Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trebišov

Judgement was issued by JUDr. Diana Bičová

Legislation area – Občianske právoZmluvy

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 14C/70/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123382107
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Bičová

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2024:6123382107.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Diana Bičová, v sporovej veci žalobcu: A. B. C., nar.: 22.02.1988,

trvale bytom S. D. E. XXX/XX, XXX XX F., zast.: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Szárszoi,
s.r.o., IČO: 47 236 183, so sídlom Štefánikova 8, 071 01 Michalovce, proti žalovanej: A. G., nar:
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. H. F. XXXX/X, XXX XX B., zast.: JUDr. Jakub Magda, advokát, IČO:
55 663 559, so sídlom Požiarnická 3969/21, 080 01 Prešov, o zaplatenie 500,- Eur s príslušenstvom,
t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% proti žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou na upomínací Okresný súd Banská Bystrica dňa 12.08.2023, postúpenou na
tunajší súd dňa 25.10.2023, žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť mu 500,- Eur,
dohodnutý zmluvný úrok 200,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 700,- Eur
od 16.04.2022 do zaplatenia a zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.02.2022 uzavrel so žalovanou zmluvu o pôžičke, na základe ktorej
jej poskytol pôžičku v sume 500,- Eur s dohodnutým zmluvným úrokom vo výške 200,- Eur do dňa

15.04.2022. Vzhľadom k tomu, že žalovaná nevrátila predmet pôžičky v dohodnutej lehote splatnosti,
bola vyzvaná právnym zástupcom žalobcu na plnenie predžalobnou výzvou zo dňa 29.06.2023, ktorá
jej bola doručená dňa 03.07.2023, avšak žalovaná na túto výzvu žiadnym spôsobom nereagovala
a predmet pôžičky žalobcovi nevrátila. Žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania odo dňa
16.04.2022, teda nasledujúci deň po uplynutí lehoty splatnosti na vrátenie predmetu pôžičky.
K žalobe pripojil zmluvu o pôžičke zo dňa 04.02.2022 (č.l. 16 spisu), predžalobnú výzvu a pokus
o mimosúdny zmier zo dňa 29.06.2023 (č.l. 17 spisu), podací lístok (č.l. 18 spisu), potvrdenie o doručení

(č.l. 19 spisu).

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 05.09.2023 v upomínacom konaní platobný rozkaz sp. zn.
31Up/1348/2023, ktorým nároku žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.

4. Proti predmetnému platobnému rozkazu podala žalovaná dňa 27.09.2023 v zákonnej lehote odpor
(č.l.39), ktorý odôvodnila tým, že z účtu jej dcéry G. I., ktorý už roky využíva, zaslala žalobcovi titulom

vrátenia pôžičky dňa 28.04.2022 sumu 500,- Eur a dňa 01.06.2022 mu zaslala sumu 300,- Eur, v ktorej
zahrnula aj úroky z omeškania.
K odporu pripojila výpis z účtu – detail pohybu G. I. zo dňa 01.06.2022 (č.l. 40 spisu) a zo dňa 28.04.2022
(č.l. 40 spisu).5. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej (č.l. 46) uviedol, že predmetné platby sa netýkajú uzavretej
zmluvy o pôžičke, nesedí spôsob vrátenia pôžičky hotovosťou, uvedené platby nie sú od žalovanej a

v poznámke k platbám nie je nič uvedené tak, aby predmetné platby mohli byť zúčtované na predmet
pôžičky. Tvrdenie, že suma 300,- Eur zahŕňa aj úroky z omeškania, je účelová. Uvedené platby prišli
na účet žalobcu s tým, že v tom čase bola žalovaná zamestnankyňou v spoločnosti, kde je žalobca
prokuristom a keďže mali dobré vzťahy, tak ho požiadala, či na jeho účet nemôže zaslať peniaze, aby jej
ich vybral a dal v hotovosti, lebo ona nemala, resp. stratila bankomatovú kartu, čo môžu potvrdiť viacerí

zamestnanci žalobcu.

6. Žalovaná v duplike doručenej súdu dňa 15.11.2023 (č.l. 58 spisu) opätovne uviedla, že žalobcovi
zaslala dlžnú sumu vo výške 500,- Eur a sumu 300,- Eur titulom úrokov. Uviedla, že roky používa účet,
ktorý je vedený na jej dcéru G. I. a na tento účet jej žalobca zasielal aj výplatu. Z tohto účtu hradila všetky
výdavky a vždy využívala iba tento účet. Zopakovala, že z uvedeného účtu zaplatila žalobcovi dlžnú

sumu vo výške 500,- Eur a následne vo výške 300,- Eur a tak je táto situácia pre ňu nepochopiteľná.
K duplike pripojila detail pohybu na účte zo dňa 28.04.2022 (č.l. 59 spisu), detail pohybu zo dňa
31.08.2022 (č.l. 60 spisu).

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil žalobca, žalovaná a ich právni zástupcovia.

Súd na pojednávaní vykonal výsluch strán sporu – žalobcu a žalovanej a oboznámil sa s listinnými
dôkazmi, ktoré sú obsahom spisu.

8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol, že na podanej žalobe trvá.

9. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní predniesol, že považuje nárok uplatňovaný žalobcom za
špekulatívny a nedôvodný. Pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke zo dňa 04.02.2022, poukázal na to, že ide
o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je neplatný
právny úkon urobený fyzickou osobou, nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť,
rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť. Zároveň poukázal na to, že podľa čl. III.

tejto zmluvy o pôžičke, bol dohodnutý zmluvný úrok vo výške 200,- Eur, pričom istina predstavuje sumu
500,- Eur a teda ide o úrok vo výške 240% ročne, ktorý je v zmysle konštantnej judikatúry absolútne
neprijateľný. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu týkajúcu sa toho, že žalovaná má byť v omeškaní
s vrátením poskytnutej pôžičky, žalovaná predložila konajúcemu súdu doklady o úhradách 500,- a 300,-
Eur, ktoré boli urobené z bankového účtu dcéry žalovanej.

10. Právny zástupca žalovanej následne na pojednávaní dňa 30.05.2024 predniesol, že žalobca potvrdil,
že bankový účet, na ktorý boli poukázané úhrady vo výške 500,- Eur a 300,- Eur je jeho súkromným
účtom. Rovnako potvrdil, že tieto peniaze mu boli poslané v nadväznosti na komunikáciu so žalovanou.

11. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že žalovaná mu pôžičku nevrátila. Platby, ktoré žalovaná
vykonala na jeho účet, korešpondovali s dátumami výplaty vo firme kde je prokuristom. Uviedol, že
žalovaná mu časť svojej výplaty poslala na účet s tým, aby jej ich vybral v hotovosti. Išlo o sumu 500,-
Eur a sumu 300,- Eur. Potvrdil, že výplaty žalovanej boli zasielané na účet jej dcéry. Doklad o tom, že
jej odovzdal v hotovosti vybraté sumy vo výške 500,- Eur a 300,- Eur nemá. Žalobca potvrdil, že číslo

účtu, ktoré je vedené na jeho fyzickú osobu končí číslom 1781.

12. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že potom čo ju exmanžel vyhodil z domu, požiadala svojho šéfa
– žalobcu, aby jej poskytol pôžičku, aby si mohla vyplatiť podnájom. Najprv nechcel, avšak následne
súhlasil s tým, že mu navrhla, že mu dá navyše 200,- Eur, nakoľko potrebuje súrne pomôcť. Uviedla,

že pôžičku vrátila oneskorene, a to až v deň výplaty. Spôsob vrátenia istiny v hotovosti nedodržala kvôli
tomu, že požiadala žalobcu, aby z jej telefónu si sumu 500,- Eur preposlal sám, nakoľko mala novú
aplikáciu v telefóne a nevedela to poslať sama. Uviedla, že používa výlučne dcérin účet z dôvodu,
že exmanžel mal veľa exekúcií a všetky finančné prostriedky, ktoré im prišli na účet, im boli následne
stiahnuté. Predmetný dcérin účet využíva od jej šiestich rokov, pričom všetky platby vždy odchádzali len

z tohto účtu. Ďalej uviedla, že na účet žalobcu zaslala aj ďalších 300,- Eur, a to z dôvodu, že v čase
keď predávala nálepky a vizitky, tak jej jedna klientka zaplatila v hotovosti a vzhľadom nato, že nemala
peniaze na zaplatenie škôlky, ani na jedlo, tak si peniaze vo výške 162,- Eur nechala, avšak žalobcovi
následne vrátila až 300,- Eur, nakoľko si sama takto zarátala úrok. Žalobcovi tak celkovo zaslala sumutrikrát, a to vo výške 300,- Eur, 500,- Eur a 300,- Eur, pričom suma 300,- Eur zahŕňala tých 162,- Eur,
ktoré zobrala od klientky za vizitky a bola si kúpiť jedlo.

13. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 04.02.2022 (č.l. 16 spisu) súd konštatuje, že táto bola uzavretá medzi
veriteľom B. C. a dlžníkom A. J., predmetom zmluvy o pôžičke bolo požičanie peňazí vo výške 500,- Eur.
Pôžička bola dlžníkovi poskytnutá pred podpisom tejto zmluvy v hotovosti. Zmluvné strany sa dohodli,
že dlžník zaplatí veriteľovi za poskytnutie pôžičky odmenu (zmluvný úrok) vo výške 200,- Eur, a teda
celková suma, ktorú dlžník vráti bude 700,- Eur. Dlžník bol povinný vrátiť veriteľovi dlh jednorazovo

v lehote do 15.04.2022 v hotovosti v mieste bydliska veriteľa.

14. Z predžalobnej výzvy a pokusu o mimosúdny zmier zo dňa 29.06.2023 (č.l. 17 spisu) súd konštatuje,
že právny zástupca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 700,- Eur do 5 dní odo
dňa doručenia tejto výzvy.

15. Z podacieho lístku (č.l. 18 spisu) súd konštatuje, že doporučený list bol žalovanej odoslaný dňa
30.06.2023. Predmetná zásielka bola žalovanej doručená dňa 03.07.2023 o 16:20 hod.

16. Z detailu pohybu na účte G. I. zo dňa 01.06.2022 (č.l. 40 spisu) súd konštatuje, že na účet príjemcu
A. B. C., bola dňa 01.06.2022 odoslaná suma vo výške 300,- Eur.

17. Z detailu pohybu účtu G. I. zo dňa 28.04.2022 (č.l. 40 spisu) súd konštatuje, že na účet príjemcu A.
B. C., bola z predmetného účtu odoslaná platba vo výške 500,- Eur.

18. Z detailu pohybu účtu G. I. zo dňa 31.08.2022 (č.l. 60 spisu) súd konštatuje, že z účtu G. I. bola

odoslaná A. B. C. platba vo výške 300,- Eur dňa 31.08.2022.

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou
nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie,
dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá
sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné
plnenie v hrubom nepomere.

21. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

22. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovo-právnym vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie /pohľadávka/ od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

23. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

24. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

25. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

26. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

27. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.28. Zmluva o pôžičke má charakter reálnej (nielen konsenzuálnej) zmluvy. To znamená, že k vzniku
právneho vzťahu k pôžičke je potrebné odovzdanie veci dlžníkovi. Ak sa tak nestane, medzi zmluvnými
stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 30.6.2010 sp. zn. 3Cdo 325 /2009), a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho úkonu (vrátane
náležitostí vôle) boli dané.

29. Predmetom konania je nárok žalobcu na vrátenie sumy pôžičky, ktorú podľa žalovanej
nespochybneného tvrdenia, poskytol žalovanej vo výške 500,- Eur s tým, že sa mu ju žalovaná zaviazala

vrátiť vo výške 700,- Eur.

30. Pri nespornosti tej skutočnosti, že medzi žalobcom a žalovanou vznikol záväzkový vzťah zo zmluvy
o pôžičke zo dňa 4.2.2022, nespornosti výšky sumy, ktorá mala byť ako pôžička s dohodnutými úrokmi
vrátená (700,- Eur) a času, do ktorého malo k vráteniu požičanej sumy dôjsť (do dňa 15.04.2022), bolo
na žalovanej, ktorej obrana mala spočívať v tom, že pôžičku riadne a včas v celom rozsahu vrátila, svoje

tvrdenie preukázať, keďže povinnosť tvrdenia je priamo spojená s dôkazným bremenom, neunesenie
ktorého znamená neúspešnosť v spore.

31. Vo všeobecnosti platí, že predmet dôkazného bremena sa odvíja od charakteru uplatneného nároku.
V posudzovanej veci žalobca tvrdil, že žalovaná mu požičané peňažné prostriedky nevrátila, jeho

tvrdenie bolo negatívnym skutkovým tvrdením, pre ktoré platí tzv. negatívna dôkazná teória, pri ktorej
sa vychádza z toho, že nie je možné od strany sporu žiadať preukázania reálnej neexistencie určitej
právnej skutočnosti. Vtedy dochádza k preneseniu dôkazného bremena na protistranu, v danom prípade
na žalovanú, aj napriek tomu, že ide o tvrdenie žalobcu. Žalovaná musí vtedy preukázať, že plnenie,
nerealizovanie ktorého sa tvrdí, zrealizovala. Pri tvrdení toho, že zo záväzkového vzťahu, zmluvy o

pôžičke, nebola požičaná suma vrátená, musí teda osoba, ktorá má požičanú sumu vrátiť, preukázať,
že ju zaplatila. Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že pôžička bola zaplatená sa teda presúva na toho,
o kom sa tvrdí a preukazuje, že zaplatiť mal a nezaplatil, na protistranu.
V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu

pravdyvzhľadomnato,žesiosporemôžeurobiťsvojobrazibavrozsahu,vakommuhovykresliastrany
sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho
dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.

32.Žalovanápočasceléhokonaniatvrdila,žežalobcovifinančnéprostriedkysíceoneskoreneale riadne

vrátila, za rozhodujúce dôkazné prostriedky, svedčiace o tom, že si splnila svoju povinnosť zo zmluvy o
pôžičke vrátením nielen požičanej sumy 500,- Eur ale aj dohodnutých úrokov vo výške 200,- Eur mala
a súdu aj predložila výpisy z účtu jej dcéry G. I. preukazujúce, že dňa 28.04.2022 zaslala na účet žalobcu
sumu 500,- Eur a dňa 01.06.2022 zaslala na účet žalobcu sumu 300,- Eur, pričom, ako žalovaná uviedla,
keďže si bola vedomá toho, že sa s vrátením pôžičky dostala do omeškania, sama si navýšila úrok zo

sumy 200,- Eur na sumu 300,- Eur, ktorú aj žalobcovi zaslala.

33. Žalobca počas konania tvrdil, že žalovaná mu pôžičku nevrátila, predmetné platby vykonané
žalovanousanetýkajúuzavretejzmluvyopôžičke,nesedíspôsobvráteniapôžičkyhotovosťou, uvedené
platby nie sú od žalovanej a v poznámke k platbám nie je nič uvedené tak, aby predmetné platby mohli

byť zúčtované na predmet pôžičky.
Tvrdenie, že suma 300,- Eur zahŕňa aj úroky z omeškania považoval za účelové. Ako už bolo vyššie
uvedené, žalobca tvrdil, že žalovaná mu uvedené platby zaslala iba z dôvodu, že ho požiadala aby
jej vybral zaslané peňažné prostriedky z bankomatu. Uvedené skutočnosti však žalobca nepreukázal,
ale zostali iba v rovine tvrdení. Doklad o odovzdaní takto vyberaných peňazí pre žalovanú, resp. ani

žiadny doklad o vybratí týchto peňazí z účtu alebo bankomatu súdu nepredložil a uviedol, že takýmto
dokladom ani nedisponuje.
Zároveň súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaná využíva účet
svojej dcéry G. I., pričom sám potvrdil, že jej na tento účet bola zasielaná aj výplata. Námietku absencie
poznámky k platbe súd považuje za irelevantnú.

34. Súd konštatuje, že žalovaná na rozdiel od žalobcu v tomto konaní riadne uniesla dôkazné bremeno
a preukázala, že dňa 28.04.2022 vrátila žalobcovi sumu 500,- Eur a dňa 01.06.2022 vrátila žalobcovi
zvyšnú sumu 200,- Eur, ktorú dobrovoľne zvýšila na 300,- Eur, čím bola vrátená celková sumaposkytnutej pôžičky. Súd považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ v predbežnom právnom posúdení
uviedol, že sa mu žaloba javí ako dôvodná vo vzťahu k nároku žalobcu vo výške poskytnutej pôžičky
500,- Eur, po vykonaní ďalších dôkazov – výsluchu strán sporu zmenil svoje predbežné právne

posúdenie a rozhodol tak, že nárok uplatnený žalobcom v celom rozsahu zamietol.

35. K námietke žalovanej, že zmluvu o pôžičke je potrebné považovať v zmysle § 39a Občianskeho
zákonníka za absolútne neplatnú súd uvádza, že tu nevzhliadol dôvody absolútnej neplatnosti zmluvy
o pôžičke zo dňa 04.02.2022 ako celku.

36. V časti dohodnutých úrokov však považuje za potrebné uviesť, že úroky dohodnuté pri poskytovaní
peňažnej pôžičky predstavujú odmenu za užívanie požičanej istiny. Dohodnuté úroky je potrebné
odlišovať od úrokov z omeškania, na ktoré má veriteľ zo zákona právo, ak sa dlžník dostal s peňažným
plnením do omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Občiansky zákonník a ani iné právne
predpisy výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri peňažnej pôžičke dojednať úroky, z tejto

skutočnosti však nemožno vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len od dohody účastníkov zmluvy
o pôžičke, nakoľko i tu platí ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv
a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

37. Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských,

kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je v súlade so všeobecne uznávanými vzťahmi
medzi ľuďmi a mravnými princípmi spoločenského zriadenia a ktorý v historickom vývoji osvedčil
istú nemennosť, vystihujúc podstatné historické tendencie, ktoré sú zdieľané rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu základných noriem.

38. Je nepochybné, že neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke sú všeobecne
považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a
mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Požiadavka na
neprimerané zmluvné úroky môže za istých okolností v sebe obsahovať i skutkovú podstatu trestného
činu úžery, kedy dohoda o neprimeraných úrokoch je neplatná pre rozpor so zákonom, alebo v iných

prípadoch pre rozpor s dobrými mravmi.

39. Podľa ustálenej súdnej judikatúry, ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, patrí k právnym
normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, t.j. k právnym normám, ktorých hypotéza
nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho

uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého, dopredu
neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je
v súlade, či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať,
preto závisí v každom prípade na úvahe súdu. Rozhodnutie o tom či sú splnené podmienky pre použite
§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo § 39 Občianskeho zákonníka, je vždy potrebné urobiť po

starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.

40. Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke

„uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť“ obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi

neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

41. V prejednávanej veci je evidentné, že úroková miera dohodnutá stranami sporu vo výške
prevyšujúcej 200% ročne (cca 250,64% ročne) v zmluve zjavne značne prevyšovala obvyklú úrokovú
mieru a odporovala dobrým mravom podľa § 39 Občianskeho zákonníka.Keďže dohodu o výške úrokov možno oddeliť od samotnej zmluvy, súd má za to, že predmetná zmluva
o pôžičke je v časti dohodnutých zmluvných úrokov vo výške 200,- Eur neplatná.

42.Podľakonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveďna
všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každú jenu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil (rozhodnutie Ústavného súdu

SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II ÚS 200/09 a pod.).

43.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

45. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

46.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. V súvislosti s rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania sa súd zaoberal aj možnosťou
uplatnenia ust. § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa. V priebehu konania však nevyšli najavo žiadne okolnosti, ktoré by

odôvodňovali aplikáciu tohto, svojou povahou výnimočného ustanovenia. Strany sporu na mimoriadne
okolnostinasvojejstraneaninepoukazovaliavovzťahuknárokunanáhradutrovkonanianemaližiadne
vyjadrenia ani návrhy. V súlade s citovaným ustanovením § 255 ods.1 a 2 a § 262 ods. 1 a 2 CSP priznal
súd žalovanej nárok na náhradu trov konania, ktorú bude musieť zaplatiť žalobca, keďže žalovaná mala
v konaní plný úspech.

48. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Trebišov v 3 vyhotoveniach.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(odvolaciedôvody)ačohosaodvolateľdomáha(odvolacínávrh).Odvolaciedôvodyadôkazy

na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363 ods.
1 CSP).

2. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 356 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.