Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5S/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100266
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Rybárová Slivová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100266.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBanskejBystricivsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.DenisyRybárovejSlivovej

(sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej
veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, IČO:
31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Hrnčiarska
29, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, so
sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ JK Slovakia
NÍZKOENERGETICKÉ MONTOVANÉ STAVBY, s.r.o., so sídlom Sabinovská 5, 082 71 Lipany, IČO: 36
506 753, 2/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXX/X, XXX XX E., o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OSZP3-2024/012546-002/Bre zo dňa 23.02.2024, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom konania v rade 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania

1.MestoŽilina,MestskýúradvŽiline,Odborsprávyverejnéhopriestranstvaaživotnéhoprostredia(ďalej

len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. 21189/2023-164191/2023-OSVPŽP-
SKU zo dňa 06.11.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) na základe žiadosti žiadateľa JK Slovakia
NÍZKOENERGETICKÉ MONTOVANÉ STAVBY, s.r.o., IČO: 36 506 753, Sabinovská 5, 082 71 Lipany
(pozn.súdu:vtomtokonanívpostaveníďalšiehoúčastníkakonaniavrade1/),vzastúpeníspoločnosťou
ALORA STORE s.r.o., Škultétyho 2869/30, 010 01 Žilina, vydal žiadateľovi podľa § 47, § 48, § 82 zákona
č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“) a v súlade s §
46 Správneho poriadku súhlas na výrub 50 m2 krovitého porastu s výškou do 150 cm druhu tavoľník a 19

ks drevín, špecifikovaných vo výroku rozhodnutia, rastúcich na parcele č. 3074, 3075/1, 3075/2, 3076/11
k. ú. E., určil podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a zároveň podľa
§ 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny uložil povinnosť uskutočniť náhradnú výsadbu na náklady
žiadateľa na parcele č. 3074, 3075/1, 3076/11 k. ú. E., kde bude vysadených celkovo 61 ks drevín
špecifikovaných v časti II. výroku rozhodnutia a zároveň určil podmienky tejto náhradnej výsadby.
Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žiadateľ podal žiadosť na správnom orgáne
dňa 20.09.2023. Vlastník pozemku (pozn. súdu: v tomto konaní v postavení ďalšieho účastníka

konania v rade 2/) súhlasil s výrubom drevín. Prvostupňový správny orgán zverejnil informáciu o začatí
správneho konania na internetovej stránke. Do konania sa v zákonom stanovenej lehote prihlásil
žalobca. Prvostupňový správny orgán nariadil ústne pojednávanie a obhliadku na 17.10.2023, ktoré sa
zúčastnil len žiadateľ. Ostatní účastníci sa vopred ospravedlnili z neúčasti.Prvostupňovýsprávnyorgánkonštatovalohľadompožiadavkyžalobcu,abydokonaniabolzabezpečený
dokumentstarostlivostiodreviny,žeuvedenúpožiadavkunepovažovalzaopodstatnenúvzhľadomnato,
že opodstatnenosť výrubu mal za dokázanú s poukazom na to, že predmetný dokument sa vypracováva

primárne pre verejné priestranstvá, v tomto prípade sa jednalo o súkromný pozemok a rovnako
na súkromnom pozemku sa uskutoční aj náhradná výsadba. Rovnako vyhodnotil ako neefektívnu
z hľadiska zásad hospodárnosti aj rýchlosti konania aj požiadavku na doloženie dendrologického
a fytopatologického posudku s poukazom na odbornú spôsobilosť, skúsenosti a vzdelanie pracovníka
orgánu ochrany prírody. Súčasťou rozhodnutia je aj tabuľka s výpočtom spoločenskej hodnoty drevín

určených na výrub. Doložené mapové podklady dostatočne preukazujú, že dreviny budú tvoriť prekážku
pri plánovanej činnosti, dreviny rastú na pozemkoch, kde sa plánuje výstavba bytových jednotiek,
dreviny by tvorili priamo prekážku pre uskutočnenie prác alebo by boli ťažko poškodené, kde by nemali
perspektívu dlhodobého rastu. Prvostupňový správny orgán ďalej konštatoval, že dreviny sú dlhodobo
neudržiavané, priemernej sadovníckej hodnoty, v rôznych štádiách zníženia fyziologickej a estetickej
hodnoty. Po výrube zostane v okolí dostatočný počet vzrastlých drevín, ktoré si naďalej budú plniť svoje

funkcie. Náhradná výsadba je primeraná vzhľadom na to, že dreviny budú nahradené väčším počtom
drevín a vhodnejším druhovým zložením novovybudovanému priestoru, kde si budú môcť plniť dlhodobo
svoju funkcie.

2. Rozhodnutím žalovaného č. OU-ZA-OSZP3-2024/012546-002/Bre zo dňa 23.02.2024 (ďalej len

„napadnuté rozhodnutie“) bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie potvrdené
v celom rozsahu.
Žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán sa zaoberal nielen dôvodom, ktorý bol uvedený v
podanejžiadostiovýrub,t.j.žedôvodomnavýrubmábyťplánovanástavebnáčinnosť,alezaoberalsaaj
fyziologickouaestetickouhodnotoupredmetnýchdrevín.Poukázalnato,žesúčasťouadministratívneho

spisu je podklad – pasportizácia drevín, vypracovaný spoločnosťou SEIDL s.r.o., Tulská 2980/30, 010
08 Žilina, ako aj mapový podklad – ortofotosnímka, situácia so zakreslením riešených drevín. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že dreviny boli v teréne hodnotené nielen pracovníkom prvostupňového správneho
orgánu, ktorý dostatočne zhodnotil ako fyziologickú, tak aj biometrickú zložku riešených drevín, má
dostatočné skúsenosti a príslušné vzdelanie na posúdenie aktuálneho stavu drevín, ale aj spoločnosťou

SEIDL s.r.o., ktorá sa problematike drevín (ošetrovanie drevín, asanácie stromov, pasportizácia drevín)
venuje už dlhšiu dobu. Podľa ortofotosnímky sa riešené dreviny nachádzajú v blízkosti frekventovanej
udržiavanejverejnejkomunikácie,kdenajmävzimnýchmesiacoch,môžedôjsťknegatívnemuvplyvuna
kroviny a vzrastlé dreviny, najmä používaním posypového materiálu (napr. posypových solí). Kumulácia
viacerých faktorov, môže ovplyvniť fyziologické procesy krovín a drevín do takej miery, že časom už

nedokážu plnohodnotne plniť svoje funkcie v danom prostredí, a to najmä krátkoveké dreviny.
Ako náhrada za vyrúbané dreviny a kroviny bola žiadateľovi o výrub uložená náhradná výsadba.
Súčasťou administratívneho spisu bola aj mapová príloha „Situácia – sadové úpravy“ z dokumentácie
pre stavebné povolenie. Žalovaný mal za to, že novo vysadené dreviny si budú plniť nielen základné
funkcie (edafická, hydrická, klimatická, biotická...), ale nakoľko sa jedná o urbanizované prostredie, budú

zastávať aj funkcie architektonicko-estetická, spoločenská, izolačná ale aj renaturalizačná..., t.j. nedôjde
k ujme na životnom prostredí v dôsledku výrubu riešených drevín, pokiaľ bude zo strany žiadateľa
zrealizovaná náhradná výsadba tak, ako bola určená prvostupňovým správnym orgánom v napadnutom
rozhodnutí.
Žalovaný uzavrel, že prvostupňový správny orgán posúdil ekologické, estetické a iné funkcie, ktoré si

majú riešené dreviny v danom prostredí plniť, dostatočne a preukázal odôvodnenosť udelenia súhlasu
na ich výrub a neuprednostnil záujem žiadateľa realizovať investičnú činnosť na daných pozemkoch
pred právom na priaznivé životné prostredie. Uviedol, že po oboznámení sa s administratívnym spisom
a po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia, jeho porovnaním s platnými zákonmi a všeobecnými
predpismi nezistil závažné porušenia platných právnych predpisov, pre ktoré by bolo potrebné resp.

odôvodnené uvedené rozhodnutie zrušiť.

Konanie pred správnym súdom

3. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou zo dňa 23.04.2024 sa žalobca domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci
prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. Žalobca uviedol,
že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia a žalobca
má v konaní postavenie zainteresovanej verejnosti. Akcentoval, že podaním žaloby sleduje dôslednýzáujem na ochrane životného prostredia. Namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre
nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP); skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich

nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP), napadnuté rozhodnutie vychádzalo z neprávneho právneho
posúdenia (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP) a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia
alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP).
Namietal, že napadnuté rozhodnutie, ale aj prvostupňové rozhodnutie, sú rozhodnutiami arbitrárnymi

v zmysle ZoPK. Správny orgán sa pri rozhodovaní vôbec nezaoberal podmienkami, účelom a cieľom
ZoPK, ale prihliadal vyslovene na hospodárske záujmy navrhovateľa, ďalšieho účastníka konania 1,
a namiesto riadneho posúdenia žiadosti o povolenie výrubu bez riadneho zohľadnenia ekologických
a estetických funkcií drevín určených na výrub tento výrub povolil. Správny orgán je povinný pri
posudzovaní odôvodnenosti povolenia výrubu drevín aplikovať povinnosť vyvažovania práv zaručených
Ústavou SR. Správny orgán pri posudzovaní odôvodnenosti musí taktiež vyvažovať hospodársky

záujem navrhovateľa voči hospodárskemu prínosu pre danú obec/mesto a región. Žalobca mal za to,
že záujmy žiadateľa na výrube drevín musia ustúpiť estetickým a environmentálnym záujmom, ak sa
nepodarí identifikovať dostatočný prínos navrhovanej činnosti, čo v tomto prípade identifikované nebolo.
Správny orgán opomenul a v rozhodnutí absentuje logická úvaha, ktorá príčinno-následne odôvodní,
prečo je v danom konkrétnom prípade po zohľadnení všetkých uvedených skutočností opodstatnené

prekonať zákaz ochrany drevín podľa § 47 ods. 1 ZoPK. Správny orgán konal nezákonne, nakoľko
postupoval v rozpore s § 47 ods. 3 ZoPK, v zmysle ktorého je možné vydanie povolenia na výrub len
v odôvodnenom prípade. Mal za to, že nie je možné konštatovať, že by rozhodnutie vecne správne
vyhodnotilo kolíziu záujmu na zachovaní drevín (§ 47 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny) a
záujmu na výrube drevín. Jadro vecného a právneho vyhodnotenia malo spočívať práve v tomto - prečo

je v danom prípade opodstatnené prekonať záujem na ochrane drevín a uprednostniť nezachovanie
drevín. Z podanej žiadosti o schválenie výrubu je zrejmá motivácia žiadateľa, avšak len vôľa žiadateľa
nie je dostatočná pre povolenie výrubu. V tomto prípade však správny orgán nepostupoval v súlade so
zásadami správneho konania, nakoľko neodôvodnil, akým spôsobom prevažuje záujem na vykonaní
výrubu nad záujmom na zachovanie drevín. Správny orgán v danom prípade neaplikoval zásadu

preferencie ekologických záujmov pred hospodárskymi záujmami, tak ako to vyplýva zo záväzného
výkladu Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a to najmä čl. 4 ods. 2 písm. k, čl. 11, čl. 168 ods.
1 a čl. 169 ods. 1, v zmysle rozsudku veľkej komory Súdneho dvora z 15. januára 2013 B. D. a
i. proti Slovenskej inšpekcii životného prostredia vo veci Pezinská skládka č. C-416/10 (ďalej len
„Rozsudok Pezinská skládka“). Žalobca uviedol, že nevidí dôvod, aby obeťou bolo životné prostredie a

verejnosť, ktorej na životnom prostredí záleží. Krajský súd v Trnave už skôr uznal žalobu žalobcu proti
výrubovému povoleniu mesta Trnava v rozsudku sp. zn. 20S/81/2018, ktorého právnou vetou je „Ani
dôležitý verejný záujem spočívajúci v napĺňaní verejných úloh neoprávňuje konať v rozpore so zákonom.
Súd zdôrazňuje potrebu právneho štátu a potrebu prevencie pred svojvoľným výkonom verejnej moci
hoci za legitímnym verejnoprospešným účelom.“ Predmetom tohto konania bol výrub jedného stromu

pre realizáciu cyklochodníka. Žalobca tvrdil, že sa jedná o nezákonné rozhodnutie vydané správnym
orgánom, ktorý postupoval v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, nakoľko sa snažil vyhovieť
žiadosti navrhovateľa a vopred si stanovil výsledok konania, ktorý je potrebné dosiahnuť, a ten sa aj
snažil dosiahnuť a teda posudzoval žiadosť predpojato v prospech navrhovateľa.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.06.2024 uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že
vydané rozhodnutia, a to ako prvostupňové rozhodnutie Mesta Žilina, tak aj napadnuté rozhodnutie
sú arbitrárnymi rozhodnutiami. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj napadnuté
rozhodnutie vychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu a príslušných zákonov. Prvostupňový
správny orgán presne a úplne zistil skutočný stav veci, nevychádzal len z podkladov, ktoré boli súčasťou

podanej žiadosti o výrub, ale nariadil aj ústne pojednávanie, kedy účastníci konania a prvostupňový
správny orgán vykonali miestne šetrenie, t.j. fyzicky bol pracovník Mesta Žiliny na tvare miesta a
zhodnotil dreviny, ktoré boli predmetom výrubového konania. Na tvare miesta hodnotil vizuálne ich
zdravotný stav, pôvod vzniku, funkcie drevín. Táto skutočnosť bola premietnutá aj do rozhodnutia
Mesta Žilina, kde na strane č. 4 sa uvádza „Predmetné dreviny sú dlhodobo neudržiavané, priemernej

sadovníckej hodnoty, v rôznych štádiách zníženia fyziologickej a estetickej hodnoty, čo je uvedené v
tabuľke s výpočtom spoločenskej hodnoty drevín, ktorá je v odôvodnení tohto rozhodnutia.“ Žalovaný
dal do pozornosti tabuľku uvedenú na strane č. 5-6 rozhodnutia Mesta Žilina, kde okrem samotného
výpočtu spoločenskej hodnoty drevín (základnej aj upravenej) sú použité prirážkové indexy (prílohač. 38 – Prirážkový index drevín, vyhláška MŽP SR č. 170/2021 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon č.
543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov): konkrétne index 0,1 – vyjadruje,
že drevina je odumretá (ale zohľadňuje sa jej biotická funkcia v krajine), 0,6 – určuje, že drevina je

poškodená alebo je iným spôsobom znížená jej fyziologická hodnota v rozpätí 26 – 60 % – stredné
poškodenie, 0,8 – znamená poškodenie alebo iným spôsobom zníženie fyziologickej hodnoty v rozpätí
11 - 25 % - slabé poškodenie, ako aj index 0,9 – ktorý poukazuje, že sa jedná o krátkovekú drevinu a
index 1,1 – ide o dlhovekú drevinu. Prvostupňový správny orgán sa riadne zaoberal drevinami na tvare
miesta, spoľahlivo zisťoval skutkový stav prejednávanej veci, preto mohol prvostupňový správny orgán

k jednotlivým drevinám priradiť príslušné indexy, ktoré poukazujú na ich zdravotný stav a poškodenie
(t.j. index 0,1; 0,6 a 0,8).
Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca v čase, keď sa prihlasoval do konania Mesta Žilina nemal
vedomosť o tom, v ktorý deň sa bude konať miestna obhliadka spojená s ústnym pojednávaním, ale už
vopred vedel, že sa nezúčastní. Tieto praktiky žalobcu (t.j. nie je zo strany žalobcu vynaložená aktívna
účasť a spolupráca so správnym orgánom) boli a sú prvostupňovým správnym orgánom ale aj samotným

žalovaným zaznamenávané už dlhšiu dobu. Ak by žalobca aktívne spolupracoval s prvostupňovým
správnym orgánom, zúčastnil sa miestnej obhliadky, mal by možnosť priamo na tvare miesta vidieť a
posúdiť dreviny, ktoré boli predmetom výrubového konania. Svoju „aktívnu účasť“ zúžil len na prihlásenie
sa do konania, kde vopred stanovil podmienky a následne po doručení rozhodnutia Mesta Žilina, využil
opravný prostriedok a podal odvolanie.

Ak by tvrdenia žalobcu v podanej žalobe boli odôvodnené, potom by prvostupňový správny orgán nemal
dôvod nariadiť ústne pojednávanie spojené s miestnou obhliadkou, ale rozhodol by tzv. „od stola“,
nakoľko by sa riadil len podkladmi, ktoré boli súčasťou podanej žiadosti a nemal by záujem objasniť
samotnú podstatu prejednávanej veci, ktorou boli dreviny uvedené v žiadosti, a ktoré boli zo strany
prvostupňového správneho orgánu riadne posúdené a to z hľadiska toho ako si plnia ekologické a

estetické funkcie, v akom zdravotnom stave sú, aký bol pôvod vzniku drevín na danom stanovišti.
Žalovaný poukázal na to, že pokiaľ žiadateľ o výrub aj zrealizuje samotné odstránenie drevín z riešeného
územia, budú tieto dreviny plnohodnotne nahradené novými drevinami, ktoré nebudú pochádzať zo
samovoľného šírenia, nízkej sadovníckej hodnoty, so značnými poškodeniami a zhoršeným zdravotným
stavom, ktoré si prestávajú plniť svoje funkcie tak, ako je to pri drevinách nachádzajúcich sa na

predmetnom pozemku v súčasnosti, ale budú nahradené drevinami, ktoré budú zdravé, vysokej
sadovníckej hodnoty a budú si v danom prostredí riadne plniť svoje funkcie.
Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Žalobca v replike zo dňa 21.09.2024 zotrval na dôvodoch podanej žaloby. Poukázal na rozsudok

Správneho súdu v Košiciach č. KE-7S/133/2020-62, podľa ktorého „Orgán ochrany prírody je povinný
zabezpečovať a presadzovať celospoločenské záujmy za účelom ochrany drevín, takže súhlas na výrub
drevín by sa nemal realizovať automaticky len na základe podanej žiadosti, ale len v nevyhnutných
prípadoch po posúdení zákonom ustanovených podmienok. Pre rozhodnutie, ktoré sa vydáva formou
súhlasu je charakteristická alternatívnosť jeho obsahu, takže súhlas na výrub drevín môže, ale tiež

nemusí byť vydaný, takže žiadateľ o výrub drevín nemá na vydanie súhlasu právny nárok. Plánovaná
výstavba alebo iná stavebná činnosť na pozemkoch, kde rastú dreviny nie je automaticky a relevantným
dôvodom na ich výrub. Ak by to tak bolo, nebol by potrebný na ich výrub predchádzajúci súhlas orgánu
ochrany prírody. Naopak, zákonodarca zakotvil prostredníctvom rôznych právnych predpisov prevenčnú
povinnosť nielen štátu, ale aj jednotlivcov, aby vzhľadom na zachovanie zdravého životného prostredia

prispôsobili vykonávanie svojich činností tak, aby nedošlo k poškodzovaniu životného prostredia. V
danom prípade tým „automatickým dôvodom“ nie je stavebná činnosť ale zhoršený stav drevín, ktorý je
možné riešiť výrubom alebo alternatívne údržbou. Žalobca sa domnieva, že žalované orgány sa týmito
alternatívami v skutočnosti nezaoberali a nevyhodnocovali – len uviedli, že výrub je vhodnejší ako iné
alternatívy; ale z akých hľadísk to v skutočnosti ani len nezisťovali. To, že sú dreviny choré a ich vitalita,

estetické hodnoty sú znížené ešte neznamená, že jediným riešením alebo odôvodneným riešením je
ich výrub a náhrada novými; alternatívou je zváženie údržby a starostlivosti. Ako príklad súdu predložil
rozhodnutiemestaBanskáBystricač.OVZ-ZP159295/24610/2024,ktorýmsavýrubnepovolilajkeďboli
splnené všetky dôvody na jeho udelenie; bol to odôvodnený prípad výrubu, išlo o výrazne zníženú vitalitu
a zdravotný stav drevín spôsobujúci až ich prevádzkovú nebezpečnosť. Napriek tomu orgán ochrany

prírody v danom prípade našiel aj iné legitímne dôvody (ochrana pamiatok), ktoré majú prednosť pred
výrubom.6. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil. Ďalší účastníci konania v rade 1/ a 2/ sa k žalobe vyjadrili
zjavne po lehote stanovenej súdom, preto správny súd k ich vyjadreniam neprihliadol.

7. Pojednávania dňa 26.03.2026 sa nezúčastnil žiaden účastník konania. Právny zástupca žalobcu
ospravedlnil neúčasť, súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Obdobne aj žalovaný. Ďalší
účastníci konania v rade 1/ a 2/ neúčasť neospravedlnili.

Právny rámec

8. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

9. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo

vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

10. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v rozhodnom znení (ďalej len
„zákon o ochrane prírody a krajiny“) zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny.

11. Podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírode a krajiny na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu
ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených
prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka
a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej
zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca

a po vyznačení výrubu dreviny.

12. Podľa § 48 zákona o ochrane prírody a krajiny, náhradná výsadba,
(1) Orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil
primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa;

uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na
ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac
však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú
náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95). Orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť
finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny.

Finančná náhrada je príjmom obce, na území ktorej sa výrub uskutočňuje; obec je povinná tieto príjmy
použiť výlučne na úhradu nákladov spojených s
a) vypracovaním dokumentu starostlivosti o dreviny,
b) vypracovaním dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability,
c)výsadbounajmägeografickypôvodnýchatradičnýchdruhovdrevínastarostlivosťouodrevinyrastúce

na jej území,
d) realizáciou opatrení súvisiacich s vytváraním prvkov miestneho územného systému ekologickej
stability [§ 2 ods. 2 písm. a) druhá veta] podľa schváleného dokumentu miestneho územného systému
ekologickej stability,
e) budovaním prvkov zelenej infraštruktúry, ako sú zelené parky, zelené strechy alebo ekodukty,

f) realizáciou opatrení na zabezpečenie starostlivosti o chránené územia a chránené stromy podľa
programov starostlivosti o chránené územia a chránené stromy,
g) realizáciou iných opatrení vykonávaných na účely ochrany prírody a krajiny v odôvodnených
prípadoch na základe súhlasného stanoviska ministerstva.
(2) Náhradnú výsadbu a starostlivosť o náhradnú drevinu podľa odseku 1 na pozemku, ktorý nie

je vo vlastníctve žiadateľa o výrub dreviny, možno uložiť len s predchádzajúcim súhlasom vlastníka
dotknutého pozemku.
(3) Obce sú povinné viesť evidenciu o
a)príjmochzafinančnúnáhraduzavyrúbanédrevinyaichpoužitínavykonanieopatrenípodľaodseku1,
b) pozemkoch vhodných na náhradnú výsadbu vo svojom územnom obvode.

13. Podľa § 22 ods. 10 vyhlášky MŽP č. 170/2021 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č.
543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v rozhodnom znení (ďalej len „vyhláška MŽP č. 170/2021 Z.z.)
pri posudzovaní žiadosti o vydanie súhlasu na výrub dreviny sa prihliada naa) druh a zdravotný stav dreviny,
b) funkciu a význam dreviny pre životné prostredie,
c) ochranu osobitne chránených častí prírody a krajiny.

14.Podľa§22ods.11vyhláškyMŽPč.170/2021Z.z.akjevýrubdrevinyodôvodnený,privydanísúhlasu
na výrub dreviny sa prihliada na to, aby sa vykonal najmä v období vegetačného pokoja predovšetkým
od 1. októbra do konca februára.

15. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej
len „Správny poriadok“) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí
ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať
predpísané náležitosti.

16. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku

(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie
nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,

než ustanovuje osobitný zákon.
(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Posúdenie veci správnym súdom

17. Správny súd v Banskej Bystrici na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP,
po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a s listinami

obsiahnutými v súdnom spise, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP)
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie vrátane postupu, ktorý vydaniu
predmetných rozhodnutí predchádzal, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia
žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), rešpektujúc nastúpenie účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby
v zmysle úpravy § 183 SSP, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná z nasledujúcich dôvodov:

18. Správny súd úvodom konštatuje, že žalobné body sú v správnej žalobe uvedené len vo všeobecnej
rovine, resp. jednotlivé body sú prevzaté z § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) správneho súdneho poriadku,
bez poukázania na konkrétne pochybenia žalovaného. Správny súd ako jedinú relevantnú žalobnú
námietku vyhodnotil námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, keď žalobca namietal, že

správny orgán sa pri rozhodovaní vôbec nezaoberal podmienkami, účelom a cieľom zákona o ochrane
prírody a krajiny, ale prihliadal vyslovene na hospodárske záujmy navrhovateľa.

19. Správny súd primárne poukazuje na skutočnosť, že priamo zo zákona o ochrane prírody a
krajiny vyplýva, že v zásade výrub drevín nie je vylúčený, avšak na túto činnosť sa vyžaduje súhlas

príslušného orgánu ochrany prírody. Ochrana drevín je vo verejnom záujme a je na správnom orgáne,
aby dostatočným spôsobom zdôvodnil zásah do tejto ochrany a to relevantnými a čo najrôznorodejšími
argumentmi a podkladmi. Samotné povolenie na výrub drevín musí predstavovať krajnú možnosť, kedy
ich zachovanie a ochrana nie je vzhľadom na plánovanú činnosť žiadateľa o povolenie možná; i v
takomto prípade však musí byť čo najviac zachovaný verejný záujem na ochrane životného prostredia.

20. Správny súd má za to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím vyplýva, že správne orgány pristúpili k udeleniu súhlasu na výrub drevín v administratívnom
konaní, ktoré prebehlo riadne a zákonne, boli zachované práva účastníkov konania ako aj
zainteresovanej verejnosti byť informovaný o začatí konania a jeho obsahu, vyjadriť sa ku všetkým

skutočnostiam v prípade prejaveného záujmu participovať na konaní. Z administratívneho spisu
nevyplýva, že by sa správne orgány riadili iba vôľou, hospodárskym záujmom žiadateľa, keďže
nevychádzali len z podkladov, ktoré boli súčasťou podanej žiadosti o výrub, ale správny orgán prvého
stupňa nariadil aj ústne pojednávanie a miestne šetrenie, t.j. fyzicky bol pracovník Mesta Žiliny na tvaremiesta a zhodnotil dreviny, ktoré boli predmetom výrubového konania. Na tvare miesta hodnotil vizuálne
ich zdravotný stav, pôvod vzniku, funkcie drevín. Zistenia sa premietli do záveru, že predmetné dreviny
sú dlhodobo neudržiavané, priemernej sadovníckej hodnoty, v rôznych štádiách zníženia fyziologickej a

estetickej hodnoty, čo je uvedené v tabuľke s výpočtom spoločenskej hodnoty drevín, ktorá je súčasťou
odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia.

21. Z odôvodnenia rozhodnutí v inštančnom postupe vyplýva, že bol hodnotený druh a zdravotný
stav drevín, so záverom, že všetky dreviny vykazovali poškodenie alebo iným spôsobom zníženie

fyziologickej hodnoty v rozpätí 11 -25 % (index 0,8) a časť drevín je kategorizovaná ako krátkoveká
drevina (index 0,9). Bola hodnotená funkcia a význam dreviny pre životné prostredie, keď bolo
konštatované na základe listinných podkladov ako aj miestneho zisťovania, že dreviny sú dlhodobo
neudržiavané, priemernej sadovníckej hodnoty, nachádzajúce sa na súkromnom pozemku, v blízkosti
frekventovanej udržiavanej verejnej komunikácie, kde najmä v zimných mesiacoch, môže dôjsť k
negatívnemu vplyvu na kroviny a vzrastlé dreviny, najmä používaním posypového materiálu (napr.

posypových solí). Kumulácia viacerých faktorov, môže ovplyvniť fyziologické procesy krovín a drevín
do takej miery, že časom už nedokážu plnohodnotne plniť svoje funkcie v danom prostredí, a to najmä
krátkoveké dreviny. Zároveň bolo konštatované, že ide o priemerné dreviny, teda nejde o osobitne
chránené stromy. Na tomto mieste správny súd akcentuje, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne
námietky vo vzťahu k jednotlivým aspektom posudzovania primárne náležiacemu prvostupňovému

správnemu orgánu, ktorý podľa správneho súdu zohľadnil všetky aspekty, na ktoré správne orgány
v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny v spojení s § 22 ods. 10 vyhlášky MŽP SR č. 170/2021
Z.z. pri posudzovaní žiadosti o vydanie súhlasu na výrub dreviny sú povinné prihliadať. Napadnuté
rozhodnutie v inštančnom postupe obsahuje vyčerpávajúcu správnu úvahu, a preto žalobnú námietku
absencie logickej úvahy, prečo je v danom konkrétnom prípade po zohľadnení všetkých skutočností

opodstatnené prekonať zákaz ochrany drevín podľa § 47 zákona o ochrane prírody a krajiny, vyhodnotil
správny súd ako nedôvodnú. V okolnostiach predmetnej veci ochrana drevín, ktoré boli predmetom
výrubového konania, ustúpila vlastníckemu právu, resp. záujmu na výstavbe bytových jednotiek, kedy
ich zachovanie a ochrana nie je vzhľadom na plánovanú činnosť žiadateľa o povolenie možná,
pričom správne orgány presvedčivo a dostatočným spôsobom zdôvodnili zásah do tejto ochrany,

a to relevantnými a čo najrôznorodejšími argumentmi a podkladmi, pričom v uvedenom prípade
právo verejnosti na priaznivé životné prostredie je kompenzované povinnosťou vykonať náhradnú
výsadbu, ktorej rozsah, resp. kvalita neboli v konaní spochybnené, a preto správny súd uzatvára,
že hodnotiac žalobcom vznesenú žalobnú námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia ako nedôvodnú
nezistil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v inštančnom postupe žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

22. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario
tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd
nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario, keďže súd nevzhliadol
v okolnostiach prípadu danosť výnimočných dôvodov pre priznanie náhrady trov konania žalovanému

ako orgánu štátnej správy. Súd nepriznal náhradu trov ani ďalším účastníkom konania v rade 1/ a 2/
v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž
trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd.

23. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440
SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu,
ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej

republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.