Rozsudok – Incidenčné spory ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2026

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/84/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118208634
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2026:2118208634.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov
senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Deutsche Leasing Slovakia,
spol. s r.o., so sídlom Prievozská 4, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 813 474, právne
zastúpeného: bnt attorneys-at-law, s.r.o., so sídlom Cintorínska 2333/7, 811 08 Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 35 886 978, proti žalovanému: Mgr. Marcela Turasová, so sídlom Hlavná 6,

927 01 Šaľa, zn. správcu: S1887, správca úpadcu: Bodet & Horst mattress ticking Verwaltungs s.r.o.
v konkurze, so sídlom J. Zigmundíka 1489, 922 03 Vrbové, IČO: 36 269 727, právne zastúpenému:
Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241
543, o určenie popretej pohľadávky a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.
k. 36Cbi/24/2018 - 453 zo dňa 17.03.2022, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 36Cbi/24/2018 - 453 zo dňa
17.03.2022 v napadnutom I. výroku m e n í tak, že určuje, že žalobca je veriteľom vymáhateľných

pohľadávok:
- pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/1 vo výške 3.900,44 eur
titulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 30.165,64 eur titulom
zmluvnej pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00151,
- pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/2 vo výške 4.668,44 eur
titulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 100,-eur titulom zmluvnej

pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00119,
- pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/3 vo výške 4.102,16 eur
titulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 27.447,47 eur titulom
zmluvnej pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00034,
- pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/4 vo výške 4.102,16 eur
titulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 27.447,47 eur titulom
zmluvnej pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00033,

- pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/5 vo výške 5.715,36 eur
titulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 33.438,96 eur titulom
zmluvnej pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00271,
- pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/6 vo výške 5.715,36 eur
titulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 32.248,49 eur titulom
zmluvnej pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00259,

- pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/7 vo výške 3.088,32 eur
titulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 11.037,34 eur titulom
zmluvnej pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00038,
- pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/8 vo výške 3.707,32 eur
titulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 13.230,12 eur titulom
zmluvnej pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00037,- pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/9 vo výške 9.106,16 eur
titulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 57.013,19 eur titulom
zmluvnej pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00381,

- pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/10 vo výške 9.106,16 eur
titulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 57.013,19 eur titulom
zmluvnej pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00380,
- pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 40/11 vo výške 2.139,64 eur
titulom neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 4.111,25 eur titulom

zmluvnej pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00199,
-pohľadávkyzapísanejvzoznamepohľadávokpodporadovýmčíslom40/12vovýške6.750,-eurtitulom
neuhradených splatných leasingových splátok v poradí „E“ a vo výške 12.756,25 eur titulom zmluvnej
pokuty v poradí „D“ na základe Zmluvy o finančnom leasingu č. LZC/15/00145,
v konkurze vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36K/6/2018 na majetok úpadcu: Bodet &
Horst mattress ticking Verwaltungs s.r.o. v konkurze, so sídlom J. Zigmundíka 1489, 922 03 Vrbové,

IČO: 36 269 727.

II. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 36Cbi/24/2018 - 453 zo dňa
17.03.2022 v súvisiacom II. výroku p o t v r d z u j e .

III. Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavrozsahu100%.Ovýšketrovprvoinštančnéhoaodvolaciehokonaniarozhodnepo
právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho
úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, s poukazom na ustanovenia § 28 ods. 1, § 32 ods. 1,
ods. 2, ods. 3, ods. 5, ods. 9, ods. 14 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „ZoKR“), § 269 ods. 2, § 273 ods. 1, § 392 ods. 2, § 397 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „ObZ“), § 35 ods. 1, ods. 2, § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

(ďalej aj „CSP“), výrokom I. určil, že žalobca je veriteľom pohľadávok zapísaných v zozname pohľadávok
pod poradovými číslami 40/1 - 40/12 titulom istiny v poradí „E“ a titulom zmluvnej pokuty v poradí „D“ v
tam uvedených výškach a z jednotlivých leasingových zmlúv v konkurze vedenom na majetok úpadcu
na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36K/6/2018. Zároveň súd prvej inštancie výrokom II. priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu
dňa 19.10.2018 domáhal určenia, že je veriteľom správcom popretých pohľadávok zapísaných v
zozname pohľadávok pod poradovými číslami 40/1 - 40/12 v konkurze vedenom Okresným súdom
Trnava pod sp. zn. 36K/6/2018 voči úpadcovi čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti a v

časti prihlásených neuhradených leasingových splátok aj čo do poradia tak, ako boli prihlásené do
konkurznéhokonania.Žalobcapohľadávkyprihlásilsúhrnnouprihláškounezabezpečenýchpohľadávok,
ktoré vznikli porušením povinností úpadcu pri neplnení leasingových zmlúv. Žalovaný poprel pohľadávky
žalobcu čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti a v časti pohľadávok aj čo do poradia. V
prípade popretého poradia bol správca toho názoru, že pohľadávky uplatnené ako zmluvná pokuta je

možné uznať veriteľovi ako podriadené pohľadávky s najnižším poradím. Všetky dokumenty, ktorých
absenciu správca namietol v popretí, boli správcovi doručené mailom dňa 11.09.2018. Predmetom
leasingu boli stroje, pričom sa jednalo o špecifické stroje, ktorých výroba sa začína až po doručení
objednávky a výrobné čísla sa nachádzajú v preberacích protokoloch. V čase uzavretia leasingových
zmlúv stroje ešte neexistovali. Zmluvné pokuty boli uplatnené v súlade s čl. 11.11 Všeobecných

zmluvných podmienok. Dlžné leasingové splátky sa stali splatnými pred vypovedaním zmlúv. S popretím
poradia sa žalobca stotožnil a súhlasí s ich zaradením do zoznamu v poradí „D“, t. j. ako podriadené
pohľadávky. Právnym titulom vzniku pohľadávok bolo neplnenie zmluvných povinností leasingového
nájomcu. Moment vzniku v prípade leasingových splátok je moment, kedy sa jednotlivé splátky stali
splatnými a v prípade zmluvných pokút moment ukončenia zmluvy. Na jednotlivé pohľadávky sauplatňuje štvorročná premlčacia doba. Všetky leasingové zmluvy boli vypovedané 30.05.2018, a to z
dôvodu neplatenia pravidelných leasingových splátok.

3. Žalovaný namietal, že z podanej žaloby nevyplýva právny dôvod vzniku popretých pohľadávok a
absentuje časové vymedzenie vzniku pohľadávky, špecifikácia jej výšky a preukázanie, že žalobca
má nárok na uspokojenie každej jednej pohľadávky v poradí „E“, ako aj preukázanie, že sa
nejedná o premlčané pohľadávky. Žalobca nepreukázal oprávnenosť ním uplatnených pohľadávok a
potrebné doklady doručil správcovi až 11.09.2018, hoci dňa 10.09.2018 uplynula lehota na popieranie.

Tieto doklady nemožno chápať ako doplnenie prihlášky, keďže zákon neumožňuje jej doplnenie.
Žalovaný namietal, že v leasingových zmluvách absentujú podstatné náležitosti a kúpne zmluvy
netvorili súčasť prihlášky. Zároveň bolo nevyhnutné preukázať vlastnícke právo k predmetom leasingu.
Predmet leasingu bolo potrebné špecifikovať, rovnako bolo potrebné preukázať, ktoré výpovede zmlúv
žalobca doručoval, teda či vzniklo právo na zmluvnú pokutu. Nakoľko nedošlo k platnému ukončeniu
leasingových zmlúv, je pohľadávka žalobcu v tejto časti podmienenou. Splátkový kalendár nebol

súčasťou prihlášky pohľadávok.

4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 36Cbi/24/2018 - 369 zo dňa 13.02.2020,
keď prvým výrokom zastavil konanie v časti určenia právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti časti
uplatnených zmluvných pokút (z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom), druhým výrokom

vyhovel žalobe a tretím výrokom rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Rozsudok bol v napadnutej
časti výrokov II. a III. zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 21Cob/3/2020 zo dňa
23.02.2021. Výrok o čiastočnom zastavení konania nadobudol právoplatnosť dňa 07.03.2020.

5. Súd prvej inštancie v napadnutom (druhom) rozsudku uviedol, že žalovaný poprel pohľadávky žalobcu

z dôvodu neplatnosti leasingových zmlúv, pre absenciu podstatných náležitostí zmlúv - neurčitosť
predmetu leasingu, nepreukázanie vlastníctva žalobcu k predmetom leasingu v čase uzatvorenia
jednotlivých leasingových zmlúv, absenciu kúpnych zmlúv s výrobcami predmetov leasingu, absenciu
preberacíchprotokolov,nepreukázaniedoručeniavýpovedízjednotlivýchzmlúvadôvodyvýpovedí.Súd
prvej inštancie vyhodnotil popierací prejav žalovaného ako neúčinný, keď v prípade popretia právneho

dôvodu jednotlivých pohľadávok mal za to, že predmety leasingu sú uvedené v zmluvách dostatočne
určito a vlastníctvo k ním bolo preukázané. Právnym základom jednotlivých pohľadávok boli konkrétne
zmluvy o finančnom leasingu (č. LZC/15/00151, č. LZC/15/00119, č. LZC/15/00034, č. LZC/15/00033,
č. LZC/15/00271, č. LZC/15/00259, č. LZC/15/00038, č. LZC/15/00037, č. LZC/15/00381, č.
LZC/15/00380, č. LZC/15/00199 a č. LZC/15/00145). Zmluvné strany nemali žiadne pochybnosti o

určitosti predmetu jednotlivých zmlúv. Úpadca si bol vedomý toho, čo mu bolo dané do užívania, a
to aj s poukazom na čl. 2 bod 2.1 Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu (ďalej aj
„VZP“),zktoréhojezrejmé,žeúpadcasisámvyberaldodávateľapredmetuleasingu.Tomuzodpovedalo
nielen jazykové vyjadrenie predmetov nájmu, ale aj samotné správanie sa strán, kedy obe zmluvné
strany plnili svoje záväzky až do vypovedania zmlúv (zmluvy boli platné viac ako štyri roky). Predmety

leasingu mal súd prvej inštancie preukázané z listinných dôkazov, a to nielen zmlúv, ale najmä z
potvrdení o dodaní predmetov leasingu/ protokolov o prevzatí predmetu leasingu. Súd prvej inštancie
mal tak predmety leasingu za určené dostatočne. Požiadavka na detailnejšie vymedzenie predmetov
(pod hrozbou sankcie neplatnosti zmlúv) by bola prílišným formalizmom. V otázke platnosti leasingových
zmlúv poukázal tiež na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 242/2007, sp. zn. I. ÚS 243/2007

a IV. ÚS 340/2014, ktorý preferuje výklad v prospech platnosti zmlúv pred výkladom vedúcim k ich
neplatnosti, keď neplatnosť zmluvy má byť výnimkou a nie zásadou.

6. Súd prvej inštancie zároveň dospel k záveru, že listinné dôkazy preukazujú aj nedôvodnosť námietky
vlastníctva žalobcu vo vzťahu k jednotlivým predmetom nájmu. Žalobca ako kupujúci uzatvoril s

predávajúcimi/dodávateľmi kúpne zmluvy, za ktoré boli riadne vystavené faktúry. Listinné dôkazy
preukazujú nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcu a správca úpadcu všetky vydal žalobcovi ako
leasingovej spoločnosti. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že odovzdaním
predmetov leasingu žalobcovi neuznal vlastnícke právo a jednalo sa iba o konanie s odbornou
starostlivosťou za účelom predchádzaniu škody. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tým, že by správca

konal s odbornou starostlivosťou tým, že odovzdal zariadenie v hodnote niekoľko stoviek tisíc eur bez
toho, aby mal bezpečne preukázané vlastnícke právo a tieto jeho tvrdenia považoval za účelové.7. Ako dôvodnosť popieracieho prejavu nevidel súd prvej inštancie v námietke absencie splátkového
kalendára, ktorý síce poskytuje prehľad o počte a výške jednotlivých mesačných splátok a o čiastkových
nárokoch, ktoré danú splátku tvoria, avšak prípadná absencia kalendára nemá za následok neplatnosť

leasingových zmlúv. Súd prvej inštancie mal zároveň za to, že žalobca predloženými doručenkami
preukázal doručenie výpovedí z jednotlivých leasingových zmlúv pred vyhlásením konkurzu. Pokiaľ ide
o dôvod výpovedí, poukázal na čl. 11, body 11.6 a 11.11 VZP, ktoré pripúšťajú ukončenie zmluvy z
viacerých dôvodov. V danom prípade žalobca vypovedal zmluvy z dôvodu, že úpadca prestal uhrádzať
leasingové splátky a ich neplatením došlo k podstatnému porušeniu zmluvných povinností. Žalovaný

v konaní nepreukázal, že by neboli splnené podmienky na vypovedanie leasingových zmlúv. Žalovaný
poprel tiež výšku prihlásených pohľadávok, túto však odôvodnil odkazom na dôvody popretia právneho
dôvoduvznikupohľadávokanepopieralsprávnosťvýpočtuvýškypohľadávok.Keďžesúdprvejinštancie
posúdil vypovedanie všetkých leasingových zmlúv za platné a doručenie výpovedí leasingových zmlúv
za preukázané, popretie výšky prihlásených pohľadávok nebolo opodstatnené. Žalobca sa v žalobe
nedomáhalurčenia,žejeveriteľomúrokovzomeškania,pretoajnámietkaoneurčitostivyčísleniaúrokov

z omeškania nie je dôvodná. Čo sa týka sumy omeškaných splatných leasingových splátok a výšky
zmluvnej pokuty (ako súčtu zvyšných nesplatných leasingových splátok), súd prvej inštancie uviedol,
že tieto žalobca vyčíslil pri každej leasingovej zmluve v súlade s príslušným splátkovým kalendárom.
V rámci popretia vymáhateľnosti pohľadávok žalovaný vzniesol námietku premlčania, nakoľko nie je
zrejmé, kedy sa úpadca dostal do omeškania. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie leasingových

splátok splatných v období od 05.02.2018 do 05.05.2018, resp. 15.05.2018. Pohľadávky si prihlásil
prihláškou dňa 10.07.2018. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že si svoje pohľadávky uplatnil
pred uplynutím štvorročnej premlčacej doby, a preto aj popretie vymáhateľnosti pohľadávok vyhodnotil
ako nedôvodné. V prípade popretia poradia, toto bolo popreté z dôvodu, že všetky pohľadávky boli
prihlásené ako zmluvná pokuta, a teda im patrí poradie podriadenosti. Súd prvej inštancie sa však

stotožnil so žalobcom, že žalobca si prihlásil pohľadávky jednak ako nároky zo splatných nezaplatených
splátok jednotlivých leasingových zmlúv a tiež ako nároky zo zmluvnej pokuty. V popise pohľadávok
žalobca jednotlivé nároky dostatočne rozlíšil. V prípade popretia poradia pri pohľadávkach z titulu
zmluvnej pokuty, aj žalobca uznal poradie D. V prípade poradia pohľadávok z nezaplatených splatných
leasingových splátok, v ich prípade je popretie poradia nedôvodné a správne sa budú uspokojovať v

poradí E. Súd prvej inštancie preto vyhovel žalobe (zohľadniac čiastočné späťvzatie žaloby). O trovách
konaniarozhodolvzmyslezásadyúspechuatiežsohľadomnaotázkuprocesnéhozavineniazastavenia
časti konania. Na základe takéhoto posúdenia dospel k záveru, že úspech žalobcu predstavuje 85,74 %
a úspech žalovaného 14,25 %. Vzhľadom k uvedenému priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 71,49 %.

8. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalovaný v celom rozsahu, a to z dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP. Žalovaný nesúhlasí so závermi súdu, keď má za to, že argumentácia
súdu prvej inštancie o určitosti predmetu leasingu je v priamom rozpore s § 37 OZ. Požiadavka
riadnej špecifikácie je nevyhnutná aj z dôvodu, že ide o typ nepomenovanej zmluvy, zároveň ide o

prenechanie veci vo vlastníctve tretej osobe, čo so sebou nesie riziká. Úpadca si bol vedomý toho,
že užíva bližšie nešpecifikovaný predmet leasingu, to však neznamená, že sa spoliehal na odborné
znalostileasingovéhoprenajímateľa.Posudzovanieplatnostizmluvyboloúlohousúdu.Úpadcanemusel
mať vedomosť o tom, že zmluva je neplatná. Za znenie a obsah zmluvy zodpovedal žalobca. Tvrdenie
súdu, že požiadavka na presnejšie označenie by predstavovala prílišný formalizmus, tak nemôže obstáť.

Akákoľvekleasingovázmluvamusíurčitýmanezameniteľnýmspôsobomšpecifikovaťpredmetleasingu.
Súd sa zároveň nevysporiadal s tým, že žalobca nikdy nenadobudol vlastnícke právo k neurčeným
predmetom leasingu, a teda nemal vecné právo k predmetom nájmu. Súd mal byť schopný určiť, kedy
a na základe akého právneho úkonu takéto vecné právo žalobca získal. Z listinných dôkazov v spise
takéto právo nevyplýva a na cudzojazyčné dokumenty nie je možné prihliadať. Žalobca ani v jednom

prípade nepreukázal úhradu kúpnej ceny za predmety nájmu, nie je preto zrejmé, akými úvahami sa
súd prvej inštancie riadil. Súd prvej inštancie nad rámec skutkových tvrdení žalobcu poukázal na čl. 3
VZP a konštatoval, že úpadca bol oprávnený prevziať predmet leasingu priamo od dodávateľa. Postup
súdu je v rozpore so zásadou kontradiktórnosti. Odvolateľ sa nestotožnil ani s poukazom súdu prvej
inštancie na skutočnosť, že by správca nekonal s odbornou starostlivosťou, ak zariadenia v hodnote

niekoľko stoviek tisíc eur odovzdal žalobcovi. Súd prvej inštancie nepozná konkurzný spis a nevie
posúdiť konanie správcu, ale iba vyjadruje svoje domnienky. Správca neuznal vlastnícke právo a nebolo
ani preukázané, že by zariadenia vydal správca, ale tieto si žalobca sám odobral z priestorov úpadcu.
Správca iba predchádzal riziku vzniku škody. Ak by dané veci zapísal do súpisu, hoci by ich vlastníkombol žalobca, mohol žalobcovi spôsobiť škodu. Zároveň hodnota strojov by v priebehu excindačného
konania devalvovala a v prípade úspechu správcu by ich hodnota predstavovala pravdepodobne
hodnotu šrotu. Je zrejmé, že žalobca si predmetné stroje odobral a speňažil v podstatne vyššej sume,

ako by to bolo o niekoľko rokov speňažené správcom v konkurze. Súd sa nevysporiadal s tým, že
pohľadávky žalobcu sú sporné, okrem právneho dôvodu aj ich výška. Správcom zistená výška bola
0,- eur. Ak žalobca nepreukáže svoje vlastnícke právo, je zrejmé, že speňažoval majetok, ku ktorému
nemal vecné právo a ním získané prostriedky z predaja budú patriť do podstaty úpadcu. Správca
preto preveruje existenciu pohľadávok. Súd prvej inštancie mal dať odpoveď na to, kedy žalobca získal

vlastnícke právo k zariadeniam. Odvolateľ v neposlednom rade namietal neurčitosť a nevykonateľnosť
výroku napadnutého rozsudku, nakoľko súd prvej inštancie ako právny dôvod uviedol, že určuje o. i.
pohľadávky titulom istiny. Istina nie je právnym dôvodom vzniku pohľadávky a takýto výrok nemôže
byť podkladom pre zistenie pohľadávok žalobcu. Žalovaný preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil a žalobu zamietol alebo, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania.

9. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril a uviedol, že argumentácia žalovaného o
neplatnosti leasingových zmlúv pre neurčitosť predmetu nájmu je absurdá. Žalobca sa stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozsudku. Obom zmluvným stranám bolo zrejmé, čo bolo predmetom
uzatváraných leasingových zmlúv, pričom neexistovali medzi nimi o tom žiadne pochybnosti. Právny

formalizmus a prehnané nároky na formuláciu zmluvy nemožno akceptovať, nakoľko zasahujú do
zmluvnej slobody strán. Priorita výkladu zmlúv je v prospech platnosti, nie neplatnosti zmlúv. Súd
prvej inštancie sa podrobne zaoberal argumentáciou žalovaného a po vykonanom dokazovaní dospel
k záveru o preukázaní vlastníckeho práva k jednotlivým zariadeniam, pričom prihliadal na vôľu strán.
Požiadavky žalovaného na vymedzenie predmetu leasingu sú nerealizovateľné. Inak by vôbec nebolo

možné uzatvárať zmluvy na predmety, ktoré sa vyrábajú a predávajú hromadne. V danom prípade je
potrebné použiť zdravý rozum a základné právne princípy. K námietke odvolateľa, že sú uzatvorené
dve zmluvy na dva totožné predmety, žalobca uviedol, že žalovaný poukázal na dve zmluvy uzatvorené
v jeden deň, ktoré však majú rôzne čísla. Zároveň sa jednalo o zmluvy, kde k uzatvoreniu došlo pri
odovzdaní predmetu. Tvrdenia odvolateľa o nepreukázaní vlastníckeho práva rovnako nemá oporu vo

vykonanom dokazovaní. Súd sa s týmito tvrdeniami v rozsudku vysporiadal. Žalobca tiež poukázal
na skutočnosť, že na platnosť leasingovej zmluvy sa ani nevyžaduje, aby prenajímateľ bol vlastníkom
predmetu leasingu. Leasingové zmluvy predstavujú kombináciu kúpnej a nájomnej zmluvy. Vec môže
prenajať aj jej držiteľ odlišný od vlastníka. Dokonca postačuje, ak dispozičné oprávnenie prenajímateľ
získa v čase začatia prenájmu. Na základe leasingovej zmluvy mal žalobca povinnosť umožniť úpadcovi

po určitý čas užívanie predmetu leasingu a následne mal povinnosť previesť na neho vlastnícke právo.
Žalobca si riadne plnil svoje povinnosti a bolo jeho povinnosťou zabezpečiť si vlastnícke právo v čase,
kedy ho mal previesť na úpadcu. V danom prípade však žalobca bol vlastníkom predmetov leasingu,
ako to ustálil aj súd prvej inštancie, hoci týmto vlastníkom ani nemusel byť. Žalobca nesúhlasí s tvrdením
žalovaného, že výrok rozsudku je neurčitý. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.

10. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu a opätovne sa vyjadril k neurčitosti predmetov leasingových
zmlúv s tým, že v prípade neplatnosti leasingových zmlúv by bol právny dôvod vzniku pohľadávok
úplne odlišný. Užívanie predmetov leasingu neznamená platnosť zmlúv. Akákoľvek leasingová zmluva

musí určitým a nezameniteľným spôsobom špecifikovať predmet leasingu. Súd prvej inštancie sa
nevysporiadal dostatočným spôsobom s absolútnou neplatnosťou leasingových zmlúv spočívajúcej v
skutočnosti, že žalobca nikdy nenadobudol vlastnícke právo k predmetom leasingu, a to napriek tomu,
že to žalovaný vo svojich vyjadreniach namietal. Z listín v spise nevyplýva, že by žalobca mal takéto
vecné právo v čase uzatvorenia leasingových zmlúv. Na vyriešenie tejto spornej otázky nepostačuje

poukázať len na súbor listín predložených žalobcom bez poukazu na konkrétny právny titul. V ostatnej
časti žalovaný odkázal na svoje odvolanie.

11. Ďalšie vyjadrenia strán v konaní neboli podané.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 196a ZoKR po preskúmaní obsahu spisu a
napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného (§ 379 a § 380
CSP) a po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie nariadil vo veci, s poukazom na
§ 385 ods. 1 CSP, pojednávanie, na ktorom umožnil stranám vyjadriť sa k odvolacej námietke týkajúcejsa špecifikácie právneho dôvodu pohľadávok 1/ - 12/ v časti neuhradených splatných leasingových
splátok z jednotlivých leasingových zmlúv, ktoré boli v napadnutom rozsudku uvedené ako „titulom
istiny“. Vo zvyšku odvolania a tam uplatnených odvolacích dôvodov a odvolacej argumentácie, boli

písomné vyjadrenia strán dostatočné a odvolacie pojednávanie vo vzťahu k nim nebolo nariadené.

13. Právny zástupca žalobcu na odvolacom pojednávaní zotrval v celom rozsahu na svojich písomných
a ústnych vyjadreniach a predložených dôkazoch. Z obsahu žaloby a žalobného petitu vyplýva, že
si pohľadávky uplatnil titulom leasingových zmlúv. Pojem istina vo výroku rozsudku je odstrániteľnou

nesprávnosťou, ktorú môže odvolací súd zmeniť. Podstata sporu spočíva v posúdení popieracieho
prejavu, pričom z obsahu prihlášky a zo žaloby nesporne vyplýva právny dôvod prihlásených
pohľadávok. Vymedzenie pohľadávok bolo dostatočné a správne.

14. Právny zástupca žalovaného sa na odvolacom pojednávaní pridŕžal podaného odvolania a
predložených vyjadrení a listinných dôkazov. Má za to, že žalobca nešpecifikoval právny titul

prihlásených pohľadávok. V incidenčnom spore sa dokazovanie koncentruje na určenie, či popierací
prejav obstojí a nie na skúmanie vzťahu medzi žalobcom a úpadcom. Istina nie je právny dôvod vzniku
pohľadávok, ktoré môžu vznikať len zo zmluvných alebo mimozmluvných vzťahov. Takýto vzťah nebol
žalobcom ani v samotnej žalobe špecifikovaný a nebolo o ňom rozhodnuté ani súdom prvej inštancie v
napadnutom výroku. Neskoršia špecifikácia je oneskorená. Žalovaný preto trvá na odvolacom návrhu.

15. Podľa § 385 ods. 1 CSP na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.

16. V prípade, že pohľadávka veriteľa bola popretá, ten má právo domáhať sa na súde tzv. incidenčnou

žalobou v incidenčnom konaní určenia „popretej“ pohľadávky. Uvedené incidenčné konanie je bežné
sporové konanie vyvolané konkurzom, ktoré začína doručením incidenčnej žaloby na príslušný súd.
Incidenčnú žalobu podáva popretý veriteľ, a to voči dlžníkovi. Incidenčné konanie je svojou povahou
určovacie konanie, v ktorom sa popretý veriteľ pozitívne domáha určenia svojej prihlásenej popretej
pohľadávky.

17. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3Obdo/70/2016 zo dňa 30.01.2017 (R63/2017) uviedol, že:
Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré
správca uviedol v incidenčnom konaní v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok.
Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu

zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená.

18. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

19. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v konaní domáhal určenia pohľadávok zapísaných v
zozname pohľadávok pod poradovými číslami 40/1 - 40/12 (v texte aj pohľadávky č. 1/ - 12/). Pohľadávky
si žalobca prihlásil prihláškou zo dňa 10.07.2018 (č. l. 30 spisu) v konkurze vedenom na majetok úpadcu
Bodet & Horst mattress ticking Verwaltungs s.r.o. v konkurze, ktorý bol vyhlásený Okresným súdom
Trnava pod sp. zn. 36K/6/2018. Prihlásené pohľadávky žalobcu poprel správca v zákonnej lehote (č.

l. 10 spisu).

20. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovým a právnym stavom zisteným súdom prvej inštancie v otázke
určenia pohľadávok 1/ - 12/ s výnimkou určenia právneho dôvodu časti istiny predstavujúcej neuhradené
splatné leasingové splátky. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s popieracím prejavom

správcu k jednotlivým pohľadávkam. Odvolateľom uvádzané dôvody nie sú schopné spochybniť
napadnutérozhodnutie,okremodvolacejnámietkyprávnehodôvoduuvedenéhovovýrokunapadnutého
rozsudku ako „titulom istiny“, ktorú odvolací súd vyhodnotil ako dôvodnú.

21. Právnym dôvodom vzniku pohľadávky je právna skutočnosť, na základe ktorej vznikla veriteľovi

pohľadávka, t. j. skutkové okolnosti, z ktorých je možné usudzovať na existenciu pohľadávky.
Podľa právneho dôvodu vzniku pohľadávky posúdi správca oprávnenosť prihlásenej pohľadávky a jej
vymáhateľnosť a prípadne aj súd v incidenčnom konaní (ak je podaná incidenčná žaloba).22. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v prípade neuhradených splatných leasingových
splátok vo výroku rozsudku nesprávne špecifikoval právny dôvod ako „titulom istiny“, a to napriek
tomu, že žalobca v podanej žalobe vymedzil jednotlivé pohľadávky v zhode s prihláškou tak, že v

časti sa jednalo o neuhradené splatné leasingové splátky a v časti o zmluvné pokuty. Odvolací súd
preto konštatoval dôvodnosť odvolacej námietky žalovaného vo vzťahu k neurčitosti a nevykonateľnosti
napadnutého I. výroku, ktorý namietal nesprávnosť petitu v označení právneho dôvodu zistených
pohľadávok ako „istina“, čo má podľa žalovaného dopad na vykonateľnosť petitu a následné uspokojenie
v konkurze. Naplnenie odvolacích dôvodov videl odvolací súd v § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda v

uvedenej nesprávnej špecifikácii právneho dôvodu pohľadávok vo výroku v časti „istina“, ktorý pojem
nezodpovedá tomu, ako žalobca svoje pohľadávky špecifikoval nielen v prihláške, ale najmä v žalobe.
Takto vymedzený právny dôvod nekorešponduje s právnym dôvodom uvedeným žalobcom v prihláške
pohľadávok, ktoré boli popreté správcom a ani žalobcom uplatnených pohľadávok v žalobe.

23. Odvolateľom uvádzané ostatné odvolacie dôvody nie sú schopné spochybniť napadnuté

rozhodnutie. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie v otázke určitosti
predmetu jednotlivých leasingových zmlúv, ktoré závery súdu prvej inštancie vychádzali
z listinných dôkazov predložených žalobcom v konaní. Žalovaný namietal cudzojazyčnosť
jednotlivých listín. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že žalobca predložil súdu preklad
jednotlivých listín a tieto boli doručené žalovanému (č. l. 360 spisu) prostredníctvom právneho

zástupcu žalovaného dňa 16.12.2019 (č. l. 362 spisu). Námietka žalovaného v súvislosti s
cudzojazyčnými listinami je preto nedôvodná. Súd prvej inštancie správne vychádzal z leasingových
zmlúv (LZC/15/00151, LZC/15/00119, LZC/15/00034, LZC/15/00033, LZC/14/00271, LZC/14/00259,
LZC/14/00038, LZC/14/00037, LZC/13/00381, LZC/13/00380, LZC/13/00199, LZC/13/00145) a
potvrdení o dodaní predmetov leasingu, resp. protokolov o prevzatí predmetu leasingu (Potvrdenie o

dodaní predmetu leasingu k LZC/15/00163-č.l. 317, k LZC/15/00034-č.l. 328, k LZC/15/00033-č.l. 336,
k LZC/14/00271-č.l. 342, Protokol o prevzatí predmetu leasingu pre spätný leasing k LZC/14/00259-č.l.
81, k LZC/13/00381-č.l. 347, k LZC/13/00380-č.l.352, k LZC/13/00199-č.l. 53, k LZC/13/00145-č.l. 354
spisu). Súd prvej inštancie poukázal na to, že v zmluvách č. LZC/15/00151, LZC/15/0034, LZC/15/0033,
LZC/14/00271, LZC/14/00259, LZC/13/00381, LZC/13/00380, LZC/13/00199, boli uvedené priamo

výrobné čísla predmetov nájmu. Odvolací súd má v súlade so závermi súdu prvej inštancie za to,
že z listinných dôkazov predložených žalobcom je predmet jednotlivých leasingových zmlúv určený
postačujúco a dostatočne určito.

24. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne posúdil aj otázku vlastníckeho

práva, pričom správne vychádzal z listinných dôkazov (leasingových zmlúv, protokolov o prevzatí, resp.
potvrdení o dodaní). Rovnako správne súd prvej inštancie podporne poukázal aj na skutočnosť, že
predmety leasingu boli vydané leasingovej spoločnosti počas konkurzu. Je potrebné uviesť, že správca
predmetný majetok nezapísal do súpisu majetku úpadcu a o tento sa neprihlásil ani žiadny iný subjekt.
V neposlednom rade žalobca predložil ako listinné dôkazy aj výpisy z účtu ako doklady o úhrade

k jednotlivým predmetom leasingu (zo dňa 19.03.2013-č.l. 48, zo dňa 26.03.2013-č.l. 53-54, zo dňa
05.12.2014-č.l. 60, zo dňa 14.11.2013-č.l. 77, zo dňa 16.09.2014-č.l. 82, zo dňa 18.09.2014-č.l. 82-83,
zo dňa 29.10.2014-č.l. 88). Súd prvej inštancie preto správne poukázal aj na výpisy z účtu ako na
listiny preukazujúce vlastníctvo predmetov leasingu. K tvrdeniu správcu, že ak by vedel, že predmety
leasingu patria úpadcovi, tieto by zapísal do súpisu majetku, odvolací súd len v krátkosti uvádza, že

predmetom určovacej žaloby je posúdenie dôvodnosti popieracieho prejavu správcu. Odvolací súd
uvádza, že správca spochybňuje platnosť zmlúv, ktorých neplatnosť netvrdil ani úpadca, pričom účelom
popieracieho prejavu správcu nie je nahradiť zmluvnú voľnosť strán. Súd prvej inštancie popierací
prejav správcu posúdil ako nedôvodný na základe vykonaného dokazovania a odvolací súd sa s
jeho závermi stotožnil. Dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu tak nevylučujú žalované

pohľadávky žalobcu z uspokojenia v konkurze.

25. Podľa odvolacieho súdu neboli v danom prípade splnené podmienky na potvrdenie napadnutého I.
výroku (pre nesprávnosť vymedzenia právneho dôvodu vzniku časti pohľadávok) a ani na jeho zrušenie
a vrátenie veci súdu prvej inštancie (a to aj s ohľadom na skutočnosť, že sa jedná o druhé rozhodnutie

súdu prvej inštancie v predmetnom spore). Z hľadiska vecnej správnosti po právnom posúdení veci preto
pristúpil odvolací súd s ohľadom na § 388 CSP k zmene napadnutého I. výroku rozsudku súdu prvej
inštancie a v prípade pohľadávok, ktoré súd prvej inštancie určil „titulom istiny“, zmenil právny dôvod
tak, že sa jedná o pohľadávky určené titulom neuhradených splatných leasingových splátok.26. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že neušlo jeho pozornosti, že v napadnutom rozsudku došlo k
chybevpísanívprípadeoznačeniačastileasingovýchzmlúv,čobyvzásadezakladalodôvodnavydanie

opravnéhouznesenia,avšaksohľadomnaskutočnosť,žeodvolacísúdpristúpilkzmenenapadnutéhoI.
výroku rozsudku, v zmenenom výroku odvolací súd jednotlivé čísla leasingových zmlúv uviedol v zhode
so žalobným návrhom, ako aj s ohľadom na listinné dôkazy, ktoré preukazujú označenie jednotlivých
leasingových zmlúv (prihláška a samotné leasingové zmluvy).

27. Pokiaľ ide o závislý II. výrok napadnutého rozsudku, tento zostal zmenou napadnutého I. výroku
nedotknutý, nakoľko zmena rozsudku v meritórnom I. výroku nemala žiadny vplyv na správnosť záverov
výroku o trovách prvoinštančného konania a trovách odvolacieho konania (pozn.: predchádzajúceho
odvolacieho konania). Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súvisiacom
II. výroku ako vecne správny potvrdil.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že titulom úspechu ich náhradu priznal žalobcovi
voči žalovanému v plnom rozsahu, keďže vecná nesprávnosť I. výroku, vo vzťahu ku ktorej vzhliadol
odvolanie žalovaného dôvodným, neovplyvnila úspešnosť žalobcu vo vzťahu k celkovému nároku, ktorý
si uplatnil podanou žalobou. Žalobca mal v odvolaní iba nepatrný neúspech. Zároveň odvolací súd

uvádza, že okolnosť, ktorá viedla odvolací súd k zmene napadnutého I. výroku rozsudku súdu prvej
inštancie, bola vecou konajúceho súdu, a preto ju nemožno považovať za neúspech žalobcu, t. j. nemala
vplyv na úspech žalobcu v spore a ani ním nebola vyvolaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447

písm. d/, e/ CSP).