Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 18, 2026

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/31/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818202389
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2026:8818202389.34

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.
XXX, XXX XX D., zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Ján Tokár, spol. s.r.o., so sídlom Werferova
1/2582, 040 01 Košice - Staré Mesto, IČO: 36 721 981, proti žalovanému: E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom F. XXX, XXX XX F., zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA - JUDr. STANISLAV KAŠČÁK, s.r.o., so
sídlom Ulica 1. mája 1246, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 47 245 034, o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

Návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

O nároku na náhradu trov zabezpečovacieho opatrenia súd rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 27.08.2018 domáha vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov je okrem iného aj rozostavaný rodinný dom v G. a tiež pozemky, ktoré sú zapísané na liste
vlastníctva č. XXX kat. úz. G..

2. Dňa 4.3.2026 v rámci vyjadrenia vo veci samej navrhla, aby súd na zabezpečenie pohľadávky, ktorú

žalobkyni rozsudkom vo veci samej prizná, nariadil zabezpečovacie opatrenie podľa § 343 CSP, ktorým
zriadi záložné právo na nehnuteľnosti v katastrálnom území G., v tomto konaní označované ako položka
č. 1 (Rodinný dom v obci G.).

3. Svoj návrh odôvodnila poukazom doterajší priebeh konania, najmä na konanie žalovaného po
podaní návrhu na vysporiadanie BSM má žalobkyňa za to, že je tu dôvodná obava, že v prípade

rozhodnutia súdu vo veci samej, ktorým súd prikáže žalovanému majetok patriaci do BSM a uloží
žalovanémupovinnosťzaplatiťžalobkynipeňažnúodplatuvovýškezodpovedajúcejnáhrady318.567,50
eur, žalovaný bude pokračovať v marení súdneho rozhodnutia a bude konať tak, aby znemožnil
uspokojiť pohľadávku žalobkyne aj v prípadnom exekučnom konaní a zároveň je dôvodné sa domnievať
že bude pokračovať v ďalšom znehodnocovaní rodinného domu a tak znižovať jeho hodnotu čím
sa stáva prípadná pohľadávka žalobkyne voči žalovanému vysoko ohrozená. Túto obavu žalobkyňa

zakladá na konkrétnych skutočnostiach, a to najmä na tom, že žalovaný sústavne podniká kroky
smerujúce k priamemu znižovaniu likvidity majetku určeného na uspokojenie budúcej pohľadávky
žalobkyne. Ako vyplýva aj z tvrdení žalovaného, ktoré produkuje v priebehu konania, žalovaný od
zániku manželstva systematicky vyvádzal majetok z BSM, keď jednotlivé položky scudzoval na svojich
rodinných príslušníkov a tretie osoby.

4. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na inýchmajetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

6. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Ako vyplýva z § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,.

11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. V zmysle § 330 odsek 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

15. Ako vyplýva z § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

16. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

17. Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.

18. Tretia hlava tretej časti Civilného sporového poriadku predstavuje právnu úpravu neodkladných

opatrení, zabezpečovacích opatrení a iných opatrení súdu. Zabezpečovacie opatrenie je ustanovením
zákona, ktoré povoľuje súdnym rozhodnutím zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka.

19. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre

prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má tak posilniť
istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť
výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku, jednak existenciu obavy z
ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia.

20. Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania. Uvedené znamená, že sa na základe
dostupných dôkazných prostriedkov zisťujú relevantné skutočnosti, pričom sa nemusí dodržať
formalizovaný postup procesného dokazovania. Osvedčenie teda znamená, že súd pomocou žalobcompredložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, prostredníctvom ktorých sa
mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako nanajvýš pravdepodobný.

K osvedčeniu existencie nároku (pohľadávky) žalobkyne:

21. Súd sa najprv zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, pričom sa v prvom rade zaoberal otázkou samotnej existencie pohľadávky, ako jedného z
predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

22. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie existujúcej peňažnej pohľadávky, ktorá
môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. Z návrhu žalobkyne vyplýva, že týmto titulom má
byť rozsudok vydaný v konaní o vyporiadanie BSM, ktorý však v čase podania návrhu nie je ešte ani
vyhlásený. Žalobkyňa tak neosvedčila ani len svojej existenciu pohľadávky, pričom suma priznaná týmto
rozsudkom súdu z titulu vyrovnania podielov vzniká až právoplatnosťou rozsudku, v prejednávanom

prípade však k uvedenému nedošlo. V danom momente súd nemôže ani prejudikovať, či peňažná
pohľadávka spočívajúca vo vyrovnacom podieli vznikne strane žalobkyne alebo na strane žalovaného.
V čase podania návrhu žalobkyne tak nebola známa nie len samotná výška pohľadávky, ale ani
skutočnosť, či takáto pohľadávka naozaj vznikne práve na strane žalobkyne.

23. „V konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vzniká pohľadávka jedného
z účastníkov na zaplatenie sumy, ktorú má druhý účastník uhradiť na vyrovnanie podielu, až
právoplatnosťou rozhodnutia.“ (porovnaj Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 117/99,
zverejnený v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov pod R 88/2000).

24. Keďže v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vzniká pohľadávka
jedného z bývalých manželov na zaplatenie sumy, ktorú mu má druhý manžel uhradiť na vyrovnanie
podielu, až právoplatnosťou rozhodnutia, z uvedeného dôvodu nie je postačujúce pre vznik pohľadávky
ani samotné vyhlásenie pohľadávky, ale vyžaduje sa právoplatnosť rozhodnutia, na základe ktorého
vznikne pohľadávka. Existenciu inej pohľadávky žalobkyňa v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia netvrdila a ani nepreukázala.

25. Rozhodnutie súdu o vyporiadaní BSM má teda v tomto prípade konštitutívne účinky, na rozdiel od
iných rozhodnutí o žalobách na plnenie, kde platí, že súd rozhoduje o existujúcej pohľadávke (overuje
jej existenciu), v dôsledku čoho má jeho rozhodnutie má deklaratórny charakter. V dôsledku toho je

zjavné, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia o zabezpečovacom opatrení neexistuje právoplatné
rozhodnutie o tejto pohľadávke žalobkyne, teda neexistuje ani samotná pohľadávka, ktorá je základným
predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (§ 343 ods. 1 CSP). V súvislosti s vyššie
uvedeným súd v celom rozsahu odkazuje na obdobnú situáciu riešenú v uznesení Krajského súdu
v Trnave sp.zn. 28Co/81/2024 z 12. 11. 2024, kde dokonca súd rozhodoval o zabezpečovacom opatrení

spolu s vyhlásením rozhodnutia vo veci.

26.Vzmysle§343ods.1CSPnebolasplnenápodmienkaexistencieveriteľaadlžníka,pretožežalovaný
v súčasnosti nie je dlžníkom žalobkyne z titulu pohľadávky na zaplatenie vyrovnacieho podielu pri
vyporiadaní BSM a žalobkyňa v súčasnosti nie je veriteľom žalovaného. Keďže existenciu peňažnej

pohľadávky voči žalovanému žalobkyňa neosvedčila, podmienky pre zriadenie záložného práva neboli
splnené a preto výkon záložného práva neprichádza do úvahy. Tu je možné vysloviť aj všeobecné
pochybnosti o možnosti zriadiť sudcovské záložné právo na svoj vlastný majetok. Nehnuteľnosť vo
vzťahu ktorej žalobkyňa žiadala nariadiť zabezpečovacie opatrenie totiž patrí do bezpodielového
spoluvlastníctva strán sporu (v 1/1), patrí tak do majetku žalobkyne ako aj žalovaného. žalovaná tak

žiada zriadiť zabezpečovacie opatrenie k svojmu vlastnému majetku.

27. Už z uvedených dôvodov musel súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietnuť.

K osvedčeniu existencie obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia.

28. Zároveň sa súd zaoberal aj tým, či žalobkyňa osvedčila existenciu obavy z ohrozenia exekúcie
budúceho rozhodnutia.29. Pri osvedčovaní nároku nie je potrebné dbať na formálne požiadavky, inak platné pre dokazovanie,
vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla vyjadriť k obsahu listín, ovplyvňujúcich úsudok

súdu o splnení predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 13. decembra 2012, sp. zn. 5 Obdo 33/2012)

30. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že subjekt domáhajúci sa vydania predbežného opatrenia
musí osvedčiť dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu

o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 28. novembra 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012)

31. Tu súd odkazuje na svoje uznesenie v tejto veci z 18.2.2026, ktorým zamietol návrh žalobkyne
na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku,

ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana i nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy musia byť
aspoň osvedčené, nemusia byť dokázané. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre
nariadenie neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia, a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov
strán sporu alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna
prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný,

nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode,
ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania)
znamená, že súd pomocou doložených dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti
(teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Dôkazné bremeno však zaťažuje samotného navrhovateľa,
teda v danom prípade žalobkyňu.

32. Súd poukazuje na to, že Ústavný súd SR už v Náleze sp. zn. II.ÚS 866/2014-42 z 20. 08.
2015 judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia príslušný súd v zásade
nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení strán v
ich podaniach, príp. zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré strany predložili v príslušnom

štádiu konania o veci samej. V náleze sp. zn. III.ÚS 175/2017 zo 04. 07. 2017 Ústavný súd SR
uviedol, že citované závery sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného
práva došlo k zániku inštitútu predbežného opatrenia a CSP, účinný od 01. 07. 2016, zaviedol inštitút
neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia tak
prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu

nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia.
33. Žalobkyňa v návrhu uvádza, že podľa informácií žalobkyne v súčasnosti žalovaný podniká viaceré
kroky smerujúce k znižovaniu hodnoty spoločného majetku, najmä rodinného domu v k. ú. G., a to
predovšetkým znižovaním likvidity majetku určeného na uspokojenie budúcej pohľadávky žalobkyne.
Poukázala na tvrdenia žalovaného, ktoré produkuje v priebehu konania, podľa ktorých žalovaný od

zániku manželstva systematicky vyvádzal majetok z BSM, keď jednotlivé položky scudzoval na svojich
rodinných príslušníkov a tretie osoby.

34. Avšak ak žalobkyňa v súvislosti so svojimi tvrdeniami a návrhom na zabezpečovacie opatrenie vo
vzťahu k označenej nehnuteľnosti nepredloží súdu žiadne relevantné dôkazné prostriedky, súd nemôže

vychádzať iba z tvrdení žalobkyne. Za takéto nemôže súd považovať predložené fotografie.

35. Tvrdenia žalobkyne, že zo súdneho spisu je zrejmé, že žalovaný si dobrovoľne a včas neplní
svoje platobné povinnosti vyplývajúce mu zo súdom uložených poriadkových pokút a povinnosti zložiť
preddavok na znalecké dokazovanie a správanie žalovaného spočívajúce v zjavnom pohŕdaní súdnou

autoritou, akokoľvek by súd toto konštatovanie vyhodnotil ako pravdivé či nepravdivé, tieto okolnosti
nemajú rozhodný vplyv na prípadné uloženie zákazu žalovanému v zmysle návrhu žalobkyne na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Už vyššie uvedené skutočnosti a dôvody musia nevyhnutne
viesť súd k záveru o nemožnosti vyhovieť návrhu žalobkyne v zmysle ňou navrhovaného petitu, čo
možno považovať za sekundárny dôvod jeho zamietnutia.

36. Nedošlo ani len k osvedčeniu zo strany žalobkyne, že žalovaný vôbec nakladá opísaným spôsobom
s nejakým (akýmkoľvek) vybavením rodinného domu. Podmienkou pre vydanie zabezpečovacieho
opatrenia je osvedčenie existencie obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia.37. Žalobkyňa dostatočne neosvedčila, že žalovaný nakladá s majetkom patriacim do bezpodielového
spoluvlastníctva strán takým spôsobom, ktorý by zásadným spôsobom ohrozoval vlastnícke právo

žalobkyne (ktoré je rovnocenné s vlastníckym právom žalovaného) a ani neosvedčila žiadne také
skutočnosti, ktoré by ohrozovali jej majetkové a materiálne záujmy pri vyporiadaní BSM.

38. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej
povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu

budúcej exekúcie. Zároveň treba zdôrazniť, že na to, aby scudzovacie úkony mohli založiť existenciu
bezprostrednej hrozby zmarenia exekúcie, je nevyhnutné, aby tieto úkony mali s vymáhanou
pohľadávkou priamu vecnú súvislosť, teda je nevyhnutné, aby išlo o také správanie dlžníka, ktoré možno
(aspoň s určitou mierou pravdepodobnosti) považovať za reakciu dlžníka na vznik, prípadne aspoň
blížiacu sa splatnosť, predmetnej pohľadávky ( porovnaj uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn.
8Co/46/2019 z 29. 03. 2019).

39. Podľa súdnej praxe dokonca ani samotné tvrdenie o vedení konania týkajúceho sa zbavovania
majetku povinného zo zabezpečovacieho opatrenia, samo o sebe nemôže byť dôvodom na nariadenie
zabezpečovacieho (porovnaj napríklad uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 1Cob/9/2019 z 19.
03. 2019).

40. Pri nariadení neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia súd poskytuje strane sporu dočasnú
ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci
nie je ešte náležite zistený. V konaní o nariadenie neodkladného/ zabezpečovacieho opatrenia spočíva
povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno výlučne na tom, kto neodkladné opatrenie

navrhuje. V konaní o nariadenie neodkladného/ zabezpečovacieho opatrenia dôkazná povinnosť
smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť
môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného/
zabezpečovacieho opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá, aby
navrhovateľ neodkladného/ zabezpečovacieho opatrenia súdu aspoň navrhol dôkazy základného

významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným/ zabezpečovacieho
opatrením, avšak aj dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného
opatrenia.

41. Vzhľadom na uvedené súdu neostávalo iné ako návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho

opatrenia zamietnuť.

42. Ako vyplýva z § 354 CSP na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia
o konaní, ak nie je ustanovené inak.

43. O nároku na náhradu trov zabezpečovacieho opatrenia bude v zmysle § 262 ods 1 CSP v spojení
s 354 CSP rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

44. Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie

odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie
navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
neodkladné opatrenie nariadené. Uvedené je potrebné s poukazom na ust. § 344 primerane aplikovať
aj na rozhodnutie o zamietnuté zabezpečovacieho opatrenia.

45. Vzhľadom na vyššie cit. ustanovenie, v tomto momente ani žiadne ďalšie trovy protistrane v súvislosti
s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nevznikli, nakoľko uznesenie o zamietnutí návrhu
žalobkyne sa nedoručuje žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte vyhotovení.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.