Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 4S/9/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100281
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100281.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr.

Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. D. XXX/X, XXX XX B., proti žalovanému: Krajský súd v Trnave, so sídlom E. X/X, XXX XX F.,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1SprI/20/2023 zo dňa 14.04.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Stručný priebeh administratívneho konania

1.Žalobkyňa(ďalej„žalobkyňa“,„žiadateľka“)podanímzodňa19.03.2023(ďalej„žiadosť“,„infožiadosť“)
požiadala Okresný súd Galanta (ďalej „prvostupňový orgán“) o sprístupnenie informácie podľa zákona
č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o slobode informácií) v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „zákon č. 211/2000 Z. z.“, „infozákon“)
v rozsahu zvukového záznamu z hlavného pojednávania zo dňa 15.03.2023 vo veci označeného
obžalovaného.

2. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. SprI/6/2023 zo dňa 22.03.2023 (ďalej „prvostupňové
rozhodnutie“) podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 11 ods. 1 písm. d) infozákona žiadosti žiadateľky nevyhovel
a požadovanú informáciu nesprístupnil. Vychádzal pritom zo stavu, kedy požadovaná informácia, podľa
žiadosti žalobkyne identifikovaná vo vzťahu k trestnému konaniu vedenému na Okresnom súde Galanta
podsp.zn.XX/XX/XXXX,vzmysle§11ods.1písm.d)infozákonanespadápodustanoveniainfozákona.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žiadateľka odvolanie. Krajský súd v Trnave (ďalej
„žalovaný“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žiadateľky zamietol.

4. Žalovaný dospel k záveru, že žalobkyňou požadovaná informácia (zvuková nahrávka z hlavného
pojednávania v trestnej veci) sa týka postupu súdu v konkrétnom súdnom konaní, tvorí súčasť súdneho
spisu a jedná sa o úkon spadajúci pod širšiu definíciu rozhodovacej činnosti súdu, ktoré informácie
sa v právnom režime infozákona nesprístupňujú. Ďalej uviedol, že právo na informácie je limitované

požiadavkou nezasahovať do vlastnej rozhodovacej činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní
v priebehu konania, a to v záujme objektivity a nestrannosti posudzovania konkrétnej veci. Na podporu
svojichzáverovpoukázalžalovanýnarozhodnutieNajvyššiehosprávnehosúduSlovenskejrepublikysp.
zn. 4Sžik/3/2020 zo dňa 14.12.2021 týkajúce sa sprístupňovania kópie vyšetrovacieho spisu v právnomrežime infozákona, kedy súd konštatoval, že nemožno prijať záver, kedy by bolo prostredníctvom
infozákonamožnévyhnúťsa,resp.obísťpodmienkyprenahliadnutiedovyšetrovaciehospisupodľa§69
zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „trestný poriadok“).

II.
Správna žaloba (žalobné body)

5. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 21.06.2023 domáhala preskúmania napadnutého

(druhostupňového) ako aj prvostupňového rozhodnutia, ktoré navrhla zrušiť a vrátiť žalovanému na
ďalšie konanie, alternatívne sa domáhala rozhodnutia správneho súdu podľa § 193 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej „SSP“).

6. Podľa názoru žalobkyne bolo napadnuté rozhodnutie vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami
infozákona ako aj zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom v

rozhodnom čase (ďalej „správny poriadok“) a možno ho považovať za nedostatočne odôvodnené.

7. Po teoretických východiskách týkajúcich sa základného práva na informácie žalobkyňa
v konkrétnostiach prejednávaného prípadu poukázala na § 6 ods. 3 v spojení s § 253 ods. 4 a 5
trestného poriadku a nestotožnila sa so závermi prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného

o tom, že požadovanú informáciu nebolo možné sprístupniť s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d)
infozákona. Podaná žiadosť v prejednávanom prípade nesmerovala k nazeraniu do súdneho spisu
vedenéhovtrestnomkonaníahocisapožadovanázvukovánahrávkauchovávanadátovomnosiči,ktorý
je súčasťou súdneho spisu, jedná sa o informáciu verejnú. Žalobkyňa ďalej odkázala na funkcionalitu
„žiadosť o sprístupnenie priebehu súdneho pojednávania tretím stranám“ nachádzajúcu sa na portáli G.,

ku ktorej uplatneniu je potrebné disponovať občianskym preukazom s certifikátom (EID), čítačkou EID
a nainštalovaným softwarom EID klient, pričom nič nebráni poskytnutiu informácie v podobe nahrávky
z verejného súdneho pojednávania aj v intenciách infozákona.

III.

Vyjadrenie žalovaného

8. Žalovaný navrhol podanú správnu žalobu zamietnuť podľa § 190 SSP.

9. Režim zverejňovania a režim sprístupňovania informácii v trestnom konaní je upravený v § 6 a § 69

trestného poriadku. Jedná sa o komplexnú a zároveň osobitnú úpravu vo vzťahu k infozákonu, vylučujúc
jeho použitie. Všetky subjekty trestného konania majú právo byť informované prostredníctvom nazerania
do spisu (§ 69 trestného poriadku), zatiaľ čo ostatné nezainteresované osoby (verejnosť) je informovaná
v medziach § 6 trestného poriadku. V súlade so znením § 11 ods. 1 písm. d) infozákona je podľa
žalovaného vylúčené informovanie o prebiehajúcich súdnych konaniach. Nesprístupnenie zvukového

záznamu z pojednávania v „živej“ trestnej veci nepredstavuje negatívny zásah do práva žalobkyne na
informácie, pretože takýto postup zodpovedá obmedzeniu uvedenému v § 11 ods. 1 písm. d) infozákona.

10. Povinnosť zaznamenávania hlavného pojednávania, verejného zasadnutia a neverejného
zasadnutia využitím technického zariadenia na zaznamenávanie zvuku vyplýva z § 61a trestného

poriadku, pričom takto zaznamenaný záznam sa pripojí k súdnemu spisu, ktorého sa stáva súčasťou.
Trestný poriadok následne upravuje právo na vyhotovenie kópie záznamu jedine pre subjekty, ktoré
majú právo nazerať do spisov a jedine po súhlase predsedu senátu, resp. samosudcu.

11. S argumentáciou žalobkyne v súvislosti s funkcionalitou na portáli slovensko.sk „žiadosť

o sprístupnenie priebehu súdneho pojednávania tretím stranám“ sa žalovaný nestotožnil.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

12. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10,
§ 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie,
vrátane postupu správnych orgánov v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak akovyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a dospel k záveru, že žaloba
nie je dôvodná, s následkom jej zamietnutia podľa § 190 SSP.

13. O podanej žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní konanom dňa 28.01.2026, keďže bola
splnená podmienka jeho nariadenia podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (žiadosť aspoň jedného z
účastníkov konania o nariadenie pojednávania). Účastníci konania boli na pojednávanie riadnym
spôsobom predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 a 3 SSP. Žalobkyňa ani žalovaný sa na pojednávanie
nedostavili. Svoju neúčasť vopred avizovala a ospravedlnila žalobkyňa, a to podaním doručeným

správnemu súdu dňa 27.01.2026. Neúčasť vopred avizoval a ospravedlnil aj žalovaný, a to podaním
doručeným správnemu súdu dňa 13.01.2026. Správny súd vec prejednal a rozhodol v súlade s § 114
SSP.

14.Podľa§493ezák.č.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníúčinnomod01.07.2023,konania
začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna

2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

15. Podľa § 2 ods. 1 infozákona, osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej
len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky ako aj tie právnické osoby a fyzické
osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.

16. Podľa § 2 ods. 2 infozákona, povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a
právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného
zákona.

17. Podľa § 3 ods. 1 infozákona, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k
dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré nie sú k dispozícii, najmä
na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných stanovísk, politických
stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) infozákona, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo
informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych
orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa
osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho

dielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie
nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.

19. Podľa § 6 ods. 1 trestného poriadku, orgány činné v trestnom konaní a súd informujú verejnosť
o trestnom konaní podľa tohto zákona poskytnutím informácií oznamovacím prostriedkom. Pri tomto

informovaní však musia dbať na ochranu utajovanej skutočnosti, obchodného tajomstva, bankového
tajomstva, daňového tajomstva, poštového tajomstva alebo telekomunikačného tajomstva.

20. Podľa § 6 ods. 3 trestného poriadku, v konaní pred súdom rozsah poskytovaných informácií
vyplýva zo zásady verejnosti. V priebehu súdneho konania nemožno účastníkom zakázať zhotovovanie

písomných poznámok alebo nákresov, ak sa touto činnosťou nenarušuje priebeh konania.

21. Podľa § 61a trestného poriadku, hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie v rozsahu, v ktorom sa
na verejnom zasadnutí vykonáva dokazovanie sa zaznamenáva aj s využitím technického zariadenia
určeného na zaznamenávanie zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý je

súčasťou spisu; záznam možno uchovávať aj iným vhodným spôsobom.

22. Podľa § 69 ods. 1 trestného poriadku, obvinený, obhajca, poškodený, oznamovateľ, ak nie je zároveň
poškodeným a zúčastnená osoba, splnomocnenec, ustanovený opatrovník a v konaní pred súdom
prokurátor, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník a asistent prokurátora

majú právo nazerať do spisov s výnimkou zápisnice o hlasovaní a časti spisu obsahujúcej údaje o
totožnosti chráneného svedka, ohrozeného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená, a krycie
údaje o totožnosti agenta, robiť si z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie spisov
a ich častí; také trovy neuhrádza prokurátor, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdnytajomník a asistent prokurátora. Také isté právo má zákonný zástupca obvineného, poškodeného a
zúčastnenej osoby, ak tieto osoby sú pozbavené spôsobilosti na právne úkony alebo ich spôsobilosť na
právne úkony je obmedzená. Iné osoby tak môžu urobiť so súhlasom predsedu senátu a v prípravnom

konaní so súhlasom orgánu činného v trestnom konaní, len ak je to potrebné na uplatnenie ich práv.

23. Podľa § 56 ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské
súdy v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej „spravovací a kancelársky poriadok“), zvukový záznam z

pojednávania sa uchováva na nosiči dát, ktorý sa po skončení súdneho pojednávania pripojí k súdnemu
spisu, alebo sa v súdnom spise urobí poznámka, kde je zvukový záznam uložený.

24. Predmetom súdneho prieskumu bolo v prejednávanom prípade rozhodnutie žalovaného č.
1SprI/20/2023 zo dňa 14.04.2023, jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie č. SprI/6/2023 zo
dňa 22.03.2023 a postup správnych orgánov pri vybavovaní žalobkyňou podanej infožiadosti.

25. Správny súd vyhodnotil závery správnych orgánov o zaradení žalobkyňou požadovanej informácie
pod úpravu § 11 ods. 1 písm. d) infozákona za správne.

26. Pojem „rozhodovacia činnosť súdu“ nie je v infozákone pre účely § 11 ods. 1 písm. d) presne

definovaný,pričomjehoobsahjenevyhnutnéposudzovaťpodľakonkrétnychokolnostíkaždéhoprípadu.
Vo všeobecnosti sa za rozhodovaciu činnosť považuje samotný procesný postup súdu v súdnom konaní
a jednotlivé úkony, ktoré smerujú k prijatiu konečného rozhodnutia. Obmedzenie prístupu k informáciám
týkajúcim sa rozhodovacej činnosti súdu sa vzťahuje predovšetkým na prebiehajúce súdne konania.
Nesprístupnenie informácií je v takýchto prípadoch odôvodnené potrebou chrániť proces rozhodovania

pred vonkajšími vplyvmi.

27. Okrem relevantnej právnej úpravy prístupu verejnosti k informáciám podľa infozákona je v tomto
prípade, vzhľadom na trestnú vec, potrebné prihliadať aj na právnu úpravu obsiahnutú v trestnom
poriadku. Zvukový záznam z hlavného pojednávania, ktorého sprístupnenia sa žalobkyňa podanou

infožiadosťou domáhala, bol vyhotovený v súlade s § 61a trestného poriadku v spojení s § 56 ods. 1
spravovacieho a kancelárskeho poriadku, pričom sa jedná o súčasť súdneho spisu, v súvislosti s ktorým
k vykonaniu predmetného úkonu došlo. Vo svojej podstate sa jedná o záznam tvoriaci súčasť súdneho
spisu, ktorý je vykonávaný na základe zákona a s ktorým je následne na základe zákona a relevantnej
vyhlášky (spravovací a kancelársky poriadok) nakladané v súvislosti s vedením spisového materiálu.

Zároveň sa jedná o záznam zachytávajúci priebeh hlavného pojednávania, pričom jeho vykonanie
možno podradiť pod pojem „rozhodovacia činnosť súdu“.

28. Správny súd z verejne dostupných informácii nachádzajúcich sa na portáli H. v sekcii „Súdy
a rozhodnutia“, podsekcii „pojednávania“ a ďalej „trestné pojednávania“ zistil, že v dopytovanej trestnej

veci bol nariadený termín hlavného pojednávania na deň 23.03.2026. Správny súd pri vyhodnocovaní
dôvodnosti aplikácie § 11 ods. 1 písm. d) infozákona zo strany správnych orgánov prihliadal aj na
predmetnú skutočnosť, kedy žalobkyňa žiadala sprístupnenie informácie v podobe zvukového záznamu
z hlavného pojednávania obsiahnutého v súdnom spise k vedenej trestnej veci, ktorá doposiaľ nebola
právoplatne skončená. Uvedená skutočnosť je aj z pohľadu účelu ochrany procesu rozhodovania pred

vonkajšími vplyvmi významná, keďže prejednávanie a rozhodovanie vo veci stále prebieha.

29. Správnosť záverov prvostupňového orgánu ako aj žalovaného o prípustnosti aplikácie § 11 ods.
1 písm. d) infozákona na prejednávanú vec nezmenila ani argumentácia žalobkyne o hypotetických
možnostiach priebehu hlavného pojednávania v súvislosti s prípadnou potrebou vylúčenia verejnosti

podľa § 249 ods. 3 trestného poriadku či možnosti na pojednávaní prítomných osôb vyhotovovať si so
súhlasom predsedu senátu zvukový záznam alebo zvukový prenos podľa § 253 ods. 4 predmetného
zákona.

30. Skutočnosť, že pojednávanie bolo v danom prípade verejné a žalobkyňa sa ho mohla ako verejnosť

podľa § 249 ods. 1 trestného poriadku zúčastniť, automaticky neznamená bezmedzné právo verejnosti
na sprístupnení súdom vyhotoveného zvukového záznamu z predmetného pojednávania zachytávajúce
jeho priebeh podľa konkrétnych okolností, ktoré v čase hlavného pojednávania nastali. Zvukový záznam
je súčasťou súdneho spisu, do ktorého má prístup zákonom určený okruh subjektov, pričom žalobkyniako verejnosti takéto právo neprislúcha a aplikácia postupu sprístupňovania súčasti súdneho spisu na
základe infozákona by sa tak javila ako obchádzanie osobitnej úpravy trestného poriadku.

31. Funkcionalita „sprístupňovanie priebehu súdneho pojednávania tretím stranám“ nachádzajúca sa
na portáli G., na ktorú odkazovala žalobkyňa v podanej správnej žalobe, plní úlohu sprostredkovania
náučného ako aj výchovného aspektu z rozhodovacej praxe súdov. Podľa popisu danej funkcionality
môže žiadateľ požiadať o sprístupnenie online prenosu alebo nahrávky verejného súdneho
pojednávania, pričom je nevyhnutná kooperácia so zákonným sudcom (resp. senátom) vo veci

za dodržania podmienok pre možnosť aplikácie uvedenej funkcionality na to-ktoré súdne konanie.
Žalobkyňa v prejednávanom prípade žiadala o sprístupnenie zvukového záznamu z hlavného
pojednávania v trestnej veci až po vykonaní hlavného pojednávania v situácii, kedy je žiadaný zvukový
záznam súčasťou súdneho spisu. Odkaz žalobkyne na uvádzanú funkcionalitu tak, vzhľadom na
odlišné okolnosti (časové okolnosti, konkrétny charakter súdneho konania, rozdielny účel funkcionality
v porovnaní s právom na informácie podľa infozákona a podobne), nemožno považovať za relevantný.

32. Súhrnom uvedeného, keď konajúce orgány vzhľadom na charakter žiadanej informácie postupovali
v zmysle relevantnej právnej úpravy infozákona ako aj trestného poriadku a dospeli k záveru
o nevyhnutnosti podradenia požadovanej informácie pod úpravu § 11 ods. 1 písm. d) infozákona, dospeli
k správnemu záveru, na základe ktorého požadovanú informáciu nesprístupnili.

33. Hoci bolo odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia pomerne stručné, žalovaný v rámci
napadnutého rozhodnutia postup a právne úvahy správnych orgánov vo veci riadnym spôsobom
ozrejmil.

34. Vzhľadom na uvedené ako aj za stavu, keď správny súd vyhodnotil žalobnú argumentáciu žalobkyne
ako nedôvodnú, podanú žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

35. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď aj napriek úspechu v konaní právo
na náhradu trov konania žalovanému nepriznal, keďže nevzhliadol existenciu výnimočných okolností,

za ktorých by bolo možné orgánu verejnej správy danú náhradu priznať.

36. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho

súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho
doručenia (§ 439 ods. 1 v spojení s § 443 ods. 1 a § 493e SSP).

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).