Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Martin

Judgement was issued by JUDr. Alena Káčeriková

Legislation area – Občianske právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/127/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125341236
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2026:6125341236.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

17 11C/127/2025

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobcu: A. A., B., IČO: XX XXX XXX,
so sídlom A., C. D. XX, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., IČO:
55 732 453, so sídlom Martin, Kuzmányho 4 proti žalovanej: E. D., B.. F. G. H., IČO: XX XXX XXX, so
sídlom I., J. X, v konaní o zaplatenie 1.332,00 € s príslušenstvom, v konaní o zaplatenie 1.332,- eur

s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

13 11C/127/2025

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.332,- eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,65 % ročne zo sumy 1.332,- eur od 16.10.2024 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

11 11C/127/2025

1.ŽaloboudoručenouvrámciupomínaciehokonaniaOkresnémusúduBanskáBystricadňa02.07.2025,
postúpenou pre odpor podaný žalovaným Okresnému súdu Martin na ďalšie konanie dňa 10.12.2025 sa
žalobca domáhal, aby súd vydal rozhodnutie v ktorom by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
titulom náhrady škody sumu 1.332,- eur s príslušenstvom.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného pod č.
XXXXXXXXXX došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený
užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidlau žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX. Oznámením
o poistnom plnení žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku
v plnom rozsahu. Poškodený ešte predtým uzatvoril so žalobcom Zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej

predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúci z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady
účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť žalobca oznámil
žalovanému.Žalobcažalobouuplatnenýnároknanáhraduškodyopreloustanovenie§4ods.1,ods.2§
11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov a o ustanovenie

§ 424 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov rozhodol Okresný súd Banská Bystrica vo veci
platobným rozkazom sp. zn. 14Up/883/2025 dňa 08.09.2025 tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu
vyhovel.

4. Proti vydanému platobnému rozkazu žalovaný podar odpor, v dôsledku čoho sa vydaný platobný
rozkaz zrušil. V odpore žalovaný uviedol, že dňa 04.07.2024 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo
poškodené motorové vozidlo F. K. s EČV: K., ktorého majiteľom bol L. A. ako poškodený. Za škodu
bolo zodpovedné vozidlo s EČV: K., ktoré v čase nehody malo u žalovaného uzatvorené povinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, č. poistnej

zmluvy XXXXXXXXXX, vlastníkom ktorého a poisteným bol L. L. J.. Pokým bolo poškodené vozidlo
za účelom opravy v autorizovanom servise pre motorové vozidlá zn. F., K. M. F. A. H. A., A. XX,
L., poškodený si u žalobcu prenajal na základe Zmluvy o prenájme č. XXX/XXX zo dňa 06.09.2024
náhradné motorové vozidlo značky F. K. s EČV: B.. Prenájom trval od 06.09.2024 do 19.09.2024, t.
j. 14 dní. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX na celkovú sumu

2.520,- eur s DPH, pričom denný nájom vo faktúre bol účtovaný vo výške 180,- eur s DPH. Žalovanému
bola faktúra za prenájom predložená a žalovaný uplatnený nárok posúdil a z čiastky 2.520,- eur
priznal poškodenému ako oprávnený prenájom čiastku 1.188,- eur z dôvodu, že od výšky prenájmu
odpočítal sumu 1.332,- eur, ktorú považoval ako neprimerané náklady na náhradné vozidlo. V Oznámení
o poistnom plnení vo vyjadrení likvidátora k osobitostiam likvidácie bolo uvedené: „Priznaná primeraná

doba zapožičania náhradného vozidla t. j. 11 dní, v ktorej je zahrnutý čas na opravu vozidla zohľadňujúci
technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na
presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne.
Neprimerane účtovaná denná sadzba na náhradné vozidlo vzhľadom na typ poškodeného a požičaného
vozidla upravená na 108,- eur s DPH/deň.“. Žalovaný ďalej uviedol, že tak priznal poškodenému dobu

nájmu náhradného vozidla 11 dní a nie 14 dní a s denným nájmom 108,- eur s DPH, nie 180,- eur
s DPH. Žalovaný ďalej rozporoval žalobcom účtovanú dennú sadzbu náhradného vozidla. Predložil súdu
prehľad cien náhradných vozidiel obdobnej značky ako bolo poškodené vozidlo, s ktorými pracoval
v procese likvidácie a z ktorých je možné vidieť, že požičovné za obdobné náhradné vozidlo je podstatne
nižšie, ako účtoval žalobca. Z uvedených cenníkov je možné zistiť, že cena, ktorú priznal žalovaný vo

výške 108,- eur s DPH na deň prenájmu je cenou primeranou pre obdobnú značku vozidla, ako bolo
poškodené. Žalobca, na ktorého bola pohľadávka z poškodeného postúpená, nijako v rámci žaloby
podľa žalovaného nepreukázal, že ním stanovená cena prenájmu vo výške 180,- eur s DPH je cenou
obvyklou v danom regióne pre daný typ vozidla. V tejto súvislosti dal súdu do pozornosti uznesenie
NS SR zo dňa 28.06.2016 sp. zn. 3MCdo/3/2015, v ktorom najvyšší súd poukázal na limity náhrady

škody za prenájom náhradných motorových vozidiel a kde najvyšší súd uviedol, že „...výšku náhrady
škody, za ktorú zodpovedá žalovaná, bolo potrebné stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu
obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase...,“ ďalej sa v rozhodnutí NS SR sa uvádza :
„Skutočnú škodu, spočívajúcu v nákladoch na vypožičanie náhradného vozidla, ktorá prevyšuje náklady
na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom náklady

boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie (nájom) náhradnej veci, zodpovedajúcej parametrom
pôvodnej veci, z užívania ktorej bol žalobca vylúčený po určitú dobu. Rozsah náhrady, ku ktorej je
zodpovedná osoba povinná, je obmedzený hľadiskom účelnosti. Preto pri určení skutočnej škody, je
treba ju stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a čase.
Výška tejto náhrady nie je totiž daná čiastkou skutočne vyplatenou (napríklad dohodnutou s osobou

poskytujúcou náhradné vozidlo) v akejkoľvek výške, ale vo výške čiastky účelne vynaloženej“. V ďalšom
žalovaný poukázal na judikát R 7/1992, kde uviedol: „ ...ak si poškodený musel zapožičať namiesto
svojho poškodeného motorového vozidla iné vozidlo a náklady na zapožičanie prevyšujú náklady, ktoré
by inak vynaložil na prevádzku svojho, v dôsledku poškodenia vyradeného vozidla, možno nákladyna zapožičanie náhradného vozidla vynaložené v nutnom a účelnom rozsahu zahrnúť do skutočnej
škody.“ Žalovaný tiež poukázal aj na Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.4.2016, sp. zn.
6Cdo/402/2015, kedy najvyšší súd odmietol priznať neprimerane dohodnuté navýšenie cien služieb

poskytovaných
poškodenému voči škodcovi v rámci náhrady škody, ako aj na rozsudok Krajského súdu Bratislava zo
dňa 30.4.2020, sp. zn. 4Cob/78/2019. Žalovaný mal za to, že v súdenom prípade dochádza pri stanovení
výšky prenájmu touto formou k nekalým obchodným praktikám, ktoré z pohľadu žalovaného nemôžu
použiť právnu ochranu. Svoje vyjadrenie oprel o rozhodnutie Ustavního soudu, Brno, TZ 21/2018 zo

dňa 27.2.2018. Záverom žalovaný považoval za nevyhnutné uviesť, že systém povinného zmluvného
poistenia má slúžiť na spravodlivé odškodnenie (materiálne aj nemateriálne) osôb poškodených
pri dopravných nehodách, aby boli v zákonnom rozsahu uspokojené ich nároky prostredníctvom
poisťovateľov škodcov (vinníkov dopravných nehôd). Naopak systém povinného zmluvného poistenia
nemá byť akousi „dojnou kravou " a s cieľom , aby sa na ňom určité podnikateľské subjekty obohacovali
na úkor poisťovní, ale aj samotných poškodených. Vzhľadom na skutočnosť, že poisťovne v zmysle

Zákona č. 39/2015 Z. z. o poisťovníctve v platnom znení, § 37 a nasl. sú povinné vytvárať technické
rezervy na krytie svojich budúcich záväzkov voči poistníkom, poisteným i poškodeným, každé umelé
(nepreukázané) navyšovanie nárokov na poistné plnenie, resp. náhradu škody sa nevyhnutne zohľadní
v predpise poistného pre všetkých užívateľov povinného zmluvného poistenia. V závere žiadal žalobu
v celom rozsahu zamietnuť.

5. Žalobca dňa 08.12.2025 podal súhlas s pokračovaním v konaní na miestne príslušnom súde
a následne sa vyjadril k podanému odporu, v ktorom uviedol, že tvrdenia žalovaného považuje v plnom
rozsahu za neopodstatnené a účelové. Žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody o príslušné
ustanovenia zákona č. 381/2001 Z. z. o PZP a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prenájom

náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú
hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Škoda spočívajúca
v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s
nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku
poškodenia,jepotrebnépovažovaťzaskutočnúškodu,ktorúješkodcapovinnýnahradiťvrozsahunutne

a účelne vynaložených nákladov. Náhrada škody má podľa názoru žalobcu plniť reparačnú funkciu a má
zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku
škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla, a to po dobu opravy poškodeného
vozidla. Za účelom bližšej špecifikácie skutočností uvedených v žalobe uviedol, že dňa 04.07.2024 v
K. K. došlo ku škodovej udalosti na motorovom vozidle F. K., EČV: K., spôsobenej poškodenému L.

A.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla L. D., poisteného v poisťovni
žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie
svojich potrieb – na dochádzanie do práce, vozenie dieťaťa do škôlky a súkromné účely v L., v okrese,
a to zapožičaním si náhradného motorového vozidla F. K., EČV: B. u žalobcu v zmysle zmluvy o
nájme č. XXX/XXX zo dňa 06.09.2024. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č.

XXXXXX zo dňa 19.09.2024, s dátumom splatnosti 03.10.2024 na sumu 2.520,-eur. Žalovaný dňa
30.09.2024 pristúpil k čiastočnej úhrade vzniknutej škody v sume 1.188,- eur, ktorú poukázal priamo
na účet žalobcu. Poškodený ešte predtým uzatvoril so žalobcom dňa 19.09.2024 zmluvu o postúpení
pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa
04.07.2024 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré

poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je
zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do
práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný neuhradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa
namiesto poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených
na prenájom náhradného vozidla, a to vo výške 1.332,- eur. Nutnosť a účelnosť vynaložených finančných

prostriedkov na nájom za dobu opravy poškodeného vozidla vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto
by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol
vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom
náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Žalobca mal za to, že preukázal,
že v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou si poškodený zapožičal náhradné motorové vozidlo a

teda aj účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, kedy sa vozidlo poškodeného
nachádzalo v oprave. Uplatnený nárok na náhradu škody je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou,
spĺňa všetky kritériá nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka, t. j. okremvzniku škody a protiprávneho úkonu aj kritérium príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu
a vzniknutou škodou. Zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti za škodu:
a/ porušenie právnej povinnosti – existencia protiprávneho úkonu,

b/ vznik škody ako majetkovej ujmy;
c/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou,
d/ zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil, tieto musia byť splnené súčasne,
čo žalobca považoval za preukázané.
V súvislosti, či bol samotný prenájom náhradného vozidla nutný, žalobca uviedol, že je poškodený

prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením
klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel, ako svoje vlastné
poškodené vozidlo. Nie je preto možné spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby
bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania.
Pokiaľ žalovaný v odpore namietal dennú sadzbu nájmu náhradného vozidla, pričom uvádzal, že
žalobcom uplatnenú dennú sadzbu nájmu náhradného vozidla znížil na sumu 108,- eur za deň nájmu,

v tejto súvislosti uviedol, že nepriznal nájomné vo výške 180,- eur s DPH za deň, keďže považoval
uvedenú cenu za neprimerane vysokú. K tomu žalobca uviedol, že autopožičovne, na ktoré poukazuje
žalovaný majú úplne rozdielne podmienky nájmu ako ponúka žalobca. Pri autopožičovni H. nemožno
hovoriť, že by sa jednalo o prieskum trhu v danom mieste, nakoľko uvedená požičovňa má pobočky v
mestách: I., I. I., N., O. a E.. Okrem toho z ich internetovej stránky je zrejmé, že si účtujú poplatok za

pristavenie/prevzatie vozidla v sume 0,8km (bez DPH). Cena nájmu by sa teda navýšila aj o uvedený
poplatok, súčasne vyžadujú vopred úhradu depozitu vo výške 1.000,- eur, ako aj uhradiť vopred sumu na
predpokladanú dobu zapožičania vozidla, čo znamená, že by poškodený musel disponovať dostatočnou
finančnou rezervou na to, aby si vozidlo vôbec mohol prenajať. V prípade, kedy dĺžka nájmu závisí od
dĺžky opravy poškodeného vozidla nie je možné aby poškodený vopred uhrádzal nájom za náhradné

vozidlo, nakoľko poškodený nedokáže vopred predpovedať, koľko
asi tak bude vykonávaná oprava jeho vozidla. Pokiaľ žalovaný poukazoval na cenník autopožičovne A.,
v prvom rade žalobca uviedol rozdielnosť kategórií vozidiel, nakoľko
M. H. P. spadá do segmentu stredne veľkých SUV, zatiaľ čo F. K. spadá do segmentu veľkých luxusných
SUV.Okremtoho,ajtubyopäťpoškodenýmuselvopreduhradiťzálohuatovsume500,-eur,čo vyplýva

už zo snímky obrazovky predloženej žalovaným. Rovnako tak z ich stránky vyplýva, že pristavenie
zdarma je len v rámci Žiliny, pričom ďalej nešpecifikujú, koľko by stálo pristavenie vozidla v inom meste.
Pokiaľ sa žalovaný odvoláva na cenník autopožičovne Q., aj táto autopožičovňa vyžaduje vopred úhradu
depozitu a to vo výške 11.000,- eur až 3.000,- eur. Teda opäť poškodený by musel disponovať voľnými
finančnými prostriedkami na to, aby vôbec mohol pristúpiť k nájmu uvedeného motorového vozidla.

Žalobca ďalej uviedol, že podmienky nájmu u žalobcu a u žalovaným preukazovaných autopožičovní sú
úplne rozdielne. Nie je možné akceptovať porovnanie cien nájmov motorových vozidiel, ktoré žalovaný
predkladá prostredníctvom cenníkov iných požičovní, pretože tieto cenové ponuky sú založené na
podstatne odlišných obchodných podmienkach, než aké ponúka žalobca. Takéto porovnanie je preto
neobjektívne, nepresné a nevedie k zisteniu reálnej trhovej ceny za nájom náhradného motorového

vozidlavsituáciipoškodeného.Cenníky,ktorépredložilžalovaný,pochádzajúodpožičovnívyžadujúcich
zloženie depozitu pred vznikom samotného nájomného vzťahu. To znamená, že poškodený by musel
disponovať dostatočnou sumou finančných prostriedkov ešte pred tým, ako by vôbec mohol si vozidlo
prevziať. Žalobca takúto podmienku nemá, depozit nepožaduje. Ide o zásadný rozdiel, ktorý má
priamy vplyv na dostupnosť služby pre poškodeného. Nie je možné očakávať, že poškodený, ktorý

sa často ocitá v neočakávanej a núdzovej situácii, bude mať disponibilné finančné prostriedky na
zloženie depozitu. Ďalším podstatným rozdielom je požiadavka povinnej úhrady nájomného vopred.
Požičovne uvádzané žalovaným v cenníkoch vyžadujú, aby poškodený uhradil cenu nájmu ešte pred
tým, ako je možné vozidlo užívať. Takáto podmienka predpokladá, že poškodený disponuje potrebnými
finančnými prostriedkami a zároveň, že pozná presnú dĺžku obdobia, počas ktorého bude náhradné

vozidlo potrebovať. To však objektívne nie je možné. Dĺžka nájomného vzťahu závisí od dĺžky opravy
poškodeného vozidla, ktorú poškodený nemôže vopred predvídať a ani ju neovplyvňuje. Z uvedených
dôvodov,naktoréďalejpoukázalžalobcaniejemožnéprisvojiťsicenníkovécenypredloženéžalovaným
ako relevantný podklad pre posúdenie primeranosti ceny nájmu poskytovaného žalobcom. Ide o služby
s odlišnými podmienkami, ktoré zásadne ovplyvňujú dostupnosť nájmu pre poškodeného. Jedine ceny

poskytované za porovnateľných podmienok môžu byť predmetom objektívneho posúdenia primeranosti,
čo v tomto prípade splnené nebolo. Zároveň doložil žalobca súdu faktúru, ktorú vystavil za nájom vozidla
rovnakej kategórie, kde účtoval rovnakú sumu a iná poisťovňa uvedenú faktúru uhradila, z čoho vyplýva,
že suma je primeraná v danom mieste a čase.6. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 7Co/105/2024
zo dňa 16.12.2024, kde odvolací súd dospel k záveru: „Odvolací súd poukazuje na to, že účelnosť

nákladov vo vzťahu k trvaniu prenájmu náhradného motorového vozidla odvolateľ nerozporoval. Súd
prvej inštancie správne vyhodnotil ako nedôvodnú žalovaným namietanú výšku denného nájomného
ako neprimeraného, keď ním predložené a namietané ponuky neboli čo sa podmienok týka (doba
nájmu, povinnosť zaplatiť depozit a nájomné vopred, podmienky držby po istú dobu) a miesta
sídla autopožičovní (N., D., K.) obdobné a porovnateľné ako dojednané podľa Zmluvy o prenájme

vozidla (nájom do ukončenia opravy, bez povinnosti zaplatiť depozit a nájomné, sídlo A.) a nebola
ani preukázaná dostupnosť týchto motorových vozidiel v čase jej uzavretia.“ Opodstatnenosť a
účelnosť dennej sadzby podľa žalobcu vyplýva z cenníka žalobcu, pričom v rozsudku Krajského súdu
Žilina sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017 vyjadril Krajský súd v Žiline názor, že neexistuje
zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu, resp.
robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú tak, aby čo možno v

najväčšej miere vyhovel poisťovni škodcu. Jednalo by sa o neprimerané zaťažovanie poškodeného,
keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je
výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Považoval preto za neoprávnené krátenie sadzby
denného nájomného zo strany žalovaného. Žalobca poskytuje služby náhradného vozidla v rámci svojej
podnikateľskej činnosti a v danom mieste a čase sú jeho sadzby akceptované tak poisťovňami ako aj

všeobecnými súdmi. Žalovaný si v danom prípade dennú sadzbu upravil na 42,- eur s DPH za deň.
Ak teda žalovaný namieta výšku a dôvodnosť žalobcom uplatnenej sadzby, je na ňom, aby poskytol
súdu hodnoverné dôkazy, ktorými by podložil tieto svoje závery. To sa však v danom prípade nestalo,
keďže žalovaný nepreukázal, že by fakturovaná sadzba za deň nájmu vo výške 60,- eur s DPH bola
v danom mieste a čase neprimerane vysoká. Žalovaný v čase šetrenia poistnej udalosti nevykonal

relevantný prieskum trhu na základe ktorého by mohol tvrdiť, že sadzba účtovaná žalobcom je značne
nadhodnotená. Za takýto prieskum trhu nemožno považovať žalovaným „ad hoc“ účelovo predložené
neúplné internetové cenníky, z ktorých nevyplýva presná suma, ktorú by poškodený prenajímateľovi
nakoniec zaplatil. Žalovaný k týmto ani len nepredložil všeobecné obchodné podmienky, a teda na
cenníkoch uvádzaná suma zaiste nie je konečná. Obdobný názor zastáva aj Krajský súd v Žiline v

rozsudku sp. zn. 14Cob/204/2019 zo dňa 20.02.2020.

7. Žalobca ďalej uviedol, že je potrebné skúmať a namietať samotnú dostupnosť vozidla, t. j. či
konkrétna autopožičovňa mala predmetné vozidlo v danom čase a najmä v danom mieste k dispozícii,
či vozidlo obdobné poškodenému vozidlu aktuálne neprenajímala a či by poškodenému napokon

nedoúčtovala ďalšie náklady spojené s pristavením vozidla v mieste, kde je to potrebné. V prípade
väčšiny internetových ponúk a aj predložených ponúk je potrebné, aby poškodený zložil vopred
depozit. V prípade ako uviedol žalobca to potrebné nie je. Ďalšie podmienky, ktoré sú pri internetových
autopožičovniach brané do úvahy pri stanovení ceny, je vek vodiča, dĺžka vodičského oprávnenia,
prípadne ďalšie skutočnosti. Za rovnakých zmluvných podmienok by potom cena nájmu bola v

konečnom dôsledku oveľa vyššia ako tá, ktorá je požadovaná v prejednávanej veci. Ďalej žalobca
poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8Co/58/2021.

8. Žalovaný svoje právo následne sa vyjadriť nevyužil.

9. Súd konal a rozhodol na pojednávaní dňa 03.03.2026 v neprítomnosti žalovaného, ktorý po
zohľadnení princípu procesnej ekonómie ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní s tým, že žalobu
žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Na pojednávanie sa dostavila právna zástupkyňa žalobcu.

10. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že v plnom rozsahu zotrváva na podanej

žalobe a ďalej uviedla, že poškodený pristúpil k nájmu náhradného motorového vozidla v dôsledku
škodovej udalosti, zavinenej klientom žalovaného. Žalovaný krátil poistné plnenie aj za trvanie nájmu
v rozsahu 3-och dní a takisto za dennú sadzbu nájmu náhradného motorového vozidla. Uviedla, že
majú za to, že nijakým spôsobom žalovaný nepreukázal, že by denná sadzba bola neprimeraná a to
ani ním predloženými cenníkmi, nakoľko tieto požičovne, na ktoré poukazoval majú úplne rozdielne

podmienky prenájmu, ako poskytuje žalobca. Tieto podmienky prenájmu sú v zásade spôsobilé urobiť
pre poškodeného nájom objektívne nemožný, keďže vyžadujú vopred úhradu celého nájomného, ako aj
vopred úhradu depozitu a rovnako tak žalovaný ani nepreukázal, že by bola neprimerane dlhá oprava
poškodeného vozidla.11.Súdvykonaldokazovanielistinnýmidôkazmizaloženýmivsúdnomspisezistiacnasledovnýskutkový
stav:

12. Z uvedených skutkových tvrdení mal súd preukázané, že dňa 04.07.2024 v K. K. došlo ku
škodovej udalosti na motorovom vozidle F. K. R.: K. spôsobenej poškodenému L. A.. Škodová udalosť
bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla L. D., poistená v poisťovni žalovaného. V dôsledku
uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné motorové vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb,

t. j. na dochádzanie do práce, vozenie dieťaťa do škôlky a súkromné účely v L. okrese zapožičaním
si náhradného motorového vozidla F. K. R.: B. u žalobcu v zmysle Zmluvy o nájme č. XXX/XXX zo
dňa 06.09.2024. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX dňa 19.09.2024
s dátumom splatnosti 03.10.2024 na sumu 2.520,- eur. Žalovaný dňa 30.09.2024 pristúpil k čiastočnej
úhrade vzniknutej škody v sume 1.188,- eur, ktorú poukázal priamo na účet žalobcu. Poškodený ešte
predtým uzatvoril so žalobcom dňa 19,.09.2024 Zmluvu o postúpení pohľadávky, v ktorej predmetom

bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 04.07.2024 z titulu náhrady
účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca.
V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo
na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného.
Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného domáha

preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla.
13. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 25.09.2024 je zrejmé, že žalovaný ukončil dňa 25.09.2024
šetrenie poistnej udalosti na základe ktorej poskytol poistné plnenie vo výške 3.086,86 eur za opravu
poškodeného vozidla.

14. Zo Zmluvy o prenájme vozidla č. 505/803 zo dňa 06.09.2024 vyplynulo, že poškodený ako nájomca
uzatvoril so žalobcom Zmluvu o prenájme vozidla, v zmysle ktorej bol dohodnutý nájom osobného
motorového vozidla F. K. R.: K. s dobou prenájmu od 06.09.2024 a dennou sadzbou prenájmu 180,- eur
s DPH. Účelom zapožičania náhradného vozidla podľa vyjadrenia poškodeného bolo využívať vozidlo
do práce, vozenie dieťaťa do škôlky a súkromné účely v rámci okresu L.. Nájom predmetného vozidlo

skončil dňa 20.09.2024 s poznámkou, že poškodený odovzdáva náhradné vozidlo, hoci jeho vozidlo,
ktoré bolo dopravnou nehodou poškodené je naďalej v servise.

15. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 30.09.2024 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 30.09.2024
ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorej priznal poškodenému poistné plnenie za nájom

náhradné vozidla za 11 dní, v ktorých je zahrnutý čas na opravu motorového vozidla zohľadňujúci
technologické postupy udávané výrobcom, čas na objednanie náhradných dielov, čas potrebný na
presun vozidla medzi jednotlivými pracoviskami, ako aj čas súvisiaci s prestojmi zo strany poisťovne.
Neprimeranú účtovanú dennú sadzbu na náhradné vozidlo, vzhľadom na typ poškodeného vozidla
a požičaného vozidla upravil na sumu 108,- eur spolu s DPH za jeden deň, teda poskytol žalobcovi sumu

1.188,- eur. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný krátil dni nájmu náhradného vozidla a zároveň aj sumu
denného poistného s DPH.

16. V danom spore súd konštatuje, že žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu dôvodný.
Poškodený totiž mal nárok užívať náhradné motorové vozidlo až do momentu, kedy mu bolo odovzdané

jeho opravené motorové vozidlo. Napriek tomu, že uzavrel Zmluvu o nájme č. XXX/XXX zo dňa
06.09.2024 a jeho motorové vozidlo nebolo ešte opravené a nachádzalo sa naďalej v servise, ukončil
nájom náhradného motorového vozidla. Následne žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 240544 zo
dňa19.09.2024,sdátumomsplatnosti03.10.2024nasumu2.520,-eur,pričomžalovanýdňa30.09.2024
pristúpil k čiastočnej úhrade vzniknutej škody v sume 1.188,- eur a krátil nielen počet dní náhradného

motorového vozidla, ale aj sumu za deň nájmu.

17. Pri posudzovaní účelnosti nájmu motorového vozidla, aj v kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je
potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové
vozidlo. Uplatnený nárok na náhradu škody je podľa názoru súdu v príčinnej súvislosti so škodovou

udalosťou, spĺňa všetky kritéria na náhradu škody v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka,
t. j. okrem vzniku škody, ktorá predstavuje náklady na nájom náhradného motorového vozidla
a protiprávneho úkonu, t. j. protiprávne konanie škodcu – poistenca žalovaného na úseku cestnejpremávky, aj kritérium príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou.
Zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti za škodu:
a/ porušenie právnej povinnosti – existencia protiprávneho úkonu,

b/ vznik škody ako majetkovej ujmy;
c/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou ,
d/ zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil, sú splnené.
Dobu zapožičania náhradného vozidla do momentu odovzdania motorového vozidla, resp. poukázanie
finančných prostriedkov považuje súd za relevantnú, keď kontinuálne pretrváva potreba používania

náhradného motorového vozidla a s tým spojených primeraných nákladov. Pri posudzovaní dôvodnosti
žalovaného nároku je potrebné vychádzať v prvom rade z toho, že účelom náhradného vozidla
je eliminovať škodlivý následok spôsobenej dopravnej nehody, ktorý zasahuje do bežného života
poškodeného, až do momentu keď môže opätovne užívať svoje vlastné motorové vozidlo. V týchto
prípadoch výška škody nespočíva iba v rozsahu poškodeného vozidla, ale aj v primeraných nákladoch,
ktoré poškodený vynaložil s cieľom eliminovať škodlivý následok. Za opodstatnenú dobu prenájmu

náhradného vozidla je potrebné považovať dobu do vybavenia poistnej udalosti v rozsahu náhrady
nákladov za opravu poškodeného vozidla, pričom táto poistná udalosť je v zmysle § 11 ods. 6
a ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vybavená skončením šetrenia Oznámenia výšky poistného plnenia
poškodeného a poskytnutím plnenia v zákonom stanovenej lehote.

18. Najpodstatnejšou námietkou žalovaného v súdenom prípade bola námietka ohľadom účtovania
výšky denného nájmu motorového vozidla. Teda spornou bola tá skutočnosť, či nájom v sadzbe 180,- eur
vrátane DPH za jeden deň nájmu je primeraný a účelný. Žalobca svoje tvrdenia o dôvodnosti a účelnosti
nájmu vo výške 180,- eur oprel o:
- vozidlo poškodeného sa do autoservisu za účelom jeho opravy dostalo v dôsledku škodovej

udalosti, ktorú zapríčinil poistenec žalovaného, poškodený nemá povinnosť vyhľadávať
autopožičovňu s čo najnižšou cenou nájmu, resp. robiť prieskum medzi nimi,
- poistnou udalosťou bol poškodenému vnútený určitý skutkový a právny stav, ktorý ak musel
riešiť zapožičaním si náhradného motorového vozidla, tak náklady ktoré mu takto vznikli sú
nákladmi, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného

nahradiť.

19. Žalovaný svoje tvrdenia o neprimeranosti dennej sadzby nájmu opiera o to, že:
- iné autopožičovne prenajímajú porovnateľné vozidlo za podstatne nižšie ceny,
- žalovaný do konania predložil tri cenníky autopožičovní, v ktorých sa cena denného nájmu javí ako

nižšia
- žalovaný predložil cenník autopožičovne A., cenník autopožičovne Q..

20. Súdna prax zastáva názor, že skutočnú škodu, ktorá spočíva v nákladoch na vypožičanie, alebo
prenájom motorového vozidla, ktoré prevyšujú náklady na prevádzku vlastného motorového vozidla, je

zodpovednýsubjektpovinnýnahradiť,avšaklenvrozsahuvakombolitietonákladynevyhnutneaúčelne
vynaložené na vypožičanie náhradnej veci, ktorá zodpovedá poškodenej veci. Škoda v prejednávanom
prípade predstavuje „požičovné“ zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným
vozidlom poškodeného. Obvyklosť ceny nájomného za prenájom náhradného motorového vozidla je
potrebné skúmať vo vzťahu k miestu a času, v ktorom k prenájmu náhradného vozidla dochádza, nie

vo vzťahu k celému územiu Slovenskej republiky. Nie je vylúčené, že v oblasti, kde pôsobí viacero
autopožičovní sú ceny prenájmu v dôsledku väčšej konkurencie nižšie. Žalovaný namietal výšku
denného nájmu a na podporu svojich tvrdení predložil rôzne cenníky, z ktorých vyplýva, že denná sadzba
nájmu náhradného motorového vozidla sa pohybovala na nižšej úrovni ako cena účtovaná žalobcom.
Uvádzané sadzby denného nájmu náhradného motorového vozidla sú teda síce nižšie ako sadzba

denného nájomného účtovaného žalobcom poškodenému, avšak pri určení obvyklosti výšky nájomného
nemožno bez ďalšieho vychádzať z najnižšej možnej dosiahnuteľnej ceny, nakoľko nie je povinnosťou
poškodeného po tom, čo bolo jeho vozidlo poškodené v dôsledku dopravnej nehody, ktorú nezapríčinil
vykonávať prieskum trhu a vyhľadávať požičovňu s najnižšou sadzbou denného nájmu porovnateľného
motorového vozidla, ako na to správne poukázal i žalobca. Podľa názoru súdu sa plne možno stotožniť

s tvrdením žalobcu, že z vyššie uvedených cenníkov predložených žalovaným nie je možné s istotou
ustáliť to, či sa jedná o cenu konečnú, nakoľko už napr. požičovňa Q., požičovňa A. i požičovňa H.
vyžadujú nemalé zloženie depozitu a podobne. Teda je možné konštatovať, že žalovaný nepreukázal,
že by obvyklý denný nájom za porovnateľné vozidlo v danom mieste a čase predstavoval ním tvrdenúavrámcipoistnéhoplneniapriznanúsumu.Účelnosťnákladovvovzťahuktrvaniuprenájmunáhradného
motorového vozidla súd vyhodnotil ako nedôvodnú žalovaným namietanú výšku denného nájomné ako
neprimeraného, tak ako už vyššie konštatoval, keď ním predložené a namietané ponuky neboli čo sa

podmienok týka, či už je to doba nájmu, povinnosť zaplatiť depozit a nájomné vopred, po istú dobu
a miesta a sídla autopožičovní, pokiaľ ide o autopožičovňu H., ktorá má pobočky v mestách I., I. I.,
N., O., E. a okrem toho z ich internetovej stránky je zrejmé, že si účtujú poplatok aj za pristavenie/
prevzatie vozidla. Cena nájmu by sa teda navýšila aj o uvedený poplatok a súčasne vyžadujú vopred
úhradu depozitu vo výške 1.000,- eur. Súd ďalej uvádza, že neexistuje zákon ani zmluvná povinnosť

stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi
požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú tak, aby v čo najväčšej miere vyhovel poisťovni škodcu.
Jednalo by sa o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia motorového vozidla
dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Preto
súd považuje za neoprávnené krátenie sadzby denného nájomného zo strany žalovaného. Naopak
žalobca ako aj preukázal poskytuje služby náhradného vozidla v rámci svojej podnikateľskej činnosti

a v danom mieste a čase sú jeho sadzby akceptované tak poisťovňami, ako aj ostatnými všeobecnými
súdmi. Žalovaný si v tomto prípade dennú sadzbu upravil na sumu 108,- eur s DPH. Ak teda namietal
výšku a dôvodnosť žalobcom uplatnené sadzby, bolo na ňom, aby poskytol súdu hodnoverné dôkazy,
ktorými by podložil tieto svoje závery. To sa však v danom prípade nestalo, keďže žalovaný nepreukázal,
že by fakturovaná sadzba za deň nájmu vo výške 180,- eur s DPH bola v danom mieste a čas

neprimerane vysoká. Žalovaný v čase šetrenia poistnej udalosti nevykonal relevantný prieskum trhu na
základe ktorého by mohol tvrdiť, že sadzba účtovaná žalobcom je značne nadhodnotená. Pokiaľ ide
o autopožičovne, ktoré žalovaný predložil, tieto sa nenachádzajú v okrese L., naviac tieto si účtujú aj
ďalšie poplatky, ktoré si však žalobca neúčtoval.

21. Podľa § 442 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka (1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk). (3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak
je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

22. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

23. Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistený má z
poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané
nároky na náhradu b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne
vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b)
a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ

neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie.

24. Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ je
povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti

poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré

znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

25. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poisťovateľ je
povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súduo výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie
poistného plnenia.

26. Podľa § 11 ods. 8 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak
poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania
podľa osobitného predpisu.15a)

27. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. náhradu škody vrátane inej ujmy uhrádza poisťovateľ
poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy
priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok preukázať;21) ak ide o škodu vrátane
inej ujmy spôsobenú motorovým vozidlom jazdnej súpravy tvorenej ťažným vozidlom a prípojným
vozidlom, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo voči
poisťovateľovi, ktorý poistil prípojné vozidlo, ak ťažné vozidlo nie je možné identifikovať.

28. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

30. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

31. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobe

žalobcu v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 1.332,- eur titulom neuhradených nákladov za prenájom náhradného
motorového vozidla. Žalovaný čiastočne plnil žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného,
v priebehu konania aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu nijako nerozporoval. V zhode so žalobcom je súd
toho názoru, že zodpovedný subjekt je povinný nahradiť škodu, v prejednávanom prípade predstavujúcu

nájom náhradného vozidla v rozsahu v akom boli náklady nevyhnutné a účelne vynaložené na
vypožičanie náhradnej veci. Krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného však súd vyhodnotil ako
nedôvodné. Tvrdenia žalovaného o neprimeranej dĺžke prenájmu náhradného vozidla nemajú oporu
vzistenýchskutkovýchokolnostiach.Nájomzaobdobiekedybolovozidlovautoservisejetotižvpríčinnej
súvislosti so vzniknutou škodou, ktorú je žalovaný povinný žalobcovi, resp. poškodenému uhradiť.

Pri posudzovaní účelnosti a dôvodnosti nákladov, aj z hľadiska časového rozsahu vyjadrenia je na
mieste zohľadňovať predovšetkým okolnosť skutočného obmedzenia poškodeného možnosti užívať
svoje motorové vozidlo v dôsledku dopravnej nehody. Dĺžka prenájmu náhradného vozidla pokrýva
dobu počas ktorej bolo poškodené vozidlo v autoservise. Možnosť využiť náhradné vozidlo počas doby
opravy vlastného motorového vozidla je akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle

poškodeného, slúži tiež na zachovanie sociálneho komfortu poškodeného. Podstatné pre posúdenie
nutnosti a účelnosti je, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného po odovzdaní
poškodeného motorového vozidla nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a bol nútený
zapožičať si iné vozidlo, za ktoré musel následne uhradiť nájomné, čím mu vznikla škoda. Poškodený
bol nútený v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou požičať si iné vozidlo, za ktoré musel

uhradiť nájomné, čím mu vznikla škoda, ktorá je krytá z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu. Súd podotýka, že náhrada za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo nebola priznaná za
dobu dlhšiu ako bol tento náklad účelný a nutný, t. j. vynaložené v príčinnej súvislosti s vznikom škody,
ktoráškodavzniklavdôsledkudopravnejnehodyzapríčinenejklientomžalovaného.Súdpriznalnáhradu
za zaplatené nájomné za náhradné vozidlo len za dobu pokiaľ bolo vozidlo v servise v priamej príčinnej

súvislosti so škodovou udalosťou.

32. Súd žalobcovi priznal aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,65 % ročne zo sumy
1.332,- eur od 16.10.2024 do zaplatenia. Žalovaný bol v omeškaní s plnením poistného plnenia, nakoľkoho neposkytol v plnej výške. Vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. sa tak
žalovaný s plnením peňažného plnenia dostal do omeškania, po uplynutí 15-ich dní od rozhodnutia
žalovaného k likvidácii poistnej udalosti, ktorej šetrenie ukončil podľa Oznámenia o poistnom plnení.

Poisťovňa mala poskytnúť poistné plnenie do 15-ich dní a 16-tym dňom sa dostala do omeškania
s poskytnutím poistného plnenia. Pokiaľ žalobca žiadal úroky z omeškania z časti neposkytnutého
plnenia od 16.10.2024 v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým konanie končí.

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že

žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné
uplatňovanie práva v rozsahu 100 %.

Poučenie:

2 11C/127/2025

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.V L., dňa 03.03.2026

JUDr. Alena Káčeriková
sudkyňa

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.