Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-6S/66/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8021200635
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:8021200635.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa

spravodajkyňa) a členov senátu: Mgr. Roman Die a Mgr. Marián Haladej, v právnej veci žalobcu: KOREX
networks, s.r.o., so sídlom Fučíkova 371, 087 01 Giraltovce, IČO: 36 683 710, kvalifikovane právne
zastúpený advokátskou kanceláriou: Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 13, 040 01 Košice,
IČO: 36 866 563, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná
63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100333298/2018
z 09.02.2018 vo veci vyrubenia rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie október 2014, v štádiu konania po
rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/10/2020 z 20.10.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.
II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov prvostupňového správneho súdneho
konania ani kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou 07.05.2018 pôvodne Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský
súd“), sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. 100333298/2018 z
09.02.2018, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Bardejov (ďalej len
„správca dane“) č. 102134391/2017 z 09.10.2017, vo veci vyrubenia žalobcovi rozdielu dane v sume
2 924,67 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie október 2014, aby

boli tieto rozhodnutia pre ich nezákonnosť zrušené a vec vrátená správcovi dane na nové konanie
a rozhodnutie, a žalobcovi aby bol priznaný nárok na náhradu trov konania.

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva
v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach
(ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu

práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu
správneho súdu „6S.“

Administratívne konanie

3. Správca dane na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 103021330/2016 z 27.04.2016, vykonal
u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobia január 2014 –

december 2014 a to so začiatkom jej vykonania dňa 31.05.2016.
Závery daňovej kontroly správca dane sumarizoval v protokole z daňovej kontroly č. 100583558/2017
zo 07.04.2017 (ďalej len „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným
v protokole doručený žalobcovi 12.04.2017.4. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. 102134391/2017 z 09.10.2017 správca dane vyrubil žalobcovi
rozdiel dane vo výške 2 924,67 Eur [t.j. rozdiel medzi správcom dane zistenou DPH v sume 3 086,65

Eur a žalobcom v daňovom priznaní priznanou DPH v sume 161,98 Eur] na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie október 2014.
Správca dane mal za preukázané, že žalobca v rozhodnom období vykonával prevažne činnosti
spočívajúce v dodaní služieb súvisiacich s projektom digitalizácie obcí Lietava a okolie a zabezpečoval
realizáciu projektu VTP Milovice, Česká republika na základe Zmluvy o dielo z 05.09.2013. Žaloba si v

jednotlivých zdaňovacích obdobiach roka 2014 uplatnil odpočítanie dane z prijatých faktúr vystavených
daňovým subjektom Peter Imre KOREX, IČO: 35249773 za dodanie inštalačných práv Optika - pilotný
projekt Lietava a okolie dediny a za nájom automobilov. Žalobca v kontrolovaných obdobiach roka 2014
vystavil pre daňový subjekt A. B. C. faktúry za dodanie služieb súvisiacich s projektom digitalizácie obce
Lietava a okolie.
Žalobca uviedol, že v súvislosti s projektom digitalizácie obcí Lietava a okolie vybudoval prístupovú

optickú sieť v pilotných obciach pre poskytovateľa služieb internetu A. B. C., pričom tieto práce žalobca
vykonal v prevažnej miere využitím pracovníkov a prostriedkov A. B. C., pričom za vykonané práce boli
pre žalobcu vystavené subjektom Peter Imre KOREX faktúry. V menšom rozsahu mal žalobca aj iných
subdodávateľov, napr. na prenájom bagra; materiál na vykonanie uvedeného projektu žalobca kúpil v
roku 2013. Medzi žalobcom a A. B. C. nebola uzatvorená písomná zmluva a práce boli vykonávané

na základe písomných alebo ústnych objednávok. Žalobca 11.11.2016 doložil správcovi dane doklady
o úhrade faktúr.
Správca dane vec právne posúdil tak, že napriek skutočnosti, že došlo k vykonaniu prác daňovým
subjektom Peter Imre KOREX, nedošlo k dodaniu týchto prác žalobcovi, keďže práce boli vykonané
zamestnancami objednávateľa diela, t.j. zamestnancami A. B. C. a zároveň aj jeho pracovnými

prostriedkami,čižeodberateľvykonalčasťvýkonovvlastnýmizamestnancamiavlastnýmiprostriedkami,
v dôsledku čoho žalobca nemal dôvod fakturovať predmetné práce. Z uvedeného správca dane uzavrel,
že nedošlo k dodaniu služby ako takej v rozsahu prác vykonaných samotným objednávateľom diela,
t.j. A. B. C.. Fakturáciu za práce vykonané Peter Imre KOREX pre žalobcu považoval správca dane
za službu bez ekonomickej opodstatnenosti, chýbal jej hospodársky dôvod, ktorý je súčasťou zásady

skúmania ekonomickej podstaty, teda skutočného obsahu daňovej transakcie. Správca dane uviedol, že
daňovému subjektu Peter Imre KOREX nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH
za práce a služby, ktoré uskutočnil sám prostredníctvom svojich zamestnancov a svojimi prostriedkami,
teda ani žalobcovi nevznikol nárok na odpočítanie dane, pretože k dodaniu služby ako takej nedošlo.
Faktúry dodávateľa A. B. C. boli ekonomicky neopodstatnené. Zároveň správca dane poukázal na § 9

ods. 4 zákona o DPH, v zmysle ktorého, ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará
dodanie služby platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama ju aj dodala. Žalobca potvrdil,
že práce dodané subjektom Peter Imre KOREX, boli iba dielčie, pričom nešlo o totožné práce ale
tieto mali odlišný charakter a následne zvyšok diela vykonal žalobca, keďže práve tento disponoval
oprávneniami od Technickej inšpekcie a Krajského prezídia Policajného zboru, ktoré mu umožňovali

zhotoviť technické zariadenie akým je optická sieť, pričom objednávateľ diela, A. B. C., predmetnými
oprávneniami nedisponoval, teda nebol oprávnený zhotoviť dielo, ktoré si objednal. Námietky žalobcu,
že tento nebol povinný si prenajímať zamestnancov objednávateľa diela, keďže títo popri projekte
Optika plnili práce aj na iných projektoch, správca dane uviedol, že tieto oprávnenia nemajú vplyv
na samotnú podstatu dodávky, keďže subjekt A. B. C. napriek objednaniu diela u žalobcu, využil

na realizáciu vlastného projektu vlastných zamestnancov a vlastné prostriedky. Čo sa týka prenájmu
zamestnancovsubjektuPeterImreKOREX,správcadaneuviedol,žeprenájomzamestnancov,prípadne
dočasné užívanie podľa § 58a ods.3 Zákonníka práce predstavuje odplatnú službu, ktorá podlieha
dani a odpočítanie dane za tento prenájom by bolo v súlade so zákonom o DPH. Podľa žalobcu,
správca dane nie je oprávnený spochybňovať plnenia vykonané a fakturované žalobcovi zo strany

subjektu Peter Imre KOREX, keďže právna forma a skutočný obsah plnení subjektu A. B. C. nie sú
vo vzájomnom rozpore a nastavenie odberateľsko-dodávateľských vzťahov nemalo za cieľ, a ani ich
výsledkom nebolo obchádzanie daňovej povinnosti ani získanie daňového zvýhodnenia. Správca dane
sa s uvedenými námietkami vysporiadal tak, že zotrval na svojom stanovisku, že nedošlo k dodaniu
služby žalobcovi podľa § 2 a 9 zákona o DPH v rozsahu prác vykonaných samotným objednávateľom

diela, teda takáto služba je bez ekonomickej opodstatnenosti, ide o transakciu, ktorej chýba hospodársky
dôvod. Správca dane nespochybňoval obchodné vzťahy medzi spoločnosťami, uviedol však, že vzťah
posudzoval výlučne z pohľadu zákona o DPH.Správca dane tiež konštatoval, že čo sa týka odpočítania dane z prijatých faktúr vystavených daňovým
subjektom A. B. C. za práce vykonané na projekte VTP Milovice, Česká republika, mal za preukázané,
že žalobca sa zaregistroval za platiteľa DPH v Českej republike od 05.09.2013 v zmysle rozhodnutia

Finančného úradu pre hlavné mesto Prahu pod č. 3491007/14/2001-05802-109681. Na základe
zmluvy o združení z 05.09.2013 vstúpil do združenia s českým partnerom PROMINECOM CZ a.s. z
dôvodu vypracovania a predloženia spoločnej ponuky na dielo „Výstavba vedecko-technického parku
vrátane technológie aerodynamického tunela“ a realizáciu diela. Na realizácii uvedeného diela sa
subdodávateľsky podieľal aj daňový subjekt Peter Imre KOREX. Správca dane vyhodnotil služby

poskytnuté žalobcovi daňovým subjektom Peter Imre KOREX spojené s predmetným dielom za
služby, ktoré úzko súvisia so stavbou „Výstavba vedecko-technického parku vrátane technológie
aerodynamického tunela“, a keďže predmetné dielo je realizované na území Českej republiky, miestom
dodania služieb vzťahujúcich sa k predmetnej nehnuteľnosti ako k dielu je Česká republika. Na
základe uvedeného poskytnuté práce a služby nepodliehajú dani v Slovenskej republike a daňovému
subjektu Peter Imre KOREX nevznikla povinnosť podľa § 19 zákona o DPH v Slovenskej republike,

teda žalobca nemá právo na odpočítanie dane z faktúr vystavených daňovým subjektom A. B. C. za
práce a služby vykonané v súvislosti so stavbou realizovanou v zmysle Zmluvy o dielo z 05.09.2013.
Čo sa týka námietky žalobcu, že subjekt Peter Imre KOREX nevykonával časť diela iba vykonával
dielčie administratívne a podobné služby generického charakteru, ktoré netvorili kompaktnú časť
diela realizovaného v Českej republike a zároveň, že zadanie projektu kládlo dôraz na technologické

riešenie, pričom samotná stavba sa prispôsobovala technológií, teda na vykonanie podporných činností
(technická a cenová analýza, asistencia pri výbere dodávateľov, kontrola referencii,...) a technických
analýz zo strany subjektu A. B. C. bolo rozhodujúce technické zadanie diela, a nie geografické
umiestnenie nehnuteľností, správca dane uviedol, že má za to, že žalobcom uvedené práce súvisia
so stavbou určenou v Zmluve o dielo z 05.09.2013, keďže tieto bolo nevyhnutné vykonať z dôvodu

realizácie diela, a teda sa nejedná o všeobecné služby, ale o služby spojené so stavbou nachádzajúcou
sa v Českej republike.
Žalobca poukázal na Metodický pokyn k uplatneniu dane z pridanej hodnoty pri službách vťahujúcich
sa na nehnuteľnosť, podľa ktorého medzi služby, ktoré sa nevzťahujú na nehnuteľnosť, teda nie sú
pokryté § 16 ods. 1 zákona o DPH, patria vypracovania plánov na budovu alebo časti budovy, pokiaľ

nie sú určené pre konkrétny pozemok. Zadanie subjektu A. B. C. nespočívalo v dodávke diela, ale v
čiastkových prácach, pričom kládlo dôraz na technologické riešenie a samotné geografické umiestnenie
nehnuteľností bolo irelevantné. Samotný subjekt nemusel vedieť o tom, kde sa projekt s označením
VTP Milovice bude geograficky realizovať. Žalobca poukázal, že subjekt Peter Imre KOREX fakturoval
služby zo svojho slovenského identifikačného čísla pre DPH na slovenské IČ DPH, teda mal za to, že

miesto dodania podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH je Slovenská republika. Zároveň uviedol, že hlavným
cieľom smernice Rady 2008/8/ES zo dňa 12.02.2008, bolo čo najširšie uplatnenie všeobecného pravidla
a zadanie služby podľa miesta, kde je príjemca služby usadený. Správca dane k uvedeným námietkam
uviedol, že z charakteru prác vykonaných subjektom A. B. C. je zrejmé, že boli vykonávané za účelom
realizácie predmetnej stavby, ktorá sa nachádza na území Českej republiky a úzko súvisia s predmetnou

stavbou. Tieto služby boli odvodené od konkrétnej nehnuteľnosti v zmysle Zmluvy o dielo z 05.09.2013,
ktorá sa nepochybne realizovala na území Českej republiky, preto miesto dodania služieb sa posudzuje
podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH, teda miestom dodania služieb bola Česká republika a poskytnuté práce
a služby súviseli s touto nehnuteľnosťou, teda nepodliehali dani v Slovenskej republike a daňovému
subjektu A. B. C., ktorý vykonával práce a služby pre žalobcu v súvislosti s touto stavbou nevzniká

daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH a žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane v zmysle
§ 49 a § 51 zákona o DPH.
Z uvedených dôvodov za zdaňovacie obdobie október 2014 správca dane neuznal žalobcovi ním
uplatnený odpočet DPH v celkovej sume 2 924,67 Eur a to z faktúr vystavených pre žalobcu
dodávateľom A. B. C. za inštalačné práce Optika-pilotný projekt Lietava a okolie fakturované faktúrami

- č. 214020000036 - dátum dodania 30.10.2014, základ dane 4 158,33 Eur z toho DPH 831,67 Eur; -
č. 2140000038 - dátum dodania 30.10.2014, základ dane 4 165,- Eur z toho DPH 833,- Eur; a za práce
vykonané na projekte VTP Milovice, ČR - č. 2140000033 - dátum dodania 30.09.2014, základ dane
6 300,- Eur z toho DPH 1 260,- Eur.

5. Žalobca svoje odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane č. 102134391/2017 z 09.10.2017 odôvodnil
konštatovaním, že medzi daňovým subjektom Peter Imre KOREX a žalobcom išlo o vzťah dvoch
subjektov s právnou subjektivitou; pojmové znaky zdaniteľného dodania na účely DPH boli naplnené;
inštalačné práce pre subjekt Peter Imre KOREX boli vykonané a dodané, avšak keďže žalobcanemal oprávnenia na vykonanie predmetných prác, preto ich vykonanie musel objednať u iného
dodávateľa. Právne, technické a ekonomické dôvody pre vytvorenie dodávateľsko-odberateľských
vzťahov medzi žalobcom a daňovým subjektom Peter Imre KOREX žalobca zdôvodnil totožne ako vo

svojich vyjadreniach počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Ohľadne služieb poskytnutých
v súvislosti s projektom parku Milovice, ČR, žalobca namietal, že služby poskytnuté daňovým
subjektom Peter Imre KOREX boli administratívneho charakteru, a nešlo o dodanie služieb spojených
s nehnuteľnosťou, teda sa jednalo o služby univerzálneho charakteru.

6. S odvolacími námietkami žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane č. 102134391/2017 z 09.10.2017
sa žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. 100333298/2018 z 09.02.2018, ktorým potvrdil
rozhodnutie správcu dane, vysporiadal takto.
Žalovaný sa stotožnil so správcom dane, že plnenie žalobcu fakturované objednávateľovi bolo bez
ekonomického opodstatnenia, teda bez skutočného obsahu daňovej transakcie, na ktorej je daňové
právo založené; stotožnil sa s konštatovaním správcu dane, že nemožno spochybniť vykonanie

čiastkových prác žalobcom na projekte digitalizácie obcí Lietava a okolie, avšak dodanie týchto prác
zo strany objednávateľa nie je predmetom dane v zmysle § 2 zákona o DPH. Objednávateľovi diela
a zároveň aj dodávateľovi prác nevznikla daňová povinnosť za ich vykonanie a žalobcovi nevzniklo
právo na odpočítanie dane podľa § 49 až § 51 zákona o DPH. Ohľadne tvrdenia žalobcu, že v dôsledku
nastavenia dodávateľsko-odberateľských vzťahov nedošlo k žiadnej strate alebo ujme na príjmoch

štátneho rozpočtu, keďže DPH bola z realizovaných dodávok na oboch stupňoch odvedená, žalovaný
poukázal, že § 49 zákona o DPH neznamená automatické odpočítanie dane a § 51 ods. 1 písm. a)
zákona o DPH vymedzuje formálnu stránku uplatnenia odpočítania dane, t.j. právo na odpočítanie
dane bude môcť žalobca (platiteľ dane) uplatniť, len ak má k dispozícií doklady preukazujúce právo na
odpočítanie dane. Na rozhodnutie, či daňovému subjektu vzniklo právo na odpočítanie dane, nestačí iba

mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou. Čo sa týka námietky žalobcu, že
neuznanie odpočítania dane znamená porušenie zásady neutrality DPH, žalovaný poukázal na možnosť
vyhotoviť opravné faktúry, prípadne dobropisy/storná faktúr a prostredníctvom podania dodatočných
daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty, ako aj dodatočných kontrolných výkazov nesprávnu
aplikáciu zákona o DPH odstrániť. K námietke žalobcu týkajúcej sa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ

C-16/93, žalovaný uviedol, že z tohto rozhodnutia vyplýva, že dodanie služby je zdaniteľné vtedy, ak
existuje medzi poskytovateľom služby a príjemcom právny vzťah a existuje právna väzba medzi úhradou
a poskytnutou službou, avšak v danom prípade absentuje právny, bezprostredný a priamy vzťah medzi
samotnou dodávkou - medzi poskytnutým a prijatým plnením, pretože práce si objednávateľ vykonal
sám pre seba, svojimi zamestnancami, nie pre kontrolovaný daňový subjekt. Čo sa týka dočasného

pridelenia zamestnancov žalovaný dôvodil, že dočasné pridelenie zamestnancov je potrebné chápať
ako službu, ktorú poskytuje štandardný zamestnávateľ pre užívateľského zamestnávateľa, zameranú
na prenájom zamestnancov na určitý čas za účelom vykonávania pracovných činností podľa zadania
užívateľského zamestnávateľa a práve poskytnutie zamestnancov na základe obchodných vzťahov,
predstavuje odplatu za poskytnutú službu, ktorá je v zmysle § 19 zákona o DPH základom dane.

V súvislosti s projektom Výstavba vedecko-technického parku v Miloviciach v Českej republike, žalovaný
konštatoval, že služby poskytované daňovým subjektom Peter Imre KOREX boli použité na projekte
v Českej republike, v ktorej súvislosti tiež poukázal, že konateľom žalobcu, ako aj dodávateľom A. B.
C. je A. B., ktorý mal nespornú vedomosť o skutočnosti, že predmetná stavba sa realizuje na území
Českej republiky s tým, že základným pravidlom pre určenie miesta dodania služby podľa § 15 ods.

1 a 2 zákona o DPH je miesto, kde má zdaniteľná osoba sídlo alebo miesto podnikania, avšak iba
v prípade, ak sa neaplikuje § 16 zákona o DPH, pre ktorý platia osobitné pravidlá určenia miesta ich
dodania. Medzi takéto služby patria aj služby, ktoré súvisia s nehnuteľnosťou, pričom je nevyhnutné tieto
služby podrobiť analýze, a to či sa jedná o poskytnutie služby, ktorá sa viaže na predmet, ktorým je
nehnuteľný majetok, či ide skutočne o dodanie služby a nie o dodanie tovaru a či má poskytnutá služba

dostatočnepriamusúvislosťsnehnuteľnýmmajetkom.Žalovanýprianalýzeuvedenýchaspektovdospel
k záveru, že služby vykonané k projektu Vedecko-technického parku Milovice mali dostatočne priamu
súvislosť s predmetnou nehnuteľnosťou, teda sa jedná o služby dodané do Českej republiky. Ohľadne
námietky, že rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane vydal orgán štátnej správy, ktorý nie je kompetentný,
keďže pobočka Daňového úradu Prešov nemá subjektivitu na vydanie rozhodnutia, a teda rozhodnutie

bolo vydané vecne nepríslušným orgánom, žalovaný dôvodil, že podľa § 2 ods. 3 zákona o orgánoch
štátnej správy v oblastí daní a poplatkov na zabezpečenie výkonu činnosti daňových orgánov môže
prezident finančnej správy na návrh riaditeľa pobočky daňového úradu zriadiť pobočky daňového úradu
a kontaktné miesta daňového úradu; pobočky daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident finančnejsprávy so súhlasom ministra financií Slovenskej republiky. Pobočka daňového úradu a kontaktného
miesta sú organizačnými zložkami daňového úradu, teda tieto sú zriadené za účelom zabezpečenia
výkonu činnosti daňového úradu v nadväznosti na § 6 Daňového poriadku, teda pobočku nie je možné

považovať za vecne nepríslušnú s tým, že odvolaním napadnuté rozhodnutie bolo vydané Daňovým
úradom Prešov.
Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené 07.03.2018.

Konanie pred správnym súdom

7. Žalobca svoju včas podanú správnu žalobu odôvodnil konštatovaním o správcom dane a žalovaným
nesprávnom posúdení vzťahu medzi žalobcom a daňovým subjektom Peter Imre KOREX, medzi
ktorými došlo k transakčnému vzťahu ako medzi dvoma odlišnými subjektmi s právnou subjektivitou,
preto pojmové znaky zdaniteľného dodania boli naplnené. Podľa žalobcu subdodávky týkajúce sa
vecne rozdielnych plnení, realizované A. B. C., ktorý je zároveň aj objednávateľom diela sú právne

prípustné a ekonomicky opodstatnené s tým, že optická sieť je z konštrukčno-technického hľadiska
špecifické dielo, ktoré môže zhotoviť len subjekt disponujúci špeciálnymi oprávneniami a A. B. C.
ako telekomunikačný operátor nimi nedisponoval a teda nemohol zhotoviť sám predmetné dielo.
Oprávnenie bolo nevyhnutné z dôvodu, že optická sieť bola umiestňovaná na podperné body
spoločnosti Stredoslovenská distribučná, a.s. a práve subjekt Peter Imre KOREX mal nájomnú zmluvu

s predmetnou spoločnosťou k podperným bodom, avšak nemal oprávnenie na vykonávanie prác v
blízkosti elektrického vedenia, podľa požiadaviek uvedených v nájomnej zmluve, a ktorým disponoval
práve žalobca. Žalobca si od podnikateľa A. B. C. obstaral služby využiteľné na čiastkové práce
generického charakteru pri výstavbe siete, keďže ten mal k dispozícií zamestnancov, avšak žalobca
zabezpečil samotný koncept, postup, materiál, zariadenia, ako aj inžiniering architektúry a výstavby

optickej siete, teda služby odlišné od služieb poskytnutých žalobcovi subjektom A. B. C.. Úlohou žalobcu
bolo zhotoviť a garantovať zhotovenie optickej siete podľa technických noriem a zmluvných záväzkov,
teda žalobca bol nositeľom záruky za celé dielo. Opätovne žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ C-16/93 R.J.Rolsma v Inspecteur der Omzetbelasting Leeuwerden, podľa ktorého, dodanie
služby je zdaniteľné vtedy, ak existuje medzi poskytovateľom a príjemcom služby právny vzťah a

existuje právna väzba medzi úhradou a poskytnutou službou. V danom prípade právny vzťah medzi
subjektmi existoval, keďže sa nejednalo o jeden subjekt, ktorý by vykonával činnosť sám pre seba
a právna väzba spočívala v protihodnote a úhrade žalobcu za služby od subjektu A. B. C.. Žalobca
tiež poukázal, že zmluva medzi žalobcom a daňovým subjektom Peter Imre KOREX má dôvod ako
právny, tak aj ekonomický, a že zúčastnené subjekty pri nastavení dodávok postupovali v súlade

s právnym poriadkom. Žalovaný ani správca dane nemajú oprávnenie zasahovať do vzťahu týchto
subjektov a usmerňovať ho. Žalobca podotkol, že podľa § 495 Občianskeho zákonníka, je kauzou
záväzku bezprostredný hospodársky cieľ, pre ktorý záväzok vznikol, t.j. z hľadiska kauzy sú všetky
záväzky kauzálne, keďže bez ekonomického účelu by vzniknutý záväzkový vzťah nemal žiadny zmysel,
pričom v danom prípade kauzou záväzku bolo dodanie personálneho substrátu za účelom následného

vybudovania predmetnej optickej siete. Ani žalovaný, ani správca dane nepopreli, že k samotnému
dodaniu služby došlo, avšak spochybňujú existenciu kauzy, čo je podľa názoru žalobcu z právneho
hľadiska absurdné.
Súčasne žalobca namietal arbitrárnosť záveru žalovaného a správcu dane, že v prípade, ak by využil
na prácu zamestnancov daňového subjektu A. B. C. formou dočasného pridelenia zamestnancov podľa

Zákonníka práce, vzniklo by právo na odpočítanie dane, avšak v prípade využitia modelu spolupráce,
ktorý si zvolil žalobca, a to objednávkou služieb, túto možnosť nemá. Nepreskúmateľnosť záverov
žalovaného a správcu dane žalobca videl aj v tom, že daňové orgány nedostatočne odôvodnili svoje
závery a nevysporiadali sa s námietkami žalobcu čo sa týka právneho, ekonomického a technického
nastavenia dodávateľského vzťahu medzi subjektmi. Poukázal, že predmetom plnení dodávateľa Peter

Imre KOREX pre žalobcu a plnenia žalobcu pre objednávateľa A. B. C., boli vecne odlišné.
Ohľadne prác vykonaných v súvislosti s projektom Vedecko-technického parku Milovice-ČR, žalobca
poukázal, že služby poskytnuté daňovým subjektom Peter Imre KOREX boli najmä administratívneho
charakteru a netýkali sa služieb spojených s nehnuteľnosťou, keďže predmetom fakturácie boli
inžinierske služby - analýza projektu, nákladová stratégia a logistika VTP Milovice. Zo špecifikácie

vo faktúre vyplýva, že predmetom dodania boli najmä plnenia spočívajúce v inžinierskom dizajne a
poradenskej činnosti. Samotná nehnuteľnosť nebola ani podstatným, ani relevantným prvkom. Podľa
žalobcu žalovaný a správca dane postupovali formalistickým prístupom v dôsledku čoho vyhodnotili
skutkový stav bez skúmania obsahu služieb a neprimerane zjednodušili posúdenie plnení len preto, žena faktúrach bolo označenie „VTP Milovice.“ A nezobrali do úvahy skutočnú podstatu plnení vykonaných
subjektom Peter Imre KOREX. Posúdenie služieb poskytnutých zo strany subjektu Peter Imre KOREX
bolo v súlade s ustanoveniami zákona o DPH, a zároveň v súlade s úmyslom zákonodarcu a účelom

pravidiel pre určenie miesta dodania služieb na účely DPH. Mal za to, že medzi poskytnutím služieb
zo strany A. B. C. a nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa na území Českej republiky neexistuje žiadna
priama súvislosť, ktorá by oprávňovala žalovaného a správcu dane aplikovať ustanovenie § 16 ods. 1
zákona o DPH.
Žalobca súčasne namietal, že rozhodnutie nebolo vydané kompetentným orgánom štátnej správy

v oblasti daní, keďže pobočka daňového úradu nedisponuje právomocou vydávať rozhodnutia vo
vyrubovacom konaní. Tiež namietal, že správca dane porušil jeho práva, keď sa odmietol vysporiadať s
vyjadrením žalobcu k protokolu a s jeho vyjadrením k zápisnici o ústnom pojednávaní z 09.06.2017, v
dôsledku čoho vydal nezákonné rozhodnutie, čím sa nezaoberal ani žalovaný vo svojom rozhodnutí.
Žalobca nežiadal na prejednanie veci nariadiť pojednávanie.

8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že v jednotlivých zdaňovacích obdobiach január 2014
aždecember2014sižalobcanajednejstraneuplatňovalodpočítaniedanezprijatýchfaktúrvystavených
dodávateľom A. B. C. za dodanie inštalačných prác Optika - pilotný projekt Lietava a okolité dediny
a za nájom automobilov (vstup) a zároveň na strane druhej (výstup) vystavoval pre odberateľa A. B.
C. faktúry za dodanie služieb súvisiacich s predmetným projektom. Vykonanie prác odberateľom A. B.

C. na projekte Digitalizácia obci Lietava spochybnené nebolo, avšak bolo spochybnené dodanie prác
pre žalobcu, pretože tieto práce boli vykonané odberateľom A. B. C., t.j. na vlastnom projekte sám
odberateľ vlastnými zamestnancami a vlastnými pracovnými prostriedkami vykonal časť výkonov. Podľa
žalovaného nedošlo k naplneniu predmetu dane v zmysle § 2 a § 9 zákona o DPH, a teda nedošlo k
dodaniu služby v rozsahu prác vykonaných samotným objednávateľom diela. Fakturácia za vykonané

práce pre žalobcu bola bez ekonomickej opodstatnenosti, tejto transakcií chýbal hospodársky dôvod,
ktorý je súčasťou zásady skúmania ekonomickej podstaty, išlo len o fakturačné dodanie, pri ktorom
pridaná hodnota nevznikla a nevzniklo ani právo na odpočítanie dane. Na základe uvedeného žalovaný
uzavrel, že ak nebolo poskytnuté žiadne plnenie pre žalobcu, nevznikla objednávateľovi A. B. C. daňová
povinnosťpodľa§19zákonaoDPHapovinnosťplatiťdaňpodľa§69ods.1zákonaoDPHvnadväznosti

na § 9 ods. 4 zákona o DPH, podľa ktorého ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu
obstará dodanie služby platí, že táto zdaniteľná osoba službu sama prijala a sama ju dodala. Žalovaný
argumentoval, že v danom prípade absentuje právny, bezprostredný a priamy vzťah medzi samotnou
dodávkou, t.j. medzi poskytnutým a prijatým plnením, pretože práce si objednávateľ vykonal sám pre
seba, svojimi zamestnancami, na vlastnom projekte. V súvislosti s tvrdením, že pri dočasnom pridelení

zamestnancov by právo na odpočítanie dane žalovaný žalobcovi uznal, a pri modely spolupráce aká
bola nastavená medzi žalobcom a objednávateľom diela, toto plnenie ako zdaniteľné neuznal, žalovaný
uviedol, že právo na odpočítanie dane posudzoval podľa skutkovej situácie u žalobcu, na základe ním
predložených dôkazov a jeho vyjadrení s tým, že pre správcu dane je prijateľný len skutočný obsah
právneho úkonu a neumožňuje akceptovať zastretý skutočný stav stavom formálne právnym, ak je táto

okolnosť rozhodujúca pre správu daní.
Ohľadne projektu Vedecko-technického parku Milovice v ČR, žalovaný uviedol, že služby fakturované
subjektom A. B. C. pre žalobcu v roku 2014 úzko súvisia s predmetnou stavbou v zmysle Zmluvy o dielo
z 05.09.2013. Predmetná stavba bola realizovaná na území Českej republiky, preto miestom dodania
služieb je práve Česká republika, v dôsledku čoho nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 zákona o

DPH v tuzemsku. Skutočnosť, že služba sa poskytuje na diaľku, sama o sebe nepredstavuje prekážku
toho, aby mala dostatočne priamu súvislosť s nehnuteľným majetkom. Služby súvisia s nehnuteľnosťou
vtedy, ak sú poskytované v súvislosti s nehnuteľným majetkom, ktorého umiestnenie je identifikované
v okamihu, keď sa služba poskytuje. Zo Zmluvy o dielo z 05.09.2013 vyplýva, že stavba s názvom
„Výstavba vedecko-technického parku vrátane technológie aerodynamického tunela“ bude realizovaná

v Českej republike.
K námietke, že nepríslušný orgán vydal prvostupňové rozhodnutie, žalovaný uviedol, že pobočka
daňového úradu je zriadená za účelom zabezpečenia výkonu činnosti daňového úradu, v nadväznosti na
§ 6 Daňového poriadku, preto nie je možné považovať pobočku daňového úradu za vecne nepríslušnú
a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/25/2016 z 23.05.2018.

Žalovaný nežiadal na prejednanie veci nariadiť pojednávanie.

9. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného vyjadril nesúhlas s argumentáciou
žalovaného vo vzťahu k nastaveniu modelu spolupráce medzi žalobcom a subjektom A. B. C. a dodaniuinštalačnýchprácprirealizáciíprojektuOptika.Poukázalnarozhodnutiesprávcudane,vzmyslektorého,
ak by medzi žalobcom a subjektom A. B. C. došlo k dočasnému prideleniu zamestnancov, prípadne k
prenájmu zamestnancov, žalobca by mal právo na odpočítanie dane, avšak v prípade vzťahu ako bol

nastavený medzi uvedenými osobami, takéto právo podľa správcu dane a žalovaného nevzniklo. Vo
vzťahu k projektu MILOVICE uviedol, že žalobca sa registroval za platiteľa dane z pridanej hodnoty v
Českej republike a výstupné plnenia vo vzťahu k českému odberateľovi boli fakturované pod českým
IČ DPH, z toho dôvodu boli výstupné plnenia deklarované vo výkazoch DPH v Českej republike.
Keďže žalobca neuskutočňoval dodanie do Českej republiky v postavení slovenského platiteľa dane

pod slovenským IČ DPH, nebol povinný podávať súhrnný výkaz k DPH v Slovenskej republike. Žalobca
opätovne poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sžf/12/2016 z 18.07.2017 v zmysle ktorého, ak v
odôvodnení rozhodnutia nie je uvedený konkrétnejšie žiaden iný dokument a žalovaný sa neodvoláva na
konkrétne ustanovenia organizačného poriadku, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nezodpovedá
zákonu, resp. požiadavkám, ktoré kladie zákon na odôvodnenie správneho rozhodnutia. Na základe
uvedeného ani rozhodnutie žalovaného nepovažoval žalobca za dostatočne odôvodnené. Žalobca

opätovne zdôraznil, že práve to akými oprávneniami žalobca disponuje, ako si nastavil odberateľsko-
dodávateľské vzťahy a ako mal uzatvorené zmluvy je kľúčové pre skutkové posúdenie danej veci, t.j.
toho, či došlo k vzniku práva na odpočet dane z pridanej hodnoty.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej tiež aj len „krajský súd“) verejne vyhláseným rozsudkom č.k.

6S/43/2018-273 zo 14.05.2019 žalobou žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 100333298/2018
z 09.02.2018, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane č. 102134391/2017 z 09.10.2017
zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.
Krajský súd svoje rozhodnutie v jeho podstatnej časti odôvodnil takto cit. «Žalobca v kontrolovanom
zdaňovacom období vykonával ako dodávateľ práce súvisiace s vybudovaním prístupovej optickej

siete v pilotných obciach Lietava a okolie pre odberateľa A. B. C., ktorý je poskytovateľom služieb
internetu. Žalobca na vykonanie diela použil v prevažnej miere pracovníkov odberateľa ako aj jeho
pracovné prostriedky. Poskytnutie uvedených služieb následne odberateľ fakturoval žalobcovi. Všetky
povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom si plnil daňový subjektu Peter Imre KOREX. Žalobca
nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu o prenájme zamestnancov a títo ani neboli dočasné pridelení k

žalobcovi. Uvedené skutkové zistenia neboli medzi účastníkmi pred správnym súdom sporné. Žalovaný
nespochybnil vykonanie prác odberateľom A. B. C. na uvedenom projekte. Spornou skutočnosťou bolo
ich právne posúdenie.
Správca dane ako aj žalovaný na základe vyššie uvedeného skutkového stavu dospeli k záveru, že
daňový subjekt Peter Imre KOREX vykonával fakturované práce sám pre seba, pre vlastný projekt a

nie pre žalobcu, teda zo strany A. B. C. nedošlo k dodaniu služby žalobcovi ako takej v rozsahu prác
vykonaných samotným A. B. C. a fakturácia za vykonané práce bola bez ekonomickej opodstatnenosti,
teda nedošlo k naplneniu podmienok na odpočítanie dane (...). (...)
Správny súd na základe uvedených skutočností a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel
k záveru, že žalovaný vo svojom napadnutom rozhodnutí sa nevysporiadal s námietkami žalobcu

spočívajúcimi v tvrdení, že služby dodané A. B. C. sú odlišné od tých, ktoré následne žalobca
fakturoval objednávateľovi diela. (...) Z napadnutého rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé ako sa
žalovaný s uvedenými tvrdeniami žalobcu vysporiadal. Žalovaný vo svojom rozhodnutí síce konštatuje,
že objednávateľ diela A. B. C. vykonával čiastkové práce na výstavbe optickej siete, avšak v celom
rozhodnutí nie je špecifikované o aké čiastkové výkony sa jednalo a čo následne žalobca fakturoval

objednávateľovi diela, teda či ide o totožné plnenia alebo plnenia rozličného obsahu. (...) Správnemu
súdu však nie je zrejmé a ani to nevyplýva z napadnutého rozhodnutia, na základe akých skutočností
dospel žalovaný k záveru, že sa jedná o totožné plnenia, nakoľko žalovaný sa žiadnym spôsobom
nevysporiadal s tvrdením žalobcu, že tento vykonával činnosti spojené so stavebným konaním, činnosti
spojené s montážou káblov na stĺpy vo vlastníctve spoločnosti SSE-D, a.s., na ktoré objednávateľ diela

a dodávateľ čiastkových práv oprávnenie nemal ako aj iné činnosti, ktorých účelom bolo zhotoviť dielo
ako celok a zodpovedať za jeho fungovanie.
(...) Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného však nie je možné zistiť, na základe akých
skutočností dospel k záveru, že zo strany žalobcu išlo o účelové zníženie daňovej povinnosti alebo
získanie určitého daňového zvýhodnenia. Správny súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade

nepostačuje iba konštatovanie, že ide o transakcie, ktorým chýba ekonomický dôvod ale je potrebné,
tak ako to vyplýva z vyššie citovaného rozsudku Súdneho dvora EÚ, sa vysporiadať so skutočnosťou,
či vzťah medzi žalobcom a dodávateľom A. B. C. nemá aj iné ekonomické alebo právne vysvetlenie ako
číre dosiahnutie daňových výhod. (...)Zo zmluvy o združení zo dňa 05.09.2013 vyplýva, že žalobca vstúpil do združenia s názvom „SDRUŽENÍ
VTP MILOVICE PROMINECON CZ- KOREX NETWORKS“ s českým partnerom PROMINECON
CZ a.s. z dôvodu vypravovania a predloženie spoločnej ponuky pre verejnú zákazku na dielo

„Výstavba vedecko-technického parku vrátane technológie aerodynamického tunela“ a realizáciu
tohto diela. Žalobca sa na základe zmluvy o dielo zo dňa 05.09.2013 zaregistroval za platiteľa
dane z pridanej hodnoty v Českej republike. Zo zmluvy o dielo zároveň vyplýva, že spoločnosť
VTP AZ Milovice, o.p.s. ako objednávateľ uzatvorila so zhotoviteľom „SDRUŽENÍ VTP MILOVICE
PROMINECON CZ- KOREX NETWORKS“ zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie stavby

„Výstavba vedecko-technického parku vrátane technológie aerodynamického tunela“, a zároveň podľa
bodu 3.4. zmluvy sa za predmet plnenia považuje aj revízia dokumentácie pre stavebné povolenie,
zabezpečenie zmeny stavebného povolenia, spracovanie dokumentácie, prevedenia stavby, stavba
vedecko-technického parku, vrátane zabezpečenia všetkých prieskumov nevyhnutných pre zahájenie
výstavby, dodanie a inštalácia technológií stavby, dodanie a inštalácie technológie aerodynamického
tunela a spracovanie dokumentácie skutočného prevedenia stavby. Daňový subjekt Peter Imre

KOREX vykonával subdodávateľsky práce na projekte VTP Milovice. Predmetom fakturovaných služieb
faktúrami za zdaňovacie obdobie október 2014 bolo poskytovanie inžinierskych služieb. Zo špecifikácie
obsahu plnení k jednotlivým faktúram, ktoré boli predložené za účelom vysvetlenia charakteru
poskytovanýchslužieb,vyplýva,žetýmitofaktúramiboložalobcovivyfakturovanédaňovýmsubjektomA.
B.C.dodanieplneníspočívajúcichvodborných,vedeckýchatechnickýchčinnostiach,administratívnych

a podporných službách a pod.. (...)
(...) Správny súd nemal za preukázané, že predmetné služby majú priamy súvis s nehnuteľnosťou tak,
aby bolo možné aplikovať ustanovenie § 16 ods. 1 zákona o DPH. Totožný názor zaujal aj Najvyšší
súd SR (...) v rozhodnutí sp. zn. 1Sžfk/2016 zo dňa 13.02.2018, body 32. 33 a 34. konštatoval:
„(...) V uvedenej súvislosti je potom nutné konštatovať, že iba existencia nehnuteľnosti je základnou

podmienkou pre riadnu interpretáciu ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. a konkrétne
jeho slovného spojenia "služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť", pri splnení ktorej je možné ďalej
skúmať, či poskytované odborné služby tvoria podstatný prvok takejto služby, ktorý sa musí zohľadniť
ako hlavný a nevyhnutný pre poskytovanú službu. (...) ... odborné služby, ktoré boli žalobcom poskytnuté
v kontrolovanom období jeho zahraničným klientom, sledovali iba jeden cieľ a to vyhotovenie súťažnej

ponuky pre verejné obstarávanie. Hlavnou motiváciou získania podkladov a vypracovania súťažnej
ponuky bolo získanie zákazky na výstavu časti úseku diaľnice DI. Z uvedeného teda pre Najvyšší súd
vyplýva, že hlavným účelom poskytnutých odborných služieb nebola priama účasť vo výstavbe, o ktorej
v tom štádiu poskytovania služieb je možné hovoriť iba v hypotetickej rovine, ale získanie zákazky na
líniovú stavbu diaľnice. Preto Najvyšší súd sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu, že priamy

súvis poskytnutých služieb s nehnuteľnosťou, ktorej existencie nepodmieňuje poskytnutie služieb ale
naopak poskytnutie služieb je nevyhnutnou podmienkou pre zaistenie existencie budúcej existencie,
nebol tak správcom dane ako aj žalovaným preukázaný.“
Na základe uvedeného mal správny súd za to, že správca dane a rovnako aj žalovaný vec nesprávne
právne posúdili, ak na určenie miesta dodania služby fakturovanej faktúrami za zdaňovacie obdobie

október 2014 aplikovali ustanovenie § 16 ods. 1 zákona o DPH.
Správny súd sa však nestotožnil s námietkou žalobcu týkajúcou sa vydania prvostupňového rozhodnutia
vo veci orgánom bez právnej subjektivity s následkom nulitnosti rozhodnutia. (...) V tomto smere správny
súd poukazuje aj na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp. zn. 2 Sžf 25/2016
zo dňa 23.05.2018. (...) ... Správny súd poukazuje na skutočnosť, že pobočka daňového úradu nemôže

mať právnu subjektivitu, keďže táto je len súčasťou toho ktorého daňového úradu, preto pobočky
daňových úradov konajú v mene toho ktorého daňového úradu. Aj v predmetnom prípade z rozhodnutia
správcu dane vyplýva, že rozhodnutie je písomne vypracované na hlavičkovom papieri organizačnej
zložky Daňového úradu Prešov, pobočka Bardejov. Samotné rozhodnutie ale je označené nadpisom
„Rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane“ a za nadpisom v súlade s § 63 ods. 3 Daňového poriadku

pokračuje záhlavie rozhodnutia označením orgánu, ktorý rozhodnutie vydal textom „Daňový úrad Prešov
na základe zákona č. 333/2011 Z. z......vydáva rozhodnutie: " ďalej pokračuje výrok "Daňový úrad Prešov
podľa§68ods.5zákonač.563/2009Z.z.vzneníneskoršíchpredpisovvyrubujedaňovémusubjektu...“.
Rozhodnutia sú opatrené úradnou okrúhlou pečiatkou Daňového úradu Prešov so štátnym znakom.
Z opísaného textu prvostupňových rozhodnutí, tak textu jeho záhlavia ako aj textu výroku a odtlačku

úradnej pečiatky v závere rozhodnutia je zrejmé, že prvostupňové rozhodnutia vydal správca dane
Daňový úrad Prešov.
Pokiaľ ide o ostatné žalobné dôvody, tieto neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť postupu žalovaného,
resp. správnosť záverov, na základe ktorých boli založené vydané rozhodnutia správnych orgánov.(...) Znamená to, že nesprávne právne posúdenie správcu dane ako aj žalovaného boli jediným
dôvodom, pre ktorý správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného (...) aj rozhodnutie správcu dane ako
prvostupňového správneho orgánu.»

11. O žalovaným podanej kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.
6S/43/2018-273 zo 14.05.2019 rozhodol Najvyšší správny súd SR (ďalej len „najvyšší správny súd“),
ktorý rozsudkom sp. zn. 6 Sžfk/10/2020 z 20.10.2021 označený rozsudok Krajského súdu v Prešove
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší správny súd konštatujúc skutkovú a právnu identickosť danej veci s inými najvyšším správnym
súdom už rozhodnutými vecami medzi identickými účastníkmi konania, konkrétne rozhodnutiami sp.
zn. 6Sžfk/69/2019 z 18.06.2019 (zdaňovacie obdobie júl 2014); sp. zn. 3Sžfk/48/2019 z 19.11.2020
(zdaňovacie obdobie november 2014); sp. zn. 1Sžfk/47/2019 z 08.12.2020 (zdaňovacie obdobie február
2014); sp. zn. 8Sžfk/43/2020 z 30.03.2021 (zdaňovacie obdobie január 2014); sp. zn. 1 Sžfk/68/2019 z
08.12.2020 (zdaňovacie obdobie apríl 2014); sp. zn. 1 Sžfk/60/2019 z 08.12.2020 (zdaňovacie obdobie

august 2014) a sp. zn. 10Sžfk/47/2019 zo 17.06.2021 (zdaňovacie obdobie september 2014), ktoré
rozhodnutia podľa najvyššieho správneho súdu sú prejudikatúrou, od ktorej najvyšší správny súd nevidel
dôvod sa odchýliť, ani v tu prejednávanej veci, svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou prvého z uvedených
rozhodnutí, konkrétne rozhodnutia sp. zn. 6Sžfk/69/2019 z 18.06.2019 podľa ktorého cit. «„(...) Podľa
názoru kasačného súdu, skutočnosti uvádzané žalobcom v daňovom konaní ako aj v správnom konaní

nepreukázali, že žalobca, v prípade posudzovaných faktúr, splnil všetky kumulatívne podmienky pre
priznanie odpočtu DPH a uplatnenie dane na výstupe, ktorým je jednou z tých kumulatívnych podmienok
je,žepráce,služby,plnenia,ktorébolipredmetomhodnoteniadaňovýchorgánovpočasdaňovejkontroly
a vo vyrubovacom konaní, boli reálne vykonané subjektom, ktorý v posudzovaných faktúrach deklaruje
realizáciu účtovaného plnenia, prác, čo z vykonaného dokazovania preukázané jednoznačne nebolo.

V dôsledku toho žalobca nesplnil jednu zo zákonných kumulatívnych podmienok pre uplatnenie odpočtu
DPH a dane na výstupe v súlade s § 49 a § 51 zákona o DPH. (...)
Dôvodom pre postup daňových orgánov, neuznanie odpočtu DPH a vyrubenie rozdielu dane, týkajúce sa
faktúr, vzťahujúcich sa na projekt Lietava, bola skutočnosť, že k fakturovanému plneniu nedošlo osobou
uvedenou na faktúrach. Záver žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu

vyjadrený v dôvodoch rozhodnutia je, podľa kasačného súdu určitý, stručný, jasný a preukazuje, že
nemohlo, v prípade faktúr dodávateľa A. B. C., z zdaňovacom období júl 2014, dôjsť k dodaniu tovaru,
služby osobou uvedenou na faktúre, čím nemohla vzniknúť daňová povinnosť s poukazom na § 2, § 9
a § 19 zákona o DPH a v dôsledku toho ani nárok žalobcu na odpočet DPH z týchto faktúr (...).
Z rovnakých dôvodov potom nemohlo dôjsť k účinnému priznaniu dane na výstupe z faktúr žalobcu ako

dodávateľapreodberateľaPeterImreKOREX(...)Zadministratívnehospisuavykonanéhodokazovania
daňovými orgánmi bolo preukázané, že žalobca účtoval odberateľovi A. B. C. plnenia, ktoré realizovali
odberateľ žalobcu - A. B. C. vlastnými zamestnancami, ktorí pracovali pre odberateľa A. B. C. a pracovali
na projekte A. B. C. ako hlavného investora projektu digitalizácie obcí Lietava a okolie a nepracovali
pre žalobcu. (...)

(...) Kasačný súd považuje zdôvodnenie rozhodnutia žalovaného za určité, zrozumiteľné, dostatočné,
ktoré mú oporu vo vykonanom dokazovaní, obsahu administratívneho spisu a ktoré presvedčivo a
logicky uvádza dôvody, pre ktoré pristúpili správne orgány k nepriznaniu uplatneného odpočtu DPH
a uplatneniu dane na výstupe, vo vzťahu k posudzovaným faktúram. (...)“
Dôvodom nepriznania práva na odpočítanie dane zo sporných faktúr od dodávateľa bolo nepreukázanie

splnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane, keď nedošlo k naplneniu predmetu dane podľa §
2, § 9 a § 19 zák. č. 222/2004 Z.z.. a teda nedošlo k dodaniu služby ako takej v rozsahu prác vykonaných
samotným objednávateľom diela, t.j. A. B. C. a fakturácia za práce vykonané A. B. C. pre žalobcu bola
bez ekonomickej opodstatnenosti. Žalobca napriek svojej dôkaznej povinnosti právo na odpočítanie
dane nepreukázal, pričom je nutné zdôrazniť, že dôkazné bremeno spočíva na žalobcovi a žalobca bol

povinný ho uniesť. Bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že nárok na odpočítanie dane si uplatnil
za zákonom stanovených podmienok, čo v prejednávanom prípade nenastalo, keď pochybnosti správcu
dane a sťažovateľa neboli žalobcom vyvrátené. (...)
Sťažovateľ (rozumej „Finančné riaditeľstvo SR“, pozn. správneho súdu) namietal nesprávne právne
posúdenie veci krajským súdom aj vo vzťahu k aplikácii § 16 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. a ustanovení čl.

46smerniceDPHatútonámietkuvyhodnotilkasačnýsúdakodôvodnú.Medziúčastníkminebolosporné
dodanie administratívnych služieb na projekte VTP Milovice. ani to že spadajú pod pojem služby, ale
spornou skutočnosťou je miesto určenia ich dodania, t.j. či miesto ich dodania je v tuzemsku a vzťahuje
sa na nich režim DPH vykonávaný slovenským správcom dane alebo miestom ich dodania je Českárepublika podľa § 16 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. Kasačný súd rovnako ako sťažovateľ a správca dane
dospel k záveru, že administratívne služby dostatočne priamo súviseli s nehnuteľným majetkom (viď. aj
predmet plnenia opísaný vo faktúrach, čo žalobca ani v čase ich vystavenia nespochybňoval), ktorý sa

realizoval v Českej republike, a preto je aj miestom dodania služieb Česká republika. (...)
Kasačný súd aj v tomto odkazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu zo dňa 18.06.2019 sp. zn.
6Sžfk/69/2019 (...) „ Z administratívneho spisu bolo preukázané, čo ani žalobca nespochybnil, že
fakturované plnenia sa týkali realizácie projektu VTP Milovice v Českej republike, teda konkrétneho
projektu,ktorýmalumiestnenienakonkrétnychnehnuteľnostiach,nachádzajúcichsavČeskejrepublike.

Vo vzťahu k nemu boli realizované aj inžinierske služby, koordinácia dodávateľov a výberové konanie.
Jednalo sa o služby, ktoré boli realizované vo vzťahu ku konkrétnemu projektu, ktorý má umiestnenie
na konkrétnych nehnuteľnostiach, nachádzajúcich sa na území Českej republiky. (...)“
Krajský súd oprel svoj záver o nemožnosti aplikácie § 16 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o rozsudok
Najvyššieho súdu z 13.02.2018 sp. zn. 1Sžfk/2/2016. ktorý však nie je aplikovateľný vo veci žalobcu, tak
ako to tvrdil správne sťažovateľ v kasačnej sťažnosti. Odborné služby, ktoré boli predmetom dodania vo

veci sp. zn. 1 Sžfk/2/2016 spočívali vo vyhotovení súťažnej ponuky pre verejné obstarávanie, teda nešlo
o služby, ktoré sa na nehnuteľnosť priamo vzťahovali na rozdiel od prejednávanej veci, kde boli služby
poskytované nepochybne v priamej súvislosti s nehnuteľnosťou (administratívne služby VTP Milovice).
Podľa názoru kasačného súdu žalobca nepreukázal, že administratívne služby boli poskytnuté s
miestom plnenia v Slovenskej republike. žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nesplnil si svoju

dôkaznú povinnosť, keď nevyvrátil zistenia správcu dane a sťažovateľa, že miestom dodania služieb
je Česká republika, ako to vyplývalo aj zo samotných faktúr, pričom ani žalobca nespochybnil, že
fakturované plnenia sa týkali realizácie projektu VTP Milovice v Českej republike aj keď tvrdil, že išlo len
o administratívne služby. Navyše, pokiaľ sa žalobca domnieval, že pôrodný text obsiahnutý vo faktúrach
nevyjadrujepresnepredmetplnenia,malmožnosťvykonaťzákonnékrokyprenápravutohtonedostatku.

Neobstojí preto záver krajského súdu, že nebol preukázaný priamy súvis služieb s nehnuteľnosťou a nie
je možné aplikovať § 16 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z.
K tvrdeniu sťažovateľa o nutnosti aplikácie čl. 31a vykonávacieho nariadenia, pokiaľ ide o miesto
poskytovania služieb, kasačný súd zdôrazňuje. že tento článok nie je možné na daný prípad aplikovať,
keďže sa uplatňuje od 01.01.2017, avšak služby boli poskytnuté v roku 2014.»

12. Po vrátení veci najvyšším správnym súdom na ďalšie konanie, Krajský súd v Prešove o tejto veci
opätovne konal pod novou sp. zn. 6 S/66/2021.

13. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“;

viď vyššie) následne už konal vo veci od 01.06.2023 senát správneho súdu a to pod sp. zn. PO - 6
S/66/2021.

14. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;

ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“

15. Podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Predseda senátu nariadi na
prejednanie veci samej pojednávanie, ak
a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,

b) vykonáva dokazovanie,
c) to vyžaduje verejný záujem,
d) je to na prejednanie veci potrebné alebo
e) tak ustanovuje tento zákon.
(2) V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.“

16. Podľa § 124 ods. 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny
súd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.“

17. Podľa § 137 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Rozsudok správny súd vyhlasuje vždy

verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením
o opravnom prostriedku.“18. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 25.02.2026 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2
SSP, bez nariadenia pojednávania po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa §
107 ods. 1 a 2 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali o nariadenie

pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.

Právne východiská pre rozhodnutie

19. Podľa § 177 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže

domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.“

20. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) v znení
účinnom k 05/2016, kedy začala daňová kontrola (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“)
„(6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho

úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon
alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické
opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je
účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.“

21. Podľa § 6 ods. 1 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Na správu daní je
vecne príslušný správca dane podľa osobitných predpisov.1)-odkaz aj na zákon č. 222/2004 Z.z. o dani
z pridanej hodnoty Ak tento zákon alebo osobitné predpisy1)-odkaz aj na zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z
pridanej hodnoty neustanovujú, ktorý správca dane je vecne príslušný, na správu daní je vecne príslušný

daňový úrad.“

22. Podľa § 24 ods. 1 a 2 daňového poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Daňový subjekt
preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli

zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.“

23. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“)
v znení účinnom ku dňu (31.10.2014) vzniku daňovej povinnosti (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom
čase“) „(1) Predmetom dane je (b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v

tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.“

24. Podľa § 9 ods. 1 a 4 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Dodaním služby je
každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo

inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

(4) Ak zdaniteľná osoba vo svojom mene pre inú osobu obstará dodanie služby, platí, že táto zdaniteľná
osoba službu sama prijala a sama dodala.“

25. Podľa § 16 ods. 1 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Miestom dodania
služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb,

poskytnutia práva na užívanie nehnuteľnosti, služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných
prác, ako sú služby poskytované architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor, je miesto, kde
sa nehnuteľnosť nachádza.“26. Podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „(2) Daňová povinnosť vzniká
dňom dodania služby.“

27.Podľa§49ods.1a2písm.a)zákonaoDPHvzneníúčinnomvrozhodnomčase„(1)Právoodpočítať
daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová
povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na
dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,

ak je daň (a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú
byť platiteľovi dodané.“

28. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Právo na
odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak (a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm.
a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“

29. Podľa § 2 ods. 1 písm. c) a ods. 3 zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti
daní a poplatkov v znení účinnom k 05/2016, kedy začala daňová kontrola (ďalej len „v znení účinnom
v rozhodnom čase“) „(1) Orgánmi štátnej správy v oblasti daní a poplatkov sú: (c) daňové úrady.
(3) Na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov môže prezident finančnej správy na návrh

riaditeľa daňového úradu zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňového úradu; pobočky
daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident finančnej správy so súhlasom ministra financií Slovenskej
republiky. Pobočka daňového úradu a kontaktné miesto daňového úradu sú organizačnou zložkou
daňového úradu.“

Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom

30. V danom konkrétnom prípade má žalobca žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu
predchádzajúce rozhodnutie správcu dane za nezákonné (i) jednako pre nedostatočné a nesprávne
ustálenie skutkového stavu vo vzťahu k zdaniteľným obchodom realizovaným v zdaňovacom období

október 2014 medzi na jednej strane žalobcom ako odberateľom služby – „inštalačné práce Optika –
pilotný projekt Lietava a okolie“ (ďalej len „inštalačné práve Lietava“) a daňovým subjektom Peter Imre
KOREX ako dodávateľom služby – inštalačné práce Lietava, fakturované faktúrami č. 214020000036
a č. 2140000038 obe s dátumom dodania 30.10.2014; a (ii) jednako pre nesprávne právne posúdenie
zdaniteľného obchodu realizovaného medzi na jednej strane žalobcom ako odberateľom služby –

„inžinierskeslužby–výberovékonanie,VTPMilovice“(ďalejlen„inžinierskeslužbyMilovice“)adaňovým
subjektom Peter Imre KOREX ako dodávateľom služby – inžinierske služby Milovice, fakturovaný
faktúrou č. 2140000033 s dátumom dodania 30.09.2014.
Názor žalobcu o nedostatočnom a nesprávnom ustálení skutkového stavu vo vzťahu k jemu dodanej
službe „inštalačné práce Lietava“ plynie z jeho presvedčenia, že správca dane ktorý nespochybnil

skutočné vykonanie predmetnej označenej služby, mu za dodanie tejto služby od daňového subjektu
A. B. C. právo na odpočet dane nepriznal s dodatkom, že spornými faktúrami vystavenými pre žalobcu
za túto službu daňovým subjektom A. B. C., boli žalobcovi účtované odlišné služby, od tých, ktoré
následne v súvislosti s projektom Lietava žalobca fakturoval daňovému subjektu Peter Imre KOREX.
Konkrétne žalobca dôvodil, že on ako dodávateľ fakturoval daňovému subjektu Peter Imre KOREX

služby spočívajúce v zriadení optickej siete, pretože daňový subjekt A. B. C. na jej zriadenie nemal
osobitné oprávnenie, zatiaľ čo žalobcovi ako odberateľovi daňovým subjektom Peter Imre KOREX
spornými faktúrami fakturované služby spočívali v „zapožičaní“ žalobcovi zamestnancov a materiálneho
vybavenia „prináležiacich“ daňovému subjektu A. B. C., pomocou ktorých žalobca zabezpečil dodanie
služby – zriadenie optickej siete.

Nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k faktúre týkajúcej sa dodania žalobcovi daňovým subjektom
Peter Imre KOREX inžinierskej služby Milovice, žalobca vzhliadol v správcom dane nesprávne na
vec aplikovanom cit. § 16 ods. 1 zákona o DPH, na základe čoho správca dane založil svoj záver
o nepriznaní žalobcovi práva na odpočítanie dane z vyššie označenej faktúry, pretože miestom dodania
ňou fakturovanej služby mala byť Česká republika a teda žalobca si nemohol jej titulom uplatniť odpočet

dane v Slovenskej republike. Podľa žalobcu však spornou faktúrou mu daňovým subjektom Peter Imre
KOREXvyfakturovanéinžinierskeslužbyMilovice,malicharakteribaadministratívnychprácnemajúcich
akýkoľvek vzťah k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v Miloviciach v ČR, a preto, podľa žalobcu miesto
dodania tejto služby nemohlo byť v Českej republike, ale v Slovenskej republike.31. V súvislosti s uvedenými žalobnými námietkami žalobcu, správny súd v tomto procesnom štádiu
konania poznamenáva, že k týmto žalobným námietkam už, vyčerpávajúc celú ich matériu, zaujal svoj

záväzný právny názor najvyšší správny súd vo vyššie citovanom rozsudku sp. zn. 6 Sžfk/10/2020
z 20.10.2021, súc viazaný názorom ktorým, správny súd podľa § 190 SSP žalobu žalobcu zamietol tak,
ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

32. V súvislosti s prvou žalobnou námietkou týkajúcou sa nesprávneho ustálenia skutkového stavu

ohľadne dodania žalobcovi fakturovanej služby - „inštalačné práce Lietava“, ktorá služba mala
podľa vyjadrenia žalobcu spočívať v „zapožičaní“ žalobcovi pracovnej sily a materiálnych zdrojov od
dodávateľa A. B. C., sa najvyšší správny súd stotožnil so záverom správcu dane a žalovaného o absencii
jej skutočného dodania žalobcovi, keďže žalobca touto „zapožičanou“ pracovnou silou a materiálnym
vybavením dodal službu – zhotovenie optickej siete, ktorú si u neho objednal daňový subjekt Peter Imre
KOREX, takže v konečnom dôsledku daňový subjekt A. B. C. vykonal ním objednanú službu – zriadenie

optickej siete, sám pre seba, t.j. objednávateľ si sám svojimi zamestnancami, vo vzťahu ku ktorým si
plnil všetky povinnosti zamestnávateľa a svojimi materiálnymi zdrojmi vykonal ním objednanú službu
s dodatkom, že ohľadne tejto služby nemali medzi sebou žalobca a daňový subjekt A. B. C. žiadne
zmluvné dojednanie.
V uvedenej súvislosti správny súd sumarizuje, že v danom prípade nebol žalobcovi správcom dane

priznaný odpočet dane z faktúr č. 214020000036 a č. 2140000038 obe s dátumom dodania 30.10.2014,
vystavených pre žalobcu daňovým subjektom A. B. C., z dôvodu nesplnenia zákonných hmotnoprávnych
podmienok na jej priznanie.
Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu
obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie

dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to
je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych
podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu
či zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane. Tieto tri dôvody pre obmedzenie práva na
odpočítanie DPH predpokladajú preukázanie skutočností, ktoré sú pri jednotlivých dôvodoch odlišné, a

v zásade je vylúčené, aby mohol byť splnený ktorýkoľvek z uvedených troch dôvodov obmedzenia práva
na odpočítanie DPH súčasne s iným dôvodom.
Pokiaľ ide o rozsah hmotnoprávnych podmienok, je nutné uviesť, že pod nich sa subsumuje tak formálna
podmienka, spočívajúca v povinnosti kontrolovaného daňového subjektu predložiť správcovi dane za
príslušné kontrolované zdaňovacie obdobie všetky účtovné podklady, ktoré je daňový subjekt povinný

viesťpodľazákonač.431/2002Z.z.oúčtovníctve(napr.faktúryapod.),ajednakotumožnosubsumovať
aj materiálne podmienky ohľadne identifikácie (vymenovania) ktorých, správny súd poukazuje na
rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/141/2022 z 25.04.2024 (bod. 21, pozn.) podľa
ktorého cit. „Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, aby
(i) daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých

zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a
požiadavka, (iii) aby zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich
vlastných zdaniteľných plnení (čl. 168 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES, ale aj rozhodnutia SD
EÚ vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó
Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20

zo dňa 9. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú
najmä náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice Rady č. 2006/112/ES, rozhodnutia SD EÚ vo
veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft.,
C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa
9. decembra 2021, bod 24).“

V danom konkrétnom prípade zo žalobou napadnutých rozhodnutí vyplýva, že správca dane skutočne
nespochybnil vyhotovenie (zriadenie), resp. dodanie žalobcom optickej siete, ktorej objednávateľom bol
daňový subjekt A. B. C., tak ako to uvádza žalobca, avšak poskytnutie tejto služby nebolo predmetom
fakturácie vyššie označenými dvomi spornými faktúrami v zdaňovacom období október 2014. Správca
dane však úspešne spochybnil dodanie žalobcovi daňovým subjektom Peter Imre KOREX spornými

faktúrami fakturovanej služby spočívajúcej v dodaní pracovnej sily a materiálnych zdrojov pre účely
zhotovenia optickej siete pre odberateľa A. B. C., t.j. spochybnil ekonomickú opodstatnenosť tejto
akejsi personálno – materiálnej „výpomoci“ objednávateľom A. B. C. pre účel zabezpečenia týmto
identickým objednávateľom A. B. C. objednanej služby, pretože v tom dôsledku tak objednávateľA. B. C. svojim vlastným personálno – materiálnym zázemím vyhotovil ním samotným objednanú
službu bez v tomto smere pridanej hodnoty žalobcu [opakujem, predmetom spochybnenej fakturácie
v rozhodnom zdaňovacom období október 2014 nebola fakturácia služby dodanej žalobcom daňovému

subjektu Peter Imre KOREX, ale opačne, pozn.] a s poukazom na personálne prepojenie žalobcu s
daňovým subjektom A. B. C. skrz osobu A. B.. Správca dane a žalovaný teda v danom prípade, aj
podľa najvyššieho správneho súdu, úspešne spochybnili skutočné dodanie spornými faktúrami tejto
fakturovanej služby žalobcovi samotným objednávateľom diela - A. B. C., t.j. spochybnili danosť druhej
z vyššie zmienených hmotno-právnych podmienok pre priznanie žalobcovi uplatneného odpočtu dane

z týchto sporných fakturácii, pričom žalobca zaťažený dôkazným bremenom preukázania splnenia
týchto hmotnoprávnych podmienok, toto neuniesol a nepreukázal, že služba v podobe „zapožičania“
mu personálnych a materiálnych zdrojov samotným objednávateľom diela mala svoje ekonomické
opodstatnenie a že si sám objednávateľ v konečnom dôsledku týmito vlastnými zdrojmi dielo (z hľadiska
jeho faktického zhotovenia) sám v rozhodnom období október 2014 nezabezpečoval.
Aplikácia cit. § 9 ods. 4 zákona o DPH pojednávajúceho o dodaní služby si vyžaduje interakciu medzi na

jednej strane dodávateľom, ktorý buď priamo alebo prostredníctvom subdodávateľa, ktorý je treťou na
zmluvnom vzťahu dodávateľa a odberateľa priamo nezainteresovanou osobou, zabezpečuje dodanie
služby inej osobe, ktorá je odberateľom. V danom prípade sa však o takýto vzorec obchodnoprávneho
vzťahu nejednalo, keďže žalobca ako dodávateľ služby – zriadenie optickej siete, túto dodával
odberateľoviA.B.C.nieprostredníctvomtretejsubdodávateľskejosoby,aleprostredníctvomsamotného

odberateľa Peter Imre KOREX. Vzhľadom k uvedenému tak subdodávka od A. B. C. pre adresáta služby,
ktorým bol taktiež A. B. C. nemala a ani nemohla mať ekonomické opodstatnenie.
Ako už bolo vyššie zmienené, s uvedenými závermi sa aj v tomto konkrétnom súdenom prípade
stotožnil aj najvyšší správny súd, aj z dôvodu ktorého, správny súd mal žalobu žalobcu v tomto bode
za neopodstatnenú a preto ju zamietol.

33. V intenciách najvyšším správnym súdom vysloveného záväzného právneho názoru v citovanom
rozsudku sp. zn. 6 Sžfk/10/2020 z 20.10.2021, správny súd vzhliadol nedôvodným aj druhý žalobný
bod, podľa ktorého miestom dodania spornou faktúrou č. 2140000033 s dátumom dodania 30.09.2014
fakturovanej služby, označenej v zmienenej faktúre ako cit. „inžinierske služby – výberové konanie,

VTP Milovice“ bola Slovenská republika a nie Česká republika, keďže podľa žalobcu touto faktúrou
fakturované služby mali charakter iba všeobecných pomocných administratívnych prác nemajúcich
vzťah ku konkrétnej nehnuteľnosti.
Nad rámec najvyšším správnym súdom už uvedeného, správny súd nadôvažok dopĺňa, že jednako zo
samotného označenia predmetu fakturácie v označenej faktúre je zrejmým, že predmetom fakturácie

neboli len administratívne služby, ale nimi boli inžinierske služby majúce priamu príčinnú súvzťažnosť
s projektom Milovice v Českej republike, a jednako zo zmluvy o dielo uzavretej 05.09.2013 medzi
na jednej strane objednávateľom diela VTP AZ Milovice, o.p.s. a na druhej strane jeho zhotoviteľom
„SDRUŽENÍ VTP MILOVICE PROMINECON CZ- KOREX NETWORKS“, ktorého členom bol aj
žalobca, vyplýva, že predmetom plnenia bola aj revízia dokumentácie pre stavebné povolenie,

zabezpečenie zmeny stavebného povolenia, spracovanie dokumentácie, prevedenie stavby, stavba
vedecko-technického parku, vrátane zabezpečenia všetkých prieskumov nevyhnutných pre zahájenie
výstavby, dodanie a inštalácia technológií stavby, dodanie a inštalácie technológie aerodynamického
tunela a spracovanie dokumentácie skutočného prevedenia stavby. Inými slovami z uvedenej zmluvy
o dielo je zrejmým, že súčasťou objednávateľom objednanej služby boli nie len priamo stavebné

práce, ktorých nevyhnutným predpokladom sú nepochybne (fakturované) inžinierske práce, ale by nimi
boli aj administratívne práce spočívajúce vo všeobecnom spracovaní dokumentácie, či v spracovaní
dokumentácie skutočného prevedenia stavby. Uvedené všetky činnosti subsumovateľné pod dodanie
objednaného diela, ktoré boli účelovo viazané na nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v Českej republike,
museli byť žalobcovi ako zmluvnej strane zrejmé a vopred známe.

Vzhľadom k uvedenému je teda potrebným uzavrieť, že miestom dodania spornou faktúrou fakturovanej
služby „inžinierske služby – výberové konanie, VTP Milovice“ bola Česká republika a preto správca dane
nemohol z označenej faktúry priznať žalobcovi právo na odpočet dane v Slovenskej republike.

34. Podľa § 163 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené

a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom
súde.“
35. Podľa § 168 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru
jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak tomožno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno
priznať len výnimočne.“

36.Podľa§175ods.1SSPvzneníúčinnomdo30.06.2023„Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodne
aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

37. Podľa § 467 ods. 1 a 3 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „(1) Ustanovenia o trovách konania sa
primerane použijú na kasačné konanie.

(3) Ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd
rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.“

38. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa cit. § 168 SSP v spojení s cit. § 467 ods. 1
SSP a s ohľadom k tmu, že nárok na náhradu trov prvostupňového a kasačného konania sa posudzuje
komplexne (spoločne) podľa konečného výsledku konania [viď. Najvyšší správny súd SR sp. zn. 7

Ssk/40/2023 zo 14.07.2023], a keďže žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak v konaní
úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu
spravodlivo požadovať, správny súd žalovanému právo na ich náhradu (prvostupňového správneho
súdneho konania a kasačného konania) voči žalobcovi nepriznal tak, ako to je uvedené vo výroku II.
tohto rozhodnutia.

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach

v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. a)
SSP v ich znení účinnom do 30.06.2023]. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP
v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).