Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, February 19, 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-6S/77/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200434
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Lenka Figulová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:7022200434.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a členov

senátu Mgr. Michala Magura a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: SLOVENSKÁ
ASOCIÁCIA VÝROBCOV TRANSPORTBETÓNU, so sídlom Kolískova 5249/1, 841 05 Bratislava,
IČO: 31 752 560, právne zastúpeného KPMG Legal s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 10, 811 02
Bratislava, IČO: 47 238 623, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, Odbor opravných prostriedkov,
so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti ďalších účastníkov: 1/ VEDOS, s. r. o., so
sídlom Petrovany – Vysielač 588, 082 53, Petrovany, IČO: 45 626 618, zastúpeného JUDr. Mariánom
Prievozníkom, PhD., advokátom, so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice, IČO: 47 239 573, 2/ Združenie

domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, 3/
A. B. C., bytom D. XX, XXX XX E., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-
OOP3-2022/023468-003 zo dňa 13. júna 2022, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Košice, Odboru opravných prostriedkov č. OU-
KE-OOP3-2022/023468-003 zo dňa 13. júna 2022, ako aj rozhodnutie Okresného úradu Košice, Odboru
starostlivosti o životné prostredie, Oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia
č.: OU-KE-OSZP3-2022/003292-039 zo dňa 04. marca 2022 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy

nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu účelne vynaložených trov konania voči žalovanému.

III. Ďalším účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Okresný úrad Košice, Odbor starostlivosti o životné prostredie, Oddelenie ochrany prírody
a vybraných zložiek životného prostredia (ďalej aj „orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. OU-KE-
OSZP3-2022/003292-039 zo dňa 04. marca 2022, na základe zámeru navrhovanej činnosti „Betonáreň
VEDOS Košice – Barca“ umiestnenej na území Košického kraja v okrese Košice IV, MČ Košice – Barca,
na pozemku parc. č. 1460/3 a č. 1460/53, v katastrálnom území F. (ďalej aj „navrhovaná činnosť“)
predloženého dňa 06. septembra 2021 navrhovateľom Vedos, s.r.o., so sídlom Rožkovany 11, 082

71 Lipany nad Torysou, IČO: 45 626 618 (ďalej aj „navrhovateľ“, v konaní pred súdom v procesnom
postavení ďalšieho účastníka 1/), po vykonaní zisťovacieho konania o posudzovaní navrhovanej činnosti
podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení
niektorýchzákonovvplatnomaúčinnomznení(ďalejaj„zákonč.24/2006Z.z.“)rozhodol,ženavrhovanáčinnosť sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a pre uvedenú činnosť je preto možné
požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov. Na eliminovanie a zmiernenie vplyvu navrhovanej
činnosti na životné prostredie orgán prvého stupňa určil podmienky špecifikované vo výrokovej časti

rozhodnutia.

2. Orgán prvého stupňa vydal toto rozhodnutie po tom, čo Okresný úrad Košice, Odbor opravných
prostriedkov rozhodnutím č. OU-KE-OOP3-2022/004227 zo dňa 26. januára 2022 (ďalej aj „zrušujúce
rozhodnutie“) zrušil rozhodnutie č. OU-KE-OSZP3-2021/034058 zo dňa 13. októbra 2021 (ďalej aj „prvé

rozhodnutie“), ktorým orgán prvého stupňa rozhodol, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať
podľa zákona č. 24/2006 Z.z., a odôvodnil ho tým, že:
- opätovne prehodnotil predpokladané vplyvy súvisiace s realizáciou navrhovanej činnosti, s ohľadom
na ich význam, vlastnosti a očakávania, a posúdil ich ako environmentálne prijateľné,
- zaoberal sa stanoviskami k navrhovanej činnosti, a to 1. stanoviskom Mesta Košice, referátu životného
prostredia a energetiky č. MK/A/2021/19334 zo dňa 28. septembra 2021; 2. stanoviskom Okresného

úradu Košice, odboru krízového riadenia č. OU-KE-OKR1-2021/000212/260 zo dňa 10. septembra
2021; 3. stanoviskom Okresného úradu Košice, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia
ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia za: Úsek štátnej správy ochrany ovzdušia
č. OU-KE-OSZP3-021/034206 zo dňa 13. septembra 2021, Úsek štátnej vodnej správy č. OU-KE-
OSZP3-021/0663621 zo dňa 24. septembra 2021, Úsek štátnej správy odpadového hospodárstva č.

OU-KE-OSZP3-021/036948/NIK zo dňa 27. septembra 2021; 4. stanoviskom Ministerstva hospodárstva
Slovenskej republiky č. 103410/2021-3230-212646 zo dňa 28. septembra 2021; 5. stanoviskom
Mestskej časti Košice - Barca č. 2021/528/1035 zo dňa 19. septembra 2021; 6. stanoviskami verejnosti:
a/ stanoviskom Združenia domových samospráv doručeným dňa 05. septembra 2021, b/ stanoviskom
obyvateľov ulice Osloboditeľov, Košice – Barca doručeným dňa 30. septembra 2021,

- zámer navrhovanej činnosti doručený dňa 06. septembra 2021 vyhodnotil ako dostatočne pripravený
a podrobný,
- pripomienky k zámeru posúdil ako súhlasné s realizáciou navrhovanej činnosti, bez ďalšieho
posudzovania podľa zákona č. 24/2006 Z.z. s tým, že opodstatnenosť a dodržiavanie pripomienok
vyplývajúcich z právnych predpisov bude sledované dotknutými orgánmi v ďalšom stupni prípravy

a povoľovania navrhovanej činnosti,
- dospel k záveru, že všetky vplyvy na životné prostredie a zdravie obyvateľstva v okolí dotknutého
územia sa pohybujú v spoločensky prijateľnej miere a dajú sa eliminovať technickými opatreniami,
dôsledným dodržiavaním technických predpisov a pracovných postupov, resp. opatreniami, ktoré
vyplynuli zo stanovísk dotknutých subjektov a verejnosti k zámeru navrhovanej činnosti v ďalších

stupňoch povoľovacej činnosti zahrnuté v príslušnej projektovej dokumentácii,
- neboli tak zistené skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na ďalšie posudzovanie navrhovanej činnosti.

3. Orgán prvého stupňa k nedostatkom vytknutým žalovaným v zrušujúcom rozhodnutí vydanom
v odvolacom konaní najmä uviedol, že:

- súčasťou nového rozhodnutia je vyhodnotenie priamych a nepriamych vplyvov navrhovanej činnosti
na životné prostredie, vrátane príslušných environmentálnych opatrení,
- v zisťovacom konaní postupoval v súlade so zákonom č. 24/2006 Z.z. a so zákonom č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom a účinnom znení (ďalej aj „správny poriadok“);
súčinnosťou s dotknutými orgánmi a verejnosťou získal odborný podklad pre rozhodnutie,

- podmienky určené v prvom rozhodnutí, ktoré žalovaný ako odvolací orgán považoval za neurčité,
špecifikoval a doplnil ďalšiu podmienku,
- zo stanovísk účastníkov konania neidentifikoval výrazne nepriaznivý vplyv na životné prostredie,
- vzal na vedomie všetky stanoviská doručené v lehote, a to aj tie, ktoré neobsahovali predpísané
náležitosti, pričom orgán prvého stupňa uviedol, že niektorých účastníkov konania sa nepodarilo

kontaktovať za účelom odstránenia nedostatkov, avšak vyvinul maximálne úsilie, preto jeho konanie
nebolo v rozpore s § 19 ods. 3 správneho poriadku,
- podkladmi rozhodnutia boli skutočnosti všeobecne známe (napr. Územný plán mesta Košice) ako aj
skutočnosti známe orgánu verejnej správy z jeho činnosti; podklady boli posúdené jednotlivo, ako aj vo
vzájomnej súvislosti; v procese posudzovania boli opätovne vyhodnotené všetky doručené vyjadrenia

účastníkov, súhlasné stanoviská dotknutých orgánov a obce, ktorá považuje predmetnú činnosť ako
environmentálne prijateľnú,
- nedostatok v doručovaní rozhodnutia účastníkom konania a na vedomie bol odstránený,- mal dostatočné informácie o navrhovanej činnosti, vplyve technológie a stave miestnej komunikácie
v dotknutom území, čo zohľadnil pri stanovení opatrení, ktorými sa účinne zabezpečí vysoká úroveň
ochrany životného prostredia,

- nebolo potrebné prehodnotiť rozhodnutie o upustení od variantného riešenia navrhovanej činnosti zo
dňa 24. mája 2021 vydané na základe žiadosti navrhovateľa podľa § 22 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z.z.
zo dňa 20. mája 2021, nakoľko v zisťovacom konaní nevznikla potreba posudzovania ďalšieho reálneho
variantu činnosti,
- do vydania rozhodnutia nebolo doručené stanovisko (ani odpoveď na podnet zo dňa 30. septembra

2021), ktorým by bolo konanie orgánu verejnej správy spochybnené, resp. na základe ktorého by malo
byť konanie prerušené alebo zastavené.

4. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa č. OU-KE-OSZP3-2022/003292-039 zo dňa 04. marca 2022
podali v zákonnej lehote odvolania žalobca a A. B. C. (v konaní pred súdom v procesnom postavení
ďalšieho účastníka 3/).

5. Žalobca v odvolaní uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu
veci, orgán prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a porušil zásadu správneho konania, keď
v skutkovo zhodnom alebo podobnom prípade rozhodol odlišne. Rozhodnutie je ďalej neodôvodnené,
zmätočné, arbitrárne a orgán verejnej správy postupoval v rozpore s názorom odvolacieho orgánu. Za

neodôvodnené považoval aj rozhodnutie o upustení od variantného riešenia.

6. Ďalší účastník 3/ najmä žiadal doplniť hlukovú štúdiu o merania pred rodinným domom
nachádzajúcom sa na parcele č. 335/4, kat. územie F.. Namietal neurčitosť a nepreskúmateľnosť
stanovených podmienok, a nesprávne posúdenie kapacity výroby betónovej zmesi navrhovanej činnosti,

poukazujúc na námietky žalobcu.

7. O odvolaniach žalobcu a ďalšieho účastníka 3/ rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-
OOP3-2022/023468-003 zo dňa 13. júna 2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolania
zamietol a rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdil.

8. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol skutkový stav veci, popísal účel
navrhovanej činnosti, jej situovanie a prevádzku, pričom poukázal na skutočnosť, že navrhovaná
činnosť bude vyžadovať územné rozhodnutie v zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v platnom a účinnom znení a následne stavebné povolenie

a kolaudačné rozhodnutie. Zámer navrhovanej činnosti je svojimi parametrami zaradený podľa prílohy
č. 8 zákona č. 24/2006 Z.z. do odvetvia č. 6 – Priemysel stavebných látok, pol. 2 Výroba stavebných
hmôt vrátane panelární a stavebných výrobkov, od 50 000 t/rok do 100 000 t/rok, zisťovacie konanie
(časť B), ktoré prvostupňový správny orgán vykonal podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z.z.. Zámer
bol v súlade s § 23 ods. 1 uvedeného zákona zaslaný rezortnému orgánu Ministerstvu dopravy

a výstavby Slovenskej republiky, povoľujúcim orgánom, dotknutým subjektom a dotknutým obciam, a bol
zverejnený na webovom sídle Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej aj „MŽP
SR“). V napadnutom rozhodnutí ďalej žalovaný uviedol podstatný obsah stanovísk vyššie spomínaných
subjektov k navrhovanej činnosti predložených orgánu prvého stupňa.

9. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že MŽP SR podnet žalobcu zo dňa 30. septembra 2021
na začatie konania podľa § 19 zákona č. 24/2006 Z.z. vo veci predmetnej navrhovanej činnosti,
nevyhodnotilo ako podnet podľa tohto zákonného ustanovenia z dôvodu, že sa nejedná o činnosť
neuvedenú v prílohe č. 8, ani o podlimitnú činnosť. MŽP SR konštatovalo, že určená kapacita
betonárne neprekračuje prahové hodnoty pre časť A uvedené v prílohe č. 8 zákona č. 24/2006 Z.z.

(50 000 t/rok - 100 000 t/rok), je predmetom zisťovacieho konania a nie je predmetom povinného
hodnotenia podľa uvedeného zákona. Plánovaná kapacita uvedená navrhovateľom v zámere by tak
mala vychádzať z reálneho odbytu betónu v lokalite (v ktorej blízkosti je v súčasnosti ďalších päť
výrobcov betónových zmesí), ako aj z kapacitných možností existujúceho dopravného pripojenia,
technického stavu a akustických pomerov v riešenom a hodnotenom území (odpoveď MŽP SR č.

2899/2022-11.1.2/ed.305272022 zo dňa 30. mája 2022, predložená žalovanému dňa 06. júla 2022).
Navrhovateľ – ďalší účastník 1/ k uvedenému uviedol, že nespochybňuje štítkové údaje miešaných
jadier, ale odmieta metodiku výpočtu v podnete. V prípade zvýšenia výroby v budúcnosti bude
postupovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. MŽP SR zároveň uviedlo, že jeho usmernenia, výklady,stanoviská alebo vyjadrenia nemajú právnu záväznosť a slúžia ako metodická pomôcka pre aplikačnú
prax.

10. Odvolací orgán po preskúmaní spisového materiálu a rozhodnutia orgánu prvého stupňa
napadnutého odvolaniami dospel k záverom, že
- predložený zámer navrhovanej činnosti je v súlade so zákonom č. 24/2006 Z.z.,
- orgán prvého stupňa doplnil výrok rozhodnutia o podmienky z hľadiska ochrany a obnovy biodiverzity,
budovania zelenej infraštruktúry, ochrany vôd a opatrení súvisiacich s Programom odpadového

hospodárstva SR; pri určení podmienok prihliadal na ich primeranosť a opodstatnenosť, na charakter
plánovanej činnosti s ohľadom na konkrétne územie,
- orgán prvého stupňa zrozumiteľne, logicky a dostatočne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení
dôkazov, ktoré dôkazy vzal do úvahy, aký skutkový stav na základe nich zistil, ako tento skutkový
stav posúdil z vecného hľadiska a po právnej stránke, a vyjadril svoje stanovisko ku skutočnostiam,
argumentom a dôkazom, ktoré účastníci v konaní uplatnili, prípadne navrhli,

- na hodnotenom území sa nenachádzajú žiadne chránené územia, ide o územie
s 1. stupňom ochrany v zmysle zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom a účinnom
znení, kde sa uplatňujú ustanovenia o všeobecnej ochrane prírody a krajiny; navrhovaná činnosť je
situovaná v existujúcej priemyselnej zóne a nie je v priamom ani nepriamom kontakte s prvkami
Územného systému ekologickej stability mesta Košice a je v súlade s Územným plánom HSA Košice,

plánom zóny Barca – Regulatívy pre územný rozvoj, ktorým je v rámci komplexného urbanistického
návrhu predmetné územie špecifikované ako plochy zariadení výroby, skladov, stavebnej výroby,
- v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je preukázané, že výsledná záťaž na životné prostredie je
prijateľná a zachováva jeho kvality v lokálnom širšom meradle.

11. K odvolacím námietkam ďalšieho účastníka 3/ žalovaný najmä uviedol, že:
- informácie o upustení od variantného riešenia navrhovanej činnosti orgán prvého stupňa doplnil,
- zo stanovísk a pripomienok k zámeru nevyplynula potreba posudzovania ďalšieho variantného riešenia
zámeru navrhovanej činnosti, a preto nebol dôvod prehodnocovať rozhodnutie zo dňa 24. mája 2021
o upustení od variantného riešenia,

- nakoľko predmetná komunikácia nie je vo vlastníctve navrhovateľa, orgán prvého stupňa mohol iba
odporučiť riešenie problematiky prístupovej komunikácie (rekonštrukcie) s jej vlastníkom,
- žalovaný nespochybňuje hlukovú štúdiu vypracovanú odborne spôsobilou osobou a jej závery;
nárast hlukovej záťaže z hľadiska sluchového vnímania žalovaný považuje za bezvýznamný, hluk je
minimalizovaný polohou v priemyselnej zóne a vzdialenosťou od obytnej zóny,

- nesúhlasil s tvrdením, že stanovené podmienky sú neurčité a nepreskúmateľné.

12. K odvolacím námietkam žalobcu žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí najmä uviedol, že:
- s tvrdeniami žalobcu vo všetkých bodoch nesúhlasí,
- určená kapacita navrhovanej činnosti neprekračuje prahové hodnoty pre časť A uvedenú v prílohe č. 8

zákona č. 24/2006 Z.z.; orgán prvého stupňa správne určil technickú kapacitu navrhovaného zariadenia;
metodiku výpočtu žalobcu vychádzajúcu zo štítkového výkonu miešacích jadier odmieta, nakoľko nie
je právne podložená,
- orgán prvého stupňa sa v novom konaní a rozhodnutí riadil právnym názorom odvolacieho orgánu,
- zámer sa týka konkrétneho územia a nemôže vychádzať zo zverejnených rozhodnutí a záverečných

stanovísk špecifických pre inú územnú a stavebnú ochranu,
- vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia sú formulované podmienky, ktoré eliminujú a zmierňujú
negatívne vplyvy na životné prostredie a obyvateľov; opatrenia sú uvedené v zámere navrhovanej
činnosti (kapitola IV.10.); opatrenia vyplývajúce z právnych predpisov a noriem budú sledované
jednotlivými dotknutými orgánmi v ďalších stupňoch prípravy a povoľovania navrhovanej činnosti.

II.
Konanie pred správnym súdom

13. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 12. augusta 2022, doručenou na v tom čase vecne
a miestne príslušný Krajský súd v Košiciach dňa 15. augusta 2022, domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2022/023468-003 zo dňa 13. júna 2022, ako aj rozhodnutiaorgánu prvého stupňa - Okresného úradu Košice, Odbor starostlivosti o životné prostredie, Oddelenie
ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-KE-OSZP3-2022/003292-039 zo dňa
04. marca 2022. Zároveň žiadal priznať právo na náhradu trov konania.

14. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí z dôvodu nesprávneho zistenia skutkového
stavu veci, nesprávneho právneho posúdenia a nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov (žalobné
dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v platnom
a účinnom znení - ďalej aj „SSP“).

15. Žalobné námietky sú v podstate totožné s námietkami odvolacími. Žalobca opísal priebeh
administratívneho konania a uviedol časovú chronológiu relevantných rozhodnutí orgánov verejnej
správy.

16. Nesprávne zistenie skutkového stavu veci podľa žalobcu spočíva v nesprávnom posúdení výrobnej

kapacity navrhovanej činnosti. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu
žalovanýprisvojomrozhodnutívychádzalvýlučneznavrhovateľomdeklarovanejkapacityvýroby87500
ton/rok, zaradenej do časti B, 2. bodu, 6. kapitoly, prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z.z. (ďalej aj „tvrdená
kapacita“), nakoľko v rozhodnutí absentuje akákoľvek správna úvaha týkajúca sa tohto názoru. Žalovaný
opomenul parametre výrobného zariadenia uvádzané samotným navrhovateľom v zámere, ktoré pri

prepočte na ročnú výrobnú kapacitu (cca 1 472 000 t/rok vyrobeného betónu) mnohonásobne (16
násobne) presahujú tvrdenú kapacitu a prahové hodnoty navrhovanej činnosti, ktorá podľa kapitoly č. 6,
prílohy č. 8, časť A, pol. č. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. podlieha povinnému hodnoteniu podľa tohto zákona.
Aj pri použití parametrov uvádzaných výrobcom v technických listoch (956 800 t/rok) predložených
orgánu verejnej správy žalobcom, výrobná kapacita výrazne (takmer 10 násobne) presahuje prahové

hodnoty podliehajúce povinnému hodnoteniu. Z napadnutého rozhodnutia podľa žalobcu nie je ani
zrejmé, z akých dôvodov žalovaný považuje štítkový výkon miešacích jadier uvádzaný výrobcom
v technických listoch za právne nepodložený. Žalovaný opakovane nevyhodnotil predložené dôkazy
a s tvrdeniami žalobcu sa riadne nevysporiadal.

17. Vzhľadom na uvedené žalobca má za to, že údaje o navrhovateľom tvrdenej kapacite sú irelevantné
a orgán verejnej správy bol povinný skúmať skutočnú (štítkovú) výrobnú kapacitu navrhovanej činnosti,
ktorá podlieha povinnému hodnoteniu podľa časti A, 2. bodu, 6. kapitoly, prílohy č. 8 zákona č. 24/2006
Z.z. Preskúmavané rozhodnutia preto žalobca považuje za arbitrárne, poukazujúc na rozhodnutia
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/226/2010 a sp. zn. 6Sžo/92/2007.

18. Žalobca ďalej namietal, že v predmetnom prípade neboli naplnené zákonné podmienky pre vydanie
rozhodnutia o upustení od variantného riešenia (§ 22 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z.z.). Žalovaný
v odôvodnení rozhodnutia nešpecifikoval výnimočné okolnosti, ktoré by orgánu verejnej správy takéto
rozhodnutie umožňovali. Orgány verejnej správy vychádzali výlučne z tvrdení navrhovateľa uvedených

v žiadosti o upustenie od variantného riešenia podanej dňa 20. mája 2021. Navrhovateľ síce uvádza, že
uzatvoril kúpnu zmluvu, predmetom ktorej sú pozemky v záujmovom území, avšak ku dňu vyhotovenia
žaloby nebol ich vlastníkom (výpis z listu vlastníctva č. XXX, kat. úz. F.). Uzatvorenie kúpnej zmluvy
a ani skutočnosť, že využitie územia nie je v rozpore s územným plánom podľa žalobcu neodôvodňuje,
že pre navrhovanú činnosť nie je k dispozícii iná, vhodnejšia lokalita. S touto skutočnosťou, ako

ani s odôvodnením vhodnosti, resp. jedinečnosti navrhovanej technológie sa žalovaný v napadnutom
rozhodnutí riadne nevysporiadal. Je preto podľa žalobcu nevyhnutné dopracovať ďalšie variantné
riešenia pre navrhovanú činnosť s cieľom zabezpečiť realizáciu tejto činnosti s minimálnymi dopadmi na
životné prostredie a kvalitu života v dotknutej lokalite.

19. Nakoľko z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom sa žalovaný
vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu (vznesenými v obidvoch odvolaniach), rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca v tejto súvislosti, poukazujúc na hlavné dôvody
zrušenia prvého rozhodnutia orgánu prvého stupňa zdôraznil, že nové rozhodnutie orgánu prvého
stupňa, okrem ďalších troch opatrení, opätovne obsahuje len opis priebehu konania, repetíciu tvrdení

účastníkov konania bez uvedenia akejkoľvek správnej úvahy vedúcej k rovnakému rozhodnutiu, a bez
vysporiadania sa s jednotlivými tvrdeniami účastníkov konania a názormi žalovaného v zrušujúcom
rozhodnutí. Vady prvého rozhodnutia orgánu prvého stupňa tak neboli riadne odstránené a názor
odvolacieho orgánu nebol v novom konaní rešpektovaný. Následne v napadnutom rozhodnutí sažalovaný obmedzil iba na konštatáciu, že s tvrdeniami žalobcu nesúhlasí a metodiku výpočtu
žalobcu vychádzajúcu zo štítkového výkonu miešacích jadier odmietol ako právne nepodloženú, avšak
neuviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru o správnom určení technickej kapacity

navrhovaného zariadenia. K ostatným odvolacím dôvodom sa bližšie nevyjadril. Napadnuté rozhodnutie
tak neobsahuje odôvodnenie záveru, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona
č. 24/2006 Z.z.. V súvislosti s naplnením požiadavky riadneho odôvodnenia rozhodnutia žalobca
poukázal na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky zn. IV.ÚS 14/04, III.ÚS 311/07, I.ÚS 33/2012,
III.ÚS 199/09; rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf 23/2016, rozhodnutia

Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija c. Španielsko zo dňa 09. decembra 1994; Hiro Balani
c. Španielsko zo dňa 09. decembra 1994; Georgiadis c. Grécko zo dňa 29. mája 1977; Higgins c.
Francúzsko zo dňa 19. februára 1998.

20. Žalobca záverom zdôraznil, že pre riadne odôvodnenie predmetného rozhodnutia nestačí len
všeobecné konštatovanie o opätovnom oboznámení sa orgánu verejnej správy s predloženými

podkladmi k rozhodnutiu, bez poskytnutia jasných a zrozumiteľných odpovedí minimálne na spornú
otázku výrobnej kapacity, ktorá je kľúčovou pre rozhodnutie vo veci samej.

21. Žalobca žiadal vo veci nariadiť pojednávanie.

22. K žalobe sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 02. novembra 2022, v ktorom navrhol, aby súd žalobu
zamietol. V podaní ďalej uviedol nasledovné:
- odmietol žalobcovu metodiku výpočtu technickej kapacity navrhovanej činnosti, podľa ktorej bude
výroba neustále vyťažená na maximálny možný (nie skutočný) výkon, pričom poukázal na to, že zákon
č. 24/2006 Z.z., ani jeho prílohy neobsahujú metodiku výpočtu hmotnosti betónu,

- v členení a kategorizácii stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia (príloha č. 1 vyhlášky MŽP
SR č. 410/2012 Z.z.) je navrhovaná činnosť kategorizovaná ako stredný zdroj znečisťovania ovzdušia;
navrhovateľ deklaruje výrobnú kapacitu 20 m3/hod.; v prípade pochybností (§ 3 ods. 5 zákona č.
137/2010 Z.z.) rozhodnou bude menovitá kapacita uvedená v platnom povolení orgánu ochrany
ovzdušia,

- v prípade zmien počas realizácie navrhovanej činnosti, ktoré by viedli k prekročeniu stanovenej ročnej
kapacitybetonárne,žiadateľjepovinnýpostupovaťpodľazákonač.24/2006Z.z.apredložiťpríslušnému
orgánu oznámenie o zmene; nasledovalo by tak povinné zisťovacie konanie,
- nesúhlasil s konštatovaním žalobcu o nevyhnutnosti dopracovať ďalšie variantné riešenia pre
navrhovanú činnosť, v zámere je navrhovaná činnosť posudzovaná v jednom variantnom riešení a je

porovnávaná s 0 variantom, t.j. stavom, kedy by sa navrhovaná činnosť nerealizovala,
- navrhovaný zámer je akceptovateľný pre jednotlivé zložky životného prostredia a zdravie obyvateľstva;
odborné posúdenie, ktoré je podložené odbornou štúdiou poukázalo na skutočnosť, že posudzovaná
činnosť má málo významný vplyv na životné prostredie dotknutého územia a nemá vplyv na najbližšiu
obytnú zástavbu,

- zdôraznil, že výpočet dôvodov, pri ktorých správny orgán upustí od variantného riešenia (§ 22 ods.
6 zákona č. 24/2006 Z.z.) je demonštratívny, pričom orgán prvého stupňa rozhodol na základe voľnej
úvahy pri zohľadnení dôvodov uvedených v žiadosti navrhovateľa (technológia, umiestnenie prevádzky
v súlade s územným plánom mesta Košice a územným plánom zóny Barca v plochách zariadení výroby,
skladov a stavebnej výroby, vysporiadané pozemky, kúpna zmluva, blízkosť recyklačnej základne, ktorá

produkuje základnú surovinu pre výrobu betónu, a pod.); skutočnosť, že evidovaný vlastník nie je
súčasne žiadateľom nemá zásadný význam pri rozhodovaní o upustení od variantného riešenia,
- jedinečnosť technológie je potrebné posudzovať vo vzťahu k vplyvu na životné prostredie, s ohľadom
na emisie, ktoré bezprostredne vzniknú činnosťou betonárne; navrhovaná technológia dokáže zachytiť
značné množstvo primárneho znečistenia, čo žalobca nespochybnil,

- na konanie o upustení od variantného riešenia sa neuplatňuje všeobecný predpis o správnom konaní
(§ 64 písm. c) zákona č. 24/2006 Z.z.); zákon pre vydanie predmetného rozhodnutia nevyžaduje
kvalitatívne podmienky na rozhodnutie z dôvodu, že toto rozhodnutie je len predpokladom pre ďalšie
rozhodnutia v procese posudzovania EIA,
- napadnuté rozhodnutie považuje za riadne odôvodnené, vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného stavu

veci.

23. Žalovaný nesúhlasil s nariadením pojednávania z dôvodu, že podľa jeho názoru je súd schopný
rozhodnúť aj bez pojednávania a žalobca neoznačil, čo by sa malo vykonaným dokazovaním preukázať.24. V replike zo dňa 22. decembra 2022 žalobca uviedol, že s tvrdeniami žalovaného nesúhlasí
a zotrváva na svojich vyjadreniach a právnej argumentácii prezentovanej v správnej žalobe. Ďalej

uviedol, že nespochybňuje tvrdenie, že betonáreň nebude prevádzkovaná na plný výkon celý rok.
Zároveň poukázal na to, že vychádzajúc zo všeobecne dostupných zdrojov a technických noriem, 1
m3 betónu = 2,1 až 2,6 t betónu. Ak teda navrhovateľ tvrdil, že plánuje vyrábať 435 m3 denne, pri
plánovanom počte cca 200 prevádzkových dní bude ročná výrobná kapacita 182 700 až 226 200 t, t.j.
cca dvojnásobok prahovej hodnoty na povinné posudzovanie podľa zákona č. 24/2006 Z.z.. Tvrdenú

ročnú výrobnú kapacitu 87 000 t/rok by dosiahol už za cca 3 mesiace a pri maximálnom hodinovom
výkone 400 m3/h by tvrdenú kapacitu dosiahol za 1-2 mesiace. Vychádzajúc z navrhovateľom tvrdenej
ročnej výrobnej kapacity 250 dní a výroby 345 t denne, uvedené prestavuje 165/133 m3 betónu
za deň v zariadení s výrobnou kapacitou 400 m3 za hodinu. Tvrdená kapacita sa preto javí ako
nelogická a nerentabilná, projekt navrhovanej činnosti ako ekonomicky nevýhodný a v rozpore so
základnými princípmi podnikania v oblasti výroby stavebných materiálov, s cieľom vyhnúť sa povinnému

posudzovaniu podľa zákona č. 24/2006 Z.z.. Nie je tiež zrejmé, z akých dôvodov je potrebný významný
zásah do životného prostredia spočívajúci vo výstavbe stavby, ak sa má využívať len v minimálnom
rozsahu.

25. K tvrdeniu žalovaného, že zákon neobsahuje metodiku výpočtu hmotnosti betónu žalobca

uviedol, že je úlohou orgánu verejnej správy vysporiadať sa s konkrétnymi skutkovými okolnosťami
a spoľahlivo zistiť skutkový stav veci. Ani žalobca pri výpočtoch nepoužil špeciálnu metodiku, ale len
elementárnulogiku–premenuobjemovýchjednotieknahmotnostné,vychádzajúczinformáciítvrdených
navrhovateľom, všeobecne dostupných informácií a technických noriem.

26. K nesúhlasu žalovaného s tvrdením o absencii správnej úvahy v napadnutom rozhodnutí žalobca
zopakoval podstatné dôvody uvedené v správnej žalobe.

27. Záverom žalobca zdôraznil, že je nevyhnutné posúdiť predmetný projekt a nastaviť podmienky pre
jeho realizáciu tak, aby bol dopad na životné prostredie a kvalitu života obyvateľov v dotknutom území

čo najmenší a posúdenie navrhovanej činnosti je nevyhnutné zabezpečiť skôr, ako dôjde k výstavbe a
spusteniu prevádzky, čo bude mať za následok negatívny a nezvratný dopad na životné prostredie.

28. K žalobe sa vyjadril ďalší účastník 1/ podaním zo dňa 27. marca 2023, v ktorom uviedol, že
napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne a žalobu za nedôvodnú. Stotožnil sa so stanoviskom

žalovaného o posúdení reálneho výkonu zariadenia a poukázal na zamýšľanú produkciu 87 500 t ročne,
ktorá zohľadňuje reálne možnosti daného miesta, dopyt trhu a dopravné možnosti. Ďalej uviedol, že
potreby betónu sú v lokalite mesta a jeho okolia pokryté existujúcimi výrobnými prevádzkami, a je
preto nereálne, aby na trhu mohla pribudnúť výroba v rozsahu uvádzanom žalobcom 400 m3/hod.
V ďalšom ďalší účastník 1/ poukázal na to, že členmi žalobcu sú predovšetkým konkurenti navrhovateľa,

preto podľa jeho názoru žaloba nesmeruje ani tak k ochrane životného prostredia, ako k ochrane
obchodných záujmov existujúcich výrobcov pred konkurenciou. Pri posudzovaní objemu navrhovanej
činnosti nemožno prihliadať iba na štítkové údaje miešacích jadier betonárne udávané výrobcom,
obvykle s výraznou rezervou. V prípade zvýšenia činnosti nad hodnotu 100 000 t ročne bude postupovať
v súlade so zákonom č. 24/2006 Z.z. a podá novú žiadosť o posúdenie navrhovanej činnosti resp.

posúdenie jej zmeny.

29. Vo vzťahu k judikátom uvádzaným žalobcom, ďalší účastník 1/ zdôraznil, že všeobecné pravidlá
správneho konania nie je možné v predmetnom prípade aplikovať; rozhodnutia nepojednávajú o otázke,
z ktorých údajov je orgán verejnej správy pri posudzovaní navrhovanej činnosti povinný vychádzať.

Pokiaľ ide o právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, ktorým sa upustilo od požiadavky variantného
riešenia, toto nie je predmetom podanej žaloby a orgán verejnej správy je týmto rozhodnutím viazaný.

30. Podľa názoru ďalšieho účastníka 1/ sú rozhodnutia orgánov verejnej správy rozsiahle, obsahujú
zákonom stanovené náležitosti a s námietkou žalobcu týkajúcou sa posúdenia štítkového výkonu

betonárne sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí riadne vysporiadal (str. 17).

31. K žalobe sa vyjadril ďalší účastník 2/ podaním zo dňa 04. februára 2023, v ktorom navrhol, aby súd
žalobe vyhovel, pretože ju považuje za dôvodnú.Ďalej najmä uviedol, že
- považuje za potrebné posúdiť žalobnú legitimáciu žalobcu, a to s ohľadom na dôvod podanej žaloby
(porušenieprávpodľa§178ods.1SSPaleboporušenieverejnéhozáujmuvoblastiživotnéhoprostredia

podľa § 178 ods. 3 SSP), pričom žalobca je združením právnických osôb, ktoré sú v konkurenčnom
postavení voči ďalšiemu účastníkovi 1/,
- rozhodnutia orgánov verejnej správy majú ústavne konformným spôsobom definovať hranice
ústavných práv zakotvených v Ústave SR a vysporiadať sa s prípadnou kolíziou individuálneho
ekonomického záujmu, odvodeného od vlastníckeho práva, s právom verejnosti na priaznivé životné

prostredie (v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora zo dňa 15. januára 2023 vo veci G. E.
c/a Slovenská inšpekcia životného prostredia; rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
10Sžo/74/2016; nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL 22/06 zo dňa 01. októbra 2008;
rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/81/2018),
- žalobný dôvod spočívajúci v rozpore deklarovanej výrobnej kapacity a potenciálnej výrobnej kapacity
vzhľadom na použitú technológiu považuje za dôvodný, nakoľko orgán verejnej správy tento rozpor

posúdil v neprospech vplyvov na životné prostredie; bola tak porušená zásada predbežnej opatrnosti (§
13 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v platnom a účinnom znení – ďalej aj „zákon č. 17/1992
Zb.“),
- vzhľadom na ekonomickú racionalitu podnikateľskej činnosti ďalšieho účastníka 1/ a jeho snahu
efektívne využívať výrobnú technológiu možno predpokladať, že postupne bude prahová hodnota

100 000 t/rok prekročená; predmetom posudzovania preto majú byť vplyvy navrhovanej činnosti na
životné prostredie v rôznych časových obdobiach,
- za dôvodnú považuje tiež námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, arbitrárnosti
rozhodnutia o upustení od variantného riešenia, účelom ktorého je umožniť navrhovateľovi vyhnúť
sa environmentálnej zodpovednosti a tomu zodpovedajúcim zákonným povinnostiam (s poukazom na

rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/295/2017).

32. K žalobe sa vyjadril ďalší účastník 3/ podaním zo dňa 12. apríla 2023, v ktorom navrhol, aby správny
súd rozhodnutia orgánov verejnej správy zrušil. Ďalej najmä uviedol, že
- nespochybňuje právo ďalšieho účastníka 1/ realizovať jeho zámer, avšak v medziach zákona,

- orgány verejnej správy vychádzali z nesprávnych zistení, nakoľko ďalší účastník 1/ predložil hlukovú
štúdiu, ktorá nezahŕňa obytnú stavbu súpis. č. 436 postavenú na pozemku par. č. 335/4, kat. úz.
F. a orgán verejnej správy aktuálnu hlukovú štúdiu nezabezpečil ani na základe námietok ďalšieho
účastníka 3/ a neodstránil tak namietané rozpory,
- žalovaný sa tiež nevyporiadal s jeho odvolacími námietkami, a to najmä s námietkou týkajúcou sa

rozhodnutia o upustení od variantného riešenia; o jeho ďalších námietkach sa v rozhodnutí nezmienil.

33. V podaní zo dňa 21. marca 2024 žalobca k vyjadreniu ďalšieho účastníka 1/ zotrval na svojich
žalobných námietkach, predchádzajúcich vyjadreniach a zopakoval podstatnú časť rozhodujúcich
skutkových a právnych dôvodov. K vyjadreniu ďalšieho účastníka 2/ ozrejmil svoju žalobnú legitimáciu

(postavenie zainteresovanej verejnosti) a stotožnil sa s jeho podstatnou argumentáciou.

34. V podaní zo dňa 06. mája 2024 ďalší účastník 1/ vo vzťahu k vyjadreniu žalobcu a k vyjadreniam
ďalších účastníkov najmä
- poukázal na nereálnosť žalobcom uvádzaných údajov týkajúcich sa výrobnej kapacity navrhovanej

činnosti, a nepreukázanie tvrdených skutočností týkajúcich sa posudzovania vplyvov na životné
prostredie vo vzťahu k predloženému zámeru,
- zdôraznil ekologický charakter výrobne (jedná sa o modernú, čistú výrobňu s využitím najnovších
poznatkov v oblasti ochrany životného prostredia, a pod.),
- východiskové hodnoty použité žalobcom a jeho ďalšie výpočty považuje za špekulatívne,

- záverom opätovne zdôraznil, že žalobca nemá žiadne pripomienky k zámeru okrem námietok
týkajúcich sa teoretickej možnej najvyššej výrobnej kapacity jednotlivých súčastí zariadenia.

35. V podaní zo dňa 07. mája 2024 k vyjadreniu žalovaného ďalší účastník 2/ opätovne vyjadril
pochybnosť o postavení žalobcu ako zainteresovanej verejnosti, a to hlavne s poukazom na

úlohy žalobcu ako profesijnej organizácie najvýznamnejších výrobcov transportbetónu na Slovensku
prezentované na jeho webstránke, z ktorých je zrejmé, že starostlivosť a ochrana životného prostredia
nie je cieľom jeho činnosti. Ďalej poukázal na absolutizáciu zásady ochrany životného prostredia –
princípu predbežnej opatrnosti zo strany žalobcu (§ 12, § 13 zákona č. 17/1992 Zb.), a na druhejstrane na snahu ďalšieho účastníka 1/ o splnenie zákonných povinností (§ 17 ods. 2, § 18 zákona č.
17/1992 Zb.). V tejto súvislosti na jednej strane poukázal na legitímny záujem žalobcu na tom, aby
ďalší účastník 1/ nepožíval nekalú konkurenčnú výhodu, spočívajúcu v obchádzaní environmentálnej

zákonnej regulácie, a na druhej strane na skutočnosť, že žalobca nemá právo zneužívať správnu žalobu
na ochranu životného prostredia za účelom presadzovania komerčných záujmov svojich členov.

36. V podaní zo dňa 30. decembra 2024 ďalší účastník 2/ k vyjadreniam ďalších účastníkov 1/ a 3/,
okrem už uvádzaných tvrdení, najmä zhrnul a navrhol, aby súd posúdil procesné postavenie ďalších

účastníkov 2/ a 3/ v tomto konaní ako zainteresovanej verejnosti, pri rozhodovaní o správnej žalobe
prihliadal aj na jej legitímne záujmy, a žalobný návrh posúdil podľa úniového práva (v oblasti životného
prostredia, hospodárskej oblasti, spotrebiteľského práva a environmentálnej legislatívy).

37. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 19. februára 2024. Žalobca aj žalovaný svoju

neúčasťnapojednávaníospravedlniliasúhlasilisprejednanímvecivichneprítomnosti.Právnyzástupca
ďalšieho účastníka 1/ zotrval na doterajších vyjadreniach a poukázal na ekologický charakter prevádzky.
Ďalší účastník 2/ sa pojednávania nezúčastnil. Ďalší účastník 3/ taktiež zotrval na svojich doterajších
vyjadreniach.

III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

38. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam

alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a
rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

39. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej

správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

40.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej

správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

41. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

42. Podľa § 134 ods. 2 SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,

c) ide o veci podľa § 192,
d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

43. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, v správnej žalobe sa musí (musia) okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových
a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné
(ďalej len „žalobné body“).

44. Podľa § 18 ods. 1, písm. a) zákona č. 24/2006 Z.z. v rozhodnom znení (ku dňu podania žiadosti),
predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá navrhovaná
činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ak nejde o činnosť realizovanú na účely uvedené v písmene b).45. Podľa § 18 ods. 2, písm. b) zákona č. 24/2006 Z.z. v rozhodnom znení, predmetom zisťovacieho
konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len
„zisťovacie konanie“) musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B.

46. Podľa § 20a zákona č. 24/2006 Z.z. v rozhodnom znení, rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní
a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia22b) obsahuje
a) odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13 alebo
b) odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými

stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom podľa § 36 a
dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti podľa § 37 ods. 4 a prílohy
č. 12 časti VII a
c) ďalšie údaje uvedené v prílohe č. 12.
22b) § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov

47. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. v rozhodnom znení, ak má byť predmetom posudzovania
vplyvov navrhovaná činnosť alebo jej zmena, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho
konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene doručiť príslušnému orgánu zámer s náležitosťami
podľa odsekov 3 až 5; zámer je navrhovateľ povinný doručiť písomne a elektronicky a zároveň
vopred dohodnúť s príslušným orgánom potrebný počet písomných vyhotovení pre dotknuté obce.

Túto povinnosť navrhovateľ nemá, ak doručil k navrhovanej činnosti alebo jej zmene zámer v priebehu
zisťovacieho konania podľa § 29.

48. Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. v rozhodnom znení, príslušný orgán na základe zámeru
podľa odseku 1 vykoná posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny vrátane postupu

podľa § 23.

49. Podľa § 22 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z. v rozhodnom znení, pri vypracovaní zámeru sa na jeho
obsah primerane použijú kritériá uvedené v prílohe č. 10.

50. Podľa § 22 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z.z. v rozhodnom znení, príslušný orgán na základe žiadosti
navrhovateľa môže vo výnimočnom prípade upustiť do 30 dní od doručenia žiadosti od požiadavky
variantného riešenia navrhovanej činnosti najmä vtedy, ak nie je k dispozícii iná lokalita, alebo ak pre
navrhovanú činnosť neexistuje iná technológia. Ak z pripomienok predložených k zámeru podľa § 23
ods. 4 vyplynie potreba posudzovania ďalšieho reálneho variantu navrhovanej činnosti, príslušný orgán

uplatní požiadavku na dopracovanie ďalšieho variantu v konaní podľa tohto zákona.

51. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. v rozhodnom znení, dotknutá verejnosť má postavenie
účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní
k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej

účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné
prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3
alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.

52. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z. v rozhodnom znení, verejnosť prejaví záujem na
navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním
a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,
b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30
ods. 8,

c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,
d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.

53. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z.z. v rozhodnom znení, verejnosť má právo podať
odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa

tohto zákona (ďalej len „rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní“), alebo proti záverečnému stanovisku
aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska
alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty
deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečnéhostanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem
na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.

54. Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z.z. v rozhodnom znení, ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v
§ 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť
príslušnému orgánu písomne a elektronicky
a) zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 3 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania
navrhovaná činnosť alebo

b) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom
zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.

55. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z.z. v rozhodnom znení, príslušný orgán na základe zámeru
alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej
činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet

zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona.

56. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z.z. v rozhodnom znení, ak sa rozhoduje o tom, či sa
navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá
pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa

§ 23 ods. 4.

57. Podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z.z. v rozhodnom znení, výsledkom zisťovacieho konania je
rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní.

58. Podľa § 29 ods. 12 zákona č. 24/2006 Z.z. v rozhodnom znení, rozhodnutie vydané v zisťovacom
konaní oprávňuje navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ktorá musí byť predmetom
zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 2, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej
činnosti, ak v rozhodnutí príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá
posudzovať podľa tohto zákona.

59. Podľa § 64 zákona č. 24/2006 Z.z. v rozhodnom znení, na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní okrem
a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona,
b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,

c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6,
d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,
e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,
f) konfliktu záujmov podľa § 63a.

60. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

61. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie

o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.

62. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom

63. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v
správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach aKrajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení
správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená

na Krajskom súde v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 6S/77/2022. Od 01. júna 2023 je na konanie
v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je
vedená pod sp. zn. KE-6S/77/2022.

64. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal

napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a
dospel k záveru, že nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho s poukazom na § 191
ods. 1 písm. d) SSP zrušil z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov. Nakoľko rovnakými vadami trpí aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa, správny súd rozhodol
v súlade s § 191 ods. 3 a 4 SSP, rozhodnutie orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie
orgánu nižšieho stupňa.

65. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie č. OU-KE-OOP3-2022/023468-003 zo
dňa 13. júna 2022, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie orgánu prvého stupňa č.
OU-KE-OSZP3-2022/003292-039 zo dňa 04. marca 2022 potvrdil. Žalobné námietky žalobcu spočívali
v tom, že preskúmavané rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a neúplne

zisteného skutkového stavu veci, ak záver, že navrhovaná činnosť je svojimi parametrami zaradená
podľa prílohy č. 8 zákona č. 24/2006 Z.z. do odvetvia č. 6 – Priemysel stavebných látok, pol. 2 Výroba
stavebných hmôt vrátane panelární a stavebných výrobkov, od 50 000 t/rok do 100 000 t/rok, časti
B - zisťovacie konanie, orgány verejnej správy ustálili len na základe tvrdenia navrhovateľa. Nakoľko
tentozávernijakýmspôsobomneodôvodnili,preskúmavanérozhodnutiasútaktiežpodľanázoružalobcu

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nedostatočnosť odôvodnenia žalobca namietal aj vo vzťahu
k rozhodnutiu o upustení od variantného riešenia.

66. Správny súd sa v prvom rade zaoberal žalobnou námietkou žalobcu týkajúcou sa
nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie

zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa
§ 191 písm. d) SSP ), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/68/2016 zo dňa 27. júna 2017).

67. Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia

preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú
následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok
dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa orgán verejnej
správy riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie
neodôvodní.Rozhodnutieorgánuverejnejsprávyjenepreskúmateľnéatrebahozrušiťajvtedy,akorgán

verejnej správy svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť z
obsahu administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal,
nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak
sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19.
októbra 2005, sp. zn. 4So226/04 zverejnený v Zbierke NS SR pod R 33/06).

68. Nakoľko sa na konanie podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z.z. vzťahuje správny poriadok, náležitosti
rozhodnutia upravuje ustanovenie § 47 ods. 3 správneho poriadku, z ktorého vyplýva, že v odôvodnení
rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol orgán
verejnej správy vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe

rozhodoval. Podľa názoru správneho súdu zároveň argumenty a závery orgánu verejnej správy nesmú
vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na
strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O

nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.

69. Na strane druhej, úvahy o nepreskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy nemožno
odvodzovať od subjektívnej predstavy účastníka konania o tom, akým spôsobom by malo byť vo vecirozhodnuté, alebo ako podrobne by malo byť rozhodnutie orgánu verejnej správy odôvodnené, ale musí
sa jednať o objektívny stav, znemožňujúci preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

70. Správny súd dôsledne posúdil napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa a
stotožnil sa so žalobným bodom, v ktorom žalobca vytýkal orgánom verejnej správy nepreskúmateľnosť
preskúmavaných rozhodnutí vo vzťahu k odôvodneniu záveru o zaradení navrhovanej činnosti podľa
prílohy 8 zákona č. 24/2006 Z.z. do časti B, odvetvia č. 6 - Priemysel stavebných látok, položky 2
- Výrova stavebných hmôt vrátane panelární a stavebných výrobkov, od 50 000 t/rok do 100 000 t/

rok, pričom uvedené je rozhodujúcou skutočnosťou pre posúdenie, či navrhovaná činnosť podlieha len
zisťovaciemu konaniu alebo ďalšiemu posudzovaniu a hodnoteniu podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Orgán
prvého stupňa, ani žalovaný vo svojich rozhodnutiach neuvádzajú žiaden údaj o rozsahu navrhovanej
činnosti, z ktorého pri rozhodovaní vychádzali, a to ani ten, ktorý uvádza navrhovateľ v zámere – teda
87 500 t/rok. Uvedené je možné len nepriamo vyvodiť z toho, že orgán prvého stupňa (a následne
prevzatím odôvodnenia v tejto časti aj žalovaný) len poukázal na skutočnosť že „navrhovateľ listom

doručeným dňa 06.09.2021 predložil okresnému úradu podľa § 22 zákona zámer navrhovanej činnosti,
vypracovaný podľa prílohy č. 9“, ktorý tiež nie je nijako bližšie špecifikovaný, a len na základe uvedeného
konštatoval, že „Zámer svojimi parametrami je zaradený podľa prílohy č. 8 zákona do odvetvia č. 6 –
Priemysel stavebných látok, pol. 2 Výroba stavebných hmôt vrátane panelární a stavebných výrobkov,
od 50 000 t/rok do 100 000 t/rok, zisťovacie konanie (časť B), ktoré okresný úrad vykonal podľa § 29

zákona.“(str. 2 rozhodnutia orgánu prvého stupňa). Akákoľvek správna úvaha venujúca sa vysvetleniu,
aký rozsah a z akých dôvodov vzal orgán prvého stupňa do úvahy pri svojom rozhodovaní, absentuje
aj v odôvodnení rozhodnutia orgánu prvého stupňa o odvolacích námietkach žalobcu vychádzajúc zo
zrušujúceho rozhodnutia žalovaného (kde žalobca už v odvolaní výslovne namietal nesprávne určenie
rozsahu navrhovanej činnosti, ak orgán prvého stupňa vychádzal z navrhovateľom tvrdených 87 500 t/

rok a s tým súvisiacu absenciu odôvodnenia). Orgán prvého stupňa v tejto súvislosti absolútne neurčito
a len stručne konštatoval, že „predmetný zámer podľa dosiahnutých prahových hodnôt navrhovanej
činnosti v zmysle prílohy č. 8 zákona je zaradený do odvetvia č. 6 Priemysel stavebných látok, Pol. 2
Výroba stavebných hmôt vrátane panelární a stavebných výrobkov, od 50 000 t/rok do 100 000 t/rok a
podlieha teda zisťovaciemu konaniu (časť B).“

71. Uvedený nedostatok odôvodnenia neodstránil ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí, ak
konštatačnú časť rozhodnutia prevzal v podstate v nezmenenej podobe z rozhodnutia orgánu prvého
stupňa (str. 10 a nasl. napadnutého rozhodnutia) a k odvolacím námietkam žalobcu taktiež len stručne
uviedol, že s nimi vo všetkých bodoch nesúhlasí a potvrdil správnosť určenia technickej kapacity

navrhovaného zariadenia orgánom prvého stupňa (str. 17 napadnutého rozhodnutia). Zároveň odmietol
metodiku výpočtu žalobcu vychádzajúcu zo štítkového výkonu miešacích jadier, nakoľko ju považoval
za právne nepodloženú. Nakoľko ani nové rozhodnutie orgánu prvého stupňa neobsahovalo žiaden
výpočet a/alebo správu úvahu čo do určenia rozhodujúceho rozsahu navrhovanej činnosti, správnemu
súdu preto nie je zrejmé, ktoré určenie technickej kapacity navrhovaného zariadenia orgánom prvého

stupňa žalovaný posúdil ako správne.

72. Zhrnúc vyššie uvedené, obe preskúmavané rozhodnutia neobsahujú presnú špecifikáciu rozsahu
navrhovanej činnosti, ktorý vzali za rozhodujúci pre určenie, či navrhovaná činnosť spadá do časti
A alebo časti B v zmysle prílohy č. 8 zákona, odvetvia č. 6 Priemysel stavebných látok, položky

2 Výroba stavebných hmôt vrátane panelární a stavebných výrobkov, a aj v prípade, ak by sa
nepriamo vychádzalo z rozsahu navrhovanej činnosti podľa zámeru navrhovateľa (t.j. 87 500 t/rok),
v preskúmavaných rozhodnutiach absentuje akákoľvek správna úvaha opisujúca dôvody, pre ktoré bol
určitý rozsah posúdený ako rozhodujúci pre zaradenie navrhovanej činnosti do časti A alebo časti B
v zmysle prílohy č. 8 zákona, odvetvia č. 6 Priemysel stavebných látok, položky 2 Výroba stavebných

hmôt vrátane panelární a stavebných výrobkov. Len jednoduché vyjadrenie nesúhlasu s tvrdeniami
žalobcu nepredstavuje dostatočnú argumentáciu, a to ani pokiaľ ide o vlastné vyjadrenie správnej
úvahy vysvetľujúcej dôvody, ktoré orgány verejnej správy viedli k prijatiu konkrétneho záveru, ani vo
vzťahu k vysporiadaniu sa s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu. Kvalifikované odôvodnenie
administratívnehorozhodnutiavovecitiežnenahrádzaanivyjadrenieorgánuverejnejsprávypredložené

v súdnom konaní (napr. rozsudok Najvyšieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/9/2017). Vzhľadom
na uvedené správny súd posúdil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu prvého
stupňa za úplne nepreskúmateľné.73. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci a neúplné zistenie skutkového stavu
vo vzťahu k určeniu rozhodujúceho rozsahu navrhovanej činnosti, touto námietkou sa správny súd
nezaoberal, nakoľko ju posúdil ako predčasnú z dôvodu, že preskúmavané rozhodnutia nedávajú žiadne

vysvetlenie, akou správnou úvahou sa orgány verejnej správy riadili pri svojom rozhodovaní, a preto
ich závery nemohol správny súd podrobiť súdnemu prieskumu. Zároveň správnemu súdu neprináleží
nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri ich rozhodovaní.

74. Ako nedôvodné posúdil správny súd námietky žalobcu smerujúce voči rozhodnutiu o upustení

od požiadavky variantného riešenia. V prvom rade je potrebné dať do pozornosti, že o upustení
od požiadavky variantného riešenia bolo rozhodnuté samostatným rozhodnutím zo dňa 24. mája
2021, pričom takéto rozhodnutie nezávisle podlieha prieskumu tak v odvolacom, ako aj v prípadnom
následnom súdnom správnom konaní. V tu súdenej veci je pritom predmetom súdneho prieskumu
napadnuté rozhodnutie žalovaného (pokiaľ ide o znenie petitu žaloby), ktorému predchádzalo
rozhodnutie orgánu prvého stupňa, obe rozhodnutia určujúce, že navrhovaná činnosť sa nebude

posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. Na rozhodnutie o upustení od požiadavky variantného riešenia
preskúmavané rozhodnutia poukazovali len ako na skutkovú okolnosť predchádzajúcu ich vydaniu.
Ako už bolo uvedené, rozhodnutie o upustení od požiadavky variantného riešenia je samostatným
rozhodnutím orgánu verejnej správy (§ 22 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z.z.), a teda aj samostatným
predmetom súdneho prieskumu, nie je preto možné ho preskúmať v rámci súdneho prieskumu

rozhodnutia vydaného podľa § 29 zákona č. 24/2006 Z.z.

75. K námietke ďalšieho účastníka 2/ týkajúcej sa spornosti aktívnej vecnej legitimácie žalobcu správny
súd uvádza, že z priebehu administratívneho konania je zrejmé, že tak orgán prvého stupňa, ako
aj žalovaný konali so žalobcom ako dotknutou verejnosťou postupujúc v zmysle § 24 zákona č.

24/2006 Z.z., ak preskúmali jeho odvolanie, rozhodli o ňom a následne doručili žalobcovi tak zrušujúce
rozhodnutie, následne rozhodnutie orgánu prvého stupňa ako aj napadnuté rozhodnutie. Z uvedeného
dôvodu posúdil správny súd uvedenú argumentáciu ako nedôvodnú.

76. K námietke ďalšieho účastníka 3/ týkajúcej sa nedostatočnosti hlukovej štúdie tvoriacej podklad

pre vydanie napadnutého rozhodnutia správny súd uvádza, že tieto námietky neboli predmetom žaloby
a ďalší účastník ich uviedol až vo vyjadrení k žalobe zo dňa 12. apríla 2023, teda po uplynutí lehoty
na podanie žaloby, teda súd berúc do úvahy koncentračnú zásadu správneho súdneho konania na túto
námietku neprihliadal.

77. Podľa názoru správneho súdu argumenty a závery orgánu verejnej správy musia byť vyjadrené
v rozhodnutí vydanom vo veci, nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti, z
odôvodnenia musí plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami, ktoré orgán verejnej správy
viedol pri hodnotení dôkazov na jednej strane a jeho právnymi závermi na strane druhej. Zároveň
následne jasným a zrozumiteľným spôsobom orgán verejnej správy svojím odôvodnením dáva

odpovede na tie skutkové závery, ktoré boli pre rozhodnutie rozhodujúce pri zachovaní primeranej miery
logiky zrozumiteľnej nielen pre orgán verejnej správy, ale aj pre adresáta rozhodnutia. Rozhodnutie,
ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné, pretože nedáva dostatočné záruky,
že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. Správny súd z dôvodov uvedených vyššie dospel k záveru,
že napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa neboli vydané v súlade so

zákonom, preto ich s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil. Nakoľko nepreskúmateľnosť
rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie čo do jeho
podstaty preskúmať, správnemu súdu za danej situácie neprináleží posudzovanie ďalších žalobných
námietok tak ako bolo uvedené vyššie, nakoľko by tým nahrádzal činnosť orgánov verejnej správy a to
o to viac, že odvolacie námietky žalobcu, na ktoré nedostal odpoveď v napadnutom rozhodnutí vzniesol

aj v podobe námietok žalobných.

78. Úlohou orgánov verejnej správy v ďalšom konaní bude na základe náležite zisteného skutkového
stavu veci a dôsledného právneho posúdenia vydať rozhodnutie, ktoré dôsledne a presvedčivo
odôvodnia v súlade so závermi vyslovenými správnym súdom v tomto rozsudku, ktoré sú pre orgán

verejnej správy záväzné (§ 191 ods. 6 SSP).

79.Onáhradetrovkonaniasprávnysúdrozhodolpodľa§167ods.1SSPapriznalúspešnémužalobcovi
v žalobe uplatnené právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému.80. O náhrade trov ďalšieho účastníka správny súd rozhodol podľa § 169 SSP, v zmysle ktorého
ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní

podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo
na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd
uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na
náhradu ďalších trov konania. Správny súd však v správnom súdnom konaní nevzhliadol takú okolnosť,
ktorá by odôvodňovala vznik nároku ďalšieho účastníka na náhradu trov konania. Správny súd pre

úplnosť dodáva, že nemožno automaticky vnímať výzvu na vyjadrenie ďalšiemu účastníkovi konania
za povinnosť (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2Sžk/1/2021 zo
dňa 28. marca 2022). Rovnaký názor je pritom možné zaujať aj vo vzťahu k účasti ďalšieho účastníka
na pojednávaní, keď vo všeobecnosti platí, že z pohľadu ďalšieho účastníka konania ide v kontexte
práva na náhradu trov konania o realizáciu jeho procesných práv, nie o plnenie povinnosti uloženej
súdom (uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/20/2024 zo dňa 11.

decembra 2024.)

81. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

82. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde
v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444
ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že
a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§

440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnickévzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak
je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).