Uznesenie Judgement was issued on Friday, July 11, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 0C/25/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1425206430
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Milan Valla
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1425206430.1

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľky: D.. E. V., narodená XX.XX.XXXX, trvale
bytom: Q. XX, XXX XX B. - J., právne zastúpená JUDr. Katarínou Filipovičovou, advokátkou, so sídlom
Vajanského 2786/2, 010 01 Žilina, IČO: 44 376 685, proti odporcovi: D.. E. V., narodený: XX.XX.XXXX,
trvale bytom: Q. 33, XXX XX B. - J. o na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 10.07.2025 z a m i e t a .

II. Žiadna zo sporových strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným súdu dňa 10.07.2024 o
14:32 domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží odporcovi, aby dočasne nevstupoval
do nehnuteľnosti, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie Ružinov, obec:

Bratislava-Ružinov, okres: Bratislava II, vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava,
a to: byt č. XX, vo vchode Q. XX, nachádzajúci sa na 6. poschodí bytového domu so súpisným
číslom XXXX, postavenom na pozemku parc. C-KN č. XXXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 1137 m2, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na
príslušenstve predstavuje XXXX/XXXXXX; spoluvlastnícky podiel na pozemku parcelné číslo XXXXX/
XXX pod stavbou s. č. XXXX evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie Ružinov,

obec: Bratislava-Ružinov, okres: Bratislava II o veľkosti XXXX/XXXXXX (ďalej len „Byt“) a náhrady trov
konania a právneho zastupovania.

2. Navrhovateľka podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že s odporcom
sú manželmi od 25.06.2016, pričom ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného
úradu Bratislava - Staré Mesto, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým

číslom XXX. Navrhovateľka s odporcom majú tri maloleté deti: X. V., nar. XX.XX.XXXX, Z. V., nar.
XX.XX.XXXX a F. V., nar. XX.XX.XXXX. Navrhovateľka s odporcom sú vlastníkmi Bytu, ktorý majú
v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Manželstvo bolo spočiatku harmonické, ale v období
roka 2024 nastala vážna kríza, kedy sa odporca rozhodol byť dobrovoľne nezamestnaným. Odporca
ostal doma, absentovala jeho podpora, vyvolával hádky, zosmiešňoval navrhovateľku, nechával na nej
zodpovednosť za fungovanie rodiny. Odporca nepovažoval navrhovateľku za rovnocennú partnerku a

oznámil jej, že sa zamiloval do jej sestry, dehonestoval ju tým, že bez neho by ani nevyštudovala vysokú
školu a jej starostlivosť o deti nemožno prirovnať k jeho zabezpečovaniu rodiny. Navrhovateľka bola
zo správania odporcu frustrovaná a stresovaná, ale zo spoločnej domácnosti sa odmietol odsťahovať.
V prítomnosti odporcu pociťovala navrhovateľka beznádej, mala triašku, závraty a strach. V dôsledku
uvedeného je navrhovateľka pod dohľadom psychiatra, o čom svedčí lekárska správa. Správanie
odporcuzásadnýmspôsobomdlhodobozhoršovalokvalituživotanavrhovateľky,tátopociťovalavýrazné

zhoršenie jej psychického ale aj fyzického zdravia, a to nielen navrhovateľky, ale aj maloletých detí, ktoré
pociťovali trápenie navrhovateľky a boli svedkami hádok. V dôsledku dlhodobého stresu a vulgárnehoa výsmešného správania sa odporcu bol navrhovateľke v januári 2025 diagnostikovaný Hodgkinov
lymfóm a podstúpila chemoterapiu. Odporca sa zo spoločnej domácnosti nakoniec dňa 01.05.2025
odsťahoval, kedy došlo k výraznému zníženiu tenzie u navrhovateľky a pri kontrole dňa 09.06.2025

bola konštatovaná remisia jej ochorenia, ale naďalej musí byť pod dohľadom a musí dodržiavať kľudový
režim. Odporca sa ale posledné dni domáha návratu do spoločnej domácnosti, o čom svedčí vzájomná
komunikácia navrhovateľky a odporcu. Zdravotný stav navrhovateľky ho nezaujíma, navrhovateľka
prekonala závažné ochorenie a hrozí recidíva a prítomnosť odporcu v navrhovateľke vyvoláva stavy
úzkosti a navrhovateľka nemá ako odporcovi zabrániť v takomto konaní. Odporcom deklarovaný návrat

do spoločnej domácnosti vyvoláva v navrhovateľke pocit beznádeje a vnútorný stres z opakovania
neprimeraného správania sa odporcu. Aj z dôvodu hrozby recidívy onkologického ochorenia, kedy sa
do ohrozenia dostávajú sekundárne aj maloleté deti, navrhovateľka žiada o poskytnutie preventívnej
ochrany. Stres, ktorý navrhovateľka dlhodobo prežívala v prítomnosti odporcu, vyústil do onkologického
ochorenia navrhovateľky a návratom odporcu do spoločnej domácnosti hrozí jeho opakovanie. Od
navrhovateľky nemožno spravodlivo požadovať, aby s odporcom zotrvala v jednej domácnosti, pričom

navrhovateľka sa s maloletými deťmi nemá kam uchýliť, aby sa necítila byť ohrozená na zdraví. Preto
navrhovateľka podá aj návrh na rozvod manželstva.

3. Navrhovateľka z hľadiska právnej úpravy odôvodnila návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
ustanovením § 325 ods. 2 písm. e) CSP, kedy súd rozhoduje do 24 hodín, majúc za to, že je potrebné

zabrániť vzniku alebo zväčšeniu ujmy. Odporca dlhodobo neprimerane zasahuje do duševnej integrity
navrhovateľky, do práva na rodinný život a do vytvárania zdravého rodinného prostredia, dosahujúc
takú intenzitu, ktorá sa už raz prejavila vznikom onkologického ochorenia navrhovateľky. Odporca
odsťahovaním sa zo spoločnej domácnosti de facto potvrdil, že ďalšie spolužitie je nežiaduce a aj to, že
má priestor, v ktorom môže zotrvať. Naopak, od navrhovateľky, ktorá prekonala onkologické ochorenie

a stará sa o tri deti nemožno spravodlivo požadovať, aby opustila domácnosť, ktorá je ich domovom.
Pod násilím je potrebné rozumieť každú formu ubližovania, zneužívania moci, vyhrážania sa, pričom
nemusí ísť len o fyzický kontakt, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky, vyvolávanie hádok a vulgárne
nadávanie môžu mať rovnako silné následky. Správanie odporcu možno vnímať ako podozrenie z
psychického týrania. Primárnym účelom neodkladného opatrenia je zabránenie ďalšiemu násiliu.

4. Navrhovateľka k návrhu priložila ako dôkazy: úplný výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. J.,
lekársku správu F.. B. A. zo dňa 09.06.2025, lekársku správu F.. T. B. zo dňa 09.07.2025, sobášny list,
rodné listy troch maloletých detí navrhovateľky a odporcu, úplný výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre
k.ú. Ružinov a snímku obrazovky s komunikáciou medzi navrhovateľkou a odporcom.

5. Z úplného listu vlastníctva č. XXXX a č. XXXX vyplýva, že navrhovateľka a odporca sú vlastníkmi
Bytu, ktorý je v celosti predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva. Zo sobášneho listu vyplýva,
že navrhovateľka a odporca dňa 25.06.2016 uzavreli manželstvo, pričom ich manželstvo je zapísané v
knihe manželstiev matričného úradu Bratislava - Staré Mesto, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane

XX, pod poradovým číslom XXX. Z rodných listov maloletých detí vyplýva, že navrhovateľka s odporcom
majú tri maloleté deti: X. V., nar. XX.XX.XXXX, Z. V., nar. XX.XX.XXXX a F. V., nar. XX.XX.XXXX.

6. Zo snímky obrazovky z mobilného telefónu, ktorá podľa tvrdení navrhovateľky zobrazuje komunikáciu
medzi navrhovateľkou a odporcom vyplýva, že navrhovateľku v priebehu bližšie neznámeho dňa

označeného ako „Včera“ v ranných hodinách medzi 08:07 až 08:10 kontaktovala osoba uložená v
telefónnom zozname ako „Lukasko“ uvádzajúc, že sa vráti domov a zároveň, že sa môže presťahovať
do Garsónky („Garzonky“) v okolí, ale potrebuje 150000 eur, 75000 za byt a 75000 pôžičku s 1% úrokom,
ktorú bude navrhovateľke splácať. Tiež uviedol, že si potrebuje vyriešiť v prvom rade bývanie, že roky
pracoval, kúpil byt a zrekonštruoval ho.

7. Z lekárskej správy F.. B. A. zo dňa 09.06.2025 vyplýva, že navrhovateľka mala v predchorobnom
období zvýšený stres, bol jej diagnostikovaný klasický Hodgkinov lymfóm (tj. podľa všeobecne známych
informácií ide o onkologické ochorenie lymfatického systému). Ošetrujúca lekárka odporúčala domáce
užívanie liekov Sorbifer, Elicea a Lexaurin, pričom zároveň konštatovala metabolickú remisiu ochorenia

a odporúčala observáciu každé tri mesiace. Príčiny vzniku ochorenia navrhovateľky v lekárskej správe
nie sú konštatované.8. Z lekárskej správy F.. T. B. zo dňa 09.07.2025 vyplýva, že navrhovateľka sa začala ambulantne liečiť v
psychiatrickej ambulancii po tom, ako jej jej manžel (tj. odporca) oznámil, že k nej nič necíti, asi cíti niečo
k jej sestre, čo navrhovateľku veľmi zranilo. V manželskej poradni odporca riešil seba a vlastné šťastie,

nie vzťah s navrhovateľkou a ich spoločnú budúcnosť. Odporca navrhovateľku opustil v ťažkom období,
stav navrhovateľky si vyžaduje pokojné a harmonické prostredie a prítomnosť odporcu jej psychicky
ubližuje a zhoršuje jej psychický stav.

9. Podľa § 324 ods. 1 zákona číslo 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku, v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie..

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 326 ods. 2 CSP K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

14. Podľa § 328 ods. 2 CSP druhá veta O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325
ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

15. Podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov Policajt
je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou
a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len "spoločné obydlie") osobu, u ktorej možno na základe
zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú
dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania

zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 14 dní od
vykázania, pričom do tejto doby sa počíta aj deň vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného
obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti.

16. Z citovaných ustanovení vyplýva, že zmyslom a účelom neodkladného opatrenia je neodkladná

úprava pomerov medzi sporovými stranami a eliminácia ďalšieho zhoršovania ich postavenia. Pre
nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby strana domáhajúca sa nariadenia neodkladného
opatrenia v návrhu opísala rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov
medzi stranami, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísala skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladným opatrením ochrana a z návrhu

musí byť zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Z charakteru neodkladného
opatrenia vyplýva, že pred jeho vydaním nie je potrebné zisťovať všetky skutočnosti v takom rozsahu,
ktorý by inak bol potrebný pre konečné rozhodnutie vo veci samej a nemusí byť striktne dodržaný
formálny postup stanovený pre dokazovanie v civilnom sporovom konaní. Pri neodkladnom opatrení je
potrebné obzvlášť prihliadať na potrebu rýchlosti rozhodnutia súdu, ktorej do istej miery musí ustúpiť

potreba úplnosti skutkových zistení. Potreba rýchlosti rozhodnutia súdu vyplývajúca z bezprostredne
hroziacej ujmy v prípade neodkladného opatrenia prevažuje a do značnej miery eliminuje zásadu
rovnosti strán, kedy odporca prakticky nemá možnosť akokoľvek sa brániť pred rozhodnutím súdu
o neodkladnom opatrení. Z uvedených dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia a naplnenie
predpokladu osvedčenia rozhodujúcich skutočností nepostačujú iba skutkové tvrdenia strany sporu,

ktorá nariadenie neodkladného opatrenia navrhuje, ale má esenciálny význam citované ustanovenie §
326 ods. 2 CSP, podľa ktorého je navrhovateľ povinný k návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
doložiť listiny, na ktoré sa odvoláva, pričom tieto majú osobitný význam pre rozhodovanie súdu, nakoľko
súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie.17. Pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je potrebné osvedčiť
aspoň dôvodné podozrenie z násilia do takej miery, aby sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javilo

ako nanajvýš pravdepodobná. Neodkladné opatrenie v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP je rýchlym
a efektívnym prostriedkom preventívneho riešenia, ktorým sa ohrozenej osobe poskytuje ochrana,
vďaka ktorej nemusí zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje
obydlie, nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život alebo zdravie. Zásah do nielen telesnej, ale aj
duševnej integrity je prejavom násilia, pretože násilím je každá forma ubližovania na živote, zdraví,

slobode a dôstojnosti človeka. Zásah do telesnej a duševnej integrity človeka pritom nemusí mať
intenzitu potrebnú na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania. Pod násilím možno
chápať úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, proti jednej alebo viacerým osobám, ktoré je s
vysokou pravdepodobnosťou alebo s istotou spôsobilé vyvolať ujmu na živote, fyzickom zdraví, ale
aj psychickom a duševnom zdraví. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania
sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku, kedy jedna strana zneužije prevahu moci.

Násilie nemusí nevyhnutne zahŕňať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a
psychické násilie môžu mať rovnako závažné a aj závažnejšie následky ako fyzické násilie. Psychické
násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu, sebaúctu a dôstojnosť iného človeka,
ktoré nezanechá síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia.

18. Zmyslom a účelom neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP je ochrana fyzických
osôb a eliminácia akejkoľvek formy násilia, teda fyzického aj psychického násilia, ak existujú dôvodné
obavy, že ich život, telesná, alebo duševná integrita môže byť ohrozená. Požiadavky na osvedčenie
rozhodujúcich skutočností sú v takomto prípade spravidla determinované do značnej miery aj prípadným
postupom policajta, ktorý je podľa vyššie citovaného § 27a zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore

v znení neskorších predpisov oprávnený zo spoločného obydlia s ohrozenou osobou vykázať osobu, u
ktorej možno očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný úrok na ľudskú dôstojnosť
ohrozenej osoby.

19. Súd si je vedomý, že v praxi je často veľmi komplikované preukazovať týranie alebo násilie v

domácnosti, obzvlášť psychické násilie, ktoré nezanecháva žiadne viditeľné poranenia, keďže sa deje
často v uzavretom priestore domácnosti a bez svedkov a násilník sa môže cítiť neohrozene. Súd preto
nemôže klásť na chránenú osobu, voči ktorej je páchané násilie, neprimerane prísne požiadavky pokiaľ
ide o nevyhnutnú mieru osvedčenia takéhoto násilia Ani uvedené však nemení nič na skutočnosti,
že na osvedčenie dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú postačujúce len

samotné tvrdenia navrhovateľa. V opačnom prípade by totiž mohol byť inštitút neodkladného opatrenia
zneužívaný prakticky v akomkoľvek prípade rozvratu vzťahov medzi manželmi/partnermi, kedy by jeden
z partnerov, tvrdiac, že dochádza k psychickému násiliu zo strany druhého partnera, mohol rýchlo
a účinne vylúčiť druhého partnera z užívania spoločnej nehnuteľnosti a donútiť ho opustiť spoločnú
domácnosť. Aj v prípadoch domáceho násilia formou psychického násilia je preto potrebné pred

nariadením neodkladného opatrenia osvedčiť aspoň základné skutočnosti, na základe ktorých sa súdu
bude javiť existencia násilia vysoko pravdepodobná.

20. Po preskúmaní návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia však súd dospel k
záveru, že tento nie je dôvodný a nie je možné mu vyhovieť, a to z dôvodu, že navrhovateľka neosvedčila

skutočnosti nasvedčujúce tomu, že v jej prípade skutočne dochádza k násilnému správaniu zo strany
odporcu. Tieto skutočnosti po preskúmaní listín predložených navrhovateľkou ostávajú v rovine tvrdení,
ktoré navrhovateľka neosvedčila, a už vôbec nie do takej miery, aby sa jej tvrdenia súdu javili byť ako
vysoko pravdepodobné.

21. Vo vzťahu k samotnému násiliu, ktoré má odporca páchať voči navrhovateľke, a to najmä formou
psychického násilia, nepredložila navrhovateľka žiadne listiny ani iné dôkazné prostriedky, ktoré by
existenciu násilia akokoľvek osvedčovali. Ako bolo uvedené vyššie, najrýchlejší a najúčinnejší spôsob
zabránenia bezprostredne hroziacemu násiliu v spoločnom obydlí predstavuje postup policajta, ktorý je
podľa vyššie citovaného § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších

predpisov oprávnený zo spoločného obydlia s ohrozenou osobou vykázať osobu, u ktorej možno
očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný úrok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej
osoby. V prípade bezprostrednej hrozby násilia Policajný zbor Slovenskej republiky v praxi reaguje
na hrozby v časovom horizonte niekoľkých minút, pričom ohrozenej osobe v takomto prípade rýchloa účinne poskytne dočasnú ochranu vykázaním násilníka zo spoločnej domácnosti na dobu 14 dní.
Navrhovateľka v podanom návrhu vôbec neuviedla a z jej návrhu vôbec nevyplynulo, že by sa niekedy
v minulosti domáhala postupu policajta podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore

v znení neskorších predpisov. Navrhovateľka tiež nepredložila ani žiadne iné záznamy, listiny, alebo iné
dôkazy, prehlásenia svedkov, alebo lekárske záznamy, z ktorých by priamo alebo nepriamo vyplývalo,
že odporca sa správa, prípadne v minulosti sa správal voči navrhovateľke násilne do takej miery, že by
tým bolo ohrozené jej zdravie, či už fyzické alebo psychické, prípadne ľudská dôstojnosť.

22. Vo vzťahu k obsahu lekárskej správy F.. B. A. zo dňa 09.06.2025 a lekárskej správy F.. T. B. zo
dňa 09.07.2025 súd uvádza, že tieto taktiež neosvedčujú existenciu, alebo hrozbu násilia zo strany
odporcu voči navrhovateľke. Lekárska správa F.. B. A. zo dňa 09.06.2025 konštatuje síce onkologické
ochorenie navrhovateľky v súlade s tvrdeniami uvedenými navrhovateľkou v jej návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, avšak neuvádza príčiny tohto onkologického ochorenia. Akýkoľvek súvis
vzniku onkologického ochorenia navrhovateľky so správaním sa odporcu k navrhovateľke je tak iba v

rovine nepodložených domnienok a neosvedčených tvrdení navrhovateľky. Hoci onkologické ochorenie
vo všeobecnosti nepochybne predstavuje vážny stav s výraznými obmedzeniami chorej osoby, iba
samotná existencia takéhoto ochorenia neznamená, že sa na jeho vzniku podieľala osoba, ktorá
má k pacientovi negatívny ľudský vzťah. Taktiež aj navrhovateľkou uvádzaná remisia onkologického
ochorenia bola síce osvedčená lekárskou správou, avšak z lekárskej správy nie je možné žiadnym

spôsobom odvodiť, že by k remisii došlo v súvislosti s tým, že odporca opustil spoločnú domácnosť
s navrhovateľkou. Súvislosť vzniku a aj následnej remisie onkologického ochorenia navrhovateľky s
prítomnosťou a správaním odporcu tak nebolo ničím osvedčené a ostalo iba v rovine nepodložených
tvrdení navrhovateľky. Súd iba poznamenáva, že je všeobecne známou informáciou, že Hodgkinov
lymfómjesícemalígneonkologickéochorenie,alemápomernedobúšancunaremisiuaúspešnúliečbu,

tj. dosahujúcu až 80% (napr. portál Národného onkologického ústavu onkoinfo.sk). Aj z uvedeného
sa možno domnievať, že remisia ochorenia u navrhovateľky v prípade včasného zahájenia liečby
bola pravdepodobnejšia alternatíva, ako progresia tohto ochorenia, teda nemusí mať žiaden súvis s
prítomnosťou a správaním odporcu.

23. Rovnako ani z lekárskej správy F.. T. B. zo dňa 09.07.2025 nevyplynulo, že by sa odporca vo
vzťahu k navrhovateľke správal násilne, či už fyzicky alebo psychicky. V tejto lekárskej správe je síce
konštatované citové vychladnutie vzťahu odporcu k navrhovateľke, ako aj nepriaznivý vplyv prítomnosti
odporcu na psychický stav navrhovateľky, avšak uvedené samo o sebe neznamená existenciu násilia.
Nezhody v partnerskom alebo manželskom spolužití, ochladnutie vzťahu, prípadne úplná strata

harmónie pri vzájomnom spolužití nie sú v praxi ničím výnimočným. Skutočnosť, že manželstvo už
neplní svoj účel, ktorým je vytvorenie trvalého a harmonického zväzku však ešte neznamená, že jeden z
manželov, hoci aj ak pociťuje z dôvodu rozvratu manželstva psychickú ujmu, sa môže úspešne domáhať,
aby súd druhého z manželov vylúčil z užívania spoločnej domácnosti, teda bytu, ktorého vlastníkmi sú
obaja manželia. Samotná rozvrátenosť vzťahu medzi manželmi je hmotnoprávnym dôvodom pre rozvod

manželstva, ale nie na zásah do vlastníckeho práva jedného z manželov. Zákaz vstupu do Bytu by
predstavoval veľmi výrazný zásah do práva odporcu ako vlastníka Bytu, kedy by tento bol prakticky
úplne vylúčený z výkonu svojho vlastníckeho práva. Na takýto zásah musia existovať veľmi vážne
dôvody, ktoré by bolo z hľadiska proporcionality nevyhnutné postaviť nad vlastnícke právo odporcu.
Ako však bolo uvedené, skutočnosť, že spolužitie navrhovateľky a odporcu už nie je harmonické a

navrhovateľku rozvrat manželstva s odporcom citovo zranil nie je dostatočným dôvodom na to, aby
odporca bol vylúčený z výkonu svojho vlastníckeho práva k Bytu. Samotné tvrdenia navrhovateľky nie sú
postačujúce na osvedčenie predchádzajúcej existencie a/alebo bezprostrednej hrozby násilia zo strany
odporcu, pričom takúto hrozbu navrhovateľka neosvedčila ani predloženými listinnými dôkazmi.

24. Taktiež ani zo vzájomnej komunikácie, resp. komunikácie odporcu nevyplynulo, že by táto
vzbudzovala podozrenie z násilného správania sa odporcu voči navrhovateľke, či už fyzického alebo
psychického. Odporca sa snažil v rámci komunikácie objasniť navrhovateľke, že si potrebuje vyriešiť
otázku bývania, pričom z finančných dôvodov sa buď vráti domov, alebo potrebuje sumu 150.000,- eur
na zabezpečenie vlastného bývania. Uvedené požiadavky odporcu nemožno považovať za psychický

nátlak, ale iba za pragmatické objasnenie aktuálneho stavu jeho bývania a možné riešenia situácie.

25. Súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že na nariadené neodkladného opatrenia podľa
§ 325 ods. 2 písm. e) CSP nie sú splnené podmienky a preto v lehote stanovenej ustanovením § 328ods. 2 CSP rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e)
CSP zamietol. Súd považuje za potrebné na záver uviesť, že toto uznesenie nepredstavuje prekážku
res iudicata pre prípadné budúce násilné správanie niektorého z členov domácnosti voči iným členom

domácnosti.Akbykedykoľvekvbudúcnostidošloknásilnémusprávaniuniektoréhozčlenovdomácnosti
voči iným členom domácnosti, najrýchlejším a najúčinnejším prostriedkom ochrany predstavuje postup
policajta, ktorý je podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších
predpisov oprávnený zo spoločného obydlia s ohrozenou osobou vykázať osobu, u ktorej možno
očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný úrok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej

osoby, pričom vykázanie trvá po dobu 14 dní. Postupom policajta podľa § 27a zákona č. 171/1993 Z.z. o
Policajnom zbore v znení neskorších predpisov je potom do značnej miery determinované aj osvedčenie
rozhodujúcich skutočností pre nariadenie prípadného následného neodkladného opatrenia podľa § 325
ods. 2 písm. e) CSP.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nevyplýva, že by sa navrhovateľka domáhala aj

vydania rozsudku vo veci samej, teda toto uznesenie predstavuje konečné rozhodnutie súdu o návrhu
navrhovateľky. Odporca mal v konaní plný procesný úspech, avšak keďže mu v konaní žiadne trovy
nevznikli, súd nepriznal nárok na náhradu trov konania žiadnej zo sporových strán.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti

ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Toto neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho vyhotovením.