Decision was made at the court Krajský súd Nitra
Judgement was issued by JUDr. Štefan Hrvola
Legislation area – Trestné právo – Rodina a mládež and Život a zdravie
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/2/2026
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4424010302
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2026:4424010302.3
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr.
Ingrid Kišacovej, PhD. a JUDr. Dušana Špireka v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre zločin
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, písmeno e/, odsek 3 písmeno
c/, písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona a s poukazom na
§ 38 odsek 5 Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného
zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 20.11.2025, sp.
zn. 3T/29/2024, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 17.02.2026, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B., narodeného XX.XX.XXXX z a m i e t
a , pretože zistil, že nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Horeuvedeným rozsudkom bol obžalovaný A. B. (ďalej len obžalovaný), uznaný vinným zo spáchania
zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, písmeno e/, odsek
3 písmeno c/, písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona
a s poukazom na § 38 odsek 3 Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156
odsek 1 Trestného zákona, na skutkovom základe, že :
ako druh poškodenej B. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., od marca 2023 do 16.1.2024 na ubytovni
na ulici D. E. XX F. C., na ubytovni na ulici G. X F. H., na ubytovni na ulici I. J. E. X F. H., v obydlí domu
na ulici G. X F. C., ktoré ubytovne a dom spoločne obývali, ako aj na verejných priestoroch, fyzicky a
psychicky napádal svoju družku B. A., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., ktorú opakovane pravidelne 3
až 4krát do týždňa bil rukami, nohou zo stoličky po nohách, kopal ju do rozkroku, do nôh, pričom tieto
fyzické útoky vznikali najmä preto, že obžalovaný nemal dostatok peňazí a zo žiarlivostných dôvodov
v súvislosti s jej predchádzajúcim partnerom C. B., taktiež ju opakovane verbálne ponižoval s tým, že
jej nadával do kuriev, šľapiek, tiež ju zamykal na ubytovni, aby nikam nešla bez neho, po obdŕžaní
výplaty B. A., tieto financie od nej všetky zobral, s ktorými následne on disponoval, pričom si uzurpoval
právo s nimi nakladať, v mesiaci marec 2023 na ubytovni na adrese C., D. E. XX pichol B. A. nožom do
ľavého stehna, pod sedacím svalom, pričom jej týmto konaním spôsobil bodné poranenie zadnej strany
stehna pod sedacím svalom s dobou liečby a práceneschopnosti 14 dní, ktoré poranenie zanechalo
na stehne poškodenej jazvu o rozmeroch 2x0,2 cm, následne po odchode a po opätovnom návrate k
obžalovanému ju obžalovaný zbil, ďalej tiež dňa 14. mája 2023, ju chytil pri predajni Billa v C., na ulici
K. H., kde ju zbil a rozbil jej mobilný telefón zn. Huawei, čiernej farby, tiež v mesiaci november 2023 na
ubytovni v Bratislave ju udrel gitarou do oblasti pravého stehna, pričom gitaru na nej zlomil a spôsobil
jej veľký hematóm na bočnej strane pravého stehna a tiež do nej kopal, pravidelne sa jej a jej rodine
vyhrážal, že ju zabije, rozseká, pričom z týchto jeho vyhrážok mala poškodená strach o život svoj a svojej
rodiny, tiež dňa 15.1.2024 v čase okolo 22.00 hodine v C. na adrese G. E. X dal obžalovaný B. A. počas
spoločnej hádky dve facky, hodil po nej mobilný telefón a ovládač na televíziu, vyčítal jej, že nechce
s ním mať sex, pričom toto konanie obžalovaného vyvrcholilo dňa 16.1.2024 v čase okolo 10.00 hod.,kedy v C. počas cesty zo zamestnania domov na adresu C., G. E. X poškodenú obžalovaný bezdôvodne
opakovane kopol do rozkroku a tiež do pravej nohy v oblasti stehna, čím obžalovaný týmto konaním v
danom období spôsoboval poškodenej B. A. rôzne podliatiny na tele a zvýšenú mieru stresu a obavnosti,
čo malo negatívny vplyv na jej psychické zdravie, pričom tiež dôsledkom tohto konania obžalovaného
došloupoškodenejkadaptačnejporuche sdiagnózouF43.2asvojímkonanímobžalovanýtiežspôsobil
majetkovú škodu B. A. rozbitím jej mobilného telefónu zn. Huawei, čiernej farby, vo výške 30 eur,
a tohto konania sa obžalovaný dopúšťal hoci bol dňa 7.9.2022 uznesením Okresního soudu v Třebíči,
sp.zn. 13PP/115/2022-46 zo dňa 7.9.2022 právoplatného dňa 7.9.2022, podmienečne prepustený z
výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresního soudu
Liberec zo dňa 5.2.2021 sp. zn. 3T/9/2021 a trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov, ktorý mu bol
uložený rozsudkom Okresního soudu Most zo dňa 29.5.2020 sp. zn. 7T/190/2019 v spojení s uznesením
Okresního soudu Most zo dňa 19.8.2021 sp. zn. 7T/190/2019 so skúšobnou dobou do 7.9.2027,
a tohto konania sa dopúšťal obžalovaný napriek tomu, že obžalovaný bol rozsudkom Okresního soudu
v Mostě, sp.zn 7T/190/2019-373 zo dňa 29.5.2020, právoplatným dňa 3.8.2020 v spojení s uznesením
Krajskýho soudu v Ústí nad Labem 6To 224/2020-402 zo dňa 3.8.2020 odsúdený Okresním soudem
v Moste za zločin týraní osoby žijúci ve společném obydlí podľa § 199 odsek 1, odsek 2 písmeno d)
trestního zákonníka Českej republiky, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s
podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov.
Za to mu súd I. stupňa uložil :
- podľa § 208 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, (pri
nezistení okolností poľahčujúcich podľa § 36 Trestného zákona a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 písmena h), písmena m) Trestného zákona), s poukazom na § 42 odsek 1 Trestného zákona s
použitímzásadpodľa§41odsek1Trestnéhozákonasúhrnnýaúhrnnýtrestuodňatiaslobodyvovýmere
9 rokov a 8 mesiacov, podľa § 48 odsek 2 písmena b) Trestného zákona ho na jeho výkon zaradil do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
- podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bardejov,
spisová značka 21T/68/2024-109, ktorý bol vydaný 10.12.2024 a obvinenému doručený dňa 15.1.2025,
právoplatný dňa 4.2.2025 a zároveň aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení (chýba proti ktorým výrokom č.l. 1044), odvolaním
napadol obžalovaný. V jeho písomných dôvodoch, prostredníctvom obhajkyne uviedol, že napáda
všetky jeho výroky. Vytýkal súdu I. stupňa nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov a nesprávne
právne posúdenie veci, keď sa nevysporiadal s jeho argumentami a námietkami, ktoré uvádzal už
pri predchádzajúcom odvolaní. Poškodená v čase podania trestného oznámenia a výsluchu bola
preukázateľne pod vplyvom návykových látok a klamala. Poukazoval na závery znalkyne G. B. o tom,
že všeobecná schopnosť poškodenej vierohodne vypovedať je znížená, u poškodenej zistil sklony
ku klamstvu a jej výpoveď sa mu javí byť vierohodná. Znalkyňa G. B. u poškodenej nezistila znaky
traumatizácie v dôsledku ich vzájomných konfliktov ani znakov typických pre osoby – obete domáceho
násilia. Svedkyne A. a L. sú len nepriamymi svedkami, ktoré vypovedali o tom, čo sa dozvedeli od
poškodenej po tom, čo podala trestné oznámenie. Ani jeden z nich nemal vedomosť o skutku, i keď žili
s nimi v spoločnej domácnosti. Svedkovia B. a C. nemohli mať dlhodobú vedomosť o ich spoločnom
spolužití s poškodenou, pretože s nimi bývali v ubytovni 3 až 4 mesiace od februára 2023. Nepoprel
existenciu vzájomných hádok s poškodenou. Peniaze posielala poškodená na jeho účet, keď bola
v Nemecku. Výpoveď svedka H. je len sprostredkovaná, pričom svedok B. vypovedal, že sa o poškodenú
staral a kúpil jej čo chcela. Poškodená samostatne hospodárila s financiami, čo vyplýva z výpovedí
svedkov M., ktorí nie sú s ním v žiadnom rodinnom ani inom obdobnom vzťahu. Nebol produkovaný
žiaden dôkaz, že by na poškodenú vyvíjal psychický nátlak na diaľku.
Na verejnom zasadnutí:
- obžalovaný zotrval na dôvodoch odvolania s tým, že súd I. stupňa v konaní neodstránil chyby
vytýkanéodvolacímsúdomanedalodpoveďnavšetkyjehonámietky,navrholzrušiťnapadnutýrozsudok
a oslobodiť ho spod obžaloby,
- prokurátor napadnutý rozsudok považoval za zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch, súd
I. stupňa po vrátení veci odstránil vytýkané nedostatky, vysporiadal sa s obhajobou obžalovaného,
hodnovernosťou výpovedí svedkov, u svedkov M. okrem príbuzenského pomeru poukázal aj na ďalšieskutočnosti, niet dôvodu pochybovať o objektivite znaleckých posudkov a preto odvolanie nepovažoval
za dôvodné a navrhol ho podľa § 319 Tr. por. zamietnuť.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -
obžalovaným - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku, preskúmal
podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo,
pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku, limitovaný zásadou reformatio in peius, a
zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd v rámci uvedenej prieskumnej povinnosti zistil, že v konaní predchádzajúcom
napadnutému rozsudku súd I. stupňa vykonal dokazovanie v súlade s príslušnými ustanoveniami
Trestného poriadku a to všetko za dodržania určitých zásad tzv. kontradiktórneho procesu
zakomponovaných do Trestného poriadku. Pri tomto postupe sa nedopustil takých chýb, ktoré by bolo
možné považovať za podstatné chyby konania v zmysle § 321 ods. 1
písm. a/ Tr. por. Jeho postup bol súladný s predchádzajúcim uznesením odvolacieho súdu pod sp. zn.
1To/47/2024 až na zistenie stavu veci ohľadne osvedčenia sa obžalovaného vo veci OS Most sp. zn.
7T/190/2019. Dokazovanie v tomto smere doplnil odvolací súd a zistil, že uznesením OS Most zo dňa
19.8.2021 v spojení s uznesením KS Ústí nad Labem sp. zn. 5To 224/2021 z 9.9.2021 bolo rozhodnuté
o neosvedčení odsúdeného v skúšobnej dobe a bol mu nariadený výkon trestu odňatia slobody vo
výmere 3 rokov.
Súd I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na obsahy vo veci vykonaných dôkazov,
ktoré aj následne vyhodnotil. V tomto jeho postupe, ktorý zodpovedá § 2 ods. 12 Tr. por., odvolací
súd nezistil žiadne pochybenia. Odvolacie námietky obžalovaného v podstate predstavujú opakovanie
spôsobu jeho obhajoby, ktorú predniesol v konaní pred súdom I. stupňa.
Spáchanie žalovaného skutku je obžalovanému preukázané priamym dôkazom – výpoveďou
poškodenej B. A., ktoré vcelku podrobne a konzistentne popísala spôsob, formu aj čas trvania konania
obžalovanéhovočinej.Zožiadnehodôkazunevyplýva,žebyprisvojichvýsluchochvprípravnomkonaní
alebo v konaní pred súdom bola jej výpoveď alebo jej osoby ovplyvnená nejakými vonkajšími faktormi
majúcimi vplyv na pravdivosť jej výpovede. Aj zo znaleckého posudku A. H. vyplýva, že adaptačná
porucha u nej vznikla len v dôsledku konania obžalovaného. Zo znaleckého posudku G. N. B. vyplýva,
že táto je schopná správne vnímať, pamätať si a reprodukovať udalosti a okolnosti, ktoré prežila, i keď
pripustila určité časové a priestorové diskrepancie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu takéto určité
diskrepancie nemôžu spochybniť celkovú usvedčujúcu výpoveď poškodenej. Správne súd I. stupňa
poukázal aj na podporné dôkazy a to výpovede svedkov O. A., B. L., G. H., čiastočne svedka G. B., G.
C. a P. B.. Pretože právne úvahy súdu I. stupňa považuje odvolací súd za správne a úplne tak na ne
v podrobnostiach len odkazuje (strana 15-21). Napadnutý rozsudok ani jeho odôvodnenie nie je možné
považovať za nesprávne len preto, že sa obžalovaný nestotožňuje s týmto obsahom.
Súd I. stupňa po správnom vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k správnym a úplným skutkovým
zisteniam tak, ako sú popísané v tzv. skutkovej vete výroku o vine a správne zistil, že obžalovaný svojim
konaním naplnil formálne znaky zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1
písmeno a/, písmeno e/, odsek 3 písmeno c/, písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno b/ Trestného zákona a s poukazom na § 38 odsek 3 Trestného zákona v súbehu s prečinom
ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona.
Preskúmaním výroku o treste odvolací súd zistil, že súd I. stupňa pri určení druhu trestu odňatia slobody
v jeho nepodmienečnej forme a jeho výmery poukázal na dôkazy a fakty, ktoré zistil (strana 22), správne
prihliadol na spôsob a dobu spáchania činu, s poukazom na § 34 Tr. zák. prihliadol obligatórne aj
na nezistené poľahčujúce a zistené priťažujúce okolnosti podľa § 37 písmeno h), h) Tr. zák., recidívu
obžalovaného, ktorá charakterizuje ním vedený kriminálny spôsob života v minulosti, v rámci ktorého
sa dopustil obdobnej trestnej činnosti, v skúšobnej dobe sa neosvedčil a bol mu nariadený výkon trestu
odňatia slobody. Z uvedeného vyplýva, že ani výkon predchádzajúcich trestov u neho nesplnil svoj
prevýchovný účel, obžalovaný sa nenapravil a opätovne spáchal úmyselnú trestnú činnosť.S poukazom na správne právne úvahy a právne závery súdu I. stupňa, doplnené o horeuvedenú
argumentáciu, odvolací súd považoval výrok o súhrnnom treste (ktorý je vždy aj trestom úhrnným) za
správny a plne zákonný, v žiadnom prípade nie za trest neprimerane prísny (§ 321 ods. 1 písm. e/
Tr. por.) a okrem uvedených právnych úvah ani vzhľadom na zákonom upravenú trestnú sadzbu ( 9
rokov a 8 mesiacov až 15 rokov odňatia slobody), keďže mu bol uložený trest na samej dolnej hranici
tejto sadzby. Výrazné negatívne fakty ohľadne osoby obžalovaného s poukazom na recidívu trestnej
činnosti odôvodňovali uloženie trestu odňatia slobody vo vyššej výmere, čo odvolací súd nemohol
napraviť vzhľadom na prekážku vyplývajúcu zo zásady reformatio in peius, pretože odvolanie prokurátor
v neprospech obžalovaného nepodal.
Pre výkon uloženého trestu odňatia slobody súd I. stupňa obžalovaného správne podľa § 48 ods. 2 písm.
b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Pretože odvolací súd nezistil žiadne dôvody na zmenu ktoréhokoľvek z výrokov napadnutého rozsudku,
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.
Výrok tohto uznesenia bol prijatý pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
(§ 185 ods. 2 Tr. por.)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.