Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 18, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/38/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125204710
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7125204710.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudkýňJUDr.

Zuzany Matyiovej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu Slovenská televízia a rozhlas, so sídlom
v Bratislave, Mlynská dolina, IČO: 56 398 255 proti žalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C., C.
XX, o zaplatenie 736,20 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k.
70Csp/43/2025 - 38 z 5.8.2025

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 70Csp/43/2025 – 38 z 5.8.2025

uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 682,92 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86 %.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia
736,20 €, poštovného 2,40 € a náhrady trovy konania vo výške 44 € dôvodiac, že je verejnoprávnou
inštitúciou zriadenou na základe zák. č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase, pričom žalovaný
jezozákonaplatiteľomúhradyzaslužbyverejnostipodľa§3písm.a)zák.č.340/2012Z.z.vovýške4,64

€ mesačne podľa § 6 ods. 1 a ust. § 7 cit. zákona. Žalovanému vznikol dlh voči žalobcovi za obdobie od
1.4.2008 do 28.2.2023, ohľadom ktorého ho písomne vyzval, avšak žalovaný dlh ani poštovné nezaplatil,
pretožalobcovivznikolnárokajnazaplateniepokutyvzmysleust.§10ods.3cit.zákona.Dlhžalovaného
za žalované obdobie vo výške 719,20 € pozostáva zo 155 neuhradených mesačných predpisov a je
súčinom počtu mesiacov v žalovanom období a sadzby úhrady podľa § 6 ods. 1 cit. zákona, pričom
žalobca si uplatnil aj nárok na zaplatenie pokuty vo výške 17 € a poštovného vo výške 2,40 €.

3. Súd vykonal vo veci dokazovanie a vec právne posúdil podľa ust. § 1, § 3, § 4 ods. 1, § 6 ods.
1, § 7 ods. 1 a 2 a § 10 ods. 1, 2, 3 a 5 zákona č. 340/2012 Z. z. Vykonaným dokazovaním mal
za preukázané že žalovaný, ktorý bol povinný platiť úhradu za služby verejnosti tzv. koncesionárske
poplatky podľa cit. zákona, túto za žalované obdobie nezaplatil. Podľa výpočtu súdu za obdobie od
1.4.2008 do 30.6.2023 celkový predpis platieb bol vo výške 793,44 € pri mesačných platbách 4,64
€ (171 mesiacov x 4,64 € = 793,44 €), z ktorých žalovaný zaplatil spolu 129,92 €, preto nedoplatok
predstavuje 665,92 € (vrátane poštovného 2,40 €), na rozdiel od žalobcom uvádzaného nedoplatku vo

výške 721,60 €, ktorý vychádzal z predpisu platieb bol vo výške 851,52 €. Konštatoval, že dôvodnosť
nároku žalobcu na zaplatenie pokuty a poštových sadzieb vyplýva z ust. § 10 ods. 2 a 3 zák. č. 340/2012
Z.z. Z listinných dôkazov vyplynulo, že žalobca listom z 13.9.2023 vyzval žalovaného na zaplatenie
nedoplatku za žalované obdobie a poštových nákladov do 30 dní od doručenia výzvy, čo žalovanýneurobil. Na základe uvedeného súd považoval nárok za dôvodný v rozsahu sumy 682,92 €, ktorá
pozostáva z nedoplatku na úhrade za služby verejnosti poskytované žalobcom vo výške 663,52 €, z
poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady vo výške 2,40 € a z pokuty vo

výške 17 €. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle
§ 255 ods. 2 CSP a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86 % zohľadniac jeho
úspech v konaní v rozsahu 93 % a neúspech v rozsahu 7 % (93 mínus 7 = 86).

4. V zákonnej lehote proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že žalobca nezohľadnil, že

v žalovanom období žil v spoločnej domácnosti so svojou v tom čase právoplatnou manželkou, služby
boli využívané dvoma osobami, preto má za to, že nárok má byť rozdelený medzi dve osoby, ktoré
v tom čase žili v spoločnej domácnosti. Napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne a nedôvodné,
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci neoprávnene formulovaným podaním žalobcu. Súdu
vyčítal, že sa nezaoberal tým prečo je nárok smerovaný len voči jednej osobe, pričom žalovaný je
v súčasnosti rozvedený a nie je povinný znášať následky konania inej dospelej osoby. Navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil.

5. Žalobca k odvolaniu podal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z.
platiteľom je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny
v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo

v rodinnom dome. Žalobca je v zmysle § 9 zákona povinný viesť evidenciu platiteľov úhrad, pričom
údaje o platiteľoch do tejto evidencie mu poskytujú subjekty, ktorým táto povinnosť priamo z ust. §
9 zákona vyplýva, a to najmä dodávatelia elektriny, prevádzkovatelia distribučnej sústavy a Sociálna
poisťovňaažalobcanemôževychádzaťzinýchskutočností.Keďževevidenciiplatiteľovjeakoodberateľ
elektriny v danom odbernom mieste evidovaný žalovaný, žalobca námietky žalovaného považuje za

neopodstatnené, nakoľko rozhodujúcou je skutočnosť, že žalovaný je evidovaný ako odberateľ elektriny
v danom odbernom mieste. K námietke solidárneho dlžníctva medzi manželmi žalobca uviedol, že
povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS je záväzkovým vzťahom, ktorý vzniká
priamo zo zákona, pričom záväzkové vzťahy nespadajú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Napriek uvedenému dlh, ktorý vznikne jednému z manželov, resp. nárok z neho vyplývajúci si veriteľ

môže uplatniť u ktoréhokoľvek z manželov. Ak žalovaný v súčasnosti nie je v manželskom vzťahu možno
dôvodnepredpokladať,žeBMSbolovyporiadané,pretonemožnonaďalejhovoriťosolidárnomdlžníctve
medzi manželmi, a teda žalobca si nemôže uplatniť nárok voči bývalej manželke žalovaného. Pokiaľ by
tomu tak nebolo a solidárny vzťah medzi žalovaným a bývalou manželkou by zotrval do dnešného dňa,
bolo by irelevantné či si žalobca uplatní nárok voči žalobcovi, alebo jeho bývalej manželke. Navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1,

2 CSP a z hľadísk uplatneného odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné, rozsudok je v napadnutom rozsahu vecne správny, preto ho podľa ust.
§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.12.2025 po predchádzajúcom
zverejnení miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v
súlade s ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

7. Odvolaním nebol napadnutý výrok II. rozsudku, ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, preto
nebol predmetom odvolacieho prieskumu a nadobudol právoplatnosť.

8. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP.

9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený, ak súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ide o taký procesný postup súdu, ktorým sa strane sporu
odnímajú tie práva procesné, ktoré jej zákon priznáva. Ochrana ohrozených alebo porušených práv

a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej
istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v
súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej
praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.K odňatiu možnosti konať pred súdom dochádza tiež vtedy, keď súd nedostatočne odôvodní svoje
rozhodnutie, ktoré nespĺňa požiadavky vymedzené § 220 ods. 2 a 3 CSP.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že právnym posúdením je
činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil právny predpis iný, než
ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný

prípad.

11. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorý bol napadnutý odvolaním nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania
najavo alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by
na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité
zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil
skutkový stav a vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym
skutkovýmzisteniamnaktorýchzaložilajsvojerozhodnutie,zozistenéhostavuvyvodilajsprávnyprávny

záver. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie postupoval procesne správne a aj odvolaním
napadnutý rozsudok je náležite a vyčerpávajúco odôvodnený a spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia
podľa § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd rozsudok napadnutý odvolaním preto ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje, že
vecne správne, podrobné a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce sú dôvody rozsudku súdu prvej
inštancie, s ktorými dôvodmi sa aj odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje. Na

doplnenie s zvýraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza:

13. Žalovaný namieta nesprávne právne posúdenie svojho nároku, pretože súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie všetkých nezaplatených úhrad za služby verejnosti podľa § 6 ods. 1 zák. č. 340/2012 Z. z. na
odbernom mieste C. XX, C. za obdobie od 1.4.2008 do 28.2.2023 nezohľadniac pritom skutočnosť, že

na odbernom mieste v žalovanom období s ním v spoločnej domácnosti žila aj jeho vtedajšia manželka,
preto podľa jeho názoru nemôže byť zaviazaný na zaplatenie celého uplatneného nároku.

14. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ úhrady (ďalej len „platiteľ“) je fyzická osoba,
ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ

elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

15. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 340/2012 Z.z. platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý
aj začatý kalendárny mesiac.

16. Každá fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny
v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v
rodinnom dome (t. j. platiteľ úhrady), bola do 30. 6. 2023 povinná platiť žalobcovi (t. j. vyberateľovi a
príjemcoviúhrady)zaslužbynímposkytovanéverejnostivoblastirozhlasovéhoatelevíznehovysielania,
a to v sume 4,64 € za každý aj začatý kalendárny mesiac. Povinnosť platiť úhradu za služby verejnosti

poskytované žalobcom vznikla od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom
mesiaci, v ktorom sa fyzická osoba stala platiteľom a zanikla posledný deň kalendárneho mesiaca, v
ktorom fyzická osoba prestala byť platiteľom (ust. § 7 zákona č. 340/2012 Z. z.). Povinnosť platiť úhradu
za služby verejnosti poskytované žalobcom v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania
zanikla od 01. 07. 2023, nakoľko zákon č. 340/2012 Z. z. bol zrušený od 1. 7. 2023, čo ale nemalo vplyv

na nedoplatky na úhrade za služby poskytované žalobcom do 30. 6. 2023.

17. Nárok žalobcu na úhradu za služby verejnosti podľa zákona č. 340/2012 Z. z. je dôvodný, keďže
jedinou podmienkou, s ktorou zákon tento nárok spája je iba to, že fyzická osoba je evidovanádodávateľom elektriny ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste. Pre uplatnený nárok
preto nie je rozhodujúce ktoré osoby žijú v domácnosti na odbernom mieste, pretože povinnosť
platiť úhradu za služby verejnosti podľa zákona č. 340/2012 Z. z. vzniká ex lege platiteľovi úhrady

v zmysle § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z., teda osobe, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v
evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste.
V prejednávanom prípade bolo nesporné, že žalovaný bol na odbernom mieste, na ktorom vznikol
nedoplatok za žalované obdobie platiteľom v zmysle § 3 písm. a) zák. č. 340/2012 Z.z. Rovnako
nesporným bolo aj to, že žalovaný za služby poskytované verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho

vysielania za žalované obdobie neuhrádzal.

18. Podmienky pre vznik nároku žalobcu voči žalovanému boli splnené a súd nepochybil pokiaľ
neskúmal, či žalovaný v čase vzniku nedoplatku žil sám alebo s ďalšou osobou, pretože táto skutočnosť
nebola rozhodujúca pre posúdenie uplatneného nároku.

19. Pokiaľ žalovaný zastáva názor, v zmysle ktorého sú za nedoplatok za služby poskytované verejnosti
v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania zodpovední obaja manželia žijúci v tom čase v spoločnej
domácnosti,odvolacísúdpoukazuje,žeajvprípadesolidárnehozáväzku(čoniejeprípadprejednávanej
veci) je veriteľ oprávnený vymáhať celý dlh od ktoréhokoľvek z dlžníkov, preto jeho odvolacia námietka
ani v prípade jej dôvodnosti, by nemala vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP.

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255

ods. 1 CSP. V plnom rozsahu priznal náhradu trov odvolacieho konania úspešnému žalobcovi proti
neúspešnému žalovanému.

22. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).