Decision was made at the court Okresný súd Prešov
Judgement was issued by Rastislav Sikorjak
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/54/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123206542
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8123206542.12
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. právne zastúpený: JUDr. Michal Feciľak, advokát, so
sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, IČO: 37 941 623 proti žalovanému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: JUDr. Lucia Šafranová Verešpejová, advokátka, so sídlom
Hlavná 133, 080 01 Prešov, IČO: 42 233 445 o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
r o z h o d o l :
I. Konanie zastavuje v časti o zaplatenie sumy 80 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
z tejto sumy od 06.01.2018 až do zaplatenia.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 410 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
z tejto sumy od 06.01.2018 až do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou došlou súdu dňa 07.11.2017 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 7.764,55
€ spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od dňa 08.11.2017 až do zaplatenia.
1.1. Žalobca v návrhu uviedol, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcej sa v katastrálnom
území G., zapísaných na LV č. XXXX, okrem iného aj parcely KNE č. XXX- orná pôda o výmere 2 149
m2. Keďže na tejto parcele sa nachádzajú rôzne stavby, ktoré sú vo vlastníctve iných subjektov, bola
táto parcela zameraná a to geometrickým plánom č. 250/2017 a okrem iného boli z pôvodnej parcely
KNE č. XXX vytvorené tieto parcely: KNC č. 2172/52 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 293 m2,
KNC č. 2172/53 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 56 m2, KNC č. 2172/54 – zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 45 m2, KNC č. 2178/4 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 81 m2.
1.2. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaný užíva novovytvorené pozemky žalobcu, a to
Ř parcelu KNC č. 2178/4 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 83 m2, tým že na pozemku leží stavba
ošipárne súpisné č. 11/615, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie G., ktorá je vo vlastníctve
žalovaného,
Ř parcelu KNC č. 2172/52 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 293 m2, tým že tento pozemok
susedí so stavbou ošipárne, žalovaný ho oplotil a tento pozemok tak tvorí súčasť areálu vo vlastníctve
žalovaného,
Ř parcelu KNC č. 2172/53 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 56 m2, tým že tento pozemok
susedí so stavbou ošipárne, žalovaný ho oplotil a tento pozemok tak tvorí súčasť areálu vo vlastníctve
žalovaného,Ř parcela KNC č. 2172/54 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 45 m2, tým že tento pozemok susedí
so stavbou ošipárne, žalovaný ho oplotil a tento pozemok slúži žalovanému na zabezpečenie prístupu
k stavbe ošipárne.
Pokiaľ ide o parcelu KNC č. 2172/54 tu si uplatňuje žalobca výmeru 15 m2, keďže ide o prístupovú
komunikáciu využívanú aj inými osobami.
1.3. Žalobca sa teda voči žalovanému domáha vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie vyššie
uvedených pozemkov spolu o výmere 447 m2 za obdobie dvoch rokov spätne odo dňa podania žaloby,
tj. za obdobie od 08.11.2015 do 07.11.2017 vrátane.
1.4. Žalobca súdu predložil súkromný znalecký posudok č. 19 Vyhotovený Technickou univerzitou
v Košiciach zo dňa 11.09.2017, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nájmu pozemkov, o ktorých žalobca
tvrdí, že ich neoprávnene užíva žalovaný, a to tak, že v roku 2015 ide o sumu - 8,73 € na m2/rok, v roku
2016 o sumu - 8,70 € na m2/rok a v roku 2017 o sumu - 8,66 € na m2/rok. Žalobca si teda za rok 2015
uplatňuje sumu 577,33 € (za 54 dní), za rok 2016 sumu 3 888,90 € a za rok 2017 sumu 3 298,32 € (za
311 dní). Následne žalobca v žalobe cituje § 128 OZ, § 451 OZ, § 209 C.S.P.
2. K žalobe sa žalovaný prvýkrát vyjadril podaním doručeným súdu dňa 17.01.2018 (č.l. 101-103),
v ktorom uviedol, že hospodársku budovu súpisné č. XX/XXX nikdy nevyužíval pre zárobkovú činnosť
s cieľom dosiahnutia zisku a tiež ani priľahlé pozemky. Budovu od marca
2014 neužíva a od marca 2014 neužíva ani priľahlé pozemky vrátane parciel žalobcu. Pokiaľ ide
o fotodokumentáciu predloženú žalobcom k tejto uvádza, že povinnosť zhotoviť oplotenie mu vyplynula
zo zmluvy o budúcej zmluve, ktorú uzatvoril s družstvom Agroplus Prešov dňa 13.05.2013. Zhotovené
ľahké oplotenie v žiadnom prípade nepredstavuje hranicu vlastníctva a bolo zhotovené na parcele
KNE č. XXX/X v časti, ktorej je vlastníkom. Pokiaľ ide o dokumentáciu ďalej predloženú žalobcom táto
zachytávaibaprenosnýelektrickýohradníkanieoplotenie,pričomtentoelektrickýohradníkbolrozvinutý
z bezpečnostných dôvodov, iba počas prebiehajúceho tréningu dňa 06.11.2017, a to z dôvodu ak by
došlo k pádu jazdca, aby voľný kôň neohrozil okolie. O tréning na opracovisku (pracovný priestor pre
výcvik koní) požiadal záujemca o kúpu jeho budovy a po ukončení ho demontoval a odviezol spolu
s koňmi a prekážkovým materiálom svojimi autami. Žalovaný ďalej popiera tvrdenie žalobcu, že tento
nemá prístup na svoje parcely KNC č. 2172/54, 2172/53 a 2172/52. Pokiaľ ide o parcelu KNC č. 2172/54
táto slúži na prejazd resp. otáčanie vozidiel pre všetkých vlastníkov budov a nájomcov v tomto areáli.
Žalovaný ďalej uviedol, že do marca 2014 časť parcely žalobcu KNE č. 906 užíval na základe medzi
nimi uzatvorenej ústnej zmluvy bezplatne ako kompenzáciu za škodu na streche jeho budovy, ktorú mu
spôsobilo silo na kŕmne zmesi, ktoré stálo na žalobcovej parcele. Tu už v tejto časti odôvodnenia treba
uviesť, že uvedenú dohodu žalobca poprel a žalovaný takúto dohodu žiadnym spôsobom nepreukázal,
teda zostalo iba pri jeho tvrdení a pri popretí tejto dohody žalobcom. Pokiaľ ide o parcelu KNC č. 2172/52
o výmere 293 m2 tu nesúhlasí s touto výmerou, pretože poukazuje na to, že je vyhotovené oplotenie
zhruba 3 m od susediacich budov a v týchto častiach túto parcelu nikdy nevyužíval. Pokiaľ ide o znalecký
posudok predložený žalobcom k tomu žalovaný uviedol, že tento porovnáva neporovnateľné lokality
bez znalosti ich odlišnosti a miestnych podmienok, a navodzuje podozrenie, že bol robený iba spoza
stola, a to podľa podkladov, ktoré sú iba v prospech žalobcov a dodal ich v jednej osobe objednávateľ
a zadávateľ tohto posudku, ktorý je ich právnym zástupcom vo viacerých sporoch. V znaleckom posudku
sú nepravdivé údaje, z ktorých znalec vychádza, pričom tieto nepravdivé údaje majú priamy vplyv na
záverečné výsledky posudku. Ďalej žalovaný namieta voči záverom znalca, kde znalec na str. č. 12.
posudku uvádza, že pozemky sú prístupné po ceste II. triedy Solivar – Zlatá Baňa. Žalovaný uvádza,
že po tejto ceste sa dá dostať iba k hranici areálu družstva Agroplus Prešov a až po jeho prejdení sa
dostaneme na miestne komunikácie bývalého štátneho majetku a k jeho budovám. Ďalej je nepravdivé
tvrdenie, že areál štátneho majetku má napojenie na rozvod elektriny, vody a kanalizácie. V skutočnosti
iba areál agrodružstva – Agroplus Prešov je napojený na rozvod elektriny, vody a kanalizácie a je
oplotený. Z areálu bývalého štátneho majetku, kde je aj budova žalovaného nie je možnosť sa pripojiť na
verejné siete dodávateľov elektriny, vody a kanalizácie a areál je iba čiastočne oplotený oplotením, ktoré
si zhotovili terajší vlastníci budov. Žalovaný ďalej namieta proti tvrdeniu znalca, že areál je prístupný
verejnou dopravou MHD, kde zástavka sa má nachádzať zhruba 250 m od tohto areálu, v skutočnosti
sa sieť liniek končí vo vzdialenosti min. 1 150 m. Znalec ďalej podľa žalovaného nesprávne uvádza, že
v okolí sa nenachádzajú žiadne závady, v skutočnosti sú pozemky kontaminované močovkou, ktorá sa
ukáže po každom daždi, a ktorá tiež zaplavuje pivničné priestory po každom daždi. V okolí sú bývalé
plné žumpy bez poklopov, zarastené trávou alebo krovím, ktoré ohrozujú okolie. Pokiaľ sa znalecká
organizácia odvoláva na porovnávacie pozemky, a to na objekty na E. H. alebo v okolí ulici D., pričom
uvádza vzdialenosť do 200 m od posudzovaných parciel, uvedené je podľa žalovaného klamstvo, keďžeskutočnosť je taká, že všetky porovnávacie pozemky sú od posudzovaných parciel vzdialené najmenej
1 700 m vzdušnou čiarou a po ceste autom do 4 km. Všetky použité zmluvy sú preto pre vykonávané
porovnanie podľa žalovaného absolútne nevhodné. Rovnako nemožno tento pozemok porovnávať
s pozemkami v susediacej I. A. D., ktorá má novovybudované siete, je určená na rodinnú zástavbu,
a teda ju nemožno porovnávať s parcelami žalobcov, ktoré sú poškodené rokmi existujúcou živočíšnou
výrobou. Lokalita I. A. je vzdialená od posudzovaných parciel vzdušnou čiarou min. 1000 m.
3. Súd vo veci opakovane pojednával vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis,
znaleckým posudkom, ohliadkou a prihliadajúc na tvrdenia strán sporu zistil nasledujúce:
3.1. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie G. je žalobca vlastníkom parcely
KNE evidovanej na mape určeného operátu, a to parcely XXX o výmere 2149 m2, druh pozemku orná
pôda. Geometrickým plánom J. K. L. overeného správou katastra dňa 19.04.2017 bola parcela KNE
č. XXX rozdelená na viaceré CKN parcely, pričom parcely uvedené v žalobe by mali byť v užívaní
žalovaného a všetky z týchto parciel majú druh pozemku uvedený ako zastavaná plocha. Ako však
vyplynulo z neskôr spracovaného znaleckého posudku, tento geometrický plán nebol zapísaný do
katastra nehnuteľností. V rámci tohto geometrického plánu žalobca aj označil parcely, ktoré by mali byť
neoprávnene užívané žalovaným a rozsah tohto užívania.
3.2. Z listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 17) katastrálne územie G. vyplýva, že na parcele číslo 2178/1
a 2178/2 leží stavba vo vlastníctve žalovaného, a to poľnohospodárska budova – ošipáreň.
3.3. Súd sa ďalej oboznámil so znaleckým posudkom Technickej univerzity Košice č. 19, ktorá sa
vyjadrovala okrem iného aj k parcelám vo vlastníctve žalobcu vzniknutých na základe prezentovaného
geometrického plánu. Tu treba dať za pravdu žalovanému, že skutočne v znaleckom posudku na č.l.
12 je uvedené, že: „areál štátneho majetku, v ktorom sa nachádza aj ohodnocovaná parcela EKN č.
XXX, (z ktorej geometrickým plánom boli vytvorené CKN pozemky uvedené v žalobe žalobcu) je na
pozemku, ktorý je prístupný po ceste II. triedy G. – M. L.. V areáli štátneho majetku sú nehnuteľnosti
prístupné po miestnych komunikáciách. Areál štátneho majetku má napojenie na rozvoj elektriny, vody
a kanalizácie je oplotený a pozemky sú v prenajímané. Areál je prístupný verejnou dopravou - MHD 250
m. V okolí sa nenachádzajú žiadne závady.“ K tejto časti znaleckého posudku treba uviesť, že súd sa
stotožňuje s námietkami žalovaného voči jeho zneniu, pretože nesprávnosť tohto znaleckého posudku
bola posudzovaná aj v inom konaní vedenom Okresným súdom Prešov, čo bude uvedené nižšie. Ďalej
je pravdou, že pokiaľ ide o zoznam porovnávacích pozemkov podľa zmlúv, znalecký posudok na str.
13 uvádza, že objekty na Jelšovej ulici a v okolí D. H. sa nachádzajú od porovnávaných pozemkoch
vo vzdialenosti do 200 m, čo žiadnym spôsobom nie je pravda. Pokiaľ ide o porovnávané objekty,
porovnávané boli objekty a) pozemok, na ktorom je parkovacia plocha, b) pozemok pre skladovanie
a parkovanie, c) vonkajšie priestory, d) pozemky prenajaté za účelom výstavby pozemných komunikácii.
Ako je teda zrejmé tieto pozemky sa svojich charakterom ani nepribližujú k porovnávaným pozemkom.
3.4. Žalobca sa k predmetu konania znova vyjadril v podaní zo dňa 20.04.2018 (č.l. 131-135), v ktorom
uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovaného uvedených vo vyjadrení k žalobe. Ďalej poukázal
na rozhodnutia Najvyššie súdu ČR sp. zn. 25Cdo/845/1999 a 28Cdo/1663/2011. Tieto rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR sa týkajú situácie, keď za neoprávnené užívanie cudzích pozemkov bolo určené
užívanie spočívajúce v tom, že neoprávnený užívateľ si tieto pozemky oplotil a uzamkol a neumožnil ich
tak užívať ich vlastníkovi. Tu treba uviesť, že žalobca neseriózne cituje túto judikatúru bez toho, aby ju
premietol na prejednávaný prípad. Tento je iný v tom, že žalobca prístup na svoje pozemky má iba cez
pozemky vo vlastníctve iných osôb a tieto pozemky nie sú oplotené tak, žeby by samotné toto oplotenie
neumožňovalo prístup žalobcu. Žalobca sa na svoj pozemok môže dostať bez prekonávania uzamknutia
z pozemku KNE 907, tak ako to vyplýva aj zo znaleckého posudku.
3.5. Na pojednávaní konanom dňa 07.06.2018 strany sporu zotrvali na svojich vyjadreniach. Na tomto
pojednávaní došlo aj k zaujímavej situácii týkajúcej sa žalobcu, pretože súd sa ho pýtal akým spôsobom
dospel k tomu, že podal žalobu a či mu niekedy zo strany žalovaného bolo v užívaní jeho parciel bránené
alebo či na vlastné oči videl, že tieto parcely žalovaný užíva v období, za ktoré je podaná žaloba. Žalobca
na to odpovedal, že takéto užívanie nikdy nevidel a na ďalšiu otázku súdu, aby uviedol na základe
čoho dospel k tomu, že žalovaný užíva jeho pozemky znázornené na geometrickom pláne v rozhodnom
období, tento odpovedal, že tak mu to bolo povedané, preto bola podaná žaloba. Je teda pre súd
neznáma motivácia žalobcu vedúca k podaniu žaloby v prejednávanej veci.
3.6. Následne súd do konania pribral znalca z Odboru geodézia a kartografia J. N. I. na zobrazenie
pozemkov, ktoré by mal žalovaný neoprávnene užívať. Znalec vypracoval znalecký posudok pod
č. 5/2019 (č.l. 235 a nasl.) a uviedol, že geometrický plán, na ktorý sa odvoláva žalobca, a ktorý
urobil prílohou žaloby bol vyhotovený za účelom vysporiadania celej pôvodnej parcely mpč. XXXz pôvodného k.ú. G. – C., ktorá je teraz po ROEP evidovaná v operáte KN ako parcela EKN 1-906
v katastrálnom území G.. Novovytvorené parcely v geometrickom pláne nevystihujú skutočné užívanie
a držbu pôvodného pozemku. Geometrický plán nebol zapísaný do katastra nehnuteľnosti a nie je
zrejmé, či k tomuto zápisu vôbec dôjde. Jedná sa iba o návrh a pre posudzovanie vzhľadom k petitu
žaloby je tento bezpredmetný a odvolávať sa na ním vytvárané parcely je irelevantné. Znalec ďalej
uviedol, že žalovaný mal užívať pozemky, ktoré označil písmenami abecedy ako diely pôvodnej parcely
EKN a k týmto dielom uviedol aj skutočnú výmeru zistenú z merania. Diel A - 229 m2, druh pozemku
zastavaná plocha – dvor; diel B - 83 m2: budova na parcele CKN XXXX/X, 2; diel C - 48 m2, druh
pozemku zastavaná plocha – dvor; diel D - 8 m2, druh pozemku zastavaná plocha – dvor; diel E - 45 m2,
druh pozemku zastavaná plocha, ktorá slúži ako nespevnená prístupová cesta. Spolu je teda výmera
413 m2. Pokiaľ ide o to, že súd mu uložil zamerať parcelu CKN č. XXXX/XX ako parcelu novovytvorenú
podľa geometrického plánu, ktorá bola pôvodne oplotená a jej oplotenie prebiehalo po hranici medzi
parcelami CKN č. 2172/53 a CKN č. 2172/54, toto oplotenie už v teréne nie je. Išlo iba o dočasné
zabezpečovacie zariadenie vo forme elektrického oplotku a nešlo o oplotenie. Pokiaľ ide o jednotlivé
diely, tak diel „C“ predstavuje dvor porastený trávou a ide o časť pozemku za budovou, ktorá bola
v užívaní žalovaného. Diel „D“ je terénny stupeň s betónovým múrikom porastený trávnatým porastom
bez akéhokoľvek oplotnenia a diel „E“ slúži ako nespevnená cesta pre všetkých účastníkov, ktorí sa
potrebujú dostať do tejto lokality.
4. Súd teda musel riešiť ako právnu otázku, otázku podľa akého právneho predpisu postupovať
pri určovaní výšky bezdôvodného obohatenia. Treba tiež zdôrazniť, že určenie obvyklej hodnoty
nájmu je otázkou skutkovou a určenie výšky bezdôvodného obohatenia (ktoré z určenia všeobecnej
hodnoty nájmu zvyčajne vychádza ale nemusí ho kopírovať) je otázkou právnou. Pre určenie výšky
bezdôvodného obohatenia je tak rozhodujúca úvaha súdu v spojení s podkladmi vo forme porovnávania
s existujúcimi nájmami, znaleckým posudkami a pod.
4.1. V rámci rozhodovania tejto veci vychádzal súd ako z inšpiratívnej aj z judikatúry NS ČR, ktorá síce
nie je rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít SR, vykladala však rovnakú právnu úpravu ako
je v SR.
NS ČR sp. zn. 28Cdo/2359/2012 - Ustálená judikatura Nejvyššího soudu dovodila, že tato náhrada musí
být poskytnuta ve výši obvyklého nájemného vynakládaného za užívání stejné nebo obdobné věci v
daném místě, čase a za obdobných podmínek.
NS ČR sp. zn. 30 Cdo 1207/2007 - výše bezdůvodného obohacení za užívání věci bez právního
důvodu odpovídá částce, kterou by nájemce byl za běžných okolností povinen plnit podle platné nájemní
smlouvy; důvodně se tedy tato náhrada poměřuje s obvyklou hladinou nájemného. Aby mohlo jít o
částku skutečně obvyklou vzhledem ke srovnávanému stavu, je nepochybné, že při srovnání musí být
respektováno jak posuzované místo a období, tak charakter, stav i způsob užívání konkrétní věci.
NS ČR 33 Odo/1405/2005 - Obdobně lze posuzovat případy užívání stavby na cizím pozemku bez
právníhodůvodu.Kobohacenívlastníkastavbydocházíužzesamotnéhotituluvlastnickéhopráva,které
zakládá jeho oprávnění stavbu užívat. Je pak výlučně věcí jeho rozhodnutí, zda bude stavbu užívat sám
nebo ji bezplatně či úplatně přenechá jinému. Proto je správný závěr, že povinnost poskytovat náhradu
vlastníku pozemku, na němž stojí stavba, stíhá vlastníka stavby bez ohledu na to, jakým způsobem své
vlastnické právo realizuje. Ze stejných důvodů není podstatné ani to, zda užívání stavby přináší zisk,
případně komu.
5. Vo vzťahu k žalobcom predloženému znaleckému posudku TUKE súd uvádza, že tento do úvahy
nebral. Predovšetkým tento znalecký posudok porovnáva neporovnateľné, keď vychádza zo zmlúv
uzavretých na stavby v priemyselnej časti mesta, ktoré sa týkajú prenájmu spevnených parkovacích
plôch, nebytových priestorov a pod. a nie neupraveného a neprístupného pozemku. Rovnaký znalecký
posudok bol JUDr. Feciľákom predložený aj v konaní OS Prešov sp. zn. 9C/7/2012, kde súd
akceptoval ako relevantné námietky žalovaného nasledujúceho znenia – „Znalecký ústav porovnáva
neporovnateľné, keďže svoj záver postavil na nájomných zmluvách, predmetom ktorých je rampa,
manipulačný priestor, parkovacie plochy, skladové plochy, nebytové priestory, výrobné, kancelárske
a skladové priestory, pozemok na výstavbu pozemných komunikácií, pozemok potrebný na výstavbu
diaľničného privádzača, pričom ide o pozemky v odlišnej časti k. ú. G. a iného charakteru, resp. o budovy
a nebytové priestory. Nie je pravdou údaj uvedený v znaleckom posudku znaleckého ústavu, podľa
ktorého ide o pozemky vzdialené 200 m od pozemku posudzovaného, pretože táto vzdialenosť je 1 607
m. Zároveň nie je pravdou uvedený údaj v znaleckom posudku znaleckého ústavu o tom, že najbližšia
zastávka MHD sa nachádza vo vzdialenosti 200 m, keďže táto zastávka sa nachádza vo vzdialenostiviac ako 1 km. Pokiaľ ide o to, že znalecký posudok uvádza, že na hospodárskom dvore sa nachádza
voda, elektrina a kanalizácia, tu žalovaný uvádza, že tieto rozvody sú nefunkčné a neupotrebiteľné.
Ďalej žalovaný poukazuje na to, že pozemok sa nachádza v areáli poľnohospodárskeho podniku a je
zastavaný stavbami pre poľnohospodársku výrobu a obchodnú činnosť, teda nemôže byť určený pre
vyššie využitie. Pre toto vyššie využitie by muselo dôjsť k zmene územného plánu. Tvrdenie, že
ide o pozemky s výrazným záujmom o kúpu nie je zo strany znaleckého ústavu ničím podložené.
Pokiaľ znalecký posudok znaleckého ústavu poukazuje na ponuky realitných kancelárií, ktoré ponúkajú
pozemky v k. ú. G. za cenu 49 €/m2, treba uviesť, že tieto pozemky sa nachádzajú v inej časti a sú
územným plánom určené na výstavbu rodinných domov s vybudovanými inžinierskymi sieťami. Tieto
pozemky sú neporovnateľné s parcelami, ktoré tvoria Hospodársky dvor bývalého štátneho majetku.
Zároveň žalovaný súdu predložil nájomné zmluvy, ktoré boli uzatvorené v lokalite hospodárskeho dvora,
kde je umiestnená aj parcela, ktorá je predmetom konania, pričom výška nájomného sa pohybuje
v rozpätí od 0,07 €/m2 do 1,5 €/m2.“
6. K rozsahu užívania – Tvrdené užívanie pozemku žalobcu žalovaným je uvedené na č.l.240 spisu
a predstavuje na parcele EKN č. 1-906, k.ú. G. plochu A) 229 m2, B) 83 m2, C) 48 m2, D) 8 m2, E) 45
m2. Na základe námietky žalobcu súd v tomto ZP dovyznačil plochy F) + G) spolu 64 m2.
6.1. Žalovaný tvrdil, že v rozhodnom období užíval iba plochu B), teda plochu pod budovou v jeho
vlastníctve. Súd však do užívania zahrnul aj plochu A), ktorá tvorí nádvorie budovy a je nevyhnutná
pre vstup do nej. Na tejto ploche zároveň vytvoril žalovaný čiastočné oplotenie pre výbeh koní a toto
oplotenie znamená tiež užívanie pozemku, keďže síce nebráni aj jeho užívaniu žalobcom ale jeho
pozemok delí na určité časti. Do užívania ďalej súd zahrnul aj plochy F) + G), na ktoré žalobca síce
má prístup ale oplotenie vytvorené žalovaným užívanie sťažuje a obmedzuje a pozemok delí na určité
časti. Do užívania súd rovnako zahrnul aj plochu E) v rozsahu žalobcom požadovaných 15 m2, keďže
ide o spevnenú prístupovú komunikáciu. Do užívania však súd nezahrnul plochu C) a plochu D), teda
plochu medzi budovou vo vlastníctve žalovaného a prístupovou komunikáciou, na ktoré má žalobca
voľný prístup a užívaním žalovaným nemožno rozumieť niekoľkohodinové umiestnenie prenosného
elektrického ohradníka za účelom ochrany pred zabehnutím koní pri ich predvedení záujemcovi. Plochu
užívanú žalovaným tak súd určil výmerou 391 m2.
6.2. Žalovaný voči takto určenému rozsahu užívania nenamietal.
7. Podľa § 451 OZ
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 OZ - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
8. Žalovaný súdu predložil
Ř zmluvu o nájme týkajúcu sa bezprostredne susednej parcely KNE č. XXX uzavretej dňa 01.02.2011
za účelom využitia pre jazdecký klub za nájomné 0,05€/m2/rok,
Ř zmluvu o nájme týkajúcu sa susednej parcely KNE č. XXX N. XXX/X o výmere 628 m2 + 165,5 m2
uzavretej dňa 31.08.2009 za účelom využitia pre jazdecký klub (pasenie koní) za nájomné 40€/rok (cca
0,05 €/m2/rok),
Ř zmluvu o nájme týkajúcu sa bezprostredne susednej parcely KNE č. XXX/X vo výmere 138 m2,
uzavretej dňa 02.01.2014 za účelom využitia pre jazdecký klub za nájomné 0,07€/m2/rok,
Ř zmluvu o nájme týkajúcu sa bezprostredne susednej parcely KNE č. XXX/X vo výmere 180 m2,
uzavretej dňa 01.08.2014 za účelom využitia pre jazdecký klub za nájomné 0,07€/m2/rok,
Ř zmluvu o nájme týkajúcu sa bezprostredne susednej parcely KNE č. XXX/X vo výmere 138 m2,
uzavretej dňa 02.01.2015 za účelom využitia pre jazdecký klub za nájomné 0,07€/m2/rok.
9. Vo veci bolo prvýkrát rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 9C/48/2017 zo dňa
09.12.2019, ktorým súd priznal žalobcovi náhradu bezdôvodného obohatenia vo výške 80 Eur spolu
s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 06.01.2018 až do zaplatenia.
9.1. Podstata tohto rozsudku bola založená na tom, že bezdôvodné obohatenie bolo určené ako suma
nájomného, ktorú by za sporné obdobie žalovaný musel zaplatiť pri uzavretí nájomnej zmluvy, pričom
sa vychádzalo z toho, že užívané pozemky sú pozemkom pre poľnohospodársku výrobu, a teda naich užívanie ako aj určenie nájomného a tým sprostredkovanie aj výšky bezdôvodného obohatenia sa
vzťahuje zákon č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku
a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov.
9.2. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súd v Prešove č.k. 18Co/10/2020 - 379 zo
dňa 21.10.2020.
9.3. Následne však uvedený rozsudok Krajského súdu v Prešove bol zrušený uznesením Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7Cdo/65/2021 zo dňa 31.05.2022 s tým, že krajský súd sa nevysporiadal so skutkovými
tvrdeniami a právnou argumentáciou žalobcu týkajúcimi sa nesúhlasu s tým, že výšku bezdôvodného
obohatenia treba pomerovať výškou nájomného za užívanie poľnohospodárskej pôdy a tým, že
v rozhodnutí krajského súdu žalobca nedostal odpoveď na to, aký vplyv na výšku bezdôvodného
obohatenia mal územný plán mesta Prešov s tým, že sporné plochy sú určené ako plochy občianskej
vybavenosti + výroby.
9.4. Následne na základe tohto uznesenia Najvyššieho súdu SR opätovne rozhodoval Krajský súd
v Prešove, ktorý uznesením č.k. 18Co/28/2022 - 422 zo dňa 08.06.2023 rozsudok Okresného súdu
Prešov č.k. 9C/48/2017-285 zo dňa 09.12.2019 s výnimkou výroku I. zrušil. Pokiaľ ide o v poradí prvý
rozsudok Okresného súdu Prešov, ten vo výroku č. II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a vo výroku
č. III. žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.
10. Okresný súd, tak opätovne pristúpil k prejednaniu veci, pričom je potrebné uviesť, že bral do úvahy
to, že bolo preukázané, že územným plánom mesta Prešov sú plochy sporných pozemkov určené ako
plochy občianskej vybavenosti + výroby a prihliadajúc na to, že v rámci vymedzeného času, za ktorý
sa požadovalo bezdôvodné obohatenie tieto neboli užívané na poľnohospodárske účely. Prijal právny
názor žalobcu, že bezdôvodné obohatenie treba určiť ako výšku nájomného, ktoré by žalovaný platil
ako tzv. trhové nájomné, bez aplikácie zákona č. 504/2003 Z.z. Podstatné pre toto rozhodnutie bolo
potvrdenie žalovaného, že v období, za ktoré sa požadovalo bezdôvodné obohatenie tieto pozemky ako
aj budovu na nich stojacu, ktorá je v jeho vlastníctve prakticky nevyužíval, okrem jedného prípadu, keď
záujemcovi o kúpu koní týchto na sporných pozemkoch predviedol.
10.1. Z hľadiska nového právneho posúdenia vychádzal súd z nasledujúceho
Podľa § 1 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho
podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom v období, ktoré je
predmetom žaloby
(1) Nájomná zmluva o nájme pozemku na poľnohospodárske účely sa spravuje ustanoveniami
osobitného predpisu o nájomnej zmluve, ak tento zákon neustanovuje inak; rovnako sa to vzťahuje na
podnájom.
(2) Pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť
tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný
pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného
predpisu tým nie sú dotknuté.
10.2. Z § 1 ods.1 je zrejmé, že zákon č. 504/2003 Z.z. sa vzťahuje na nájomné zmluvy o nájme
pozemku na poľnohospodársky účel. Pozemok (definuje sa aký pozemok môže byť prenajatý na
poľnohospodársky účel) je aj pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991.
Na takýto pozemok sa však zákon č. 504/2003 Z.z. vzťahuje iba vtedy ak ide o pozemok užívaný na
poľnohospodárske účely. Samotný pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna
1991,taksámosebenevediekpoužitiuprávnehorežimuzákonač.504/2003Z.z.,aleabykjehoaplikácii
došlo je nevyhnutné, aby bol užívaný na poľnohospodárske účely. Aby teda pozemok zastavaný stavbou
na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991 spadal pod režim zákona č. 504/2003 Z.z., má súd za
to, že musí ísť o stavbu na poľnohospodárske účely v užšom zmysle (stajňa, silo a pod. a nie napr.
administratívna budova), teda takú ktorá je stavbou na poľnohospodárske účely prima facie a ktorá na
tieto účely aj slúži.
O tom, že pozemok (vrátane pozemku pod stavbou) musí byť reálne užívaný na poľnohospodárske
účely svedčia aj nasledujúce ustanovenia zákona:
§ 2 - Nájomca pozemku prenechaného na poľnohospodárske účely je oprávnený brať z neho aj úžitky.
§ 4 - Ak nie je dohodnuté inak, nájomné z pozemkov prenajatých na poľnohospodárske účely sa platí
ročne pozadu k 1. októbru kalendárneho roka.
§ 7 ods.1 - Ak prenajatý pozemok slúži na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní
podniku nájomcu, spravujú sa práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu ustanoveniami § 1 až 6, ak
nie je v tejto časti ustanovené inak.§ 9 ods.1 – Nájomca je oprávnený využívať prenajatý pozemok riadnym spôsobom na
poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, primerane druhu pozemku a v súlade s osobitnými
predpismi.
§10ods.1-Navznikzmluvyonájmepozemkunapoľnohospodárskeúčelypriprevádzkovanípodnikusa
vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej
1 % z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu.
10.3. Ďalším argumentom pre neaplikáciu zákona č. 504/2003 Z.z. na prejednávanú vec je znenie §
10 ods.1 - Na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku
sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je
najmenej 1% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu. Tu uvedená
výška nájomného sa nevzťahuje na nájom pozemku na poľnohospodárske účely všeobecne ale iba na
zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku. V prejednávanej veci
žalovaný neprevádzkuje podnik s poľnohospodárskou činnosťou.
10.4. Aj keby hypoteticky zákon č. 504/2003 Z.z. vrátane jeho § 10 ods.1 na prejednávanú vec dopadal,
neznamenalobytopovinnúvýškunájomného1%zpoľnohospodárskejpôdy.Totonájomnéjenájomným
minimálnym a nevylučuje teda nájomné trhové.
10.5. Na základe vyššie uvedeného má teda súd za to, že výšku bezdôvodného obohatenia nemožno
posudzovať podľa zákona č. 504/2003 Z.z. a žalobcovi patrí bezdôvodné obohatenie vo výške
nájomného, ktoré by museli platiť za prenájom pozemku za účelom postavenia stavby na ňom.
11. Vo vzťahu k právnemu zhodnoteniu súd dodáva, že zákon č. 504/2003 Z.z. by neaplikoval ani
v prípade, ak by v rozhodnom období sporné plochy žalovaný užíval na chov a výcvik športových
koní. Urobil by tak aj napriek tomu, že súčasťou spisu sú potvrdenia Ministerstva spravodlivosti
SR ako aj Ministerstva hospodárstva SR, že chov koní aj za športovým účelom treba považovať
za poľnohospodársku činnosť, pretože súd by uprednostnil postup neodporujúci rozhodovacej praxe
Najvyššieho súdu SR, ktorý vo veci sp. zn. 4Sžf/1/2005 uviedol, že ,, Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky nie je zrejmé, prečo žalobca spája chov a výcvik koní v rámci športovej činnosti
s poľnohospodárskym využitím týchto zvierat. V rámci činnosti samostatne hospodáriaceho roľníka
je možné vykonávať chov zvierat na hospodárske účely. Pokiaľ sa týka chovu jazdeckých koní, je
možné konštatovať samozrejme za splnenia určitých zákonných podmienok, že ide o chov zvierat
aj na podnikateľský účel. Takýto druh chovu, ale nie je možné vykonávať v rámci výkonu činnosti
samostatne hospodáriaceho roľníka, keďže nie je ho možné subsumovať pod činnosti súvisiace
s poľnohospodárskou výrobou. “
12. V prejednávanej veci je nesporné, že žalovaný na užívanie vyššie vymedzených pozemkov resp. ich
častí vo vlastníctve žalobcu nemal žiaden právny titul a preto ide z jeho strany o bezdôvodné obohatenie
a to konkrétne o bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu. V tomto prípade sa
mu síce nedostávalo plnenie, ale jeho majetkový stav sa neznížil, tak ako by sa bol znížil, ak by tieto
pozemky užíval titulom zmluvy o nájme a práve toto šetrenie nákladov u neho predstavuje bezdôvodné
obohatenie.
Bezdôvodnéobohatenieakoprospechoceniteľnýpeniazmisazvyčajnestanovíakočiastkavynakladaná
obvykle v danom mieste a čase za užívanie obdobného predmetu, a ktorú by nájomca za obvyklých
okolností bol povinný platiť podľa nájomnej zmluvy k totožnému, či obdobnému účelu, ako v prípade
užívania žalovaným.
13. Za účelom zistenia tohto majetkového prospechu, súd do konania pribral znalca z príslušného
odvetvia. Je však ešte potrebné zdôrazniť, že za bezdôvodné obohatenie nie je možné považovať
akýkoľvek prospech, ktorý by mohol vlastník veci teoreticky dosiahnuť, ale iba ten prospech, o ktorý na
jeho úkor obohatený, buď zvýšil svoj majetkový stav, alebo o ktorý sa jeho majetkový stav nezmenšil,
hoci by sa tak za bežných okolnosti stalo. Tzn., že pre určenie výšky bezdôvodného obohatenia nie je
podstatná čiastka, ktorú žalobca teoreticky iným využitím svojich pozemkov mohol získať, ale podstatné
je ocenenie prospechu, ktorý získal žalovaný tým, že tieto pozemky užíval. Tu je teda potrebné prihliadať
aj na to, že tento ich reálne neužíval určitým výkonom činnosti, ale súd jeho užívanie spojil s tým, že
vytvorením oplotenia vytvoril stav zabraňujúci v jeho prospech bezproblémovému užívaniu sporných
pozemkov ich majiteľom, teda žalobcom a samotným užívaním ďalšej časti pozemku žalovaného je
umiestnenie stavby na ňom.14. Vzhľadom na rozdielny pohľad žalobcu a žalovaného na prejednávanú vec najmä z hľadiska, aká je
opodstatnená výška bezdôvodného obohatenia, súd zdôrazňuje, že za určitých špecifických okolnosti
môženastaťajsituácia,žeužívacieprávokurčitejvecimálonulovúhodnotuapretonemožnoanihovoriť
o obohatení subjektu, ktorý toto užívacie právo vykonával.
Konkrétne Najvyšší súd ČR vo veci sp.zn. 28Cdo/4184/2018 vo vzťahu k užívaniu nehnuteľnosti - domu
uviedol, že vzhľadom na jeho zlý technický stav, bol taký dom neprenajímateľný a preto napriek jeho
užívaniu určitou osobou nebolo možné vyčísliť majetkový prospech získaný touto osobou.
14.1. V prejednávanej veci, aj keď súd má pochybnosti o možnosti prenajatia sporných pozemkov,
nemohol odhliadnuť od toho, že časť sporných pozemkov je užívaná samotným postavením budovy vo
vlastníctve žalovaného ako aj postavením ďalších zariadení (brána, plot) na týchto pozemkoch, preto
k riešeniu spomenutému v rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR nepristúpil.
15. Uznesením zo dňa 23.04.2024 súd pribral do konania znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad
hodnoty nehnuteľnosti a uložil mu, aby vypracoval znalecký posudok, kde jeho úlohou bolo určiť výšku
nájmu špecifikovaných nehnuteľnosti, ktorú by žalovaný platil na trhu v podmienkach voľnej súťaže, keď
prenajímateľ a nájomca budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že
cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Zároveň znalec sa mal vyrovnať so skutočnosťou, že
na susedné parcely sú uzavreté nájomné zmluvy a zároveň, že na pozemky, ktorých sa neoprávnené
užívanie žalovaným má týkať sa možno dostať len cez pozemky tretích osôb, pričom žalovaný nemá
ani zákonný, ani zmluvný titul prechodu.
16. Znalkyňa podala znalecký posudok č. 128/2024, s ktorým sa žalovaný v celom rozsahu stotožnil
a žalobca naopak mal za to, že tento je v celom rozsahu nesprávny.
16.1. Súd nie je oprávnený hodnotiť odbornú stránku podaného znaleckého posudku. Akceptovanie
uvedeného však neznamená, že znalecký posudok nepodlieha hodnoteniu súdu. Súd hodnotí znalecký
posudok ako každý iný dôkaz. Faktické (nie právne) obmedzenie spočíva v tom, že súd nie je
spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti. Podstata hodnotenia
znaleckého posudku spočíva v tom, že súd vezme do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí,
vzťah posudku k iným vo veci vykonaným dôkazom a napokon vychádza aj zo zásad správneho
formálno-logického uvažovania. Obdobne judikatúra všeobecných súdov k uvedenej problematike
uviedla, že súd hodnotí dôkaz znalcom ako každý iný dôkaz. Súd pritom skúma, či posudok vychádza zo
zistených skutočností, či nie je rozporný a či z hľadiska pravidiel logického myslenia je presvedčivý. Ak
mal súd pri rozhodovaní dva alebo aj viac znaleckých posudkov s rozdielnymi závermi o tej istej otázke,
nemôže iba jednoducho vybrať jeden z nich a na ostatné bez ďalšieho neprihliadnuť. Musí ich všetky
vyhodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a prečo je preňho určujúci pre podklad rozhodnutia a z akých
dôvodov nevychádzal zo záverov druhého (ostatných) znaleckého posudku.
16.1. Pokiaľ ide o hodnotenie znaleckého posudku predloženého J. O. P., súd má za to, že tento spĺňa
všetky formálne náležitosti, ktoré znalecký posudok má mať a zároveň má za to, že tento spĺňa zadanie
súdu a záver dostatočne odôvodňuje skutočnosťami v ňom popísanými, najmä z hľadiska charakteru
a umiestnenia sporných pozemkov a prístupov k nemu.
Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že ohodnocované nehnuteľnosti sú súčasťou pôvodného
poľnohospodárskeho areálu, nachádzajúceho sa na ulici M. Q. D., časť G.. Na predmetnom pozemku
sú v jeho časti postavené pôvodné poľnohospodárske stavby, ktorých vlastníkmi sú iní vlastníci
vrátane žalobcu, ako je aj vlastník pozemku EKN XXX (žalobca). V tesnej blízkosti sú postavené
ďalšie poľnohospodárske stavby vo vlastníctve viacerých vlastníkov, z ktorých časť je v súčasnosti
nevyužívaná a časť je už zrekonštruovaná na stavby podnikateľského charakteru. Ohodnocovaný
pozemok je rovinatý a napojenie je možné na všetky verejné média, avšak cez pozemky iných vlastníkov
a s vyšším finančným zaťažením, z dôvodu väčšej vzdialenosti vedenia verejných sieti médií. Prístup
k ohodnocovaným pozemkom je cez pozemky vo vlastníctve iných vlastníkov. Je reálny predpoklad
nízkeho až takmer žiadneho záujmu o pozemky porovnateľné s ohodnocovaným pozemkom, ktoré sú
bez prístupu, majú nevhodný tvar na zástavbu a nepriame napojenie na verejné siete médií, ktoré majú
nevhodnú polohu, z dôvodu okolitej výstavby.
Ohodnocovaný pozemok na parcele č. EKN XXX v jeho častiach vymedzených v uznesení súdu je
čiastočne zastavaný časťou stavieb vo vlastníctve iných vlastníkov, pričom jedným z vlastníkom je aj
žalovaný a čiastočne je využívaný ako priľahlý pozemok k susedným stavbám, pričom jeho časť sa
javí ako nevyužívaná, ktorá bola v čase ohliadky zarastená burinou a krovím. Iné využitie z dôvodu
tvaru, výmery a polohy nie je v súčasnosti pravdepodobné. Rizikom je nezabezpečený prístup z verejnej
komunikácie.Znalkyňa ďalej uviedla, že: „Záujem o kúpu pozemkov na pôvodnom poľnohospodárskom dvore je
podstatne nižší v porovnaní so záujmom o kúpu pozemkov resp. iných nehnuteľnosti určených na
bývanie v kat. úz. G.. V zmysle LV č. XXXX, v ktorom sú okrem ohodnocovanej parcely č. E KN XXX
evidované aj ďalšie parcely ako v zastavanom území obce, tak aj mimo neho, a taktiež na LV pre
susedné parcely ( EKN XXX - XXX) nie je evidovaný za posledných cca 10 a viac rokov žiaden prevod
nehnuteľnosti na základe kúpnopredajnej zmluvy, čo je reálnym predpokladom, že o tieto pozemky nie
je záujem zo strany kupujúcich. V opačnom prípade, teda pri zvýšenom záujem by bola aspoň časť
týchto pozemkov alebo ich spoluvlastnícky podiel predmetom kúpy a predaja.
Miestnou ohliadkou bolo zistené, že hore uvedený priľahlý EKN XXX v jeho časti C slúži na voľný pohyb
kohokoľvek na pôvodnom poľnohospodárskom dvore. Časti A, F, G sú ohraničené plotom. V teréne nie
sú viditeľné ani hranice ohodnocovaného pozemku, prístup k nemu je cez pozemky vo vlastníctve iných
vlastníkov. Z verejne dostupných internetových portálov ani z iných verejných zdrojov nie je možné zistiť
ponuky na predaj alebo info o predaj porovnateľných pozemkov. Predmetom ohodnotenia je explicitne
pozemok na parcele č. EKN XXX, ktorý svojím tvarom a polohou nie je vhodný na žiadne investičné
účely, nie je možné ho zastaviť ani s prihliadnutím na skutočnosť keby nebola časť pozemku zastavaná,
pretože v zmysle platného stavebného zákona, nie je možné vydať stavebné povolenie na zástavbu
akéhokoľvek pozemku bez prístupu z verejnej komunikácie.
Predmetom posudku v zmysle uznesenia súdu je explicitne daný pozemok s označením čísla parcely
a jeho častí. Nie je možné uvažovať o pozemku ako súčasti celku s ostatnými pozemkami, ktorý by
sa mohol zastaviť v prípade spojenia so susednými parcelami, pretože vlastníkmi susedných parciel
sú iní vlastníci. V súdnom spise sa nenachádza žiaden podklad resp. iný relevantný doklad o spojení
ohodnocovaného pozemku so susednými za účelom nejakého investičného účelu. Na základe uvedenej
skutočnosti je likvidita tohto pozemku na trhu nehnuteľnosti v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom
predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou podstatne
nižšia ako pri pozemkoch vhodných na zástavbu.“
Pokiaľ ide o výšku samotného nájomného, znalkyňa ho vypočítala porovnávacou metódou vychádzajúc
z nájomných zmlúv, ktoré sa nachádzajú na č.l. 108 - 126 spisu a týkajú sa susedných parciel č.
EKN XXX, XXX/X, XXX/X N. XXX. Tieto pozemky sú porovnateľné z hľadiska polohy v danej lokalite,
pričom nájomné zmluvy sú uzatvorené za účelom nájmu časti uvedených parciel, taktiež ohodnocovaný
pozemok je časťou parcely EKN XXX. Porovnaním s existujúcimi zmluvami výšku nájomného znalkyňa
určila v sume 54,74 Eur a to za obdobie, ktoré je predmetom konania od 08.11.2015 – 07.11.2017.
Napriek tomu znalkyňa výšku nájomného za uvedené obdobie určila aj výpočtom, pričom na základe
svojich odborných znalosti nájom stanovený porovnávacou metódou považuje za podhodnotený a ako
vhodnú metódu na stanovenie všeobecnej hodnoty nájmu, tak považuje použitú metódu výpočtom,
výsledkom ktorého bolo nájomné vo výške 490 Eur.
Zároveň znalkyňa uviedla, že s plochou B uvažovala ako s nepoľnohospodárskym pozemkom.
17. Ako už bolo uvedené vyššie, žalobca vyjadril nespokojnosť s týmto posudkom a predložil súkromný
znalecký posudok č. 101/2024 vrátane jeho doplnku vypracovaný znalcom J. D. E. a týkajúci sa výšky
nájmu za obdobie rokov 2021 - 2024 pozemkov KNC č. 2172/24, 2172/25, 2172/29, 2172/31, 2176/4,
2179/5, 2179/7 a parcely KNE č. XXX.
Zo znaleckého posudku č. 101/2024 J. E. vyplýva, že využitie ohodnocovaných parciel je v zmysle
schváleného územného plánu obce D. určené ako plochy polyfunkčné občianskej vybavenosti a plochy
výrobné s prístupom po asfaltovej komunikácii na ulici M.. Parcely majú možnosť napojenia na verejné
inžinierske siete, vodovod, kanalizácia, rozvod zemného plynu a eli. V rámci svojho znaleckého posudku
nezistil žiadne riziká a skutočnosti, ktoré by mohli obmedzovať využitie ohodnocovaných parciel.
Podľa uvedeného znaleckého posudku sa výška nájmu pri parcele EKN č. XXX pohybovala od sumy
3,023 €/m2/rok (v roku 2021) po 4,915 €/m2/za rok (v roku 2024), čo by pri predmete konania 391 m2
predstavovalo sumu za rok vo výške 1182 € - 1922 €.
18. Je potrebné uviesť, že už na prvý pohľad sú značné rozdiely medzi znaleckým posudkom J. P. a J.
E.. Podľa názoru súdu sa J. D. E. minimálne venoval umiestneniu parcely EKN XXX a prístupu k nej,
jej charakteru a možnosti napojenia na verejné siete. Nezohľadnil, že prístup k parcele EKN č. XXX
z verejnej komunikácie z jednej strany by znamenal prekonanie plotu a lúky (čo nepredstavuje legálne
odbočenie z verejnej komunikácie) a z druhej strany parcely sa podľa snímku v jeho ZP nachádza hustý
lesný porast. Prístup na parcelu je tak len cez vstupnú bránu Agrodružstva a to po cudzích pozemkoch
bez zákonného, vecného alebo obligačného titulu. Naviac aj samotná parcela EKN XXX je predeľovanábudovami vo vlastníctve iných osôb ako žalobcu a ich obídenie znovu znamená vstup na cudzí pozemok
bez zodpovedajúceho titulu.
Neaplikovateľnosť ZP vychádza z nesprávnosti vstupných údajov, keď zo zápisnice o pojednávaní
v obdobnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 18C/40/2023 vyplýva, že J. E. vychádzal z areálu
bývalého poľnohospodárskeho dvora ako celku hoci o určitom jednotiacom úmysle jeho vlastníkov pri
jeho využití neexistuje žiadny dôkaz. Súd považuje tento prístup za nesprávny a skresľujúci a zároveň
za prístup, ktorý znemožňuje vychádzať z posudku J. E., pričom zároveň treba uviesť, že jeho posudok
sa týka iných rokov ako sú roky, ktoré boli predmetom tohto konania. Ničím neospravedlniteľný odklon
od iných posudkov vyplýva aj z ich porovnania vykonaného v podaní žalovaného.
Uvedená skutočnosť dostatočne preukazuje nepoužiteľnosť znaleckého posudku J. E., pretože pre
nájom určitej nehnuteľnosti je najpodstatnejší legálny prístup na neho, čiže buď prístup po verejnej
komunikácii alebo prístup zabezpečený určitým zmluvným titulom, čo v prípade parcely EKN XXX
splnené nie je.
19.Akbyišlozhľadiskanájmuolukratívnypozemok,takakosatosnažilprezentovaťžalobcajeotázkou,
prečo napriek tomu, že predmetné konanie sa vedie od roku 2019 nie je tento pozemok v súčasnosti
predmetom nájmu prípadne predaja a rovnako tak predmetom nájmu nie sú ani ďalšie pozemky tvoriace
bývalýpoľnohospodárskydvor,uktorýchsanaOkresnomsúdePrešovvedúďalšiekonaniapráveztitulu
ich užívania bez právneho podkladu, pričom však toto užívanie spočíva primárne v tom, že sú na týchto
pozemkoch postavené budovy, kde vlastnícky režim budovy a pozemku je odlišný a teda vlastnícke
právo patrí rôznym osobám.
20. Súd je teda presvedčený, že bezdôvodné obohatenie vo výške 490 Eur za stanovené obdobie
je reálnou sumou, ktorú by musel žalovaný v podmienkach voľnej súťaže zaplatiť za užívanie
týchto pozemkov, pričom je zároveň potrebné zdôrazniť, že možnosť výberu nájomcov žalobcom je
jednoznačne obmedzená a mala by byť zameraná predovšetkým na osoby vlastniace budovy na parcele
EKN XXX.
21. Uvedené závery súdu vrátane záverov o nepoužiteľnosti ZP J. E. sú podporované napr. aj
rozhodnutím ÚS ČR sp. zn. II. ÚS 415/14 - Podstatné pro danou věc ovšem je, že v nastolené věci
není možno hovořit o běžném chodu věcí a obvyklých okolnostech, neboť rozsah vlastnického práva
stěžovatelky je zásadně degradován tím, že k budovám ve svém vlastnictví nemá přístup. Nemůže
tedy plnohodnotně své vlastnictví využívat. Tato skutečnost se pak podle názoru Ústavního soudu
samozřejmě nemůže neprojevit ve stanovení výše bezdůvodného obohacení, neboť pokud je omezen
obsah vlastnického práva, protože schází jeden ze základních znaků vlastnické triády - ius utendi, když
stěžovatelka nemůže užívat budovy ve svém vlastnictví, musí být nutně omezena i výše případného
bezdůvodného obohacení, o něž se jako uživatelka cizích pozemků obohacuje (analogicky by nájemce
určitě platil nižší nájemné za užívání bytu, pokud by jeho nájemní právo nezahrnovalo např. využívání
vody a tepla). Jinými slovy řečeno, proti obecnému právnímu závěru Nejvyššího soudu o nutnosti
poskytnoutvlastníkovipozemků,nanichžstojíbudovyvevlastnictvíjinéosoby,náhraduzajejichužívání,
protože je vlastník těchto pozemků sám omezen na svém vlastnickém právu, lhostejno přitom, zda
vlastník budov má či nemá k budovám přístup, nemá Ústavní soud žádné výhrady. Ovšem východiska,
na jejichž základě došlo k výpočtu výše bezdůvodného obohacení, jsou vadná. Soudy totiž stanovily
výši bezdůvodného obohacení na základě znaleckého posudku, který však vůbec nepočítal s tím, že
stěžovatelka nemá k budovám ve svém vlastnictví přístup.
22. Pre rozhodnutie vo veci nebolo potrebné vyčkať na vyriešenie podnetu súdu adresovaného
ministerstvu spravodlivosti vo vzťahu k J. E., lebo aj bez rozhodnutia ministerstva spravodlivosti o tom,
či J. E. pri výkone znaleckej činnosti porušil predpisy na ňu sa vzťahujúce, bolo možné predmetnú
vec rozhodnúť z dôvodu preferencie znaleckého posudku J. P. založenej na skutočnostiach uvedených
vyššie.
23. Keďže už na základe prvotného rozsudku bola žalovaným žalobcovi zaplatená suma 80 Eur spolu
s úrokmi z omeškania, v tejto časti žalobca vzal žalobu späť s čím žalovaný súhlasil a súd teda konanie
v tejto časti zastavil podľa § 145 ods. 2 C.s.p. (Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti
zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.)24. Úroky z omeškania. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka–výškaúrokovzomeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24.1. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, splatnosť bezdôvodného obohatenia zákonom určená nie je. Treba
teda vychádzať z § 563 ods. 1 OZ - Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ
požiadal. Žalovaný bol na plnenie vyzvaný žalobou doručenou mu dňa 04.01.2018 (žalobca inú výzvu
nepreukázal). Plniť mal 05.01.2018 a od 06.01.2018 sa dostal do omeškania a žalobcovi patria úroky
z omeškania. Výška z úroku z omeškania predstavuje 5,00 % ročne, keďže k prvému dňu omeškaniu
bola základná úroková sadzba ECB 0,0 % ročne.
25.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
25.1. Vo všeobecnosti platí, že v konaní kde výška plnenia závisí od úvahy súdu je úspechom žalobcu
úspechvzákladenároku,takakotomuboloajvprejednávanejveci.Zároveňvšaksúdpodľa§257C.s.p.
vidí dôvody hodné osobitného zreteľa v značne nadnesenej sume uplatneného nároku, ktorý takmer 16
– násobne presahoval priznanú sumu a preto nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Už z prvého rozsudku súdu bolo zrejmé, že súd ako neobjektívny odmietol spolu so žalobou predložený
znalecký rozsudok TUKE a preto žalovaný za účelom dosiahnutia spravodlivého výsledku konania
navrhol znalecké dokazovanie, za ktoré zaplatil sumu 450 Eur, čiže sumu takmer rovnajúcu sa priznanej
sume bezdôvodného obohatenia. Súdu sa teda na základe toho javí spravodlivé, aby si každá zo strán
konania vzniknuté trovy niesla zo svojho, pričom však súdu nedá nespomenúť, že v konečnom dôsledku
trovy konania oboch sporových strán spočívajúce v trovách právneho zastúpenia a v trovách znaleckého
dokazovania prevyšujú sumu, ktorá bola predmetom konania a konanie týkajúce sa sumy 490 Eur
vyrobilo súdny spis o rozsahu viac ako 700 strán. Napriek znaleckému posudku J. E. pri vychádzaní,
z ktorého by suma BO bola podstatne nižšia ako požadovaná žalobou, zo strany žalobcu k čiastočnému
späťvzatiu žaloby nedošlo (s výnimkou už zaplatenej sumy 80 €). V konečnom dôsledku tak žalobca na
predmetnom konaní nezískal, naopak po úhrade trov vzniknutých vypracovaním znaleckých posudkov
a trov právneho zastúpenia, jeho náklady na súdne konanie boli vyššie ako získaná suma, čo u súdu
vyvoláva počudovanie nad takýmto prístupom v spojení s jeho právnym zástupcom a neschopnosťou
dohodnúťsanasumeskutočnezodpovedajúcejrealite.Totižto,niekaždýpozemokajvdnešnýchčasoch
stúpajúcich cien nehnuteľností znamená zlatú baňu a tak sa to prejavilo aj v tomto prípade.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.