Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 20, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4315205853
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4315205853.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Olivera

Kolenčíka a JUDr. Mareka Olekšáka, v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C.
XXX/XX, D., 2/ B. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. E. XXXX/XX F., 3/ G. G. H., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C. XXX/XX D., 4/ I. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXX/X, D., 5/ B. L., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C. M. XXXX/XX, F., v konaní zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o. so
sídlom Kuzmányho 29, Košice, IČO: 47 234 466, 6/ B. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XXX/X, K. F.,
7/ B. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. C. M. XXXX/XX, F., 8/ L. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. O.
A. M. XXXX/XX, F., 9/ F. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. O. A. M. XXXX/XX, F., 10/ O. L., nar. XX.

XX. XXXX, bytom E. O. A. M. XXXX/XX, F., 11/ K. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. O. A. M. XXXX/
XX, F., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35
792 752, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho
16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere a zaplatenie sumy 407,74
euraspríslušenstvom,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduLevicezodňa22.augusta
2023, č. k. 13C/135/2015-835, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch IV., V. a VIII. p o t v r d z u j

e a v napadnutom výroku VII. m e n í tak, že žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov konania
voči žalobcom 1/, 2/ a 6/.

II. Žalobkyni 5/ voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Žalobcom 1/, 2/, 3/, 4/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/ a 11/ voči žalovanému nepriznáva náhradu trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie podľa § 12 zák. č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok,

ďalej iba „CSP“) rozsudkom zo dňa 22. augusta 2023, č. k. 13C/135/2015-835 konanie vo veci žalobcu
6/ proti žalovanému zastavil (výrok I.). Žalobu vo veci žalobcu 1/ voči žalovanému zamietol (výrok
II.). Žalobu vo veci žalobcu 2/ voči žalovanému zamietol (výrok III.). Výrokom IV. určil, že zmluva
o revolvingovom úvere č. 8500018823 zo dňa 07.12.2012 uzavretá medzi pôvodnou žalobkyňou
a žalovaným je neplatná. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 3/, 4/, 5/, 7/, 8/, 9/, 10/ a 11/ sumu vo
výške 407,74 eura s 5,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 407,74 eura od 12. 05. 2015 do
zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením

žalovaného čo len jednému zo žalobcov zaniká povinnosť plnenia v rozsahu plnenia voči ostatným
žalobcom (výrok V.). Žalobu v prevyšujúcej časti čo do obdobia omeškania a výšky ročného úroku
z omeškania súd zamietol (výrok VI.). Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania v častinárokov žalobcov 1/, 2/ a 6/ voči žalovanému (výrok VII.). Žalobcovia 3/, 4/, 5/, 7/, 8/, 9/, 10/ a 11 majú
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % (výrok VIII.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 13, § 19, 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 CSP, § 261 ods.
3 písm. d/, § 497 zákona č. 513/1999 Zb. Obchodný zákonník, § 39, § 40 ods. 3, § 43a ods. 1, 2, § 43c
ods. 1, § 44 ods. 1, 2, § 46 ods. 2, § 52 ods. 1 až 4, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 513, § 514, § 517 ods.
1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 1 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, 2, § 11 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods. 1, § 10c Nariadenia vlády Slovenskej republiky
č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, súd prvej inštancie uviedol, že právna predchodkyňa žalobcov
1/ až 11/, žalobkyňa G. L., podala na Okresný súd Levice dňa 13. 04. 2015 žalobu. V podanej žalobe

uviedla, že so žalovaným uzavrela dňa 07. 12. 2012 Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500018823
(ďalej len „zmluva o revolvingovom úvere“). Na základe predmetnej úverovej zmluvy jej mal byť zo strany
žalovanéhoposkytnutýúvervovýške840eur.Vzhľadomnato,žežalovanýhneďnazačiatkuzmluvného
vzťahu zrazil z istiny poplatok za odplatu za poskytnutie služby vo výške 120,58 eura, skutočná výška
úveru predstavuje 719,42 eura.

4. Následne súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a zistení skutkového stavu konštatoval, že
pôvodná žalobkyňa G. L., nar. XX. XX. XXXX po podaní žaloby zomrela dňa XX. XX. XXXX, a preto
uznesením zo dňa 22. 02. 2018 pod č. k. 13C/135/2015-96 pokračoval v konaní s dedičmi žalobkyne G.
L., nar. XX. XX. XXXX, zomr. dňa XX. XX. XXXX, a to so žalobkyňou 1/ G. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom

D., C. XXX/XX, 2/ I. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., K. XXX/X, 3/ B. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom F.,
C.. M. XXXX/XX, 4/ L. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom F., E. O. A. M. XXXX/XX, na základe uznesenia
Okresného súdu v Levice zo dňa 14. 06. 2017, č. k. 6D/66/2017-32, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
14. 06. 2017. Vzhľadom k tomu, že následne aj žalobkyňa 1/ G. B., nar. XX. XX. XXXX zomrela dňa XX.
XX. XXXX a tiež aj žalobca 4/ L. L., nar. XX. XX. XXXX zomrel dňa XX. XX. XXXX súd prvej inštancie na

základe informácií poverených notárov o okruhu dedičov uznesením č. k. 13C/135/2015-461 zo dňa 23.
03. 2023 rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičmi G. B., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX,
a to s: 1/ A. B., P. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX D., C. XXX/XX, 2/ B. B., P. B., nar. XX. XX.
XXXX, bytom XXX XX F., D. E. XXXX/XX a 3/ G. G. H., P. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX D., C.
XXX/XX a s dedičmi L. L., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, a to s: 1/ B. B., nar. XX. XX. XXXX,

bytom XXX XX K. F., N. XXX/X, 2/ B. L., P. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX F., E. C. M. XXXX/XX,
3/ L. L., P. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX F., E. O. A. M. XXXX/XX, 4/ F. L., P. L., nar. XX. XX.
XXXX, bytom XXX XX F., E. O. A. M. XXXX/XX, 5/ O. L., P. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX F.,
E. O. A. M. XXXX/XX a 6/ K. L., P. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX F., E. O. A. M. XXXX/XX.

5. Súd prvej inštancie konanie vo veci žalobcu 6/ zastavil podľa § 144, 145 ods. 1 a § 146 ods.
1 CSP z dôvodu, že žalobca 6/ po prvom pojednávaní vzal žalobu späť a žalovaný so späťvzatím
žaloby súhlasil. Súd žalobu vo veci žalobcu 1/ a 2/ zamietol z dôvodu, že z dedičského uznesenia č.
k. 10D/217/2021-105, D not 373/2021 zo dňa 08. 06. 2022 je zrejmé, že žalobcovia 1/ a 2/ sa nestali
dedičmi, pričom patrili len do okruhu dedičov. Súd bol preto toho názoru, že u žalobcov 1/ a 2/ nie je

aktívna vecná legitimácia.

6. Súd prvej inštancie určil, že zmluva o revolvingovom úvere uzavretá medzi pôvodnou žalobkyňou
a žalovaným je neplatná. Krajský súd v Nitre vo svojom zrušujúcom rozhodnutí č. k. 13C/135/2015-248
zo dňa 04. 06. 2019 vyslovil, že prvoinštančný súd by sa mal zaoberať aj naliehavým právnym záujmom.

Súdmalzato,žeužkudňurozhodnutiasúdupodľaZákonaospotrebiteľskýchúverochnaliehavýprávny
záujem vyplýva priamo z ustanovenia § 11 ods. 4 cit. zákona, kde sa uvádza, že spotrebiteľ sa môže pred
súdom domáhať neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd prvej inštancie mal za to, že v tejto
veci je daný naliehavý právny záujem na takomto určení aj s odkazom na ustanovenie § 3 ods. 5 veta
prvá zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ sa môže domáhať ochrany svojho

práva proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany proti porušiteľovi na
súde. Ďalej uviedol, že je toho názoru, že v danom prípade predmetom súdneho konania je žaloba o
určenie neplatnosti zmluvy, ale súčasne sa žalobcovia domáhajú aj zaplatenia a teda toto súdne konanie
v časti o neplatnosť je súčasne riešené aj s nárokom o zaplatenie, čo je v súlade s naliehavým právnymzáujmom. Vo zvyšnej časti, kde sa žalobcovia domáhali zaplatenia rozdielu medzi jednotlivými úhradami
a výškou poskytnutého úveru taktiež žalobe vyhovel.

7. Právna predchodkyňa žalobcov podpísala dňa 03. 12. 2012 písomnú zmluvu o revolvingovom úvere
pod č. 8500018823 a žalovaný dňa 07. 12. 2012 na základe tejto zmluvy poskytol žalovaný dlžníčke
(žalovanej) úver vo výške 719,42 eura, ktorá ho mala splácať mesačne vo výške 45,01 eura v 42
mesačných splátkach vždy do 20. dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca. Pôvodná žalobkyňa mala
zaplatiť veriteľovi celkovo sumu vo výške 1.890,42 eura. Podľa obsahu zmluvy o revolvingovom úvere

však uzatvárala zmluvu o revolvingovom úvere ako spotrebiteľ, pretože je zrejmé, že nekonala v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Zmluva o úvere podľa § 261 ods. 3 písm. d/
Obchodného zákonníka je absolútnym obchodom, a preto sa spravuje ustanoveniami Obchodného
zákonníka podľa § 497 a nasl.. Vzhľadom na to, že právna predchodkyňa žalobcov uzatvárala zmluvu
o revolvingovom úvere ako fyzická osoba, súd aplikoval na zmluvný vzťah medzi stranami sporu

spotrebiteľské právo, vrátane ust. § 52 a nasl. OZ ako aj Zákona o spotrebiteľských úveroch.

8. Pôvodná žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy 407,74 eura z titulu bezdôvodného obohatenia,
ktorá suma predstavovala rozdiel medzi úhradami žalobkyne žalovanému a výškou poskytnutého úveru,
pričom v tomto nebol rozpor medzi stranami sporu (úhrady žalobkyne vo výške 1.127,16 eura – 719,42

eura výška poskytnutého úveru = 1.127,16 – 719,42 = 407,74 eura).

9. Na základe vykonaného dokazovania vyplynulo, že právna predchodkyňa žalobcov so žalovaným
mienila uzatvoriť zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. Na
kontraktačný proces je potrebné aplikovať ustanovenia § 43a a § 44 OZ, ktorých aplikáciu Zákon

o spotrebiteľských úveroch nevylučuje. Občiansky zákonník kogentne ustanovuje, že v rámci procesu
uzatvárania každej zmluvy akákoľvek zmena oproti návrhu na jej uzatvorenie predstavuje nový návrh (§
44 ods. 2 veta prvá OZ), ktorý podlieha akceptácii. Inak povedané, na uzatvorenie zmluvy sú nevyhnutné
dva adresované jednostranné právne úkony, ktoré musia byť úplne obsahovo zhodné, pričom v súdenej
veci tomu tak nebolo.

10. Dňa 03. 12. 2012 pôvodná žalobkyňa ako dlžník podpísala žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského
úveru revolvingového typu č. 8500018823, ktorou žiadosťou požiadala žalovaného o poskytnutie úveru
za podmienok uvedených v bode 5, konkrétne: poskytnutá čiastka úveru (úverový limit) 840 eur,
splatnosťúveru(početsplátok)splatnosť–deňvmesiaci42/20,mesačnásplátka(vrátaneúrokov)45,01

eura, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť (t. j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) 1.890,42,
predpokladaná RPMN za úver (v %) 70,02, ročná úroková sadzba úveru (v %) 70,02, priemerná RPMN
za úver (v %) 46,35, poskytnutá čiastka revolvingu 442,90, celková čiastka revolvingu, ktorú musí dlžník
zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.080,24, predpokladaná RPMN úveru
po poskytnutí revolvingu (v %) 63,32, ročná úroková sadzba revolvingu (v %) 76,21. Ako účel čerpania

úveru je uvedený – úver bez uvedená účelu. Žalovaný spotrebiteľský úver schválil až následne a to dňa
07. 12. 2012, keď podpísal uvedenú žiadosť, zmluvu a v schválení uviedol poskytnutú čiastku úveru
(úverovýlimit)840eur,splatnosťúveru(početsplátok/splatnosť–deňvmesiaci)42/20,mesačnásplátka
(vrátaneúrokov)45,01,celkováčiastka,ktorúmusídlžníkzaplatiť(t.j.úver+úrokyzacelúdobučerpania
úveru) 1.890,42, RPMN za úver (v %) 67,64, ročná úroková sadzba úveru (v %) 70,02, priemerná RPMN

za úver (v %) 46,35, poskytnutá čiastka revolvingu 442,90, celková čiastka pri revolvingu, ktorú musí
dlžník zaplatiť (t. j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.080,24, predpokladaná RPMN
úveru po poskytnutí revolvingu (v %) 70,02, ročná úroková sadzba revolvingu (v %) 76,21, ročná úroková
sadzba úrokov z omeškania (v %) 8,75.

11. Pôvodná žalobkyňa žiadala žalovaného o poskytnutie úveru dňa 03. 12. 2012, pričom žalovaný
pôvodnej žalobkyni poskytol peňažné prostriedky, ale už za iných zmluvných podmienok, čo je zrejmé
z bodu 6 – údaje o schválenom revolvingovom úvere, pričom žalovaný schválil úver dňa 07. 12. 2012
za iných zmluvných podmienok.

12. Rovnako aj oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi – k zmluve o revolvingovom úvere č.
8500018823 zo dňa 07. 12. 2012 nemožno považovať za prijatie návrhu pôvodnou žalobkyňou, nakoľko
oznámenie veriteľa zo 07. 12. 2012 pôvodná žalobkyňa nepodpísala (tiež pôvodná žalobkyňa ako dlžník
nepodpísala ani zmluvu o schválenom revolvingovom úvere). V tomto oznámení dňa 07. 12. 2012(čl. 9) žalovaný opäť uviedol aj ďalšie údaje, ako napr. dátum splatnosti prvej splátky úveru, dátum
splatnosti poslednej splátky úveru – teda konečnú splatnosť úveru, ide o náležitosti, ktoré Zákon o
spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby boli obsahom zmluvy, ktoré však priamo v žiadosti o poskytnutie

úveru uvedené neboli. Keďže oznámenie veriteľa o schválení úveru obsahovalo aj nové, doplnené
údaje, ktoré pôvodná žalobkyňa ako dlžníčka neakceptovala, nemožno ho považovať za prijatie návrhu
predloženého dlžníkom, ale len ako nový návrh na prijatie zmluvy v zmysle § 44 ods. 2 OZ.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že zo strany žalovaného ako veriteľa

nedošlo k bezvýhradnej akceptácii žiadosti dlžníka o poskytnutie úveru (bod 5 tejto žiadosti/zmluvy),
podpísanej pôvodnou žalobkyňou ako dlžníčkou, keďže bod 6 – údaje o schválenom úvere, ako aj
oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 07. 12. 2012 obsahuje také náležitosti (údaje), ktoré sú
odlišné, resp. úplne nové, o ktorých pôvodná žalobkyňa, dlžníčka, v čase podpisu 03. 12. 2012 nemala
vedomosť. Bod 6 žiadosti/zmluvy, resp. oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 07. 12. 2012 je
potrebné považovať za nový návrh zo strany žalovaného ako veriteľa podľa § 44 ods. 2 OZ, avšak v

konaní nebolo preukázané, že došlo k akceptácii zo strany pôvodnej žalobkyni ako dlžníčky. Súd teda na
základe vyššie uvedeného konštatoval, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského revolvingového úveru
medzi pôvodnou žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným nevznikla.

14. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že v bode 6 zmluvy o revolvingovom úvere – údaje o

schválenom revolvingovom úvere sa uvádza RPMN za úver vo výške 67,64 %, pričom ročná úroková
sadzba úveru je vo výške 70,02 %. Je zrejmé, že ročná úroková sadzba je vyššia ako RPMN za
úver v zmysle bodu 6 zmluvy. Uvedená skutočnosť ale nie je možná matematicky podľa Zákona o
spotrebiteľských úveroch už len z toho dôvodu, že do údaja o RPMN je zarátaný aj úrok. Logicky preto
nemôže byť ročná úroková sadzba vyššia ako RPMN. Totiž v hodnote RPMN za úver sú zahrnuté všetky

náklady spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom. Jednou z položiek týchto nákladov je aj úrok
za poskytnutý úver, ktorého percentuálnym vyjadrením je úroková sadzba. Súd pripomína, že právna
predchodkyňa žalobcov zmluvu o revolvingovom úvere podpísala dňa 03. 12. 2012 a žalovaný dňa 07.
12. 2012. Pri podpise zmluvy žalovaným, t. j. ku dňu 03. 12. 2012 boli vyplnené len údaje v bode 5
zmluvy o revolvingovom úvere, pričom údaje v bode 6 zmluvy boli žalovaným do zmluvy doplnené až

dňa 07. 12. 2012. V bode 5 zmluvy je uvedená iná výška predpokladanej RPMN za úver ako v bode 6
– v kolónke pre RPMN za úver.

15. Veriteľ na základe zmluvy o revolvingovom úvere pod č. 8500018823 reálne poskytol dlžníčke
– právnej predchodkyni žalobcov úver vo výške 719,42 eura podľa stanoviska veriteľa k zmluve o

revolvingovom úvere zo dňa 17. 03. 2015 (čl. 44) žalovaný potvrdil, že k 17. 03. 2015 na zmluvu o
revolvingovom úvere pod č. 8500018823 bola zaplatená suma vo výške 1.127,16 eura – 719,42 eura, t. j.
suma, vo výške ktorej bol poskytnutý úver, a preto je žalovaný povinný zaplatiť žalobcom sumu vo výške
407,74 eura (rozdiel medzi reálnymi platbami dlžníkom a skutočne poskytnutou výškou úveru). Zmluvu o
revolvingovom úvere súd posúdil ako neplatnú, a preto vo výške rozdielu medzi zaplatenými platbami na

úver dlžníkom a skutočne poskytnutým úverom na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie,
ktoré musí podľa § 451 ods. 1 OZ zaplatiť žalobcom. Podľa § 458 ods. 1 OZ sa musí vydať všetko, čo sa
nadobudlo bezdôvodným obohatením. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobe vyhovel, pretože
je zrejmé, že medzi pôvodnou žalobkyňou ako spotrebiteľkou a žalovaným ako veriteľom nedošlo k
platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere. Aj keď údaj o RPMN nie je dohodnutým údajom, ale

je údajom vypočítaným, jeho zmena zo strany veriteľa, ktorým je žalovaný predstavuje zásadnú zmenu
pôvodného návrhu pôvodnej žalobkyne ako žiadateľky o úver. Nie je možné síce RPMN určiť dohodou,
ale je nevyhnutné tento údaj uviesť v správnej výške v zmluve o úvere. Dôvodom je tá skutočnosť,
že spotrebiteľ má byť o výške RPMN informovaný pred uzavretím zmluvy, pretože je to nevyhnutné
na to, aby mal spotrebiteľ možnosť posúdiť výhodnosť alebo nevýhodnosť zmluvy o úvere. Preto aj v

tomto prípade spotrebiteľka, ktorou bola pôvodná žalobkyňa mala po schválení zmluvy o úvere podpísať
definitívnu verziu zmluvy so všetkými údajmi vrátane RPMN.

16. Žalobcovia si uplatnili aj 8,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 407,74 eura od 14. 04. 2015 do
zaplatenia podľa ustanovenia § 517 ods. 1, 2 OZ, kde sa uvádza, že ak ide o omeškanie s plnením

peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, pričom výšku
úrokovzomeškaniaapoplatkuzomeškaniaustanovujevykonávacípredpis.Nazmluveorevolvingovom
úvere sa uvádza dátum uzavretia zmluvy 07. 12. 2012, preto ku dňu 01. 02. 2013 nemohlo vzniknúť na
strane žalovaného žiadne bezdôvodné obohatenie, pretože nebola splatená ani len istina úveru. Súdpreto vyhovel ročnému úroku z omeškania, avšak v súlade s platnou právnou úpravou tak, že priznal
žalobcom 5,05 % ročný úrok z omeškania, v časti rozdielu medzi pôvodne uplatneným ročným úrokom z
omeškania 8,05 % ročne a priznaným ročným úrokom z omeškania 5,05 % žalobu zamietol. Zamietajúca

časť ročného úroku z omeškania je 3 %. V žalobe bol uplatnený nárok na obdobie omeškania od 14. 04.
2015, pričom žaloba bola doručená súdu dňa 13. 04. 2015, avšak žaloba bola doručená žalovanému až
dňa 11. 05. 2015, kedy sa dozvedel o uplatnenom nároku žalobkyňou a preto má súd za to, že žalobcom
prislúcha nárok na obdobie omeškania odo dňa nasledujúceho po prevzatí žaloby žalovaným, t. j. od
12. 05. 2015. Právnym dôvodom priznaného plnenia bolo bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo v dobe,

kedy výška úroku z omeškania bola 5,05 % (pri vzniku omeškania od 10. 09. 2014 do 15. 03. 2016),
preto súd prvej inštancie priznal žalobcom 5,05 % ročný úrok z omeškania zo sumy 407,74 eura od 12.
05. 2015 do zaplatenia a žalobu v časti obdobia omeškania od 14. 04. 2015 do 11. 05. 2015 zamietol.

17. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného od 01.02.2013) výška úrokov z omeškania je

o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Z uvedeného dôvodu žalobcom prislúcha 5,05 %
ročný úrok z omeškania, pretože ku dňu 12. 05. 2015 predstavovala základná úroková sadzba ECB 0,05
% + 5 percentuálnych bodov.

18. Čo sa týka náhrady trov konania v časti nároku žalobcov 1/, 2/ a 6/ voči žalovanému, súd prvej
inštancie rozhodol podľa § 257 CSP tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Súd
mal za to, že pri pozícii žalobcov 1/, 2/ a 6/ sú tu dôvody osobitného zreteľa, pretože uvedení žalobcovia
sa stali stranami sporu následne po tom, ako boli pribratí súdom do konania z titulu dedičského konania.
Je ale zrejmé, že títo žalobcovia sa týmito dedičmi nestali. Uvedení žalobcovia nepodávali žalobu, boli

pribratí do konania. Žalobca 6/ vzal žalobu späť a žalobcom 1/ a 2/ bola síce žaloba zamietnutá, avšak
žalobu reálne nepodávali, a to je rozhodujúcou skutočnosťou pre rozhodnutie v zmysle § 257 CSP.
Žalobcovia 3/, 4/, 5/, 7/, 8/, 9/, 10/ a 11/ boli v spore úspešní, a preto majú nárok na náhradu trov konania
proti žalovanému v rozsahu 100 %.

19. Proti tomuto rozhodnutiu v časti výrokov IV., V., VII. a VIII. podal včas odvolanie žalovaný,
prostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu,navrhujúcodvolaciemusúdu,abynapadnutýrozsudoksúdu
prvejinštanciezmenilaovecisámrozhodoltak,žežalobuzamietneajvčasti,vktorejjejbolovyhovenéa
žalovanému prizná právo na plnú náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacím súdom.
Žalovaný v podanom odvolaní poukázal na existenciu odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.

b/, f/ a h/ CSP.

20. Žalovaný k namietanému výroku V. uviedol, že žalobcovia 3/, 4/, 5/, 7/, 8/, 9/, 10/ a 11/ nadobudli
pôvodné, žalobou uplatnené práva, dedením. Ich procesné postavenie v konaní sa teda odvíja od
dedenia, v rámci ktorého nadobudli určitý dedičský podiel. Veľkosť dedičského podielu tej – ktorej

osoby pri dodržaní občianskeho zákonníka teda určuje aj rozsah podielu na žalovanej sume, a preto
neprichádza do úvahy rozhodnutie, ktorým súd rozhodne, že plnením žalovaného čo len jednému zo
žalobcov zaniká povinnosť plnenia v rozsahu plnenia voči ostatným žalobcom. Predmetom konania
nebolo nedeliteľné plnenie a súčasne dedičia nemajú ohľadne dedením nadobudnutých vecí a práv
po skončení dedičského konania postavenie solidárnych veriteľov/solidárnych dlžníkov. Občiansky

zákonník pripúšťa solidaritu záväzkov iba vtedy, ak to ustanovuje zákon, prípadne výrok súdu, alebo je
vymienená zmluvou; preto sú delené zväzky pravidlom. Delené záväzky budú teda všetky záväzky, ktoré
nie sú nedielne a nie sú ani solidárne. Peňažný záväzok nie je ani nedielnym záväzkom, a súčasne v
tomto prípade ani solidárnym (právna úprava dedenia výslovne hovorí o dedičských podieloch). V tomto
kontexte žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 1Cdo/82/2007 a uviedol, že súd prvej

inštancie konal a rozhodol v rozpore s § 484 a v rozpore s § 512 ods. 1 OZ. Túto nezákonnosť nie
je možné naprávať inak ako zrušením rozsudku a zamietnutím žaloby, pretože žalobcovia nezmenili
žalobný návrh tak, aby zodpovedal skutočnému stavu veci.

21. Vo vzťahu k výroku IV. uviedol, že popri formulačnej neurčitosti výroku, kedy z výroku nevyplýva

žiadny údaj o „pôvodnej žalobkyni“ je tento výrok aj procesne neprípustný, vecne nesprávny a
nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Civilný sporový poriadok umožňuje v konaní o žalobe na
plnenie rozhodnúť určovacím výrokom o predbežnej otázke len za podmienky uvedenej v § 214 ods.
2. Táto podmienka splnená nebola, a preto podľa žalovaného ide o porušenie ustanovení uvedenéhozákona. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikovaného
v zbierke rozhodnutí pod č. R 61/1965. Prípustnosť určovacieho výroku sa nedá odôvodniť § 11 ods.
4 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože to prichádza do úvahy len v prípadoch takých žalôb,

v ktorých súd má práve rozhodovať len o určovacom návrhu a o ničom inom. Avšak v konaniach,
v ktorých súd „určovaciu“ otázku rieši ako predbežnú, je určovací výrok prípustný len za podmienky
podľa § 214 ods. 2 CSP a to v tomto prípade splnené nebolo. Rozsudok v časti výroku IV. je po
procesnej stránke preto v rozpore s uvedeným ustanovením. Ďalej namieta, že súd nerozlišuje medzi
podstatnými náležitosťami podľa § 497 Obchodného zákonníka a náležitosťami podľa § 9 Zákona

o ochrane spotrebiteľa. Kým v prvom prípade sa dá hovoriť o neplatnosti, v druhom prípade zákon
určuje len jeden následok – bezúročnosť úveru. Náležitosti úverovej zmluvy – výška úveru, doba
splatnosti, výška splátky a výška úrokovej sadzby neboli menené, doplňované a takúto skutočnosť súd
ani nekonštatoval v napádanom rozsudku. Podľa žalovaného tak neboli splnené právne predpoklady pre
prijatie záveru o neprijatí návrhu na uzavretie zmluvy, resp. o neuzavretí zmluvy alebo o jej neplatnosti.
Označený výrok IV. rozsudku preto nemá oporu vo výsledkoch dokazovania, a ani v žiadnom zákonnom

ustanovení.

22. Žalovaný napáda závery súdu prvej inštancie aj o odsúhlasovaní konečnej vypočítanej hodnoty
RPMN. V prvom rade nie je zrejmé, ako by odsúhlasenie alebo neodsúhlasenie RPMN malo mať vplyv
na platnosť zmluvy, ak z ustanovení Zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva, že neuvedenie RPMN má

za následok bezúročnosť úveru (nie však neplatnosť zmluvy o úvere). Popri tom, odôvodnenie rozsudku
(zvlášť v bode 71.) nemá oporu v žiadnom právnom predpise a súd neuviedol žiadne právne posúdenie
(teda žiadnu konkrétnu právnu normu, jej výklad a aplikáciu). Žalovaný podáva odvolanie proti výroku
VII., pretože toto rozhodnutie je podľa jeho názoru nezákonné. Súd tento výrok odôvodňuje ustanovením
§ 257 CSP, pričom podľa odôvodnenia dôvody hodné osobitného zreteľa majú spočívať v tom, že

títo žalobcovia do konania vstúpili na základe dedením nadobudnutých práv. Odôvodnenie rozsudku
je v prvom rade v rozpore s § 80 ods. 2 CSP. Žiadny zo žalobcov do konania nevstúpil proti svojej
vôli, bez súhlasu. Uvedené ustanovenie zároveň vylučuje správnosť odôvodnenia rozsudku vo vzťahu
k výroku VII., pretože osoba vstupujúca do konania na strane žalobcu preberá stav konania, a teda
má aj procesné práva a povinnosti – vrátane povinnosti nahradiť trovy konania v prípade neúspechu.

Z rozsudku ďalej nevyplýva, aké dôvody hodné osobitného zreteľa boli v prípade žalobcu 1/ – ten
zobral žalobu predsa späť. Ani v prípade žalobcov 2/ a 6/ z rozsudku nevyplývajú žiadne konkrétne
dôvody, ktoré by spĺňali pojem „dôvodov hodných osobitného zreteľa.“. Súčasne žalovaný poukázal na
iné posúdenie náhrady trov konania pri výroku VIII. Aj v prípade tam uvedených žalobcov išlo o rovnakú
situáciu – vstup do konania na základe dedením nadobudnutých práv. Nie je zrozumiteľné z rozsudku,

prečo súd rovnaký prístup nezvolil v danom prípade tiež a tiež nerozhodol o náhrade trov podľa § 257
CSP. Navyše, žaloba bola aj v časti zamietnutá, čiže nemal rozhodnúť o priznaní nároku v rozsahu 100
%. Žalovaný podáva odvolanie proti výroku VIII., pretože ide o závislý výrok od rozhodnutia vo veci a
súčasne súd dôsledne neaplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok konania. Žaloba bola predsa v
časti uplatňovaného príslušenstva zamietnutá.

23. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa 7/, ktorá uviedla, že s napadnutým
rozhodnutím súdu prvej inštancie súhlasí.

24. Voči tomuto odvolaniu bolo podané vyjadrenie aj zo strany žalobkyne 5/, prostredníctvom jej

právneho zástupcu, pričom táto uviedla, že s tvrdeniami žalovaného o nesprávnom právnom posúdení
tejto skutočnosti nesúhlasí. Poukazuje na to, že obligatórne údaje obsiahnuté v predmetnej úverovej
zmluve (v bode 6) boli do zmluvy doplnené až po prijatí návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalobcu,
pričom niektoré údaje doplnené do bodu 6 sa navyše líšia od údajov obsiahnutých v bode 5 úverovej
zmluvy. Poukázala na tú skutočnosť, že po zaslaní žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru (návrhu

na uzavretie zmluvy) bola táto žiadosť doplnená o údaje v bode 6 (napr. o výške úrokov z omeškania) a
takisto došlo k zmene niektorých údajov (napr. hodnoty RPMN). Práve toto doplnenie údajov s odlišnými
parametrami úveru do bodu 6 predmetnej zmluvy žalobkyňa považuje za prijatie návrhu s dodatkami, čo
sapovažujezanovýnávrhvzmysleustanovenia§44ods.2OZ.Ďalejžalobkyňapovažujezanesprávne
tvrdenia žalovaného týkajúce sa tej skutočnosti, že v prípade hodnoty RPMN nejde o údaj, ktorý si je

možné dohodnúť, ale ide o údaj, ktorý sa vypočítava v danom čase z konkrétnych parametrov úveru,
a to z nasledujúcich dôvodov. Nepopiera, že údaj o hodnote RPMN skutočne nie je údajom, ktorý si
strany môžu jednoducho dohodnúť, avšak s ohľadom na charakter tohto parametru je evidentné, že
tento údaj musí byť stranám známy už od počiatku kontraktačného procesu. Iba takým spôsobom môžebyť zabezpečená ochrana spotrebiteľa, spočívajúca v jeho informovaní o tomto údaji, ktorý aj v zmysle
európskeho práva predstavuje jednu z najpodstatnejších súčastí takejto úverovej zmluvy. Preto hodnota
RPMN musí byť konštantná od začiatku kontraktačného procesu. V závere vyjadrenia žalobkyňa 5/

odvolaciemu súdu navrhla, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil
a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

25. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonnej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom

a dôvodmi podaného odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario). Následne odvolací súd o podanom odvolaní rozhodol tak, že rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutých výrokoch IV., V. a VIII. podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne
potvrdil a v napadnutom výroku VII. podľa § 388 CSP zmenil tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

26. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že súd prvej inštancie prvýkrát v danom prípade
rozhodol rozsudkom zo dňa 4. júna 2019, č. k. 13C/135/2015-248 tak, že výrokom I. zamietol žalobu
o určenie neplatnosti zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500018823 zo dňa 07. 12. 2012 uzavretú medzi
právnoupredchodkyňoužalobcov1/až4/ažalovaným.VýrokomII.uložilžalovanémupovinnosťzaplatiť
žalobcom 1/ až 4/ istinu v celkovej sume 407,74 eura s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy

407,74 eura od 14. 04. 2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku. Výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Proti
tomuto rozhodnutiu bolo podané odvolanie zo strany žalobcov 1/, 3/ a 4/ a žalovaného, preto odvolací
súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie uznesením zo dňa 9. júna 2021, č. k. 5Co/77/2020-364
podľa § 389 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. Následne súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodol rozhodnutím, ktoré je predmetom
tohto odvolacieho prieskumu.

28. Odvolací súd pri akceptovaní svojej zákonnej povinnosti v tomto odvolacom konaní podrobil
prieskumu zo strany žalovaného napadnutý prvoinštančný rozsudok v jeho výrokoch IV., V., VII.

a VIII. za účelom preverenia tej skutočnosti, či nebol vydaný v konaní postihnutom výskytom niektorej
z procesných vád obsiahnutých v ust. § 389 ods. 1 CSP. Pokiaľ ide o žalovaným napadnuté výroky IV.,
V. a VIII., tak k týmto je potrebné uviesť, že nevykazujú žiadnu procesnú vadu v zmysle citovaného
ustanovenia CSP a z uvedeného dôvodu boli odvolacím súdom podľa § 387 ods. 1 CSP, ako vecne
správne potvrdené s tým, že v ďalšom odvolací súd poukazuje na rozsah a predovšetkým obsah ich

odôvodnení, s ktorým sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP). Iný procesný postup prejaviaci sa v aplikácii
ust. § 388 CSP zvolil odvolací súd v prípade napadnutého výroku VII., ktorý pri výskyte procesnej vady
v zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ CSP viažucej sa k tomuto výroku, nesprávne naformuloval súd prvej
inštancie rozhodujúc o náhrade trov konania pri aplikácii ust. § 257 CSP, keď uviedol, že žiadna zostrán nemá nárok na náhradu trov konania žalobcov 1/, 2/ a 6/ voči žalovanému, hoci správne mal
naformulovať tento výrok tak, že žalovanému voči žalobcom 1/, 2/ a 6/ náhradu trov konania nepriznáva,
pretože nárok na náhradu trov konania s poukazom na výsledok sporu, pokiaľ išlo o týchto žalobcov,

vznikol žalovanému, pričom iba dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP), ktoré za dané na strane
týchto žalobcov považuje aj odvolací súd, podmienili rozhodnúť o náhrade trov konania týchto žalobcov
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. K existencii dôvodov hodných osobitného
zreteľa na strane žalobcov 1/, 2/ a 6/ je potrebné vzhliadnuť aj v tom, že títo sa v tomto spore ocitli
v dôsledku právneho nástupníctva po svojich právnych predchodcoch ako dedičia, pričom v prípade

žalobcov 1/ a 2/ došlo k zamietnutiu ich žaloby z toho dôvodu, že síce patrili do okruhu dedičov, avšak
vôbec nededili, čo nepostrehol súd prvej inštancie, keď ich pribral do konania. Pokiaľ ide o žalobcu 6/,
tak tento vzal svoju žalobu späť hneď po prvom pojednávaní, prejaviac zrejme tým svoju vôľu v danom
spore ako žalobca nevystupovať.

29. Berúc na vedomie námietku žalovaného prezentovanú v jeho odvolaní vychádzajúcu z jeho tvrdenia,

že procesné postavenie žalobcov v tomto spore sa odvíja od ich dedenia, v rámci ktorého žalobcovia
nadobudli určité spoluvlastnícke podiely, a preto aj rozsah podielu každého zo žalobcov na žalovanej
sume by mal vychádzať z výšky zdedeného podielu, pričom potom je nesprávne rozhodnutie súdu,
že plnením žalovaného čo i len jednému zo žalobcov zaniká povinnosť plnenia v rozsahu plnenia
voči ostatným žalobcom, odvolací súd uvádza, že námietku žalovaného v tomto smere nepovažuje za

dôvodnú. V žalobe uplatnený nárok ohľadom zaplatenia sumy 407,74 eura s príslušenstvom, právnou
predchodkyňouterajšíchžalobcovbolnaformulovanýtak,žezaplateniepredmetnejsumysapožadovalo
výlučne iba od žalovaného. V priebehu tohto sporu v dôsledku úmrtia pôvodnej žalobkyne ako aj jej
dvoch právnych nástupcov došlo v dôsledku právneho nástupníctva do úvahy pripadajúcich zákonných
dedičov po procesnej stránke k rozšíreniu počtu subjektov, všetko fyzických osôb vystupujúcich

v právnom postavení žalobcov v počte jedenásť. Na základe tejto procesnej situácie je odvolací súd
toho názoru, že pri rešpektovaní zásady vykonateľnosti a zrozumiteľnosti výroku napadnutého rozsudku
súd prvej inštancie postupoval správne, keď pri konštatovaní dôvodnosti uplatneného žalobného nároku
v sume 407,74 eura s príslušenstvom, tento uložil povinnosť zaplatiť žalovanému žalobcom 3/, 4/, 5/,
7/, 8/, 9/, 10/ a 11/ tou formou plnenia, pri ktorej plnením čo i len jednému zo žalobcov zaniká povinnosť

plneniavrozsahuplneniavočiostatnýmžalobcom.Vnadväznostinauvedenénebolomožnézadôvodnú
považovať ani námietku odvolateľa týkajúcu sa nezmenenia žalobného petitu zo strany žalobcov.

30. Pokiaľ ide o vyhovujúcu časť napadnutého rozsudku obsiahnutú v rámci napadnutého výroku
V., k tejto je potrebné uviesť, že jeho vecnú správnosť podmieňuje dostatočne vykonaný rozsah

dokazovania prvoinštančným súdom v časti determinovaný aj rešpektovaným právnym záverom
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP obsiahnutým v jeho zrušujúcom uznesení zo dňa 09. 06.
2021 č. k. 5Co/77/2020-364). Taktiež aj právne posúdenie prejednávanej veci prvoinštančným
súdom vychádzajúce zo správne aprobovaných ustanovení všeobecného procesného právneho
predpisu (CSP), všeobecných právnych predpisov hmotnoprávnej povahy (OZ a Obchodný zákonník)

a špeciálnych právnych predpisov (zákon o spotrebiteľských úveroch a zákon o ochrane spotrebiteľa)
odcitovaných v rámci bodov 36. až 54. odôvodnenia napadnutého rozsudku je potrebné vyhodnotiť za
plne súladné s rozsahom zisteného skutkového stavu ako aj dokazovania vykonaného podľa § 191 ods.
1 CSP.

31. Na zdôraznenie správnosti oboch napadnutých výrokov (IV. a V.) odvolací súd poznamenáva,
že sa plne stotožňuje so zaujatým právnym názorom súdu prvej inštancie, pod vplyvom ktorého
tento skonštatoval neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500018823, na základe ktorej bola
zaplatená pôvodnou žalobkyňou suma vo výške 1.127,16 eura, pričom rozdiel medzi takto zaplatenou
sumou a sumou poskytnutého úveru vo výške 719,42 eura (1.127,16 eura – 719,42 eura) v celkovej

výške 407,74 eura predstavuje bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 OZ (z neplatného
právneho úkonu) na strane žalovaného, ktoré je povinný žalovaný žalobcom podľa § 458 ods. 1 OZ.
Vzhľadom na súdom prvej inštancie tvrdenú neplatnosť predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere bolo
potrebné považovať za bezdôvodné obohatenie vo výške 407,74 eura rozdiel medzi reálnymi platbami
poskytnutými pôvodnou žalobkyňou žalovanému (1.127,16 eura) a výškou sumy úveru 719,42 eura

poskytnutého žalovaným pôvodnej žalobkyni.

32. Čo sa týka súdom prvej inštancie konštatovanej neplatnosti danej zmluvy o revolvingovom úvere,
tak v tejto súvislosti bolo dôvodne týmto súdom poukázané na nedostatok kontraktačného procesumedzi dlžníkom a veriteľom, majúceho v konečnom dôsledku za následok to, že samotná zmluva
o revolvingovom úvere vôbec nevznikla. Podstatu takto tvrdeného nedostatku kontraktačného procesu
správne odôvodnil súd tým, že pôvodná žalobkyňa v žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 03. 12.

2012, t. j. v bode 5 danej zmluvy žiadala o poskytnutie úveru za určitých podmienok, ktorú žiadosť
aj vlastnoručne podpísala. Žalovaný v oznámení o schválení úveru zo dňa 07. 12. 2012, ako aj
v bode 6. danej zmluvy (údaje o schválenom úvere) uviedol odlišné údaje, resp. nové oproti tým, ktoré
pôvodná žalobkyňa zakomponovala do svojej žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 03. 12. 2012, pričom
o týchto údajoch nemala ani žiadnu vedomosť. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie následne

dôvodne vyhodnotil oznámenie veriteľa o schválení úveru zo dňa 07. 12. 2012 spolu s bodom 6. danej
revolvingovej zmluvy za nový návrh zo strany žalovaného (veriteľa) v zmysle § 44 ods. 2 OZ, ktorý však
pôvodná žalobkyňa (dlžníčka) neakceptovala, pretože ho vôbec nepodpísala. Ohľadom žalovaného
argumentácie týkajúcej sa nemožnosti dohodnúť výšku RPMN medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
obsiahnutej v jeho odvolaní, odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že údaj o hodnote RPMN určite
nie je tým údajom, ktorý si navzájom spotrebiteľ a dodávateľ môžu dohodnúť, avšak údaj o výške RPMN

musí byť obidvom stranám známy už v čase začatia kontraktačného procesu, čo v danom prípade
splnené nebolo, pretože informácia právnej predchodkyne žalobcov o výške hodnoty RPMN nebola
konštantná, nakoľko žalovaný ju zmenil, čím porušil princíp ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany.

33. V súvislosti so žalovaným v jeho odvolaní namietanou formálnou neurčitosťou a zároveň aj
procesnou neprípustnosťou výroku IV. napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že nesúhlasí ani
s jedným z namietaných dôvodov v naznačenom smere. Pokiaľ ide o žalovaným tvrdenú formulačnú
neurčitosť výroku IV. napadnutého rozsudku, tak zmluva o revolvingovom úvere v tomto výroku uvedená
je riadne a nezameniteľne špecifikovaná svojím číslom (č. 8500018823) a zároveň aj dátumom svojho

uzatvorenia (dňa 07. 12. 2012). To, kto je žalovaný vyplýva zo záhlavia napadnutého rozsudku, a kto je
pôvodná žalobkyňa (G. L., nar. XX. XX. XXXX) vyplýva z bodov 1. a 6. jeho odôvodnenia. Odvolací súd
v tejto súvislosti (v súvislosti s existenciou vecne správneho výroku V. o určení neplatnosti predmetnej
zmluvy o revolvingovom úvere) uvádza, že aj keď je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného v tom
smere, že samotné neuvedenie esenciálnych náležitostí zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle § 9

ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z., o spotrebiteľských úveroch nespôsobuje neplatnosť takejto zmluvy, ale
iba jej bezúročnosť a bezpoplatkovosť, avšak na druhej strane nezodpovedá požiadavkám zakotveným
v zákone o spotrebiteľských úveroch, akceptujúc pritom obsah a formu daného právneho úkonu, t. j.
zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 07. 12. 2012, č. 8500018823 zakladajúceho hrubú nerovnováhu
medzi právami a povinnosťami v neprospech slabšej strany, ktorou slabšou stranou v sporoch

spotrebiteľského charakteru je tá strana, na ktorej vystupuje spotrebiteľ.

34.Sprihliadnutímnataktopreferovanýanačrtnutýnázorodvolaciehosúdupodporenýajrozhodovacou
činnosťou iných krajských súdov v tejto oblasti (rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 26. 03. 2016,
sp. zn. 17Co/107/2016, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17. 08. 2016 a rozsudok

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24. 05. 2017, sp. zn. 7Co/226/2015 sa odvolací súd v danom
prípade stotožnil s podanou časťou žaloby ohľadom požadovaného určenia neplatnosti predmetnej
zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý výrok IV. spolu s výrokom V. napadnutého rozsudku ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

35. O náhrade trov odvolacieho konania v prípade žalobkyne 5/ vo vzťahu k žalovanému odvolací súd
rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP s tým, že úspešnej žalobkyni 5/ v tomto
konaní priznal voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. O výške tohto nároku rozhodne súdny úradník samostatným uznesením, po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

36. O náhrade trov odvolacieho konania ostatných žalobcov, t. j. 1/, 2/, 3/, 4/, 6/, 7/, 8/, 9/, 10/ a 11/ vo
vzťahu k žalovanému rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 257 CSP s tým, že ich
náhradu týmto úspešným žalobcom v odvolacom konaní voči žalovanému nepriznal, pretože im žiadne
odvolacie trovy nevznikli, resp. si žiadne neuplatnili.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).