Rozsudok – Konkurz ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoKR/84/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7121207031
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2026:7121207031.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a členov senátu

JUDr. Natálie Štrkolcovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: TETRA INSOLVENCY, k. s.,
so sídlom správcovskej kancelárie: Murgašova 3, 040 01 Košice, IČO: 47 372 176, značka správcu:
S1661, správca majetku úpadcu: EKOTRIM s.r.o. v konkurze, Trieda 1. mája 2308/2, 052 01 Spišská
Nová Ves, IČO: 46 858 211, právne zastúpený: Vašiv & Partners s.r.o., Murgašova 3, 040 01 Košice -
mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 238 836, proti žalovanému: EURO - K s. r. o., Stakčínska 759/9, 069
01 Snina, IČO: 44 841 043, právne zastúpený: JUDr. Martinom Benickým, advokátom, Oravská Polhora
1236, 029 47 Oravská Polhora, IČO: 50 432 265, o vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice z 26. mája 2025, č. k.: 29Cbi/10/2021 - 252, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok Mestského súdu Košice z 26. mája 2025, č. k.: 29Cbi/10/2021 – 252 v napadnutom
výroku II. až IV. tak, že:

Žalobu zamieta.

Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

I. Návrh na prerušenie konania zamieta.
II. Určuje, že právne úkony úpadcu EKOTRIM s.r.o., Trieda 1. Mája 2308/2, 052 01 Spišská Nová Ves,
IČO: 46 858 211 a to bezhotovostná úhrada faktúry č. 1909034 vo výške 669,60 eur zo dňa 11.10.2019
a dohoda o vzájomnom započítaní vzájomných pohľadávok obchodnej spoločnosti EURO-K s.r.o. a

obchodnej spoločnosti EKOTRIM s.r.o. zo dňa 2.12.2019, ktorou sa dohodli na vzájomnom zápočte
čiastky 2.913,60 eur sú voči konkurzným veriteľom neúčinné.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu EKOTRIM s.r.o. peňažnú
náhradu vo výške 3.583,20 eur.
IV. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne
vynaložených trov konania.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca ako správca konkurznej podstaty žalobu doručenú dňa
4.9.2021 odôvodnil tým, že na majetok dlžníka: EKOTRIM s.r.o., IČO: 46 858 211 (ďalej len „úpadca“) bol
uznesením zo dňa 28.8.2020 vyhlásený konkurz. Dňa 11.10.2019 úpadca uhradil žalovanému faktúru
č. 1909034 na sumu 669,60 eur za dodanie tovaru. Dňa 2.12.2019 bola medzi žalovaným a úpadcomuzatvorená Dohoda o započítaní vzájomných pohľadávok v rozsahu 2.913,60 eur. Veritelia úpadcu si
prihlásili pohľadávky v celkovej výške 230.498,72 eur a správca zapísal majetok do súpisu všeobecnej
podstaty v celkovej hodnote 92.308,15 eur, teda konkurzní veritelia nebudú uspokojení v plnom rozsahu.

V čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu mal žalobca viacero splatných záväzkov voči
veriteľom: 1/ Marius Pedersen, a.s., IČO: 34 115 901; 2/ FINEKOL, s.r.o., IČO: 36 508 14; 3/ ENVI -
PAK, a.s., IČO: 35 858 010, ktorí si riadne prihlásili svoje pohľadávky, ktoré neboli popreté. Z priebežnej
závierky vyhotovenej ku dňu 30.4.2019 vyplýva, že vlastné imanie úpadcu je v záporných hodnotách, a
to vo výške -75.533,- eur a z účtovnej závierky z 31.12.2019 vyplýva, že vlastné imanie úpadcu bolo vo

výške -200.801,- eur, teda úpadca bol v čase odporovaných právnych úkonov v predlžení podľa § 3 ods.
3 ZKR. Úpadca mal k 30.4.2019 majetok v hodnote 277.739,- eur a jeho záväzky predstavovali sumu
352.923,- eur. Predmetnými právnymi úkonmi úpadca inak zvýhodnil žalovaného tým, že mu poskytol
vyššiu mieru uspokojenia jeho pohľadávok, než by mu prináležalo pri zachovaní princípu pomerného
uspokojovania veriteľov (§ 59 ZKR). Zároveň nimi došlo k zmenšeniu majetkovej podstaty úpadcu, čo
predstavuje ukracujúci právny úkon podľa § 60 ZKR. Zároveň poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.

3Obdo/31/2020, sp. zn. 5Obdo/84/2020.

3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Dôvodil, že od úpadcu kupoval regranulát a úpadcovi dodával
materiál na jeho výrobu. Podstatou obchodnej činnosti úpadcu teda bolo práve zhodnocovanie
odpadovej fólie, z ktorej sa pri technickom procese vyrábal regranulát, ktorý úpadca následne predával

producentom plastových fólií a iných výrobkov z plastu. Úpadca ďalej obchodoval so žalovaným aj
po úhrade faktúry č. 1909034 a po uzatvorení dohody o započítaní. Dohoda o započítaní pohľadávok
neviedla k zníženiu, ale iba k transformácii majetku, preto ňou nedošlo k ukráteniu veriteľov. Úpadca
a žalovaný nie sú spriaznené osoby a žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, ako neodôvodnene
úpadca zvýhodnil žalovaného. V čase úhrady faktúry č. 1909034 žalovaný nevedel o žiadnych

ekonomických problémoch úpadcu, inak by mu nepredával ďalší tovar. Žalobca nepreukázal, aby bol
úpadca v čase uskutočnenia napádaných úkonov v úpadku, pričom z účtovných závierok za rok 2019
nie je jasné, či v období 2019 úpadok u úpadcu existoval.

4. Súd prvej inštancie v ods. 23. a 24. odôvodnenia rozsudku uviedol, aké prostriedky procesného útoku

a prostriedky procesnej obrany použili strany v konaní.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 3, § 9, § 57, § 59, § 62, § 63, § 206n zákona č.
7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ako „ZKR“). Ďalej podľa § 34, § 35, § 580, § 581
Občianskeho zákonníka a § 358, § 359, § 360, § 364 Obchodného zákonníka.

6. Konštatoval súd prvej inštancie, že v konaní bolo preukázané a medzi stranami nebola sporná:
(i) existencia konkurzného konania na úpadcu, s tým, že uznesenie o začatí konkurzného konania
bolo zverejnené v OV dňa 7.5.2020 a uznesenie o vyhlásení konkurzu dňa 4.9.2020; (ii) včasné
podanie žaloby v zmysle § 57 ZKR; (iii) prihlásenie pohľadávok veriteľov úpadcu v celkovej výške

230.498,72 eur; (iv) správca zapísal do súpisu všeobecnej podstaty majetok v celkovej výške 92.308,15
eur; (v) vystavenie faktúry č. 1909034 úpadcovi za dodaný tovar a jej úhrada; (vi) uzavretie Dohody
o vzájomnom započítaní pohľadávok dňa 2.12.2019, z ktorej vyplýva, že žalovaný si voči úpadcovi
započítal pohľadávky z faktúry č. 1910027 vo výške 1.639,20 eur a z faktúry č. 1910021 vo výške
1.274,40 eur a úpadca si započítal voči žalovanému pohľadávku z faktúry č. 1900138 vo výške 2.913,60

eur.

7. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že sporným v konaní je, či právnymi úkonmi úpadca zvýhodnil
žalovaného ako svojho veriteľa vo vzťahu k ostatným veriteľom a či tieto úkony sú neúčinnými právnymi
úkonmi.

8. Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že žalovaný nebol osobou spriaznenou s úpadcom v zmysle
§ 9 ZKR.

9.Súdprvejinštanciemalpredloženýmiúčtovnýmizávierkamiúpadcupreukázané,žeúpadcabolvčase

napádaných právnych úkonov predĺžený a mal záporné vlastné imanie (výška záväzkov po odrátaní
záväzkov voči spoločníkom prevyšovala celkový majetok úpadcu).10. Zo zverejneného súpisu majetku úpadcu a zo zoznamu veriteľov, ktorí prihlásili svoje pohľadávky do
konkurznéhokonaniavyplýva,žeúpadcanedisponovaldostatočnýmmajetkomnauspokojenievšetkých
svojich záväzkov. Ak by úpadca disponoval majetkom, ktorým by vedel kryť svoje záväzky, nedošlo

by k vyhláseniu konkurzu na jeho majetok. Naopak žalobca preukázal, že v čase vykonania sporných
právnych úkonov, mal úpadca ďalších veriteľov, ktorých pohľadávky neboli v danom čase uspokojené
a boli riadne prihlásené do konkurzného konania.

11. K obrane žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že odporovateľnosť zvýhodňujúcich právnych

úkonov je založená na zákaze porušenia pravidla pari passu, ktorého dodržiavanie je pre dlžníka
záväzné od momentu nástupu úpadku, teda už v čase pred začatím konkurzného konania. Dlžník,
ktorý je v úpadku, je povinný plniť svoje záväzky voči všetkým veriteľom, nie len voči selektívne
vybraným veriteľom, a to bez ohľadu na to, aké protiplnenie od konkrétneho (-ych) veriteľa (-ov)
získal. Porušením uvedeného zákazu poskytne niektorým veriteľom preferované postavanie na úkor
ostatnýchveriteľov,čímsanaplnískutkovápodstataodporovateľnostivyjadrenávust.§59ZKR.Úmysel

dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa v prípade odporovateľnosti
zvýhodňujúceho právneho úkonu nepreukazuje.

12. Žalovaný bol zvýhodnený oproti iným veriteľom, ktorí rovnako ako žalovaný poskytovali úpadcovi
tovary a služby potrebné pre vykonávanie jeho podnikateľskej činnosti. Uhrádzanie niektorých záväzkov

dlžníka v čase, keď je dlžník preukázateľne v úpadku, tak napĺňa skutkovú podstatu odporovania podľa
§ 59 ZKR, pretože v tomto čase už dlžník nemá robiť žiadne právne úkony, ktoré by mohli ukrátiť veriteľa.
Súd prvej inštancie pri tom poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Obdo/31/2020 zo
dňa 25.11.2020 a rozhodnutie sp. zn. 5Obdo/84/2020, kedy úpadca zvýhodnil žalovaného tým, že mu
poskytol takmer úplné uspokojenie, pričom veritelia, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzného

konania úpadcu, nebudú určite uspokojení v takej výške.

13. To, že bol úpadca v čase uskutočnenia dotknutých právnych úkonov v úpadku vyplýva zo žalobcom
predložených účtovných závierok. Z týchto dôkazov, ako aj zo zverejneného súpisu majetku v konkurze
a zo zoznamu veriteľov s prihlásenými pohľadávkami vyplýva, že úpadca nedisponoval a nedisponuje

dostatočným majetkom na uspokojenie pohľadávok všetkých veriteľov v konkurze. Zároveň z týchto
dôkazov je zrejmé, že úpadca nemal iný majetok, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávky
každého neuspokojeného veriteľa, najmä ENVI - PAK, a.s.; FINEKOL, s.r.o.; Marius Pedersen, a.s.;
EKON-GAJA, s.r.o.

14. Pokiaľ žalovaný poukazoval na § 3 ods. 4 ZKR, v znení účinnom od 17.7.2022, súd prvej inštancie
uviedol, že toto ustanovenie nie je možné v spore aplikovať, a to s poukazom na ust. § 206n ods. 1 ZKR,
v zmysle ktorého, ak odseky 2 až 6 neustanovujú inak, konania vrátane konaní vyvolaných a súvisiacich
s konaniami podľa tohto zákona začaté a právoplatne neskončené do 16. júla 2022, sa dokončia podľa
predpisov účinných do 16. júla 2022.

15. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že úpadca zvýhodnil žalovaného tým, že mu poskytol plnenie,
pričom veritelia, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky do konkurzného konania úpadcu nebudú uspokojení
v rovnakej výške svojich pohľadávok voči úpadcovi. Preto bezhotovostná úhrada faktúry a dohoda o
vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok sú právnymi úkonmi, ktorými úpadca inak zvýhodnil

žalovaného tým, že mu poskytol vyššiu mieru uspokojenia jeho pohľadávok, než by mu prináležalo
pri zachovaní princípu pomerného uspokojovania veriteľov. Prihliadnuc na pomer zisteného majetku
úpadcu k výške zistených pohľadávok, by určite neboli pohľadávky žalovaného uspokojené v takej
miere, ako mu poskytol úpadca predmetnou úhradou a zápočtom. Tým bola naplnená skutková podstata
zvýhodňujúceho právneho úkonu podľa § 59 ZKR. Preto súd prvej inštancie žalobe vyhovel.

16. Súd prvej inštancie zároveň nevyhovel návrhu žalovaného na prerušenie konania do právoplatného
skončenia konania vedeného na Mestskom súde Košice pod sp. zn. 32Cbi/9/2021, čo odôvodnil tým, že
by išlo o zbytočné prieťahy, keďže na súde bolo podaných viacero žalôb, o ktorých súd už právoplatne
rozhodol, pričom išlo o skutkovo a právne obdobné veci.

17. Výsluch žalobcu, resp. jeho komplementára, súd prvej inštancie vyhodnotil ako neúčelný, vzhľadom
na skutkové okolnosti prípadu.18.Otrováchkonaniarozhodolsúdprvejinštanciepodľa§255ods.1C.s.p.aplneúspešnémužalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

19. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to jeho výrokom II., III. a IV. podal odvolanie žalovaný, ktorý
žiadal jeho zrušenie. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), f)
a h) C.s.p.

20. Žalovaný namietal, že nie každý právny úkon je odporovateľný. Medzi žalovaným a úpadcom

prebiehalo vzájomné obchodovanie nielen v roku 2019, ale aj v roku 2020 a vyrovnanie záväzkov
v roku 2019 nemohlo žiadnym spôsobom spôsobiť zvýhodnenie veriteľa na úkor ostatných veriteľov.
Argumentácia rozhodnutím NS SR sp. zn. 3Obdo/31/2020 je nepoužiteľná v spore vzhľadom
na absolútne odlišné skutkové okolnosti (spriaznený pomer – dokonca vzťah medzi manželmi).
Žalobca spriaznenosť osôb nepreukázal, ale neuniesol ani dôkazné bremeno ohľadom skutočností
vyžadovaných v § 59 ZKR, že by úpadca inak nedôvodne zvýhodnil žalovaného oproti iným veriteľom.

Súd prvej inštancie došiel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. A contrario by potom akékoľvek
plnenie záväzkov dlžníka (úpadcu) do začatia konkurzného konania malo za následok zvýhodnenie
týchto veriteľov v porovnaní s inými, a teda aj možnosť napadnúť akékoľvek právne úkony dlžníka,
ktorými pred začatím konkurzného konania plnil svoje záväzky voči veriteľom, tzv. odporovateľnosťou.
Takýto prísny výklad zákona je absurdný a právne neudržateľný. Ak by žalovaný s úpadcom

neobchodoval, úpadca by nemal z obchodovania profit a teda jeho obchodná bilancia by bola ešte
horšia. Úpadca obchodoval so žalovaným aj po 31.12.2019, t. j. aj po podpísaní dohody o započítaní
vzájomných pohľadávok, pričom predmetná dohoda žiadnym spôsobom neviedla k zníženiu, ale iba
k transformácii majetku dlžníka, preto ňou nemohlo ani potencionálne dôjsť k ukráteniu veriteľov.
Na tieto skutočnosti však súd prvej inštancie neprihliadal. Ak by žalovaný disponoval vedomosťami

o problémoch úpadcu spôsobujúcich jeho úpadok, logicky by prestal úpadcovi poskytovať tovar s
dátumom splatnosti až po dodaní tovaru. Žalovaný však v konaní preukázal, že s úpadcom mal čulú
obchodnú spoluprácu a táto spolupráca prestala potom, ako nemal úpadca k dispozícii tovar, ktorý
by od neho žalovaný odkúpil. Ďalej žalovaný namietal, že nevypočutím štatutárneho orgánu žalobcu
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dôvodil, že úpadca na základe zápočtu uhradil záväzky

voči žalovanému, nakoľko išlo o zachovanie prevádzky podniku a tieto boli voči nespriaznenej osobe.
Nákup materiálu, ktorý tvorí hlavný predmet činnosti prevádzky jednoznačne možno charakterizovať ako
plnenie pohľadávky potrebnej na zachovanie prevádzky podniku dlžníka. Je logické, že ak by úpadca
neuhradil žalovanému napádanú bezhotovostnú platbu, žalovaný by mu nedodal ďalší tovar potrebný
pre zachovanie prevádzky. Rovnako, ak by nedošlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok, žalovaný

by následne neodkupoval od úpadcu tovar, nakoľko z príloh k podanej žalobe je jednoznačné, že
žalovanýnakupovalodúpadcuajpopredmetnýchúkonoch,ktorésúpredmetomsporu.Prostredníctvom
zápočtusamajetokúpadculentransformoval–tovarbolnahradenýplnením,zktoréhoúpadcaopätovne
vyrábal produkty. Nedošlo k odlivu majetku bez náhrady. Dané vysvetlil aj štatutár žalovaného pri svojom
výsluchu. Z peňažných transakcií úpadcu vykonaných na jeho podnikateľskom účte vyplýva, že úpadca

peňažné plnenie zasielal aj iným svojím veriteľom (obchodným partnerom) a teda v danom čase jeho
obchodní partneri (aj žalovaný) z konania úpadcu nemali možnosť vydedukovať znaky jeho úpadku,
platobnej neschopnosti (úpadca aspoň čiastočne plnil svoje záväzky svojim veriteľom). Z uvedeného
vyplýva, že žalovaný nemal mať dôvod domnievať sa, že úhrada kúpnej ceny za ním dodaný tovar
je jeho neodôvodneným zvýhodnením oproti iným obchodným partnerom úpadcu, a to najmä aj s

poukazom na to, že v jeho majetku zostalo alikvotné plnenie (tovar), čiže k zmenšeniu jeho majetku
týmito právnymi úkonmi nedošlo. Žalobca hodnoverne nepreukázal, že úhrada faktúry a vzájomný
zápočet sú právne úkony, ktorými úpadca neodôvodnene zvýhodnil žalovaného oproti ostatným svojim
veriteľom a taktiež nepreukázal ani splnenie podmienky ukrátenia uspokojenia niektorej prihlásenej
pohľadávky.Žalovaný,takakoajiníúpadcoviveritelia,vykonávalvočiúpadcovisvojzáväzokspočívajúci

v dodaní tovaru za protiplnenie od úpadcu (úhrada kúpnej ceny), pričom obaja účastníci zmluvného
vzťahu svoje vzájomné záväzky plnili v rámci výkonu svojej bežnej podnikateľskej aktivity. Úpadca aj
pomocou žalovaného vykonával svoju bežnú podnikateľskú činnosť (kúpa tovaru, jeho zhodnotenie a
možnosť predaja inému obchodnému partnerovi úpadcu). Samotný zákon v § 59 ods. 1 ZKR ustanovuje,
žemusíísťoneodôvodnenézvýhodnenieveriteľa,atotoslovnéspojeniesanedápaušalizovaťnavšetky

právne úkony úpadcu (dlžníka) aj z toho pohľadu, že rovnosť veriteľov v tomto kontexte je potrebné
vnímať ako rovnosť príležitostí a nie ako rovnosť výsledku. Rovnosť veriteľov je v tom, že každý veriteľ
má právo na plnenie aj počas jedného roka od začatia konkurzného konania úpadcu (dlžníka), ktoré
je dôvodné. Podmienka „pari-passu“ ako slovné spojenie znamená, že rôzne osoby alebo veci sú,alebo majú byť riešené rovným dielom a teda všetkým veriteľom úpadcu má zaručiť rovnocenný prístup,
rovnaké postavenie nielen v čase konkurzného konania, ale tak má byť učinené aj pred ním.

21. Žalobca vyjadrenie k odvolaniu nepodal, výzva súdu prvej inštancie s odvolaním žalovaného mu
bola doručená dňa 9.8.2025.

22. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal podané odvolanie, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia

pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zmeniť.

23. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

24. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane
znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej C.s.p. priznáva, a to v takej miere, že dôjde k

porušeniu práva na spravodlivý proces.

25. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke,
a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde

logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti,
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené, spôsobom vyplývajúcim
z ust. C.s.p. o vykonávaní dokazovania.

26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný
právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

27. Podľa § 57 ZKR, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka
neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže

odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho
podnetu na odporovanie nevyhovel (ods. 1). Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní
u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu
úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala
(ods. 2). Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné

alebo uspokojené (ods. 3). Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka,
ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V konkurze podľa §
107a ods. 1 platí prvá veta rovnako pre ukrátenie nárokov štátu z prepadnutia majetku (ods. 4). Ak pred
vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, preurčenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je
rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania (ods. 5).

28. Podľa § 59 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým
dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil
svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj
neprospech, alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom (ods. 1).
Zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne

alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo
nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva, alebo
inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov (ods. 2). Zvýhodňujúcemu právnemu
úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak
ide o konkurz podľa § 107a ods. 1 platí, že úpadok dlžníka spôsobilo spáchanie trestného činu, za
ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v

prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase urobenia zvýhodňujúceho právneho
úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak (ods. 3). Ak odsek 5 neustanovuje inak, odporovať
možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím
konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s
dlžníkom,možnoodporovaťtiežtýmprávnymúkonomdlžníka,ktoréboliurobenépočastrochrokovpred

začatímkonkurznéhokonania(ods.4).Vkonkurzepodľa§107aods.1možnoodporovaťzvýhodňujúcim
právnym úkonom, ktoré boli urobené od spáchania trestného činu, za ktoré bol dlžníkovi uložený trest
prepadnutia majetku, najdlhšie však počas piatich rokov pred vyhlásením konkurzu (ods. 5). Rovnako
ako právny úkon, sa posudzuje aj dlžníkovo opomenutie, v dôsledku ktorého dlžník stratil právo, alebo v
dôsledku ktorého sa voči nemu založili, zachovali alebo zabezpečili majetkové právne nároky (ods. 6).

29. Podľa § 60 ZKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich
veriteľov(ďalejlen„ukracujúciprávnyúkon“),akbolurobenýsúmyslomdlžníkaukrátiťsvojichveriteľova
tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy (ods. 1). Ak ide o právny úkon urobený v prospech
osoby spriaznenej s dlžníkom alebo o mrhanie majetkom, úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, ako

aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak (ods. 2). Ak odsek 4
neustanovuje inak, odporovať možno len tým ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas
piatich rokov pred začatím konkurzného konania (ods. 3). V konkurze podľa § 107a ods. 1 možno
odporovať ukracujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené od spáchania trestného činu, za ktorý
bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku, najdlhšie však počas desiatich rokov pred vyhlásením

konkurzu (ods. 4).

30. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žaloba bola podaná v zákonnej lehote podľa § 57 ods. 2 ZKR
a žalovaný nie je spriaznenou osobou s úpadcom v zmysle § 9 ZKR.

31. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodnenie preskúmavaného rozsudku posúdiť správnosť postupu a rozsudku súdu prvej inštancie,
konkrétne správnosť jeho záverov, že napádanými právnymi úkonmi došlo k neodôvodnenému
zvýhodneniu žalovaného oproti ďalším veriteľom úpadcu, keďže mu bolo poskytnuté takmer úplné
uspokojenie jeho pohľadávok, čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty podľa § 59 ZKR. S týmito

závermi sa odvolací súd nestotožňuje.

32. Účelom inštitútu odporovateľnosti je zabezpečiť ochranu veriteľov pred právnymi úkonmi ich dlžníka,
ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku, a tým k zmareniu alebo obmedzeniu možností, aby sa veriteľ
z tohto majetku dlžníka uspokojil. Podmienky, za ktorých môže správca právnemu úkonu dlžníka

odporovať, sú vyjadrené vo všeobecnosti v § 57 a nasl. ZKR. Dôkazné bremeno má v tomto smere
výlučne žalobca (správca). Konkrétny právny úkon dlžníka - úpadcu spôsobí ukrátenie uspokojenia
prihlásených pohľadávok veriteľa v zásade vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka - úpadcu zmenší
jeho majetok v takej miere, že prihlásené pohľadávky veriteľov v rámci konkurzného konania nebudú
môcť byť uspokojené buď vôbec, alebo len čiastočne. Predpokladom odporovateľnosti je objektívny

ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov. To, či právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa,
resp. veriteľov, je vždy vecou zisťovania, dokazovania v každom konaní. Aj keď právnym úkonom dôjde
len k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak
majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa.33. Otázku ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR pritom nemožno posudzovať výlučne vo väzbe na rozsah
uspokojených pohľadávok veriteľov v konkurze z majetku úpadcu podliehajúceho konkurzu, ale je

potrebné ju posudzovať vo väzbe na konkrétne majetkové pomery úpadcu v čase uskutočnenia, resp.
účinnosti odporovaných právnych úkonov. Žalobca bol povinný preukázať, že majetok dlžníka - úpadcu
po účinnosti odporovaných právnych úkonov už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov,
resp., že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, k čomu zo strany žalobcu v
rámci jeho dôkaznej povinnosti nedošlo. Žalobca v spore nepreukázal naplnenie základnej podmienky

odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR, a to, že ide o ukracujúce právne úkony,
keďže v danej veci nepreukázal žalobca kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu. Správca
mal uviesť a preukázať hodnotu majetku úpadcu - dlžníka pred účinnosťou sporných právnych úkonov
a pohľadávky veriteľov, ktorí by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojiť, a že majetok dlžníka po
účinnosti odporovaných právnych úkonov už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov v
dôsledku účinnosti odporovaných právnych úkonov, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok

veriteľov dlžníka. K zníženiu uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka dochádza aj vtedy, ak dlžník
nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie
pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok
veriteľov ešte viac znížila. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k
zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok

veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia
žaloba úspešná.

34. Záver o ukrátení veriteľov dlžníka úpadcu nebolo možné bez ďalšieho prijať len z obsahu žalobcom
predložených listinných dôkazov v konaní na súde prvej inštancie, keďže tieto neposkytovali porovnanie

stavu majetku pred uskutočnením napadnutých právnych úkonov a po ich účinnosti a neumožňovali
tak vyhodnotiť kvalifikovaný právny dopad právnych úkonov dlžníka v jeho majetkovej sfére. K splneniu
hmotnoprávneho predpokladu vyplývajúceho z § 57 ods. 4 ZKR nestačí len poukazovanie na účtovnú
evidenciu, resp. závierku úpadcu.

35. Zo strany žalobcu nebola v konaní náležite splnená tak povinnosť tvrdenia a nedošlo ani k uneseniu
dôkazného bremena vo vzťahu k naplneniu všeobecného predpokladu odporovateľnosti právneho
úkonu, a to k ukráteniu uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka v zmysle § 57
ods. 4 ZKR. Pokiaľ žalobca poukazoval na prihlášky veriteľov, týmto však preukazoval úpadok dlžníka.

36. Pokiaľ žalobca poukazoval na odporovateľnosť právnym úkonom úpadcu v iných konaniach, toto
je bez právnej relevancie. V tomto konaní bola sporná objektívna existencia zvýhodňovacieho, resp.
ukracujúceho úkonu a táto nemohla byť preukázaná skutočnosťami z iných konaní, kde je (bol)
odporovaný iný právny úkon a existoval iný stav pohľadávok.

37. Odvolací súd zároveň udáva, že v prejednávanom spore nemožno aplikovať ani rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/31/2020 z 25. novembra 2020 uvedené žalobcom,
pretože sa nejedná o skutkovo obdobný stav veci.

38. Odvolací súd zároveň zvýrazňuje, že platby dlžníka v jednoročnej lehote pred začatím konkurzného

konania rôznym jeho veriteľom nie je možné automaticky paušalizovať všetky ako odporovateľné právne
úkony, ale je potrebné preukazovať skutkové okolnosti každého úkonu, či došlo v danom prípade k
zvýhodňujúcemu právnemu úkonu.

39. Žalobca (ako osoba nesúca dôkazné bremeno) nepreukázal, že by úpadca zvýhodnil žalovaného

oproti ostatným veriteľom úpadcu neodôvodnene. Vykonanie úhrady faktúry a uzatvorenie dohody
o vzájomnom započítaní vzájomných pohľadávok malo svoj relevantný dôvod - odplata za predaj
tovaru či poskytnuté služby ako súčasť podnikania úpadcu. Vykonanie predmetných úkonov teda malo
svoj zásadný dôvod (výkon riadnej podnikateľskej činnosti), preto ich nemožno považovať za úkony
neodôvodnene zvýhodnené, ktoré sú podmienkou úspechu odporovateľnosti úkonu podľa § 59 ods. 1

ZKR. Odvolací súd navyše dodáva, že je takmer nemožné, aby v období pred vyhlásením konkurzu
v časovom horizonte (kedy je možné napadnúť právne úkony odporovateľnosti), dlžník neplnil vôbec
záväzky z dodávateľsko-odberateľských vzťahov, resp. „striktne strážil“ ich uspokojovanie tak, aby všetci
veritelia boli uspokojovaní pomerne, čo zákonodarca napokon zohľadnil v § 3 ods. 4 písm. b) ZKR(účinného od 17.7.2022), ktoré ustanovenie iba explicitne reaguje na doterajšiu rozhodovaciu prax
súdov, čo je aj posudzovaná vec.

40. Žalobca nepreukázal, že úhrada úpadcu za dodaný tovar bola vo výške, ktorá nezodpovedala
hodnote dodaných vecí. Žalovaný poskytol plnenie do majetku dlžníka a predmetnými právnymi úkonmi
nedošlo k zmenšeniu majetku úpadcu (za kúpnu cenu dostal úpadca tovar v danej hodnote). V konaní
preto nebolo preukázané, že úpadca predmetným právnym úkonom nedôvodne zvýhodnil žalovaného
oproti iným veriteľom.

41. Zároveň odvolací súd udáva, že ukrátenie veriteľa síce spočíva v tom, že sa hodnota majetku dlžníka
zmenší viac ako v prípade, ak by sa posudzovaný právny úkon neurobil. O ukrátenie však nejde, ak sa
hodnota majetku dlžníka v dôsledku právneho úkonu zmenší, no v prípade, ak by právny úkon nebol
urobený, jeho hodnota by sa zmenšila viac. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že žalovaný
sa venuje spracovaniu a výrobe plastových výrobkov. Medzi stranami nebolo sporné, že od úpadcu

žalovaný kupoval regranulát, ktorý následne predával ďalej, pričom regranulát sa vyrába z rôznych
typov odpadových fólií, avšak žalovaný nemal zariadenia na výrobu regranulátu a keďže úpadca si
sám nevedel zaobstarať dostatok materiálu na výrobu regranulátu, časť z tých odpadových fólií mu
zabezpečoval žalovaný. Podstatou obchodnej činností úpadcu teda bolo zhodnocovanie odpadovej fólie
(dodávanej žalovaným úpadcovi), z ktorej sa pri technickom procese vyrábal regranulát, ktorý následne

úpadca predával producentom plastových fólií a iných výrobkov z plastu. Vzhľadom na uvedené,
považuje odvolací súd za dôvodné prisvedčiť žalovanému, že v prípade, ak by žalovaný s úpadcom
neobchodoval, úpadca by z toho nemal profit a jeho obchodná bilancia by bola ešte horšia a jeho
záväzky vyššie. Navyše nevysporiadaním svojich záväzkov voči žalovanému by dlžník neobdŕžal od
žalovaného vstupné suroviny (dodávky tovaru), nevyhnutne potrebné na zachovanie ďalšej prevádzky

svojho podniku.

42. Žalobca v konaní nepreukázal (a z obsahu spisu to ani nevyplýva), že žalovaný je spriaznenou
osobou s úpadcom podľa § 9 ZKR. Preto neplatí ani vyvrátiteľná právna domnienka podľa § 60 ods. 2
ZKR, že právny úkon bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, a že druhá strana mala

vedomosť o takomto úmysle dlžníka.

43. K skutkovej podstate ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZKR odvolací súd ďalej udáva, že
tento má subjektívnu povahu, t. j. k odporovateľnosti sa vyžaduje úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov, ako
aj vedomosť druhej strany o takomto úmysle dlžníka (s výnimkou osoby spriaznenej s dlžníkom podľa §

60 ods. 2 ZKR, ktorá ale nie je v tomto spore daná). Žalobcom však v konaní neboli produkované žiadne
dôkazy, ktoré by uvedené preukazovali. Preto v danom prípade nešlo v prípade žalobcom odporovaných
právnych úkonov ani o ukracujúce právne úkony podľa § 60 ZKR.

44. Odvolací súd napokon dodáva, že v obdobných veciach, ktoré sa viedli na Krajskom

súde v Košiciach (sp. zn. 2CoKR/15/2023, 3CoKR/11/2023, 3CoKR/23/2023, 3CoKR/28/2023,
3CoKR/31/2024, 3CoKR/34/2023, 3CoKR/42/2023 a 4CoKR/23/2023), odvolací súd rozhoduje jednotne
a v neprospech žalobcu, čo už musí byť žalobcovi známe. Odvolací súd preto, poznajúc svoju
rozhodovaciu činnosť, rozhodol aj v tomto odvolacom konaní s ohľadom na princíp predvídateľnosti a
právnej istoty strán.

45.Žalobcavkonanínepreukázal,žebolisplnenévšetkypredpokladynaúspešnéodporovanieprávnym
úkonom v zmysle § 57 a nasl. ZKR, preto odvolací súd podľa § 388 C.s.p. zmenil rozsudok súdu prvej
inštancie a žalobu zamietol, keďže neboli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku,
ale neboli splnené podmienky ani pre jeho zrušenie.

46. Pretože odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, rozhodol aj o závislom výroku, o trovách
konania v konaní na súde prvej inštancie a aj v odvolacom konaní podľa § 396 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov
prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, ktoré je povinný uhradiť neúspešný žalobca.

47. O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie, samostatným
uznesením.48. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).