Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 27, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-35Cb/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123200887
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Groman

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:1123200887.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III, v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu:

Vortech s.r.o., Barónka 1, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 50 597 663, zast. Ostertag legal
s.r.o., Lovinského 23, 811 04 Bratislava, IČO: 50 533 207 proti žalovanému: OSMEA a.s., Moskovská 13,
811 08 Bratislava - Staré mesto, IČO: 35 853 832, zast. JUDr. Zuzana Srnáková, advokát, Podbrezovská
39, 831 06 Bratislava, SAK 5860 na zaplatenie 2.785 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 94,28 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 100%-nú náhradu trov súdneho konania o pôvodnej
žalobe. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo
veci samej.

IV. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému 100%-nú náhradu trov súdneho konania o vzájomnej
žalobe. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo

veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 31.1.2023 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil istinu v žalovanej
výške s príslušenstvom z dôvodu neuhradenia vystavenej faktúry za realizované a odovzdané dielo.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný si u neho telefonicky a emailom objednal dňa 4.8.2022
vykonanie diela - výmenu hydrantových ventilov C52 v budove na Moskovskej ulici 13 v Bratislave.
Žalobca v uvedený deň prostredníctvom svojich zamestnancov vykonal dohodnuté dielo podľa
objednávky žalovaného. Žalovaný podpisom servisného výkazu písomne dielo prevzal. Na základe toho

žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 2022144 zo dňa 23.8.2022 na sumu 2.875 EUR bez DPH so
splatnosťou 6.9.2022. Na základe skutočnosti, že žalovaný neuhradil vystavenú faktúru v žiadnej časti
žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať nárok na náhradu trov konania.

3. Vo veci súd vydal dňa 18.4.2023 Platobný rozkaz.

4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odôvodnený odpor.

5. V odpore žalovaný uviedol, že žalobca vykonal pre žalovaného práce v tvrdenom rozsahu avšak
počas realizácie diela došlo k vytopeniu horného poschodia objektu a k poškodeniu drevených podláh
v objekte na základe čoho vznikla žalovanému pohľadávka titulom náhrady škody voči žalobcovi vovýške 2.959,74 EUR. Na uvedenú škodu žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. 2022044 so splatnosťou
27.12.2022. Uvedenú faktúru zaslal žalovaný žalobcovi spolu s návrhom na započítanie pohľadávok.
Na návrh na započítanie žalobca zareagoval návrhom, že sa na vzniknutej škode bude podieľať sumou

1.200 EUR. S návrhom žalobcu žalovaný nesúhlasil a navrhol urovnanie s podielom žalobcu vo výške
2.000 EUR. Tento návrh žalobca neprijal. Následne žalovaný zaslal žalobcovi dňa 19.1.2023 oznámenie
o jednostrannom započítaní pohľadávok. Na základe uvedeného má za to, že žalobcov nárok v celom
rozsahu zanikol započítaním. V odpore súčasne žalovaný vzniesol nárok vo forme vzájomnej žaloby vo
výške 94,28 EUR v ktorom škodový nárok žalovaného prevyšoval žalovaný nárok žalobcu. Na základe

uvedeného žiadal žalobu zamietnuť a priznať žalovanému nárok vzájomnej žaloby a nárok na náhradu
trov konania.

6. Žalobca sa vo veci vyjadril písomným podaním zo dňa 16.8.2023. Uviedol, že vznesenie vzájomnej
žaloby vo výške prevyšujúcej žalovaný nárok je uznaním žalovaného nároku. K žalovaným tvrdenej
škode uviedol, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania zavinenia škody žalobcom. K

návrhu čiastočnej kompenzácie žalobca uviedol, že v žiadnom prípade nepredstavoval v žiadnom
rozsahu uznanie zodpovednosti žalobcom. Cieľom návrhu bola len snaha rýchlo a zmierlivo vyriešiť
situáciu a dosiahnuť aspoň čiastočnú úhradu faktúry žalobcu žalovaným. Súčasne uviedol, že žalovaný
neuniesoldôkaznébremenopreukázaniavýškyvzniknutejškody.Zatečenímpoškodenúpodlahuoznačil
ako značne opotrebovanú a uviedol, že jej výmenou za novú došlo k zvýšeniu jej hodnoty. Tiež poukázal

na skutočnosť, že medzi vznikom škody a nákupom novej podlahy uplynuli tri mesiace a k jej položeniu
došlo po štyroch mesiacoch od vzniku škody. Z toho dôvodu navrhol žalobe vyhovieť, vzájomnú žalobu
zamietnuť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

7. Žalovaný sa vo veci vyjadril písomným podaním zo dňa 29.11.2023. Zavinenie škody žalobcom mal

za preukázané predloženou emailovou komunikáciou a skutočnosťou, že žalobca navrhol mimosúdne
vyriešenie veci a súčasne poukázal na skutočnosť, že zamestnanci žalobcu odstránili poškodenú
podlahu bezprostredne po vzniku škody. Na ďalšie preukázanie zavinenia škody žalobcom navrhol
výsluch svedkaM. a zamestnancov žalobcu, ktorý výmenu realizovali. Výšku škody mal za preukázanú
predložením faktúry za práce na pokládke novej podlahy a pokladničným blokom za nákup materiálu.

Namietol tvrdenie žalobcu, že výška škody mala zohľadňovať mieru opotrebenia poškodenej podlahy
z dôvodu, že podlaha pred zatečením bola plne funkčná. Časový odstup medzi vznikom škody a
položením novej podlahy nezakladá dôvodnosť akejkoľvek pochybnosti o dôvodnosti vzájomnej žaloby.
Súčasne ako tvrdenie bez relevancie k sporu označil skutočnosť, že právnická osoba, ktorá položila
novú podlahu nemá v predmete podnikania podlahárstvo.

8. Na pojednávaní konanom dňa 4.6.2023 strany sporu ako sporné označili:

- výšku škody,
- mieru zavinenia škody žalobcom,

- spôsob vzniku škody,
Ako nesporné strany sporu označili výšku nároku žalobcu vyplývajúcu zo zhotovenia diela.

9. Na pojednávaní dňa 23.9.2024 súd vypočul svedka J. V., ktorý ako subdodávateľ zabezpečoval
správu objektov pre žalovaného v rokoch 2020 až 2022. Uviedol, že o spore vie od žalovaného.

Uviedol, že k škode došlo v objekte na Moskovskej v Bratislave, kde bolo vytopené druhé poschodie
jednej z budov žalovaného tým, že menili požiarne ventily na potrubí a nedopatrením sa stalo, že
jeden z ventilov sa nezavrel, následne svedok na pokyn spustil systém a došlo k zatečeniu. Svedok
uviedol, že mal dohliadať na výkon práce a poskytnúť potrebnú pomoc. Svedok spustil vodu na pokyn
zamestnancov žalobcu. K rozsahu vytopenia uviedol, že boli vytopené spoločné priestory druhého

poschodia a minimálne dve miestnosti. Po vytopení zamestnanci žalobcu vytrhali poškodenú podlahu.
Svedok zamestnancom žalobcu ukázal čo majú robiť a kde. Svedok uzatvoril vodu v objekte. Uviedol, že
zatečenie nevzniklo výslovne v dôsledku výmeny ventilov, zamestnanec žalobcu otvoril ventil na druhom
poschodí , aby odvzdušnil potrubie a potom ho nezatvoril. Potvrdil, že podlaha na druhom poschodí
bola opotrebovaná, ale nevedel posúdiť mieru opotrebenia. Potvrdil, že inštalácia novej podlahy trvala

viac ako jeden mesiac. Tiež potvrdil, že v rozhodnom čase sa rekonštruovala budova, ale nie jej druhé
poschodie.10. Na pojednávaní dňa 23.9.2024 súd vypočul štatutára žalobcu Mareka Bášeka, ktorý uviedol, že
nemal presné pokyny na realizáciu výmeny ventilov a nemal plán potrubia. Uviedol, že uzatvorenie
hlavného ventilu mal na starosti zástupca žalovaného svedok V.. Zatečenie nezapríčinila priamo

výmena ventilov. Uviedol, že v systéme žalovaného bola struska hrdze, ktorá zablokovala nový ventil
namontovaný žalobcom, ktorý sa pri uzatváraní úplne nedovrel. Štatutár žalobcu uviedol, že nevidel
podlahu pred zatečením avšak z fotky po zatečení konštatuje opotrebenie. Štatutárka žalovaného po
zatečení oznámila, že to nie je až taká škoda nakoľko podlaha druhého poschodia bola na výmenu
z dôvodu rekonštrukcie. Štatutár žalobcu nebol na mieste vzniku škody. Štatutár žalobcu uviedol, že

zamestnancižalobcupoškodenúpodlahuodstraňovalinazákladeústnejdohody.Uviedol,žepoškodená
podlaha bola kombináciou dreva a laminátu. Štatutár žalobcu chcel zodpovednosť žalobcu riešiť
zápočtovou faktúrou v ním predpokladanej výške 900 EUR, ktorá mu však zo strany žalovaného nebola
doručená. Následne mu bolo oznámené, že to bude riešiť špecialista. Uviedol tiež, že to chcel riešiť cez
poistku žalobcu, ktorá však nebola dobrá a nepokrývala to.
11. Na pojednávaní dňa 11.11.2024 súd vypočul svedkaT., zamestnanca žalobcu cca od roku 2020, ktorý

uviedol, že v rozhodnom období pracoval ako servisný technik. Svedok vedel o čom je predmet sporu od
žalobcu a má stredoškolské vzdelanie v odbore stavebné zámočníctvo. Uviedol, že predmetom zákazky
bola výmena hydrantových ventilov, ktoré sa nachádzali na poschodiach budovy, väčšinou na chodbách.
Uviedol, že v sedle ventilu ostala hrdza pri vypúšťaní a z toho dôvodu sa nedovrel ventil. Uviedol, že
ventily zatváral on spolu s kolegom. Svedok potvrdil, že poškodené parkety vytrhával spolu s kolegom

a nevie uviesť na koho podnet. Po zistení zatekania museli ventil otvoriť a opätovne zavrieť. K dĺžke
zatekania uviedol, že to mohlo trvať maximálne 10 minút. Potvrdil, že hlavný ventil uzatváral a otváral
človek od žalovaného. V závere potvrdil, že podlaha pred zatečením bola opotrebovaná.

12. Na pojednávaní dňa 11.11.2024 súd vypočul svedka R. V., bývalého zamestnanca žalobcu v rokoch

2023 až 2024, ktorý bol zamestnancom žalobcu aj v roku 2022 vie od predmete sporu od žalobcu.
Svedok uviedol, že má ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou v odbore technik energetických
zariadení. Svedok uviedol, že k vytopeniu došlo z dôvodu, že na dosadovej ploche ventilu bola hrdza
a ventil nebolo možné dovrieť. Po zistení vzniku škody musel svedok ventil povoliť aby sa odstránila
hrdza a opätovne ho zavrieť. Svedok schému potrubia v budove žalovaného nevidel. Správca budovy

žalovaného im len ukázal, ktoré ventily majú vymeniť a na ich pokyn uzatvoril a následne otvoril vodu
v budove. Svedok potvrdil opotrebovaný charakter podlahy pred poškodením a označil ju na niektorých
miestach ako zničenú. Bolo mu povedané, že škoda pôjde na náklady žalobcu, nakoľko za ňu môžu.
Charakter poškodenej podlahy označil ako lepenú podlahu, ktorá mala medzi vrstvami laminátu drevo.
Uviedol, že ventil, ktorý spôsobil zatečenie sa nemenil.

13. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, servisný
výkaz, faktúra č. 2022144 zo dňa 23.8.2022, emailová komunikácia strán sporu, pokus o zmier zo dňa
13.1.2023, faktúra č. 2022044 zo dňa 7.12.2022, faktúra č. 202201 zo dňa 6.12.2022, pokladničný blok
zo dňa 12.9.2022, oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávok zo dňa 19.1.2023 a ostatné

listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav:

14. Z nesporovaného vyjadrenia oboch strán sporu súd zistil, že žalobca na základe ústnej objednávky
žalovaného vykonal dňa 4.8.20222 opravu a výmenu ventilov na hydrantoch na Moskovskej ulici 13 v
Bratislave. Podpisom servisného výkazu žalovaný dodané dielo prevzal a žalobca žalovanému vystavil

fa č. 2022144 na sumu 2.785 EUR so splatnosťou 6.9.2022.

15. Z nesporovaného vyjadrenia oboch strán sporu súd zistil, že v deň dodania diela žalobcom
žalovanému došlo na druhom poschodí budovy na Moskovskej 13 v Bratislave k zatečeniu poschodia z
dôvodu nedovretia ventilu zamestnancom žalobcu pri opätovnom napúšťaní systému vodou.

16. Z nesporovaného vyjadrenia oboch strán sporu súd zistil, že zamestnanci žalobcu, ktorí realizovali
dielo vytrhali poškodenú podlahu v celom rozsahu.

17. Z emailovej komunikácie strán sporu súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že voči faktúre č.

2022144 si započíta škodový nárok.

18. Z emailovej komunikácie strán sporu súd zistil, že žalobca navrhol zápočet vo výške 1.200 EUR,
ktorý žalovaný neakceptoval.19.Zpokladničnéhoblokuzodňa12.9.2022súdzistil,žežalovanýzakúpilpodlahuvrátanepríslušenstva
v cene 1.439,69 EUR.

20. Z faktúry č. 202201 zo dňa 6.12.2022 súd zistil, že dodávateľ BEMKO s.r.o. vystavil žalovanému
faktúru na sumu 1.760 EUR za práce pri pokládke podlahy v objekte Moskovská 13, Bratislava.

21. Z faktúry č. 2022044 zo dňa 7.12.2022 súd zistil, že žalovaný vystavil žalobcovi faktúru na sumu

2.959,74 EUR so splatnosťou 27.12.2022 za náklady spojené s opravou poškodenej podlahy, ktorá
vznikla pri oprave ventilov na hydrantoch na Moskovskej 13.

22. Z Oznámenia o jednostrannom započítaní pohľadávok zo dňa 19.1.2023 súd zistil, že žalovaný
oznámil žalobcovi započítanie škodového nároku vo výške 2.959,74 EUR z faktúry č. 2022044 s
nárokom žalobcu na zaplatenie ceny diela z faktúry č. 2022144 vo výške 2.785 EUR a vyzval ho na

úhradu prevyšujúcej sumy vo výške 94,28 EUR do piatich dní od doručenia výzvy.

23. Podľa ust. § 536, ods. 1 ObZ zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

24. Podľa ust. § 537, ods. 1 ObZ zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje
nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo
zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným
časom.

25. Podľa ust. § 546, ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve
alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva
je napriek tomu platná ( § 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za
porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

26. Podľa ust. § 548, ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom
v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním
diela.

27. Podľa ust. § 554, ods. 1 ObZ zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením

a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto
zákonom. Ak je miestom odovzdania iné miesto, než je uvedené v odsekoch 2 a 4, vyzve zhotoviteľ
objednávateľa, aby prevzal dielo.

28. Podľa ust. § 562, ods. 1 ObZ objednávateľ je povinný predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho

prehliadku podľa možnosti čo najskôr po odovzdaní predmetu diela.

29. Podľa ust. § 373 ObZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

30. Podľa ust. § 374, ods. 1 ObZ za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá
nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne
predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej,
že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

31. Podľa ust. § 378 ObZ škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak
to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

32. Podľa ust. § 379 ObZ ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý

zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového
vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať
s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.33. Podľa ust. § 580 OZ ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého
druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému

prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na
započítanie.

34. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo.

35. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo
výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

36. Ako sporné súd označil:

- výšku škody,
- mieru zavinenia škody žalobcom,
- spôsob vzniku škody,

37. Súd na základe vyjadrení strán sporu konštatoval nespornosť žalovaného nároku žalobcu
uplatneného pôvodnou žalobou.

38. Sporným v konaní bol len tvrdený zánik nároku žalobcu započítaním so škodovým nárokom
žalovaného a nárok žalovaného uplatnený vzájomnou žalobou v prevyšujúcej výške.

39. K spornosti spôsobu vzniku škody súd uvádza, že v konaní výsluchom zamestnancov žalobcu, ktorí
dielo vykonali a zástupcu žalovaného, ktorý im pri zhotovovaní diela poskytoval súčinnosť má súd za
nesporné, že k zatečeniu podlahy druhého poschodia budovy žalovaného došlo v dôsledku nedovretia
( resp. neuzatvorenia ) vymeneného ventilu na druhom poschodí pričom ventil úplne neuzatvoril ( resp.

vôbec neuzatvoril ) zamestnanec žalobcuXX. Pod, ktorý ventil uzatvoriť mal. Túto časť spornosti mal
súd za plne odstránenú.

40. K spornej miere zavinenia škody žalobcom súd uvádza, že procesný útok žalobcu sa v tejto časti v
priebehu konania ustálil na tvrdení žalobcu a jeho zamestnancov ( súčasného aj bývalého v rámci ich

svedeckých výpovedí ), že ventil svedok Ďuriška uzatvoril avšak z dôvodu, že v potrubí sa nachádzala
hrdza tá sa naplavila do dosedovej časti ventilu a znemožnila jeho plné dovretie. Súd má za to, že
do nového vymieňaného koncového ventilu sa hrdza dostať nemôže nakoľko z potrubia do ventilu sa
hrdza môže dostať až po napustení systému vodou a pri koncovom ventile až po tom, ako ventilom
voda prejde. Ak by bol ventil pred napustením systému riadne dovretý, tak sa hrdza do nového ventilu

dostať nemôže. Eventualitu, že sa hrdza nachádzala v novom ventile pred jeho montážou súd vylúčil
ako nepredpokladateľnú. Tvrdením svedkaJ., že problematický ventil nebol menený sa súd nezaoberal
nakoľko bolo v rozpore s tvrdeniami žalobcu a ostatných svedkov vypočutých v konaní. Z toho dôvodu
súd ustálil, že skutkové tvrdenia žalobcu a jeho svedkov sú nelogické a teda nepreukázané a preto má
súd za to, že k neuzavretiu ventilu, ktorý spôsobil zatečenie podlahy a teda škodu došlo pochybením

zamestnanca žalobcu a teda žalobca škodu žalovanému spôsobil v celom rozsahu.

41. Pod skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového
stavu poškodeného a predstavujúcu majetkové hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť na uvedenie do
pôvodného stavu. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody

a po spôsobení škody na majetku. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným
plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Do úvahy prichádzajú dva spôsoby určenia výšky
peňažnej náhrady za škodu spôsobenú na veci. Buď porovnanie ceny obvyklej, ktorú mala vec pred
poškodením, s obvyklou cenou veci po poškodení, alebo náhrada nákladov potrebných k tomu, aby
si poškodený uviedol vec do stavu pred poškodením. Ak poškodený nechá poškodenú vec opraviť,

môže výšku škody vyčísliť cenou opravy pozostávajúcou spravidla z ceny uskutočnených prác a ceny
vymenených (náhradných) dielov. Zhodnotenie veci opravou nastáva len vtedy, ak skutočne príde ku
zvýšeniu obvyklej ceny veci a nie k jej technickému zhodnoteniu alebo zvýšeniu technickej hodnoty.
Poškodený má teda v prvom rade právo na náhradu škody zodpovedajúcu rozdielu medzi obvykloucenou veci pred poškodením a obvyklou cenou veci v stave po poškodení. Ak sa rozhodne pre opravu,
zakladá mu to právo výberu požadovať náhradu škody vyčíslenú druhým spôsobom, totiž hodnotou
opravy.

42. V konaní je nesporné, že žalovaný sa rozhodol pre opravu poškodenia a vznikol mu zákonný nárok
na náhradu nákladov potrebných na uvedenie veci do stavu pred poškodením.

43. K spornosti výšky škody žalovaného žalobca v konaní predkladal tvrdenia o neprimeranosti nákladov

na nákup novej podlahy a príslušenstva ako aj neprimeranosť žalovaným vynaloženej ceny práce za
pokládku novej podlahy. V časti nákladovej zložky súd uvádza, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné
bremeno preukázania dôvodnosti svojho tvrdenia, že novozakúpená podlaha bola vo vyššej kvalite ako
poškodená. V konaní opakovane tvrdil, že poškodená podlaha bola v kvalite laminát - drevo a vymenená
bola masív. Tvrdenie o kvalite pôvodnej podlahy však nepreukázal napriek tvrdeniu v konaní, že do
vyhlásenia rozsudku ( podľa svojho tvrdenia ) disponoval vytrhanou podlahou.

44. K neprimeranosti nákladov práce súd uvádza, že žalobca taktiež neuniesol dôkazné bremeno
preukázania svojich tvrdení, že či už hodina práce vo faktúre alebo spôsob pokládky boli neprimerané
a nepreukázal aká bola ním tvrdená nákladovosť primeranej pokládky. Napríklad v konaní tvrdil
( ale nepreukázal ), že bolo fakturované zhotoviteľom lepenie podlahy v celom rozmere a malo

byť fakturované len lepenie spojov a taktiež nepreukázal ako by ním tvrdený spôsob lepenia znížil
nákladovosť pokládky.

45. Je nesporné, že jediným spôsobom uvedenia podlahy do stavu pred poškodením bolo zakúpenie
a položenie novej podlahy. Súd vylučuje možnosť zakúpenia a položenia použitej podlahy nakoľko

opotrebovanúpodlahuniejemožnézakúpiťpreskúmateľnýmspôsobomasúčasneniejemožnéposúdiť
( preskúmateľným spôsobom ) mieru opotrebenia dvoch podláh.

46. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na skutočnosť, že výraznú mieru opotrebenia podlahy pred
vznikom škody v konaní tvrdil žalobca avšak svedokXX. Z uviedol, že pred poškodením ( a vytrhaním )

bola zakrytá kobercom a preto je nelogické tvrdenie zamestnancov žalobcu, že si jej opotrebovanosť
pred poškodením všimli.

47. Z horeuvedených dôvodov súd konštatuje, že nárok žalobcu uplatnený žalobou zanikol v celom
rozsahu započítaním na základe jednostranného zápočtu žalovaného ku dňu splatnosti škodového

nároku žalovaného uplatneného u žalobcu faktúrou č. 2022044 a teda ku dňu 27.12.2022 a preto súd
žalobu zamietol v celom rozsahu a priznal žalovaného trovy konania pôvodnej žaloby.

48. Súčasne súd vyhovel vzájomnej žalobe žalovaného z dôvodu, že mal za preukázanú ním tvrdenú
výšku nákladov uvedenia podlahy do pôvodného stavu pred poškodením v celom rozsahu a súčasne

súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe.

49. Súd sa nezaoberal ďalšími tvrdeniami strán sporu, nakoľko neboli podstatné pre rozhodnutie súdu vo
veci. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a

rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

50. Podľa Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 86/2024 z 25. júna 2024 súčasťou
obsahu tohto základného práva je aj právo strany konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd
však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú

pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez
toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Aj preto odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,
postačujenazáverotom,žeztohtoaspektujeplnerealizovanézákladnéprávostranykonanianasúdnuochranu, resp. spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Rovnako Európsky súd pre ľudské
práva (ďalej aj „ESĽP“) stabilne judikuje, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať
dôvody, na ktorých sa zakladajú, ako aj špecifické odpovede na pre rozhodnutie rozhodujúce argumenty

(García Ruiz c. Španielsko z 21. 1. 1999, Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko
z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06, I. ÚS 736/2016).

51. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že žalobca v konaní neuniesol dôkaznú povinnosť a
nepreukázaldôvodnosťuplatnenéhonárokuvžiadnomrozsahuapretosúdrozhodoltak,akojeuvedené
vo výroku rozsudku a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

52. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný v konaní uniesol dôkaznú povinnosť a
preukázal dôvodnosť uplatneného nároku uplatneného vzájomnou žalobou v celom rozsahu a preto

súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a vzájomnej žalobe žalovaného v celom rozsahu
vyhovel.

53. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže

žalovaný bol vo veci úspešný v celom rozsahu súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania
pôvodnej žaloby rozsahu 100% vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobou. Súčasne súd z rovnakého
dôvodu priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe. O ich výške rozhodne
súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 C.s.p.

54. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).