Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2026

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 28C/11/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6426200600
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Beňo
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2026:6426200600.2

Uznesenie

-7 - 28C/11/2026

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX,
XXX XX C., proti žalovanému C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., o návrhu
žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

-7 - 28C/11/2026

I. Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:

Súd u k l a d á žalovanému, aby sa vedome nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20
metrov, s výnimkou prípadov, keď to bude nevyhnutne potrebné za účelom uskutočnenia procesných
úkonov pred orgánmi verejnej moci.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

III. Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia.

IV. Súd p o u č u j e žalovaného ako stranu sporu, ktorej sa týmto neodkladným opatrením ukladá
určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania vzájomných sporných

práv a povinností vo vzťahu k žalobkyni. Stranami sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude
svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva.

o d ô v o d n e n i e :

-6 - 28C/11/2026

1. Dňa 10.03.2026 bol Okresnému súdu Žiar nad Hronom doručený návrh žalobkyne na nariadenie

neodkladného opatrenia zo dňa 10.03.2026, ktorým sa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť
nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a nekontaktovať žalobkyňu
akýmkoľvek spôsobom (osobne, telefonicky, prostredníctvom správ alebo sociálnych sietí). Žalobkyňa
sa zároveň domáhala uloženia rovnakých povinností (zákaz približovania a kontaktovania) žalovanému
aj vo vzťahu k maloletej E. D., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je spoločnou dcérou žalobkyne a žalovaného.

2.1. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že dňa 07.03.2026 ju žalovaný fyzicky
napadol v dedine C., ktorá bola v tom čase ich spoločným bydliskom. Žalobkyňa uviedla, že v časeútoku zo strany žalovaného držala v náručí ich spoločné dieťa mal. E. D.. Napriek prítomnosti maloletej
žalovaný opakovane udieral žalobkyňu päsťami do oblasti hlavy a tela, v dôsledku čoho jej začala tiecť
krv z nosa. Žalovaný napriek tomu v útoku neprestal, naopak začal žalobkyňu škrtiť rukami v oblasti

krku až do momentu, kým nestratila vedomie. Počas tohto incidentu sa žalovaný správal agresívne
aj voči maloletej sestre žalobkyne, ktorú udrel fackou, fyzicky ju sotil a následne vyhodil von z bytu.
Z uvedených dôvodov po tomto incidente žalobkyňa odišla z bytu a podala na žalovaného trestné
oznámenie na polícii. V dôsledku útoku žalovaného bola nútená vyhľadať lekárske ošetrenie. Žalobkyňa
ďalej uviedla, že žalovaný sa násilne správal voči žalobkyni už v minulosti, avšak nikdy po týchto

incidentoch nevyhľadala lekársku pomoc, resp. nevykonala žiadne iné opatrenia. Závažnosť posledného
útoku vyvolala u žalobkyne dôvodnú obavu o jej život a zdravie, ako aj život, zdravie a bezpečnosť mal.
E.. Bezodkladnosť úpravy pomerov žalobkyňa odôvodňovala predovšetkým hrozbou ďalšieho násilia.
S poukazom na bezprostrednú hrozbu ďalšieho násilia žalobkyňa spolu s mal. E. opustila spoločnú
domácnosť a aktuálne sa zdržiava u svojej matky v obci F. G..
2.2. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobkyňa za to, že vydanie navrhovaného neodkladného

opatreniavrozsahuvšetkýchnavrhovanýchzákazovpredstavujevtomtoprípadejedinúúčinnúmožnosť
ochrany jej práv pred zásahom žalovaného do jej telesnej a duševnej integrity.

3. Žalobkyňa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia priložila fotodokumentáciu, ktorou
preukazovala rozsah zranení utrpených v dôsledku vyššie popísaného útoku zo strany žalovaného, ako

aj lekársku správu z ošetrenia žalobkyne na urgentnom príjme H. I. G. H. J. zo dňa 08.03.2026.

4. Uznesením č. k. 28C/11/2026-8 zo dňa 12.03.2026 súd právnu vec žalobkyne proti žalovanému
v časti návrhu žalobkyne na úpravu styku žalovaného s maloletou E. D., nar. XX.XX.XXXX, resp.
na zákaz alebo obmedzenie styku žalovaného spočívajúce v povinnosti žalovaného nepribližovať sa

k mal. E. D., nar. XX.XX.XXXX, a nekontaktovať maloletú akýmkoľvek spôsobom (osobne, telefonicky,
prostredníctvom správ alebo sociálnych sietí), vylúčil na samostatné konanie.

5. Z lekárskej správy z ošetrenia žalobkyne na urgentnom príjme v H. I. G. H. J. zo dňa 08.03.2026
vyplýva, že žalobkyňa bola dňa 08.03.2026 napadnutá známou osobou, ktorá jej údermi do hlavy, tváre

a krku spôsobila početné povrchové poranenia hlavy, tvárovej oblasti a krku s predpokladanou dobou
liečenia do 4 dní.

6. Súd lustráciou v súdnom registri Okresného súdu Žiar nad Hronom zistil, že na tunajšom súde
sa vedie konanie pod sp. zn. 32P/38/2026, v ktorom sa matka (žalobkyňa) maloletej E. D., nar.

XX.XX.XXXX, domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej vrátane zvýšenia
vyživovacej povinnosti otca (žalovaný) k maloletej. Toto konanie doposiaľ nebolo právoplatne skončené.

7. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť

neodkladné opatrenie.
Podľa§324ods.2CSP,nakonanieonávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniajepríslušnýokresný
súd.
Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. g) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby písomne,
telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala
osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého

obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), fyzická osoba má právo na
ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia,
svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených

zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo
dané primerané zadosťučinenie.

8. Neodkladné opatrenie je inštitútom v civilnom procese, ktorého funkciou je zabrániť bezodkladnou
úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v už začatom konaní, alebo po
skončeníkonaniavovecisamejnastať.Podmienkouprevydanieneodkladnéhoopatreniajeosvedčenie,

že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by došlo k nepriaznivému zásahu do práv strany, resp.
že existuje obava, že druhá strana sporu výkon rozhodnutia o nároku žalobcu zmarí alebo aspoň
ohrozí. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí zisťovať
všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť
vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie

najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom
tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k
nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi,
resp. len s veľkými obtiažami. Hoci pri rozhodovaní o podanom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia súd z časového hľadiska podrobnejšie dokazovanie nevykonáva, čo platí predovšetkým pri

neodkladnom opatrení, o ktorom súd musí rozhodnúť do 24 hodín od doručenia návrhu, v každom
prípade je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Okrem existencie
nároku musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť i to, že úprava pomerov strán neznenie
odklad, alebo že by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Súd neodkladné opatrenie nariadi,

lenaksúosvedčenédôvodyjehonariadenia,aakjepotrebnéupraviťdanépomerybezodkladne.Cieľom
neodkladného opatrenia je bezodkladne upraviť pomery strán konania, a to v prípadoch, keď strana
podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu
nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej alebo zabezpečovanie výkonu rozhodnutia.
Ide teda o rozhodnutie spravidla dočasnej povahy predpokladajúce aspoň osvedčenie danosti práva

alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré však neprejudikuje práva a povinnosti strán, a teda
spravidla ani nemôže nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej a poskytnúť účastníkom definitívnu
ochranu. Nariadenie neodkladného opatrenia teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva
(nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe upraviť pomery bezodkladne.

9. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. g) a h) Civilného
sporového poriadku preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť
ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného
ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že

osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolností javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné
podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade
preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne
zrýchlené.

10. Súd posudzoval návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zo zákonných hľadísk osvedčenia
dôvodnosti nároku, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného
opatrenia a osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán, pričom dospel k záveru, že návrh
je čiastočne dôvodný.

11. Žalobkyňa odôvodňuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov predovšetkým násilným správaním
žalovaného voči jej osobe, ktoré malo výrazne negatívny dopad na jej psychické zdravie, nakoľko
posledný incident zo strany žalovaného dosiahol intenzitu, ktorá u žalobkyne vyvolala vážnu obavu
o jej život, zdravie a osobnú bezpečnosť v prípade, ak by sa takéto správanie zo strany žalovanéhov budúcnosti zopakovalo. Obava žalobkyne z opakovania násilného konania žalovaného je podľa
názoru súdu dostatočne osvedčená, keďže opísané konanie žalovaného svojím priebehom a intenzitou
nasvedčuje existencii reálneho rizika ďalšieho násilia v budúcnosti. Súd mal na základe tvrdení

žalobkyne, predloženej fotodokumentácie a lekárskej správy o zdravotnom stave žalobkyne osvedčené,
že konaním žalovaného dochádzalo k zásahom do osobnostných práv žalobkyne, ktorých súčasťou je
aj právo na ochranu života, zdravia a ľudskej dôstojnosti. Z obsahu týchto dôkazov vyplýva, že fyzický
útok na žalobkyňu dosiahol intenzitu, ktorá vyústila až do zdravotných komplikácií vyžadujúcich lekárske
ošetrenie. Súd zastáva názor, že je splnená zákonom predpokladaná podmienka ohrozenia telesnej

a duševnej integrity žalobkyne konaním žalovaného, pretože vzhľadom k intenzite, rozsahu a trvaniu
zásahov žalovaného by takúto ujmu pociťovala ako závažnú každá fyzická osoba nachádzajúca sa
na mieste a v postavení žalobkyne. Súd vychádzal zo skutkových tvrdení žalobkyne a v spojení so
skutočnosťami uvádzanými v listinných dôkazoch má za to, že žalobkyňa osvedčila dôvodnú obavu,
že v prípade budúceho osobného kontaktu so žalovaným môže dochádzať k ohrozovaniu jej telesnej
a duševnej integrity. Z lekárskej správy z ošetrenia žalobkyne na urgentnom príjme H. I. G. H. J. zo

dňa 08.03.2026 mal súd osvedčené, že žalobkyňa bola dňa 08.03.2026 napadnutá známou osobou,
ktorá jej údermi do hlavy, tváre a krku spôsobil početné povrchové poranenia hlavy, tvárovej oblasti
a krku s predpokladanou dobou liečenia do 4 dní. Na základe tvrdení žalobkyne mal súd osvedčené,
že touto osobou bol práve žalovaný. Súd zároveň konštatuje, že žalobkyňa podrobným popisom
správania žalovaného, ktoré vykazuje minimálne prvky fyzického násilia, zo správania ktorého má

žalobkyňa dôvodný strach o svoj život a zdravie, osvedčila naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov
strán sporu. Tým je daná podmienka na uloženie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm.
h) CSP. Súd zastáva názor, že je splnená aj zákonom predpokladaná podmienka ohrozenia telesnej a
duševnej integrity žalobkyne konaním žalovaného, nakoľko konaním žalovaného nepochybne dochádza
o ohrozovaniu telesnej a duševnej integrity žalobkyne a existuje riziko, že by sa podobné konanie mohlo

v budúcnosti zopakovať.

12. Uloženie zákazu alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť v zmysle neodkladného
opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP ako menej závažný zásah do osobných slobôd povinnej
osoby (žalovaného), je ex lege podmienený tým, že zakázaným správaním by telesná alebo duševná

integrita žalobkyne mohla byť ohrozená. Na základe uvedeného súd považoval za dôvodné uložiť
žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni s výnimkou prípadov, keď to bude nevyhnutne
potrebné za účelom uskutočnenia procesných úkonov pred orgánmi verejnej moci. Pri určení konkrétnej
vzdialenosti, na ktorú sa zákaz priblíženia vzťahuje, súd prihliadol na to, aby zásah do práv žalovaného
ho obmedzoval v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu zamýšľaného žalobkyňou a zohľadnil aj

zásadu proporcionality nariadeného neodkladného opatrenia. Hoci žalobkyňa žiadala uloženie zákazu
žalovanému približovať sa k nej na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, za primerané v danej veci
súd považoval uloženie zákazu v rozsahu vzdialenosti nie menšej ako 20 metrov, ktorú vyhodnotil za
dostatočnú jednak na vylúčenie prípadnej fyzickej konfrontácie, či iných aj verbálnych útokov, ale aj
z hľadiska možnosti včasnej vizuálnej identifikácie za účelom vyhnutia sa priblíženiu. V prípade, že by sa

žalovanýnaprieknariadenémuzákazukžalobkynipriblížilzaúčelomfyzickéhoataku,takátovzdialenosť
žalobkyni umožňuje včas reagovať. Súd zároveň tento zákaz priblíženia žalovaného k žalobkyni z
praktickýchdôvodovupraviltak,abybolizohľadnenépotrebysúdnehoaleboinéhokonaniapredštátnym
orgánom, pokiaľ by bola potrebná účasť všetkých účastníkov.

13. Súd na základe skutočností tvrdených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
dôsledne pristúpil k skúmaniu toho, v akom rozsahu došlo, resp. môže dôjsť k narušeniu práva tej-ktorej
strany. Je zrejmé, že nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je do určitej miery spojené
so zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, preto bol súd pri rozhodovaní povinný
zvážiť, či by nariadením neodkladného opatrenia nedošlo k zásahu do týchto práv nad nevyhnutnú mieru

ačiuloženieobmedzenísledujelegitímnycieľ.Zásahdoprávaprávomchránenýchzáujmovžalovaného
súd v predmetnej veci považoval za primeraný. Jedná sa o obmedzenia, ktoré podľa názoru súdu
musí žalovaný strpieť. Neodkladné opatrenie v prejednávanej veci má preventívny a zabezpečovací
charakter, neprejudikuje sa ním rozhodnutie súdu vo veci samej a v rámci posudzovania splnenia
predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je úlohou súdu podrobne sa zaoberať dôvodmi

a okolnosťami, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej. Za daného stavu súd považuje
domáhanie sa bezodkladnej úpravy pomerov nariadením požadovaného neodkladného opatrenia za
vhodný a primeraný spôsob bránenia svojich práv a záujmov zo strany žalobkyne.14. Súd pokladal teda v danej veci za splnené zákonné podmienky nevyhnutné pre nariadenie
neodkladného opatrenia v časti, v ktorej sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému
nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 20 metrov. Na základe uvedeného súd nariadil

neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosti tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia s tým, že súd stanovil výnimky z týchto povinností v nevyhnutnej miere tak, aby nedošlo k
neprimeranému zásahu do iných legitímnych práv žalovaného.

15. Naopak pokiaľ sa žalobkyňa domáhala neodkladným opatrením uloženia povinnosti žalovanému,

aby sa zdržal akéhokoľvek kontaktovania žalobkyne (najmä osobne, telefonicky, prostredníctvom správ
alebo sociálnych sietí), v tejto časti súd nepovažoval jej návrh za dôvodný, nakoľko za daného stavu
neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by osvedčovali naliehavosť a potrebu dočasne upraviť
pomery ako základný predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia. V konkrétnostiach danej
veci žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, či žalovaný vôbec kontaktuje žalobkyňu písomne,
telefonicky či elektronickými prostriedkami, či tento kontakt je ojedinelý, sporadický, opakovaný alebo

pravidelný, teda ako často sa realizuje, ďalej aké konkrétne skutočnosti, tvrdenia a informácie sú
obsahom tohto vzájomného kontaktu (komunikácie) medzi sporovými stranami, a teda či tento kontakt je
zo strany žalovaného vykonávaný v takej miere, ktorý je neúnosný a pre žalobkyňu natoľko obťažujúci,
že možno o ňom objektívne nadobudnúť presvedčenie, že ohrozuje jej telesnú alebo duševnú integritu.
So zreteľom na uvedené súd nevyhovel návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia

v časti o uloženie povinnosti nekontaktovať ju akýmkoľvek spôsobom, pretože pri skúmaní splnenia
predpokladov pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia v tejto časti nemal žiadnym
dôkazom osvedčené, že žalovaný niektorou uvedenou formou kontaktuje žalobkyňu neprimeraným či
obťažujúcim spôsobom v takej miere, že je ohrozená jej telesná alebo duševná integrita, a teda že
medzi sporovými stranami nastal a doposiaľ pretrváva taký stav právnych a faktických vzťahov, ktorý

by si bezodkladne vyžadoval upraviť pomery medzi nimi uložením práve tejto žalobkyňou požadovanej
povinnosti. Z dôvodu, že žalobkyňa v tomto smere neosvedčila potrebu bezodkladne upraviť pomery
medzi stranami, jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti podľa § 325 ods. 2 písm. g)
CSP ako nedôvodný zamietol.

16. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

17. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP. Žalobkyňa mala v konaní o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia len čiastočný úspech, keďže návrh bol čiastočne zamietnutý. Preto
súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán.

18. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.
Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi
povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá
povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na

podanie žaloby súd neurčuje.
Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo
veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
Podľa § 337 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,

ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.

19. Ako už bolo uvedené, nariadenie neodkladného opatrenia v prejednávanej veci je spojené s určitým
zásahom do práv a právom chránených záujmov žalovaného, pričom tento zásah súd vyhodnotil akoprimeraný. Súd pritom v prejednávanej veci dospel k záveru, že neodkladným opatrením v zásade
možno dosiahnuť aj trvalú úpravu pomerov medzi stranami, a preto vo výroku tohto uznesenia neuložil
žalobkyni povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Avšak zároveň pre prípad, že by sa s

takýmto právnym názorom nestotožnil aj žalovaný a mal za to, že je potrebné za účelom usporiadania
predmetných vzájomných sporných práv a povinností riešiť záležitosť súdnou cestou, v súlade s ust. §
337 ods. 1 CSP súd poučil žalovaného o možnosti podať žalobu vo veci samej za účelom usporiadania
vzájomných sporných práv a povinností vo vzťahu k žalobkyni. Stranami sporu vo veci samej budú tie
subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného práva.

Poučenie:

-2 - 28C/11/2026

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí
byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie

spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.