Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/75/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200547
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Vysaníková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:7021200547.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Sába, PhD. a JUDr. Eriky Klimekovej, v právnej veci žalobcu: Service Creativ, s.r.o.,
IČO: 44 459 581, so sídlom Gorkého 3, Bratislava, právne zastúpeného: JUDr. Peter Majerník, advokát
so sídlom Werferova 1, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom
Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100851651/2021
zo dňa 18.05.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100851651/2021 zo dňa
18.05.2021, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101887268/2020 zo dňa 25.11.2020 a vec

vracia Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) dňa 08.08.2021
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100851651/2021 zo dňa
18.05.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu
Košice (ďalej aj „správca dane“) č. 101887268/2020 zo dňa 25.11.2020 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel v sume 6 000 eur na dani z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie jún 2018. Žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové
rozhodnutie správcu dane a priznať náhradu trov konania.

2. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo
„súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je

od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci
príslušný Správny súd v Košiciach.

Administratívne konanie

3. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia

január 2018, február 2018, marec 2018, máj 2018, jún 2018, júl 2018, august 2018, september 2018,
november 2018 a december 2018. Z kontroly bol vyhotovený protokol č. 100640558/2020 z 09.03.2020.
Daňová kontrola sa skončila dňa 25.03.2020 doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi.Pripomienky žalobcu k daňovému protokolu boli ústne prerokované dňa 21.10.2020 (Zápisnica č.
101609318/2020 z rovnakého dňa).

4. Správca dane vydal rozhodnutie č. 101887268/2020 zo dňa 25.11.2020, ktorým bol žalobcovi
vyrubený rozdiel v sume 6 000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2018.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správca dane nepriznal žalobcovi právo na odpočet DPH na
základe faktúr od dodávateľských spoločností:
- In Vestito, s.r.o. (faktúry č. 2018098, 2018102) za dodanie reklamných služieb v celkovej výške dane

1 500 eur,
- APOLON TRADE s.r.o. (faktúry č. 180134, 180140, 180141, 180148, 180151) za dodanie reklamných
služieb v celkovej výške dane 4 500 eur.
V odôvodnení rozhodnutia správca dane konštatoval porušenie § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“), nakoľko
z vykonaného dokazovania zistil, že predložené dodávateľské faktúry neodrážajú reálne plnenie.

Správca dane mal za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal dodanie
služieb dodávateľskými spoločnosťami. Uviedol, že v daňovom konaní vykonaným dokazovaním
relevantnespochybnilobchodnétransakcie,ktorénemohlibyťvykonanétak,akodeklarujúdodávateľské
faktúry. Vo vzťahu k dodávateľovi In Vestito, s.r.o. správca dane uviedol:
- konateľka tohto dodávateľa Michaela Svedkovičová k faktúram pre žalobcu predložila dodávateľské

faktúry od spoločnosti PARTNER BARTER NET, s.r.o. a BRAVA RESOURCES, s.r.o. a uviedla, že
spoločnosť BRAVA RESOURCES, s.r.o. vykonávala prieskum a monitoring a spoločnosť PARTNER
BARTER NET, s.r.o. zabezpečovala odvysielanie a uverejnenie reklám v médiách;
- v čase, kedy správca dane preveroval uskutočnenie zdaniteľných obchodov v spoločnosti BRAVA
RESOURCES. s.r.o. bol obchodný podiel prevedený na občana Rumunska, spoločnosť neprevzala

zásielku, na adrese uvedenej v obchodnom registri je spoločnosť neznáma, požadované doklady
správcovi dane neboli predložené;
-žalobcanepredložilpreukázateľnédôkazyotom,žeprijalslužbyodtohtododávateľavčaseavrozsahu
tak, ako je to uvedené na preverovaných faktúrach, žalobca nešpecifikoval, kto konkrétne sa na akých
činnostiach podieľal, ani aké podklady pre dodávateľa vypracoval;

- svedecká výpoveď A. B. (konateľa spoločnosti BRAVA RESOURCES s.r.o.) bola vyhodnotená ako
nedôveryhodná, účelová, ničím nepodložená, ktorá v konečnom dôsledku nepotvrdila reálne dodanie
služieb spoločnosťou BRAVA RESOURCES, s.r.o. odberateľovi In Vestito, s.r.o..
Vo vzťahu k dodávateľovi APOLON TRADE, s.r.o. správca dane uviedol:
- bývalý konateľ tohto druhého dodávateľa síce potvrdil dodanie služieb žalobcovi, ale jeho výpoveď

k jednotlivým zdaniteľným obchodom bola vyhodnotená ako všeobecná, bez presnej špecifikácie
predmetu opisu plnenia, ktorá v konečnom dôsledku nepotvrdila reálne dodanie služieb týmto
dodávateľom žalobcovi. Svedok svoje vyjadrenia nepodložil žiadnymi účtovnými a daňovými dokladmi,
chýbal akýkoľvek hmotný dôkaz o realizácii reklamných prác;
- podľa vyjadrenia A. B. sa na časti plnenia (relevantných pre posúdenie tejto veci, pozn.) mala podieľať

spoločnosť BRAVA RESOURCES, s.r.o., ktorá nepreukázala vierohodným spôsobom, že k zdaniteľným
obchodom došlo.
Na základe uvedených skutkových zistení správca dane dospel k záveru, že kontrolné zistenia
spochybnili reálne dodanie fakturovaných služieb spoločnosťami uvedenými na faktúre a tým aj vznik
daňovej povinnosti dodávateľov žalobcu, z čoho následne vyplynulo neuznanie uplatneného práva

na odpočítanie dane. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že jednotliví dodávatelia fakturované
reklamné služby vykonávali subdodávateľsky, pričom všetky subdodávateľské spoločnosti buď zanikli
zlúčením s inými subjektami, zmenili obchodný názov a sídlo spoločnosti, resp. jej konateľmi
sa stali zahraničné osoby. Z dôvodu prevodu obchodného podielu nebolo možné získať doklady
spoločností, vypočutí svedkovia nevedeli konkretizovať, aké osoby vykonávali jednotlivé činnosti, ani

špecifikovať jednotlivé formy a rámce reklamnej kampane deklarovanej na faktúrach. Žalobca vo svojej
odpovedi na výzvu nekonkretizoval a nepreukázal, aké podklady dodal jednotlivým dodávateľom, kto
konkrétne tieto podklady vypracoval a na akých činnostiach sa podieľal, neuviedol žiadne konkrétne
okolnosti uskutočnenia zdaniteľného obchodu. Zistenia o prevodoch obchodného podielu a zmeny v
spoločnostiach, týkajúce sa priamo či nepriamo deklarovaného zdaniteľného obchodu sú z daňového

pohľadujednýmzfaktorovpreukazujúcichnestabilituanevieryhodnosťkonanídaňovýchsubjektov,ktorí
dodanie predmetnej služby deklarovali, resp. fakturovali v reťazci dodávok.5. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol žalovaný tak, že odvolanie v celom
rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení podrobne opísal zistený skutkový
stav, ako aj obsah odvolania žalobcu. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením

veci správcom dane a nepovažoval odvolacie námietky žalobcu za dôvodné. Uviedol, že rozhodujúcou
skutočnosťou, na základe ktorej správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočet DPH bolo, že
kontrolné zistenia spochybnili reálne dodanie fakturovaných služieb spoločnosťou uvedenou na faktúre,
a tým aj vznik daňovej povinnosti u dodávateľov žalobcu. Uvedené závery vychádzali zo skutočností
zistenýchpripreverovanísubdodávateľskejspoločnostiBRAVARESOURCESs.r.o.,keďnepredložením

účtovných dokladov a evidencií tejto spoločnosti nebola preukázaná vierohodnosť dokladov znejúcich
na jej meno a samotné tvrdenia konateľa tohto subdodávateľa o uskutočnení zdaniteľných obchodov
nemohli postačovať ako dôkaz, že služby deklarované na predložených faktúrach boli skutočne dodané
deklarovaným dodávateľom.

Súdne konanie

6. V správnej žalobe žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav,

ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi
spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
Žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia podľa § 191
ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „SSP“). Namietal, že z preskúmavaných rozhodnutí nie je zrejmé, z akých logických
úvah a dôkazov správca dane ako aj žalovaný vyvodili závery nimi prezentované v rozhodnutiach.
Predmetné rozhodnutia sú chaotické, pričom sú v nich opakovane uvádzané vykonštruované závery
bez akejkoľvek opory vo vykonaných dôkazoch. Správca dane dôkazy predložené žalobcom vôbec
nevyhodnotil a z jeho rozhodnutia sa žalobca nedozvedel, prečo považujú správca dane a žalovaný

objektívne zadokumentované dodanie služieb za nedostatočné. Uviedol, že odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia je formulované tým spôsobom, že jeho obsah sa venuje výlučne dôkazom týkajúcim
sa subdodávateľov daňového subjektu a nie samotnému žalobcovi, pričom správca dane dôkazy
predložené žalobcom vôbec nevyhodnotil. Uviedol, že správcovi dane boli predložené konkrétne dôkazy
a to zmluvy, faktúry, mediálne plány, monitoringy plnenia, fotodokumentácia zverejnenia reklamy a ďalšie

dokladypreukazujúcedodanieslužieb.Žalobcadoložilvrámcidaňovejkontrolymateriálneplnenia,tomu
zodpovedajúce faktúry s podrobným opisom druhu a ceny dodaných služieb. Vzhľadom na takto zistený
skutkovýstavbolopovinnosťousprávcudanepreukázať,žekdodaniuslužiebnedošlo.Vdanomprípade
však správca dane produkoval hypotézy, ktoré nie sú podložené žiadnym relevantným dôkazom a
vychádzajúznesprávnehoprávnehoposúdeniadodanýchslužieb.Skutočnosť,žesavpriebehudaňovej

kontroly tretie subjekty stanú nekontaktnými, nemôže byť žalobcovi na ťarchu. Rovnako správca dane
nemôže vyhodnotiť v neprospech daňového subjektu skutočnosť, že bývalí konatelia dodávateľských a
subdodávateľských spoločností v čase vedenia daňovej kontroly nedisponujú účtovnými a obchodnými
dokladmispoločnosti.Správcadanenijakýmspôsobomnepreukázal,ženekontaktnosťtýchtosubjektov,
prípadne zmena vlastníckej a riadiacej štruktúry týchto spoločností akýmkoľvek spôsobom súvisí s ich

obchodovaním so žalobcom. Záverom žalobca namietal, že správca dane nedodržal zákonnú lehotu na
rozhodnutie, bez zákonného dôvodu a v rozpore s jeho účelom predĺžil zákonnú lehotu na rozhodnutie.

7. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zotrval na správnosti svojich záverov v napadnutom
rozhodnutí v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, a navrhol, aby správny súd

správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný mal za to, že sa v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami
daňového subjektu, ktoré boli obsahom odvolania, a ktoré korešpondujú so žalobnými dôvodmi.
Žalovaný posúdením rozhodnutia správcu dane, ako aj obsahu predloženého spisového materiálu
zastáva názor, že zistenie a posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o porušení § 49 a § 51

zákona č. 222/2004 Z. z. boli vecne správne a sú v súlade so zákonom. Skutkový stav bol dostatočne
zistený, vyvodené závery majú oporu v zistenom skutkovom stave a v predloženom spisovom materiáli
a odôvodnenia rozhodnutí správcu dane, ako aj žalovaného sú v súlade s § 63 zákona č. 563/2009 Z.
z.. Postup správcu dane a žalovaného, nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušenépráva žalobcu. Dôvody žalobcu uvedené v podanej žalobe nie je možné akceptovať, nakoľko nie sú
opodstatnené. Vo vzťahu k žalobnej námietke o nedodržaní procesných lehôt, poukázal na to, že tak
rozhodnutie prvostupňového orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného boli vydané v súlade s § 65 zákona

č. 563/2009 Z. z. a žalovaný nezistil porušenie zákona tak, ako to žalobca namietal v podanej správnej
žalobe.

8. Žalobca v replike, ktorá bola doručená krajskému súdu dňa 09.12.2021 stručne zotrval na dôvodoch
a návrhoch uvedených v správnej žalobe.

9. Žalovanému bola replika žalobcu spolu s výzvou na vyjadrenie doručená dňa 22.12.2021, žalovaný
dupliku nepodal.

10. Na žiadosť žalobcu správny súd nariadil vo veci pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 19.02.2026.
Pojednávania sa zúčastnil právny zástupca žalobcu. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní

ospravedlnil písomným podaním zo dňa 13.02.2026 a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci
v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobcu zároveň zotrval na podanej správnej žalobe, v krátkosti
zopakoval podstatné žalobné námietky uvedené v správnej žalobe.

Právne východiská

11. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

12. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní
sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú

realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

13. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z., daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

14. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené o najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

15. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k

zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a ohliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k ním.

16. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení
správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej
kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie
alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých
dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak

z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení
o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia
oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40
dní od doručenia oznámenia o výkone daňovej kontroly.17. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“) je predmetom dane poskytnutie služby (ďalej len

"dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby.

18. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode

alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

19. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká

platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

20. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

21. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže
platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú
podľa § 71.

Právne posúdenie veci správnym súdom

22. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správcu dane

podľa § 177 ods. 1 SSP v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a po zistení, že žaloba
bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP)
dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

23. Predmetom prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu

dane o určení rozdielu v sume 6 000 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún
2018. Správca dane neuznal žalobcovi uplatnené právo na odpočítanie dane z dôvodu, že žalobca
nepreukázal splnenie podmienok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č.
222/2004 Z. z., pričom tieto závery žalovaný ako vecne správne potvrdil. Súd na základe uvedeného
posudzoval zákonnosť dôvodov neuznania práva na odpočet DPH správnymi orgánmi spočívajúce v

nesplnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu (§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.), a to
v rozsahu žalobných námietok uvedených v správnej žalobe.

24. Z obsahu rozhodnutia správcu dane ani žalovaného nevyplýva, že by nimi bola akokoľvek
spochybňovaná reálna existencia služieb. Spochybnené bolo dodanie služieb dodávateľmi uvedenými

na faktúrach. Správny súd konštatuje, že správcom dane a žalovaným deklarovaným dôvodom pre
nepriznanie práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov žalobcu bolo neunesenie dôkazného
bremena žalobcom vo vzťahu k preukázaniu identity skutočných dodávateľov reklamných služieb.
Pokiaľ správca dane a žalovaný argumentovali, že žalobca nepreukázal, že mu boli reklamné služby
dodané deklarovanými dodávateľmi (resp. dodanie od deklarovaných dodávateľov bolo spochybnené),

spochybnili práve splnenie hmotnoprávnej podmienky práva na odpočítanie dane - dodanie služby
osobou so statusom zdaniteľnej osoby.25. Pokiaľ ide o nesplnenie hmotnoprávnych podmienok, správny súd pripomína, že v zmysle zákona
č. 222/2004 Z. z. hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane sú (I) existencia zdaniteľného
plnenia, (II) jeho dodanie zdaniteľnou osobou a (III) použitie dodaných tovarov a služieb daňovým

subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má dve povinnosti,
a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v samotnom uplatnení
práva na odpočet DPH a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné bremeno daňového
subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový subjekt dokladuje.
Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak správca dane

má pochybnosti o tvrdeniach daňového subjektu a predložené dôkazy nemieni akceptovať, potom
je povinný túto skutočnosť taktiež doložiť dôkazmi, ktoré tvrdenia daňového subjektu jednoznačne
vyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednúschopnosť,závažnosť
a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS
569/2022-33 zo dňa 07.02.2023).

26. Súd konštatuje, že v intenciách skutkových a právnych záverov formulovaných v rozhodnutí správcu
dane v spojení s rozhodnutím žalovaného nebolo preukázané splnenie podmienok pre nepriznanie
odpočtu DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že
dodanie služby žalovaný nespochybňoval. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je možné vyvodiť,
že žalovaný mal za to, že žalobca v konaní nepreukázal, že služba mu bola dodaná dodávateľom

deklarovaným na faktúrach. K tomuto záveru dospel žalovaný na základe spochybnenia hodnovernosti
subdodávateľa deklarovaných dodávateľov. Je nevyhnutné konštatovať, a to s poukazom na vyššie
vymedzené hmotnoprávne podmienky pre priznanie práva na odpočet DPH, že argumentácia správcu
dane a žalovaného vo vzťahu k neplneniu hmotnoprávnych podmienok na priznanie odpočtu DPH
neobstojí. Žalovaný postavil nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie odpočtu DPH

argumentačne na dôvodoch, v rámci ktorých nespochybnil reálne dodanie služby, avšak spochybnil
hodnovernosť subdodávateľskej spoločnosti. Takto odôvodnené nepriznanie práva na odpočet DPH
z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok nemožno akceptovať pre jeho nesúlad so zákonom
č. 222/2004 Z. z., ako aj ustálenou rozhodovacou praxou vnútroštátnych a európskych súdov.

27. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú
majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb, ktoré
prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (napr.
C-409/99 Metropol a Stadler a C-324/11 Tóth). Právo na odpočítanie dane je neoddeliteľnou súčasťou
mechanizmu dane z pridanej hodnoty a v zásade nemôže byť obmedzené a toto právo sa osobitne

uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe (napr. C-110/98
až C-147/98 Gabalfrisa a i., C-465/03 Kretztechnik, C-438/09 Dankowski a C-285/11 Bonik). Cieľom
režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v
rámci všetkých ich hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje
úplnú neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností, bez ohľadu na ich účel alebo

výsledky, za predpokladu, že sú samy predmetom dane (napr. C-285/11 Bonik). Z judikatúry Súdneho
dvora EÚ taktiež vyplýva, že každá transakcia musí byť sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na
dani splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (napr. C-267/15 Gemeente Woerden).

28. Na tomto mieste súd považuje za potrebné poukázať aj na závery rozsudku Najvyššieho

správneho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/15/2020 z 30.06.2022, ktorý právny názor v ňom obsiahnutý
predstavuje významný judikatórny posun vo vzťahu k posudzovaniu okolností nepreukázania dodania
služieb deklarovaným dodávateľom v prípade, ak správca dane oprávnene spochybní ich vykonanie
subdodávateľmi deklarovaného dodávateľa. V tomto smere poukázal Najvyšší správny súd SR
na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, z ktorého vyplýva, že v prípade

spochybnených subdodávateľov v kontexte prejednávanej veci je možné nepriznať odpočítanie dane
v prípade, ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu o podvodnom
konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Keďže správca dane ani žalovaný
v kontexte tohto rozhodnutia neviedli svoje úvahy pri určení rozdielu dane žalobcovi, tak kasačný
súd považoval ich rozhodnutie za nezákonné (bod 26 odôvodnenia rozsudku NSS SR sp. zn.:

3Sžfk/15/2020). V bode 16 odôvodnenia vyššie označeného rozsudku NSS SR tento uvádza, že nárok
na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych
podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písmeno a) smernice Rady 2006/12/ES z
28. novembra 1005 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a jej transpozície do právnehoporiadku SR. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: 1.) to, že poskytovateľom plnenia
(deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného
dodávateľa), 2.) to, že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna

existencia plnenia) a 3.)to, že prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom - daňovým subjektom) použité v
rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky odpočítanie dane nie
sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo
na odpočítanie dane môže byť odopreté.

29. Otázke statusu osoby deklarovaného dodávateľa venoval Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí
vo veci C - 154/20 Kemwater ProChemie, kde konštatoval, že uvedenie deklarovaného dodávateľa
na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby
deklarovaného dodávateľa hmotnoprávnou podmienkou je a dôkazné bremeno má spravidla osoba,
ktorá si uplatňuje odpočítanie dane (žalobca). V zmysle aktuálnej judikatúry Súdneho dvora EÚ
a NSS SR teda nie je možné odmietnuť odpočítanie dane len z dôvodu, že žalobca (daňový

subjekt ) nevie preukázať, že ním deklarovaný dodávateľ zabezpečil dodanie reklamy prostredníctvom
subdodávateľských spoločností, respektíve tieto subjekty stotožniť z dôvodu že správca dane nemal
k dispozícii účtovníctvo dodávateľa a jeho subdodávateľov, že došlo k personálnym zmenám v
obchodných spoločnostiach, ktoré boli subdodávateľmi, k čomu viedli závery tak správcu dane aj
žalovaného. Za situácie, keď je zrejmé, že v čase dodania služieb deklarovaný dodávateľ žalobcu

bol subjektom registrovaným pre DPH ( prvá hmotnoprávna podmienka pre priznanie odpočtu DPH),
že reálne poskytnuté služby neboli správcom dane spochybnené, s čím sa stotožnil aj žalovaný vo
svojom rozhodnutí, keď potvrdil rozhodnutie správcu dane (druhá hmotnoprávna podmienka) a keď
zároveň správca dane a v zhode s ním ani žalovaný neskúmali podmienku ekonomickej opodstatnenosti
poskytnutých služieb ktorých existenciu nespochybnili (tretia hmotnoprávna podmienka), nie je možné

vysloviť záver o porušení ustanovenia § 49 v spojení s ustanovením § 51 zákona č. 222/2004 Z. z., a
teda bez ďalšieho vysloviť záver o nepriznaní práva na odpočet DPH.

30. Záverom k tejto otázke súd poukazuje na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C 610/19 Vikingo :
„Smernica Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v spojení

so zásadami daňovej neutrality, efektivity a proporcionality sa má vykladať v tom zmysle, že bráni
vnútroštátnej praxi, na základe ktorej daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo na odpočítanie
dane z pridanej hodnoty zaplatenej za nadobudnutie tovaru, ktorý jej bol oddaný z dôvodu, že faktúry
týkajúce sa týchto nákupov nemožno považovať za hodnoverné, pretože po prvé osoba, ktorá vyhotovila
faktúru uvedený tovar nemohla z dôvodu nedostatku potrebných materiálnych a ľudských zdrojov vyrobiť

ani dodať, čiže tento tovar bol v skutočnosti nadobudnutý od inej osoby, ktorej totožnosť nebola určená,
po druhé neboli dodržané vnútroštátne predpisy v oblasti účtovníctva, po tretie dodávateľský reťazec,
ktorí viedol k uvedeným nákupom, nebol ekonomicky opodstatnený a po štvrté v prípade niektorých
transakcií, ktoré boli súčasťou dodávateľského reťazca sa vyskytli nezrovnalosti. Takéto zamietnutie je
možné len vtedy, ak je právne dostatočným spôsobom preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne

podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mohla vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou
daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt
vystupujúci v predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca, čo prináleží vnútroštátnemu
súdu.“

31. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že hmotnoprávne podmienky priznania práva na
odpočet dane sa v zásade týkajú len individuálneho obchodného vzťahu medzi dodávateľom -
daňovým subjektom - odberateľom daňového subjektu. Z tohto dôvodu prípadné pochybnosti týkajúce
sa subdodávateľskej časti obchodného reťazca alebo časti nasledujúcej po odberateľovi daňového
subjektu nepredstavujú (bez ďalšieho) dôvodné pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok

práva na odpočítanie dane. Práve z tohto dôvodu „pre záver správcu dane, že daňový subjekt
nesplnil hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, nepostačuje spochybnenie subdodávateľských
spoločností deklarovaného dodávateľa daňového subjektu, ktoré nemali žiadnych zamestnancov,
nemali personálne vybavenie, nemali materiálno-technické vybavenie na realizáciu daných prác a
teda nedisponovali nevyhnutnými prostriedkami na zabezpečenie fakturovaného plnenia (rozhodnutie

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžfk/15/2020 zo dňa 30. júna 2022,
publikovaného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako
ZNSS 23/2022).32. V súvislosti s preskúmavaným prípadom sa správny súd stotožňuje so žalobcom v tom, že podstata
pochybností pomenovaných správcom dane a žalovaným sa týka v zásade okolností mimo priamej
dispozičnej sféry žalobcu - ide o pochybnosti založené na skutočnostiach týkajúcich sa subdodávateľov

v obchodných reťazcoch. Pokiaľ ide o skutočnosti týkajúce sa subdodávateľov žalobcu, tieto v zásade
nemajú (v kontexte hmotnoprávnych podmienok uplatneného práva na odpočítanie dane) priamy súvis
so spornými obchodnými prípadmi žalobcu.

33. Vo vzťahu k dodávateľovi žalobcu APOLON TRADE s.r.o. sú závery správnych orgánov založené

na skutočnostiach týkajúcich sa zmeny obchodného mena, sídla a konateľa dodávateľa, ktorým sa
stal občan Rumunska a na skutočnostiach týkajúcich sa subdodávateľa a to spoločnosti BRAVA
RESOURCES, s.r.o. Opakovane možno konštatovať, že skutočnosti zistené správcom dane a to, že
obchodná spoločnosť BRAVA RESOURCES, s.r.o. je nekomunikujúci daňový subjekt, na adrese sídla
spoločnosti uvedenej v obchodnom registri zásielky nepreberá a teda skutočnosti týkajúce sa výlučne
subdodávateľa žalobcu nemožno považovať za spôsobilé spochybniť skutočnosť, že reklamné služby

dodalžalobcovidruhýdodávateľ. VreakciinanámietkužalobcutýkajúcusavýpovedesvedkaIng.Juraja
Kuču (konateľa dodávateľa APOLON TRADE s.r.o.) správny súd uvádza, že tvrdenie správcu dane a
žalovaného o všeobecnosti výpovede tohto svedka sa viaže výlučne na ich konštatovanie, že: „výpoveď
A. B. bola všeobecná, bez presnej špecifikácie zdaniteľných plnení“ resp., že „svoje tvrdenie nevedel
podložiť žiadnymi dôkazmi, pretože doklady spoločnosti odovzdal novému konateľovi“. Opakovane tu

platí už uvedené, že z takto formulovaných záverov nie sú ani z pohľadu správneho súdu rozpoznateľné
úvahy, ktoré viedli správne orgány k záveru, že výpoveď svedka je všeobecná, resp. nepresná.

34. Obdobné závery správneho súdu platia aj vo vzťahu k dodaniu služieb spoločnosťou In Vestito,
s.r.o., kde správne orgány svoje úvahy opäť opreli o skutočnosti vzťahujúce sa k subdodávateľskej

spoločnosti BRAVA RESOURCES s.r.o, a to nepredloženie účtovných dokladov a evidencií od tejto
spoločnosti, nepreukázanie vierohodnosti dokladov znejúcich na jej meno, prevod obchodného podielu
na občana Rumunska, ktorý na výzvy správcu dane nereagoval. V okolnostiach veci je podstatné,
že výpoveď svedkyne C. D., konateľky spoločnosti In Vestito, s.r.o označil správca dane za jasnú,
konkrétnu a zrozumiteľnú, keď táto svedkyňa odpovedala na všetky položené otázky. Ani prvostupňové

rozhodnutie správcu dane, ani napadnuté rozhodnutie žalovaného a ani protokol z daňovej kontroly
neobsahuje žiadne vyhodnotenie tohto dôkazu. Ich obsahom vo vzťahu k tomuto vykonanému dôkazu,
ktorým konateľka tohto dodávateľa potvrdila dodanie služieb v priamom obchodnom vzťahu medzi
žalobcom a spoločnosťou In Vestito, s.r.o., je výlučne popis zistených skutočností, bez akéhokoľvek jeho
vyhodnotenia ako takého, ako aj bez jeho vyhodnotenia vo vzťahu k ostatným zisteným skutočnostiam.

Správca dane musí tento dôkaz vyhodnotiť aj vo vzťahu k poznatkom získaným na základe hodnotenia
iných dôkazov (do akej miery je dôkaz súladný s inými dôkazmi, či im odporuje, či sa vzájomne dopĺňajú).
Inak povedané skutočnosti zistené výsluchom svedka musia byť komplexne podrobené hodnotiacemu
úsudku správneho orgánu, ktorého úvahy musia byť rozpoznateľné, čo sa v preskúmavanom prípade
nestalo. Dôkaznú silu toho-ktorého dôkazu mu priraďuje síce správny orgán, ale až ako výsledok

hodnotenia vykonaného dokazovania zákonom aprobovaným spôsobom. Vzhľadom na už formulované
závery sa preto možno stotožniť v tomto rozsahu aj s námietkou žalobcu o nepreskúmateľnosti
napadnutých rozhodnutí. Tak, ako už bolo uvedené pokiaľ je nepriznanie práva na odpočítanie DPH
od tohto dodávateľa založené výlučne na skutočnostiach týkajúcich sa subdodávateľa žalobcu, tieto v
zásadenemajú(vkontextehmotnoprávnychpodmienokuplatnenéhoprávanaodpočítaniedane)priamy

súvis so spornými obchodnými prípadmi žalobcu.

35. Čo sa týka žalobných námietok vo vzťahu k dodávateľovi KERES SLOVAKIA s.r.o., ktoré sú
obsiahnuté v čl. V. správnej žaloby, súd konštatuje, že z odôvodnia právnou žalobou napadnutého
rozhodnutia, ani z rozhodnutia správcu dane nevyplýva, že by žalobcovi nebolo priznané právo na

odpočet DPH z dodávok reklamných služieb od tohto dodávateľa. Z uvedeného dôvodu sa súd
podrobnejšie týmito žalobnými námietkami nezaoberal.

36. K námietke žalobcu o porušení jeho práv nedodržaním procesných lehôt, správny súd uvádza, že po
preskúmaní administratívneho spisu konštatuje, že celková dĺžka daňovej kontroly neprekročila zákonnú

lehotu (čo ani žalobca nenamietal). Samotná dĺžka vyrubovacieho konania (rešpektovanie procesnej
lehoty) nemá za následok nezákonnosť rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní. Takýto záver
totiž nevyplýva z príslušných právnych predpisov (daňový poriadok alebo zákon o dani z pridanej
hodnoty) a ani z judikatúry najvyšších súdnych autorít. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, žedaňová kontrola bola ukončená dňa 25.03.2020 doručením protokolu z daňovej kontroly spolu s výzvou
na vyjadrenie žalobcovi. Následne dňa 08.04.2020 žalobca požiadal o prerušenie konania (§ 8 zákona
č. 67/2020 Z. z.), daňové konanie pokračovalo od 01.10.2020 podľa § 6 zákona č. 264/2020 Z. z..

Dňa 21.10.2020 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní (prerokovanie pripomienok žalobcu
k protokolu z daňovej kontroly). Dňa 25.11.2020 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie správcu dane.
Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie dňa 20.01.2021, odvolanie bolo postúpené
žalovanému dňa 19.02.2021. Dňa 09.04.2021 žalovaný požiadal Ministerstvo financií SR o predĺženie
lehoty na vydanie rozhodnutia (§ 65 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.) a v ten istý deň ministerstvo

predĺžilo žalovanému lehotu na vydanie rozhodnutia o 60 dní. Žalovaný listom zo dňa 20.04.2021
upovedomil žalobcu o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia. Žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie
dňa 17.05.2021. Vychádzajúc z uvedeného súd nevzhliadol dôvodnosť tejto žalobnej námietky žalobcu.

37. Sumarizujúc už uvedené je správny súd toho názoru, že v predmetnom prípade správne
orgány relevantne nespochybnili skutočnosť, že reklamné služby dodali žalobcovi dodávateľské

spoločnosti. Inými slovami, zistenia a dôkazy získané správcom dane dostatočným spôsobom
nespochybnili vierohodnosť a pravdivosť žalobcom predložených dokladov a dôkazov v otázke splnenia
hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie DPH.

38. Záverom správny súd konštatuje, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho

právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP) a sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť ako
aj nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), z dôvodov ktorých obe administratívne rozhodnutia
trpia vadou nezákonnosti, preto správny súd preskúmavané rozhodnutia zrušil a vrátil vec správcovi
dane na ďalšie konanie (§ 191 ods. 3 písm. a) v spojení s ods. 4 SSP).

39.Vďalšomkonaníbudeúlohousprávcudanenáležite,preskúmateľnýmspôsobomvymedziťskutkové
zistenia vyplývajúce správcovi dane z vykonaných dôkazov a tieto správne právne posúdiť pri viazanosti
správcu dane právnymi závermi správneho súdu formulovanými v tomto rozsudku v zmysle § 191 ods.
6 SSP.

40. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému
žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4

SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach
v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku [§ 443 ods. 1 SSP a § 493e SSP]. Zmeškanie uvedenej
lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal

jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).