Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/139/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123382107
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gizela Majerčák

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:6123382107.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov

senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobcu: Ing. Tomáš Fedorišin,
S. A. B. XX, C., nar. XX.X.XXXX, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Szárszoi, s.r.o.,
Štefánikova 8, Michalovce, IČO: 47 236 183, za ktorého ako konateľ koná advokát JUDr. Peter Szárszoi,
PhD., proti žalovanej: D. E., F. G. C. X, F., nar 23.1.1986, zast. advokát H. H. C., I. XX, I., o 500 €
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov č. k. 14C/70/2023 - 85
z 27. júna 2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanej proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov ako súd prvej inštancie rozsudkom označeným v záhlaví zamietol žalobu o 500
€ s príslušenstvom proti žalovanej titulom pôžičky a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že 4.2.2022 sporové strany (žalobca ako veriteľ, žalovaná ako dlžník), uzavreli
písomnúzmluvuopôžičke,nazákladektorejveriteľdlžníkoviposkytol500€,ktoréžalovanásazaviazala

žalovanému vrátiť do 15.4.2022 spolu aj s úrokmi vo výške 200 €. Pretože žalovaná v konaní preukázala,
že na účet žalobcu, síce s oneskorením, ale v dvoch čiastkach, a to 28.4.2022 vo výške 500 € a 1.6.2022
vo výške 300 € z účtu jej dcéry bola odoslaná platba spolu vo výške 800 €, uzavrel, že žalovaná v konaní
dostatočne preukázala svoju obranu (uniesla dôkazné bremeno), že spornú pôžičku žalobcovi vrátila.
Tvrdenie žalobcu, že účet, z ktorého mu predmetná platba bola poukázaná ani nepatrí žalovanej, ako
ani jeho námietku, že platba bola vykonaná bez uvedenia jej účelu, čo by ju dovoľovalo zúčtovať ako
predmet spornej pôžičky, nepovažoval za právne významnú. V tomto smere dôvodil, že v konaní nebolo

sporným, že žalobca vedel nielen to, že sporný účet patrí dcére žalovanej, ale aj to, že tento používala
žalovaná. Sám potvrdil, že ide o účet, na ktorý žalovanej v mene jej zamestnávateľa sám zasielal aj
mzdu. S odôvodnením, že žalobca v konaní nijako nevedel preukázať ani ním tvrdený výber takto
zaslaných peňažných prostriedkov z bankomatu, ako ani ich údajné odovzdanie žalovanej, uzavrel, že
toto jeho tvrdenie ako nepreukázané zostalo iba v rovine tvrdení. O trovách konania rozhodol na základe
zásady úspechu v konaní (§255 ods. 1 CSP) konštatujúc, že dôvody hodné osobitného zreteľa na
aplikovanie §257 CSP v prospech neúspešného žalobcu nevzhliadol v žiadnej z okolností prejednávanej

veci a že ich existenciu sporové strany v konaní ani netvrdili.

3.Protitomutorozsudkužalobcapodalodvolanienavrhujúc,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokzrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.4. S poukazom na to, že žalovaná v prípade sporných platieb z účtu svojej dcéry na súkromný účet
žalobcu preukázane nedodržala zmluvne dohodnutý spôsob vrátenia predmetnej pôžičky (v hotovosti,

v mieste bydliska veriteľa), odvolateľ namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku mu nie je
zrejmé, na základe akých skutočností súd mal za preukázané, že spornými platbami z účtu dcéry
žalovanej táto žalobcovi vrátila pôžičku, ktorej zaplatenie je predmetom tohto súdneho sporu. Naďalej
tvrdil, že žalovaná mu zrejme účelovo z účtu svojej dcéry posielala viaceré platby bez akéhokoľvek
popisu, poznámky alebo symbolu, tieto on zo svojho účtu následne vyberal a vracal ich žalovanej

v hotovosti, čo počas konania na súde prvej inštancie podľa neho súdu aj dostatočne vysvetlil
a odôvodnil. Žalovaná pritom v rámci svojej procesnej obrany podľa odvolateľa nepreukázala, že by
predmetnú pôžičku splatila spornými platbami z účtu svojej dcéry z 28.4.2022, resp. z 1.6.2022, ako to
uzavrel súd, nakoľko, hoci takto to uviedla aj v odpore proti platobnému rozkazu, zaplatenie sporných
súm (500 a 300 €) vo svojom vyjadrení vo veci z 15.11.2023 žalovaná nielen datovala sčasti inak, ale aj
preukazovalapotvrdeniamiotransakciizdanéhoúčtuvprospechúčtužalobcusícez28.4.2022vovýške

500 €, ale ďalej z 31.8.2022, a nie z 1.6.2022 vo výške 300 €. Uvedené podľa žalobcu potvrdzuje preto
jeho tvrdenia, že žalovaná mu z účtu svojej dcéry posielala viacero platieb, ktoré on následne vyberal
a vracal žalovanej v hotovosti, a teda že ani v prípade sporných platieb z 28.4.2022, resp. z 1.6.2022
nešlo a ani nemohlo ísť o splatenie predmetnej pôžičky, v dôsledku čoho súd na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. S uvedeným súd prvej inštancie v odôvodnení

napadnutého rozsudku podľa odvolateľa vôbec sa nevysporiadal, len bez bližšieho odôvodnenia si
osvojil ničím nepodloženú obranu žalovanej o vrátení pôžičky, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok
podľa odvolateľa vykazuje známky arbitrárnosti a vychádza z nesprávnych skutkových zistení.

5. K odvolaniu sa vyjadrila žalovaná. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdil.Údajnénedodržaniespôsobuvráteniapôžičkypodľanejnevyvraciafakt,žepeňažnéprostriedky
vo výške presahujúcej pôžičku žalobcovi vrátila. Žalobca nepoprel, že disponoval jej peňažnými
prostriedkami a pokiaľ v konaní tvrdil, že tieto mu žalovanou boli poskytnuté z iného právneho titulu,
ako spornej pôžičky, nestačilo, aby toto svoje tvrdenie subjektívne riadne odôvodnil, ale bol povinný toto
aj náležite preukázať, k čomu v konaní nedošlo a žalobca dôkazné bremeno v konaní preto neuniesol.

Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal nesúlad dátumov ňou vykonaných platieb, bránila sa jednak, že
táto jeho argumentácia s ohľadom na vymedzený dôvod odvolania má povahu v odvolacom konaní
neprípustných novôt (§366 CSP a contrario), keďže žalobca ani v rámci konania na súde prvej inštancie,
ako ani v rámci záverečnej reči tieto dátumy nijakým spôsobom nerozporoval, hoci vedomosť o tom
žalobca nepochybne mal už od 30.11.2023 a jednak, že zrejme ide len o pisársku chybu.

6. V odvolacej replike žalobca namietal, že žalovaná v konaní preukázala, že z účtu svojej dcéry
žalobcovi posielala viacero platieb (500 € 28.4.2022, resp. 1.6.2022 a 31.8.2022 dokonca dvakrát,
zakaždým po 300 €), čo podľa neho preukazuje jeho tvrdenia, že také netradičné preposielanie peňazí,
ako to sám tvrdil a odôvodňoval v konaní, bolo medzi ním a žalovanou bežnou praxou a nesúhlasil preto

so záverom súdu, že svoje tvrdenia v konaní ničím nepreukázal. S poukazom na to, že rôzne dátumy
platieb vo výške 300 € vyplývajú z výpisov z bankového účtu, odvolateľ nesúhlasil s tvrdením žalovanej,
že by malo ísť o pisársku chybu. Žalovaná podľa neho v konaní preto ničím nepreukázala nielen to,
že by predmetnú pôžičku vrátila spôsobom dohodnutým v zmluve, ale ani to, že by ju vrátila vôbec, na
čo on poukazoval od samého začiatku konania a táto jeho argumentácia nemôže mať preto povahu

v odvolacom konaní neprípustných novôt.

7. Žalovaná v reakcii na odvolaciu repliku odvolateľa zdôraznila, že protistrana v konaní nijako
nepreukázalaúdajnúbežnúpraxposielaniafinančnýchprostriedkov žalovanounabankovýúčetžalobcu
a ich následného odovzdania žalovanej na pracovisku. Žalovaná tieto tvrdenia žalobcu v konaní v celom

rozsahu popierala a popiera tvrdiac, že nielenže nešlo o bežnú prax, ale že sa to nikdy ani nestalo.

8. Odvolacia duplika žalovanej bola zaslaná na vedomie odvolateľovi. Žiadna zo strán ďalšie podanie
vo veci neurobila.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania
podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolaciehopojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo (§34 a §355
a nasl. CSP o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

10. Rozsudok vo výroku je vecne správny, odvolací súd postupom podľa §387 ods. 1 CSP ho preto
potvrdil.
11. RozsudoknaKrajskomsúdevKošiciachverejnebolvyhlásený25.2.2026o9.55hod.vpojednávacej
miestnosti č. dv. 210/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 11.2.2026
boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a tiež na jeho webovej stránke (§219 ods. 1 a ods.

3 za použitia §378 CSP).

12.Žalobcauplatnilodvolaciedôvodypodľa§365ods.1písm.b)(súdnesprávnymprocesnýmpostupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces) a písm. f) (súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam), o ktorých odvolací súd dospel k záveru, že tieto nie sú naplnené.

13. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad ustanovených v §191 ods. 1 CSP, z týchto
dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo správne zisteného
skutkovéhostavuvyvodilsprávnyprávnyzáverarozsudokajnáležiteodôvodnil.Vkonanínebolazistená

žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

14. Správne a zákonné sú aj dôvody napadnutého rozsudku, ktorý z hľadiska zákonnej požiadavky na
riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutiajeplneakceptovateľný,presvedčivý,dostatočnezrozumiteľný,
určitý a preskúmateľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede na všetky relevantné otázky, ktoré

mali pre vec podstatný význam, správne, podrobne a presvedčivo nimi objasnil skutkový a právny základ
rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu po oboznámení sa s dôvodmi napadnutého
rozsudku, ako aj s obsahom a dôvodmi odvolania nezistil žiaden dôvod, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem
obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre

vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd s dôvodmi napadnutého rozsudku preto sa
stotožnil v plnom rozsahu a aby sám nadbytočne neopakoval pre strany už známe fakty prejednávanej
veci spolu so správnymi právnymi závermi súdu prvej inštancie, v odôvodnení svojho potvrdzujúceho
rozsudku v súlade s §387 ods. 2 CSP sa obmedzil len na konštatovanie ich správnosti a na tieto odkázal,
ako na jemu vlastné dôvody zamietavého rozsudku o nepreukázanom nároku na žalobou uplatňované

peňažné plnenie z dôvodu, že žalovaná v konaní preukázala, že v relevantnom čase po splatnosti jej
záväzku z predmetnej zmluvy o pôžičke žalobcovi poskytla peňažné plnenie v rozsahu postačujúcom
na vyrovnanie jej dlhu z tejto zmluvy titulom istiny vrátane zmluvne dohodnutých úrokov. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku nedáva pritom priestor pre pochybnosti, že súd prvej inštancie žalobu zamietol
práve z týchto dôvodov, ktoré aj v tomto smere sú dostatočne zrozumiteľné, určité a preskúmateľné.

15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie námietky žalobcu odvolací
súd dopĺňa nasledovné dôvody.

16. Žalobca v konaní nepoprel prijatie platieb z 21.4., resp. z 1.6.2022, t. j. v relevantnom čase po

splatnosti záväzku žalovanej vo výške 700 € zo zmluvy zo 4.2.2022 o pôžičke so žalobcom spolu vo
výške800€,t.j.vovýškeprimeranezodpovedajúcejdlžnejsume,ktorétátouskutočnilaprostredníctvom
banky z účtu jej dcéry, o ktorom aj žalobca preukázane vedel, že ním disponuje žalovaná, keďže jej
sám na tento účet pravidelne mesačne zasielal mzdu za vykonanú prácu. Predmetné peňažné plnenie
prostredníctvom banky v prospech žalobcu žalovaná v konaní preukázala potvrdeniami o bankových

prevodoch z 21.4., resp. 1.6.2022, čím, hoci nedodržala zmluvne dohodnutý spôsob vrátenia pôžičky
(miesto, hotovosť), v konaní uniesla dôkazné bremeno, že žalobcovi poslala peniaze na jeho bankový
účet. Dlh v zmysle §559 ods. 1 o. z. zanikne splnením, pričom forma splnenia dlhu (hotovosť, či
bezhotovostný prevod) nie je rozhodujúca, pokiaľ, ako aj v posudzovanom prípade, veriteľ poskytnuté
plnenie prijal bez toho, aby preukázal, že by ho odmietol alebo že by trval na inom spôsobe splnenia.

Splnenie záväzku aj iným než zmluvne dohodnutým spôsobom, má teda za následok zánik záväzku,
pokiaľ veriteľ takéto plnenie prijme. Pritom ani skutočnosť, že žalovaná pri realizovaní bankového
prevodu neuviedla účel takto uskutočňovanej platby, sama o sebe nie je spôsobilá spochybniť správnosťskutkového záveru súdu, že žalovaná predmetnými platbami prostredníctvom banky splnila svoj dlh/
záväzok z predmetnej zmluvy o pôžičke.

17. Vzhľadom na tvrdenie žalobcu v konaní, účel predmetných platieb bol však medzi stranami sporný.
Práve žalobcu v konaní zaťažovalo preto dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenie, že žalovanou
takto poskytnuté finančné prostriedky tejto vrátil. V tomto smere žalobca neoznačil žiadne dôkazy, a to
ani ohľadom realizácie údajných výberov hotovosti z bankomatu alebo jej odovzdania žalovanej, ako ani
ohľadom existencie údajnej dohody so žalovanou o ním tvrdenom spôsobe nakladania s predmetnými

finančnými prostriedkami, pričom žalovaná uvedené v celom rozsahu popierala. Samotné, a to ani, ako
žalobca v odvolaní namietal, akokoľvek dostatočne odôvodnené tvrdenie, pokiaľ toto v konaní nebolo
podporené dôkazmi, mohlo však zostať len v rovine tvrdení a ako také nemohlo preto v konaní obstáť.

18. Ani skutočnosť, že žalovaná prostredníctvom banky v prospech žalobcu 31.8.2022 realizovala aj
ďalšiu platbu vo výške 300 €, nijako nepreukazovala, ako odvolateľ mylne sa domnieval, jeho tvrdenie,

že by sporné platby z 21.4., resp. z 1.6.2022 prípadne mali mať len technický charakter s cieľom
sprostredkovať výber hotovosti pre žalovanú, a teda že by tieto mali iný účel, ako bolo splnenie dlhu
žalovanej titulom predmetnej pôžičky. Peňažné plnenie žalovanej v prospech žalobcu z 31.8.2012
nasvedčuje len existencii aj iných právnych vzťahov medzi stranami sporu, ako bola zmluva zo 4.2.2022
o pôžičke.

19. Odvolacie námietky žalobcu z týchto dôvodov neboli preto spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov o neunesení dôkazného
bremena žalobcom o jeho tvrdeniach, pričom zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že záväzok
žalovanejzpredmetnejzmluvyopôžičkezanikoljehosplnenímaprivodiťtakpreodvolateľapriaznivejšie

rozhodnutie či už jeho zmenou alebo zrušením a ako také preto neobstáli. Odvolací súd postupom podľa
§387 ods. 1 a ods. 2 CSP zamietavý rozsudok súdu prvej inštancie preto potvrdil ako vecne správny
vrátane závisiaceho výroku o trovách konania správne a zákonne založeného na zásade úspechu
v danom prípade žalovanej strany v spore (§255 ods. 1 CSP).

20. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa §396 ods. 1
CSP rozhodol aj o trovách odvolacieho konania (§262 ods. 1 CSP), a to rovnako v súlade so zásadou
úspechu ustanovenou v §255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní procesne plne úspešnej žalovanej
priznal preto nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania; o výške náhrady trov po právoplatnosti
tohto rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§262 ods. 2 CSP). Odvolateľ

vkonanínetvrdilavzhľadomnaokolnostiprípaduodvolacísúdaninevzhliadoldôvodyhodnéosobitného
zreteľa na rozhodnutie o trovách konania postupom podľa §257 CSP čo i len sčasti v prospech
neúspešného odvolateľa.

21. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e prípustné, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
S výnimkou prípadov ustanovených v §429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní dovolateľ musí byť
zastúpený advokátom, ktorého si zvolí alebo využije možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
(§160 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).