Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 24, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Cob/64/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1123200887
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Gubová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:1123200887.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu

JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: Vortech s.r.o., Barónka 1, 831
06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 50 597 663, zast.: Ostertag legal s.r.o., Lovinského 23, 811 04
Bratislava, IČO: 50 533 207, proti žalovanému: OSMEA a.s., Moskovská 13, 811 08 Bratislava - Staré
mesto, IČO: 35 853 832, zast.: JUDr. Zuzana Srnáková, advokátka, Podbrezovská 39, 831 06 Bratislava,
SAK 5860, o zaplatenie 2.785 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu
Bratislava III č.k. B1-35Cb/8/2023-239 zo dňa 27.01.2025, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-35Cb/8/2023-239 zo dňa

27.01.2025 potvrdzuje.

II.Súdpriznávažalovanémuvočižalobcovinároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. zamietol žalobu
v celom rozsahu. Vo výroku II. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 94,28 eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 100 %-nú
náhradu trov súdneho konania o pôvodnej žalobe. O výške trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Výrokom IV. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť

žalovanému 100 %-nú náhradu trov súdneho konania o vzájomnej žalobe. Rozhodol tak s poukazom
na ust. § 536 ods. 1, § 537 ods. 1, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 544, ods. 1, § 562 ods. 1, § 373, §
374 ods. 1, § 378, § 379 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 580 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 191 ods. 1, § 218 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2, § 255
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. Súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odôvodnil najmä nasledovne: Žalobou

podanou na súd dňa 31.01.2023 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil istinu v žalovanej výške s
príslušenstvom z dôvodu neuhradenia vystavenej faktúry za realizované a odovzdané dielo. Žalobca
vystavil žalovanému faktúru č. 2022144 zo dňa 23.08.2022 na sumu 2.875 eur bez DPH so splatnosťou
06.09.2022.

3. Vo veci súd vydal dňa 18.04.2023 platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom
uviedol, že žalobca vykonal práce v tvrdenom rozsahu, avšak počas realizácie diela došlo k vytopeniu

horného poschodia objektu a k poškodeniu drevených podláh v objekte na základe čoho vznikla
žalovanému pohľadávka titulom náhrady škody voči žalobcovi vo výške 2.959,74 eur. Žalovaný dňa
19.01.2023 zaslal žalobcovi oznámenie o jednostrannom započítaní pohľadávok. Žalovaný má za
to, že žalobcov nárok v celom rozsahu zanikol započítaním. V odpore žalovaný súčasne vzniesolnárok vo forme vzájomnej žaloby vo výške 94,28 eur, v ktorom škodový nárok žalovaného prevyšoval
žalovaný nárok žalobcu. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť a priznať žalovanému nárok
zo vzájomnej žaloby a nárok na náhradu trov konania.

4. Žalobca sa vo veci vyjadril dňa 16.08.2023 a uviedol, že vznesenie vzájomnej žaloby vo výške
prevyšujúcej žalovaný nárok je uznaním žalovaného nároku. K tvrdeniam o škode uviedol, že žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno preukázania zavinenia škody žalobcom. K návrhu čiastočnej kompenzácie
žalobca uviedol, že tento nepredstavoval uznanie zodpovednosti žalobcom. Cieľom návrhu bola

len snaha rýchlo a zmierlivo vyriešiť situáciu a dosiahnuť aspoň čiastočnú úhradu faktúry žalobcu
žalovaným. K zatečenej podlahe uviedol, že bola značne opotrebovaná a jej výmenou došlo k zvýšeniu
hodnoty. Následne uviedol, že medzi vznikom škody a nákupom novej podlahy uplynuli tri mesiace a
k jej položeniu došlo po štyroch mesiacoch od vzniku škody. Z toho dôvodu navrhol žalobe vyhovieť,
vzájomnú žalobu zamietnuť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

5. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 29.11.2023 uviedol, že zavinenie škody žalobcom mal preukázané na
základe predloženej emailovej komunikácie a skutočnosťou, že žalobca navrhol mimosúdne vyriešenie
veci. Na ďalšie preukázanie zavinenia škody žalobcom navrhol výsluch svedka J. V. a zamestnancov
žalobcu, ktorý výmenu realizovali. Výšku škody mal za preukázanú predložením faktúry za práce na
pokládkenovejpodlahyapokladničnýmblokomzanákupmateriálu.Namietoltvrdeniežalobcu,ževýška

škody mala zohľadňovať mieru opotrebenia poškodenej podlahy z dôvodu, že podlaha pred zatečením
bola plne funkčná.

6. Za nesporné súd prvej inštancie určil vykonanie opravy žalobcom dňa 04.08.2022 na základe ústnej
objednávky žalovaného. Žalobca vykonal opravu a výmenu ventilov na hydrantoch na Moskovskej ulici

13 v Bratislave. Žalovaný dodané dielo prevzal a žalobca žalovanému vystavil faktúru č. 2022144 na
sumu 2.785 eur so splatnosťou 06.09.2022. V deň dodania diela žalobcom žalovanému došlo na druhom
poschodí budovy na Moskovskej 13 v Bratislave k zatečeniu poschodia z dôvodu nedovretia ventilu
zamestnancom žalobcu pri opätovnom napúšťaní systému vodou. Zamestnanci žalobcu, ktorí realizovali
dielo, vytrhali poškodenú podlahu v celom rozsahu. Žalovaný oznámil žalobcovi, že voči faktúre č.

2022144 si započítava škodový nárok. Žalobca navrhol zápočet vo výške 1.200 eur, ktorý žalovaný
neakceptoval. Žalovaný nakúpil podlahu vrátane príslušenstva v cene 1.439,69 eur. Dodávateľ BEMKO
s.r.o. vystavil žalovanému faktúru na sumu 1.760 eur za práce pri pokládke podlahy v objekte Moskovská
13, Bratislava. Žalovaný vystavil žalobcovi faktúru na sumu 2.959,74 eur so splatnosťou 27.12.2022 za
náklady spojené s opravou poškodenej podlahy. Z oznámenia o jednostrannom započítaní pohľadávok

súd prvej inštancie zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi započítanie škodového nároku vo výške
2.959,74 eur z faktúry č. 2022044 s nárokom žalobcu na zapletenie ceny diela z faktúry č. 2022144 vo
výške 2.785 eur a vyzval ho na úhradu prevyšujúcej sumy vo výške 94,28 eur do piatich dní od doručenia
výzvy.Zaspornésúdprvejinštanciekonštatovaltvrdenýzániknárokužalobcuzapočítanímsoškodovým
nárokom žalovaného a nárok žalovaného uplatnený vzájomnou žalobou v prevyšujúcej výške.

7. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že k zatečeniu podlahy druhého poschodia budovy žalovaného
došlo v dôsledku nedovretia vymedzeného ventilu na druhom poschodí, pričom ventil vôbec neuzatvoril
zamestnanec žalobcu, ktorý ventil uzatvoriť mal. K spornej miere zavinenia škody žalobcom súd prvej
inštancieuviedol,žeprocesnýútokžalobcuajehozamestnancov/svedkov,resp.ichskutkovétvrdeniasú

nelogické, a teda nepreukázané, a preto mal súd za to, že k neuzavretiu ventilu, ktorý spôsobil zatečenie
podlahy, a teda škodu, došlo pochybením zamestnanca žalobcu, a teda žalobca škodu žalovanému
spôsobil v celom rozsahu. Súd konštatoval, že v časti nákladovej zložky žalobca neuniesol dôkazné
bremeno preukázania dôvodnosti svojho tvrdenia, že novozakúpená podlaha bola vo vyššej kvalite
ako poškodená. Tvrdenia o kvalite pôvodnej podlahy však nepreukázal napriek tvrdeniam v konaní,

že do vyhlásenia rozsudku disponoval vytrhanou podlahou. K neprimeranosti práce súd uviedol, že
žalobca taktiež neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení, že či hodina práce vo faktúre
alebo spôsob pokládky boli neprimerané a nepreukázal, aká bola ním tvrdená nákladovosť primeranej
pokládky. Rovnako nepreukázal, ako by ním tvrdený spôsob lepenia znížil nákladovosť pokládky.

8. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedeného konštatoval, že nárok žalobcu zanikol v celom
rozsahu započítaním na základe jednostranného zápočtu žalovaného ku dňu splatnosti škodového
nároku žalovaného uplatneného u žalobcu faktúrou č. 2022044, a teda ku dňu 27.12.2022, a preto súd
žalobu zamietol v celom rozsahu a priznal žalovanému trovy konania pôvodnej žaloby. Súčasne vyhovelvzájomnej žalobe žalovaného z dôvodu, že mal preukázanú ním tvrdenú výšku nákladov uvedenia
podlahy do pôvodného stavu pred poškodením v celom rozsahu a súčasne súd priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe.

9. Žalobca podal voči rozsudku zo dňa 27.01.2025 č.k. B1-35Cb/8/2023-239 v zákonom stanovenej
lehote odvolanie v celom rozsahu s poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) CSP a ustanovenie
§ 365 ods. 1 písm. f) CSP. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava
III zo dňa 27.1.2025, č.k. B1-35Cb/8/2023-239 zmenil tak, že: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi

sumu vo výške 2.785,00 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2.785,00
eur od 07.09.2022 do zaplatenia, na účet žalobcu vedený v Československá obchodná banka a.s.,
číslo účtu SK63 7500 0000 0040 2446 9354, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vzájomná
žaloba žalovaného o zaplatenie sumy vo výške 2.959,74 eur sa zamieta. Súd priznáva žalobcovi právo
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje odvolanie odôvodnil najmä nasledovne: Žalovaný si
uplatnil v konaní nárok na náhradu škody. Bolo na žalovanom znášať dôkazné bremeno svojich tvrdení

o spôsobenej škode. Obrátenie tejto dôkaznej povinnosti na žalobcu, ako to vyplýva z odôvodnenia
rozsudku súdu prvej inštancie, je v rozpore so základnými zásadami civilného procesu a predstavuje
nesprávne právne posúdenie veci. Rovnako namietal záver súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno v otázke preukázania svojich tvrdení, že či už hodina práce vo faktúre alebo spôsob
pokládky boli neprimerané a nepreukázal, aká bola ním tvrdená nákladovosť primeranej pokládky.

Toto konštatovanie je podľa žalobcu v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním. Z vykonaného
dokazovania, resp. všetkých troch dôkazov podľa žalobcu jasne vyplýva rozpor výšky ceny za pokládku.
Z emailovej správy zo dňa 20.12.2022 vyplýva, že 14 dní potom, ako bola oprava vyfakturovaná
spoločnosťou BEMKO s.r.o., žalovaný vyčíslil hodnotu položenia novej podlahy na 750 eur. Z cenovej
ponuky od dodávateľa B. K. vyplýva ponuka na podlahu vo výške 838,40 eur. Z cenovej ponuky od

dodávateľa H. vyplýva cenová ponuka na pokládku v sume 998,71 eur bez DPH. Žalovaný síce tvrdil,
že táto ponuka je za pokládku plávajúcej podlahy a nie vinylovej lepením, ako to malo byť realizované
spoločnosťou BEMKO s.r.o., ale tieto tvrdenia žalovaný nepreukázal. Vinylové podlahy sú v dvoch
typoch. Z listinného dôkazu predloženého žalobcom, z výstupu webstránky spoločnosti BAUHAUS,
vyplýva, že k produktu Rigid Vinylová je v technických informáciách uvedené montáž zaklikávacím

systémom. Aj z emailovej stránky www.mojkoberec.sk <. vyplýva informácia o montáži click systémom,
z čoho vyplýva, že materiál zakúpený žalobcom je rigidného vinylu a takýto typ sa nelepí ako uvádzal
žalovaný. Cenová ponuka od dodávateľa H. je na 54,9 m2 v cene 998,71 eur bez DPH, pričom pokládka
mala myť len na 50 m2. Keby sa ponuka od H. N. zmenila na 50m2, bolo by to 909,57 eur, a to jún
2024. Ponuka od B. K. bola z roku 2022. Medzi uvedenými ponukami je rozdiel 8,5 %, čo preukazuje

podľa žalobcu zvýšenie cien za dva roky, čo podľa žalobcu preukazuje premrštenú cenu od spoločnosti
BEMKO s.r.o. Žalovaný si uplatnil cenu 17.600,00 eur s poukazom na údajné lepenie podlahy. Použitie
tohto postupu nevypláva z vykonaného dokazovania K výpovedi svedka T. a následnému konštatovaniu
súdu prvej inštancie, že pred poškodením bola podlaha zakrytá kobercom, a teda je nelogické tvrdenie
zamestnancov žalobcu, že si všimli jej opotrebovanosť pred poškodením, žalobca uvádza, že pracovníci

po zatečení diela podlahu celú odstránili, pričom pri tejto činnosti videli a mohli zhodnotiť stav, v akom
sa podlaha nachádza. Na schopnosť svedkov žiadnym spôsobom nevplýval fakt, že podlaha bola už
zatečená, pretože zatečenie podlahy nijako jej opotrebovanosť neovplyvnilo. Keď súd prvej inštancie v
odôvodnení rozsudku konštatoval, že svedkovia T. a V. nemohli posúdiť opotrebovanosť podlahy pred
jej poškodením, znamená to, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam. Takéto opotrebovanie potvrdil aj svedok V. a následne bolo zrejmé aj z fotografii predložených
žalovaným. Takýto záver konštatoval aj súd prvej inštancie v odseku 9 odôvodnenia rozsudku. V konaní
bolo podľa žalobcu preukázané, že podlaha bola opotrebovaná, a preto to mal súd zohľadniť. Pri určení
výšky škody sa vychádza z hodnoty, ktorú mala vec pred poškodením. Výmenou podlahy za úplne novú
došlo k zvýšeniu jej hodnoty. Pohľadávka žalobcu vo výške 2.785,00 eur z titulu faktúry č. 2022144

nemohla zaniknúť započítaním s neoprávnene vystavenou faktúrou žalovaného. Konštatovanie súdu
prvej inštancie o zániku pohľadávky žalobcu vo výške 2.785,00 eur už pred podaním žaloby preto
neobstojí a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Žalovaný vo vyjadrení z 16.06.2025 uviedol, že žalobca považuje základ nároku za nesporný,

nakoľko žalobca v odvolaní nenapáda záver súdu o tom, že škoda vznikla zavineným konaním jeho
zamestnancov. Rozporuje tvrdenia o nepreukázaní kvality pôvodnej podlahy, pričom zdôrazňuje, že
išlo o drevenú podlahu, čo v konaní potvrdili oslovený predajcovia na základe fotografií. Žalovaný
namieta argumentáciu žalobcu o neprimeranej výške škody, ktorú žalovaný vyčíslil na základe trhovýchcien drevených podláh a orientačných cien drevených podláh a orientačných cien Cechu podlahárov
Slovenska. Žalovaný doložil prehľad cien drevených podláh u predajcu Bauhaus. Priemerná cena
bola 43,94 eur/m2. Dvaja z troch predajcov stanovili sumu na 60 eur/m2. Poukázal, že judikatúra

uvádza, že pre stanovenie výšky škody na veci nerozhoduje, či poškodená vec bola aj skutočne
opravená a či oprava bola dokončená. Výška škody nemusí byť preukazovaná len vyúčtovaním opravy.
K dokladu, ktorý do konania predložil žalobca a ktorý preukazoval kúpu podlahy vo výške 1.199,74 eur,
žalovaný uvádza, že ide o neporovnateľne nižšiu kvalitu. K cene podlahárskych prác vo výške 1.760
eur fakturovaných spoločnosťou BEMKO s.r.o. uvádza, že lacnejšie ponuky predložené žalobcom boli

neúplné, resp. neobsahovali búracie práce či prepravu podkladu. K potrebe lepenia vinylovej podlahy
uvádza, že takýto postup je nevyhnutný v komerčných priestoroch ubytovne, kde je predpoklad vyššej
záťaže a vlhkosti. Žalobca podľa žalovaného pri tom, čo poukázal na email členky predstavenstva zo
dňa 20.12.2022, vytrháva z kontextu, nakoľko nárok v ňom vyčíslený predstavoval ústupok. Ing. X. už
dňa 09.12.2022, 3 dni po vystavení faktúry spoločnosťou BEMKO s.r.o. zaslala žalobcovi zápočtovú
faktúru na sumu 2.959,74 eur. Svedok V. nevedel mieru opotrebovania posúdiť. Poukázal na nález

Ústavného súdu ČR 2221/07. Žalovaný sa stotožnil zo záverom súdu prvej inštancie, že jediným
spôsobom uvedenia podlahy do stavu pred poškodením bolo zakúpenie a položenie novej podlahy a
ten považuje za vecne správny.

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom

spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom
odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné, nakoľko odvolacie námietky nenaplnili odvolacie dôvody. Odvolací súd zverejnil termín
verejného vyhlásenia rozsudku na deň 24.02.2026. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav,
vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, spor správne právne posúdil. Konanie pred súdom prvej

inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací
súd v tomto smere nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť
napadnutého rozhodnutia. Krajský súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie,
na odôvodnenie odkazuje a na zdôraznenie správnosti dôvodom napadnutého rozhodnutia uvádza:

12. Podľa § 373 ObZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

13. Podľa § 379 ObZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu
ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s
prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.

14. Podľa ust. § 536, ods. 1 ObZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

15. Podľa ust. § 537, ods. 1 ObZ, zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje
nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo

zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným
časom.

16. Podľa ust. § 546, ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve
alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva

je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za
porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.

17. Podľa ust. § 548, ods. 1 ObZ, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom
v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním

diela.18. Podľa ust. § 373 ObZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.

19. Podľa ust. § 374 ods. 1 ObZ, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá
nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne
predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej,
že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

20. Podľa ust. § 378 ObZ, škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak
to je možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

21. Podľa ust. § 379 ObZ, ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý
zisk. Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového

vzťahu ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať
s prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.

22. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,

zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

23. Podľa ust. § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého
druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému

prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na
započítanie.

24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

25.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Odvolací súd preskúmal odvolacie námietky žalobcu smerujúce proti napadnutému rozhodnutiu.
Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, žalobca v konaní neuniesol dôkaznú povinnosť a naopak
žalovaný dôkaznú povinnosť uniesol a preukázal dôvodnosť nároku uplatneného vzájomnou žalobou,
teda nároku na náhradu škody.

27. Súd prvej inštancie správne uviedol, že pod skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu
spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného a predstavujúcou majetkovú hodnotu, ktorú
by bolo nutné vynaložiť na uvedenie do pôvodného stavu. Škodu vo všeobecnosti je nutné chápať
ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a
je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného. Podľa § 442 ods. 1

Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Skutočnou
škodou je v zásade ujma, ktorá znamená zmenšenie, zničenie, stratu, zníženie či iné znehodnotenie
majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové
hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/3/2015). Žalovaný si vzájomnou žalobou uplatnil práve majetkovú

hodnotu, ktorá predstavuje náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu. Žalovaný si u žalobcu uplatnil
faktúrou č. 2022044 zo dňa 07.12.2022 škodu vo výške 2.959,74 eur. Žalobca v odvolaní namietal, že
bolo povinnosťou žalovaného uniesť dôkazné bremeno o spôsobenej škode. Súd prvej inštancie dospel
k správnemu záveru, že mal za preukázanú žalovaným tvrdenú výšku nákladov na uvedenie podlahy
do pôvodného stavu. V konaní výšku týchto nákladov nevyhnutných na uvedenie do pôvodného stavu

preukazoval pokladničným blokom zo dňa 12.09.2022 za zakúpenie podlahy vo výške 1.439,69 eur a
faktúrou č. 202201 zo dňa 06.12.2022, ktorú za pokládku podlahy vystavila žalovanému spoločnosť
BEMKO s.r.o. vo výške 1.760 eur. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že
žalovaný dostatočným spôsobom preukázal výšku uplatneného nároku.28. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym záverom vzhľadom
k tomu, že z vykonaného dokazovania malo vyplynúť, že výška škody uplatnená žalovaným nebola

primeraná, odvolací súd uvádza, že sa s predmetnou námietkou nestotožnil. Z vykonaného dokazovania
nevyplynul záver, že by žalobca účinne sporoval tvrdenia žalovaného o výške škody, ktorú preukazoval
faktúrou vystavenou spoločnosťou BEMKO s.r.o. ako aj pokladničným blokom zo dňa 12.09.2022.
Pre úspešné sporovanie tvrdenia protistrany je nevyhnutné uviesť vlastné tvrdenia a zároveň uniesť
dôkazné bremeno preukázania týchto tvrdení. Pokiaľ teda žalobca sporoval primeranosť nákladov na

uvedenie do pôvodného stavu, bolo jeho povinnosťou preukázať, že ide o neprimerané náklady. Žalobca
však toto nepreukázal. Žalobca v odvolaní namietal, že neprimeraná výška nákladov má vyplývať
z emailu zo dňa 20.12.2022, kde Ing. Dorota Gažová uviedla k nárokovanej škode výšku 750 eur.
Žalovaný k predmetnému emailu uviedol, že išlo len o ponuku na urovnanie. Odvolací súd uvádza,
že z predmetného dôkazu nemožno vyvodiť skutočné náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu.
Žalobca ďalej neprimeranosť nákladov odvodzoval od cenových ponúk B. K. vo výške 838,40 eur a H.

N. vo výške 998,71 eur bez DPH. Žalovaný namietal, že cenová ponuky neobsahovali všetky práce,
ktoré boli vykonané spoločnosťou BEMKO s.r.o. Odvolací súd uvádza, že z predmetných cenových
ponúk nevyplýva, že by obsahovali rovnaký rozsah prác tak, ako bol vykonaný spoločnosťou BEMKO
s.r.o. a vyplýva z faktúry č. 202201. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že náklady vyúčtované spoločnosťou BEMKO s.r.o.

by bolo možné posúdiť ako neprimerané. Žalobca v konaní nijako nepreukázal, že by náklady ktoré boli
vynaložené spoločnosťou BEMKO s.r.o. bolo možné posúdiť ako nie nevyhnutné, resp. neprimerane
účtované. Pokiaľ žalobca namietal, že daný typ podlahy nemal byť lepený, odvolací súd konštatuje, že
neuniesol dôkazné bremeno o tom, že by predmetný spôsob pokládky podlahy nemal byť nevyhnutný,
resp. primeraný. Zo žiadneho dôkazu teda nevyplýva skutočnosť, že by náklady za práce na uvedenie

do pôvodného stavu tak, ako si ich uplatnil žalovaný, bolo možné posúdiť ako nie primerané a nie
nevyhnutné.

29. K námietke, že došlo k obráteniu dôkazného bremena, odvolací súd uvádza, že žalovaný ako
poškodený uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k vzniku škody, jej príčinnej súvislosti a k jej výške

predložením účtovných dokladov a vykonaným dokazovaním. Tvrdenie žalobcu, že nová podlaha
predstavovala zhodnotenie majetku žalovaného, bolo jeho obranným tvrdením smerujúcim k zníženiu
rozsahu škody, a preto dôkazné bremeno o tejto skutočnosti zaťažovalo žalobcu. Odvolací súd sa
plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že jediným spôsobom uvedenia veci do stavu pred
poškodením bolo zakúpenie a položenie novej podlahy. Žalobca v konaní nijako nepreukázal obohatenie

sa na strane žalovaného. Nepreukázal, že by novo pokladaná podlaha nebola v porovnateľnej kvalite
ako pôvodná poškodená podlaha, resp. že by mala byť vo vyššej kvalite. Keďže žalobca napriek svojim
tvrdeniam nepreukázal kvalitatívny rozdiel medzi pôvodnou a novou podlahou, ani mieru jej opotrebenia,
súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že zhodnotenie majetku nebolo preukázané.

30. Súd prvej inštancie správne po vykonanom dokazovaní konštatoval, že nárok uplatnený žalobcom
žalobou zanikol v celom rozsahu jednostranným započítaním ku dňu splatnosti škodového nároku
žalovaného uplatneného u žalobcu faktúrou č. 2022044 ku dňu 27.12.2022. Keďže žalovaný preukázal
existenciu svojej pohľadávky na náhradu škody vo výške 2.959,74 eur, ktorá bola splatná ku dňu
27.12.2022, išlo o pohľadávku spôsobilú na započítanie v zmysle § 580 OZ. Po doručení jednostranného

prejavu započítaním došlo k zániku pohľadávky žalobcu vo výške 2.785 eur v rozsahu, v akom
sa pohľadávky kryli. K stretu pohľadávok došlo okamihom, keď sa pohľadávka žalovaného stala
splatnou, teda dňa 27.12.2022, pričom v tomto okamihu boli splnené všetky zákonné predpoklady
započítania podľa § 580 OZ (vzájomnosť pohľadávok, rovnaký druh plnenia, spôsobilosť pohľadávok
na započítanie, právny úkon smerujúci k započítaniu). Zánik pohľadávky žalobcu nastal v rozsahu, v

akom sa pohľadávky kryli. V prevyšujúcej časti 94,28 eur súd prvej inštancie správne vyhovel vzájomnej
žalobe žalovaného.

31. Súd prvej inštancie zároveň správne rozhodol o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania,
keď žalovanému priznal nárok na náhradu trov v rozsahu 100 % ako v konaní o žalobe, tak aj v konaní

o vzájomnej žalobe, keďže mal plný úspech v spore.

32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojitosti s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konaniavoči žalobcovi v rozsahu 100 %, nakoľko bol žalovaný v odvolacom konaní plne úspešný. Predpoklady
pre rozhodnutie podľa § 257 CSP neboli zistené.

33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených

§ 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného

titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).