Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by JUDr. Peter Štefčík

Legislation area – Občianske právoNeplatnosť právnych úkonov and Dedenie zo závetu

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: PE-6C/6/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3621200374
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Štefčík
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2024:3621200374.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

PE - 6C/6/2021
Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom v spore žalobcu v 1. rade A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, s adresou na doručovanie písomností E., F. G. XXX a v 2. rade A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - H., s adresou na doručovanie písomností F. XXX proti žalovaným v 1.
rade mal. I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., K. L. E. XXXX/X, v 2. rade mal. I. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom J., K. L. E. XXXX/X, obaja zastúpení K. E. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., K. L. E. XXXX/X, v
3. rade mal. M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., D. K. XX/XX, zastúpenej K. N. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom J., P. A. XXXX, v 4. rade H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - F. K., Q. XXXX/XX, zastúpenému
O. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. - F. K., Q. XXXX/XX, v 5.rade R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., S.
XXXX/XX, zastúpenej A. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., S. XXXX/XX o určenie neplatnosti
závetu a listiny o vydedení, takto

r o z h o d o l :

PE - 6C/6/2021

I. Súd určuje, že dôvody na vydedenie uvedené v listine o vydedení potomkov zo dňa 10. júna 2019
podpísanej A. B., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, zomretým XX.XX.XXXX, posledný trvalý
pobyt F., C. XXX vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade nie sú dané.
II. Súd určuje, že závet zo dňa 10. júna 2019 zriadený poručiteľom A. B., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo
XXXXXX/XXX, zomrelým XX.XX.XXXX, posledný trvalý pobyt F., C. XXX je v časti, ktorá odporuje právu
žalobcu v 1. rade ako zákonného dediča dostať toľko, koľko robí jedna polovica jeho dedičského podielu

zo zákona, neplatný.
III. Vo zvyšku súd žalobu žalobcu v 1. rade zamieta.
IV. Súd žalobu žalobcu v 2. rade v celom rozsahu zamieta.
V. Súd priznáva znalkyni Mgr. Ľubici Mikovej, znalkyni z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo
znalečné vo výške 1025,58 € s tým, že časť vo výške 1 000 € bola znalkyni vyplatená zo stranami
poskytnutých preddavkov a časť vo výške 25,58 € je znalkyni Mgr. Ľubici Mikovej, znalkyni z odboru
písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, povinný zaplatiť žalobca v 2. rade do troch dní od právoplatnosti

tohto výroku rozhodnutia na účet číslo F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
VI. Žalobca v 1. rade má proti žalovaným v 1. až v 5. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 50%, vo výške o ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením súdny úradník.
VII. Žalovaní v 1. až v 5. rade majú proti žalobcovi v 2. rade nárok na náhradu trov konania, každý
v rozsahu 100%, vo výške o ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením súdny úradník.
VIII. Súd vracia žalovanej v 5. rade preddavok na trovy dôkazu vo výške 150 €.
IX. Súd vracia žalovaným v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne preddavok na trovy dôkazu vo výške
50 €.
X. Upravuje sa učtáreň tunajšieho súdu, aby preddavok na trovy dôkazu vo výške 150 € zložený
dňa 08.07.2022, zaúčtovaný účtovným dokladom 03072022 ako Preddavky v súdnom konaní (zálohy)
položka registra 17, rok 2022 vrátila v plnej výške žalovanej v 5. rade R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom

C., S. XXXX/XX.XI. Upravuje sa učtáreň tunajšieho súdu, aby preddavok na trovy dôkazu vo výške 50 € zložený
dňa 12.07.2022, zaúčtovaný účtovným dokladom 04072022 ako Preddavky v súdnom konaní (zálohy)
položka registra 18, rok 2022 celý vrátila spoločne a nerozdielne žalovaným v 1. a v 2. rade I. B., nar.

XX.XX.XXXX alebo I. B., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom J., K. L. E. XXXX/X.

o d ô v o d n e n i e :

PE - 6C/6/2021
1. Žalobcovia v 1. a v 2. rade sa spoločne podanou žalobou domáhajú proti žalovaným v 1. až v 5.
rade v prvom predmete konania určenia, že závet zo dňa 10.06.2019 zriadený poručiteľom A. B., nar.
XX.XX.XXXX, zomretým XX.XX.XXXX je neplatný a v druhom predmete konania určenia, že listina

o vydedení potomkov zo dňa 10.06.2019 podpísaná rovnakým poručiteľom je neplatná.
2. Žalobu odôvodnili v podstate tým, že poručiteľ bol otcom žalobcov. V dedičskom konaní pred notárom
– súdnym komisárom JUDr. Ing. Andrejom Palugom č.k. Dnot 56/2016, 2D/128/2019 predložili žalovaní
závet, ktorého súčasťou bola listina o vydedení. Podľa žalobcov neboli naplnené podmienky vydedenia
dané zákonom. Preto namietajú platnosť listiny o vydedení. Zároveň je podľa nich závet neplatný

pre nedostatok formy. Naliehavý právny záujem na podaní žaloby vidia v tom, že žaloba je jediným
spôsobom, ako zabezpečiť, že dostanú v dedičskom konaní zákonný dedičský podiel. Dedičské konanie
bolo prerušené a žalobcovia boli vyzvaní, aby podali žalobu. Žalobcovia v žalobe poukázali na to, že
stavali spolu s poručiteľom začiatkom 90. rokov hospodársku budovu a v roku 2001 garáž. Žalobca v 2.
rade nežil od roku 1997 v dome rodičov, ale najmenej dvakrát mesačne ich navštevoval, a to aj so svojím

synom.Pomáhalimajvzáhrade.Vroku2013sapresťahovalzaprácoudoRakúska,kdedodnesžije,ale
k rodičom chodil pravidelne dvakrát za mesiac. Poukázali aj na to, že poručiteľ nadmerne požíval alkohol
a pod jeho vplyvom sa menilo jeho správanie. Od roku 1995 bol na invalidnom dôchodku kvôli cukrovke,
zhoršenému zraku a sluchu, nosil silné okuliare, na čítanie používal špeciálnu lupu, mal rúrkové videnie
a používal načúvací prístroj. Motorovými vozidlami ho sprevádzali na lekárske vyšetrenia. Poukázali

aj na to, že asi od roku 2005 sa poručiteľ skoro denne opíjal. Na prácach v záhrade a údržbe domu
sa podieľal len málo, väčšinou sa na nich podieľal žalobca v 2. rade. Poukázali na nedorozumenia
medzi žalobcom v 1. rade a poručiteľom pri plánovanej rekonštrukcii strechy. Od roku 2011 do roku
2015 poručiteľ vyčítal starému otcovi matky žalobcov, že nič nerobí, a to v čase, keď bývali v spoločnej
domácnosti. Často ho aj fyzicky napádal. Fyzicky napádal aj matku žalobcov. Žalobcovia poručiteľa

nikdy fyzicky nenapadli, dohovárali mu, odporúčali mu protialkoholické liečenie. On s tým nesúhlasil.
Žalobcovi v 1. rade sa vyhrážal, že bude vyzlečený z uniformy a žalobcu v 2. rade nazýval parchantisko.
V roku 2016 sa fyzické útoky poručiteľa voči matke žalobcov stupňovali, napadol ju s nožom v ruke. Bol
vzatý do väzby, ale po troch mesiacoch bol prepustený. Bol odsúdený na podmienečný trest so zákazom
priblížiť sa k matke žalobcov a s obmedzením pre vstup do domu. Po týchto udalostiach zostal bývať

v domove dôchodcov. V trestnom konaní mal obhajcu JUDr. Valjenta, ktorý s ním spísal závet, v ktorom
vystupujú JUDr. Jaroslav a Matej Valjent ako svedkovia závetu. Majú pochybnosti ohľadom obsahu
závetu, lebo poručiteľ nevedel bez čítacej lupy čítať žiadne písomnosti a lupu v domove dôchodcov
nemal. Je pochybnosť, či videl a vedel, čo podpisuje. V čase spísania závetu bol takmer nevidomý,
nosil silné dioptrie a na čítanie používal špeciálnu čítaciu lupu pre zrakovo postihnutých a používal

načúvací prístroj do ucha. Poukázali na to, že je divné, že poručiteľ poveril vybavovaním pohrebu
a ostatných záležitostí exmanželku žalobcu v 1. rade, na ktorú sa vyjadroval vulgárne. Žalobca v 1. rade
bol poručiteľa viackrát navštíviť v roku 2019 v nemocnici – medzi jeho smrťou a dátumom vyhotovenia
závetu a listiny o vydedení. Poručiteľ nemal v uchu načúvací prístroj a ani okuliare a žalobcu v 1.
rade nespoznal. Poručiteľ bol v roku 2019 dvakrát hospitalizovaný v nemocnici v Partizánskom, kde

bolo uvedené v správach, že má problémy s orientáciou a je ťažko počujúci. Po operácii v narkóze sa
mohol jeho stav ešte zhoršiť a v júni 2019 pri podpise závetu mohol byť neschopný pochopiť podstatu
a obsahu úkonu a mohol byť niekým ovplyvnený. Javí sa im ako nepochopiteľné, prečo nebola pri
podpise prítomná nezúčastnená osoba, nevedia, či boli pri podpise obaja advokáti alebo dodatočne
závet podpísal druhý a kde bol závet po podpise uložený. Obaja žalobcovia sú bezúhonní, žalobca

v 1. rade pracoval viac ako 27 rokov ako policajt a žalobca v 2. rade 16 rokov a obaja vedú riadny
život. O rodičov vždy prejavovali záujem, vozili ich autami k lekárom na vyšetrenie, najmenej dvakrát
v roku na návštevu rodiny a hrobov a nikdy od nich nevzali peniaze na cestu. Počas otcovho života sa
oňho zaujímali, jemu i matke pomáhali, žalobca v 2. rade rodičov i so svojím synom navštevoval, mali
vedomosť o poručiteľovom zdravotnom stave, navštevovali ho, pričom žalovaný v 2. rade tak, ako mu to

práca v Rakúsku dovoľovala. Ich vzťahy s poručiteľom boli vzhľadom k jeho sústavnému pitiu narušené,najmä po jeho odsúdení. Neboli však nepriateľské ani animózne. Namietajú, že o otca neprejavovali
skutočný záujem. Len skutočnosť, že poslednú dobu pred smrťou s poručiteľom nekomunikovali, nie
je dôvodom na vydedenie. O zdravotný stav poručiteľa sa zaujímali, mali o ňom vedomosť nielen

prostredníctvom matky, ale aj vlastnými návštevami. V tomto prípade úlohu zohrala aj práca žalobcu
v 2. rade v zahraničí, ale najmä správanie samotného poručiteľa a jeho spôsob života – pitie alkoholu,
správanie k matke, k starému otcovi žalobcov. O stave poručiteľa počas celej doby mali vedomosť
a zaujímali sa oň. Až do poručiteľovho odsúdenia a umiestnenia v domove dôchodcov rodičom pomáhali
a navštevovali ich. U žalobcu v 2. rade existujú aj objektívne dôvody, prečo sa s poručiteľom nemohol

stretávať častejšie, a to práca v Rakúsku. Vedel, že je o poručiteľa v domove dôchodcov postarané a mal
pocit, že ho poručiteľ ani netúžil vidieť z dôvodu, že by mu mohol opäť vytýkať jeho dovtedajší spôsob
života vrátane sústavného pitia. V žalobe v závere zhrnuli, že sa domnievajú, že dôvody vydedenia nie
sú splnené a že nebol poručiteľ schopný spísať závet bez čítacej lupy a oboznámiť sa s jeho obsahom,
preto u neho išlo o osobu, ktorá nemôže čítať a závet a listina o vydedení museli byť podpísané nie pred
dvoma, ale troma súčasne prítomnými svedkami.

3. Ako dôkazy v žalobe označili závet poručiteľa a listinu o vydedení zo dňa 10.06.2019, dedičský
spis vedený súdnym komisárom pod č.k. Dnot 56/2019 (2D/128/2019), uznesenie OS Partizánske
prostredníctvom notára JUDr. Ing. Andreja Palugu zo dňa 17.02.2021 2D/128/2019-72 (Dnot 56/2019),
výpoveď žalobcu v 1. rade a v 2. rade, výpoveď žalovaného v 4. rade, fotodokumentáciu stavu poručiteľa
v stave pravidelnej opilosti, celú zdravotnú dokumentáciu poručiteľa, záznamy o zásahoch policajtov OO

PZ Partizánske proti poručiteľovi, znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo, lekársku
správu o nevidomosti poručiteľa, lekárske správy z hospitalizácie.
4. Súd žalobu doručil žalovaným v 1. až v 5. rade (v prípade maloletých žalovaných ich zákonným
zástupcom), poučil ich o ich procesných právach a povinnostiach a umožnil im v súdom určenej lehote
sa k žalobe vyjadriť.

5. Žalovaní v 1. a v 2. rade (maloletí) k žalobe prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne uviedli, že od
vzatia do väzby sa žalobcovia o poručiteľa nezaujímali, a to ani počas jeho pobytu v P. T.. Informoval ju
o tom poručiteľ osobne. Ona pracuje v Rakúsku, preto bola s poručiteľom v telefonickom kontakte. Keď
to bolo časovo možné, navštívila ho aj so žalovanými v 1. a v 2. rade v P. T.. Najčastejšie chodieval on
k ním do J., oslavoval s nimi narodeniny žalovaných v 1. a v 2. rade. Bol prítomný aj na krste žalovaného

v 1. rade. Žalovaní v 1. a v 2. rade sa na neho tešili. Sám cestoval vlakom do H. a potom ďalej do T..
Poručiteľ sám cestoval, písal listy, písal SMS správy a sám si ich dokázal prečítať. Začiatkom septembra
2019 bol pri plnom vedomí a psychickom zdraví. Žalovaných v 1. a v 2. rade pravidelne navštevoval aj na
chalupevF.,kamcestovalsámavečersavracaldoP.T..Podpisporučiteľanazávetealistineovydedení
je pravý, nachádza sa aj na viacerých listinách, ktoré poručiteľ podpísal za svojho života. Ona sama

disponuje originálom závetu, ktorý poručiteľ priniesol osobne jej mame a poštou poslal ďalší originál
závetu zástupkyni žalovanej v 3. rade. Poručiteľ poveril obstaraním pohrebu zástupkyňu žalovaných
v 3. rade, lebo bola z rodinných príslušníkov prejavujúcich záujem najbližšie. Ona poručiteľa nikdy pod
vplyvom alkoholu nevidela. Žalobca v 2. rade sa nezaujíma o svojich synov (žalovaných v 1. a v 2. rade),
hoci bývajú na rovnakej ulici. Poručiteľ svoj krok veľmi dobre zvážil a bol logickým dôsledkom správania

sa žalobcov. Žiadala určiť, že závet a listina o vydedení sú platné.
5.1. Ako dôkaz označila výsluch svedkyne H. U. E.
6. Žalovaná v 3. rade (maloletá) k žalobe prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne uviedla, že
poručiteľ bol jej bývalý svokor. Medzi ním a jeho exmanželkou boli po rozvode zlé vzťahy, obaja
žalobcovia stáli na strane matky. Počas pobytu v zariadení ho ani jeden z nich nenavštevoval.

Exmanželka podávala rôzne trestné oznámenia. Aj pri vyporiadaní BSM svedčili žalobcovia proti
poručiteľovi. Poručiteľ bol z toho nešťastný. Aby bol v sociálnom kontakte, kontaktoval príbuzných v S.
a svoje bývalé nevesty. Ona nebránila, aby sa žalovaná v 3. rade mohla s ním stretávať. Niekoľkokrát
ho navštívili, občas prišiel on do J.. Pri návštevách sa sťažoval na bývalú manželku a žalobcov, ktorí mu
nedvíhali telefón a neodpovedali na SMS. Všetky trestné oznámenia a súdne pojednávania poručiteľa

riešil jeho právnik JUDr. Valjent, ktorého požiadal o spísanie závetu a listiny o vydedení, pretože dospel
k záveru, že správanie jeho synov nie je v súlade s dobrými mravmi. Žalobcovia o poručiteľovi nič
nevedia.Veľmiveľatohopopísalpočaspobytuvzariadení,ostalopoňommnožstvopísanýchzáznamov.
To, že poručiteľ nebol alkoholik a tyran má dosvedčovať znalecký posudok na základe ktorého bol
prepustený z väzby. Poručiteľ v liste napísal, že existujú tri originály závetu a všetky podpísal osobne

a dobrovoľne, pri plnom vedomí. V liste napísal aj ako sa hanbí za syna. Pri plnom vedomí bol až
do konca života, keby synovia za ním boli, vedeli by to. Pred smrťou si želal vidieť ju (zástupkyňu
žalovanej v 3. rade), odovzdal jej svoje osobné veci a rozlúčili sa, veci sú pochované spolu s ním. Bývalá
manželka poručiteľa na ňu podala trestné oznámenie, že neoprávnene používa staré okuliare, načúvacíaparát, tlačidlový mobil a hodinky. Na želanie poručiteľa zariadila jeho pohreb, aj za to bolo na ňu
podané trestné oznámenie. Na pohrebe sa finančne podieľali nevesty poručiteľa, žalobcovia neprispeli
a zabránili pochovať poručiteľa v rodinnom hrobe, ktorý mal zaplatený. Navrhla, aby súd určil, že závet

a listina o vydedení sú platné v celom rozsahu.
6.1. Ako dôkazy označila žalovaná v 3. rade prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne kópie
písomností poručiteľa, kópiu znaleckého posudku a kópiu listu, ktorý jej poslal poručiteľ.
7. Žalovaný v 4. rade prostredníctvom svojej zákonnej zástupkyne (v čase vyjadrenia bol maloletý)
k žalobe uviedol, že poručiteľ neodkázal svoj majetok cudzím, ale ho posunul o generáciu – deťom

svojich synov. Žalobcovia boli priklonení v názoroch a veciach na stranu matky, otca (poručiteľa)
nepočúvali,odstrkovaliho.Matkaichmanipulovalanadosiahnutievlastnýchcieľov.Nebohýporučiteľbol
čestný človek, zástupkyňa žalovaného v 4. rade si ho nepamätá ako alkoholika. Po prepustení z väzby žil
poručiteľmimosvojhodomuvdomoveDSS,onasnímbolaviacvkontakte,akokýmžilaakosmanželom
so žalobcom v 1. rade. Listy poručiteľa boli vždy písané rukou, úhľadné, nič nenasvedčovalo tomu, že
by bol nevidomý. So synom (žalovaným v 4. rade) ho navštevovali, vždy keď sa dalo, veľakrát bol za

nimi v E.. Od roku 2016 ho synovia v DSS neboli navštíviť, až žalobca v 1. rade v auguste 2019, preto že
sa dopočul o napísanom závete. Poručiteľ nemal v domove problém s alkoholom, mohol domov opustiť
kedy chcel a kam chcel. Vždy sa riadne a včas vrátil, domov sociálnych služieb si platil sám. Náhodné
kontroly na alkohol nič nepreukázali. Pravidelne chodil k MUDr. Majzlanovej kvôli alkoholu, ona usúdila,
že už nemusí ambulanciu navštevovať, lebo sa nepreukázalo, že by požíval alkohol. Položila otázku,

kde boli žalobcovia, keď po prepustení z väzby poručiteľ potreboval osobné veci, aby si mal čo obliecť
a ich matka mu ich nechcela odovzdať. Poručiteľ musel posledné roky svojho života nútene žiť v domove
DSS a nie vo svojom dome. Žalobu navrhla v plnom rozsahu zamietnuť.
8. Žalovaná v 5. rade k žalobe uviedla, že poručiteľ neurčil za dedičov úplne cudzích ľudí, ale deti
vydedenýchsynov.Jepreňunepochopiteľné,žežalobcoviažalujúvlastnédeti.Naporučiteľasispomína

len v dobrom, dvakrát ho navštívili v zariadení Jeseň, n.o. – Služby sociálnej pomoci Dolné Vestenice.
Keďže bývajú v C., ich kontakty boli obmedzené na telefonáty. Posielali mu pozdravy na Vianoce, Veľkú
noc, zo stužkovej a poslali mu aj niekoľko fotografií. Správanie žalobcu v 1. rade na pohrebe poručiteľa
bolo neadekvátne. Na hrobe poručiteľa nebolo pri návšteve žalovanej v 5. rade nič od žalobcov. Žalobu
navrhla v plnom rozsahu zamietnuť.

9.Okremvlastnéhovyjadreniadoručilavyjadrenieajprostredníctvomsvojejprávnejzástupkyne.Uviedla
v ňom, že nárok žalobcov neuznáva. Závet považuje za platný. Podľa nej žalobcovia ako synovia
poručiteľa po jeho odchode z domácnosti s bývalou manželkou nekontaktovali a žalobca v 1. rade
ho bol navštíviť v nemocnici v H. až po jej upozornení, že jeho zdravotný stav sa zhoršil a musel
byť hospitalizovaný. Žalobca v 1. rade si túto skutočnosť u nej overoval, neveril jej, že poručiteľ

je hospitalizovaný. V tom čase už vedel o existencii závetu, nepoznal jeho podrobnosti. Podmienky
vydedenia sú podľa nej naplnené, lebo po vzatí do väzby sa s poručiteľom žiaden zo žalobcov
nekontaktoval, žalobca v 2. rade svedčil v trestnej veci v jeho neprospech. Žalobca v 1. rade ho navštívil
až po upozornení, že sa jeho zdravotný stav zhoršil a bol hospitalizovaný a po informácii o existencii
závetu. Skoro tri roky pred tým sa s ním nekontaktoval. Boli splnené všetky formálne požiadavky na

závet. Žalobcovia popisujú v žalobe svoju pomoc v 90. rokoch minulého storočia a potom v roku 2009.
Čo bolo po roku 2016, kedy bolo podané trestné oznámenie? Žalobca v 2. rade sa odvtedy s poručiteľom
nekontaktoval a žalobca v 1. rade až po jej upozornení. Poručiteľ používal načúvací prístroj, ale počul
aj bez neho, ak niečo nerozumel, požiadal o zopakovanie. Nevidela ho čítať s lupou. Písal listy, ktorých
úprava nesvedčí o tom, že by bol nevidomý alebo nevedel písať a čítať bez lupy. Pokiaľ ho navštevovali,

prečítal všetko. V niekoľkých telefonátoch jej povedal, že spravil závet a listinu o vydedení, originál dal
zástupkyni žalovanej v 3. rade, aby z neho spravila kópie a zaslala zástupkyni žalovaných v 1., v 2.
a v 5. rade a žalovanej v 4. rade. K nadmernému užívaniu alkoholu poručiteľom uviedla, že v F. sa
všetko začínalo kalíštekom. Poručiteľ jej poslal dve vyhlásenia starostu a jeho zástupcu o oslavách obce,
kde mal byť údajne pod vplyvom alkoholu. Oni so žalovanou v 5. rade navštívili poručiteľa naposledy

06.09.2019 a nebol problém s tým, že by ich spoznal. Možno žalobcu v 1. rade nepoznal preto, lebo ho
viac ako tri roky nevidel. Závet a listinu o vydedení podpisoval niekoľko týždňov predtým. Poručiteľ nebol
nevidomý.Žalobcoviavprvomadruhomradesvojhootca–poručiteľaodvzatiadoväzbynekontaktovali,
nenavštevovali, neposkytli mu potrebnú pomoc v chorobe, neprejavovali o neho skutočný záujem, ktorý
by ako potomkovia prejaviť mali. Žalobca v 1. rade ho navštívil až po jej upozornení a potom, ako sa

dozvedel o existencii závetu. Akú mali vedomosť žalobcovia o zdravotnom stave poručiteľa, keď sa
o ňom dozvedeli až od nej, že je hospitalizovaný? Sú splnené zákonné podmienky závetu, poručiteľ
nebol osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať. Žalobu navrhla v celom rozsahu zamietnuť.9.1. Ako dôkaz označila výsluch svedkov JUDr. Mateja Valjenta, JUDr. Jaroslava Valjenta a H. U. E.
a listiny – fotokópie listov poručiteľa a vyhlásenia starostu obce a zástupcu starostu obce F..
10. Súd vyjadrenia žalovaných doručil žalobcom v 1. a v 2. rade a umožnil im urobiť k ním repliku.

11. Žalobca v 1. rade svoje právo nevyužil a k vyjadreniam žalovaných v 1. až v 5. rade sa písomne
nevyjadril. Vo svojom stanovisku doručenom súdu dňa 09.08.2021 namietal iba nečitateľnosť niektorých
jemu doručených dôkazov, k vyjadreniam samotným však žiadnu repliku neurobil.
12. Žalobca v 2. rade takisto nevyužil svoje právo vyjadriť sa k vyjadreniam žalovaných v 1. až v 5.
rade. Poukázal na nečitateľnosť niektorých príloh, avšak hoci nenamietal nič proti čitateľnosti samotných

vyjadrení, k tvrdeniam v nich žiadnu repliku neurobil.
13.Súdpodaniažalobcovv1.av2.radedoručilžalovanýmv1.ažv5.rade,respektíveichzástupkyniam
a umožnil im vyjadriť sa k ním.
14. Žalovaní v 1. a v 2. rade zotrvali na svojom vyjadrení.
15. Žalovaná v 3. rade považuje tvrdenia žalobcov za obštrukcie, v snahe oddialiť súdne konanie,
originály dôkazov mienila predložiť na pojednávaní.

16. Žalovaný v 4. rade zotrval na svojom vyjadrení.
17. Žalovaná v 5. rade zotrvala na svojom vyjadrení, konanie žalobcov považuje sa urobené s úmyslom
robiť v konaní prieťahy. Originály môže súd predložiť k nahliadnutiu na pojednávaní.
18. Žalovaný v 2. rade podal námietku zaujatosti zákonného sudcu, námietka zaujatosti neobsahuje
náležitosti podľa § 52 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“). V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania
uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana uplatňujúca
si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha
to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti
podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia

o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. Civilný sporový poriadok prísne vyžaduje, aby námietka
zaujatostimalavšetkyzákonnénáležitostiužvčasejejdoručeniasúdu.Jeneprípustnévyzývaťpodateľa
námietky na odstraňovanie jej vád. Na neúplnú námietku zaujatosti sa neprihliada a nadriadenému
súdu sa nepredkladá. Súd oboch žalobcov poučil o forme a obsahu námietky zaujatosti i o následkoch
nedoručenianámietkyobsahujúcejvšetkynáležitostipodľa§52CSP.Žalobcav2.radepoučenieprevzal

osobne dňa 07.02.2022. Hoci teda žalobca v 2. rade, súc riadne súdom poučený, vedel aké náležitosti
má námietka zaujatosti obsahovať a aké sú následky nedostatku týchto náležitostí, žalobca v tej časti
svojho podania, ktoré sa podľa obsahu dá za námietku považovať, uviedol len „Je pozoruhodné, ako si
sudcaodprideleniaspisuspomenulažvjanuári2022,žeosobnepoznázákonnúzástupkyňužalovaných
a je jej spolužiakom zo strednej školy. Ku vzťahu zákonnej zástupkyne žalovaných a sudcu sa nateraz

bez dôkazov vyjadrovať nebudem.“ K dôvodu možného vylúčenia sudcu teda žalobca v námietke
neuviedol nič, uviedol, že sa vyjadrovať nebude. Žiadne dôkazy k podaniu nepripojil ani ich neoznačil.
Kedy sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia takisto neuviedol. Na jeho podanie preto súd s poukazom na §
52 ods. 2 CSP neprihliadol a nadriadenému súdu ho nepredložil. Jeho vyhlásenie na pojednávaní dňa
10.06.2024rovnakonemázákonnénáležitostiriadnejnámietkyzaujatosti,pretoaninaňsúdneprihliadal.

19.Súdvyzvalzástupkyňužalovanejv3.rade,abydoručilaoriginálylistín,ktorýchčitateľnosťžalobcovia
namietali vo svojich vyjadreniach. Listiny boli súdu doručené dňa 11.03.2022 a boli založené do
prílohovej obálky a sú súčasťou procesného spisu.
20. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na 11.05.2022. Súd spolu s predvolaním na
pojednávanie doručoval žalobcom aj (nie hybridne, ale fyzicky, pričom fotokópie v kvalite doručovanej

žalobcom založil aj do spisu na čísle listu /ďalej len „č.l.“/ 157 a 158) kópie listín, ktorých čitateľnosť
namietali a umožnil im urobiť k ním vyjadrenie. Žalobcu v 2. rade poučil aj o tom, akým spôsobom
posúdil jeho podanie označené ako námietka zaujatosti. Žalobcovi v 1. rade bolo predvolanie s listinami
doručené fikciou doručenia podľa § 112 CSP dňa 28.04.2022 a žalobcovi v 2. rade podľa rovnakého
zákonného ustanovenia dňa 28.04.2022. Ani fyzicky doručované písomnosti neboli žalobcami na pošte

v odbernej lehote prevzaté, hoci boli doručované na nimi uvedené adresy. Keďže boli doručované
do vlastných rúk, považujú sa za doručené v súlade s § 111 ods. 3 CSP dňom 02.05.2022 u oboch
žalobcov. Oznámenia žalobcov v 1. a v 2. rade o dôvodoch neprevzatia zásielok na č.l. 227 a na č.l.
229 spisu sú celkom bez právneho významu, na účinky doručenia písomností žiaden vplyv nemajú. Aby
súd neodňal žalobcom možnosť riadne konať pred súdom, umožnil im oboznámiť sa s originálmi listín,

o ktorých tvrdia, že im boli doručené v nečitateľnej forme, na pojednávaní dňa 10.06.2024, žalobcovia
túto možnosť nevyužili. Žalobca v 2. rade žiadal na ten účel pojednávanie odročiť. Pojednávanie bolo
napokon odročené na 14.10.2024.21. Dňa 11.05.2022 súd vec prejednal podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalobcov v 1. a v 2. rade
a žalovaného v 4. rade. Obaja žalobcovia boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní a žiaden z nich
nežiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. O odročenie nežiadal ani žalovaný v 4. rade,

ktorého zastupovala na pojednávaní zákonná zástupkyňa. Preto boli splnené zákonné podmienky na
prejednanie veci na pojednávaní v ich neprítomnosti.
22. Súd na pojednávaní určil, ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné, ktoré
za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná a ako vec predbežne právne posúdil. Vykonal
navrhnuté listinné dôkazy a uviedol, prečo ostatné navrhnuté dôkazy nevykonal. Následne po doplnení

návrhov na dokazovanie zo strany žalovaných súd pojednávanie odročil bez určenia ďalšieho termínu
pojednávania z dôvodu potreby dokazovania. Žalobcom uložil povinnosť v súvislosti s dokazovaním –
doručiť nimi navrhnuté dôkazy – výpisy z zdravotnej dokumentácie poručiteľa, ktoré navrhli vykonať ako
dôkaz.
23. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na 10.06.2024. Predvolal naň všetky strany,
respektíve v prípade zastúpených strán ich zástupcov, ako aj navrhnutých svedkov JUDr. Mateja

Valjenta, JUDr. Jaroslava Valjenta a H. U. E..
24. Na pojednávanie dňa 10.06.2024 sa neustanovila zákonná zástupkyňa žalovaných v 1. a v 2. rade
ani svedkyňa H. U. E.. Svedok JUDr. Matej Valjent sa ustanovil do pojednávacej miestnosti až po
otvorení pojednávania. V súlade s § 180 CSP súd vec prejednal bez prítomnosti zákonnej zástupkyne
žalovaných v 1. a v 2. rade, ktorá nežiadala z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania a ktorá bola

na pojednávanie riadne a včas predvolaná a bez prítomnosti svedkyne H. U. E., ktorej neúčasť nebránila
prejednaniu veci na pojednávaní.
25. Súd na pojednnávaní vykonal dokazovanie ďalšími listinnými dôkazmi, vypočul svedkov JUDr.
Jaroslava Valjenta a JUDr. Mateja Valjenta, vypočul žalobcov v 1. a v 2. rade a pojednávanie odročil za
účelom pokračovania dokazovania výsluchom svedkyne H. U. E. a knihou návštev P. P. T. od 28.10.2018

do28.10.2019.Dátumamiestokonaniaďalšiehopojednávaniavoveciprítomnéstranyaichzástupcovia
vzali na vedomie, na pojednávanie bola predvolaná zákonná zástupkyňa žalovaných v 1. a v 2. rade
a navrhnutá svedkyňa.
26. Súd vec dňa 14.10.2024 prejednal v neprítomnosti zákonnej zástupkyne žalovaných v 1. a v 2. rade,
ktorá bola naň riadne a včas prevolaná, ktorá sa neustanovila a ktorá nežiadala z dôležitých dôvodov

o odročenie pojednávania. Boli teda naplnené všetky predpoklady na prejednanie sporu podľa § 180
CSP bez jej prítomnosti.
27. Súd na pojednávaní doplnil dokazovanie listinným dôkazom a vypočul svedkyňu PhDr. Ivetu
Benczeovú. Vzhľadom k tomu, že žiadna zo strán nepredniesla žiaden návrh na doplnenie dokazovania,
súdumožnilstranámaichzástupcompredniesťzáverečnévyjadrenia,návrhynadoplneniedokazovania

zamietol a vyhlásil dokazovanie za skončené. Následne súd podľa § 219 ods. 2 CSP pojednávanie
odročil na vyhlásenie rozsudku na 13.11.2024 s tým, že prítomné strany a ich zástupcovia vzali termín
verejného vyhlásenia rozsudku na vedomie s tým, že predvolávaní nebudú, súd upovedomil o termíne
verejného vyhlásenia rozsudku len neprítomnú zástupkyňu žalovaných v 1. a v 2. rade.
28. Súd z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav:

28.1. Z podstatného obsahu dedičského spisu vedeného súdnym komisárom JUDr. Ing. Andrejom
Palugom pod spisovou značkou Dnot 56/2019, 2D/128/2019 vyplýva, že uvedené dedičské konanie
začalo dňa 05.11.2019. V uvedenom konaní bol K. N. B. predložený závet poručiteľa obsahujúci aj listinu
o vydedení. Dedičské konanie bolo uznesením zo dňa 17.02.2021 prerušené a účastníci – žalobcovia
boli odkázaní, aby v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti uznesenia o prerušení dedičského konania

podali žalobu o určenie neplatnosti závetu a listiny o vydedení. Právne notár poukázal na ustanovenie §
194 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z,. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CMP“).
28.2. Z listov poručiteľa na č.l. 72 až 77 a zápiskov poručiteľa založených v prílohovej obálke na č.l. 89
vyplýva, že poručiteľ písal listy a zápisky – predložený bol list z 10.02.2018 napísaný v zariadení Jeseň

n.o.,vktoromsapisateľvzáveresťažujenazrak.Ďalejlistz21.05.2018vktorompisateľpopisujekonflikt
s „A.“, ktorý sa mu mal vyhrážať zabitím, ako aj list bez dátumu nadpísaný „Milá F. L. B.“, podpísaný
ako „starý otec B.“, kde pisateľ sa v závere ospravedlňuje, že píše kvôli zraku na linajkový papier.
V prílohovej obálke na č.l. 89 sa nachádza list s oslovením „Vážená N.“, v ktorom pisateľ odkazuje na
listinu o vydedení. Uvádza sa v ňom „hanbím sa za takého syna, ktorý nie je ochotný živiť svoje deti

a preto som ho vydedil“. V červenom poznámkovom bloku v prílohovej obálke sa nachádzajú rôzne
písomné záznamy poručiteľa z rokov 2017 a 2018, týkajú sa spravidla jeho vzťahu a konfliktov s bývalou
manželkou. Súčasťou bloku sú aj poznámky týkajúce sa trestného stíhania poručiteľa a vyplýva z nehoaj, že so žalobcom v 1. rade komunikoval prostredníctvom SMS, pričom správy majú charakter výčitiek
zo strany poručiteľa na adresu žalovaného v 1. rade.
28.3.Zčastiznaleckéhoposudkunač.l.58až62vyplýva,ževjúni2016bolporučiteľprimeranechápavý,

intelektuálne s primeranými výkonmi, v pracovnom tempe slabší a slabší aj v rýchlosti distribúcie
pozornosti. Išlo u neho o prirodzený úpadok súvisiaci s vekom. Kognitívne funkcie nemal narušené.
Bol u neho zistený sekundárny, situačný abúzus alkoholu. Neboli u neho zistené poruchy vnímania
a myslenia, bol apsychotický (bez halucinácií a bludov), netrpel psychickou poruchou spôsobujúcou
zmenu vnímania reality.

28.4. Z fotokópie vyhlásenia starostu obce a zástupcu starostu obce na č.l. 80 a 81 vyplýva, že obaja
potvrdili, že 24.06.2017 nejavil poručiteľ žiadne známky požitia alkoholu.
28.5. Z messengerovej komunikácie na č.l. 182 až 189 vyplýva, že osoba označená ako „A.“ zisťovala
zdravotný stav inej osoby (17.09.2019), adresát komunikácie mu odpovedal, že ako syn by sa mohol ísť
spýtať na jeho zdravotný stav. Na zdravotný stav sa dopytoval aj 29.09.2019 a 16.10.2019.
28.6. Z fotografie na č.l. 190 vyplýva, že poručiteľ je pochovaný na cintoríne, na pomníku je nápis „S

láskou spomínajú vnučky vnuci“.
28.7. Z faktúry na č.l. 191 vyplýva, že jednohrob v cene 3 456,20 € si objednala žalovaná v 5. rade.
Faktúra je z 06.12.2021.
28.8. Zo znaleckého posudku na č.l. 290 vyplýva, že sporný podpis (podpis poručiteľa na závete
a listine o vydedení) s vysokou pravdepodobnosťou napísal pisateľ porovnávacích podpisov, teda

sporný podpis je s vysokou mierou pravdepodobnosti pravý. Čiastkové rozdiely v dvoch znakoch
sú v znaleckom posudku vysvetlené s tým, že majú zanedbateľný význam a nevylučujú pisateľa
porovnávacích materiálov s pisateľom podpisu na závete a listine o vydedení. Zo znaleckého posudku
vyplýva aj, že napriek zrakovej vade sa poručiteľ mohol podpísať a nepotreboval vizuálnu kontrolu
podpisu.

28.9. Z výpisu z knihy príchodov a odchodov zariadenia Jeseň n.o. Služby sociálnej pomoci na č.l.
340 až 342 vyplýva, že poručiteľ až do svojej prvej hospitalizácie v apríli 2019 často odchádzal zo
zariadenia sociálnych služieb a pravidelne sa do zariadenia vracal. Miesta, ktoré navštívil boli rôzne,
zväčša F. alebo H.. Po prvej hospitalizácii sa intenzita jeho odchodov podstatne znížila, 02.10.2019 bol
do zariadenia vrátený ako imobilný. V čase od 28.10.2018 do 28.10.2019 mal 15 návštev, z toho bola

len jedna návšteva syna – 31.08.2019. Z rodiny ho navštevovali nevesta a vnuk.
28.10. Svedok JUDr. Jaroslav Valjent k veci uviedol, že agendu poručiteľa vybavoval jeho brat – JUDr.
Matej Valjent. On s poručiteľom do kontaktu neprichádzal, okrem jedného razu, kedy spísal závet. Závet
spisoval JUDr. Matej Valjent, ktorý si ho zavolal, aby prišiel do jeho kancelárie. Poručiteľ tam už sedel.
Obsahom listiny bola aj listina o vydedení. Pred nimi obomi ako svedkami súčasne prítomnými prehlásil,

že listina obsahuje jeho poslednú vôľu a následne ju podpísal. Potom ju podpísal aj svedok a išiel preč.
Žiadne zvláštne skutočnosti na poručiteľovi si nevšimol, len vie, že nosil silnejšie okuliare, iné pomôcky
na čítanie si nevšimol. Iné osoby tam v tom čase neboli. Na poručiteľovi si nič zvláštne nevšimol. Listinu
podpísal vlastnoručne. On (svedok) potom odišiel z kancelárie a poručiteľa odchádzať nevidel. Nevie,
či považoval poručiteľa za osobu, ktorá nemôže čítať a písať, lebo to vybavoval jeho brat. Vie, že od

poručiteľa pravidelne chodili listy. Nejavil sa mu ako človek, ktorý nerozozná následky svojho správania.
28.11. Svedok JUDr. Matej Valjent k veci uviedol, že vypracoval závet a listinu o vydedení na základe
žiadosti poručiteľa. Všetky podklady mu zadal on (poručiteľ). V roku 2016 mu svedok poskytoval právne
služby v trestnej veci i v priestupkových veciach, povedal mu doslovne to, čo je uvedené v závete a listine
o vydedení. On vždy klientovi vysvetlí možnosti, formy, listiny a poručiteľ si vybral túto formu. Boli mu

vysvetlené zákonné dôvody a dôsledky vydedenia, na čo on uviedol dôvod, ktorý je uvedený v listine
ovydedení.Vzhľadomkvekumalporučiteľurčitéfyzicképroblémy,malvysokédioptrie,alevedelčítať,aj
písallisty–vtrestnejvecijeveľalistov.Počul,lensaotočiluchomknemu,alepočularozumelčomubolo
povedané.Mentálnystavmalvporiadku,rozumelčosadeje,čopodpisujeačomieniurobiť.Navštevoval
ho raz za 2 až 3 týždne, aj v roku 2019, keď už bol v zariadení, nemal problém chodiť autobusom. O inej

forme závetu a listiny o vydedení neuvažoval, poručiteľ vedel listinu prečítať a pochopiť jej význam. Inú
pomôcku na čítanie ako okuliare u neho svedok nevidel, ani predtým. S poručiteľom sa stretal aj po
spísaní závetu, ale si nespomína, ako často a kedy. S odstupom času u neho nevyvstala pochybnosť
o forme závetu a listiny o vydedení. Poručiteľ mu neuvádzal iné okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na okruh dedičov alebo sa týkali vzťahov s dedičmi okrem tých uvedených v listine. Poručiteľ počul,

len bolo treba hovoriť hlasnejšie. Okuliare, ktoré používal, boli hrubšie. Svedkovi sa javil v poriadku,
orientovaný, orientovaný bol aj v čase, keď odchádzal po podpise. Pár dní pred podpisom bol u svedka
s podkladmi, vtedy si dohodli čas, svedok to už mal pripravené. Informácie mu poručiteľ oznámil už skôr.
Za prítomnosti oboch svedkov si závet a listinu o vydedení prečítal, nevie, ako dlho ich čítal, následnevyhlásil, že obsahuje jeho poslednú vôľu a pred svedkami ju podpísal. Následne ju podpísali svedkovia.
Rodinné vzťahy poručiteľ spomínal v súvislosti s trestnou vecou, svedok si myslí, že čo spravil v roku
2019 zamýšľal už skôr. Svedok si nepamätal, že by poručiteľ spomínal nejakú nevestu.

28.12. Svedkyňa H. U. E. k veci uviedla, že na poručiteľa si pamätá, prijatý bol mobilný, komunikatívny.
Mal ísť na protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Za celé obdobie pobytu v zariadení nemal
problém s alkoholom, ani vzťahový konflikt. Vie, že si nemohol ísť po svoje veci do domu v F.. Vie,
že manželka mu ich odmietla dať. Keď mal problémy s cukrom, chodieval na kontroly k lekárke do F.
a k diabetologičke MUDr. Bilíkovej. Pamätá si, že mal problémy s herniou. Jeho psychický stav bol

v norme, trápilo ho, že nemohol ísť domov, aby nedošlo ku konfliktu. Bol úplne orientovaný miestom,
časom, priestorom. Až tesne pred smrťou mal zvláštne požiadavky. Vedel čítať a písať, pravidelne
kupoval noviny, robil si zápisy, lúštil krížovky, a to po celý čas pobytu u nich. Mal silnejšie dioptrie
aobjednalsiveľkúlupu,vravelžemucukrovkazhoršujezrak.Počul,svedkyňasinepamätala,čipoužíval
pomôcku na zlepšenie sluchu. Do posledného zhoršenia zdravotného stavu bol celkom samoobslužný.
Navštevoval ho kmotor a nevesty. Jedenkrát sa svedkyňa stretla so žalobcom v 1. rade, nepamätá si, či

to bolo stretnutie 30.08.2019. Knihy návštev sa začali presne viesť až po nástupe Covidu. Elektronická
komunikácia bola až po smrti, na telefonickú komunikáciu si nepamätá. Poručiteľ mal svoj telefón.
Svedkyňa si pamätala, že sa hneval na svojich synov, týkalo sa to dôvodu, pre ktorý bol vzatý do
väzby, ale ona o tom nič viac nevie. Nepamätá si, že by poručiteľ niekedy odmietol návštevu niektorého
syna. Mohlo sa ale stať, že mal návštevu, ktorá nebola zaznamenaná. Na fyzický a psychický stav

poručiteľa v čase medzi prvou a druhou hospitalizáciou si nepamätá. Pamätá si, že poručiteľ hovoril
o neveste, vnúčatách, cestoval smer Bratislava, spomínal sviatky a narodeniny v súvislosti s príbuznými.
Nič nezvyčajné v súvislosti so žalobcami v 1. a v 2. rade si nepamätá. Knihu príchodov a odchodov
v rozhodnom období neviedli, viedli len denné hlásenia sestier, sestra si poznačila, kam klient ide.
Nemajú nesvojprávnych klientov, nebolo ich vecou, keď klient niekam odišiel. Poručiteľ povedal, že

ide do Bratislavy za ombudsmankou, ale či to bola pravda, to svedkyňa nevedela. Nepamätá si, aké
mal poručiteľ problémy so sluchom. O osobných zápisníkoch poručiteľa nič nevedela. Poručiteľ vyjadril
želanie, že jeho pohreb má zabezpečovať zástupkyňa žalovanej v 3. rade.
28.13. Žalobca v 1. rade k veci uviedol, že poručiteľ ich (so žalobcom v 2. rade) bral en-block obidvoch.
Sotcomsinerozumeli.Nikdyodnehonedostalpochvalu,keďboloniečozlé,trestalho.Keďsadozvedel,

že je chorý, bol ho v nemocnici pozrieť. Bol ho pozrieť aj vo T.. Môže byť, že to bolo viac ako trikrát,
desaťkrát to nebolo. V nemocnici ho bol pozrieť, keď mal čas. Poručiteľ mal v tom čase telefón, žalobca
mu volával. Počúval len výčitky, otec ho kritizoval. On telefonický hovor vypol, skončil ho. Vie, kde
je poručiteľ pochovaný a jeho hrob nepravidelne navštevuje. Telefónne číslo na otca mal, nevedel si
spomenúť, či s ním volal predtým alebo potom, ako bol v nemocnici. K záznamom o návštevách v DSS

uviedol, že záznamy sú vedené lajdácky a bol tam aj inokedy, ale si ho nezapísali.
28.14. Žalobca v 2. rade k veci uviedol, že otec so žalobcom v 1. rade nemal dobrý vzťah, kritizoval ho,
hlavne kvôli hospodáreniu s peniazmi. On (žalobca v 2. rade) po presťahovaní sa do Bratislavy v roku
1997 k rodičom tak často chodiť nemohol. V roku 2013 sa presťahoval do Rakúska, kde trvalo žije. Už na
tú vzdialenosť nemohol kvôli práci, od roku 2017 pracoval v Nemecku ako kamionista na turnusy. Jeho

vzťah s poručiteľom bol ako bežný vzťah otca so synom. Otec býval pod vplyvom alkoholu, vtedy robil za
neho okolo domu. Otcovi vyčítal jeho správanie k starému otcovi z matkinej strany. Otec mu na to hovoril,
že je parchantisko a povedal mu, aby držal hubu a staral sa o svoje. Bolo to asi v roku 2010 až 2011.
Otca kritizoval za požívanie alkoholu, stal sa u neho neobľúbený. Keď pracoval v Nemecku, mal trvalé
bydlisko v Rakúsku, chodil tam veľmi málo. Preto aj veľmi zriedkavo chodil k rodičom a navštevoval ich.

Otcovo mobilné telefónne číslo nemal. Vzťah so žalobcom v 1. rade majú štandardný. Otca navštíviť
v P. T. nebol. V nemocnici ho navštíviť nebol, nemal vedomosť že je v nemocnici. Rodičov, keď býval
v Rakúsku, chodil navštevovať raz za dva mesiace. V čase, keď pracoval v Nemecku chodil od štvrtku do
nedele. Keď pracoval v Nemecku, do Rakúska sa vracal po 4- 5 týždňoch. Otca navštevoval pravidelne
každé dva mesiace až do jeho smrti. Neskôr uviedol, že od roku 2013 ho pravidelne nenavštevoval,

keď bol v DSS, vtedy ho nenavštívil, nespomína si, že by sa o neho nejako inak zaujímal. Jeho hrob
navštevuje, na pohrebe bol.
29. Súd nevykonal nasledujúce navrhnuté dôkazy:
29.1. Výsluch žalovaného v 4. rade. Žalovaný v 4. rade sa mal podľa návrhu žalobcu v 2. rade vyjadriť
k tomu, že navštevoval spolu so svojím otcom, žalobcom v 2. rade poručiteľa za jeho života nielen

počas víkendov a pomáhal rodičom v záhrade. Uvedené skutkové tvrdenie však rozporované nebolo.
Protistrana k skutkovému tvrdeniu žalobcu v 2. rade o návštevách rodičov uviedla, že poručiteľa – teda
svojho otca, nenavštívil a nekontaktoval od jeho vzatia do väzby, od roku 2016 ho v DSS žalobcovia
nenavštívili. Výsluch žalovaného v 4. rade k skoršiemu obdobiu súd považuje za nadbytočný. Súdprihliadal aj na to, že žalovaný v 4. rade mal možnosť vyjadriť sa písomne k skutkovým tvrdeniam
žalobcov a túto možnosť prostredníctvom svojej zákonnej a neskôr splnomocnenej zástupkyne aj využil.
Súd výsluch žalovaného v 4. rade nevykonal aj z toho dôvodu, že jeho zdravotný stav mu neumožňuje,

aby bol k veci vypočutý. Avšak hlavným dôvodom nevykonania dôkazu výsluchom žalovaného v 4. rade
je nadbytočnosť takého výsluchu.
29.2. Fotodokumentáciu stavu poručiteľa v stave jeho pravidelnej opilosti. Súd tento dôkaz nevykonal,
pretože je pre rozhodnutie vo veci úplne bez významu. Nie je podstatné, či poručiteľ v minulosti bol
alebo nebol opitý alebo či býval opitý častejšie. Podstatné je zistenie, či v čase spísania závetu a listiny

o vydedení bol spôsobilý v tej forme, v akej listiny boli urobené, urobiť právny úkon, ktorý je ich obsahom
a či boli v čase spísania listín splnené aj materiálne predpoklady pre vydedenie žalobcov. Aj ak by
koncom 90. rokov býval poručiteľ pravidelne opitý, ako to tvrdia žalobcovia, nemá to ani na skutkové,
ani na právne posúdenie tohto sporu žiaden vplyv.
29.3. Celú zdravotnú dokumentáciu poručiteľa a lekársku správu o jeho nevidomosti. Súd na predloženie
takéhoto dôkazu vyzval žalobcov v 1. a v 2. rade, tí taký dôkaz ani napriek výzve súdu nepredložili,

ani neuviedli žiaden dôvod, prečo by ho predložiť nemohli. Keďže taký dôkaz žalobcovia nezabezpečili,
hoci súd nevidí žiadnu prekážku, ktorá by im v tom mala brániť, súd tento dôkaz nevykonal. Okrem
toho, tento dôkaz mal preukazovať, že poručiteľ mal cukrovku, zhoršený zrak a sluch, mal rúrkové
videnie a používal načúvací prístroj, čo ale nie sú sporné skutkové tvrdenia. Žalovaní nerozporovali
zdravotné obmedzenia poručiteľa, tvrdia však, že neboli natoľko závažné, že by nedokázal spísať závet

a listinu o vydedení a že by bola potrebná osobitná forma týchto úkonov predpísaná pre osoby, ktoré
nemôžu čítať a písať. K zdravotnému stavu poručiteľa v čase spísania závetu a listiny o vydedení
sa vyjadrili svedkovia JUDr. Jaroslav Valjent, JUDr. Matej Valjent i H. U. E.. Všetci traja, zhodne so
žalovanými, uviedli, že poručiteľ v rozhodnom čase bol schopný čítať a písať a ani zhoršený sluch
mu nebránil v komunikácii. Na preukázanie tejto skutočnosti žiadne ďalšie dokazovanie potrebné nie

je. K možnosti žalobcov zabezpečiť a predložiť dôkaz súd poukazuje na predbežné právne posúdenie
dané dňa 11.05.2022, osobitne na ustanovenie § 24 ods. 4 písm. e) a § 25 ods. 1 písm. b) zákona č.
576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a
ozmeneadoplneníniektorýchzákonov,podľaktoréhomajúžalobcoviaakojehodetiprístupkzdravotnej
dokumentácii poručiteľa.

29.4. Záznamy o zásahoch policajtov OO PZ Partizánske proti poručiteľovi – takéto záznamy sú pre
posúdenie veci úplne bez významu. Či napadol alebo nenapadol poručiteľ matku žalobcov v 1. a v 2.
rade nemá žiaden vplyv na jeho spôsobilosť spísať závet, ani na posúdenie, či boli alebo neboli dané
dôvody pre vydedenie žalobcov. Matka žalobcov v 1. a v 2. rade nebola ani účastníčkou dedičského
konania po poručiteľovi a správanie poručiteľa k nej nemôže ani nijako ovplyvniť výsledok dedičského

konania, pre ktoré má rozhodnutie v tomto spore podstatný význam.
29.5. Zvukový záznam rozhovoru medzi žalobcom v 1. rade a svedkyňou H. E. – súd nevykonal
takýto dôkaz z dôvodu, že z tvrdenia žalobcu vyplýva, že ide o nahrávku rozhovoru bez vedomia
druhej strany, teda získanú nezákonným spôsobom, ako aj že má ísť o rozhovor z 30.10.2019, teda
po smrti poručiteľa, čo je obdobie, ktoré je pre posúdenie tohto sporu úplne irelevantné. Svedkyňa

bola v konaní riadne vypočutá, uviedla všetko, čo považovala za podstatné a čo bolo podľa nej treba
uviesť. Žalobcovia i žalovaní mali možnosť klásť jej otázky. Obsah komunikácie ktoréhokoľvek žalobcu
s ňou po smrti poručiteľa je úplne bez významu pre toto konanie. Navyše súd musí poukázať aj na
ustanovenie § 377 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého je trestné porušenie dôvernosti neverejne
prednesených slov alebo iného prejavu osobnej povahy neoprávneným zachytením záznamovým

zariadením a sprístupnenie tretej osobe takéhoto záznamu alebo iné jeho použitie, ak by tým bola
spôsobená inému vážna ujma na právach.
30. Súd v konaní aplikoval nasledujúce právne predpisy a vychádzal z nasledujúcich rozhodnutí súdnych
autorít:
30.1. Podľa § 469a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších

predpisov (ďalej len „OZ“) poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi
neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o
poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, c) bol odsúdený
pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, d) trvalo vedie
neusporiadaný život.

30.2. Podľa § 469a ods. 3 OZ o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne
ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.30.3. Podľa § 476 ods. 1, ods. 2 OZ poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť
v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. V každom závete musí byť
uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.

30.4. Podľa § 476b OZ závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať
a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu.
Svedkovia sa musia na závet podpísať.
30.5. Podľa § 476c ods. 1, ods. 2 OZ poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju poslednú
vôľu pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými svedkami

podpísaná. Pritom musí pred nimi potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. Pisateľom a
predčitateľom môže byť aj svedok; pisateľ však nesmie byť zároveň predčitateľom. V listine sa musí
uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom
poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Listinu musia svedkovia podpísať.
30.6. Podľa § 476d ods. 3, ods. 4, ods. 5 OZ nevidomé osoby môžu prejaviť poslednú vôľu tiež pred
tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná. Nepočujúce osoby, ktoré nemôžu

čítať alebo písať, môžu prejaviť poslednú vôľu formou notárskej zápisnice alebo pred tromi súčasne
prítomnými svedkami ovládajúcimi znakovú reč, a to v listine, ktorá sa musí tlmočiť do znakovej reči. V
listine musí byť uvedené, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas prečítal
a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina obsahuje jeho pravú vôľu. Obsah listiny sa musí po jej
spísaní pretlmočiť do znakovej reči; aj toto sa musí v listine uviesť. Listinu musia svedkovia podpísať.

30.7. Podľa § 479 OZ maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo
zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona.
Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
30.8. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
30.9.Podľa§192CMPakniektopredpotvrdenímnadobudnutiadedičstvatvrdí,žejededičom,apopiera
dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo.

30.10. Podľa § 194 ods. 1 CMP ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných
skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo
sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby
určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.
30.11. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 4Cdo 194/2011 materiálnou

náležitosťou vydedenia je, okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právneho úkonu, existencia
konkrétneho dôvodu vydedenia uvedeného v zákone. Rozširovanie týchto dôvodov nie je prípustné.
Dôvod vydedenia musí byť pod sankciou neplatnosti právneho úkonu konkretizovaný tak, aby bol
zrozumiteľný nielen dotknutému subjektu, ale aj subjektu nezúčastnenému.
30.12. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 98/2018, ktoré bolo

publikované pod č. R 10/2021 dôvod vydedenia musí reálne existovať už v čase spísania listiny
o vydedení. Pre posúdenie, či sú alebo nie sú dané dôvody pre vydedenie sú rozhodujúce len okolnosti,
ku ktorým došlo v čase pred spísaním listiny o vydedení.
30.13. Podľa stanoviska najvyššieho súdu publikovaného v Zbierke IV. na strane 433 listina o vydedení
môže byť spísaná spoločne so závetom v jednej listine.

30.14. Podľa rozhodnutia najvyššieho súdu publikovaného pod č. R 23/1998 pre posúdenie dôvodov
vydedenia podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) OZ treba tiet zisťovať, či potomok poručiteľa mal
reálnu možnosť o poručiteľa prejaviť opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť, t.j. či poručiteľ
mal sám záujem sa s dieťaťom stýkať a udržiavať s ním bežné príbuzenské vzťahy.
31. Súd v prvom rade považuje za potrebné stanoviť východiská pre posúdenie sporu, ako aj otázky,

ktoré v spore je potrebné ako otázky prejudiciálne vyriešiť.
32. Žalobou sa žalobcovia v bode VI. domáhajú 1/ určenia neplatnosti závetu a 2/ určenia neplatnosti
listiny o vydedení. Každý zo žalobcov sa domáha určenia týchto právnych skutočností vo vzťahu
k svojej osobe. Z obsahu žaloby vyplýva, že žalobcovia sa v skutočnosti vo vzťahu k svojmu vydedeniu
domáhajú určenia, že neboli dané dôvody vydedenia, keďže uvádzajú, že sa nestotožňujú s dôvodmi

vydedenia uvedenými v listine o vydedení. Súd nie je viazaný doslovným znením petitu žaloby, keď
je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa žalobcovia skutočne domáhajú. Žalobu je potrebné posudzovať
komplexne, ako jeden celok vo všetkých jej častiach. Preto nie je rozhodovaním nad rámec petitu
žaloby, ak súd rozhodoval nie o určení neplatnosti listiny o vydedení, ale o určení neexistencie dôvodovvydedenia. V bode V. žaloby žalobcovia výslovne uvádzajú: „máme za to, že nie sú splnené podmienky
nášho vydedenia podľa § 469a os. 1 písm. b) OZ, ako sa uvádza v listine o vydedení“. Takýto prístup
k predmetu konania v prípade žalobného návrhu smerujúceho podľa výslovného vyjadrenia k určeniu

neplatnosti listiny o vydedení, ak súd vecne rozhodne o neexistencii dôvodov vydedenia je aj v súlade
s rozhodovacou praxou, pričom je možné poukázať na rozhodnutia najvyššieho súdu vo veciach 6Cdo
98/2018 i 7Cdo 271/2021, kde v oboch konaniach došlo k obdobnej situácii, kedy v žalobe bolo
v žalobnom návrhu uvedené, že sa žalobcovia domáhajú určenia neplatnosti listiny o vydedení a vecne
bolo rozhodnuté, že dôvody vydedenia nie sú dané.

33. Obaja žalobcovia popri tom celkom jednoznačne navrhujú v žalobnom návrhu, ktorý je obsiahnutý
v bode VI. žaloby a vyplýva to aj z ostatného textu žaloby, určenie neplatnosti celého závetu. Hoci
v poslednom odseku čl. V. žaloby pri právnom posúdení predmetu sporu uvádzajú, že v prípade
preukázania neplatnosti závetu a / alebo listiny o vydedení ako dedičia v prvej skupine prichádzajú
do úvahy ako dedičia v prvej skupine a majú právo, aby im z dedičstva pripadol ich zákonný podiel,
minimálne však toľko, koľko bude predstavovať polovica ich zákonného dedičského podielu, domáhajú

sa určenia neplatnosti závetu v celom rozsahu, a to z dôvodu, že podľa nich je (celý) v rozpore
s ustanoveniami Občianskeho zákonníka upravujúcimi formu a obsah závetu (mal byť vyhotovený ako
závet osoby, ktorá nemôže čítať a poručiteľ ho vlastnoručne nepodpísal).
34. Predmetom konania sú teda štyri uplatnené nároky – nárok žalobcu v 1. rade na určenie neplatnosti
celého závetu, nárok žalobcu v 1. rade na určenie, že dôvody na vydedenie nie sú dané, nárok žalobcu

v 2. rade na určenie neplatnosti celého závetu a nárok žalobcu v 2. rade na určenie, že dôvody na
vydedenie nie sú dané. Hoci jednotlivé nároky vychádzajú z rovnakých skutkových podmienok a pri
ich posúdení bude potrebné aplikovať rovnaké právne predpisy i rovnakú súdnu prax, je potrebné
posudzovať ich oddelene.
35. Pred vecným posúdením takto určeného predmetu konania súd musí skúmať, či žalobcovia podali

zákonnú, prípustnú žalobu s poukazom na § 137 CSP. Ak by žaloba nebola procesne prípustná, súd
by ju musel bez vecného skúmania zamietnuť. V tomto prípade boli žalobcovia odkázaní na podanie
žaloby v prebiehajúcom dedičskom konaní, a to ako dôsledok sporu o dedičské právo v zmysle § 192
CMP. Z pripojeného dedičského spisu vyplýva, že žalobcovia v 1. a v 2. rade tvrdia, že sú zákonnými
dedičmi po poručiteľovi – svojom otcovi a žalovaní v 1. až v 5. rade toto ich tvrdenie popierajú. Súd teda

žalobcov v dedičskom konaní odkázal na podanie žaloby v určenej lehote, a to podľa § 194 ods. 1 CMP.
Možnosť podať žalobu tak žalobcom vyplýva priamo z právneho predpisu, a to práve z ustanovenia §
194 ods. 1 CMP, s prihliadnutím na povinnosť žalobu podať uloženú v uznesení o prerušení dedičského
konania. Inými slovami, žaloba žalobcov v 1. a v 2. rade je procesne prípustná a súd sa nimi uplatnenými
nárokmi bude vecne zaoberať.

36. Žalobcovia sú zároveň aktívne vecne legitimovaní na podanie takejto žaloby, keďže o sebe tvrdia,
že sú dedičmi a popierajú dedičské právo žalovaných v 1. až v 5. rade a žalovaní v 1. až v 5. rade sú
ako dedičia zo závetu v uvedenom dedičskom konaní, popierajúci dedičské právo žalobcov v 1. a v 2.
rade pasívne vecne legitimovaní.
37. Súd v tomto spore rieši nasledujúce predbežné otázky:

37.1. Či sú závet a listina o vydedení poručiteľa pravé;
37.2. Či je závet poručiteľa formálne platný;
37.3. Či poručiteľ nemal spísať závet v osobitnej forme;
37.4. Či sú žalobcovia neopomenuteľní dedičia poručiteľa;
37.5. Či listina o vydedení má formálne náležitosti vyžadované pre jej platnosť;

37.6. Či boli v čase spísania listiny o vydedení dané dôvody vydedenia žalobcov v listine uvedené.
38. Niektoré z vyššie nastolených predbežných otázok majú platnosť spoločne pre oboch žalobcov
(formálnenáležitosti),niektoréjepotrebnériešiťosobitnevovzťahukukaždémuzožalobcov(materiálne
náležitosti).
39. Žalobcovia v spore urobili okrem pre spor nepodstatných skutkových tvrdení aj podstatné skutkové

tvrdenia, že sa zaujímali o poručiteľa za jeho života, že jemu (a ich matke) pomáhali a žalobca v 2.
rade nemohol rodičov častejšie navštevovať kvôli bývaniu a práci v zahraničí. Poukázali aj na správanie
poručiteľavočinim.Ozdravotnýstavporučiteľa–svojhootcasazaujímali.Ďalejurobiliskutkovétvrdenia
o tom, že podpis na listine sa málo zhoduje s jeho podpisom, poručiteľ bol v čase spísania závetu takmer
nevidomý a používal načúvací prístroj, preto je pochybnosť, že vedel a videl, čo je predmetom listiny,

ktorú podpisoval.
40. Súd sa najskôr zaoberal skutkovými tvrdeniami týkajúcimi sa formálnej stránky závetu a listiny
o vydedení a najskôr skúmal, či je listina obsahujúca závet a listinu o vydedení formálne platná, či
má všetky zákonné náležitosti, ktoré Občiansky zákonník pre jej platnosť vyžaduje a či poručiteľ bolspôsobilý závet a listinu o vydedení vo forme, aká sa nachádza v procesnom spise, urobiť. Posúdenie
týchto otázok sa týka zhodne oboch žalobcov.
41. Formálne náležitosti závetu a listiny o vydedení sú zhodné (§ 476, § 476b, § 469a OZ). Listina

o vydedení musí okrem náležitostí vyžadovaných pre závet obsahovať aj uvedenie dôvodu vydedenia,
pričom musí ísť o niektorý zo zákonných dôvodov v ustanovení § 469a ods. 1 písm. a) až d) OZ.
Žalobcovia spochybnili platnosť podpisu poručiteľa v listine obsahujúcej závet a listinu o vydedení.
Na preukázanie svojho tvrdenia navrhli vykonať znalecké dokazovanie. Z výsledkov tohto znaleckého
dokazovania však vyplýva záver, že sporný podpis je s vysokou mierou pravdepodobnosti pravý

(č.l. 306 spisu). Žalovaný v 2. rade síce poukázal na to, že pravosť nie je určená v znaleckom
posudku so stopercentnou istotou, ale len ako vysoká pravdepodobnosť, avšak znalkyňa v posudku
na jeho strane 16 vysvetľuje, ako mohlo k drobným rozdielom v podpise dôjsť. Zároveň je záver
o pravosti podpisu poručiteľa podporený aj inými vykonanými dôkazmi – svedkovia JUDr. Matej Valjent
i JUDr. Jaroslav Valjent obaja potvrdili, že poručiteľ závet a listinu o vydedení vlastnoručne podpísal.
Nepriamo skutočnosť, že poručiteľ podpísal závet a listinu o vydedení vyplýva aj z jeho korešpondencie

a písomností, ktoré boli takisto vykonané ako dôkazy (č.l. 72 až 77 a č.l. 89). Na základe všetkých týchto
dôkazov je teda možné bezpečne vyvodiť záver, že podpis poručiteľa na závete a listine o vydedení zo
dňa 10.06.2019 je pravý.
42. Závet (a rovnako listina o vydedení) musí mať písomnú formu alebo formu notárskej zápisnice,
musí v ňom byť uvedený deň, mesiac a rok a musí byť podpísaný, inak je neplatný. Sporný závet má

písomnúformu,ideozávetnenapísanývlastnourukou,tzv.alografnýzávet.Obsahujedeň,mesiacarok,
kedy bol podpísaný. Keďže sú na jednej listine spolu s listinou o vydedení (čo zákon nezakazuje), ako
závet, tak i listina o vydedení majú formálne náležitosti uvedené v § 476 OZ. Alografný závet musí byť
vlastnou rukou podpísaný poručiteľom, čo bolo splnené (viď predchádzajúci odsek odôvodnenia tohto
rozsudku) a poručiteľ musí za účasti dvoch súčasne prítomných svedkov prejaviť, že listina obsahuje

jeho poslednú vôľu, čo takisto bolo splnené, ako vyplýva zo samotného závetu (časť „Prehlásenie
svedkov“) i z výpovede svedkov JUDr. Mateja Valjenta a JUDr. Jaroslava Valjenta. Je splnená aj
podmienka, že svedkovia musia závet podpísať – podpisy oboch svedkov sa v záverečnej časti, na
strane 3 závetu a listiny o vydedení skutočne nachádzajú.
43. Žalobcovia tvrdia, že poručiteľ mal zhoršený zrak a sluch a bol osobou, ktorá nemôže čítať.

Skutočnosť, že by nevedel čítať, však z vykonaných dôkazov nevyplýva. Svedkovia JUDr. Matej Valjent
a JUDr. Jaroslav Valjent potvrdili, že poručiteľ nosil silnejšie okuliare, ale svedok JUDr. Jaroslav Valjent
si u neho žiadnu inú pomôcku na čítanie nevšimol a svedok JUDr. Matej Valjent potvrdil, že poručiteľ
vedel čítať a písal aj veľa listov v súvislosti s trestným konaním, ktoré sa proti nemu viedlo. Vedel, čo
podpisujeačomienilurobiť.Inúpomôckuakookuliarenačítanieunehonevidel.Počul,lenbolopotrebné

rozprávať hlasnejšie. Aj svedkyňa H. U. E. potvrdila, že mal silnejšie dioptrie a objednal si veľkú lupu, ale
vedel čítať a písať, pravidelne si kupoval noviny a lúštil krížovky a robil si zápisy. Skutočnosť, že si robil
zápisy vyplýva aj z obsahu vykonaných listinných dôkazov (č.l. 72 až 77 a č.l. 89). Skutkové tvrdenie
žalobcov, že v čase podpisu závetu a listiny o vydedení bol poručiteľ osobou, ktorá nevie čítať, teda
vkonanípreukázanénebolo.Preplatnosťzávetualistinyovydedenítedapostačovalozachovanieformy

podľa ustanovenia § 476b OZ, nebolo potrebné prejaviť poslednú vôľu pred tromi súčasne prítomnými
svedkami, ako to má na mysli ustanovenie § 476c OZ.
44. Nebolo teda v konaní preukázané, že by bol písomný prejav vôle poručiteľa zo dňa 10.06.2019
obsahujúci závet a listinu o vydedení neplatný zo žiadneho zo žalobcami uvádzaných formálnych
dôvodov.

45. Súd ďalej pristúpil k prieskumu materiálnej platnosti listiny o vydedení, teda skúmal, či boli naplnené
dôvodyprevydedenievnejuvedené. Nietžiadnehosporuotom,žežalobcoviasúplnoletýmipotomkami
poručiteľa a sú teda neopomenuteľnými dedičmi v zmysle § 479 OZ. Preto musia dostať na základe
závetu najmenej toľko, koľko je polovica ich dedičského podielu zo zákona, pokiaľ neboli platne
vydedení.

46. Poručiteľ v listine o vydedení uviedol nasledujúce dôvody vydedenia žalobcov v 1. a v 2. rade:
„Obaja synovia a to A. B. a A. B. sa bez uvedenia dôvodu prestali o mňa zaujímať, nenavštevujú ma
a vyhýbajú sa osobným stretnutiam so mnou. Vôbec sa nezaujímajú ako žijem. Som toho názoru, že
trvale neprejavujú o mňa skutočný záujem, ktorý by ako priamy potomkovia (deti) prejavovať mali.“ Ide
teda o dôvod vydedenia podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka.

47. Súd skúmal existenciu dôvodu vydedenia uvedenú v listine o vydedení najskôr vo vzťahu k žalobcovi
v 1. rade.
47.1. Súd skúmal, či je vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade pravdivé tvrdenie uvedené v listine o vydedení
ako dôvod vydedenia, že (pred 10.06.2019) sa bezdôvodne prestal zaujímať o poručiteľa, nenavštevovalho a vyhýbal sa osobným stretnutiam s ním a vôbec sa nezaujímal, ako žije a ak pravdivé je, či ide
o žalobcom zavinené správanie voči poručiteľovi.
47.2. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že vzťah žalobcu v 1. rade s poručiteľom ako jeho otcom

nebol ideálny. Otec nebol spokojný so spôsobom jeho života a vyčítal mu ho. Komplikovaný bol aj vzťah
rodičov žalobcov (poručiteľa a jeho manželky), poručiteľ bol dokonca trestne stíhaný pre trestný čin,
ktorý mal na manželke spáchať. Žalovaná v 3. rade prostredníctvom svojej zástupkyne uviedla, že medzi
poručiteľom a jeho exmanželkou boli po rozvode zlé vzťahy a obaja synovia stáli na strane matky. Aj
žalovaný v 4. rade prostredníctvom svojej zástupkyne uviedol, že žalobcovia sa v názoroch prikláňali

k matke a otca ako keby odstrkovali. Tieto skutkové tvrdenia žiadna zo strán nepopiera. Poručiteľ sa teda
na žalobcov – svojich synov mohol hnevať, čo mohlo byť bezprostrednou motiváciou pre ich vydedenie.
Aj svedkyňa H. U. E. vo svojej výpovedi potvrdila, že poručiteľ sa na svojich synov hneval kvôli tomu,
prečo bol vzatý do väzby. V liste nadpísanom „Važená N.!“ (č.l. 89) poručiteľ uviedol, že syna vydedil,
lebo nie je ochotný živiť svoje deti a hanbí sa za neho. Z kontextu, ktorý listu dávajú skutkové tvrdenia
a dôkazy v tomto konaní vyplýva, že syn, ktorý nebol ochotný živiť svoje deti, je žalobca v 1. rade. Tento

dôvod však v listine o vydedení ako dôvod vydedenia uvedený nie, preto tvrdený nezáujem žalobcu v 1.
rade o svoje deti dôvodom jeho vydedenia byť nemohol.
47.3. Zo zápiskov poručiteľa vyplýva, že mu žalobca v 1. rade nezdvihol telefón a potom mu poručiteľ
napísal správu, kde mu vyčítal, že sa mu (žalobca v 1. rade poručiteľovi) vyhrážal zastrelením. Z ďalších
zápiskov vyplýva, že to malo byť vo februári 2016. Dňa 23.04.2018 mal „A.“ poručiteľ napísať, že je

manipulovateľný a že mu mali byť sľúbené peniaze za výpoveď a že chová cudziu a na vlastné nedá.
Je teda zrejmé, že poručiteľ a žalobca v 1. rade boli minimálne v kontakte prostredníctvom sms správ,
a to ešte v roku 2018.
47.4. Výlučne len zlý vzájomný vzťah poručiteľa a jeho syna – žalobcu v 1. rade, nie je sám osebe
dôvodom na vydedenie podľa § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, ktorý ako dôvod pre

vydedenie uviedol poručiteľ v listine o vydedení. Mohol byť dôvodom, pre ktorý sa poručiteľovi žalobca
v 1. rade vyhýbal. Tvrdeniu, že by neprejavoval absolútne žiaden záujem o poručiteľa, nesvedčí to, že
ho bol navštíviť v nemocnici počas jeho hospitalizácie, ani to, že ho bol navštíviť v zariadení sociálnych
služieb. Zástupkyňa žalovanej v 3. rade síce na pojednávaní dňa 10.06.2024 uviedla, že za poručiteľom
vo T. ani jeden syn nebol, to je však vyvrátené najmenej jedným listinným dôkazom (č.l. 342). Jediná

listinnýmidôkazmipreukázanánávštevajesíceažzobdobiapospísanílistinyovydedení,avšakžalobca
v 1. rade tvrdí, že nešlo o jedinú návštevu a svedkyňa H. U. E. pripustila, že nie každá návšteva musela
byť zaznačená v tom čase v záznamoch zariadenia. Nie je možné vyčítať žalobcovi v 1. rade zníženú
intenzitu jeho záujmu o kontakt s poručiteľom, ak poručiteľ sám prejavoval svoje negatívne postoje
voči žalobcovi v 1. rade (preukázané sú vyčítavé SMS správy, ktoré mu poslal). Nesporné však je, že

telefonický kontakt na poručiteľa žalobca v 1. rade mal. Nesporné je, že sa o poručiteľa žalobca v 1.
rade zaujímal aj sprostredkovane, ako vyplýva z komunikácie predloženej zástupkyňou žalovanej v 5.
rade na č.l. 183 až 188. Ide síce o komunikáciu z obdobia po spísaní závetu a listiny o vydedení, teda
nejde o dôkaz záujmu z obdobia pred spísaním listiny o vydedení, avšak časový odstup sú len tri až štyri
mesiace a ak by mal hlboký a vážny nezáujem o poručiteľa, ťažko očakávať, že by sa vôbec zaujímal

o jeho zdravotný stav. Žalobca v 1. rade sa teda v skutočnosti o poručiteľa podľa súdu neprestal zaujímať
a zaujímal sa o to, ako žije. Miera intenzity ich vzťahu síce nebola hlboká a ich vzťah bol výrazne
negatívne orientovaný, nemalý podiel na tom však mal práve samotný poručiteľ. Ťažko vyčítať žalobcovi
v1.radezníženúintenzitukontaktovsporučiteľom,aksaporučiteľvočinemusprávalvýlučnenegatívne,
vyčítavo a hneval sa na neho za to, že sa prikláňal na stranu svojej matky, s ktorou bol poručiteľ vo

viacerých sporoch. To sa javí byť ako skutočný materiálny dôvod vydedenia žalobcu v 1. rade, hoci
v listine o vydedení tento dôvod uvedený nebol. Negatívny vzťah poručiteľa k žalobcovi v 1. rade ako
k jeho synovi, ani jeho hnev na neho však nie je predpokladom na vydedenie žalobcu v 1. rade ako syna
poručiteľa podľa ustanovenia § 469a ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka. Žalobca v 1. rade ani
nemal možnosť prejaviť svoj hlbší záujem o poručiteľa, ktorý sa domnieval, že sa žalobca v 1. rade „dal

kúpiť“ svojou matkou, aby stál v sporoch poručiteľa so svojou bývalou manželkou na jej strane. Aký –
taký kontakt však medzi žalobcom v 1. rade a poručiteľom napriek ich zlému vzájomnému vzťahu ostal.
47.5. Preto súd dospel k záveru, že dôvody pre vydedenie uvedené listine o vydedení zo dňa 10.06.2019
vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade neboli dané.
48. Keďže súd posúdil, že závet je vo vzťahu k obom žalobcom formálne platný, skúmal platnosť závetu

vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade z materiálneho hľadiska.
48.1. Žalobca v 1. rade má v dedičskom konaní po poručiteľovi postavenie neopomenuteľného dediča
podľa § 479 Občianskeho zákonníka. Závetom ho teda možno vylúčiť z dedenia len v takom prípade,ak je platne vydedený. V opačnom prípade musí závetom dostať aspoň toľko, koľko tvorí jedna polovica
jeho dedičského podielu zo zákona.
48.2. Súd dospel k záveru, že nedošlo k vydedeniu žalobcu v 1. rade, pretože dôvody uvedené v listine

o vydedení dané neboli. Neexistencia vydedenia žalobcu v 1. rade však nespôsobuje neplatnosť celého
závetu.Závetobstojíajvtakomprípade,avšaklenvtejčasti,vktorejžalobcav1.radeneprídeopolovicu
svojho dedičského podielu zo zákona. Kogentné ustanovenie paragrafu 479 OZ totiž ustanovuje, že
závet je neplatný len v tej časti, v ktorej opomína plnoletého potomka takým spôsobom, že nedostane
polovicu svojho dedičského podielu zo zákona. Vo zvyšnej časti platnosti závetu nič nebráni.

48.3. Preto súd neurčil neplatnosť celého závetu, ako sa domáhal v žalobe žalobca v 1. rade,
ale neplatnosť závetu určil len v tej časti, v ktorej závet odporuje právu žalobcu v 1. rade ako
neopomenuteľného dediča dostať toľko, koľko robí jedna polovica jeho dedičského podielu zo zákona.
Vo zvyšku nič nebráni tomu, aby mohli nadobudnúť dedičstvo po poručiteľovi závetní dedičia každý
v pomere jednej pätiny zo zvyšku dedičstva po uspokojení zákonného nároku žalobcu v 1. rade ako
neopomenuteľného dediča na jednu polovicu jeho zákonného podielu.

49. Vo zvyšku bola teda žaloba žalobcu v 1. rade zamietnutá. Nebol dôvod určiť neplatnosť celého
závetu, v tej časti, v ktorej závet po uspokojení nárokov žalobcu v 1. rade podľa § 479 OZ prerozdeľuje
dedičstvo po poručiteľovi, je závet platný.
50. Ďalej sa súd zaoberal žalobou žalobcu v 2. rade v časti týkajúcej sa materiálnych podmienok
vydedenia, skúmal teda, či boli dané dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení vo vzťahu

k žalobcovi v 2. rade. Dospel pritom k odlišným záverom ako pri žalobcovi v 1. rade.
50.1. Aj vzťah žalobcu v 2. rade s poručiteľom bol zlý. Aj jemu poručiteľ vyčítal priklonenie sa na stranu
matky (exmanželky poručiteľa) v konfliktoch, ktoré v rodine vznikali. Hneval sa na neho za okolnosti,
za ktorých bol vzatý do väzby (str. 3 zápisnice na č.l. 344). Prístup žalobcu v 2. rade k poručiteľovi
však bol iný ako prístup žalobcu v 1. rade. Zo žiadneho z dôkazov nevyplýva, že by sa žalobca v 2.

rade kedykoľvek od umiestnenia poručiteľa v domove sociálnych služieb až do smrti poručiteľa, ani
v čase hospitalizácie poručiteľa v nemocnici, akokoľvek zaujímal o poručiteľa. Nebola preukázaná ani
jediná návšteva poručiteľa žalobcom v 2. rade, ani v domove sociálnych služieb, ani v nemocnici. Nebol
preukázaný ani jediný telefonát alebo SMS správa poručiteľa so žalobcom v 2. rade. Na rozdiel od
žalobcu v 1. rade, žalobca v 2. rade nemal ani len telefonický kontakt na poručiteľa. Neobstojí preto

ani jeho poukaz na to, že pracoval a býval v zahraničí. Ani práca v zahraničí nebráni dieťaťu pokúsiť
sa aspoň o telefonický kontakt so svojím rodičom. Na rozdiel od žalobcu v 1. rade, v prípade žalobcu
v 2. rade nebolo preukázané, že by ho kontaktoval poručiteľ vyčítavými, negatívnymi SMS správami.
Preto v jeho prípade nemožno konštatovať, že by bol nedostatok hlbšieho záujmu spôsobený správaním
poručiteľavočinemu.Poručiteľanebolnikdynavštíviťvdomovesociálnychslužieb,nemalanivedomosť,

že je v nemocnici (str. 8 zápisnice na č.l. 335). Odkedy nežil poručiteľ v spoločnej domácnosti s matkou
žalobcov, žalobca v 2. rade si nespomenul, akým spôsobom sa o neho zaujímal. Tým v podstate sám
potvrdil pravdivosť skutočností uvedených v listine o vydedení, a síce že sa vôbec nezaujímal, ako
poručiteľ žije, nenavštevoval ho, vyhýbal sa osobným stretnutiam s ním. V jeho prípade teda nebolo
preukázané, že by sa aspoň akým – takým spôsobom zaujímal o poručiteľa po jeho odchode do

zariadenia sociálnych služieb. Nebolo preukázané ani, že by mal na tom vinu prevažne poručiteľ –
žalobca v 2. rade neurobil žiaden pokus o kontakt s poručiteľom, hoci si mohol aspoň obstarať telefónne
číslo od žalobcu v 1. rade, s ktorým podľa jeho vyjadrenia mali štandardný vzťah ako súrodenci. Ani
z poznámok poručiteľa (č.l. 89 spisu) nevyplýva, že by došlo k akémukoľvek kontaktu poručiteľa so
žalobcom v 2. rade, prípadne že by mu poručiteľ tak ako žalobcovi v 1. rade posielal vyčítavé správy.

Za takýchto okolností súd dospel k záveru, že nebolo preukázané u žalobcu v 2. rade, že by dôvody
vydedenia uvedené v listine o vydedení zo dňa 10.06.2019 neboli dané.
51. Následne súd skúmal platnosť alebo neplatnosť závetu vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade.
52. Keďže žalobca v 2. rade bol platne vydedený a keďže závet podpísaný poručiteľom dňa 10.06.2019
má všetky formálne náležitosti, nebolo u žalobcu v 2. rade porušené ustanovenie § 479 Občianskeho

zákonníka, nebol žiaden dôvod ani na určenie neplatnosti závetu vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade.
Žalobca v 2. rade ako vydedený neopomenuteľný dedič nebude mať nárok na nadobudnutie ani len
časti dedičstva po poručiteľovi a nič nebráni tomu, aby celý jeho dedičský podiel, ktorý by mu ako
neopomenuteľnému dedičovi patril, bol predmetom závetu.
53. Preto súd žalobu žalobcu v 2. rade v oboch častiach v celom rozsahu zamietol.

54. Okolnosti týkajúce sa pohrebu poručiteľa, na ktoré poukazuje zástupkyňa žalovanej v 5. rade nie sú
pre posúdenie tohto sporu podstatné. Pre posúdenie platnosti závetu a listiny o vydedení sú dôležité len
tie okolnosti, ku ktorým došlo za života poručiteľa, a to pred spísaním listiny obsahujúcej závet a listinu
o vydedení. Iné okolnosti môžu mať len podporný charakter pre hodnotenie okolností z obdobia predspísaním závetu a listiny o vydedení. Ani zástupkyňou žalovanej v 5. rade naznačené zintenzívnenie
záujmu žalobcu v 1. rade o poručiteľa až keď sa dozvedel o vydedení nič nemení na závere súdu o tom,
že slabá intenzita záujmu žalobcu v 1. rade o poručiteľa pred vydedením bola vo významnej miere

ovplyvnená postojom poručiteľa k nemu. Negatívne správy poručiteľa adresované žalobcovi v 1. rade
sú ešte z obdobia pred spísaním listiny o vydedení.
55. Súd po posúdení merita sporu rozhodoval o trovách konania. Vychádzal pritom z nasledujúcich
právnych predpisov a riadil sa nasledujúcimi úvahami.
55.1. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
55.2. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
55.3. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
55.4. Podľa § 260 CSP ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade
výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.

55.5. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
55.6. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

55.7. Podľa § 2 ods. 6 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov znalec vykonáva svoju činnosť pre
zadávateľa za odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času (ďalej len "znalečné"); ak
je zadávateľov viac, zodpovedajú za zaplatenie znalečného spoločne a nerozdielne.
55.8. Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona výška tarifnej odmeny u znalcov sa určí a) časovým spôsobom

s prihliadnutím na skutočný počet hodín, ktoré znalec vynaložil na svoju činnosť, b) podielovým
spôsobom z východiskovej hodnoty predmetu úkonu znaleckej činnosti alebo c) paušálnym spôsobom
podľa predmetu úkonu znaleckej činnosti v závislosti od počtu úkonov znaleckej činnosti.
55.9. Podľa § 3 ods. 6 citovaného zákona za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a
preukázateľne vynaložené v súvislosti s vykonávaním činnosti, najmä súdne poplatky, správne poplatky,

cestovné výdavky a telekomunikačné výdavky, paušálne ustanovené náhrady, výdavky za kopírovacie
a tlačiarenské služby, výdavky spojené s činnosťou konzultanta, výdavky spojené s činnosťou korektora
a poradcu a výdavky za odborné podklady, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov.
55.10. Podľa § 3 ods. 9 citovaného zákona ak súd alebo iný orgán verejnej moci ustanoví znalca,
tlmočníka alebo prekladateľa a uloží povinnosť zložiť preddavok, bez rozhodnutia poukáže zložený

preddavok do 30 dní od jeho zloženia na účet znalca, tlmočníka alebo prekladateľa.
55.11. Podľa § 16 ods. 7 citovaného zákona zadávateľ, ktorým je súd alebo iný orgán verejnej moci, je
povinný pred zadaním úkonu znaleckej činnosti zistiť možnosti uskutočnenia úkonu znaleckej činnosti
včas, ozrejmiť znalcovi obsah a rozsah znaleckého dokazovania, konzultovať druh znaleckého úkonu,
zistiť predpokladanú výšku znalečného a prerokovať uplatnenie nároku na preddavok podľa § 2 ods. 8

písm. a). Ak ide o zložitú vec, je potrebné so znalcom ešte pred ustanovením konzultovať správnosť
zadaných úloh, podať mu potrebné vysvetlenia zo súdnych spisov a skutočností, ktoré sú významné z
hľadiska posudzovania veci.
55.12. Podľa § 5 písm. b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 491/2004 Z.z. o
odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov

v znení neskorších predpisov znalcovi patrí paušálna odmena za prevzatie a prvotné oboznámenie so
spisom 19,92 eura.
55.13. Podľa § 6 ods. 1 citovanej vyhlášky znalcovi v odbore zdravotníctvo a farmácia, znalcovi v odbore
geodézia a kartografia, znalcovi v odbore právne vzťahy k cudzine a znalcovi v odbore písmoznalectvo
patrí hodinová odmena za každú začatú hodinu výkonu znaleckej činnosti 19,92 eura.

55.14. Podľa § 14 ods. 3 citovanej vyhlášky znalec a prekladateľ môže od zadávateľa požadovať
paušálnu náhradu hotových výdavkov za vyhotovenie a) znaleckého úkonu alebo prekladateľského
úkonu v listinnej podobe vo výške 2,66 eura, vyhotovenie prvých 100 znaleckých úkonov alebo
prekladateľských úkonov v kalendárnom roku v elektronickej podobe vo výške 4,66 eura a vyhotovenie
každého ďalšieho úkonu v tom istom kalendárnom roku v elektronickej podobe vo výške 2,83 eura, b)

jedného čiernobieleho listu znaleckého úkonu alebo prekladateľského úkonu v listinnej podobe vo výške
0,10 eura za formát A4 a 0,20 eura za formát A3, c) farebného listu s grafickým obsahom znaleckého
úkonu alebo prekladateľského úkonu v listinnej podobe vo výške 0,83 eura za formát A4 a 1,66 eura
za formát A3.56. V tomto konaní vznikli trovy v súvislosti so znaleckým dokazovaním vykonaným na návrh žalobcov
v 1. a v 2. rade. Predmetom znaleckého skúmania bol podpis poručiteľa, znalecký posudok podala
znalkyňa z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo.

56.1. Znalkyňa podala znalecký posudok v súlade so zadaním. Spolu s ním doručila súdu aj
vyúčtovanie znalečného a náhrady hotových výdavkov, ktoré špecifikovala ako odmenu za 48 hodín
znaleckej činnosti po 19,92 € (spracovanie úvodných častí posudku 1 hodina, špecifikácia sporného
a porovnávacieho materiálu 2 hodiny, analýza sporného podpisu 6 hodín, analýza porovnávacích
podpisov 28 hodín, vyhodnotenie a interpretácia analýz 2 hodiny, komparácia sporného a porovnávacích

podpisov 3 hodiny, komparácia morfologických zvláštností 1 hodina, spracovanie zhrnutia, čiastkových
záverov a konečného záveru 2 hodiny, spracovanie ilustrácií morfologických zvláštností a príprava
príloh 3 hodiny). Ďalej si uplatnila paušálnu odmenu za prevzatie a prvotné oboznámenie so spisom vo
výške 19,92 € a náhradu hotových výdavkov za 8 vyhotovení znaleckého posudku po 2,66 €, za 184
čiernobielych strán po 0,10 € spolu 18,40 € a za 4 farebné strany po 0,83 € spolu 3,32 €. Okrem toho
si uplatnila aj náhradu poštovného vo výške 6,50 €.

56.2.Súdposúdilvyúčtovanieznalečnéhoapodanýznaleckýposudokadospelkzáveru,ževyúčtovanie
zodpovedá zákonu č. 382/2004 Z.z. i vyhláške č. 491/2004 Z.z. Znalkyni za podaný znalecký posudok
patrí odmena za 48 hodín znaleckej činnosti podľa § 6 ods. 1 citovanej vyhlášky vo výške 48 x 19,92
€ za úkony uvedené vo vyúčtovaní, spolu v sume 956,16 €. Vzhľadom k potrebe podrobnej analýzy
množstva porovnávacieho materiálu i k rozsahu znaleckého posudku súd považuje rozsah vykonaných

úkonov znaleckej činnosti v súvislosti s vyhotovením posudku za primeraný. Okrem toho jej patrí aj
paušálna odmena podľa § 5 písm. b) citovanej vyhlášky za prevzatie a prvotné oboznámenie so spisom
vovýške19,92€.Znalkyňamápreukázateľneajnároknanáhraduhotovýchvýdavkov,ktorépozostávajú
z paušálnych výdavkov podľa § 14 ods. 3 vyhlášky za 8 vyhotovení posudku po 2,66 €, spolu 21,28 €, za
184 čiernobielych strán po 0,10 €, spolu 18,40 € a za 4 farebné strany po 0,83 €, spolu 3,32 €. Znalkyni

patrí aj náhrada poštovného za doručenie písomných vyhotovení znaleckého posudku súdu vo výške
6,50 €. Spolu je náhrada paušálnych a hotových výdavkov vo výške 49,50 €. Výška znalečného je teda
1 025,58 € (časová odmena 956,16 € + paušálna odmena 19,92 € + výdavky 49,50 €).
56.3. Znalkyňa stanovila predbežne výšku preddavku na znalečné na 1 000 €. Táto suma jej bola podľa
§ 3 ods. 9 zákona č. 382/2004 Z.z. daná na výplatu dňa 17.04.2024. Výška znalečného však bola vyššia

a nie je v celom rozsahu krytá znalkyňou žiadaným preddavkom.
56.4. V takom prípade nezaniká nárok znalca na úhradu znalečného, ale o znalečnom nekrytom
preddavkom je potrebné rozhodnúť obdobne ako o trovách konania v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. Zákon na rozhodovanie o nárokoch znalca pamätá len v ustanovení § 260 CSP. Pri rozhodovaní
o náhrade znalečného teda súd postupuje podľa osobitného predpisu, ktorým je citovaný zákon

(382/2004 Z.z.) a citovaná vykonávacia vyhláška k nemu (491/2004 Z.z.). Podľa týchto predpisov teda
súd posúdil nárok i jeho výšku a na ich náhradu analogicky podľa § 255 ods. 1 CSP zaviazal tú
stranu, ktorá bola v spore neúspešná. V tej časti predmetu konania, v ktorej súd posudzoval pravosť
listiny, ktorá bola predložená na znalecké skúmanie, bol žalovaný v 2. rade v celom rozsahu procesne
neúspešný. Preto má znášať vzniknuté trovy a preto ho súd zaviazal na náhradu trov konania súvisiacich

so znaleckým dokazovaním, ktoré nie sú kryté zloženými preddavkami. Ich výška je 25,58 € (1 025,58
€ /znalečné/ mínus 1 000 € /vyplatený preddavok/). Lehotu na plnenie súd určil v súlade s § 232 ods. 3
CSP na tri dni od právoplatnosti výroku o znalečnom, pričom oprávnenou osobou na prijatie znalečného
je znalkyňa, ktorá znalecký posudok podala. Súd v rozhodnutí uviedol aj číslo účtu, ktorý na účel prijatia
znalečného uviedla znalkyňa vo svojom vyúčtovaní.

57. Ďalej súd rozhodoval o trovách strán sporu.
57.1. Žalobca v 1. rade bol úspešný v jednom uplatnenom nároku (vydedenie) a čiastočne –
polovične úspešný v jednom uplatnenom nároku (závet). Jeho procesný úspech teda predstavuje 75%
z posudzovaných nárokov. Procesný úspech žalovaných predstavuje 25%, úspešní boli v polovici
predmetu konania v časti o určenie neplatnosti závetu. Čistý procesný úspech žalobcu v 1. rade

predstavuje po odpočítaní jeho neúspechu 50%. Preto mu súd podľa § 255 ods. 2 priznal proti menej
úspešným žalovaným v 1. až v 5. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50%. Keďže žalovaní
v 1. až v 5. rade tvoria v spore procesné spoločenstvo, žalobcom v 1. rade uplatnené nároky nesmerovali
proti ním oddelene, ale ich žaloval všetkých spoločne, zodpovedajú za trovy konania všetci spoločne a
teda sú povinní žalobcovi v 1. rade nahradiť trovy konania spoločne a nerozdielne. O výške trov konania

rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením súdny úradník.
57.2. Žalobca v 2. rade bol v spore v celom rozsahu neúspešný. Preto podľa § 255 ods. 1 CSP patrí
nárok na náhradu trov konania proti nemu žalovaným v 1. až v 5. rade. Každému zo žalovaných vznikolsamostatný nárok na náhradu trov konania, pretože každý z nich sa bránil proti žalobcom v 2. rade
uplatnenému nároku osobitne. Procesná obrana jedného z nich nezaväzovala ostatných žalovaných.
O výške trov konania žalovaných rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia,

ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením súdny úradník.
58. Žalovaní v 5. rade a v 1. a v 2. rade zaplatili preddavky na trovy spojené s dokazovaním o nimi
navrhnutých návrhoch na vykonanie dôkazov. Žalovaná v 5. rade vo výške 150 € a žalovaní v 1.
a v 2. rade spoločne a nerozdielne vo výške 50 €. Keďže tieto preddavky spotrebované neboli, pretože
napokon v súvislosti so svedeckými výpoveďami žiadne náklady nevznikli, nie sú viac tieto preddavky

potrebné a je nevyhnutné ich vrátiť tým stranám, ktoré ich zložili. Preto súd vo výrokoch VIII. a IX. tohto
rozsudku žalovanými v 1. a v 2. a v 5. rade zaplatené preddavky vrátil. Zároveň súd interne upravil
účtovné oddelenie súdu, aby preddavky prijaté na depozitný účet tunajšieho súdu po právoplatnosti
rozhodnutia o vrátení preddavkov bezodkladne vrátilo.

Poučenie:

PE - 6C/6/2021

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu prva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv
na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.