Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 14, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-11S/105/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4021200401
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:4021200401.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr.

Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. D. X, XXX XX D. E., právne zastúpená: slc partners s.r.o., so sídlom F. D. XX, XXX XX G. C.,
H.: XX XXX XXX, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom I. XX, XXX XX
G. G., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 149109/2021 zo dňa 07.04.2021,
takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad D. (ďalej „správca dane“) vykonal u subjektu A. B. PEKÁREŇ NELA, s miestom
podnikania J. XXXX/X B., XXX XX D. E., H.: XX XXX XXX, ktorý subjekt ukončil podnikateľskú činnosť
ku dňu 01.01.2022 (ďalej „daňový subjekt“) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej „DPH“) za
zdaňovacie obdobia január až december 2017, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 101463921/2019

zo dňa 14.06.2019.

2. Daňová kontrola, začatá dňa 09.05.2018, bola vykonaná v zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom v rozhodnom čase
(ďalej „daňový poriadok“). Správca dane kontrolou predložených účtovných dokladov zistil, že daňový
subjekt si v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie dane z dodávateľskej
faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 30.09.2017, vystavenej v celkovej sume XX XXX eur, z toho základ dane v

sumeXXXXXeuraDPHvsumeXXXXXeurzadodanéreklamnéslužbyvzmysleZmluvyoposkytovaní
reklamných služieb zo dňa 04.01.2017. Faktúru vystavila spoločnosť AKYS, s.r.o. (ďalej „AKYS“).

3. Správca dane za účelom preverenia dodania fakturovaných služieb požiadal dožiadaním zo dňa
21.06.2018 miestne príslušného správcu dane dodávateľskej spoločnosti o preverenie, či spoločnosť
dodávateľskú faktúru vystavila, kto ju podpísal, čo bolo predmetom fakturácie, či bola daň z faktúry
priznaná a odvedená, akým spôsobom bol uzatvorený obchodný vzťah a kto za spoločnosti ho

uzatvoril. Z odpovede na dožiadanie vyplynulo, že správca dane za účelom preverenia požadovaných
skutočností vyzval predvolaním zo dňa 11.07.2018 k podaniu svedeckej výpovede p. C. A., konateľa
spoločnosti K., ktorý si predvolanie neprevzal. Pri ústnom pojednávaní konanom dňa 08.08.2018
za účasti splnomocneného zástupcu daňového subjektu p. A. uviedol, že spoločnosť nemala navykonávanie reklamných činností zamestnancov a ani materiálne vybavenie, reklamné a marketingové
služby komplexne zabezpečovala subdodávateľským spôsobom spoločnosť PETAS, spol. s r. o. (ďalej
„PETAS“), ktorú zastupoval p. L. M., a to v zmysle uzatvorenej zmluvy o obchodnej spolupráci. Svedok

(p. A.) zároveň nepredložil správcovi dane na preukázanie svojho vyjadrenia žiadne doklady a dôkazy
z dôvodu, že boli dňa 04.03.2018 zaistené Kriminálnym úradom finančnej správy. Správca dane
ďalej zistil, že spoločnosť PETAS zanikla v dôsledku zlúčenia a od 22.02.2018 sa stala jej právnym
nástupcom spoločnosť SLOVAKIA TRANSPORT SERVICE, s.r.o. (ďalej „SLOVAKIA TRANSPORT
SERVICE“). Miestne príslušný správca dane (Daňový úrad N.) na základe dožiadania zo dňa 01.10.2018

doručil fotokópie faktúr vystavených spoločnosťou AKYS pre kontrolovaný daňový subjekt, Zmluvy o
poskytovaní reklamných služieb zo dňa 04.01.2017 vrátane jej dodatkov, hlavnú knihu, evidenciu DPH
a knihu dodávateľských a odberateľských faktúr.

4. Dňa 24.07.2018 bola správcovi dane doručená odpoveď dožiadaného Daňového úradu N., ktorý
vykonal na adrese sídla spoločnosti SLOVAKIA TRANSPORT SERVICE miestne zisťovanie a zistil, že

spoločnosťsanaadresesídlanenachádza.Predmetnáspoločnosťnemalazamestnancovaanimajetok,
posledné daňové priznanie na dani z príjmov právnickej osoby podala za zdaňovacie obdobie roka 2016
a ku dňu 31.07.2014 jej bola ukončená registrácia k DPH. Bývalý konateľ p. A. (konateľ od 17.02.2014
do 29.03.2018) vo svojom vyjadrení uviedol, že o skutočnosti, že bol konateľom spoločnosti SLOVAKIA
TRANSPORT SERVICE nemá vedomosť, prišiel za ním istý pán, ktorý mu dal podpísať doklady,

o aké doklady sa jednalo, uviesť nevedel. Ďalej uviedol, že žiadne doklady spoločnosti SLOVAKIA
TRANSPORT SERVICE nemá, žiadnu činnosť za spoločnosť nevykonával, iba podpisoval doklady. K
sídlu spoločnosti sa vyjadriť nevedel, na konanie za spoločnosť nepoveril žiadnu osobu. Správca dane
ďalej zistil, že majiteľ nehnuteľnosti neudelil spoločnosti SLOVAKIA TRANSPORT SERVICE súhlas na
zápis nehnuteľnosti ako sídla spoločnosti.

5. V rámci daňovej kontroly bol Daňovým úradom A. na základe dožiadania správcu dane vypočutý
aj p. M., ktorý uviedol, že bol konateľom spoločnosti PETAS, ktorej hlavným predmetom činnosti
bolo sprostredkovanie reklamy a marketingu, spoločnosť nemala zamestnancov, mala virtuálne sídlo,
svoju podnikateľskú činnosť vykonávala na celom území Slovenskej republiky, faktúry vystavoval a

podpisoval osobne a taktiež osobne podával daňové priznania k DPH. Ďalej uviedol, že konateľa
spoločnosti AKYS (p. A.) poznal, obchodný vzťah nadviazali v roku 2016, uviedol služby, ktoré boli
spoločnosti AKYS poskytnuté, pričom spoločnosť PETAS nerealizovala dodávku služieb priamo, ale
boli zrealizované dodávateľským spôsobom, a to výhradnými dodávateľmi spoločnosti - spoločnosťou
GASS, s.r.o. (ďalej „GASS“) a neskôr Bright Industry s. r. o. (ďalej „Bright Industry“) K službám boli

vypracované dokumentácie o zrealizovaní pravosti obchodu, zmluvy, fotodokumentácia, CD nosiče a
tzv. hodnotiace správy. Konateľ spoločnosti p. M. nepredložil správcovi dane na preukázanie svojich
tvrdení žiadne dôkazy z dôvodu, že ich odovzdal pri prevode obchodného podielu, ktorý bol riešený cez
právnych zástupcov, v zmysle odovzdávacieho protokolu novému konateľovi, zástupcovi nástupníckej
spoločnosti SLOVAKIA TRANSPORT SERVICE.

6. Správca dane na základe vyjadrenia konateľa spoločnosti PETAS o tom, že výhradným dodávateľom
služieb pre spoločnosť bola spoločnosť GASS (spoločnosť GASS dňa 10.08.2017 zanikla a jej právnym
nástupcom sa stala spoločnosť PADAVAN, s.r.o. a spoločnosť Bright Industry), požiadal Daňový úrad
G. o zabezpečenie svedeckej výpovede bývalého konateľa p. I.. Pán I. poskytol správcovi dane

v súvislosti s výkonom daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2017
vykonanej v spoločnosti AKYS vyjadrenie, v ktorom potvrdil vykonávanie sprostredkovateľskej činnosti
v oblasti reklamy (nákup a predaj reklamných práv), pričom vystavovanie faktúr a vedenie účtovníctva
zabezpečoval osobne, spoločnosti mali virtuálne sídlo, označil dodávateľov spoločnosti, s ktorými
komunikoval osobne alebo e-mailom, a tiež identifikoval akcie, na ktorých zabezpečoval reklamné

služby. Ďalej uviedol, že spoločnosť nebola organizátorom podujatí, na ktorých zabezpečoval reklamné
služby, jediným odberateľom jeho služieb bola spoločnosť PETAS na základe zmluvy, ktorej predmetom
boli reklamné práva a zabezpečovanie reklamných priestorov.

7. Daňový subjekt si ďalej v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil právo na odpočítanie dane z

dodávateľskej faktúry č. 2017230 zo dňa 30.09.2017 vystavenej spoločnosťou OP Servis s.r.o. (ďalej
„OP Servis“) v celkovej sume X XXX,XX eura, z toho základ dane v sume X XXX eur a DPH v sume X
XXX,XX eura za dodané baliace služby. Správca dane zistil, že spoločnosť bola dobrovoľne vymazaná z
obchodného registra dňa 27.02.2018 a jej právnym nástupcom sa v dôsledku zlúčenia stala spoločnosťJT COMPANY INVEST s. r. o. (ďalej „JT COMPANY INVEST“), ktorej konateľom bol občan Rumunskej
republiky C. C. O.. Z odpovede miestne príslušného správcu dane na dožiadanie vyplynulo, že zásielky
zaslané správcom dane na adresu sídla spoločnosti JT COMPANY INVEST boli vrátené s poznámkou

pošty „adresát neznámy“, spoločnosť so správcom dane nespolupracuje, sídlo spoločnosti je neaktívne
a poskytovateľ virtuálneho sídla vypovedal zmluvu z dôvodu neplatenia nájmu zo strany nájomcu.
Z odpovede ďalej vyplynulo, že konateľom spoločnosti je občan Rumunska a dotknutej spoločnosti
bola ku dňu 17.02.2017 zrušená registrácia pre DPH. Z uvedených dôvodov nebolo možné informácie
požadované v dožiadaní preveriť a dodanie služby spoločnosťou JT COMPANY INVEST potvrdiť.

8. Dňa 03.06.2019 uskutočnil správca dane ústne pojednávanie s bývalým konateľom spoločnosti OP
Servis (p. P.), ktorý sa vyjadril k personálnemu (zamestnanci spoločnosti mali trvalý pracovný pomer) a
materiálno-technickému vybaveniu spoločnosti, popísal priebeh dodania služby popísal, o aké služby sa
jednalo (baliace služby pečiva) a kde boli vykonané, potvrdil vystavenie faktúr pre kontrolovaný daňový
subjekt, priznanie a odvedenie DPH a tiež úhradu faktúr bankovým prevodom. K preprave sa vyjadril

tak, že sa uskutočnila z Bratislavy do Nových Zámkov.

9. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane dňa 07.07.2020 rozhodnutie č.
101136598/2020, ktorým vyrubil kontrolovanému daňovému subjektu rozdiel DPH za zdaňovacie
obdobie september 2017 v sume XX.XXX,XX eura. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej

„žalovaný“) rozhodnutím č. 101636253/2020 zo dňa 28.10.2020 prvostupňové rozhodnutie správcu
dane č. 101136598/2020 zo dňa 07.07.2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne
správca dane vydal rozhodnutie č. 576845/2020 zo dňa 14.12.2020 (ďalej „prvostupňové rozhodnutie“),
ktorým správca dane opätovne vyrubil kontrolovanému daňovému subjektu rozdiel DPH za zdaňovacie
obdobie september 2017 v sume XX.XXX,XX eura. Správca dane na základe zistených skutočností

vyslovil v prvostupňovom rozhodnutí záver, že zdaniteľné plnenia sa neuskutočnili tak, ako je
deklarované predloženými dodávateľskými faktúrami od spoločností AKYS a OP Servis, keďže v
priebehu dokazovania vykonaného v priebehu daňovej kontroly neboli získané dôkazy, ktoré by
preukazovali reálnosť dodania služby podľa § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon o DPH“) v nadväznosti na § 19 zákona o DPH. Správca

dane zároveň dospel k záveru o nepreukázaní zákonných predpokladov pre vznik práva kontrolovaného
daňového subjektu na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH.

10. Voči prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal daňový subjekt odvolanie, o ktorom rozhodol
žalovaný tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil rozhodnutím č. 149109/2021 zo dňa 07.04.2021

(ďalej „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný zopakoval priebeh vykonanej daňovej kontroly, popísal
zistenia správcu dane a vo vzťahu k odvolacím námietkam daňového subjektu uviedol, že tieto
nepovažoval za dôvodné. Niektorí v konaní vypočutí konatelia (bývalí či v relevantnom čase aktuálni)
priamo správcom dane, resp. na základe dožiadania iným daňovým orgánom, síce tvrdili dodanie
služieb kontrolovanému daňovému subjektu, na preukázanie svojich tvrdení však nepredložili žiadne

dôkazy. Správca dane použil ako dôkaz aj výpovede niektorých konateľov dodávateľských spoločností,
ktoré boli vykonané v rámci daňových kontrol týchto spoločností (napr. výpoveď konateľa spoločnosti
AKYS), keďže sa vyjadrovali k obchodnej činnosti - dodaniu služieb za zdaňovacie obdobia, kedy malo
v zmysle účtovných dokladov dôjsť k dodaniu služieb kontrolovanému daňovému subjektu. K prevereniu
kontrolných výkazov žalovaný uviedol, že údaje uvedené v kontrolnom výkaze majú iba informatívny

charakter o prijatých a vystavených faktúrach. Skutočnosť, že daňový subjekt v kontrolnom výkaze
uvedie náležitosti ohľadne vystavenej faktúry, nie je ešte dôkazom, že zdaniteľné plnenie bolo reálne
uskutočnené v rozsahu a osobou uvedenou na faktúre.

11. Podľa žalovaného správca dane v priebehu dokazovania preveroval uskutočnenie zdaniteľného

obchodu nielen po stránke formálnej (vystavené účtovné doklady), ale aj po stránke materiálnej, t.j.
preveroval, či boli fakturované služby skutočne daňovému subjektu aj dodané, a to dodávateľom
uvedeným na faktúre, resp. jeho subdodávateľmi. Za účelom preverenia deklarovaných zdaniteľných
plnení vykonal správca dane množstvo úkonov (vrátane dožiadaní), avšak ani na podklade
zabezpečených dôkazných prostriedkov nebolo možné dospieť k záveru o splnení podmienok pre právo

kontrolovaného daňového subjektu na odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie september 2017.

12. Žalovaný ako nedôvodné vyhodnotil aj námietky daňového subjektu v súvislosti s opakovaným
predĺžením lehoty na vydanie prvostupňového rozhodnutia, kedy správca dane ako aj druhostupňovýorgán konal v súlade s ustanoveniami daňového poriadku. Za nedostatok však žalovaný považoval
konanie správcu dane, ktorý daňovému subjektu neoznámil, že mu druhostupňovým orgánom bola
opakovane predlžená lehota na vydanie rozhodnutia ešte pred uplynutím už predĺženej lehoty, ale túto

skutočnosť mu oznámil až pri ústnom pojednávaní konanom dňa 06.06.2020. Samotná skutočnosť, že
správca dane vydal rozhodnutie až v opakovane predĺženej lehote, nemala na skutočnosti uvedené v
rozhodnutí vplyv.

13. Časť odvolacích námietok daňového subjektu nebola konkretizovaná a bola vedená len vo

všeobecnej rovine, následkom čoho k nim nemohol žalovaný zaujať relevantné stanovisko a rozviedol
ich taktiež len vo všeobecnej rovine.

II.
Správna žaloba (žalobné body)

14. Všeobecnou správnou žalobou zo dňa 14.05.2021 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného vrátane postupu daňových orgánov v administratívnom konaní,
zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

15. Žalobkyňa namietala nesprávne vyhodnotenie predložených dôkazov zo strany správcu dane ako

aj žalovaného, nedostatočné vysporiadanie sa s predloženými dôkazmi a postup daňových orgánov
v rozpore so zákonom o DPH. Pokiaľ správca dane trval na povinnosti žalobkyne na preukázaní
práva na odpočet DPH neurčitým okruhom dôkazov, bolo jeho povinnosťou uviesť, aké ďalšie dôkazy
požaduje. Správca dane preniesol na žalobkyňu dôkazné bremeno v rozsahu, ktoré by nebol schopný
uniesť žiaden bežný daňový subjekt, keďže vyžadovaná dokumentácia sa v obchodných vzťahoch

vôbec nevyskytuje. Žalobkyňa v rámci daňovej kontroly predložila všetky bežne dostupné dokumenty,
ktorými preukázala reálnosť jednotlivých zdaniteľných plnení a tiež skutočnosti, že ich dodali jednotliví
dodávatelia, ktorí sú uvedení na faktúrach, dodacích listoch a obdobných dokumentoch.

16. Napadnuté rozhodnutie podľa žalobkyne nespĺňa obligatórne požiadavky predpokladané zákonom,

keďže nevychádza zo správne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom žalovaný vec nesprávne
právne posúdil. Žalobkyňa tiež namietala, že došlo k nedodržaniu lehoty na vydanie rozhodnutia vo
vyrubovacom konaní, čo nie je len nedodržaním poriadkovej procesnej lehoty, ale ide o nedodržanie
lehoty, ktorá limituje ukončenie vyrubovacieho konania ako osobitného daňového konania, resp. ako
záverečnej fázy daňového konania, a teda ide o porušenie lehoty zákonnej, čo má za následok

nezákonnosť rozhodnutia žalovaného.

III.
Vyjadrenie žalovaného

17. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 11.11.2021 navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú podľa
§ 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej „SSP“).

18. K žalobnej námietke týkajúcej sa postupu správcu dane, ktorý trval na predložení ďalších dôkazov
žalovaný uviedol, že správca dane vyzval žalobkyňu, aby v prípade, že má k dispozícii ďalšie dôkazy,

ktoré by preukázali kontrolované skutočnosti, tieto predložila. Správca dane pritom nie je oprávnený a
ani povinný v rámci prebiehajúcej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania inštruovať daňový subjekt,
aké doklady alebo dôkazy má predložiť, aby mu bolo možné uznať právo na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty.

19. Správca dane vykonával za účelom preverenia skutočností deklarovaných žalobkyňou na
predložených účtovných dokladoch dokazovanie, pri ktorom postupoval v súlade s platnými právnymi
predpismi. Správca dane vykonával dokazovanie takým spôsobom a v takom rozsahu, ktorý mu
umožnil preveriť realizáciu obchodných prípadov tak u žalobkyne, ako aj u jej priamych obchodných
partnerov (dodávatelia), a tiež v subdodávateľských spoločnostiach. Svedecké výpovede navrhovaných

zamestnancov dodávateľských spoločností bez predloženia ďalších dôkazov nebolo možné považovať
za také dôkazy, ktoré by preukázali, že služby boli skutočne zrealizované vo fakturovanom rozsahu a
práve osobou uvedenou na predložených faktúrach (resp. subdodávateľmi). K námietke žalobkyne, že
správca dane napriek tomu, že disponoval osobnými údajmi zamestnancov dodávateľskej spoločnostinepredvolal ich k podaniu svedeckej výpovede žalovaný uviedol, že skutočnosť, že žalobkyňa predložila
správcovi dane registračné listy zamestnancov dodávateľskej spoločnosti zo sociálnej poisťovne a
zdravotných poisťovní nie je dôkazom o tom, že služby boli skutočne dodané uvedenou spoločnosťou.

Svedkovia by možno svojimi výpoveďami potvrdili vykonanie služieb v prospech žalobkyne, ale svoje
vyjadrenia by nepreukázali listinnými dôkazmi. Svedeckými výpoveďami sa v priebehu dokazovania v
daňovom konaní overuje existencia deklarovaných obchodných prípadov, ktoré musia byť preukázané
listinnými dokladmi.

20. K neprevereniu kontrolných výkazov dodávateľských spoločností žalovaný uviedol, že kontrolné
výkazy obsahujú informácie o uskutočnených dodaniach tovarov a služieb. Uvedené informácie, tak
ako aj informácie vyplývajúce z podaného daňového priznania alebo účtovnej evidencie je potrebné
preveriť. Správca dane na základe skutočností zistených v dodávateľských, resp. subdodávateľských
spoločnostiach v priebehu daňovej kontroly nepovažoval za potrebné preverovať predložené kontrolné
výkazy.

21. Správca dane v rozhodnutí uviedol všetky úkony, ktoré za účelom preverenia skutočností
vyplývajúcich z predložených listinných dôkazov vykonal, zistené skutočnosti vyhodnotil a k vyjadreniu
žalobkyne k zisteným skutočnostiam, ako aj k nevykonaniu navrhovaných dôkazov, zaujal stanovisko.
K namietanému právnemu posúdeniu veci žalovaný uviedol, že správca dane zistené skutočnosti

odôvodnil v nadväznosti na ustanovenia daňového poriadku a zákona o DPH, pričom zistené skutočnosti
hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pričom prihliadol na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Žalovaný vyslovil názor, že rozhodnutie
vychádzalozoskutkovéhostavuzistenéhovtakomrozsahu,ktorýjepostačujúciprevydanierozhodnutia
vo veci, pričom rozhodnutie striktne spĺňa požiadavky ustanovené v § 63 ods. 5 daňového poriadku.

22. K námietke žalobkyne ohľadom nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia žalovaný uviedol, že
správca dane pred uplynutím trojmesačnej lehoty na vydanie rozhodnutia požiadal druhostupňový
orgán o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia, pričom v žiadosti uviedol dôvody, pre ktoré
žiadal lehotu na vydanie rozhodnutia predĺžiť. Druhostupňový orgán žiadosti správcu dane vyhovel a

lehotu na vydanie rozhodnutia správcovi dane predĺžil o tri mesiace. Správca dane pred uplynutím
predĺženej lehoty opakovane predložil druhostupňovému orgánu žiadosť o predĺženie lehoty na vydanie
rozhodnutia, druhostupňový orgán žiadosti správcu dane opakovane vyhovel a lehotu na vydanie
rozhodnutia predĺžil o tri mesiace. Správca dane informoval žalobkyňu o opakovanom predĺžení lehoty
navydanierozhodnutiapriústnompojednávaní,ktorésakonalovpriebehuopakovanepredĺženejlehoty.

Pretože žalovaný, ako druhostupňový orgán, predĺžil správcovi dane lehotu na vydanie rozhodnutia
opakovane, správca dane vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane v lehote ustanovenej v oznámení
druhostupňového orgánu. K námietke žalobkyne, že ju správca dane o predĺženej lehote upovedomil
až pri ústnom pojednávaní, čím došlo k závažnému porušeniu daňového poriadku žalovaný uviedol, že
správca dane svoju žiadosť o opakované predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom

konaní odôvodnil vykonaním ďalších úkonov, potrebných pre správne posúdenie zistených skutočností.
Je na úvahe správcu dane, aké úkony v priebehu vyrubovacieho konania v predĺženej lehote za účelom
zistenia oprávnenosti uplatnenia práva na odpočítanie dane vykoná. K vyjadreniu žalobkyne, že pokiaľ
by zákonodarca mal v úmysle umožniť správcovi dane opakovane predĺžiť už predĺženú lehotu, výslovne
by túto skutočnosť v zákone uviedol žalovaný uvádza, že zo znenia § 68 ods. 3 posledná veta daňového

poriadkuvyplýva,žeakvzhľadomnamimoriadnuzložitosťprípadu,inézávažnéokolnostialeboosobitnú
povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím
na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Zo znenia citovaného
ustanovenia nevyplýva, že druhostupňový orgán nemôže predĺžiť lehotu na vydanie rozhodnutia vo
vyrubovacom konaní, v zložitých prípadoch, opakovane.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

23. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý
začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súduv Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná
právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/105/2021 bola na základe
uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023

náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 4S Správneho súdu v Bratislave
(ďalej „správny súd“) a je vedená pod sp. zn. BA-11S/105/2021. Na základe dodatku č. 4 k Rozvrhu
práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024 senát 4S koná a rozhoduje
v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto rozsudku.

24. Správny súd v Bratislave (ďalej „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo
veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 SSP, po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho
spisu, preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúceho
jeho vydaniu, pričom viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru,
že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

25. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2
SSP, keďže žalobkyňa ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania. Termín verejného vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom
sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.01.2026 (§ 137 ods. 4 SSP).

26. Podľa § 493e zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom od 01.07.2023,
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

27. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv

na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

28. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

29. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných

voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

30. Podľa § 68 ods. 3 daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote
určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň

prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania
správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento
účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených
dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca
nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto

skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty
určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti
alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred
jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca
dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

31. Podľa § 19 ods. 3 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

32. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

33.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

34. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

35. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť aplikácie hmotnoprávnych
ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu pri posudzovaní

splnenia zákonných podmienok vzniku nároku žalobkyne na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia
(služby) v kontrolovanom zdaňovacom období september 2017 od dodávateľov AKYS a OP Servis,
preveriť či sú napadnuté rozhodnutia dostatočne a presvedčivo odôvodnené a vydané v zákonom
stanovenej lehote.

36. Správny súd v súvislosti s obsahom podanej všeobecnej správnej žaloby, viazaný rozsahom

a dôvodmi v nej uvedenými (§ 134 ods. 1 SSP) uvádza, že značná časť žalobkyňou podanej žaloby
je tvorená všeobecnými tvrdeniami bez konkretizácie k prejednávanej veci či odkazom na zákonné
ustanovenia, vrátane enumerácie všetkých zákonom stanovených dôvodov pre zrušenie napadnutého
rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 SSP. Žalobná námietka musí mať určitú mieru konkretizácie, aby správny
súd mohol vôbec pristúpiť k súdnemu prieskumu. Bolo povinnosťou žalobkyne, aby svoje žalobné

body dostatočne konkretizovala a tým umožnila správnemu súdu prieskum napadnutého rozhodnutia v
kontexte uplatnených žalobných bodov.

37. Správny súd považuje za dôležité zdôrazniť, že v rámci daňového konania je nevyhnutné rozlišovať
medzi(I)požiadavkounapreukázaniehmotnoprávnychpodmienokpriznaniaprávanaodpočítanieDPH,

(II) požiadavkou na preukázanie formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (III) odopretím
nároku na odpočítanie DPH z dôvodu daňového podvodu a (IV) odopretím nároku na odpočítanie DPH
z dôvodu zneužitia práva.

38. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (I) aby daňový

subjektnárokujúcisiodpočetbolzdaniteľnouosobou,(II)tovaraleboslužby,naktorýchzakladáprávona
odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (III) aby
zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných
plnení(čl.168písm.a)smerniceRadyč.2006/112/ES,aleajrozhodnutiaSDEÚvoveciSenatexGmbH,
C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3.

septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod
24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä náležitostiam faktúry (čl. 178
písm. a) smernice Rady č. 2006/112/ES, rozhodnutia SD EÚ vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa
15. septembra 2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020,
bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo

medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita
dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi podmienky formálne (rozhodnutia SD
EÚ vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet
SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).

39. Správny súd na základe rozhodnutí daňových orgánov konštatuje, že dôvodom pre nepriznanie
práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov žalobkyne bolo neunesenie dôkazného bremena
žalobkyne vo vzťahu k preukázaniu, že zdaniteľné obchody sa uskutočnili dotknutými spoločnosťami,
teda osobami uvedenými na sporných faktúrach (prípadne ich subdodávateľmi), a deklarovaným
spôsobom. Bolo teda spochybnené splnenie materiálnej, resp. hmotnoprávnej podmienky práva na

odpočítanie dane, a to dodanie služby osobou so statusom zdaniteľnej osoby, t. j. so statusom platiteľa
dane podľa zákona o DPH (z materiálneho hľadiska).

40. K namietanému neprimeranému prenosu dôkazného bremena na žalobkyňu správny súd poukazuje
na skutočnosť, že ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo

nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný. Dôvodom na prenos dôkazného bremena
na daňový subjekt však nie je akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti
predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane,
ktorá má oporu v správcom dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a jenaozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet
dane. Keďže splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane preukazuje osoba, ktorá si
odpočítanie dane uplatňuje (daňový subjekt), bola žalobkyňa následne povinná pochybnosti správcu

dane vyvrátiť a preukázať, že hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane splnila.

41. Správny súd zdôrazňuje, že na splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet
dane nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia
jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia, t. j. skutočnosť, že zdaniteľné plnenie bolo

prijaté od platiteľa DPH. Pokiaľ nie je preukázané, že by tieto hmotnoprávne podmienky boli splnené,
nepostačujeprevzniknárokunaodpočetdanelensamotnáexistenciadokladu,hocibyobsahovalvšetky
formálne náležitosti.

42. Správca dane mal právo preveriť existenciu obchodu, príp. odstrániť vzniknuté pochybnosti,
avšak nemal povinnosť žalobkyni napovedať, akým spôsobom má okrem predložených daňových

dokladov preukázať pravdivosť svojich tvrdení o skutočnom vykonaní deklarovaného zdaniteľného
plnenia. Bolo na žalobkyni, aby predložila dôkazy potvrdzujúce, že plnenia skutočne prijala tak, ako
to deklarovala. Správca dane nemá povinnosť inštruovať daňový subjekt, akými rôznymi dôkazmi
by mohol preukázať ním deklarované (preverované) zdaniteľné plnenie. Dôkazné bremeno o dodaní
služieb deklarovaným dodávateľom nezaťažuje správcu dane, ale daňový subjekt. Pokiaľ správca dane

preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených žalobkyňou,
možno konštatovať, že splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom
subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných
dôkazov správcom dane. Napokon je potrebné dodať, že konkrétne skutkové okolnosti preverovaných
zdaniteľných plnení predsa nemôžu byť známe správcovi dane, ale musia byť známe práve žalobkyni, a

preto ona jediná je spôsobilá rozpoznať okruh dôkazov, ktorými by mohla preukázať v konaní relevantné
konkrétne skutkové okolnosti osvetľujúce dodanie preverovaných služieb dodávateľmi uvedenými na
faktúrach.

43. Správny súd teda konštatuje, že má za nepochybne preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného

plnenia nedošlo, resp. žalobkyňa vo vzťahu k deklarovanému zdaniteľnému plneniu neuniesla dôkazné
bremeno. Ak si teda žalobkyňa nárokovala odpočítanie DPH na základe takto neexistujúceho plnenia,
právo na odpočítanie DPH jej vôbec nevzniklo, keďže fakticky nebolo žiadne zdaniteľné plnenie ani
uskutočnené.

44. K námietke týkajúcej sa nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia správny súd uvádza, že znenie
§ 68 ods. 3 daňového poriadku umožňuje, ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné
okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť v lehote troch mesiacov, primerane
predĺžiť lehotu na vydanie rozhodnutia pred jej uplynutím, a to na základe písomného odôvodnenia. O
tomto rozhoduje druhostupňový orgán a správca dane musí o tejto skutočnosti upovedomiť dotknutý

daňový subjekt. Príslušná právna úprava však nijako neobmedzuje počet predĺžení lehoty na vydanie
rozhodnutia,akvzhľadomnamimoriadnuzložitosťprípadu,inézávažnéokolnostialeboosobitnúpovahu
prípadu nemožno vydať rozhodnutie ani už v raz predĺženej lehote. Bolo aj v záujme žalobkyne, aby
v rámci vyrubovacieho konania boli náležite zistené všetky skutočnosti ovplyvňujúce jeho výsledok. Za
určité procesné pochybenie považuje správny súd situáciu, kedy správca dane o opakovanom predĺžení

lehoty neupovedomil daňový subjekt v primeranom čase, ale daňový subjekt sa o vzniknutom stave
dozvedel až pri ústnom pojednávaní konanom dňa 06.06.2020. V súlade s ustanovením § 191 ods.
1 písm. g) SSP môže porušenie procesného pravidla (ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej
správy) viesť k zrušeniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy len v prípade, ak je (i)
podstatné a (ii) ak mohlo mať vplyv na správnosť výroku vo veci samej (mohlo mať za následok vydanie

nezákonného rozhodnutia vo veci samej). Zároveň však správny súd uvádza, že § 191 ods. 1 písm.
g) SSP vymedzuje zásady posudzovania procesných nedostatkov v postupoch/konaniach orgánov
verejnej správy a vychádza pritom z toho, že procesné nedostatky v postupoch správneho orgánu
môžu byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia len v prípade, ak mohli mať vplyv na jeho správnosť a
zákonnosť. Rozhodnutie nemožno zrušiť len preto, aby sa zopakoval proces v záujme odstránenia jeho

formálnych nedostatkov, pokiaľ by takýto postup nemohol privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie
pre účastníka konania. V uvedenom prípade, keď správca dane primeraným spôsobom neupovedomil
daňový subjekt o predĺžení lehoty, vzniknutý stav podľa názoru správneho súdu nemal bezprostredný
vplyv na správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia, obzvlášť v situácii, keď sa daňový subjekto predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní dozvedel na pojednávaní konanom
dňa 06.06.2020.

45. Správny súd dodáva, že nie je povinnosťou zaoberať sa všetkými namietanými skutočnosťami
ale len tými, ktoré boli rozhodujúce pre vydanie napadnutých rozhodnutí. V tomto kontexte súd
poukazuje na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby
rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je inter alia aj zárukou toho, že výkon
spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na

opravné prostriedky. Napokon je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Z
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutie, ale nemožno
ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná podrobná odpoveď, plnenie
povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad (napríklad
rozhodnutia ESĽP vo veciach Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. 329/2010, III. ÚS 726/2016, rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo/150/2009).

46. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel správny súd k záveru o nedôvodnosti podanej
správnej žaloby, ktorú podľa § 190 SSP zamietol.

47. Záverom správny súd odkazuje na rozhodnutie Správneho súdu v Bratislave sp. zn.
NR-11S/109/2021 zo dňa 10.12.2025, v rámci ktorého tunajší súd preskúmaval zákonnosť
prvostupňového rozhodnutia správcu dane a druhostupňového rozhodnutia žalovaného týkajúceho sa
zdaňovacieho obdobia máj 2017, pričom skutkové okolnosti a právne posúdenie vo veci bolo obdobné.

So závermi tunajšieho súdu uvádzanými v odkazovanej veci, v súvislosti s ktorými došlo k zamietnutiu
žaloby žalobkyne, sa správny súd stotožnil aj v tomto prejednávanom prípade.

48. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému správnemu orgánu
aj napriek úspechu v konaní právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže nevzhliadol existenciu

výnimočných okolností, za ktorých by bolo možné orgánu verejnej správy danú náhradu priznať.

49. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho

súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§
439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 2 písm. a), § 145 ods. 2 písm. a) a § 493e SSP/.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).