z písomnej zmluvy musí vyplývať záväzok osoby, že poskytne svoje kapacity počas celého
trvania zmluvného vzťahu.

80. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že žiadna zo žalobcových námietok nie
je dôvodná. Preskúmavané rozhodnutie rady, ktorým potvrdila prvostupňové rozhodnutie žalovaného,
poukazujúc na jeho vyčerpávajúce a presvedčivé odôvodnenie, bolo vydané v súlade so zákonom, a
preto správny súd podľa § 190 SSP žalobu zamietol.

81. K náhrade trov konania správny súd uvádza, že žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá nárok
na náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1 a contr. SSP. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak
súd nezistil výnimočnosť situácie, pre ktorú by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu zaplatiť
žalovanému trovy konania v zmysle § 168 SSP.

82. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. b/ SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2
SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP a § 145 ods. 2 písm.
b/ SSP v znení účinnom do 30.06.2023 v spojení s § 493e SSP).Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa
§ 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.