Uznesenie – Ostatné ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 27, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 29Co/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2520202309
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matúš Staríček
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2520202309.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Matúš Staríček a sudcov: Mgr. Ivana
Šlesarová a JUDr. Boris Šiška, PhD., v spore žalobcov: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C.
XXX/XX, D., Rakúska republika, 2. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., toho času bytom C. XXX/
XX, D., Rakúska republika, obaja zastúpení advokátom: Mgr. Zuzana Jedličková, so sídlom Royova
9, Piešťany, proti žalovanej : F. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. E. XXX/X C., H., zastúpená: RS

legal s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Frankovská 18, Bratislava, IČO: 36 864 358, o určenie
neplatnosti listiny o vydedení a závetu a iné, o odvolaní žalobcov a žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Trnava č. k. PN-15C/98/2020-252 zo dňa 11.11.2024, v spojení s opravným uznesením č. k.
PN-15C/98/2020-295 zo dňa 12.6.2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním v spojení s opravným uznesením, súd prvej výrokom I. určil, že
dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení zriadenej poručiteľom A. B., I. B., nar. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom J. XXXX/X, E., vo forme notárskej zápisnice N 91/2019, NZ 2800/2019, NCRza
592/2019,NCRls2870/2019zodňa30.01.2019nie súdané;výrokomII.žalobuvozvyšnejčastizamietol
a výrokom III. stranám nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 194 ods. 1 až 3 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), 469a ods. 1 písm. b), ods. 2 a 3, § 476 ods. 1 a 2 a § 479
zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“).

3. Dôvodil, že žalobcovia sa žalobou v konaní domáhali, aby súd určil, že dôvody vydedenia uvedené v
listine o vydedení zriadenej poručiteľom A. B., I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., J. XXXX/X, vo forme
notárskej zápisnice sp.zn. N 91/2019, NZ 2800/2019, NCRza 592/2019, NCRls 2870/2019, spísanej
dňa 30.01.2019 v rodinnom dome v E., G. K. J. XXXX/X, A. A. I., notárskym kandidátom konajúcim
na základe poverenia JUDr. Miroslava Holčíka, notára so sídlom v Piešťanoch, Nám. 1. mája 1121/14,
nie sú dané a listina o vydedení zriadená poručiteľom A. B., I. B., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/

XXX, bytom E., J. XXXX/X, formou notárskej zápisnice sp. zn. N 91/2019, NZ 2800/2019, NCRza
592/2019, NCRls 2870/2019, spísaná dňa 30.01.2019 v rodinnom dome v E., G. K. J. XXXX/X, A. A.
I., notárskym kandidátom konajúcim na základe poverenia JUDr. Miroslava Holčíka, notára so sídlom
v Piešťanoch, Nám. 1. mája 1121/14, je neplatná. Súčasne žalobcovia žiadali, aby súd určil, že závet
zriadený poručiteľom A. B., I. B., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom E., J. XXXX/X, vo forme
notárskej zápisnice sp. zn. N 91/2019, NZ 2800/2019, NCRza 592/2019, NCRls 2870/2019, spísanej

dňa 30.01.2019 v rodinnom dome v E., G. K. J. XXXX/X, A. A. I., notárskym kandidátom konajúcim nazáklade poverenia JUDr. Miroslava Holčíka, notára so sídlom v Piešťanoch, Nám. 1. mája 1121/14, je
neplatný.

4. Žalobcovia v žalobe poukázali na to, že boli Okresným súdom Piešťany uznesením č.
k. 6D/557/2019 - 67, Dnot 245/2019 zo dňa 12.10.2020 v dedičskej veci po poručiteľovi menom A. B., I.
B., nar. XX.XX.XXXX odkázaní, aby v lehote jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia
podali žalobu na Okresný súd Piešťany o určenie, že závet a listina o vydedení je neplatná. Nesúhlasili
s vydedením, namietali platnosť listiny o vydedení spísanú poručiteľom vo forme notárskej zápisnice zo

dňa 30.01.2019, nakoľko dôvod vydedenia v nej uvedený nie je daný. Zároveň v súvislosti s uvedenou
námietkou namietali aj neplatnosť závetu zo dňa 30.01.2019, s poukazom na § 40a a § 479 Občianskeho
zákonníka, nakoľko sú neopomenuteľní dedičia po poručiteľovi.

5. Ako dôvod vydedenia je uvedený dôvod § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, ktorého
naplnenie má spočívať v skutočnostiach vymedzených v listine o vydedení. Zároveň poručiteľ určil,

aby sa dôsledky vydedenia vzťahovali aj na potomkov vydedených synov v súlade s ust. § 469a
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Závetná dedička,
žalovaná, sa na písomnú výzvu notára JUDr. Miroslava Holčíka zo dňa 03.09.2020 vyjadrila, že závet
a listinu o vydedení v plnom rozsahu po formálnej a materiálnej stránke uznáva. Žalobcovia sú synmi
poručiteľa, sú jeho dedičmi zo zákona v I. dedičskej skupine v zmysle § 473 Občianskeho zákonníka

a ako potomkovia sú neopomenuteľnými dedičmi. Poručiteľ v listine o vydedení uviedol : „Vydeďujem
svojich dvoch synov A. B., nar. XX.XX.XXXX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorí by mali podľa mojich
posledných informácií žiť v Rakúsku, pričom presnú adresu resp. miesto, kde sa zdržiavajú alebo bývajú
mi žiaľ nie je známe. Naplnenie zákonného dôvodu pre vydedenie v súlade s ustanovením § 469a
ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka spočíva v skutočnosti, že obaja moji synovia sa so mnou vyše

20 rokov nekontaktujú, neprejavujú o mňa trvalo opravdivý záujem tak, ako by potomkovia o svojho
otca mali prejavovať. Synovia A. a A. po mojom rozvode s ich matkou C. odišli spolu s ňou žiť do
Rakúska, kde pravdepodobne podľa mojich posledných informácií žijú dodnes. O svojich synoch nemám
žiadne správy, nekontaktujú ma ani na Vianoce, narodeniny, či iné sviatky, dokonca ani teraz, keď
som vážne chorý ako onkologický pacient. O mojom zdravotnom stave synov údajne informovala moja

neter A. žijúca v Taliansku a to prostredníctvom sociálnej siete Facebook, ešte v čase, keď som bol
hospitalizovaný v nemocnici v Trnave a v Piešťanoch, približne jeden a pol roka dozadu. Aj napriek
skutočnosti, že sa moji synovia dozvedeli o mojom vážnom zdravotnom stave, ma vôbec nekontaktovali,
ani neprišli navštíviť. Určujem, aby sa dôsledky vydedenia vzťahovali aj na potomkov vydedených synov
v súlade s ust § 469a ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 473 ods. 2 Občianskeho

zákonníka.“.

6. Žalobcovia upriamili pozornosť na to, že pre naplnenie dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1
písm. b) Občianskeho zákonníka sa vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu bolo potomkom
zavinené. Z opisu vzájomných vzťahov vyplýva, že vzťahy medzi poručiteľom a jeho synmi boli

ovplyvnené negatívnym správaním sa poručiteľa voči jeho synom, keď ich „vychovával“ krikom a
fyzickými trestami, tiež správaním poručiteľa voči ich matke, ktoré v detstve zažili, a najmä nezáujmom
poručiteľa o synov po rozvode s ich matkou, kedy sa poručiteľ odcudzil od synov, nestaral sa o nich
a nezaujímal, zariadil si svoj život bez nich, mal priateľky a žil si svoj život. Teda bol to poručiteľ,
ktorý prestal o svojich synov (potomkov) prejavovať záujem ešte v čase ich maloletosti a po rozvode

neudržiaval so svojimi synmi bežné rodinné vzťahy rodiča s deťmi. Toto správanie poručiteľa viedlo
k pretrhnutiu vzťahov medzi ním a jeho synmi a za tento stav nemožno viniť synov - žalobcov. Ani
neskôr sa poručiteľ nesnažil synov kontaktovať, nejavil záujem stretávať sa s nimi, nezajímal sa ako
sa jeho synovia majú, ani o svoje vnúčatá. Trvalé narušenie vzťahov vyústiace do absencie kontaktov
medzi poručiteľom a jeho synmi (žalobcami) vyvolal poručiteľ svojím správaním a postojom voči svojim

synom ešte v čase, kedy boli maloletými, najmä po rozvode s ich matkou, pričom v tom čase to mal byť
práve on ako otec, ktorému malo záležať na udržaní vzťahov zo svojimi deťmi. Materiálnou náležitosťou
vydedenia, ako jednostranného výslovného prejavu vôle poručiteľa, je existencia konkrétneho dôvodu
vydedenia, ktoré taxatívne vypočítava 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka, pričom dôvod vydedenia
musí byť v listine o vydedení výslovne uvedený a musí byť daný v čase jej spísania, inak ide o

absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného majú to, že
nakoľko dôvod ich vydedenia, uvedený poručiteľom v Listine o vydedení, nie je daný, absentuje jedna
zo základných materiálnych náležitosti vydedenia ako právneho úkonu, a z tohto dôvodu je Listina o
vydedení neplatným právnym úkonom.7. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že podľa § 479 Občianskeho zákonníka sú žalobcovia v 1. a
v 2. rade neopomenuteľní dedičia. Závet spísaný formou notárskej zápisnice, ktorý zanechal nebohý A.

B., môže byť teda neplatný len v tej časti v ktorej obchádza žalobcov v 1. a v 2. rade v rozsahu 1/2 ich
zákonných dedičských podielov za predpokladu, že ich vydedenie nebohým A. B. listinou o vydedení,
formou notárskej zápisnice, je neplatné. V tejto časti teda môže byť žaloba dôvodná len čiastočne, môže
ísť o relatívnu neplatnosť závetu podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka. Závet teda môže byť
len relatívne neplatný, no určite nie v celom rozsahu, a to bez ohľadu na to, ako súd posúdi dôvodnosť

vydedenia žalobcov v 1. a v 2. rade. Je preto potrebné v tejto časti žalobu zamietnuť. Dôvody vydedenia,
ktoré poručiteľ A. B. uviedol v listine o vydedení, spísanej formou notárskej zápisnice, považovala za
dané a teda vydedenie žalobcov v 1. a v 2. rade za platné. Súhlasila s tvrdením žalobcov v 1. a
v 2. rade, že pre naplnenie dôvodu vydedenia podľa § 469a odsek 1 písm. b/ OZ sa vyžaduje, aby
neprejavovanie opravdivého záujmu bolo potomkom zavinené, teda aby nešlo o stav, keď nezáujem
potomka je dôsledkom správania sa poručiteľa. Poručiteľ - otec žalobcov sa voči synom nikdy nesprával

tak, aby jeho správanie narušilo vzájomné vzťahy do tej miery, že synovia prestali mať o otca záujem,
odmietali kontakt s nim a boli voči nemu úplne ľahostajní. Takéto správanie poručiteľa A. B. žalobcovia
v 1. a v 2. rade nepreukázali. Žalobcovia v 1. a v 2. rade svojho otca celé roky pred jeho smrťou vôbec
nenavštevovali a ani sa s nim iným spôsobom nekontaktovali, a to napriek tomu, že poručiteľ A. B. mal
o oboch synov záujem a mal k nim vytvorený prirodzený otcovský vzťah. Ich ľahostajnosť a nezáujem o

neho ho trápili a aj hnevali. Žalobcovia v 1. a v 2. rade svojho otca nenavštevovali a neprejavili o neho
žiaden záujem ani v čase, keď už bol vážne chorý, hoci o jeho vážnom zdravotnom stave mali vedomosť,
čo vyplýva aj z obsahu žaloby. S vážnym onkologickým ochorením poručiteľ A. B. bojoval niekoľko rokov,
no po celý tento dlhý čas ho nielenže nenavštívili, ale ani telefonicky sa s nim nekontaktovali, nezisťovali
akosamá,neposlalimužiadnu pohľadnicualebopozdrav,čiužnaVianocealeboinésviatky.Žalobcovia

v 1. a v 2. rade nenavštívili poručiteľa ani v terminálnom štádiu ochorenia, keď už bol pripútaný na lôžko
a odkázaný na opateru inej osoby. Práve tento moment bol zrejme rozhodujúci, že poručiteľ požiadal o
spísanie závetu a listiny o vydedení, ktoré boli spísané u neho doma, keďže už nebol schopný dostaviť
sa k notárovi. Žalobcovia v 1. a v 2. rade neprišli ani na pohreb svojho otca, nebohého poručiteľa A. B..
Táto skutočnosť bez ďalšieho potvrdzuje to, čo uviedol nebohý A. B. v listine o vydedení, že žalobcovia

v 1. a v 2. rade nemajú o neho ako o otca opravdivý záujem. Niet presvedčivejšieho dôkazu, že otec
bol obom žalobcom úplne ľahostajný.

8. Naplnenie zákonného dôvodu pre vydedenie v súlade s ustanovením § 469a ods. 1 písm. b)
Občianskeho zákonníka spočívalo zo strany poručiteľa (otca žalobcov) v skutočnosti, že obaja jeho

synovia sa s ním vyše 20 rokov nekontaktujú, neprejavujú o neho trvalo opravdivý záujem tak, ako by
potomkovia o svojho otca mali prejavovať. Synovia A. a A. po jeho rozvode s ich matkou C. odišli spolu s
ňou žiť do Rakúska, kde pravdepodobne podľa jeho posledných informácií žijú dodnes. O svojich synoch
nemá žiadne správy, nekontaktujú ho ani na Vianoce, narodeniny, či iné sviatky, dokonca ani teraz, keď
je vážne chorý ako onkologický pacient. O jeho zdravotnom stave synov údajne informovala jeho neter

A. žijúca v Taliansku, a to prostredníctvom sociálnej siete Facebook, ešte v čase, keď bol hospitalizovaný
v nemocnici v Trnave a v Piešťanoch, približne jeden a pol roka dozadu. Aj napriek skutočnosti, že sa
jeho synovia dozvedeli o jeho vážnom zdravotnom stave, vôbec ho nekontaktovali, ani neprišli navštíviť.
Určil, aby sa dôsledky vydedenia vzťahovali aj na potomkov vydedených synov v súlade s ust. § 469a
ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

9. Súd prvej inštancie sa najskôr zaoberal včasnosťou podania žaloby, keďže lehota na podanie takejto
žaloby podľa § 194 ods. 1 CMP má prekluzívny charakter. Predmetné uznesenie notára ako súdneho
komisára nadobudlo právoplatnosť 17.11.2020, pričom žalobcovia boli povinní podať žalobu do jedného
mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia, konštatujúc, že táto bola podaná včas a to dňa 14.12.2020.

10. Z formálneho hľadiska vyhodnotil notársku zápisnicu č. N 91/2019 predloženú žalobcami ako platnú
listinu obsahujúcu závet poručiteľa A. B., nar. XX.XX.XXXX a listinu o vydedení jeho dvoch synov A. a A.
B.. Zápisnica bola dňa 30.01.2019 spísaná v rodinnom dome v E. G. K. J. XXXX/X povereným notárskym
kandidátom podľa § 46 a nasl. zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky

poriadok), pričom bola riadne datovaná a podpísaná poručiteľom. Notárska zápisnica obsahuje všetky
podstatné náležitosti a to vrátane vyhlásenia poručiteľa o spôsobilosti na právne úkony.11. Súd prvej inštancie poznamenal, že žalobcovia namietali, že nebol daný dôvod vydedenia, čo
spôsobuje neplatnosť listiny o vydedení. Súd preto pre posúdenie materiálnej stránky vydedenia skúmal
existenciu dôvodu vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b/ Občianskeho zákonníka, podľa ktorého

poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako
potomok mal prejavovať. Poručiteľ v listine o vydedení síce uviedol, že synovia A. a A. po rozvode z
ich matkou odišli žiť do Rakúska a nemá od nich žiadne správy, nekontaktujú ho a to ani na Vianoce,
narodeniny, či iné sviatky, zároveň však vo svojom závete vyhlásil, „že má dvoch synov A. a A., ktorí
žijú dlhodobo v Rakúsku, s ktorými žiaľ neudržiava žiaden kontakt.“ Z takéhoto vyhlásenia poručiteľa

jednoznačne vyplýva, že sám poručiteľ neprejavuje záujem o svojich synov a ich vzťah mu je do značnej
miery ľahostajný. Ďalej v listine o vydedení poručiteľ uviedol, že o jeho zdravotnom stave synov „údajne“
informovala jeho neter A. žijúca v Taliansku. Z takéhoto opisu udalostí zo strany samotného poručiteľa
je zrejmé, že sám svojich synov o svojom zdravotnom stave neinformoval, dokonca si nie je istý, či to za
neho urobila jeho neter. Takýto postoj poručiteľa vypovedá o jeho vzťahu k svojim synom a nezáujme
ich vidieť v čase svojho vážneho ochorenia.

12. Upriamil pozornosť na rozhodujúce skutočnosti, podľa ktorých vzťah poručiteľa, ako otca,
k žalobcom, jeho deťom nebol dobrý už v ich detstve a od rozvodu rodičov blízke vzťahy nemali. Ani
počasmanželstvarodičovsaotecsynomnevenoval,netrávilsnimičas,takmerdennepoprácichodieval
do pohostinstva na Vŕšku, prichádzal domov v alkoholickom opojení a nasledoval krik za maličkosti,

nezriedka aj facky či bitka. Niektoré dni prichádzal otec domov až v noci, napádal slovne matku žalobcov,
urážal ju a ponižoval ju, nútil ju aby robila čo si zmyslel, došlo aj na jej fyzické napádanie, synovia
sa na krik budili a v tieto noci matka chodila spávať k nim do izby. Synovia mali strach zo správania
otca, čo sa stane, aký bude večer a noc. Správanie sa otca voči svojej manželke (matke žalobcov)
bolo dôvodom, pre ktorý ona podala žiadosť o rozvod. Manželstvo rodičov žalobcov bolo rozvedené

rozsudkom Okresného súdu v Trnave číslo konania 17C/153/92-17 zo dňa 22.10.1992, ktorým bol starší
syn mal. A., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zverený do výchovy a opatery matky a mladší syn
mal. A., nar. XX.X.XXXX bol na čas po rozvode zverený do výchovy a opatery otca. Mladšieho syna
A., ktorého mal po rozvode zvereného do svojej výchovy a opatery, otec často fyzicky trestal, čo bolo
dôvodom, že syn A. utekal k starej matke (matkinej matke), u ktorej napokon od marca 1993 ostal bývať.

Rozsudkom Okresného súdu v Trnave číslo konania 21Ne 345/94 - 11 zo dňa 3.8.1994 bol mal. A.
zverený do výchovy matky. V novembri 1998 starší syn A., spolu s manželkou a malou dcérkou G.
narodenou v septembri 1998, šli po dohovore bývať k otcovi kde mal syn A. stále evidovaný trvalý pobyt.
Spolubývanie však bolo nemožné, pretože otec pil a všetko mu vadilo, ku všetkému mal výhrady, žiadne
rodinné vzťahy medzi nimi nefungovali, otec nejavil záujem ani o malú vnučku, správal sa k synovi a k

jeho rodine ako k cudzím, čo vyvrcholilo, keď otec syna A. s jeho rodinou po asi 4 mesiacoch vykázal z
domu a títo sa odsťahovali k matke do D.. Odvtedy sa žalobcovia a poručiteľ vzájomne nekontaktovali.

13.PoukázalnavýpoveďsvedkyneC.G.,matkyžalobcovohľadnevzťahuporučiteľaasynov(žalobcov),
z ktorej vyplynulo, že tento žalobcov bil, bližšie okolnosti sú uvedené v rozsudku o rozvode manželstva.

Poručiteľ chodil domov o štvrtej poobede, potom do pohostinstva, prišiel po 2-3 hodinách opitý, prepil
celú výplatu, pričom ťarcha výchovy detí bol na nej. O deti sa nezaujímal po rozvode manželstva,
poručiteľ ako jej bývalý manžel ju nekontaktoval, hoci vedel kde vo D. bývajú. Aj svedkyňa L. B. vo svojej
výpovedi poznamenala, že manželstvo medzi pani C. G. a poručiteľom nebolo dobré, hádali sa, ona si
našlapotompriateľa,odetisastaralon,upratoval,pral.Neskôrzostalporučiteľchorý,detiprestalizaním

chodiť, boli za ním asi dvakrát. On im volal, neozývali sa mu, bola pri telefonických hovoroch, ukazoval jej
telefón.Telefónnečíslamaliajžalobcoviaajporučiteľ.Keďsaporučiteľrozprávalsosvedkyňou,sťažoval
sa, že mu žalobcovia nedvíhajú telefón. Poručiteľ zostal chorý, mal rakovinu pľúc, starali sa o neho.
Za dostatočne preukázané považoval skutkové zistenie o neplatení výživného. Neplatenie výživného
zo strany poručiteľa považoval súd za podstatnú okolnosť pre posúdenie vzťahov medzi žalobcami a

poručiteľom, keďže neplatenie výživného je porušením vyživovacej povinnosti rodiča k deťom podľa §
62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a riadne neplnenie tejto
povinnosti voči svojmu maloletému synovi môže naplniť aj skutkovú podstatu trestného činu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona.

14. Súd prvej inštancie sa zaoberal námietkou žalovanej, podľa ktorej spolužitie poručiteľa a žalobcu v
2. rade nebolo dobré z dôvodu na strane žalobcu, ktorý začal užívať drogy. Túto okolnosť súd vyhodnotil
akoprávneirelevantnú,keďženiejespomenutápriamoakodôvodvydedenia.Negatívnydopadužívania
marihuany žalobcom v 2. rade na jeho vzťah z poručiteľom nebol zo strany žalovanej preukázanýžiadnym dôkazom, teda žalovaná nepreukázala, že by žalobca v 2. rade pod vplyvom drog sa choval k
poručiteľovi v rozpore s dobrými mravmi alebo že by medzi nimi vznikali v tejto súvislosti konflikty.

15. Na základe vykonaného dokazovania prijal skutkový záver, že vzťah medzi žalobcami a poručiteľom
bol narušený predovšetkým z dôvodov na strane poručiteľa, ktorý sa správal agresívne voči žalobcom
a ich matke a zanedbával starostlivosť o svojich synov. Poručiteľ napadol svoju manželku počas
manželstvazdôvodu,žezostalausvojejmatky,zčohojemožnédovodiťagresívnesprávanieporučiteľa.
Tiež trestal fyzicky žalobcov, čo spôsobilo, že jemu zverený syn utekal k svojej starej mame a nechcel

bývať u otca. Žalobcu v 2. rade zbil poručiteľ aj počas jeho dospelosti, pričom tiež zanedbával svoju
vyživovaciu povinnosť. Mal vykonaným dokazovaním preukázané, že dôvody vydedenia žalobcov tak
ako sú uvedené v notárskej zápisnici neboli dané, keď v konaní mal súd preukázané, že neprejavovanie
opravdivého záujmu nebolo zavinené výlučne žalobcami. Je nepochybné, že vzťahy medzi poručiteľom
a jeho synmi boli vážne nerušené o čo sa značnou mierou pričinil sám poručiteľ, a preto je súd toho
názoru, že táto skutočnosť nemôže byť na ujmu žalobcov s dôsledkom ich vylúčenia ako zákonných a

neopomenuteľných dedičov (vydedením). Súd preto žalobe v tejto časti vyhovel.

16. V závere konštatoval zamietnutie žaloby vo zvyšnej časti pre absenciu naliehavého právneho
záujmu na určení neplatnosti listiny o vydedení. Neplatnosť tejto listiny posúdil ako otázku predbežnú,
ktorú nie je potrebné určovať osobitným výrokom. Listina o vydedení je neplatná z dôvodu nenaplnenia

jej materiálnej stránky, a to existencie platného dôvodu vydedenia. Rovnako zamietol žalobu v časti
určenia neplatnosti závetu, keďže neplatnosť závetu vyplýva priamo zo zákona v časti týkajúcej sa
žalobcov ako neopomenuteľných dedičov a túto okolnosť zohľadní v dedičskom konaní notár ex offo.

17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. podali včas odvolanie žalobcovia s návrhom na

jeho zmenu tak, aby súd určil, že listina o vydedení zriadená poručiteľom A. B., I. B., nar. XX.XX.XXXX,
r. č. XXXXXX/XXX, bytom E., J. XXXX/X, formou notárskej zápisnice sp. zn. N 91/2019, NZ 2800/2019,
NCRza 592/2019, NCRls 2870/2019, spísanej dňa 30.01.2019 v rodinnom dome v E., G. K. J. XXXX/
X, A. A. I., notárskym kandidátom konajúcim na základe poverenia JUDr. Miroslava Holčíka, notára so
sídlom v Piešťanoch, Nám. 1. mája 1121/14, je neplatná a závet zriadený poručiteľom A. B., I. B., nar.

XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom E., J. XXXX/X, vo forme notárskej zápisnice sp. zn. N 91/2019,
NZ 2800/2019, NCRza 592/2019, NCRls 2870/2019, spísanej dňa 30.01.2019 v rodinnom dome v E.,
G. K. J. XXXX/X, Mgr. A. I., notárskym kandidátom konajúcim na základe poverenia JUDr. Miroslava
Holčíka, notára so sídlom v Piešťanoch, Nám. 1. mája 1121/14, je neplatný v časti, ktorá odporuje právu
žalobcov podľa ustanovenia § 479 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ako neopomenuteľných

dedičov; a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalobcovia v 1. a 2. rade majú spoločne a nerozdielne
právo na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%. Odvolanie odôvodnili právne § 365
ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Za nesprávny považovali záver súdu prvej inštancie o nedostatku naliehavého
právneho záujmu na určení neplatnosti listiny o vydedení a závetu, pričom žalobcovia vychádzajú
z formulácie výroku uznesenia Okresného súdu Piešťany, vydaného prostredníctvom notára JUDr.

Miroslava Holčíka, povereného funkciou súdneho komisára, č. k. 6D/557/2019 - 67, Dnot 245/2019 zo
dňa 12.10.2020 a ustanovení § 194 ods. 1 a ods. 2 CMP. Žalobcovia boli uznesením dedičského súdu
č. k. 6D/557/2019 - 67, Dnot 245/2019 zo dňa 12.10.2020 v dedičskej veci po poručiteľovi menom A. B.,
I. B., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom E., J. XXXX/X, zomr. dňa XX.XX.XXXX,
výrokomI.odkázaní,abyvlehotejednéhomesiacaododňaprávoplatnostitohtouzneseniapodaližalobu

na Okresný súd Piešťany o určenie, že závet a listina o vydedení je neplatná. Žalobný návrh (petit) o
určenie, že listina o vydedení je neplatná a závet je neplatný, formulovali podľa výroku I. uznesenia
dedičského súdu č. k. 6D/557/2019 - 67, Dnot 245/2019 zo dňa 12.10.2020; pričom z dôvodu opatrnosti
(vzhľadom na rozhodovaciu prax súdov v obdobných sporoch o dedičské právo) sa žalobcovia domáhali
aj určenia, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení nie sú dané. V danom prípade naliehavý

právny záujem na určení neplatnosti listiny o vydedení a závetu vyplýva z právneho predpisu (z § 194
CMP). Keďže súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, vyjadrenému v odôvodnení rozsudku
(odsek 30), že dôvody vydedenia žalobcov tak, ako sú uvedené v notárskej zápisnici neboli dané a
preto žalobe v tejto časti vyhovel (výrok I. rozsudku), a zároveň súd prvej inštancie v odôvodnení
rozsudku v odseku 31. správne konštatoval, že „listina o vydedení je neplatná z dôvodu nenaplnenia

jej materiálnej stránky a to existencie platného dôvodu vydedenia“, podľa názoru žalobcov mal súd
prvej inštancie - vzhľadom k tomu, že šlo o žalobu, na podanie ktorej boli žalobcovia odkázaní podľa
§ 194 ods. 1 CMP (v ktorom prípade naliehavý právny záujem na určení neplatnosti listiny o vydedení
vyplýva z právneho predpisu) - vyhovieť žalobe aj v časti o určenie, že Listina o vydedení je neplatná.Obdobne možno konštatovať aj v časti zamietnutia žaloby o určenie neplatnosti závetu. V odôvodnení
rozsudku odsek 31. súd prvej inštancie konštatoval neplatnosť závetu zo zákona v časti týkajúcej
sa žalobcov ako neopomenuteľných dedičov. Žalobcovia boli na podanie žaloby o neplatnosť závetu

odkázaní uznesením dedičského súdu č. k. 6D/557/2019 - 67, Dnot 245/2019 zo dňa 12.10.2020, a
preto naliehavý právny záujem na určení neplatnosti závetu vyplýva z právneho predpisu (z § 194 CMP).
Keďže súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že závet je neplatný zo zákona v časti týkajúcej
sa žalobcov ako neopomenuteľných dedičov, mal vyhovieť aj žalobe v časti o určenie neplatnosti závetu
a určiť, že závet je neplatný v časti, ktorá odporuje právu žalobcov podľa ustanovenia § 479 zákona

č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ako neopomenuteľných dedičov. Za nesprávny považovali aj výrok
III. týkajúci sa nároku na náhradu trov konania. Pokiaľ ide o dôvod nimi namietanej neplatnosti listiny
o vydedení (neplatnosť z dôvodu absencie základnej materiálnej náležitosti vydedenia ako právneho
úkonu, nakoľko dôvod vydedenia žalobcov uvedený poručiteľom v listine o vydedení nebol daný), ako aj
dôvod nimi namietanej neplatnosti závetu (rozpor závetu s § 479 Občianskeho zákonníka v nadväznosti
na neplatnosť Listiny o vydedení), boli úspešní v plnom rozsahu. Ak sa za ich procesnú neúspešnosť

v tomto prípade má považovať zamietnutie žaloby v časti o určenie neplatnosti listiny o vydedení a
neplatnosti závetu (keďže súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je naliehavý právny záujem
na tomto určení), je treba konštatovať, že táto procesná neúspešnosť je zapríčinená výlučne tým, že
žalobcovia sa pri formulácii žalobného návrhu (petitu) spravovali výrokom uznesenia dedičského súdu.
V tejto situácii, keď žalobcovia vo vzťahu k dôvodu podania žaloby ako aj účelu podania žaloby boli

plne úspešnými, a ich neúspech má spočívať v zamietnutí časti žaloby vo výrokoch žalobného návrhu
(petitu), ktoré boli formulované podľa výroku uznesenia Okresného súdu Piešťany č. k. 6D/557/2019 -
67, Dnot 245/2019 zo dňa 12.10.2020, sa nepriznanie práva žalobcom na náhradu trov konania voči
žalovanej javí formalistickým a je v rozpore s princípom spravodlivosti.

18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. podala včas odvolanie žalovaná s návrhom na jeho
zmenu tak, že súd v tejto časti žalobu zamietne. Odvolanie odôvodnila právne § 365 ods. 1 písm. f/
a h/ CSP. Závery súdu prvej inštancie, ktoré sa týkali neplnenia vyživovacej povinnosti poručiteľa A.
B. voči žalobcom a jeho agresívneho správania voči žalobcom a matke, považovala za nesprávne,
nemajúce oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Výpoveď matky žalobcov (svedkyne C. G.)

ajejpravdivosťjepochybnáprepríbuzenskývzťahkžalobcomajejevidentnýzáujemnavýsledkusporu.
Z pripojených spisov, ktoré sa týkali rozvodu manželstva a úpravy rodičovských práv voči žalobcom
nevyplýva neplnenie vyživovacej povinnosti, ani to, že by sa poručiteľ dopúšťal agresívneho správania
sa voči bývalej manželke a matke žalobcov, dokonca ani žalobcom, ktorí zhodne vypovedali o fyzickom
násilí zo strany poručiteľa, čo malo spôsobiť odcudzenie a ovplyvniť ich vzťah. Výpovede žalobcov sú

účelové, smerujúce k vysvetleniu a ospravedlneniu ich nezáujmu o otca. Hodnovernosť a pravdivosť
výpovede tak matky žalobcov, ako aj samotných žalobcov, spochybňuje preukázaná skutočnosť, že
žalobca v 2. rade sa sám, z vlastnej iniciatívy a dobrovoľne obrátil na poručiteľa, či môže aj so svojou
novozaloženou rodinou bývať u neho v rodinnom dome v E.. Je veľmi pochybné, že by žalobca v 2.
rade mal záujem o bývanie so svojou manželkou a novonarodeným dieťaťom s otcom, s ktorým mal zlé

skúsenosti. Z hľadiska posúdenia vzťahu žalobcov v 1. a 2. rade nie je relevantné, akým spôsobom sa
dozvedeli o vážnom zdravotnom stave svojho otca. Prirodzenou reakciou každého dieťaťa po obdržaní
takejto správy je, že okamžite kontaktuje rodiča a prejaví aspoň minimálny záujem, čo žalobcovia v 1. a
2. rade neurobili a otca nekontaktovali, čo nakoniec viedlo k tomu, že poručiteľ A. B. si nechal zabezpečiť
prítomnosť notára u neho doma dňa 30.01.2019, sedem a pol mesiaca pred smrťou, nechal spísať

formou notárskej zápisnice závete aj listinu o vydedení.

19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§
362 ods. 1 CSP), stranami sporu, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolania

majú zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolatelia v odvolaniach použili zákonom
prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP) i mimo nich v zmysle § 380 ods. 2 CSP v rozsahu vád
týkajúcich sa procesných podmienok, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov, ako aj odvolanie žalovanej sú dôvodné, v

dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).20. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi

stranami vyplýva z osobitného predpisu.

21. Podľa § 380 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

22. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť
dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

23. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvej inštancie pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas
konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré
boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v

prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§
191 ods. 1, 2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP, pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na

základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke.

25. K odvolaciemu dôvodu podľa. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, tzn.
vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho

predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na
daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené.

26. Z obsahu spisu vyplýva, že v dedičskej veci (vedenej po poručiteľovi A. B., otcovi žalobcov) notár
ako poverený súdny komisár JUDr. Miroslav Holčík uznesením č. k. 6D/557/2019-67 zo dňa 12.10.2020
odkázal žalobcov, aby v lehote jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia, podali žalobu o
určenie, že závet a listina o vydedení je neplatná. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.11.2020.

Uznesenie odôvodnil ustanoveniami § 194 ods. 1 až 3 CMP a § 164 CSP s tým, že v dedičskom konaní
vznikol spor o dedičské právo, nakoľko žalobcovia ako deti poručiteľa neuznali platnosť závetu a listiny o
vydedení po formálnej a materiálnej stránke. Preto vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj vzhľadom na to,
že dedičské právo závisí od riešenia uvedeného skutkového sporu, t. j. či boli dané dôvody vydedenia,
rozhodol tak, ako bolo uvedené vo výroku tohto uznesenia.

27. Následne sa žalobcovia žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 11.12.2020 domáhali určenia,
že dôvody vydedenia žalobcov ich otcom A. B. zomrelom dňa XX.XX.XXXX, uvedené v listine o
vydedení spísanej dňa 30.01.2019 formou notárskej zápisnice sp. zn. N 91/2019, NZ 2800/2019, NCRza592/2019, NCRls 2870/2019 (ďalej len „listina o vydedení“) nie sú dané a určenia, že listina o vydedení
a závet sú neplatné.

28. Súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žaloby v časti o určenie neplatnosti listiny o vydedení
(okrem vyhovujúcej časti, v ktorej určil, že dôvody vydedenia nie sú dané), keďže tu nie je naliehavý
právnyzáujem.Neplatnosťlistinyposúdilakootázkupredbežnú,ktorúniejepotrebnéurčovaťosobitným
výrokom. Zároveň konštatoval, že listina o vydedení je neplatná z dôvodu nenaplnenia jej materiálnej
stránky, a to existencie platného dôvodu vydedenia. Dôvody zamietnutia žaloby v časti určenia

neplatnosti závetu odôvodnil s poukazom na to, že neplatnosť vyplýva priamo zo zákona v časti týkajúcej
sa žalobcov ako neopomenuteľných dedičov a túto okolnosť zohľadní notár v dedičskom konaní ex offo.

29. Čo sa týka rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd po oboznámení sa s prejednávanou vecou
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, a preto je jeho rozhodnutie vecne
nesprávne.

30. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo
222/2009 zo dňa 26.2.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového
stavupodnormuhmotnéhoprávaaleboprocesnéhopráva,ktorávhypotézenemátaképredpoklady,aké

vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,
že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

31. Podľa § 131 CSP, žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva.

32. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

33. Význam § 137 CSP nie je len deskriptívny, ale predovšetkým normatívny. Jeho normatívny význam
spočíva v tom, že vymedzuje podmienky prípustnosti pre niektoré druhy žalôb. Podmienkou prípustnosti
žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je (§ 137 písm. c) CSP), je naliehavý právny záujem žalobcu.
Prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d) CSP) musí vyplývať z osobitného

predpisu; inak je taká žaloba neprípustná (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/249/2021).

34. Ako je už uvedené vyššie, žalobca sa žalobou v prejednávanej veci domáha určenia, že dôvody
vydedenia žalobcov ich otcom A. B. zomrelom dňa XX.XX.XXXX, uvedené v listine o vydedení spísanej
dňa 30.01.2019 nie sú dané a určenia, že listina o vydedení a závet sú neplatné. Preskúmaním veci

odvolací súd zistil, že podaná žaloba je nepochybne žalobou o určenie právnej skutočnosti, čo je žaloba
spadajúca pod ustanovenie § 137 písm. d) CSP (a nie pod § 137 písm. c) CSP, ktorý na danú vec
aplikoval súd prvej inštancie), ktorá je prípustná len vtedy, ak určenie právnej skutočnosti vyplýva z
osobitného predpisu. Žalobca v danom spore o určenie právnej skutočnosti nepreukazuje naliehavý
právny záujem, pretože je prezumovaný osobitným zákonným ustanovením, z ktorého vyplýva procesná

prípustnosť žaloby. V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie
právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť (prípadne neúčinnosť) právneho úkonu alebo neplatnosť
konania, ktoré je „podobné“ právnemu úkonu (dražba, rozhodnutie valného zhromaždenia). Zmluvy a iné
právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Žalobami o určenie právnej skutočnosti sú tiež žaloby vyvolané sporom o dedičské právo,

ktorý vznikol v priebehu konania o dedičstve, pričom ich procesná prípustnosť vyplýva z ust. § 194 CMP.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku potom vyplýva, že súd prvej inštancie žalobu (ako celok) posúdil
podľa § 137 písm. c) CSP, pričom na druhej strane na vec § 137 písm. d) CSP neaplikoval vôbec, z čoho
potom vyvodil nesprávne právne závery.35. K uvedenému odvolací súd poznamenáva, že v ustanoveniach § 192 až 194 CMP sa upravuje
postup, ak sa v konaní o dedičstve vyskytnú otázky incidenčného charakteru. Ide o spornosť v osobách

dedičov. Ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom a popiera dedičské
právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo. CMP v tejto súvislosti
upravuje dva prípady: 1. rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí iba od právneho posúdenia
skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné. V tomto prípade súd priamo v dedičskom konaní
vyšetrí podmienky dedičského práva a uznesením rozhodne, s ktorým účastníkom bude ďalej konať a

ktorému účastníkovi účasť v konaní o dedičstve ukončuje. Zaviedol sa pojem „ukončenie účastníctva
o dedičstve“ ako osobitný procesný režim rozhodovania o spornosti dedičského práva potenciálnych
dedičov. Znamená to, že účasť na konaní sa danej osobe končí, teda sa na ňu nebude prihliadať.
Uznesenie, ktorým sa účasť na konaní ukončuje, je poslednou písomnosťou, ktorú takej osobe notár
doručí. Toto ustanovenie upravuje tzv. právny spor, v ktorom síce skutočnosti medzi účastníkmi nie
sú sporné (napr. existencia závetu), ale sporné je právne posúdenie veci (napr. posúdenie toho, či

konkrétnej osobe svedčí dedičský titul zákonného dedenia). 2. rozhodnutie o dedičskom práve závisí od
zistenia sporných skutočností. V tomto prípade odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho
z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti
uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Žalobná
žiadosť (petit žaloby) znie na určenie spornej (skutkovej) skutočnosti. V tomto prípade sa naliehavý

právny záujem nepreukazuje, pretože vyplýva priamo zo zákona. Následne súd pokračuje v konaní
s účastníkmi podľa výsledku sporu. Platí, že ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o
žalobe zastavené alebo ak bola žaloba odmietnutá, spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech
žalobcu.

36. Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí od posúdenia
sporných skutočností, odkáže dedičský súd uznesením toho z domnelých dedičov, ktorého dedičské
právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby podal žalobu na určenie spornej právnej skutočnosti.
Žalobný návrh je v týchto prípadoch vymedzený uznesením dedičského súdu. Uznesenie dedičského
súdu by malo (v zásade) vymedziť predmet budúceho sporu tak, aby obsahom petitu bola otázka

skutková, a nie otázka, ktorá zahŕňa aj právne posúdenie veci. V sporovom konaní však nemožno
revidovať právoplatné uznesenie dedičského súdu.

37. Dedičský súd prejednávajúci dedičstvo po poručiteľovi A. B. (v konaní vedenom na Okresnom
súde Piešťany, pod spisovou značkou 6D/557/2019) s poukazom na § 194 ods. 1 CMP žalobcom

uložil povinnosť podať žalobu o určenie neplatnosti listiny o vydedení a závetu. Žalobcovia na základe
uznesenia vydaného súdom v dedičskom konaní podali žalobu, ktorou sa domáhali určenia, že dôvody
vydedenia uvedené v príslušnej listine o vydedení nie sú dané a tiež určenia, že samotná listina
o vydedení a závet sú neplatné.

38. Je potrebné uviesť, že uznesenie dedičského súdu je uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť
a tým sa stalo záväzným a právne nezmeniteľným a rozsah subjektívnych účinkov záväznosti
predmetného uznesenia sa nepochybne vzťahuje tak na žalobcu, ktorý bol povinný podať žalobu
v určenom znení, ako aj na orgány verejnej moci. Bez ohľadu na skutočnosť, že dané uznesenie
vymedzilo otázku, ktorá zahŕňa aj právne posúdenie, a teda nie je orientované iba na autoritatívne

zistenie skutkových okolností relevantných pre ďalší postup súdu v dedičskom konaní, toto uznesenie
bolo nepochybne pre žalobcov záväzné, v dôsledku čoho boli povinní postupovať podľa jeho obsahu
(viď rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.7.2024, sp. zn. 5Cdo/116/2023, ktorý prešiel aj testom
ústavnosti v uznesení Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 644/2024). Záväznosť predmetného uznesenia
dedičského súdu sa vzťahuje aj na súd v civilnom sporovom konaní, ktorý by zamietnutím takto podanej

žaloby len z formálnych dôvodov formulácie petitu odoprel právo žalobcovi na prístup k spravodlivosti,
pričom by bolo aj v rozpore s princípom právnej istoty, ak by zásadným spôsobom revidoval právoplatné
rozhodnutie dedičského súdu v konkrétnej veci.

39. Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci je potrebné prihliadať na to, na aký žalobný petit

bol dotknutý účastník dedičského konania odkázaný. V tomto prípade, s ohľadom na okolnosti
prejednávanej veci, bolo potom namieste konštatovať procesnú prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti
závetu a listiny o vydedení, pretože príliš formalistickým a reštriktívnym výkladom ustanovenia § 194
ods. 1 CMP v kontexte ustanovenia § 137 písm. d) CSP by bol žalobcom v takom prípade odmietnutýprístup k súdu. Zistená diskrepancia medzi obsahom právnej normy uvedenej v § 194 ods. 1 CMP (ktoré
ukladá povinnosť notárovi ako súdnemu komisárovi uložiť dotknutému účastníkovi žalobu o určenie
spornej skutočnosti v lehote určenej dedičským súdom) a procesným postupom notára ako súdneho

komisára, nemôže v konečnom dôsledku založiť neprípustnosť, v prejednávanom prípade podanej
žaloby o určenie neplatnosti záveru a listiny o vydedení (z dôvodu nedostatku naliehavého právneho
záujmu), pretože takýto postup by bol na ujmu žalobcov, hoci ho nezavinili. V dôsledku uvedeného záver
súdu prvej inštancie, ktorý meritórne odmietol prejednať vec v tejto časti pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu je nesprávny, vykazujúci znaky nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho

strane (v danom prípade žalobcom), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní
pred odvolacím súdom.

40. Suma sumárum, pokiaľ notár ako súdny komisár odkázal žalobcov na podanie žaloby o neplatnosť
závetu a rovnako aj listiny o vydedení, nie je možné, aby sa súd prvej inštancie, odmietol v takomto

prípade zaoberať meritom veci, s poukazom na vyššie uvedené právne úvahy odvolacieho súdu.
Odvolací súd vzhľadom na uvedené nepovažuje za správny názor súdu prvej inštancie vyslovený v bode
31. odôvodnenia napadnutého rozsudku o absencii naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe
formulovanej žalobcami, pretože v danej veci nebolo potrebné skúmať naliehavý právny záujem, keďže
danú žalobu je potrebné kategorizovať ako žalobu podľa § 137 písm. d) CSP.

41. Čo sa týka vyhovujúcej časti rozhodnutia súdu prvej inštancie (určenie, že dôvody vydedenia nie
sú dané), odvolací súd uvádza, že aj v tejto časti súd prvej inštancie neskúmal, a zároveň aj nesprávne
kategorizoval o aký typ žaloby ide, pretože záver súdu prvej inštancie, že ide (ako celok) o určovaciu
žalobu v zmysle § 137 písm. c) CSP, nie je správny. Keďže procesnú prípustnosť žaloby podľa §

137 CSP súd skúma aj bez návrhu strany sporu, bolo úlohou súdu prvej inštancie primárne skúmať
procesnú prípustnosť podanej žaloby aj v tejto časti, s poukazom na výklad odvolacieho súdu, ktorý
uviedol vyššie, zohľadňujúc pritom aj procesný postup notára ako súdneho komisára, ktorý nie celkom
správne formuloval výrok uznesenia č. k. 6D/557/2019-67 zo dňa 12.10.2020 odkazujúc žalobcov len
na podanie žaloby o určenie neplatnosti listiny o vydedení a závetu, ktorý nemôže byť na ujmu žalobcov.

42.Odvolacísúdpripomína,žeformuláciavýrokusledujúcehojudikovanieurčenia,žedôvodyvydedenia
nie sú dané, smeruje k vyriešeniu sporných (skutkových) okolností v dedičskom konaní, čo súd prvej
inštancie zohľadní pri skúmaní procesnej prípustnosti podanej žaloby. Súd prvej inštancie síce v bode
17. napadnutého rozsudku konštatoval, že ak medzi dedičmi dôjde k sporu o platnosti vydedenia, súd

v konaní o dedičstve odkáže toho dediča, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné
(§ 194 CMP) na podanie žaloby o určenie existencie skutkových dôvodov vydedenia, avšak v zmysle
tohtovšeobecneprezentovanéhoprávnehonázorusavintenciáchprejednávanejvecivôbecnezaoberal
výkladom, prečo je žaloba v tejto časti procesne prípustná (rovnako ani v ostatných žalobných petitoch),
čím prišlo k porušeniu základného práva strany sporu, a to práva na súdnu ochranu garantovaného

článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnení), keď odpoveď na túto otázku má zásadný význam.

43. Ďalej odvolací súd uvádza, že vydedením rozumieme jednostranný výslovný prejav poručiteľovej
vôle, ktorým sa odníma potomkovi ako neopomenuteľnému dedičovi právo, ktoré by mu inak patrilo

podľa zákona (neopomenuteľný dedič zo zákona nededí, teda nemá právo ani na svoj zákonný
podiel). Vydedenie (ako jednostranný právny úkon poručiteľa) musí spĺňať určité materiálne a formálne
náležitosti. Materiálnou náležitosťou vydedenia je (okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť
právnych úkonov) existencia konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Ustanovenie § 469a
ods. 1 OZ taxatívne vypočítava dôvody vydedenia. Pre všetky dôvody je charakteristické negatívne

správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Dôvod vydedenia sa musí uviesť v listine o vydedení
a tento dôvod musí existovať už v čase pred prejavom poručiteľovej vôle v listine o vydedení. Teda
existencia dôvodov vydedenia sa posudzuje vždy za obdobie pred napísaním listiny o vydedení.

44. Pri úvahe, či ide o dôvod vydedenia uvedený v písmene b) tohto ustanovenia, t.j. neprejavovanie

opravdivého záujmu potomka o poručiteľa treba považovať za významný vzťah medzi poručiteľom a
potomkom, najmä, či tento vzťah mal charakter skutočného vnútorného vzťahu a nielen predstieraného,
formálneho.Existenciutakéhotokvalifikovanéhovzťahumožnovyvodiťzrozličnýchvonkajšíchprejavov,
napr. z osobného, prípadne písomného styku, zo vzájomnej starostlivosti potomka a poručiteľa apod., pričom pri posudzovaní otázky, či existuje dôvod vydedenia v tomto ustanovení uvedený,
nemožno opomenúť ani konkrétne možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za
ktorých k vydedeniu došlo. Najmä, či potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa

nebránili objektívne okolnosti, prípadne, či zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto
kvalifikovaného záujmu. Tento dôvod vydedenia totiž vyžaduje, aby neprejavovanie opravdivého záujmu
bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu. Záujem, ktorý by potomok
mal prejavovať o poručiteľa treba posudzovať s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Pokiaľ
je skutočnosť, že potomok trvale neprejavuje o poručiteľa opravdivý záujem, dôsledkom toho, že

poručiteľ neprejavuje záujem o potomka, nemožno bez ďalšieho uzavrieť, že by neprejavovanie tohto
záujmu potomkom mohlo byť dôvodom na jeho vydedenie. O neprejavovanie opravdivého záujmu o
poručiteľa v zmysle tohto ustanovenia sa nejedná v prípade, ak nezáujem potomka bol v značnej miere
vyvolaný samotným poručiteľom (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1 Cdo173/96). Odvolací súd odkazuje aj na ďalšiu početnú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR v
otázke vydedenia (porovnaj napr. rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 173/1996, sp. zn. 4 Cdo 123/2009 a 5 Cdo

239/2009, 2Cdo 109/2010, 4Cdo 59/2012, 4Cdo 32/2014).

45. V prejednávanej veci poručiteľ A. B. v listine o vydedení spísanej formou notárskej zápisnice
precizoval dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, t. j. zo zákonného
dôvodu, že žalobcovia ako jeho synovia o neho ako o poručiteľa trvalo neprejavovali opravdivý záujem,

ktorý by ako potomkovia mali prejavovať. Podľa poručiteľa po jeho rozvode s jeho manželkou, odišli
žalobcovia ako synovia žiť do Rakúska, pričom títo ho nekontaktovali a nemali o neho záujem, ani vtedy,
keď bol onkologický pacient.

46. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie vo vyhovujúcej časti (v časti o určenie, že dôvody

vydedenia nie sú dané) vo svojej podstate opisom rozhodujúcich skutočností, skutočností uvedených
v žalobe, ako aj s dôrazom na obsah výpovede svedkyne C. G.. Konštatovanie, že dôvody vydedenia
nie sú dané postavil súd prvej inštancie podľa jeho názoru na podstatnom dôvode a síce, že poručiteľ
si neplnil vyživovaciu povinnosť voči žalobcom, ako aj jeho agresívnom správaní, čo zistil z obsahu
pripojených spisov (o rozvode manželstva poručiteľa a menovanej svedkyne a spisu ohľadne úpravy

práv a povinností vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade).

47. Povinnosť súdu rozhodnutie náležite odôvodniť je odrazom práva strany sporu na dostatočné a
presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa zaoberá všetkými právne relevantnými
dôvodmi uplatnenej žaloby, ako aj špecifickými námietkami strany sporu, ktorá nemôže hľadať odpoveď

v rovine dohadov. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na
strane druhej sa strane sporu (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia zvoleným
spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci
využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.

48. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad Ruiz Torija c/a Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať
aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne
odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu
rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Ak ide o argument, ktorý

je pre rozhodnutie súdu rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (porov.
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 410/03).

49. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacia námietka žalovanej o nesúlade medzi skutkovými
zisteniami súdu (hlavne v časti neplnenia vyživovacej povinnosti) a jeho právnymi závermi je dôvodná.

Podľa názoru súdu, v napadnutom rozsudku absentujú vlastné právne úvahy súdu prvej inštancie, ktoré
nie je možno nahradiť s odkazom na skutkové zistenia a opis rozhodujúcich skutočností uvedených
v žalobe. Ani záver súdu prvej inštancie, že neplnenie vyživovacej povinnosti zo strany poručiteľa
k žalobcom, považoval za podstatnú skutočnosť pre posúdenie vzťahov medzi žalobcami a poručiteľom,
nemá zásadný dosah na konštatovanú absenciu dôvodov vydedenia, ale z celkového kontextu skôr

dokresľujenegatívnyvzťahmedzimatkoužalobcov(svedkyňaC.G.)aporučiteľom,nievyslovenedôvod
zlých vzťahov s poručiteľom. Súd prvej inštancie mal zamerať svoju pozornosť predovšetkým na dôvody
vydedenia, ktoré boli spísané v listine o vydedení formou notárskej zápisnice, zároveň však zisťovať, či
je neprejavovanie opravdivého záujmu zavinené zo strany poručiteľa alebo žalobcov, keďže v konaníbol žalovanou stranou tvrdený nezáujem žalobcov o poručiteľa napriek ním prejavovaného záujmu voči
nim, s ktorými skutkovými tvrdeniami sa súd prvej inštancie i s prihliadnutím na svedeckú výpoveď L.
B. dostatočne nevysporiadal. Navyše, súd prvej inštancie reflektoval vyhlásenie poručiteľa obsiahnuté

v závete („že má dvoch synov A. a A., ktorí žijú v Rakúsku, s ktorými žiaľ neudržuje žiaden kontakt“ – bod
22. napadnutého rozsudku), do odôvodnenia, avšak v časti týkajúcej sa odôvodnenia absencie dôvodov
vydedenia, hoci poručiteľ tieto skutočnosti v samotných dôvodov vydedenia neuviedol. Tieto skutočnosti
sa netýkali vydedenia ako takého, ale boli obsiahnuté v časti závetného prejavu vôle poručiteľa a súd
tak z nich nemohol vyvodiť ľahostajnosť vzťahu poručiteľa k žalobcom ako jeho deťom. Podľa ustálenej

súdnej praxe je potrebné otázku, či potomok o poručiteľa trvale neprejavoval opravdivý záujem, ktorý
by ako potomok prejavovať mal, posudzovať vždy s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, k čomu
v prejednávanej veci nedošlo.

50. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom
súdu prvej inštancie neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami a zároveň

nedostatočným právnym posúdením veci s prihliadnutím na zistený skutkový stav k znemožneniu
stranám realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom vzhľadom na mieru zlyhania prvoinštančného súdu
tento nedostatok nebolo možné napraviť v konaní pred odvolacím súdom (doplnenie chýbajúcich
argumentov súdu prvej inštancie až na odvolacom súde by za takejto situácie znamenalo faktické

zbavenie účastníkov práva na dvojinštančné konanie). S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie podľa § 389
ods. 1 písm. b) a c) CSP. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opätovne o náhrade trov,
vrátane náhrady trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

51. Povinnosťou súdu prvej inštancie, ktorý je viazaný názorom odvolacieho súdu podľa § 391
ods. 2 CSP, bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok, predovšetkým s ohľadom na vyššie
prezentovanézáveryaskúmaťprocesnúprípustnosťžalobnýchpetitovavprípade,akdospeje,žetátoje
daná, následne vec meritórne prejedná a rozhodne, či sú alebo nie sú dané dôvody vydedenia žalobcov
vzmyslelistinyovydedenízodňa30.01.2019,sohľadomnavšetkyokolnostiprípadu.Zároveňrozhodne

o žalobnom petite o určenie (relatívnej) neplatnosti závetu, zohľadňujúc pritom ustanovenie § 479
Občianskeho zákonníka, ktoré sa týka neopomenuteľných dedičov (žalobcov). Náležitú pozornosť bude
venovať aj uplatnenému petitu, ktorý sa týka určenia, že listina o vydedení je neplatná, a to s ohľadom
na určitú logickú previazanosť so žalobným petitom znejúcim na určenie, že dôvody vydedenia nie sú
dané. Výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné potom vyhodnotiť vychádzajúc zo základného

princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v čl. 15 Základných princípov CSP a v ustanovení §
191 ods. 1 CSP, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľov
(žalobcov a žalovanej), tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení
a potom vo veci znova rozhodnúť. V odôvodnení rozhodnutia je rozhodne nevyhnutné uviesť aj citáciu
aplikovaných právnych noriem, vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve

týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciu pri ich výklade. Rozhodnutie je potrebné náležite
v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodniť, tak aby bolo presvedčivé a preskúmateľné, t. j.
obsahovalo dostatok dôvodov a právnych úvah, ktorými sa súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí
spravoval.

52. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).