Uznesenie – Život a zdravie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Štefan Hrvola

Legislation area – Trestné právoŽivot a zdravie

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/5/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124011406
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4124011406.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr.
Ingrid Kišacovej, PhD. a JUDr. Ľubici Libantovej, PhD., v trestnej veci proti obžalovanej A. B. C., pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, s poukazom na
§ 138 písmeno h) Trestného zákona, o odvolaniach obžalovanej a poškodeného A. D. proti rozsudku
OkresnéhosúduNitrazodňa10.10.2025,sp.zn.6T/60/2024,naneverejnomzasadnutíkonanomvNitre

dňa 25.02.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno a), b), c) Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom
rozsahu.

Podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec v r a c i a súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Horeuvedeným rozsudkom bola obžalovaná A. B. C. (ďalej len obžalovaná), uznaná vinnou zo
spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, s
poukazom na § 138 písmeno h) Trestného zákona, na skutkovom základe, že:

dňa 24.07.2023 v čase o 11:14 hod. v meste Nitra na Mostnej ulici viedla ako vodič osobné motorové

vozidlo zn. Mercedes Benz GLE s evidenčným číslom D., kde odbočovala vľavo na miesto ležiace
mimo vozovku - do dvora Remeselníckeho centra a v rozpore s ustanovením § 19 odsek 4 zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov nedala prednosť oproti idúcej kolobežke
s pomocným motorčekom, ktorú viedol poškodený A. D., v dôsledku čoho poškodený narazil prednou
časťou kolobežky do pravej zadnej časti osobného motorového vozidla Mercedes Benz GLE, čím utrpel
zranenia - nestabilnú vpáčenú zlomeninu tela štvrtého hrudného stavca s posunom kostných úlomkov

do miechového kanála s poranením zadných väzov medzi štvrtým a piatym hrudným stavcom so
zlomeninou tŕňového výbežku štvrtého hrudného stavca, odreninu v oblasti pravého kolena a odreninu
v oblasti ľavého stehna, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu, operáciu a následné liečenie po dobu nad 42
dní, počas ktorých bol závažným spôsobom obmedzený na obvyklom spôsobe života, ktoré spočívalo
predovšetkým sťažení dodržiavania hygieny, prijímania stravy a ťažkostiach pri obliekaní.

Za to jej súd I. stupňa uložil :
- podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona,
nezistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2 Trestného
zákona, za použitia § 56 odsek 2 Trestného zákona, peňažný trest vo výške 1.000,- eur,
- podľa § 57 odsek 2 Trestného zákona vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu ( tento výrok
je citovaný nadbytočne, pretože sa jedná o dikciu zákona),

- podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov,- podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na dobu 18 mesiacov.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku poškodeného A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., F. XXXX/XX,
s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Uvedený rozsudok, v zákonnej lehote, odvolaním napadla obžalovaná, ktorá napádala aj konanie mu
predchádzajúce a poškodený.

Obžalovaná v jeho písomných dôvodoch, prostredníctvom obhajkyne, namietala skutkové závery
napadnutéhorozsudkuavtejtosúvislostiajjehoodôvodnenie,ktorépovažovalazanedostatočné,vágne
a jednostranné z dôvodu neúplného popisu výpovede poškodeného a absencie záverov znaleckého
dokazovania, ktoré poukazujú na zavinenie poškodeného. V tejto súvislosti poukazovala na odborné
stanovisko č. 41/2025, znalecký posudok G. H. I. a jeho výsluch na hlavnom pojednávaní, z ktorých

vyplývajú 2 varianty zavinenia dopravnej nehody čo súd I. stupňa vyriešil výlučne v jej neprospech,
nerešpektoval zásadu in dubio pro reo, nezaoberal sa princípom ultima ratio. V konaní, ktoré mu
predchádzalo porušil jej práva na obhajobu a ustanovenie § 268 odsek 2 Tr. por., keď nebol vypočutý
spracovateľ odborného vyjadrenia D. J. a nedala ani súhlas na čítanie odborného vyjadrenia. Namietala
aj výroky o treste a náhrade škody bez bližšieho zdôvodnenia. Navrhla zrušiť napadnutý rozsudok podľa

§321odsek1Tr.por.aoslobodiťjuspodobžalobyzdôvodupodľa§285písmenob)Tr.por.,alternatívne
vec vrátiť súdu I. stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Poškodený v písomných dôvodoch odvolania voči výroku o náhrade škody prostredníctvom
splnomocnenca poukazoval na ust. § 387 ods. 1 Tr. por., na to, že v dôsledku dopravnej nehody došlo

k zásahu do jeho osobnostných práv, k liečebným nákladom v sume 800,29 eura a vecnej škode v sume
169 eur a zároveň sa domáhal aj náhrady trov konania.

Obžalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu poškodeného uviedla, že súd I. stupňa rozhodol správne,
uplatnenú nemajetkovú ujmu žiadnym spôsobom nezdôvodnil a namietala vyčíslenie liečebných

nákladov a škody na veci. K nároku na náhradu trov trestného konania poukázala na to, že poškodený
si ho zamieňa s nárokom na náhradu škody, pričom poukázala na ust. § 558 ods. 1 Tr. por. a navrhla
odvolanie poškodeného ako nedôvodné zamietnuť.

Poškodený v písomnom vyjadrení k odvolaniu obžalovanej a ňou uvádzaný princíp obmedzenej dôvery

a technickej nespôsobilosti kolobežky považoval za právne neudržateľný.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaných odvolaní oprávnenými osobami
– obžalovanou a poškodeným - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného
poriadku, preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých

výrokov rozsudku, proti ktorému odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by
odôvodňovalipodaniedovolaniapodľa§371odsek1Trestnéhoporiadku,limitovanýzásadoureformatio
in peius, a zistil, že obe odvolania sú čiastočne dôvodné.

Odvolací súd v rámci uvedenej prieskumnej povinnosti zistil, že v konaní predchádzajúcom
napadnutému rozsudku súd I. stupňa vykonal dokazovanie za dodržania určitých zásad tzv.
kontradiktórneho procesu zakomponovaných do Trestného poriadku avšak nie v rozsahu nevyhnutnom
a dostatočnom na správne rozhodnutie o podanej obžalobe. V konaní predchádzajúcom napadnutému
rozsudku tým došlo k porušeniu ustanovení majúcich za cieľ zabezpečiť objasnenie veci

a zabezpečujúcich právo na obhajobu. Napadnutý rozsudok obsahuje aj chyby, pričom za účelom
riadneho zistenia skutkového stavu veci bude potrebné dokazovanie doplniť. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku nezodpovedá zákonným kritériám vyplývajúcim z § 168 ods. 2 Tr. por. pretože
nedáva odpovede na všetky relevantné skutkové a právne otázky. Týmto boli naplnené dôvody na
zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 321 odsek 1 písmeno a), b), c) Tr. por.

Podľa § 2 odsek 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnomkonaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy, tak aby umožnili súd spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 238 odsek 2 Tr. por. po podaní obžaloby alebo návrhu na dohodu o vine a treste súd rozhoduje
samostatne všetky otázky súvisiace s ďalším konaním a je povinný, nečakajúc na ďalšie návrhy, urobiť
všetky rozhodnutia a opatrenia upravené týmto zákonom, ktoré sú potrebné na skončenie veci a na
výkon súdneho rozhodnutia.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré
skutočnosti vzdal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť
zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných

ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Vychádzajúc z odvolacích námietok obžalovanej odvolací súd zistil, že tieto sú dôvodné a to čo sa
týka nevykonania dokazovania na hlavnom pojednávaní postupom podľa § 268 Tr. por. a to vypočutím

spracovateľa odborného vyjadrenia D. J., ktorý návrh odmietol na hlavnom pojednávaní dňa 10.10.2025
z dôvodu, že ide o dôkaz, ktorý sa týka okolností, ktoré možno zistiť inými, skôr navrhovanými dôkazmi.
V tomto smere odôvodnenie súdu I. stupňa v rozsudku odvolací súd nepovažoval za dôvodné a to
práve s ohľadom na odvolacie námietky obžalovanej. Zároveň týmto postupom súdu I. stupňa v konaní
došlo k porušeniu zásady „rovnosti zbraní“ pri vykonávaní dokazovania. Preto bude nevyhnutné v novom

konaní vykonať výsluch D. J. a konfrontovať jeho závery so závermi znalca G. I..

Jednou zo zásad tzv. kontradiktórneho konania je právo strany - kam nepochybne patrí obžalovaný
navrhovať súdu výkon dôkazov svedčiacich v jeho prospech a právo na ich vykonanie za predpokladu,
že sa nejedná o také skutočnosti, ktoré už boli zistené z iných dôkazov alebo z nich vyplývajú.

Súd I. stupňa do svojho rozhodnutia vo výroku o vine nekriticky prevzal popis skutku tak, ako ho uvádzala
obžaloba, a to aj s chybným priezviskom poškodeného i napriek tomu, že ho na to upozornila obhajkyňa.
Každý popis skutku musí obsahovať popis udalosti vo vonkajšom svete zavinenej páchateľom, z ktorého
je možné vyvodiť právny záver o tom, ktoré znaky skutkovej podstaty trestného činu boli ním naplnené.

Nie celkom bez významu je popis aj takých faktov, ktoré popis takejto udalosti sprevádzali alebo boli
jeho súčasťou. Je tomu tak najmä v prípadoch dopravných nehôd, kde sa na spôsobení následku
podieľalo viacero príčin, keď okrem páchateľa aj poškodený mal na dopravnej nehode nejakú účasť. Je
preto potrebné aj tejto skutočnosti venovať náležitú pozornosť a to už v prípravnom konaní a súd pri
rozhodovaníopodanejobžalobesanemôževtomtosmereuspokojiťsnedôslednosťouorgánovčinných

v trestnom konaní (policajta a prokurátora), ale je povinný spoľahlivo a jednoznačne zistiť skutkový stav
veci.

Z doposiaľ vykonaných dôkazov, okrem prokurátorom uvádzanej príčiny dopravnej nehody – kedy mala
obžalovaná nedať prednosť v jazde, sa uvádza aj to, že poškodený v čase dopravnej nehody jazdil na

„kolobežke s pomocným motorčekom“, ktorej prevádzka na pozemných komunikáciách nie je dovolená
a to rýchlosťou 43,7 km/hod. ktorá výrazne prekračuje maximálne povolenú rýchlosť jazdy stanovenú
pre legálnu kolobežku (25 km/hod.).

S týmito faktami sa zaoberali aj znalec G. I. a D. J., ktorí v tomto smere akcentovali pozornosť súdu na

právne otázky, ktorých komplexné riešenie a vyhodnotenie však súd I. stupňa odignoroval.

Ďalším skutkovým pochybením súdu I. stupňa, že záver o tom, že zranenia poškodeného si vyžiadali
“liečenie po dobu nad 42 dní, počas ktorých bol (poškodený) závažným spôsobom obmedzený na
obvyklom spôsobe života“. Presný popis následku na zdraví, vrátane presného určenia doby liečenia,

práceneschopnosti, doby hospitalizácie má mimoriadny význam z hľadiska právneho záveru, či sa
jedná o ujmu na zdraví, ublíženie na zdraví, alebo o ťažkú ujmu na zdraví. V odôvodnení napadnutého
rozsudku absentujú právne úvahy a závery o vyhodnotení dôkazov vo vzťahu k ustáleniu následku, čo
robí napadnutý rozsudok nepreskúmateľným a arbitrárnym. Pre to, aby mohol byť následok na zdravípovažovaný za ťažkú ujmu na zdraví je potrebné, aby bol naplnený aspoň jeden znak uvedený v § 123
ods. 3 písm. a - i/ Tr. zák., pričom v poslednom písmene i/ aj podmienky uvedené v ods. 4 (porucha
ktorá najmenej 42 dní závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného). Samozrejme skutok

by nemal obsahovať právne závery.

Preto neboli splnené podmienky na čítanie znaleckého posudku znalca A. K. J., ktorého výsluch
bude potrebné vykonať na hlavnom pojednávaní so zameraním na dôsledné objasnenie spôsobeného
následku u poškodeného (a to prípadne aj za doplnenia znaleckého posudku). Bude potrebné k tomu

vypočuť aj poškodeného.

Súd I. stupňa pri čítaní listinných dôkazov na hlavnom pojednávaní dňa 24.09.2025 nepostupoval podľa
§ 271 ods. 1 Tr. por.

Súd I. stupňa pochybil aj v tom, keď po tom, čo na hlavnom pojednávaní dňa 12.02.2025 prečítal

uplatnené nároky na náhradu škody Všeobecnej zdravotnej poisťovne a Sociálnej poisťovne, v rozpore
s § 169 ods. 1 písm. h/ Tr. por. o týchto nárokoch nerozhodol.

Zaúplnenedostatočnéaarbitrárnepovažujeodvolacísúdzdôvodnenievýrokuoodkázanípoškodeného
D. s nárokom na náhradu škody na civilný proces. To, že v prípade dopravnej nehody sa jedná

aj o poistnú udalosť, v žiadnom prípade nezbavuje páchateľa jeho individuálnej zodpovednosti za
spôsobenú škodu v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. Súd je v rámci adhézneho konania povinný
postupovať podľa príslušných predpisov nielen trestného práva, ale aj hmotného civilného práva. Okrem
toho súd I. stupňa uvádza rozporné tvrdenia, keď na jednej strane tvrdí, že ...“súd o nej (škode)
nerozhodoval“... a následne uvádza, že poškodeného ...“odkázal s nárokom na civilný proces“..., čo

je tiež rozhodnutie.

K odvolacím námietkam poškodeného preto odvolací súd uvádza, že tieto sú dôvodné v časti, keď
vytýka súdu I. stupňa, že nerozhodol o uplatnenom nároku na náhradu škody. Súhlasí s námietkou
obžalovanej, že rozhodovanie o trovách poškodeného nemôže byť súčasťou adhézneho konania, ale

rieši sa postupom podľa § 558 Tr. por.

Bude preto potrebné aby súd I. stupňa v novom konaní odstránil vytýkané nedostatky a pochybenia
a doplnil dokazovanie v naznačenom rozsahu a následne dôkazy vyhodnotil v súlade s kritériami
vyplývajúcimi z § 2 ods. 12 Tr. por. a rozhodnutie náležite zdôvodnil.

Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
(§ 185 ods. 2 Tr. por.)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.