Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/118/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200810
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200810.2

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. B. C., B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E.
X, F., právne zastúpená: ŠKODA LEGAL s.r.o., Jarabinková 17563/2C, 821 09 Bratislava, IČO: 47
244 259, proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska ul.
71, 813 11 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 19853/2020/152/SKP, pôv.
23157/2018/152SKP zo dňa 25. marca 2020 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu odmieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa správnou žalobou zo dňa 27. mája 2020 doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa
02.06.2020 domáhala preskúmania listu žalovaného č. 19853/2020/152/SKP, pôv. 23157/2018/152SKP

zo dňa 25. marca 2020 (ďalej aj len upozornenie), ktoré žiadala zrušiť. V tomto upozornení žalovaný
oznámil žalobkyni, že mu bol doručený podnet podávateľa Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s.
(ďalej len SZRB, a.s.) na opätovné vykonanie dohľadu nad činnosťou žalobkyne ako reštrukturalizačnej
správkynevkonanívedenomnaOkresnomsúdeBanskáBystricapodsp.zn.:1R/5/2014(od08.09.2017
konkurzné konanie úpadcu Kúpele Brusno a.s. „v konkurze“, so sídlom Kúpeľná 1/2, 976 62 Brusno,
IČO: 31 642 314 – pozn. súdu). SZRB, a.s. k podnetu priložila uznesenie Okresného súdu Banská

Bystrica, č.k.: 1R/5/2014-2279 zo dňa 30.01.2018, ktorým súd zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka
z dôvodu podľa § 154 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o konkurze)
a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 43CoKR/8/2018-2445 zo dňa 07.05.2018, ktorým
bolo potvrdené uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k.: 1R/5/2014-2279 zo dňa 30.01.2018.
Žalovaný ďalej v upozornení konštatoval, že z obsahu týchto uznesení vyplýva, že konkurzný súd ako

aj odvolací súd vyhodnotil postup žalobkyne pri preskúmavaní, zisťovaní, resp. popieraní pohľadávok
jednotlivých veriteľov ako diskriminačný, v dôsledku čoho nemohol veriteľ SZRB, a.s. uplatňovať
svoje hlasovacie práva. Konkurzný súd ako aj odvolací súd zároveň konštatovali, že žalobkyňa pri
preskúmavaníprihlásenýchpohľadávokveriteľovnepostupovalasodbornoustarostlivosťou.Nazáklade
týchto skutočností žalovaný uviedol, že konanie žalobkyne je z pohľadu dohľadu možné vyhodnotiť
ako porušenie ust. § 3 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správcoch) – správca je povinný vykonávať
správcovskú činnosť s odbornou starostlivosťou, s využitím všetkých svojich skúseností a odborných
vedomostí. Žalovaný dospel k záveru, že konanie o uložení sankcie nemôže byť voči žalobkyni v tejto
veci začaté z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty v zmysle § 36 ods. 3 zákona o správcoch. Poukázal
na to, že pochybenie žalobkyne bolo konštatované konkurzným súdom, a preto žalovaný dôrazne
upozornil žalobkyňu na potrebu postupovať v konaní v súlade s odbornou starostlivosťou (§ 3 ods. 2

zákona o správcoch) a potrebu vyvarovať sa aj potenciálneho ohrozenia záujmov chránených zákonom
o konkurze. Žalovaný ďalej upozornil žalobkyňu, že zistenie rovnakého alebo obdobného pochybeniapri výkone jej činnosti môže v konečnom dôsledku rezultovať v začatie správneho konania a uloženie
sankcie v zmysle zákona o správcoch.

2. Žalobkyňa v podanej žalobe zhrnula priebeh reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi Kúpele
Brusno a.s. a popísala nezhody s veriteľom SZRB a.s., ktorý na ňu neustále podával podnety.
Poukázala na to, že v žiadnom prípade nebolo konštatované žiadne porušenie akýchkoľvek povinností
žalobkyne. Naopak aj žalovaný v oznámení o prešetrení predchádzajúceho podania zo dňa 16.12.2015
nezistil porušenie právnych predpisov. Ohradila sa voči upozorneniu písomným podaním zo dňa

01.04.2020, v ktorom upozornila žalovaného na protichodné závery, keď žalovaný najprv 16.12.2015
nezistil porušenie právnych predpisov a následne sa vyjadril opačne, aj keď jeho vyjadrenie vôbec
nebolo potrebné, keďže o samotnej sťažnosti bolo rozhodnuté tak, že o nej nemožno konať z dôvodu
uplynutia prekluzívnej lehoty. Žalobkyňa zároveň uviedla, že nerozumie, ako môže byť upozornená,
že nepostupovala v súlade s právnym predpisom, keď ešte ani len nie je ukončené konanie o určenie
pravosti predmetných pohľadávok, a teda nie je súdom rozhodnuté, či boli dané pohľadávky oprávnené,

alebo nie. Podľa názoru žalobkyne žalovaný pristúpil k upozorneniu, aby uspokojil aj SZRB a.s., nakoľko
o sťažnosti pre uplynutie prekluzívnej lehoty nemohol začať konanie.

3. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že aj takéto upozornenie je spôsobilé privodiť jej ujmu na
subjektívnych právach. Ako správkyňa konkurznej podstaty má v odborných kruhoch vybudované dobré

meno a z dôvodu jej odbornosti je medzi kolegami veľmi rešpektovaným správcom. Zároveň pôsobí
aj ako advokátka. Konštatovanie žalovaného môže byť impulzom pre iniciovanie ďalších konaní, čo jej
môže spôsobiť ujmu na ochrane dobrého mena. Pokiaľ akýkoľvek veriteľ podporený takýmto, aj keď
nezáväzným stanoviskom žalovaného, podá voči správcovi trestné oznámenie, orgány činné v trestnom
konaní sa takémuto konaniu venujú. Už samotné začatie trestného stíhania za úmyselný trestný čin

alebo za trestný čin, ktorého skutková podstata súvisí s podnikaním znamená v zmysle § 31 ods. 3
zákona o správcoch, že správca nie je dôveryhodnou osobou. Z uvedeného dôvodu môže žalovaný
pozastaviť výkon správcovskej činnosti správcovi, čo by pre žalobkyňu znamenalo nielen ujmu na
osobnostných právach, ale aj ekonomickú ujmu.

4. Žalobkyňa trvá na tom, že žalovaný nebol oprávnený vyslovovať vo veci žiadny záver, nakoľko,
ako sám uviedol, uplynula prekluzívna lehota na začatie konania. Pokiaľ mal žalovaný potrebu vysloviť
akýkoľvek záver, mal dať priestor na vyjadrenie aj žalobkyni a následne svoje stanovisko aj riadne
odôvodniť. Keďže prikročil iba k nekritickému prevzatiu názoru súdu a SZRB a.s. bez akéhokoľvek
odôvodnenia, považuje to žalobkyňa za nezákonné a za neprimeraný zásah do jej subjektívnych práv,

pretože napadnuté upozornenie bude založené v jej administratívnom spise ako správkyne konkurznej
podstaty.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 22.7.2020, v ktorom poukazoval na to, že napadnuté
upozornenie nemá charakter a ani náležitosti rozhodnutia v zmysle § 47 zákona č. 71/1967 Zb.

o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov a nepredstavuje výsledok
správneho konania. Taktiež nesúhlasil so žalobkyňou, že upozornením bola dotknutá na svojich
právach. Ukrátenie práv žalobkyne musí byť v žalobe nie len tvrdené, ale aj podložené. Podľa
žalovaného medzi napadnutým upozornením a žalobkyňou tvrdenými dotknutými právami neexistuje
nijakásúvislosť.Žalobkyňaopomínaskutočnosť,ženapadnutéupozornenienemáúčinkyprávoplatného

rozhodnutia, ktorým bola vyslovená vina. Rovnako v texte nikde nie je konštatované, že žalobkyňa
ako správkyňa konkurznej podstaty je vinná zo spáchania správneho deliktu a nebolo konštatované
ani porušenie povinnosti. Upozornenie sa nezapisuje do zoznamu správcov, vyhotovenie upozornenia
nebolo zverejnené a na žalobkyňu sa naďalej prihliada ako bezúhonnú. Jediným adresátom bola
v tomto prípade žalobkyňa, preto upozornenie nebolo spôsobilé nijakým spôsobom zasiahnuť do jej

subjektívnych práv. Žalovaný trvá na tom, že upozornenie nie je rozhodnutím, ktoré by podliehalo
preskúmaniu správnym súdom podľa príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z. z. správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP). Zároveň vydanie upozornenia nemá
v nijakom smere priamy dopad na subjektívne práva, právom chránené záujmy a povinnosti žalobkyne.
Z uvedeného dôvodu žalovaný navrhoval konanie zastaviť, prípadne zamietnuť žalobu ako nedôvodnú.

6. Žalobkyňa v reakcií na vyjadrenie žalovaného uviedla, že tvrdenie o neexistencii nijakej súvislosti
medzi upozornením a dotykom na subjektívnych právach sa nezakladá na pravde, pretože práve niekto
zministerstva(žalovaného)uvedenéupozornenieposkytolnovinárom,konkrétneDenníkuN,nazákladečoho vyšiel dňa 22.08.2020 článok s názvom „Súdna rada vyberie tých, ktorí budú súdiť sudcov.
Kandiduje aj správkyňa z Kúpele Brusno“, v ktorom novinárka píše práve o dotknutom upozornení,
na ktoré reagoval vtedajší predseda Súdnej rady Slovenskej republiky takto: „Človek, ktorý má súdiť

sudcov za ich prešľapy odborného a etického charakteru, by nemal mať za sebou osobnú históriu
profesionálnych zlyhaní, za ktoré len náhodou nebol potrestaný.“. Následne zasadala Súdna rada
Slovenskej republiky, ktorá žalobkyňu ako kandidátku navrhnutú Národnou radou Slovenskej republiky
nezvolila, pričom vypočutie sa týkalo práve informácií uvedených vo zverejnenom článku. Žalobkyňa
odôvodnene očakáva aj nástup ďalších následkov v tejto súvislosti zo strany klientov, študentov, ktorým

prednášaapod.Žalobkyňazdôraznila,ženemázaseboužiadneprofesionálnezlyhanie.Trvánatom,že
v predmetnom reštrukturalizačnom konaní nepochybila, o čom svedčí aj skutočnosť, že všetky jej úkony
ako správkyne boli vykonané do septembra 2014. Žalovaný riadne skúmal jej konanie, a to opakovane,
nakoľko SZRB a.s. opakovane podávala podnety žalovanému, a na základe toho prijal záver, že
žalobkyňa ako správkyňa nepochybila. Nakoniec však v roku 2020 vydal žalovaný upozornenie, ktoré jej
spôsobilo obrovský zásah do subjektívnych práv totálnou dehonestáciou v očiach odbornej verejnosti.

Na zdôraznenie dodáva, že po predložení plánu v roku 2014 už ako správkyňa nerobila žiadne úkony
a celý proces prebiehal len medzi okresným a ústavným súdom, teda nemali aké nové skutočnosti
nastať, aby mohol žalovaný v roku 20020 konštatovať porušenie povinnosti správcu, za ktoré by správca
nemal byť postihnutý len z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty.

7. Žalovaný sa ďalej k vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.

8. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

10.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

11.Podľa§3ods.1SSPnaúčelytohtozákonasarozumieopatrenímorgánuverejnejsprávysprávnyakt
vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

12. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

13. Pred preskúmaním veci samej je správny súd vždy povinný najskôr skúmať splnenie procesných
podmienok konania vyplývajúcich z ustanovení SSP. Uvedený názor podporuje aj rozhodovacia prax
kasačného súdu, ktorý napríklad v rozhodnutí sp. zn.: 7Svk/20/2025 zo dňa Bratislave 17. decembra

2025 uviedol: „Kasačný súd konštatuje, že nespôsobilosť predmetu prieskumu spôsobuje nedostatok
právomoci správneho súdu ako podmienky konania. Na splnenie tejto podmienky prihliada správny súd
z úradnej povinnosti aj bez námietky a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Správny súd tak mal v prvom
rade skúmať, či preskúmavané rozhodnutie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Pokiaľ na
právnu sféru žalobcu nemôže mať žiaden vplyv, potom ide o rozhodnutie vyňaté zo súdneho prieskumu

podľa § 7 písm. e) SSP a žaloba na jeho prieskum je neprípustná podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.“

14. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou
enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia

orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo
právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických
osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§
7SSP).Niejepritomrozhodujúce,akojenapadnutérozhodnutiealeboopatrenieformálneoznačené.Priposudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je
správnysúdpovinnýposúdiť,čisažalobounapadnutérozhodnutiealeboopatrenienedotýkazákladných
práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná

medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie
súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť.

15. Ustanovenie § 3 ods. 1 SSP definuje pojem opatrenie, pod ktorým rozumie v zásade akýkoľvek akt
vydaný v rámci administratívneho konania pod podmienkou, že ním sú alebo môžu byť priamo dotknuté

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby. V danom prípade
sa žalobkyňa domáha preskúmania listu, v ktorom žalovaný upozornil žalobkyňu, že súdy (okresný aj
krajský) konštatovali v prebiehajúcom konaní jej pochybenie, a taktiež ju upozornil na povinnosť konať
s odbornou starostlivosťou vyplývajúcu z ust. § 3 ods. 2 zákona o správcoch. V upozornení nie je
konštatované spáchanie žiadneho deliktu. Záver o porušení povinnosti správkyne konať s odbornou
starostlivosťou je prevzatý z konštatovania vo vyššie označených rozhodnutiach okresného a krajského

súdu. Podľa názoru správneho súdu takto formulované upozornenie nie je spôsobilé zasiahnuť do
práv žalobkyne, ktorá je aj bez upozornenia povinná dodržiavať § 3 ods. 2 zákona o správcoch. Inak
povedané, skutočnosť, že žalovaný upozornil žalobkyňu na to, že súdy v konkrétnej veci vyslovili
porušenie povinnosti konať s odbornou starostlivosťou, nie je možné vnímať ako zásah do subjektívnych
práv žalobkyne zo strany žalovaného. Žalobkyňa pritom nerozporuje, že k takémuto konštatovaniu

v uvedených rozhodnutiach súdov došlo, ohradzuje sa iba voči tomu, že takéto konštatovanie súdov
bolo predčasné. Žalovaný však nemá právomoc preskúmavať a spochybňovať závery vyslovené súdom
v právoplatnom rozhodnutí.

16.Správnysúdnesúhlasíanistvrdenímžalobkyne,žeupozorneniemánaňupriamyanegatívnydopad

v podobe zásahu do jej dobrého mena a dobrej povesti v odbornej verejnosti. Vychádzajúc z následkov,
ktoré žalobkyňa uviedla v žalobe, správny súd konštatuje, že za priamy dotyk na právach nemožno
považovať hypotetické situácie, ktoré by mohli nastať aj bez vydania upozornenia (napríklad podanie
trestnéhooznámeniatreťouosobouainiciovanietrestnéhostíhania).Žalovanýmvydanéupozornenieby
na uvedenú situáciu nemalo nijaký vplyv, keďže neobsahuje žiadne informácie o spáchaní konkrétneho

skutku. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že tretie osoby by mohli byť podporené takýmto upozornením, podľa
názoru správneho súdu ide o ničím nepodložené tvrdenie. Rovnako pokiaľ žalobkyňa argumentovala
možnosťou žalovaného pozastaviť jej výkon správcovskej činnosti, správny súd poukazuje na to, že
aj v tomto prípade by išlo o následky, ktoré by boli vyvolané inými skutočnosťami než je upozornenie
žalovaného.Upozorneniesamoosebeniejepodnetomnainiciovanieďalšíchkonanívočižalobkyni,ato

ani správnych, ani trestných. Pokiaľ žalobkyňa v replike uvádza, že očakáva ďalšie negatívne následky,
tieto bližšie nešpecifikovala. Žalobkyňou tvrdený následok a od neho odvodený zásah do subjektívnych
práv teda podľa názoru správneho súdu nemôže byť priamym dôsledkom napadnutého upozornenia
žalovaného.

17. Žalobkyňa následne poukazovala na novinový článok, ktorý podľa nej spôsobil jej dehonestáciu
v očiach odbornej verejnosti. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že k vydaniu novinového článku došlo
po podaní žaloby. Skutočnosť, či rozhodnutie resp. opatrenie zasahuje do subjektívnych práv žalobkyne
je objektívnou skutočnosťou, ktorá musí byť zrejmá už v čase vydania napadnutého rozhodnutia,
resp. opatrenia. Iným slovami, charakter opatrenia z hľadiska spôsobilosti byť predmetom prieskumu

v správnom súdnictve nie je možné meniť následnými udalosťami (s výnimkou tých, ktoré zakladajú
dôvod na zastavenie konania podľa SSP). Opatrenie správneho orgánu sa nestane spôsobilým
predmetom prieskumu v správnom súdnictve dodatočne, ale takým musí byť už v čase jeho vydania.
Správny súd prihliadol na to, že upozornenie nebolo adresované verejnosti, adresátom napadnutého
upozornenia bola iba žalobkyňa, a to napriek tomu, že bolo neznámou osobou poskytnuté médiám.

Pokiaľ ide o ochranu dobrého mena, ktoré malo byť dotknuté vydaným novinovým článkom, v tomto
smere má žalobkyňa možnosť využiť prostriedky ochrany civilného práva.

18. Žalobkyňa trvala na tom, že pokiaľ žalovaný mal potrebu vyslovovať vo veci nejaký záver, bol povinný
jej dať priestor na vyjadrenie a následne svoje stanovisko riadne zdôvodniť. Takýto postup by však

znamenal vykonať úkony v rámci administratívneho konania, čo vzhľadom na konštatovanie uplynutia
prekluzívnej lehoty nebolo možné. Upozornenie nemožno vnímať ako výsledok administratívneho
konania v rámci správneho trestania, keďže neobsahovalo žiaden skutok, ktorý by sa žalobkyni kládol
za vinu a žalovaný v ňom len prevzal konštatovanie súdov (okresného aj krajského) o nesprávnostipostupu pri preskúmavaní, zisťovaní, resp. popieraní pohľadávok veriteľov. Zároveň žalovaný upozornil
žalobkyňu na povinnosť dodržiavať zákon o správcoch (konkrétne § 2 ods. 3), teda povinnosť, ktorá
aj bez upozornenia žalobkyni vyplýva zo zákona. Týmto upozornením sa podľa názoru správneho

súdu nemení právne postavenie žalobkyne, a teda sa nezasahuje do jej práv, povinností ani právom
chránených záujmov.

19. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že nejde o opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm.
c) SSP, a preto je z predmetu prieskumu v rámci správneho súdnictva vylúčené. Správny súd odmietol

správnu žalobu z dôvodu neprípustnosti podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, pretože smeruje proti opatreniu,
ktoré nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne.

20. Správny súd žalovanému trovy konania nepriznal napriek tomu, že žalobkyňa procesne zavinila
odmietnutie žaloby, keďže ju podala voči opatreniu nespadajúcemu do predmetu prieskumu v správnom
súdnictve. Správny súd však nezistil žiadne okolnosti, na základe ktorých by bolo možné od žalobkyne

spravodlivo požadovať, aby nahrádzala trovy konania orgánu verejnej správy (§ 168 SSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
odo dňa doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu na Správny súd v Bratislave.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí

podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie
bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z
akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný
návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
SSP, je žalovaným Centrum právnej pomoci.