Uznesenie – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 26, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoCsp/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124308982
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6124308982.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu
JUDr.MartinyBalegovejaJUDr.PavlaLukáča,vsporežalobcu:IntrumSlovakia,s.r.o.,sosídlomMýtna
48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so
sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. D. E. XXX/XX, F., o
zaplatenie 4 099,44 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra

č. k. 52Csp/116/2024 – 129 zo dňa 30. 01. 2025 v spojení s opravným uznesením č. k. 52Csp/116/2024
– 150 zo dňa 10. 03. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd r u š í rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 52Csp/116/2024 – 129 zo dňa 30. 01. 2025
v spojení s opravným uznesením č. k. 52Csp/116/2024 – 150 zo dňa 10. 03. 2025 vo výroku I. a III. a
vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Odvolanie žalovaného proti II. výroku rozsudku o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3
919,44 eura spolu s úrokom 3 068,56 eura, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 4 549,44 eura
od 07. 08. 2021 do 01. 08. 2023, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 4 504,44 eura od 02. 08.
2023 do 25. 08. 2023, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 4 459,44 eura od 26. 08. 2023 do

25. 09. 2023, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 4 414,44 eura od 26. 09. 2023 do 20. 10.
2023, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 4 369,44 eura od 21. 10. 2023 do 23. 11. 2023,
úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 4 324,44 eura od 24. 11. 2023 do 09. 01. 2024, úrokom z
omeškania 5,00 % ročne zo sumy 4 279,44 eura od 10. 01. 2024 do 29. 01. 2024, úrokom z omeškania
5,00 % ročne zo sumy 4 234,44 eura od 30. 01. 2024 do 23. 02. 2024, úrokom z omeškania 5,00 %
ročne zo sumy 4 189,44 eura od 24. 02. 2024 do 22. 03. 2024,úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo

sumy 4 144,44 eura od 23. 03. 2024 do 22. 04. 2024,úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 4
099,44 eura od 23. 04. 2024 do 28. 05. 2024,úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 4 054,44 eura
od 29. 05. 2024 do 24. 06. 2024, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 4 009,44 eura od 24. 06.
2024 do 29. 07. 2024, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 3 964,44 eura od 30. 07. 2024 do
26. 08. 2024, úrokom z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 3 919,44 eura od 27. 08. 2024 do zaplatenia,
a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok), konanie v časti istiny vo výške 180 eur

zastavil (II. výrok) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% s tým, že o konkrétnej sume tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku (III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 2 písm. a), b), § 9 ods. 1 ods. 2 písm. d), h), § 11 ods.
1 písm. b), d), g) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách, §

52 ods. 1 – 4, § 53 ods. 1, ods. 9, § 54 ods. 1, ods. 2, § 517 ods. 2, § 565 Občianskeho zákonníka, § 1a
ods. 1, § 3 nariadenia vlády č. 87/1195 U. z. a v časti trov konania na § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V konaní mal za preukázané, že právny predchodca
žalobcu (spol. G. H. a. s.) uzatvoril so žalovaným dňa 05. 04. 2019 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere,
predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 6 000 eur s úrokovou sadzbou vo

výške 16,80 % p.a., ktorý sa zaviazal žalovaný platiť v mesačných splátkach po 109,38 eura mesačne
so splatnosťou k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky bol v deň 20. 05. 2019,
počet splátok 96, RPMN 16,80% a dátum poslednej splátky 20. 04. 2027, s celkovými nákladmi 4
500,48 eura a celkovou čiastkou spojenou s úverom 10 500,48 eura. Dňa 10. 07. 2020 uzatvoril právny
predchodca žalobca spol. G. H. a.s. so žalovaným Dodatok č. 1 k Zmluve o spotrebiteľskom úvere,

ktorým bol dohodnutý odklad splácania úveru s tým, že nezaplatené splátky dňa 20. 07. 2020, 20. 08.
2020, 20. 09. 2020 bol povinný splácať žalovaný dňom 20. 10. 2020. Boli navýšené splátky na počet 102,
dátum poslednej splátky 20. 01. 2028 a celková výška zvýšená na sumu 11 118,79 (správne malo byť
11 118, 78 eura). Žalobca zaslal žalovanému 3. upomienku - výzvu na zaplatenie zo dňa 24. 06. 2021,
doručenou dňa 29. 06. 2021 s tým, že eviduje k zmluve č. 11904001802 (správne malo byť 1904001802)
nedoplatok na splátkach v celkovej výške 340,12 eura, ktorý žiadal uhradiť s tým, že ak nedôjde k úhrade

splátky splatnej dňa 20. 04. 2021 vo výške 109,38 eura najneskôr do 20. 07. 2021 (správne malo byť
25. 07. 2021), bude oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Žalobca dňa 27. 07. 2021 oznámil
žalovanému, že neuhradil splátku vo výške 109,38 eura splatnú dňa 20. 04. 2021 po dobu dlhšiu ako
tri mesiace, pričom bol upozornený v Upomienke 3 na uplatnenie práva spoločnosti vyhlásiť okamžitú
splatnosť úveru, v dôsledku čoho sa dlh zo Zmluvy stal splatným v celom rozsahu ku dňu 20. 04. 2021.

Oznámenie prevzal žalovaný dňa 30. 07. 2021.

3. Súd prvej inštancie posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným za spotrebiteľský s tým, že
v prípade zmluvy č. 1904001802, uzatvorenej dňa 05. 04. 2019 medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným, ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. V danom prípade žalobca na základe zmluvy

poskytol žalovanému úver vo výške 6 000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v dohodnutom čase,
v stanovenom čase platiť úroky a poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s
úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Žalovaný nedodržal podmienky pre splácanie a dostal sa so
splácaním do omeškania, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy, a tak žalobca podaním zo dňa 27.
07. 2021 vypovedal zmluvu a zároveň vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovaného

na úhradu dlžnej sumy vo výške 5 853,94 eura. Žalovaný uhradil na úver sumu 3 242,48 eura pred
podaním žaloby a po jej podaní sumu 180 eur. Žalobca si žalobou, po čiastočnom späťvzatí v sume
180 eur, uplatnil sumu 3 919,44 eura. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že nárok žalobcu je v plnom rozsahu dôvodný, keďže žalobca dostatočným spôsobom preukázal, že
žalovaný čerpal finančné prostriedky, tieto nevrátil, pričom žalovaná suma predstavuje sumu 3 919,44

eura. Keďže žalovaný nezaplatil svoj dlh riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobcovi tak vzniklo
právo na úroky z omeškania. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 5,00
% ročne z jednotlivých omeškaných súm. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby v časti zaplatenia
sumy 180 eur, konanie v tejto časti zastavil.

4. Žalovaný namietal výšku úrokovej sadzby a vzniesol námietku premlčania pohľadávky. Pokiaľ išlo o
výšku úrokovej sadzby, žalovaný poukazoval na výšku úroku podľa stránky NBS v mesiaci 04/2019 vo
výške 6,9 %, k čomu nepredložil žiaden doklad. Kritériom pre porovnávanie úroku sú Súhrnné informácie
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk (§
1 ods. 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.) za 4. štvrťrok 2018, kde bola zverejnená výška 8,4 %,

pričom dvojnásobok tejto hodnoty predstavuje výšku 16,80 %, čo zodpovedá hornej hranici prijateľnosti
odplaty - úroku z omeškania, ktorá i bola dohodnutá v zmluve. Z uvedeného dôvodu posúdil námietku
žalovaného čo do výšky úroku z omeškania ako nedôvodnú. Rovnako posúdil ako nedôvodnú aj
námietku premlčaniu. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
29. novembra 2022, sp. zn. 7Cdo/268/2020 zverejnené v Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR

3/2023 č. 29, zo záverov ktorého vyplýva, že veriteľ sa na súde mohol po prvý raz domáhať svojho práva
prvý deň nasledujúci po uplynutí trojmesačnej doby plynúcej od omeškania spotrebiteľa so splnením
splátky (zo dňa 20. 04. 2021), pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (za súčasného splnenia
upozornenia na zosplatnenie ). V danom prípade deň 21. 07. 2021 bol najskorším dňom, kedy sa právo
mohlo vykonať po prvý raz, čo znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej doby práva požadovať

splnenie celého dlhu, čím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba pri zosplatnení celého
dlhu nezávisela od vôle veriteľa. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok
premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný
celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53ods. 9 (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh za podmienky, že v lehote
uvedených 3 mesiacov od omeškania uplynula tiež 15 dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa. Keďže

žaloba bola podaná dňa 22. 05. 2024, námietka premlčania vznesená žalovaným bola nedôvodná.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní
úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1
písm.b),f)ah)CSPanavrhol,abyodvolacísúdrozsudokzrušilavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Nestotožnil sa s názorom, že jediným kritériom pre porovnávanie úroku sú
súhrnné informácie o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných

bánk. Mal posúdiť výšku úroku aj z pohľadu dobrých mravov. V tomto smere poukázal na rozhodnutia
okresných súdov SR, rozhodnutia krajských súdov, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1MCdo 1/2009 zo dňa 31. 07. 2009. Podľa žalovaného ustálená rozhodovacia prax súdov judikovala,
že výška úrokov, ktorá viac ako o 100 % presahuje priemernú výšku úrokov v rozhodnom období, je
v rozpore s dobrými mravmi. Z tohto dôvodu nevznikol žalobcovi nárok na úrok z úveru, a preto by

sa úver mal považovať za bezúročný a všetky splátky, ktoré realizoval, by mali započítané na istinu
úveru, čo aj navrhol. V danom prípade sa súd prvej inštancie nedostatočne vysporiadal s námietkou,
že ide o neprimerane vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore s dobrými mravmi a vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rovnako sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie
k platnému zosplatneniu úveru. Z predžalobnej výzvy zo dňa 24. 06. 2021 je zrejmé, že sa dostal pred

zosplatnením prvýkrát do omeškania s úhradou splátky splatnej dňa 20. 04. 2021, čo konštatoval aj súd
prvej inštancie. Z listiny Vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru zo dňa 27. 07. 2021 vyplýva, že dlh sa
mal stať splatným v celom rozsahu ku dňu 20. 04. 2021. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že pokiaľ
došlo k platnému zosplatneniu úveru, tak úver sa stal splatným ku dňu 20. 04. 2021, keďže tento deň je
v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zrozumiteľne a zreteľne označený žalobcom ako

deň splatnosti dlhu, a preto premlčacia doba začala plynúť dňom 20. 04. 2021 a uplynula dňom 20. 04.
2024. Žalobca podal žalobu na súd dňa 22. 05. 2024, a preto dlh treba považovať za premlčaný. Ak by
súd dospel k záveru, že žalobca nemohol vyhlásiť úver splatným ku dňu 20. 04. 2021, pretože v tom
čase nebol v omeškaní troch splátok, v tomto prípade by sa malo samotné zosplatnenie úveru ku dňu 20.
04. 2021 považovať za neplatný právny úkon, keďže veriteľ môže svoje právo podľa § 565 OZ uplatniť

najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky, keď súčasne upozorní spotrebiteľa
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Nie je možné tvrdiť, že žalobca zosplatnil úver
ku dňu 21. 07. 2021, keď v listine, ktorou splatnosť úveru vyhlásil, označil ako deň, ku ktorému vyhlasuje
splatnosť celého úveru, a to deň 20. 04. 2021. Pokiaľ počas sporu postúpil právny predchodca žalobcu
pohľadávku, urobil tak v rozpore s § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch, pretože postúpil pohľadávku, ktorá nebola po konečnom termíne splatnosti a ani sa nestala
splatnou pred termínom konečnej splatnosti úveru. Ide o hlavný dôvod, pre ktorý by mal súd žalobu
zamietnuť. Alternatívne, ak by odvolací súd dospel k záveru, že došlo k platnému zosplatneniu úveru ku
dňu 21. 07. 20241, nie k 20. 04. 2021, bol toho názoru, že nedošlo k dodržaniu postupu podľa § 53 ods.
9 OZ, keďže právo na zosplatnenie musí veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej

splátky. Žalobca po nezaplatení splátky splatnej dňa 20. 06. 2021 upozornil žalovaného na možnosť
uplatnenia práva podľa § 565 OZ listom zo dňa 24. 06. 2024. Splatnosť najbližšej splátky tak bola 20.
07. 2024, a teda posledný deň, kedy mohol žalobca právo na zosplatnenie úveru využiť, bol deň 19. 07.
2024. Žalobca úver však vyhlásil za predčasne splatný až dňa 27. 07. 2024. Vytkol súdu prvej inštancie,
že nezaoberal jeho žiadosťou o povolenie splatiť sumu v splátkach po 50 eur, keďže lehota 3 dní od

právoplatnosti rozhodnutia je pre neho likvidačná. Okrem záväzku žalobcu, má ďalšie štyri žalované
záväzky. Má záväzky vo výške 25 000 eur voči ďalším dvom veriteľom, ktoré uhrádza vo výške 270 eur
mesačne, ako aj výdavky so splácaním hypotéky 350 eur. Okrem toho namietal, že právny predchodca
žalobcu dostatočným a presvedčivým spôsobom nepreukázal overovanie jeho bonity pri poskytnutí
úveru. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal so zisťovaním príjmov a výdavkov žalovaného na posúdenie

jeho bonity pred poskytnutím úveru, a to napriek tomu, že v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch
je povinný veriteľ pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať úver a to aj s ohľadom na dobu poskytnutia úveru, výšku úveru, príjem
spotrebiteľa, prípadne aj účel úver. Bol toho názoru, že žalobca doposiaľ nepreukázal dodržanie postupupodľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch s ohľadom na dodržania odbornej starostlivosti pri
skúmaní schopnosti žalovaného splácať úver. V opačnom prípade nie je veriteľ oprávnený požadovať
jednorázove splatenie úveru. Žalobca predložil listinu „Údaje žiadosti/zmluvy č. 1904001802“, z ktorej sa

javí, že pri určení jeho mesačného príjmu vychádzal právny predchodca žalobcu z údajov z riadku Čistý
mesačný príjem za posledné tri mesiace, kde sú uvedené tri sumy a to 915 eur, suma 747 eur a 765 eur,
z čoho je zrejmé, že v čase podania žiadosti bola jeho priemerná mesačná mzda vo výške 809 eur. V
riadku Mesačné finančné výdavky uvádzal sumu 0 eur. Z listiny „Dáta dopytu“ je zrejmé, že v tom čase
splácal už štyri skôr poskytnuté úvery, a to s mesačnou splátkou 82,22 eura, 129 eur, 97 eur a posledný

274 eur, čo predstavuje spolu sumu vo výške 582,22 eura. Výška životného minima pre jednu plnoletú
osobu bola v tom čase 205,07 eura. Ak by právny predchodca žalobcu skúmal jeho bonitu, teda od výšky
priemerného mesačného zárobku, t. j. 809 eur by odpočítal jeho základné mesačné výdavky vo výške
787,29 eura (splátky vo výške 582,22 eura + životné minimum 205,70 eura) tak by dospel k záveru, že na
splátku úveru mu zostane len suma 21,71 eura, v dôsledku čoho nebude v jeho možnostiach uhrádzať
mesačnú splátku vo výške 109,38 eura. Právny predchodca žalobcu nekonal s odbornou starostlivosťou,

ako aj došlo k hrubému porušeniu povinnosti, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Zosplatnenie nemôže byť právne účinné a žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia.

7. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu,
ktorý mu predchádzal v medziach odvolania podaného žalovaným (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po jeho
preskúmaní zistil, že rozsudok v napadnutom I. a III. výroku treba zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a odvolanie voči II. výroku rozsudku odmietnuť. Rozhodol tak bez
nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva,
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom, súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci

nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

10. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.

11.Vkonanínebolosporné,žeprávnypredchodcažalobcu(spol.G.H.a.s.)ažalovanýuzatvorilidňa05.
04. 2019 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v
sume 6 000 eur s úrokovou sadzbou vo výške 16,80 % p. a., ktorý zaviazal žalovaný platiť v mesačných
splátkach po 109,38 eura mesačne so splatnosťou k 20. dňu v kalendárnom mesiaci, pričom splatnosť

prvej splátky bol v deň 20. 05. 2019, počet splátok 96, RPMN 16,80 % a dátum poslednej splátky
20. 04. 2027, s celkovými nákladmi 4500,48 eura a celkovou čiastkou spojenou s úverom 10 500,48
eura. Dňa 10. 07. 2020 uzatvoril právny predchodca žalobcu so žalovaným Dodatok č. 1 k Zmluve o
spotrebiteľskom úvere, ktorým bol dohodnutý odklad splácania úveru s tým, že nezaplatené splátky dňa
20. 07. 2020, 20. 08. 2020, 20. 09. 2020 bol povinný splácať žalovaný dňom 20. 10. 2020. Boli navýšené

splátky na počet 102, dátum poslednej splátky 20. 01. 2028 a celková výška zvýšená na sumu 11 118,78
eura. Predchodca žalobcu zaslal žalovanému 3. upomienku - výzvu na zaplatenie zo dňa 24. 06. 2021,
doručenou dňa 29. 06. 2021 s tým, že eviduje k zmluve č. 1904001802 nedoplatok na splátkach v
celkovej výške 340,12 eura, ktorý žiadal uhradiť s tým, že ak nedôjde k úhrade splátky splatnej dňa 20.
04. 2021 vo výške 109,38 eura najneskôr do 25. 07. 2021, bude oprávnený vyhlásiť okamžitú splatnosť

úveru. Predchodca žalobcu dňa 27. 07. 2021 oznámil žalovanému, že neuhradil splátku vo výške 109,38
eura splatnú dňa 20. 04. 2021 po dobu dlhšiu ako tri mesiace, pričom bol upozornený v Upomienke 3
na uplatnenie práva spoločnosti vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Oznámenie prevzal žalovaný dňa
30. 07. 2021.

12. Súd prvej inštancie správne posúdil právny vzťah strán sporu ako spotrebiteľský, keďže zmluvu
uzatváral právny predchodca žalobcu v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa.
V danom prípade však poskytovateľom úveru – právny predchodca žalobcu nebol bankou, ale iba
subjektom – veriteľom poskytujúcim úvery, bez štatútu banky, a preto súd prvej inštancie nesprávneposudzoval výšku úrokovej sadzby podľa Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých úveroch
bankami a pobočkami zahraničných bánk zverejnených na webovej stránke ministerstva financií za 4.
štvrťrok 2018. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata

pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok podľa § 1 ods. 4 pri
obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo
pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných
prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety. Bolo potrebné, aby súd prvej inštancie pri
posudzovaní výšky úroku vychádzal zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých úveroch

veriteľmi a nie zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých úveroch bankami a pobočkami
zahraničných bánk. V ďalšom konaní preto opätovne posúdi výšku úroku podľa Súhrnných informácií o
údajoch o novoposkytnutých úveroch veriteľmi.

13. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie mal posúdiť výšku úroku aj z pohľadu dobrých
mravov. Uvedenú argumentáciu uviedol aj vo vyjadrení zo dňa 22. 01. 2025, doručené súdu prvej

inštancie dňa 29. 01. 2025, t. j. pred pojednávaním dňa 30. 01. 2025, na ktorom súd prvej inštancie
rozhodol napadnutým rozsudkom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by sa súd
prvej inštancie zaoberal argumentáciou žalovaného, ktorá bola obsahom tohto vyjadrenia. Žiadnym
spôsobom sa nevysporiadal v rozhodnutí ani so žiadosťou žalovaného o povolenie splácať dlžnú sumu
v splátkach vo výške 50 eur. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní tak bude posúdiť výšku

dohodnutej úrokovej sadzby aj s ohľadom na kritérium dobrých mravov.

14. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyhodnotil ani to, či a ako právny predchodca žalobcu
skúmal bonitu žalovaného v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
napriek tomu, že súčasťou spisu boli aj listiny, ktoré právny predchodca žalobcu predložil na výzvu

súdu v rámci upomínacieho konania na č. l. 33 – 42 vo vzťahu k splneniu povinnosti posúdenia
schopnosti žalovaného splácať úver pred jeho poskytnutím. V tomto smere odvolací súd poukazuje
aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 530/2024 zo dňa 12. 02. 2025, zo záverov ktorého
vyplýva, že „Povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa je v našom právnom poriadku zakotvená v §
7 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom ide o transpozíciu čl. 8 smernice Európskeho parlamentu

a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS (ďalej len „smernica“). Podľa tohto ustanovenia je veriteľ pred uzavretím zmluvy
o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského
úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,
pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského

úveru,príjemspotrebiteľaaprípadneajúčelspotrebiteľskéhoúveru.Zákonodarcazdôraznil,žedôkazné
bremeno pri overení toho, či si veriteľ splnil túto zákonnú povinnosť, je na strane veriteľa [pozri § 7
ods. 16 písm. b) za bodkočiarkou zákona o spotrebiteľských úveroch]. Splnenie tejto povinnosti je však
potrebné vnímať vo všetkých aspektoch súvisiacich s poskytovaním úveru. Povinnosť veriteľa posúdiť
pred uzavretím zmluvy úverovú bonitu je pre spotrebiteľa nepochybne viac než podstatná, pretože

chráni spotrebiteľa pred rizikami nadmerného zadlženia a platobnej neschopnosti [pozri rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) LCL Le Crédit Lyonnais SA proti Fesihovi
Kalhanovi z 27. marca 2014, C-565/12, bod 42]. Súdny dvor citovanú smernicu vykladá tak, že „existuje
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že sa spotrebiteľ najmä z dôvodu nevedomosti nebude dovolávať
právnejnormyurčenejnajehoochranu(rozsudokz21.apríla2016,RadlingeraRadlingerová,C-377/14,

EU:C:2016:283, bod 65, ako aj citovaná judikatúra)“ (rozsudok Súdneho dvora OPR-Finance s.r.o. proti
GK z 5. marca 2020, C-679/18, bod 22). Zjednodušene povedané, v mnohých prípadoch je dlžník len
laik, ktorý má predstavu o tom, koľko si chce požičať, ale veriteľ je ten, kto má odborné skúsenosti
a vedomosti, a vie preto vyhodnotiť aj to, koľko si klient požičať môže, aby to vedel splácať, a právny
predpis k tomu v zásade normuje aj metodiku a nástroj na báze vstupných údajov pre konkrétny výpočet

(§ 7 ods. 20 a 41 zákona o spotrebiteľských úveroch). Práve s ohľadom na dôležitosť tejto povinnosti
sú prísne aj sankcie, ktoré postihujú veriteľa, ktorý túto svoju povinnosť zanedbá (§ 11 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch) – v prípade porušenia povinnosti konať s odbornou starostlivosťou nie je
veriteľ oprávnený vyžadovať jednorazové splatenie úveru a v prípade hrubého porušenia tejto povinnosti
sa taký úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.

1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti veriteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úverochsa považuje aj porušenie § 7 ods. 19 až 42 zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 7 ods. 17 písm.
b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa vynaložením odbornej starostlivosti rozumie, že veriteľ posúdi
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi.

Mohlo by sa teda zdať, že postačuje, ak veriteľ preukáže, že nahliadol do príslušných registrov a vyžiadal
si od spotrebiteľa a ďalších orgánov príslušné podklady. Je ale zrejmé, že na to, aby bolo možné
hovoriť o odbornej starostlivosti, je potrebné preukázať aj odbornosť samu – teda preukázať aj to, že
bola platobná schopnosť posúdená správne (boli vyhodnotené všetky údaje a správnym spôsobom
bolo na nich prihliadnuté). Zhromaždenie podkladov bez ich správneho a odborného posúdenia by

totiž nenaplnilo cieľ, ktorý zavedenie takej povinnosti veriteľa sledovalo – chrániť spotrebiteľa pred
nadmernou zadlženosťou a platobnou neschopnosťou. Napokon je tu tretí aspekt procesu poskytovania
úveru, na ktorý je súd povinný prihliadať na účely posúdenia, či veriteľ konal s odbornou starostlivosťou,
a to či na základe odborného posúdenia mal byť úver poskytnutý. Napriek prieskumu zo strany veriteľa
sa môže stať (a je zrejmé, že sa aj stáva), že dlžník úver splácať nebude. V takom prípade je potrebné
vyhodnotiť, či sa tejto situácii nedalo predísť jednoducho tým, že by veriteľ úver nebol poskytol. Ak

totiž veriteľ klientovi úver neposkytne, klient síce finančné prostriedky nezíska, ale ani nič nestratí.
V prípade omeškania so splátkami, naopak, nielenže musí poskytnuté prostriedky vrátiť, ale suma sa
(častokrát výrazne) navyšuje o úroky, zmluvné pokuty a ďalšie poplatky, na ktoré má veriteľ nárok
(ak ho má). Aj na platobnej neschopnosti dlžníkov teda môže veriteľ „zarobiť“, a preto je potrebné
vyhodnocovať, či platobnú schopnosť dlžníka mohol už pri poskytovaní úveru racionálne predpokladať

alebo nie – jednoducho povedané, či neposkytol úver napriek tomu, že bolo už na začiatku zrejmé,
že ho dlžník nebude vedieť splácať. Súd rozhodujúci vo veci je teda povinný (ex offo) sa vysporiadať
so všetkými konkrétnymi okolnosťami prípadu a v rámci rozhodnutia spotrebiteľovi odôvodniť, prečo
preskúmanie jeho bonity veriteľom bolo/nebolo v súlade nielen so slovenskými právnymi predpismi,
ale aj normami európskeho práva. Ak vychádzame z myšlienky, že spotrebiteľ nedisponuje potrebnými

znalosťami a skúsenosťami na posúdenie jeho možnosti a schopnosti splácať úver v čase jeho
poskytnutia, potom nemožno očakávať ani to, že tieto skúsenosti zrazu nenadobudne v priebehu
súdneho konania. Odôvodnenie preto musí zodpovedať tomuto základnému predpokladu – spotrebiteľ
by mal z rozhodnutia pochopiť aspoň v základoch, čo a prečo veriteľ zisťoval, čo zistil, ako sa s tými
skutočnosťami vysporiadal a napokon či to urobil správne, a preto mu mohol úver poskytnúť.“

15. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie bol povinný ex offo posúdiť, či právny predchodca konal
pred poskytnutím úveru žalovaného s dostatočnou odbornou starostlivosťou. Keďže súd prvej inštancie
žiadnym spôsobom nevyhodnotil uvedenú otázku, bude jeho úlohou v ďalšom konaní ustáliť, či právny
predchodca žalobcu pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere posúdil s odbornou starostlivosťou

schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru. Dôkazné bremeno pri overení toho, či si veriteľ splnil túto zákonnú povinnosť,
je na strane žalobcu ako veriteľa.

16. Vzhľadom na to, že v preskúmavanom rozsudku sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal vyššie
uvedenými podstatnými a rozhodujúcimi otázkami pre náležité právne posúdenie otázky posúdenia
výšky úroku, skúmania bonity žalovaného, pri odôvodnení svojho rozhodnutia si tak nesplnil svoju
základnú povinnosť jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnať sa so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné,

uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje potvrdzujúce rozhodnutie založil.

17. Pokiaľ išlo o námietku premlčania vznesenú žalovaným, táto bola súdom prvej inštancie správne
posúdená ako nedôvodná. Vo vzťahu k otázke, kedy začína plynúť premlčacia doba pri predčasne
zosplatnenom úvere, ktorý má charakter spotrebiteľského právneho vzťahu, súd prvej inštancie aj

odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.
7Cdo/268/2020zodňa29.novembra2022vZbierkestanovískNajvyššiehosúduSRarozhodnutísúdov
SR pod č. R 29/2023 s právnou vetou: „Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody
splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal
splatný celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa

§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným
celý dlh.“ Aj podľa názoru odvolacieho súdu bol deň 21. 07. 2021 najskorším dňom, kedy sa právo
mohlo vykonať po prvý raz, čo znamená, že tento deň je aj začiatkom premlčacej doby práva požadovaťsplnenie celého dlhu, čím sa naplní i zámer zákonodarcu, aby premlčacia doba pri zosplatnení celého
dlhu nezávisela od vôle veriteľa. Z vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru zo dňa 27. 07. 2021 vyplýva,
že zosplatnenie bolo vyvolané tou splátkou, ktorá bola v čase zosplatnenia tri mesiace po splatnosti, t.

j. splátkou splatnou dňa 20. 04. 2021 a podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začala
premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením
splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, t. j. od 21. 07. 2021. Keďže žaloba bola podaná
na upomínací súd dňa 22. 05. 2024, nemožno nárok žalobcu považovať za premlčaný a námietku
premlčania znesenú žalovaným odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie nepovažoval za dôvodnú.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu v žalobe označenému žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia
pre uplatnenie jeho žalobného nároku. V danom prípade žalobca preukázal, že došlo k platnému
zosplatneniu úveru. V prípade zosplatnenia dlhu, musí právny úkon, ktorý zosplatnenie má
vyvolať obsahovať aj údaj o identifikácii splátky, pre ktorú sa veriteľ rozhodol využiť svoje právo
nazosplatnenieceléhodlhu.Akprávnyúkonzosplatnenianeobsahujekonkretizáciusplátky,prektorúsa

veriteľ rozhodol peňažný dlh zosplatniť, je nejasný a teda neurčitý, keďže vyvoláva dôvodné pochybnosti
o tom, či došlo k dodržaniu zákonom stanovenej minimálnej lehoty troch mesiacov pre uplatnenie
takéhoto práva veriteľa, ako aj o tom, kedy začala plynúť trojročná premlčacia doba upravená v §
103 vety druhej a § 101 OZ. Podľa názoru odvolacieho súdu už zo samotnej výzvy na možnosť
zosplatnenia spotrebiteľského úveru v zmysle § 53 ods. 9 OZ musí byť zrejmé, pre omeškanie ktorej

konkrétnej splátky môže byť predmetný úver predčasne zosplatnený. Napriek tomu, že OZ presne
nedefinuje obsah predmetnej výzvy, tento obsah možno vydedukovať z podmienok, ktoré musia byť
splnené pre realizáciu mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľom. Ak teda ustanovenie § 53 ods. 9
OZ možnosť predčasného zosplatnenia úveru podmieňuje uplynutím 3 mesačnej doby od omeškania
so zaplatením splátky, tak je zrejmé, že táto konkrétna splátka musí byť jednoznačne uvedená, čomu

zodpovedá povinnosť vedieť ju i konkretizovať. Ak má ísť teda o riadne a platné upozornenie na
možnosť uplatnenia práva podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ, nestačí spotrebiteľa iba
všeobecne upozorniť na to, že je v omeškaní so zaplatením viacerých splátok (uvedením výšky sumy
omeškaných splátok), ale upozornenie musí obsahovať uvedenie tej konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ
upozorňuje spotrebiteľa/ dlžníka, že nezaplatením tej konkrétnej splátky využije oprávnenie vyhlásiť

mimoriadne zosplatnenie úveru. Z upozornenia veriteľa musí jasne vyplývať, že zaplatením ktorej
konkrétnej splátky vie spotrebiteľ odvrátiť zosplatnenie úveru. Z obsahu výzvy zo dňa 24. 06. 2021
žalovaný mal možnosť posúdiť, zaplatením ktorej konkrétnej splátky (v akej výške) je možné odvrátiť
predčasné zosplatnenie úveru. Postupca mu poskytol informáciu o tom, že dlžná čiastka predstavuje
sumu 340,12 eura a upozornil ho na možnosť zosplatnenia celého úveru s príslušenstvom v prípade, ak

neuhradí splátku splatnú dňa 20. 04. 2021 vo výške 109,38 eura, najneskôr v lehote do 25. 07. 2021.
Žalovaný ako spotrebiteľ tak disponoval informáciou o konkrétnej splátke, ktorú ak by zaplatil, bol by
schopný predčasné zosplatnenie úveru zastaviť. Žalovaný tak bol informovaný o tom, že zaplatením
ktorej konkrétnej splátky a v akej výške môže odvrátiť mimoriadne zosplatnenie úveru. Bolo preukázané,
že veriteľ účinne doručil výzvu na zaplatenie a že bola dodržaná lehota minimálne 15 od doručenia tejto

výzvy od dňa, kedy svoje právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti uplatni. K platnému zosplatneniu
úveru tak došlo ku dňu 27. 07. 2021. Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalovaného, že splatnosť
najbližšej splátky bola 20. 07. 2021, a teda posledný deň, kedy mohol žalobca právo na zosplatnenie
úveru využiť, bol deň 19. 07. 2021. V danom prípade právny predchodca žalobcu zosplatnil úver pre
splátku splatnú dňa 20. 04. 2021, pričom s touto bol omeškaní viac ako tri mesiace v čase vyhlásenia

okamžitej splatnosti úveru dňa 27. 07. 2021, pričom dňa 19. 07. 2021 by podmienka omeškania viac
ako tri mesiace nebola splnená.

19. V intenciách vyššie uvedených skutočností odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo
výroku I. a III. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) a § 391

ods. 1 CSP). Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní pri posudzovaní výšky úroku vychádzať
zo Súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých úveroch veriteľmi, výšku dohodnutej úrokovej
sadzby posúdiť aj s ohľadom na kritérium dobrých mravov. Následne bude potrebné vyhodnotiť, či a ako
právny predchodca žalobcu skúmal bonitu žalovaného v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.
a v prípade, že zaviaže žalovaného na úhradu sumy, bude sa zaoberať aj jeho žiadosťou o povolenie

plnenia v splátkach. Následne súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodne, ustáli skutkový stav veci
a vec právne posúdiť tak, aby bolo zrejmé, ako k výroku dospel a akými úvahami sa pri rozhodovaní
riadil. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 CSP).20. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

21. Podľa § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.
Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

22. Podľa § 386 písm. d) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak
pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

23. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalovaný napadol odvolaním rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu, teda aj v časti výroku o zastavení konania v časti istiny vo výške 180

eur. Žiadna argumentácia, ktorou by žalovaný namietal vecnú správnosť zastavenia konania v tejto
časti, však v odvolaní nie je obsiahnutá. Uvedenie len všeobecných odvolacích dôvodov bez bližšej
špecifikácie konkrétnych okolností prípadu však podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa zákonom
stanovenú náležitosť odvolania spočívajúcu v povinnosti uviesť „odvolacie dôvody.“ Platná právna
úprava pritom neumožňuje súdu vyzvať stranu sporu na doplnenie chýbajúcej náležitosti odvolania

spočívajúcej v absencii konkretizácie odvolacieho dôvodu a zároveň neumožňuje strane sporu meniť
a dopĺňať odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie po uplynutí lehoty na podanie odvolania
(porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR z 05. 11. 2019 pod sp. zn. IV. ÚS 90/2019).

24. Odvolanie musí byť náležite odôvodnené, čo znamená, že nestačí formálne citovať v zákone

uvedený dôvod, ale je potrebné ho identifikovať, t. j. v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti)
odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Absencia relevantného odvolacieho dôvodu je vadou
odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní pokračovať. Keďže žalovaný v časti II. výroku, ktorým
súd prvej inštancie zastavil konanie v časti istiny vo výške 180 eur, do uplynutia odvolacej lehoty riadne
nevymedzil odvolací dôvod a tento nebolo možné z obsahu odvolania vyvodiť, odvolací súd odvolanie

v tejto časti podľa § 386 písm. d) CSP odmietol.

25. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen,
ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s
ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo
zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakomzaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec
alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).